Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. jún 2025

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 67C/36/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124343490
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Mičková

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:6124343490.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Jankou Mičkovou v spore žalobkyne : A. B., nar. XX.X.XXXX, C.

D. XX, XXX XX E. zast.: JUDr. JCLic. Tomáš Majerčák, PhD., s. r. o., , so sídlom Kováčska 28 Košice -
mestská časť Staré Mesto 040 01, IČO: 52 858 774 proti žalovanému: Mesto Košice, so sídlom Trieda
SNP 48A, 040 11 Košice-Západ, IČO: 00 691 135, o zaplatenie 601 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Konanie v časti zaplatenia istiny 322 eur s 9,25% ročným úrokom zo sumy 322 eur od 1.7.2024 do
zaplatenia zastavuje.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 279 eur s 9,25% ročným úrokom z omeškania zo sumy

279 eur od 1.7.2024 do zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnej výške, o ktorej rozhodne súd
prvej inštancie samostatným uznesením do 60 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou pôvodne Okresnému súdu Banská Bystrica v upomínacom konaní dňa 8.7.2024
a tunajšiemu súdu postúpenou dňa 6.11.2024 sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému zaplatenia istiny
vo výške 601 eur spolu s 9,25 % ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 1.7.2024 do zaplatenia
a náhrady trov konania.

2. Na odôvodnenie žaloby žalobkyňa okrem iného uviedla, že je podielovým spoluvlastníkom
nehnuteľnostínachádzajúcichsavk.ú.F.G.,obecE.-F.,H.E.I.,zapísanýchnaLVXXXXX,ato:parcela
KN-E č. XXXX/X, druh pozemku – orná pôda o výmere 601 m2. Veľkosť spoluvlastníckeho podielu
žalobkyne je 1/12 k celku ako vlastník B2, čo predstavuje 50,08 m2. Na uvádzaných nehnuteľnostiach
sa nachádza Mestská plaváreň TRITON, pričom Mesto Košice tieto pozemky využíva na podnikateľské
účely. Mala za to, že zákon č. 66/2009 Z. z. na predmetnú situáciu aplikovať nemožno. Aj Krajský súd

v Košiciach v rozhodnutí, sp. zn. 5Co/136/2021 zo dňa 15.11.2022. uviedol, že kúpalisko Triton slúži
na podnikateľské účely. Poukázala na to, že zákonné vecné bremeno na pozemkoch mohlo vzniknúť
len ku dňu účinnosti zákona č. 66/2009 Z. z., teda dňa 1.7.2009. Zákon č. 66/2009 Z. z. sa nevzťahuje,
ani nikdy nevzťahoval na usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami, ktoré slúžia na
podnikateľské účely. Od roku 1993 až do svojho zániku, teda aj v roku 2009 prevádzkoval a vykonával
správu kúpaliska Triton - Miestny podnik služieb, s.r.o. Košice, IČO 31 687 067. Ide o spoločnosť s
ručením obmedzeným zapísanú v obchodnom registri s predmetom činnosti ako denný bar, reštauračná

činnosť, bufetová činnosť, prevádzkovanie verejných kúpalísk a iné. Teda jednoznačne ide o podnikateľa
spĺňajúceho definíciu v zmysle §2 ods. 2 Obchodného zákonníka. Podľa žalobkyne je zrejmé, že ku dňu
účinnosti zákona č. 66/2009 Z. z. slúžilo kúpalisko Triton (stojace na pozemkoch, ktoré sú predmetom
tohto konania) na podnikanie. V roku 2009 a nasl. bolo aj riadne otvorené a užívané. Preto vecnébremeno na týchto pozemkoch objektívne nemohlo vzniknúť. Uvedené explicitne vyplýva zo znenia §1
ods. 3 zákona 66/2009 Z. z. ako aj z rozhodovacej praxe Krajského súdu v Košiciach. Žalovaný sa
teda bezdôvodne obohacuje na úkor žalobkyne, vyššie špecifikované pozemky užíva bez právneho

dôvodu, nakoľko si na nich zriadilo Mestskú plaváreň TRITON bez súhlasu vlastníka pozemku, a k
pozemku nemá vlastnícky vzťah, ani nájomný vzťah s vlastníkom pozemku. Okrem iného ďalej uviedla,
že použitie veci bez súhlasu vlastníka je významným obmedzením vlastníka, ktoré vyžaduje splnenie
prísnych zákonných podmienok a môže trvať iba dočasne. Ak nie je v občianskoprávnej rovine (napr.
zmluvou) upravené všeobecné užívanie verejného priestranstva zahrňujúce aj len z časti pozemky

vlastnícky patriace tretej osobe, má to za následok vznik bezdôvodného obohatenia na strane obce
plnením bez právneho dôvodu. Vzhľadom na to, že žalovaný užíva pozemky žalobkyne bez právneho
titulu, tak žalobkyňa mala za to, že má nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré zodpovedá
výške nájomného. V k. ú. F. G. prenajíma Mesto Košice pozemky za ročnú odplatu priemerne vo výške
12 € za meter štvorcový. Podľa Znaleckého posudku č. 7/2021 vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty
pozemku a všeobecnej hodnoty nájmu za bezprostredne susediace pozemky rovnako v areáli kúpaliska

Triton (parcela registra ,,E“ OU č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X a XXXX
zapísané na LV č. XX XXX, k. ú. F. G.) pre účel súdneho konania, znalec stanovil všeobecnú hodnotu
pozemkovvovýške118,28€/m2anájomnévovýške9,90€zam2ročne.Napriekuvedenémužalobkyňa
požaduje len 6 € za m2. Žalobkyňa požaduje vydať bezdôvodné obohatenie za užívanie pozemkov na
podnikateľské účely v súvislosti s Mestskou plavárňou TRITON – a to nasledovných parciel: - parcela

KN-Eč.XXXX/X,druhpozemku–ornápôdaovýmere601m2,zaobdobieod8.7.2022do8.7.2024,teda
nižšie uvedenú sumu podľa spoluvlastníckeho podielu žalobkyne - 1/12 k celku, čo predstavuje 50,08
m2. Preto suma bezdôvodného obohatenia pre žalobkyňu je 601,- € (50,08 m2 x 6 € x 2 roky). Žalobkyňa
požaduje aj zákonný úrok z omeškania vo výške 9,25% ročne od 1.7.2024, nakoľko predžalobná výzva
bola doručená žalovanému dňa 27.6.2024, na ktorú žiadnym spôsobom nereagoval.

3. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 3Up/653/2024
z 1.8.2024 neuznal žalobkyňou uplatnený nárok, a to z dôvodu, že tento považoval za premlčaný v celom
rozsahu. Vznesenú námietku premlčania žalovaný odôvodňuje skutočnosťou, že na spornom pozemku
bolo zákonom NR SR č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní

pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 66/2009 Z. z.“) zriadené zákonné vecné bremeno,
a to ku dňu účinnosti daného zákona (01.07.2009). Ku dňu účinnosti zákona č. 66/2009 Z. z. vznikol
vlastníkovi sporného pozemku nárok na náhradu za zriadené vecné bremeno, ku ktorého premlčaniu
došlo v trojročnej premlčacej dobe, t. j. 01.07.2012. Ďalej okrem iného uviedol, že areál kúpaliska

Triton až do prerušenia jeho prevádzky v roku 2018 slúžil verejnosti na športovo-rekreačné účely v
súlade s funkčným využitím stanoveným územným plánom mesta Košice, ktorý územie areálu definuje
ako plochu športovorekreačného vyššieho vybavenia. Areál prešiel z majetku Slovenskej republiky
spravovaného Správou rekreačných a športových zariadení do majetku mesta Košice na základe
ustanovenia § 2 ods. 6 zákona SNR č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, na ktorý odkazuje zákon č. 66/2009

Z. z. v poznámke pod čiarou č. 1, a teda z dôvodu, že sa jednalo o majetok, ktorý sa nepodarilo vydražiť
ani v opakovanej dražbe podľa zákona č. 427/1990 Zb. Splnenie zákonnej podmienky prechodu majetku
zo štátu na mesto v zmysle ustanovenia § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 66/2009 Z. z. žalovaný preukazuje
delimitačným protokolom zo dňa 26.05.1993. Z uvedených skutočností teda podľa žalovaného vyplýva,
že právne vzťahy žalobcu a žalovaného týkajúce sa pozemkov v areáli kúpaliska Triton sa primerane

spravujú ustanoveniami zákona č. 66/2009 Z. z.. Ďalšou zákonnou podmienkou aplikácie zákona č.
66/2009 Z. z. v konkrétnej veci je skutočnosť, že stavba, v tomto prípade športový areál, neslúži (a
ani neslúžil) na podnikateľské účely, keďže bol zriadený a prevádzkovaný za účelom napĺňania potrieb
verejnosti, nie za účelom podnikania. Je irelevantné, že v areáli kúpaliska mohol v minulosti prebiehať
napr. stánkový predaj občerstvenia ako doplnková a tiež nevyhnutná služba pre návštevníkov, keďže

poskytovanie takejto služby rozhodne nebolo účelom zriadenia a prevádzky kúpaliska vlastneného,
dotovaného a spravovaného samosprávou mesta, ale týmto účelom bolo napĺňanie potrieb verejnosti,
verejného záujmu. Argumentácia žalovaného nachádza oporu aj v dôvodovej správe k zákonu č.
66/2009 Z. z. Z dôvodovej správy podľa žalovaného jednoznačne vyplýva zámer zákonodarcu poskytnúť
možnosť majetkovoprávneho usporiadania vzťahov k pozemkom zastavaným stavbami vo vlastníctve

samospráv len v prípade, ak je na takomto usporiadaní verejný záujem. Prevádzkovanie dlhodobo
stratového a mestom dotovaného areálu kúpaliska Triton je bezpochyby činnosťou vykonávanou za
účelom sledovania verejného záujmu a za žiadnych okolností nemožno usudzovať, že areál slúži/slúžil
na účely podnikania. Na podporu tvrdenia žalovaného, že účelom užívania areálu kúpaliska Tritonbolo napĺňanie verejného záujmu (potrieb obyvateľov) a nie podnikateľská činnosť, žalovaný predkladá
účtovné závierky Miestneho podniku služieb, s. r. o. Košice (právny nástupca Miestneho podniku služieb
Mestskej časti Juh), ktoré preukazujú skutočnosť, že na prevádzku kúpaliska Triton bola každoročne

poskytovaná dotácia z rozpočtu mesta Košice, resp. z rozpočtu mestskej časti, keďže bez tejto dotácie
by nebolo možné zabezpečiť fungovanie kúpaliska Triton. Aj napriek poskytovanej dotácii bolo kúpalisko
Triton stratové, a to až do ukončenia jeho prevádzky v roku 2017. Z vyššie uvedených skutočností
vyplýva, že zákon č. 66/2009 Z. z. sa primerane vzťahuje aj na usporiadanie majetkovoprávnych vzťahov
k pozemkom nachádzajúcim sa v areáli kúpaliska Triton. Keďže ku dňu účinnosti zákona č. 66/2009

Z. z. mesto Košice nemalo k pozemkom v areáli kúpaliska Triton zmluvne dohodnuté „iné právo“ a
v prípade kúpaliska Triton ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, čo žalovaný
preukazujestavebnýmpovolenímč.Výst.9151/2081/83-Lr.zodňa29.11.1983,ktoráprešlazvlastníctva
štátu na mesto, vzniklo k týmto pozemkom (a teda aj k spornému pozemku) v zmysle ust. § 4 ods.
1 zákona č. 66/2009 Z. z. v prospech mesta Košice zákonné vecné bremeno, ktoré oprávňuje mesto
na ich držbu a užívanie. Zákon č. 66/2009 Z. z. síce výslovne nerieši otázku poskytovania náhrady

za vecné bremeno zriadené týmto zákonom, avšak danou problematikou sa vo svojich rozhodnutiach
zaoberal tak Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako aj Ústavný súd Slovenskej republiky (uznesenie z
30.11.2020 sp. zn. 8Cdo/17/2019, uznesenie z 26. augusta 2019, sp. zn. 2Cdo/194/2019, proti ktorému
bola podaná ústavná sťažnosť, ktorú ústavný súd uznesením z 28. októbra 2020, sp. zn. IV. ÚS
539/2020-21 odmietol). Žalovaný v celom rozsahu poukazuje na rozhodnutia najvyššieho a ústavného

súdu, v zmysle ktorých za zákonom č. 66/2009 Z. z. zriadené vecné bremeno vzniká nárok na náhradu
jednorazovo tomu, kto bol vlastníkom zaťaženého pozemku ku dňu účinnosti predmetného zákona,
teda k 01.07.2009. Vzhľadom na skutočnosť, že právo na náhradu vzniklo žalobkyni dňa 01.07.2009
a žalobkyňa si nárok uplatnila na súde až po uplynutí trojročnej premlčacej doby, žalovaný vznáša
námietku premlčania nároku uplatneného v tomto konaní, a to v celom jeho rozsahu. Žalovaný navrhol

žalobu v celom rozsahu, ako nedôvodnú, zamietnuť.

4. Žalobkyňa v replike rozporovala odpor žalovaného v plnom rozsahu, pretože tvrdenia žalovaného sú
v rozpore s právnou úpravou, skutkovým stavom aj rozhodovacou praxou Krajského súdu v Košiciach i
najvyšších súdnych autorít SR. Uviedla, že zákon č. 66/2009 Z. z. sa nevzťahuje, ani nikdy nevzťahoval

na usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami, ktoré slúžia na podnikateľské účely
(§1 ods. 3 zákona č. 66/2009 Z. z.). Zopakovala, že od roku 1993 až do svojho zániku, teda aj v
roku 2009 prevádzkoval a vykonával správu kúpaliska Triton - Miestny podnik služieb, s.r.o. a že ide
o podnikateľa. Ďalej poukázala na to, že žalovaný predložil v inom konaní hospodárske výsledky (z
účtovných závierok) kúpaliska za roky 2013 až 2016. Kúpalisko dosahovalo za tieto roky výnosy od 141

591 € do 78 433 €. Uvedené potvrdzuje dobrý podnikateľský potenciál kúpaliska. Hoci ročné náklady
prevyšovali výnosy, straty za uvedené roky boli len 1952 €, 16802 €, 9015 € a 12531 €. Uviedla, že
strata je prirodzenou súčasťou podnikateľského rizika a v niektorých prípadoch je pre subjekt dokonca
výhodnejšie vykazovať stratu. Otázne je tiež, ako efektívne mesto pristupuje ku správe kúpaliska. Mala
za to, že kúpalisko Triton má podnikateľský potenciál, ktorý mesto naplno nevyužíva. Medzi stranami nie

je sporné, že v areáli kúpaliska boli poskytované reštauračné a iné odplatné služby pre návštevníkov.
Rovnako nie je sporné, že vstup do areálu kúpaliska nebol nikdy bezplatný. Preto fungovanie kúpaliska
nemožno nazvať inak ako podnikaním. Je podľa žalobkyne nepochybné, že majetok obce možno
použiť na podnikateľskú činnosť (§8 ods. 4 Zákona o obecnom zriadení č. 369/1990 Z. z.) Samotný
zákon predpokladá podnikanie obce len v záujme jeho obyvateľov, teda len vo verejnom záujme. Preto

nemožno súhlasiť s argumentáciou žalovaného o neaplikácii výnimky v ust. §1 ods. 3 zákona 66/2009
Z. z. z dôvodu, že prevádzka kúpaliska je vo verenom záujme. Výkladom, ktorý prezentuje žalovaný, by
nebolo možné aplikovať spomínanú výnimku nikdy, pretože mesto podniká vždy vo verejnom záujme. Ku
dňu účinnosti zákona 66/2009 Z. z. slúžilo kúpalisko Triton stojace na pozemkoch, ktoré sú predmetom
tohto konania, na podnikanie. V roku 2009 a nasl. bolo aj riadne otvorené a užívané, čo medzi stranami

nie je sporné. Preto vecné bremeno na týchto pozemkoch objektívne nemohlo vzniknúť. Tento názor
už vyslovil Krajský súd v Košiciach v uzneseniach sp. zn. 3Co/139/2022 zo dňa 9. júna 2023, sp.
zn.: 6Co/77/2023 zo dňa 7. augusta 2023, sp. zn. 6Co/70/2023 zo dňa 28.júna 2023 a iné. Teda
názor krajského súdu je v tomto smere jednoznačný. Napokon Krajský súd v Košiciach vychádzal
aj z uznesenia Ústavného súdu SR IV. ÚS 677/2022 zo dňa 20. decembra 2022, ktoré sa zaoberá

momentom vzniku vecného bremena. Na základe vyššie uvedeného sa podľa žalobkyne nemožno
stotožniť s argumentáciou žalovaného, že areál kúpaliska Triton neslúži ani neslúžil na podnikateľské
účely. Vzhľadom na skutočnosť, že stavba - areál kúpaliska TRITON slúžila na podnikateľské účely,
nemožno na pozemky v areáli kúpaliska TRITON aplikovať zákon č. 66/2009 Z. z., teda k týmtopozemkom nevzniklo vecné bremeno v zmysle cit. zákona č. 66/2009 Z. z. v prospech Mesta Košice. Z
hľadiska posúdenia, či k pozemkom v areáli kúpaliska TRITON vzniklo vecné bremeno v zmysle zákona
č. 66/2009 Z. z., je rozhodujúce, či stavba slúžila na podnikanie v čase nadobudnutia jeho účinnosti, t. j.

01.07.2009, keďže k vzniku vecného bremena došlo týmto dňom v prípade splnenia všetkých zákonných
podmienok. Splnenie zákonných podmienok pre aplikáciu zákona č. 66/2009 Z. z. sa teda posudzuje
ku dňu 01.07.2009 a keďže k tomuto dňu kúpalisko TRITON bolo stavbou slúžiacou na podnikateľské
účely, nevzniklo k pozemkom v jeho areáli zákonné vecné bremeno v prospech Mesta Košice.

5. Žalobkyňa dňa 21.5.2025 upravila petit žaloby. Uviedla, že z dôvodu presného zamerania sporných
parciel a odstránení nezrovnalostí medzi spornými stranami, si nechala vyhotoviť grafické vymeranie
pre uvedenú parcelu. Grafickou identifikáciou stavu pre parcelu E-KN č. XXXX/X, nachádzajúcej sa v
katastrálnomúzemíF.G.,ObecE.–G.J.F.,H.E.I.,geodetomI.F.B.bolozistené,žepredmetnáparcela
E-KN č. XXXX/X nemá výmeru 601 m2 ako je uvedené na LV č. XXXXX. Výmera predmetnej parcely
predstavuje279m2.PozameraníparcelyE-KNč.XXXX/Xpredstavujespoluvlastníckypodielžalobkyne

vo výške 1/12 k celku 23,25 m2. Suma bezdôvodného obohatenia žalovaného tak predstavuje sumu vo
výške 139,50 eur (23,25 x 6 eur/ m2 x 2 roky) s príslušenstvom. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa
pri podávaní žaloby vychádzala z listu vlastníctva č. XXXXX pre k. ú.: F. G., pre obec: E. – F., okres: E. I.,
nemala žalobkyňa žiadne pochybnosti o správnosti údajov uvedených na predmetnom liste vlastníctva.
Predmetom konania bolo vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že žalovaný užíva pozemky

vo vlastníctve žalobkyne, pričom za toto užívanie neplatí žiadnu náhradu. Z dôvodu uvedenia chybnej
výmery parcely E-KN č. XXXX/X, a to 601 m2 , namiesto skutočných 279 m2 , závisí konečná výška
priznanej sumy od vyriešenia odbornej otázky, teda od určenia skutočnej výmery predmetnej parcely.
Žalobkyňa pri výpočte výšky bezdôvodného obohatenia v žalobe vychádzala z verejnej listiny – listu
vlastníctva č. XXXXX pre k. ú.: F. G., pre obec: E. – F., okres: E.. Žalovaná suma, ktorú požadovala, bola

stanovená objektívne, vychádzajúc z listu vlastníctva. Žalobkyňa túto situáciu sama nezavinila, preto
za ňu nemôže byť sankcionovaná. Na základe uvedených skutočností navrhla žalobkyňa zmenu petitu
žaloby tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 139,50 € a žalovaný je povinný
zaplatiť žalobkyni 9,25 % ročný úrok z omeškania zo sumy 139,50 € od 1.7.2024 do zaplatenia. Žalovaný
je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 100%.

6. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 11.6.2025 prostredníctvom právneho zástupcu uviedla, že v podaní
zo dňa 20.2.2025 došlo k chybe v počítaní v bode 5, keď predmetnú sumu 139,50 eur je potrebné
vynásobiť dvoma a v tomto prípade hodnota bezdôvodného obohatenia je 279 eur. Výpočet v bode 5
je správny, avšak nesprávna je výsledná suma, kde namiesto sumy 139,50 eur správna suma mala

byť uvedená 279 eur. Na základe toho teda žiadala priznať sumu vo výške 279 eur s 9,25% ročným
úrokom z omeškania od 1.7.2024 do zaplatenia, ako na nej v časti zaplatenia sumy 322 eur s 9,25%
ročným úrokom z omeškania od 1.7.2024 do zaplatenia berú späť. Žalovaný voči späťvzatiu žaloby
nemal námietky.

7. Oboznámením sa predloženými listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, súd zistil tento skutkový
stav:

8. Z Listu vlastníctva č. XXXXX pre okres E. I., obec E. – F., katastrálne územie F. G. vyplýva, že
žalobkyňa bola v rozhodnom období evidovaná ako podielový spoluvlastník nehnuteľností - parcela KN-

Eč.XXXX/X,druhpozemku–ornápôdaovýmere601m2.Veľkosťspoluvlastníckehopodielužalobkyne
je 1/12 k celku ako vlastník B2, čo predstavuje 50,08 m2.

9. Z žalobkyňou predloženého znaleckého posudku č. 7/2021 zo dňa 21.1.2021 vyhotoveného I. G.
K., L., znalcom z odboru Stavebníctvo, odvetvie Odhad hodnoty nehnuteľnosti a stavebný materiál,

pre účely súdneho konania vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty pozemku a všeobecnej hodnoty
nájmu za pozemok, parcely registra E UO č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X a
XXXX, zapísané na liste vlastníctva č. XXXXX, k.ú. F. G., okres E. I., obec E. - F., súd zistil, že znalec
stanovil všeobecnú hodnotu pozemkov bezprostredne susediacich s prejednávanými pozemkami vo
výške 118,28 eur za m2 a nájomné stanovil vo výške 9,90 eur za m2 ročne.

10. Žalobca do konania predložil taktiež: Nájomné zmluvy v počte ks 3 na č.l. 9 – 20, z ktorých vyplýva,
že žalovaný ako mesto Košice prenajíma pozemky v k. ú. F. G. za ročnú odplatu priemerne vo výške
12 eur za m2.11. Z výpisu z Obchodného registra bývalého Okresného súdu Košice I, oddiel Sro, vložka č. 4369/V
vyplýva, že spoločnosť podnikajúca pod obchodným menom Miestny podnik služieb, s.r.o. Košice (od

17.3.1994 do 19.1.2017) a pod obchodným menom Miestny podnik služieb, s.r.o. Košice v likvidácii
(od 20.1.2017 do 16.8.2018) bola zrušená s likvidáciou bez právneho nástupcu ku dňu zrušenia dňa
1.1.2017, a to na základe rozhodnutia jediného spoločníka spoločnosti o zrušení spoločnosti v zmysle
uznesenia zo dňa 16. zasadnutia Miestneho zastupiteľstva Mestskej časti Košice – Juh, konaného
dňa 20.12.2016. Z výpisu je zrejmé, že predmetom činnosti spoločnosti v období od 6.12.1995 do

28.1.2013 okrem iných zapísaných činností boli aj tieto činnosti: reštauračná činnosť; denný bar;
bufetová činnosť; prevádzkovanie telovýchovných zariadení a zariadení slúžiacich na regeneráciu,
prevádzkovanie verejných kúpalísk; pohostinská činnosť, prevádzkovanie kultúrnych, spoločenských a
zábavných zariadení; organizovanie kultúrnych a iných spoločenských podujatí; poskytovanie služieb
rýchleho občerstvenia v spojení s predajom na priamu konzumáciu.

12. Predžalobnou výzvou zo dňa 27.6.2024 právny zástupca žalobkyne vyzval žalovaného na úhradu
bezdôvodného obohatenia. Predžalobná výzva bola žalovanému doručená dňa 27.6.2024.

13. Súd sa oboznámil s grafickým vymeraním predmetnej parcely, pričom z grafickej identifikácie stavu
pre parcelu E-KN č. XXXX/X, nachádzajúcej sa v katastrálnom území F. G., Obec E. – G. J. F., H. E. I.,

geodetom I. F. B. bolo preukázané, že predmetná parcela E-KN č. XXXX/X nemá výmeru 601 m2 ako
je uvedené na LV č. XXXXX. Výmera predmetnej parcely predstavuje 279 m2.

14. Žalovaným predložené Stavebné povolenie vydané Obvodným národným výborom, odborom
výstavby, Košice pod č. Výst. 9151/2081/83 – Lr. Dňa 29.11.1983 preukazuje, že Obvodný národný

výbor, odbor výstavby na žiadosť investora Správy rekreačných a športových zariadení mesta Košíc
zo dňa 21.11.1983, ako aj na základe predloženého projektovania a rozpočtovej dokumentácie povolil
výstavbu letného kúpaliska Triton pod Šibenou horou v Košiciach, I. etapa na parc. č. XXXX, XXXX.

15. Zo žalovaným predloženého Delimitačného protokolu o prechode vlastníctva nehnuteľného majetku,

majetkových práv a záväzkov „Kúpaliska TRITON“ v Košiciach v zmysle ust. § 2 ods. 6 zákona č.
138/1991 Zb. súd prvej inštancie zistil, že žalovaný ako preberajúci prebral od odovzdávajúceho Správa
rekreačných a športových zariadení mesta Košíc v likvidácii, M. X, E., zastúpenej N. O., likvidátorom,
nehnuteľný majetok „Kúpalisko TRITON“, nachádzajúci sa na parcelách č. XXXX, XXXX M. XXXX k. ú.
Košice - Juh v celkovej nadobúdacej hodnote 4.312.885,50 Sk, užívateľom ktorého je Čsl. štát – NVMK.

16. Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

17. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.

18. Podľa § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy,
inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej
užívania.

19. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho

vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

20. Podľa § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

21. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.

22.Podľa§145ods.2CSPakježalobavzatáspäťsčasti,súdkonanievtejtočastizastaví.Očiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.23. Predmetom sporu je nárok žalobkyne voči žalovanému na vydanie bezdôvodného obohatenia za
obdobie od 8.7.2022 do 8.7.2024.

24. Súd v súlade s § 181 ods. 2 CSP určil, že v konaní nebola medzi stranami sporná skutočnosť, že
žalobkyňa bola v rozhodnom období podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.
ú. F. G., obec E. - F., H. E. I., zapísaných na LV XXXXX, a to: parcela KN-E č. XXXX/X, druh pozemku
– orná pôda o výmere 279 m2. Veľkosť spoluvlastníckeho podielu žalobkyne je 1/12 k celku.

25. Nebolo tiež sporné, že aj na pozemkoch v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne bolo vybudované
letné kúpalisko Triton na základe stavebného povolenia Obvodného národného výboru, odboru výstavby
zo dňa 29.11.1983.

26. Nestalo sa v konaní sporným, že žalovaný bol v rozhodnom období vlastníkom letného kúpaliska
Triton, a že užíval predmetné nehnuteľnosti.

27. Sporným sa stala dôvodnosť žalobkyňou uplatneného nároku titulom vydania bezdôvodného
obohatenia, a to vzhľadom na procesnú obranu žalovaného, ktorou učinil za sporné, či sa areál kúpaliska
Triton využíval na podnikateľské účely a vo väzbe na uvedené, či sa na prejednávaný prípad vzťahuje
zákon č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod

stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, ktorý ako vyplýva z ust. § 1 ods. 3 citovaného zákona sa nevzťahuje, a ani nikdy nevzťahoval
na usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami, ktoré slúžia na podnikateľské účely.

28. Žalovaný sa tiež argumentačne bránil, že areál kúpaliska Triton neslúžil, a ani neslúži na

podnikateľské účely, keďže bol zriadený a prevádzkovaný za účelom napĺňania potrieb verejnosti, nie
za účelom podnikania, a preto podľa žalovaného je potrebné uplatnený nárok žalobkyne posúdiť ako
finančnú náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva vecným bremenom, vo vzťahu ku ktorému vzniesol
námietku premlčania.

29. Žalovaný nerozporoval výšku uplatneného bezdôvodného obohatenia, a preto ju súd považuje
za nespornú. Žalobkyňa poukázala na znalecký posudok č. 7/2021, ktorý stanovil ročné nájomné
za predmetné pozemky vo výške 9,90 eur/ m2 a to podľa stavu ohodnotenia nehnuteľností ku dňu
21.01.2021. Výška bezdôvodného obohatenia sa rovná výške nájmu. Avšak žalobkyňa požadovala
vydať ročné nájomné za predmetné pozemky vo výške 6 eur/rok/m2. Navyše výšku uplatneného nároku

žalobkyňa preukazovala nie len znaleckým posudkom ale aj nájomnými zmluvami, v ktorých vystupuje
mesto ako prenajímateľ.

30.Základnouotázkou,sktorousasúdmuselvysporiadať,bolaotázka,čikpozemkomvareálikúpaliska
Triton vzniklo vecné bremeno v zmysle zákona č. 66/2009 Z.z., a teda rozhodujúce bolo ustáliť, či stavba

športového areálu slúžila na podnikanie v čase nadobudnutia jeho účinnosti, t.j. ku dňu 1.7.2009.

31. Podnikateľmi podľa ust. § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka sú osoby zapísané v obchodnom registri
(právnické osoby a fyzické osoby) bez ohľadu na to, či podnikajú alebo sú oprávnené podnikať. Nie je
rozhodujúce, či je zápis uskutočnený povinne alebo dobrovoľne.

32. Vymedzenie pojmu podnikanie úzko súvisí s pojmom podnikateľ, lebo podnikanie je definované
ako činnosť vykonávaná podnikateľom. Znamená to, že podnikateľskú činnosť, t.j. podnikať môže len
podnikateľ v zmysle ust. § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka, teda ten, kto je na to oprávnený.

33. Podnikaním je podľa Obchodného zákonníka len taká činnosť, ktorú vykonáva podnikateľ a zároveň
kumulatívne spĺňa všetky znaky, ktoré požaduje zákon, teda tie, ktoré sú taxatívne vymedzené v ust. §
2 ods. 1 Obchodného zákonníka. Sú to: samostatnosť, sústavnosť, uskutočňovanie vo vlastnom mene,
na vlastnú zodpovednosť a za účelom dosiahnutia zisku.

34. Samostatnosť pri výkone podnikateľskej činnosti treba chápať v tom zmysle, že podnikateľ sám
rozhoduje o spôsobe a formách svojej podnikateľskej činnosti, nie je teda podriadený inému subjektu,
ktorého príkazy musí plniť.35. Sústavnosť podnikania nemožno vykladať reštriktívne, napr. tak, že by malo ísť o nepretržitú
podnikateľskú činnosť. Kritérium sústavnosti spĺňa aj sezónna činnosť, prípadne činnosť, ktorú
podnikateľ na určitý čas preruší a znovu v nej pokračuje. Dôležité je, aby úmyslom podnikateľa bolo

vykonávať túto činnosť opakovane. Požiadavka sústavnosti vylučuje z podnikateľskej činnosti takú
činnosť, ktorá sa vykonáva náhodne, výnimočne, prípadne príležitostne. Podnikateľ koná vo svojom
mene vtedy, keď nekoná v mene niekoho iného. Nie je podmienkou, aby konal osobne, ale osoba, ktorá
za neho koná, musí konať v mene podnikateľa. Podnikateľ podniká pod vlastným menom, keď podniká
pod obchodným menom. Obchodným menom obchodnej spoločnosti je názov, pod ktorým je zapísaná

v obchodnom registri.

36. Podnikateľ vykonáva podnikateľskú činnosť na vlastnú zodpovednosť vtedy, keď za jeho
podnikanie nezodpovedá nikto iný. Vlastná zodpovednosť podnikateľa je logickým dôsledkom toho, že
podnikateľská činnosť je vykonávaná samostatne a pod vlastným menom podnikateľa. To znamená, že
konanie podnikateľa zaväzuje jeho samého, a preto podnikateľ musí niesť aj vlastnú zodpovednosť za

porušenie povinností, ktoré na seba prevzal.

37. Podnikateľská činnosť je vykonávaná za účelom dosiahnutia zisku vtedy, keď hlavným účelom
podnikania je dosiahnutie zisku (majetkového prospechu). Podnikateľ teda podniká preto, aby dosiahol
zisk. Z hľadiska posúdenia tohto znaku podnikateľskej činnosti nie je rozhodujúce, či zisk bol skutočne

dosiahnutý. Dôležitý je cieľ podnikateľskej činnosti, teda to, či podnikateľ vyvíjal činnosť s úmyslom
dosiahnuť zisk. Za zisk možno považovať akýkoľvek majetkový prospech.

38. Podľa ust. § 4 ods. 3 písm. k) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení obec môže v záujme
zabezpečenia potrieb obyvateľov obce a rozvoja obce vykonávať aj vlastnú investičnú činnosť a vlastnú

podnikateľskú činnosť.

39. Obec môže realizovať podnikateľskú činnosť vo viacerých formách, a to a/ podnikanie obce vlastným
menom, kedy obec figuruje v pozícii podnikateľa podľa ust. § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka; ide
o prípady, keď obec vystupuje ako právnická osoba, ktorá podniká najmä na základe živnostenského

oprávnenia, b/ podnikanie obce prostredníctvom zriadených príspevkových organizácií - príspevková
organizácia obce môže so súhlasom obce vykonávať podnikateľskú činnosť, c/ podnikanie obce
prostredníctvom vlastných (komunálnych) obchodných spoločností - spravidla pôjde o spoločnosť
s ručením obmedzeným alebo akciovú spoločnosť, d/ podnikanie prostredníctvom vstupu do iných
obchodných spoločností - tento spôsob predstavuje formu podnikania, v rámci ktorej sa obec podieľa

účasťou na podnikaní iných subjektov, e/ spoločné podnikanie s inými právnymi subjektmi, f/ príjmy z
prenájmu nehnuteľností - podľa ust. § 4 ods. 1 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní
prenájomnehnuteľnostíobceježivnosťou,ibaaksapopriprenájmeposkytujúajinénežzákladnéslužby
spojené s prenájmom, g/ podnikanie obce prostredníctvom obecného sociálneho podniku.

40. Zákon o obecnom zriadení a ani iný zákon tiež nevylučuje zabezpečenie potrieb obyvateľov obce aj
podnikateľskou činnosťou iných subjektov než samotnej obce, teda prostredníctvom iných podnikateľov.

41. Z vykonaného dokazovania je nesporné, že mesto Košice síce realizovalo výstavbu kúpaliska Triton
za účelom uspokojovania verejných potrieb (rekreácia a oddych obyvateľov mesta), ale tieto potreby

sa následne zabezpečovali prostredníctvom podnikateľského subjektu - podnikateľa Miestny podnik
služieb, s.r.o. Košice, ktorému nájomnou zmluvou zo dňa 13.9.1994 prenajalo celý objekt kúpaliska
Triton v Košiciach, a od tohto času (a teda aj v rozhodnej dobe) došlo k zmene účelu zriadenia a
prevádzkovania areálu z napĺňania potrieb verejnosti na podnikateľský.
42. Mesto Košice teda síce samo kúpalisko nevyužívalo na podnikateľský účel (prenájom nehnuteľnosti

vo vlastníctve obce bez poskytovania iných než základných služieb sa považuje iba za správu vlastného
majetku, a nie za podnikanie - viď ust. § 4 ods. 1 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní),
ale svoj majetok (kúpalisko Triton) prenajalo podnikateľskému subjektu, ktorý prevádzkoval kúpalisko
za účelom dosiahnutia zisku, pričom ide o nespornú skutočnosť v konaní, nakoľko vstup na kúpalisko
bol podmienený vstupným, ktoré predstavovalo príjem tohto podnikateľského subjektu – nájomcu, a de

facto išlo o podnikanie Mestskej časti Košice - Juh, ktorá podnikala prostredníctvom vlastnej spoločnosti
s ručením obmedzeným, v ktorej bola jediným spoločníkom.43. Vykonaným dokazovaním bolo v konaní preukázané, že prenajatý majetok mesta Košice -
kúpalisko Triton bolo využívané na podnikanie nájomcu Miestny podnik služieb, s.r.o. Košice, ktorý bol
podnikateľským subjektom v zmysle ust. § 2 ods. 2 písm. a) Obchodného zákonníka a z tohto podnikania

dosahoval aj príjmy. Námietka žalovaného, že kúpalisko bolo dotované a stratové je z tohto hľadiska
irelevantná.

44. Z hľadiska rozhodnutia v spore bolo smerodajné a potrebné posúdenie, či stavba (areál kúpaliska)
slúžila na podnikanie a nemusí ísť pritom o prípad, že stavba je využívaná na podnikanie priamo

mestom (obcou, VÚC), v ktorého vlastníctve sa táto stavba nachádza. Samotná skutočnosť, že
prevádzkovateľ kúpaliska ako podnikateľ nedosahoval zisk, taktiež nepreukazuje resp. nevylučuje, že
nešlo o prevádzkovanie kúpaliska s podnikateľským účelom, keďže činnosť podnikateľa, aj keď sa ňou
nedosahuje zisk, neprestáva byť podnikaním, pokiaľ táto napĺňa všetky znaky podnikania v zmysle
ust. § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka, ako už boli uvedené vyššie. Podnikaním nie je činnosť, ktorej
výsledkom musí byť vždy zisk, podstatným je to, či podnikateľ vyvíjal činnosť s úmyslom dosiahnuť zisk.

Podnikanietedamôžebyťajstratové,čovpraktickomživotejebežnýmjavom.Vzhľadomnaskutočnosť,
že stavba - areál kúpaliska Triton slúžila na podnikateľské účely, nemožno na pozemky v areáli kúpaliska
Triton aplikovať zákon č. 66/2009 Z.z., teda k týmto pozemkom nevzniklo vecné bremeno v zmysle
citovaného zákona v prospech žalovaného.

45. Pri posúdení, či k pozemkom v areáli kúpaliska Triton vzniklo vecné bremeno v zmysle zákona č.
66/2009 Z.z., je tiež rozhodujúce, či stavba slúžila na podnikanie v čase nadobudnutia jeho účinnosti,
t.j. ku dňu 1.7.2009, keďže k vzniku vecného bremena došlo týmto dňom v prípade splnenia všetkých
zákonných podmienok, a teda či v tomto období aj malo charakter sústavnej činnosti vykonávanú
samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku

alebo na účel dosiahnutia merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu. Splnenie zákonných podmienok
pre aplikáciu zákona č. 66/2009 Z.z. sa teda posudzuje ku dňu 1.7.2009, a keďže k tomuto dňu kúpalisko
Triton bolo stavbou slúžiacou na podnikateľské účely, nevzniklo k pozemkom v jeho areáli zákonné
vecné bremeno v prospech žalovaného.

46. Vzhľadom na vyššie uvedené možno právne uzavrieť, že žalovaný pozemky v areáli kúpaliska
Triton užíva bez právneho dôvodu (bez zmluvy či iného titulu, oprávňujúceho ho na užívanie), tieto
pozemky užíva bezodplatne, čím sa na úkor žalobcu ako podielového spoluvlastníka pozemkov v areáli
kúpaliska Triton bezdôvodne obohacuje v zmysle ust. § 451 Občianskeho zákonníka vo výške obvyklého
nájomného, ktoré by uhrádzal, ak by k týmto pozemkom existoval nájomný vzťah.

47. Bezdôvodné obohatenie vzniká vždy vlastníkovi stavby bez ohľadu na to, kým je stavba užívaná.
Zastavaný pozemok je užívaný už tým, že sú na ňom postavené stavby, t.j. užívanie stavby je
konzumované jej vlastníctvom. K obohateniu vlastníka stavby dochádza už z titulu vlastníckeho práva,
ktoré zakladá jeho oprávnenie stavbu užívať. Je potom výlučne vecou jeho rozhodnutia, či stavbu bude

užívať sám alebo ju bezplatne či odplatne prenechá inému. Povinnosť poskytovať náhradu vlastníkovi
pozemku, na ktorom stojí stavba, postihuje vlastníka stavby bez ohľadu na to, akým spôsobom svoje
vlastnícke právo realizuje alebo na skutočnosť, či užívanie stavby prináša zisk a bez ohľadu na to, či
stavbu vôbec využíva.

48. Bez právneho významu je preto skutočnosť, že od konca letnej sezóny roku 2017 kúpalisko je mimo
prevádzky, keďže okupácia pozemkov stále trvá a vyplýva zo samotnej existencie daného areálu.

49. Zároveň je potrebné vlastníctvo žalovaného k objektom nachádzajúcim sa na pozemkoch žalobcu
posudzovať v kontexte, t.j. že stavby tvoria spolu s okolím (okolitými pozemkami) komplexný ucelený

priestor využívaný práve v súvislosti s týmito stavbami. Kúpalisko predstavuje ohraničený areál, jednotný
funkčný celok, pričom nie je možné oddeliť funkcionalitu stavieb (bazénov) a samotných pozemkov; k
bazénom je totiž potrebné sa fyzicky dostať.

50. Uvedený právny názor vyslovil Krajský súd v Košiciach o.i. v uznesení zo dňa 7.8.2023 vydanom pod

sp.zn. 6Co/77/2023, uznesení zo dňa 28.6. 2023 vydanom pod sp.zn. 6Co/70/2023, ako aj v rozsudku
zo dňa 15.11.2022 vydanom pod sp.zn. 5Co/136/202. Súd sa preto priklonil k tejto záväznej názorovej
právnej línii, od ktorej nevzhliadol dôvod sa odkloniť.51. Vzhľadom na uvedené mal súd za to, že námietka žalovaného spočívajúca v tvrdení, že areál
kúpaliska Triton sa nevyužíval v rozhodnom období na podnikateľské účely, že žalobný nárok treba
posúdiť ako finančnú náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva vecným bremenom, ako aj že

vznesená námietka premlčania v danom smere, sú nedôvodné a argumentačne neobstoja.

52. Ako už súd uviedol, žalovaný nerozporoval v konaní žalobkyňou uplatnenú výšku bezdôvodného
obohatenia.

53. Žalobkyňa si pôvodne uplatnila nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 601 eur,
pričom po upresnení zamerania predmetnej nehnuteľnosti svoj nárok upravila na sumu vo výške 279
eur s 9,25% ročným úrokom z omeškania od 1.7.2024 do zaplatenia, ako na nej v časti zaplatenia sumy
322 eur s 9,25% ročným úrokom z omeškania od 1.7.2024 do zaplatenia berú späť. Keďže žalovaný
voči späťvzatiu žaloby nemal námietky, súd v I výroku rozsudku konanie v časti zaplatenia istiny 322 eur
s 9,25% ročným úrokom zo sumy 322 eur od 1.7.2024 do zaplatenia zastavil podľa § 145 ods. 2 CSP.

54. Keďže žalovaný účinne nepoprel výšku bezdôvodného obohatenia, súd z daného dôvodu v II. výroku
rozsudku zaviazal žalovaného k povinnosti vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 279 eur,
keďžeuvedenásumabezdôvodnéhoobohatenianebolamedzistranamisporná.Žiadasatieždoplniť,že
vyčíslenie bezdôvodného obohatenia, ktorého podkladom bol aj žalobcom predložený znalecký posudok

a nájomné zmluvy, súd považuje za právne akceptovateľné.

55. Iba pre úplnosť súd uvádza, že v takmer identickej veci rozhodoval aj Krajský súd v Košiciach,
ktorý v rozhodnutí sp. zn. 6Co/156/2024 zo dňa 03.12.2024 okrem iného konštatoval, že vo vzťahu
k pozemkom nachádzajúcim sa v areáli kúpaliska Triton má žalovaný stavbu postavenú na pozemku

žalobkyne, užíva tento pozemok, alebo minimálne obmedzuje v jeho užívaní žalobkyňu, získava
majetkový prospech plnením bez právneho dôvodu, teda sa bezdôvodne obohacuje na úkor žalobkyne,
a preto je povinný takto získané plnenie vydať tomu, na úkor koho bolo získané – žalobkyni.

56. Úrok z omeškania žalobkyňa žiadala priznať od 01.07.2024 do zaplatenia.

57. Podľa ust. § 517 ods. l , 2 Občianskeho zákonníka, dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri
plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výška
úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

58. Podľa ust. § 3 ods. l nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení zákona č. 20/2013 Z.z., účinnom
od 1.2.2013, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z
omeškaniajeo5percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

59. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas plnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

60. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z
omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

61. Nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia je splatný, keďže žalobkyňa preukázateľne,
žiadosťou o zaplatenie peňažnej náhrady, doručenej žalovanému dňa 27.6.2024 vyzvala žalovaného na

vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 8.7.2022 do 8.7.2024. Žalovaný nepoprel doručenie
uvedenej výzvy, s tým, že dátum odkedy žalobkyňa žiadala priznať úroky z omeškania nebol medzi
stranami sporný. Súd vychádzal z ust. § 563 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak čas splnenia
nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť
dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Bezdôvodné obohatenie patrí medzi nároky, pri

ktorých nie je zákonom stanovená splatnosť pohľadávok vzniknutých z tohto právneho titulu, preto doba
plnenia, ak nie určená dohodou, je viazaná na výzvu veriteľa podľa § 563 Občianskeho zákonníka.62. Keďže mal súd preukázané, že žalovaný nesplnil svoj dlh riadne a včas, čím sa dostal do omeškania,
priznal žalobkyni v ňou uplatnenej výške nárok na zaplatenie úrokov z omeškania ako príslušenstva
pohľadávky v percentuálnej výške 9,25 % ročne do zaplatenia.

63. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

64. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP na základe zásady

úspechu. Výsledok sporu zakladá žalobkyni nárok na plnú náhradu trov konania voči žalovanému, keďže
žalobkyňa bola v konaní plne úspešná, poverený zástupca žalovaného nemal žiadne výhrady ani vo
vzťahu k žalobkyňou uplatnenému nároku na náhradu trov konania, ktorú si žalobkyňa v súvislosti s
dispozitívnym úkonom (úprave petitu žaloby spočívajúcom v čiastočnom späťvzatí žaloby) výslovne
uplatnila voči žalovanému v plnom rozsahu, keď nežiadal aplikovať ustanovenie § 256 ods.1 CSP, preto
súd žalobkyňu považoval za plne procesne úspešnú stranu sporu.

65. Žalovaný v priebehu celého konania nenavrhol, aby súd v prípade, ak vyhovie žalobe, aplikoval
ustanovenie § 257 CSP a nepriznal žalobkyni náhradu trov konania. Súd zároveň sám nevidel priestor
pre aplikáciu uvedeného zákonného ustanovenia. Berúc na zreteľ všetky okolnosti dospel súd k záveru,
že princípu spravodlivosti zodpovedá uložiť žalovanému povinnosť nahradiť žalobcom trovy konania v

plnom rozsahu.

66. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský
súd Košice v 2 vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka, čo ním sleduje, podpis a ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní aj spisová značka
tohto konania) uvedie , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov

sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací
návrh).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne

nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.