Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. máj 2025

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 35P/70/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3124204255
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Širilová
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2025:3124204255.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Evou Širilovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B.,
nar.XX.XX.XXXX,bytomumatky,vkonanízastúpenýkolíznymopatrovníkomÚradompráce,sociálnych
vecí a rodiny Trenčín, dieťa rodičov: matka - C. D. B., nar. XX.XX.XXXX, štátna občianka SR, trvale
bytom D. XXXX/X, A., t. č. bytom E. F. XXX, právne zastúpená Advokátska kancelária JUDr. Marek
Doktor, s.r.o., so sídlom Legionárska 7735/31B, 911 01 Trenčín,

IČO 52536891 a otec - G. E. H., nar. XX.XX.XXXX, štátny občan Českej republiky, trvale bytom C. XXX,
A. - H., I. J., t. č. K. XXX, právne zastúpený Advokátska kancelária Jakubčová a partneri, s.r.o., so sídlom
Rajská 7687/7, Bratislava - mestská časť Staré Mesto 811 08, IČO 50046594, za účasti prokurátorky
Okresnej prokuratúry Trenčín, o návrhu matky a o návrhoch otca na úpravu výkonu rodičovských práv
a povinností k maloletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

I. Maloletý A. B. s a z v e r u j edo osobnej starostlivosti matky.

Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok budú vykonávať obaja rodičia.

II. Otec j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého A. sumou 400,- eur mesačne k rukám
matky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, s účinnosťou od 01.03.2024.

III. Nedoplatok na výživnom pre mal. A. za obdobie od 01.03.2024 do 30.04.2025 vo výške 1.800,- eur

sa otcovi maloletého dieťaťa p o v o ľ u j e splácať v mesačných splátkach po 75,- eur spolu s bežným
výživným k rukám matky, počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia až do úplného zaplatenia s tým, že
omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

IV. Otec je oprávnený stretávať sa s mal. A. každú párnu stredu od 18.00 hod.
do nedele do 18.00 hod. v danom kalendárnom týždni s tým, že otec maloletého vyzdvihne
v mieste bydliska matky a po ukončení styku maloletého odovzdá v určenom čase matke

v mieste jej bydliska. Matka je povinná maloletého na styk s otcom riadne pripraviť
a v stanovenom čase a mieste maloletého otcovi odovzdať.

V. Návrhy otca na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu s a z a m i e t a j ú.

VI. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom vo veci samej, doručeným tunajšiemu súdu dňa 28.03.2024 sa matka dieťaťa domáhala,
aby súd zveril maloletého do jej osobnej starostlivosti, otca dieťaťa zaviazal povinnosťou prispievať na
jeho výživu sumou 1.200,- eur mesačne s účinnosťouod začatia konania, t. j. od 19.01.2024. Zároveň žiadala, aby súd aj upravil styk otca
s maloletým jedenkrát za mesiac, a to v druhý týždeň v mesiaci, v čase od piatku od 18.00 hod do nedele
do 16.00 hod. Matka v návrhu okrem iného uviedla, že maloletý pochádza

z priateľského vzťahu rodičov, ktorí do 19.01.2024 žili v spoločnej domácnosti, z ktorej sa odsťahovala
matka spolu so synom. V súčasnosti je matka na materskej dovolenke. Maloletý má diagnostikovanú
ťažko kombinovanú poruchu psychického vývinu (pervazívna vývinová porucha s narušenou funkčnou
rečou, hyperkinetickým syndrómom) s vysoko narušenou funkčnosťou v prirodzenom prostredí, t. j.
poruchu autistického spektra. Kvôli tejto diagnóze má maloletý stále plienky, nerozpráva, vyžaduje si

špeciálnu komunikáciu a starostlivosť. Akákoľvek interakcia s ním je zložitá, nakoľko je neverbálny.
Počas dňa máva maloletý celkom silné krátke prejavy agresie, záchvaty, kedy ničí veci a býva agresívny
na ľudí okolo seba a ubližuje im. Z uvedeného dôvodu preto nemôže byť umiestnený v predškolskom
zariadení a je v opatere matky. Je tiež nevyhnutné s maloletým absolvovať terapie, pokiaľ tieto
neabsolvuje pravidelne, prudko sa zhoršuje jeho zdravotný stav. Maloletý navštevuje ABA terapie 2-3x
týždenne po jednej hodine, logopedické terapie cca 2x do mesiaca po jednej hodine. Zatiaľ skúšobne

má dohodnutú hipo prípadne canisterapiu. ABA terapie á 20,- eur hradí celé matka, jedna hodina á 33,-
eur logopédie je hradená z verejného zdravotného poistenia, ostatné hradí matka. Maloletý tiež trpí aj
intoleranciou na laktózu s čím sú spojené tiež zvýšené výdavky. Maloletý má otca rád a teší sa z jeho
prítomnosti. Matka uviedla, že aj počas spolužitia väčšina starostlivosti bola na nej, otec maximálne
zobral maloletého

na hodinovú prechádzku, čo sa dialo aj v čase, keď bol otec doma nezamestnaný. Otec nepristupoval
k výchove maloletého v súlade s odporúčaniami odborníkov, nerešpektoval komunikačné špecifiká s
ním. Otec je človek pomerne agresívny, výbušný a vôbec nedokáže ovládať svoje emócie. Až po
odchode matky zo spoločnej domácnosti sa otec začal domáhať styku so synom. Maloletý mal s otcom
tri niekoľkodňové stretnutia, z ktorých sa vracal

k matke v pomerne zlom stave. Otec nedodržiaval jeho denný režim ani špecifický prístup
k nemu a nerešpektuje diagnózu maloletého. Otec napriek tomu, že syn je autista a potrebuje pravidelný
režim bez zmien, nie je schopný sa s matkou dohodnúť na konkrétnych termínoch stretnutí a matka tak
nemôže syna na tieto zmeny vopred pripraviť. Otec od 01/2024 prispel na výživu maloletého sumou
233,- eur, aj to na výzvu matky. Matka poberá rodičovský príspevok 473,30 eur a prídavok 60,- eur.

Celkové náklady na maloletého sú vo výške 556,- eur a zahŕňajú plienky, fľaše na mlieko, čistenie na
fľaše, bezlaktózové mlieko, pomôcky
k hre, ABA terapie, logopédiu, lieky, drogériu a oblečenie. Matka k návrhu pripojila rodný list maloletého,
lekársku správu maloletého z neurologického vyšetrenia zo dňa 10.03.2023, lekársku správu maloletého
z psychiatrickej ambulancie zo dňa 13.06.2023, lekárska správa maloletého zo dňa 03.04.2023,

správa s psychologického vyšetrenia maloletého zo dňa 04.05.2023, správa maloletého z klinicko-
logopedického vyšetrenia zo dňa 19.06.2023, záznamy z 2 terapeutických stretnutí maloletého a matky
z obdobia 12/2023 a 01/2024, preukaz ZŤP maloletého,

2. Uznesením tunajšieho súdu č. k. 35P/70/2024-57 zo dňa 06.06.2024 súd na návrh matky nariadil

neodkladné opatrenie, ktorým maloletého dočasne ponechal v jej osobnej starostlivosti a otcovi nariadil
prispievať na výživu maloletého sumou vo výške 200,- eur mesačne. Predmetné rozhodnutie bolo
potvrdené uznesením Krajského súdu v Žiline č. k. 15CoP/182/2024-148 zo dňa 29.10.2024.

3. Otec dieťaťa svojím návrhom, doručeným súdu dňa 21.03.2024 žiadal, aby súd nariadil neodkladné

opatrenie, ktorým by maloletého zveril do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov v týždenných
intervaloch. Písomným podaním zo dňa 28.05.2024 otec dieťaťa upravil svoj návrh tak, že žiadal nariadiť
neodkladné opatrenie, ktorým súd maloletého dočasne, do právoplatného skončenia konania vedeného
pod sp. zn. 35P/75/2024, zverí do jeho osobnej starostlivosti a matku dieťaťa zaviaže povinnosťou
prispievať na jeho výživu sumou 300,- eur mesačne. Predmetný návrh otca na nariadenie neodkladného

opatrenia tunajší súd uznesením č. k. 35P/76/2024-52 zo dňa 06.06.2024 zamietol. Uvedené uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 05.07.2024.

4. Dňa 27.05.2024 bol na tunajší súd podaný návrh otca maloletého, ktorým žiadal, aby súd maloletého
zveril do jeho osobnej starostlivosti a matku zaviazal povinnosťou prispievať na jeho výživu sumou 300,-

eur mesačne. Styk matky s maloletým otec nežiadal upraviť. Konanie o uvedenom návrhu bolo vedené
na tunajšom súde pod sp. zn. 35P/75/2024. Otec svoj návrh odôvodnil tým, že s matkou maloletého žili
v spoločnej domácnostivL.odroku2019dojanuára2024,t.j.viacakopäťrokov.Matkamaloletéhodňa18.01.2024odcestovala
aj s maloletým do A. za účelom absolvovania svojich prehliadok u lekárov, a následne už len oznámila
otcovi, že sa do spoločnej domácnosti viac nevráti a natrvalo sa sťahuje spolu s maloletým do A..

Uvedené bolo pre otca prekvapením, keďže mal za to, že žijú v harmonickom vzťahu, avšak rozhodol sa
rešpektovať rozhodnutie matky maloletého. Otec sa mnohokrát snažil dohodnúť s matkou maloletého
na podmienkach osobnej starostlivosti o maloletého mimosúdnou cestou, avšak nikdy
k žiadnej dohode nedošlo. Keďže následne matka maloletého odmietla poskytnúť otcovi informácie
súvisiace s maloletým a odmietala mu odovzdať maloletého, mal otec za to, že vzhľadom na jej

nepredvídateľné správanie je potrebné vyriešiť osobnú starostlivosť
o maloletého súdnou cestou. Otec zdôraznil, že chce byť súčasťou života maloletého a aktívne s ním
tráviť čas tak, ako to bolo do času, keď sa matka maloletého odsťahovala aj
s maloletým z ich spoločnej domácnosti, poukázal na skutočnosť, že s maloletým má vytvorený
silný vzťah, pozná jeho denný režim a návyky. Keďže maloletý od jeho narodenia žil aj s otcom, je
predovšetkým v záujme maloletého, aby s ním zostal v pravidelnom kontakte, keďže náhle obmedzenie

styku s otcom by mohlo mať na neho negatívny vplyv
a negatívne pôsobiť na jeho zdravý duševný vývoj. Otec mal za to, že matka maloletého nesprávne
posudzuje zdravotný stav maloletého za dlhodobo nepriaznivý. Je presvedčená, že maloletý má
nešpecifikovanú formu autizmu, avšak otec toto jej presvedčenie odmieta
a považuje maloletého za zdravé dieťa. Zastával názor, že matka maloletého nie je spôsobilá maloletého

riadne vychovávať, zanedbáva jeho starostlivosť, čo sa odzrkadľuje aj
na zdravotnom stave maloletého a zároveň mu spôsobuje aj psychickú nepohodu, keďže maloletý
vyslovene nechce bývať u matky. Otec k návrhu pripojil lekársku správu maloletého zo dňa 05.02.2024,
rodný list maloletého, komunikáciu s matkou maloletého a fotografie otca s maloletým, fotografie
zaparenín maloletého.

5. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie na deň 30.09.2024, ktoré sa uskutočnilo v prítomnosti
všetkých účastníkov. Obaja rodičia trvali na svojich návrhoch. Matka pri svojom výsluchu uviedla,
že problémy v partnerskom vzťahu s otcom boli už v minulosti, pričom vyvrcholili jej odchodom zo
spoločnej domácnosti. Ďalej uviedla, že žije v rodinnom dome v spoločnej domácnosti u jej rodičov.

Obýva poschodie spoločne s priateľom M. N., ktorý matke finančne vypomáha. Priateľ je zamestnaný a
jeho priemerný mesačný príjem za obdobie od 09/2023 do 08/2024 bol vo výške 1.872,71 eur. Rodičia
matky sú zamestnaní, finančne matke vypomáhajú po 100,- eur mesačne. Matka má výdavky na nákup
potravín, telefón 20,- eur mesačne, icloud 3,- eur mesačne, poplatok za vedenie účtu 8,20 eur mesačne,
oblečenie 25,- eur mesačne, Netflix 14,- eur mesačne, drogéria 58,- eur mesačne. Využíva automobil,

ktorý má od partnera a výdavky má na PHM 200,- eur mesačne. Matka poberala rodičovský príspevok
a prídavok na dieťa vo výške 533,- eur. Iný príjem nemala. Dňa 28.10.2024 očakávala narodenie
ďalšieho dieťaťa. Žiadny majetok väčšej hodnoty nevlastnila. Matka je vlastníčkou pozemkov v k. ú. F.,
z ktorých nemá žiadny príjem, platí len daň 1x ročne. Matka k otázke stretávania maloletého s otcom
uviedla, že pokiaľ by otec pristupoval k maloletému s prihliadnutím na jeho diagnózu, zaujímal sa o jeho

napredovanie, a vzhľadom na to, že otec pracuje, je každý druhý víkend pre otca vhodný s tým, že
matka nemá problém dať maloletého otcovi už od štvrtka, tak aby s ním mohol tráviť už v piatok celý
deň. Vzhľadom na diagnózu maloletého si matka nevedela predstaviť zverenie maloletého do striedavej
osobnej starostlivosti obom rodičom.

6. Otec na pojednávaní uviedol, že od začiatku roka 2024 nežije sa matkou v spoločnej domácnosti, z
ktorej sa odsťahovala spoločne s maloletým. V tom čase otec využíval apartmán v L., kde aj pracoval.
Mal v pláne zabezpečiť bývanie na novej adrese
v L.. S maloletým počas leta absolvoval výlety, snažil sa prispôsobiť jeho potrebám. Maloletý je
neverbálny, nosí plienky. Otec bol zamestnaný v spoločnosti O. P. Q. a jeho čistý príjem bol vo výške

72.000 - 75.000,- Kč, čo je v prepočte cca 2.800,- eur. Výdavky otca predstavovali: pôžička v R. 283,-
eur mesačne a strava. Ďalšie výdavky mal v súvislosti s vyzdvihovaním a odovzdávaním maloletého v
E. F.. Žiadnu nehnuteľnosť, ani majetok väčšej hodnoty nevlastnil. Využíval služobné auto, telefón mal
súkromný aj služobný. Od 02/2024 posielal matke 200,- eur mesačne. Okrem toho uhrádzal výdavky
v súvislosti s pobytom maloletého u otca. Otec k zdravotnému stavu maloletého uviedol, že s ním

absolvoval 2 vyšetrenia. Jedno u detskej psychologičky v A., ktorá otcovi uviedla, že stav maloletého
sa môže vekom zmeniť. Z toho otec vychádzal, že stav mal. A. sa bude zlepšovať. Ďalšie vyšetrenie
absolvovali v L. u p. Dr, ktorá jedno vyšetrenie odmietla, vzhľadom na správanie maloletého urobiť (pozn.
EEG). A aj napriek tomuto neabsolvovaniu podstatného vyšetrenia napísala lekársku správu. Pokiaľide o jeho návrh na zverenie do osobnej starostlivosti, otec uviedol, že si dokáže zariadiť prácu tak,
aby sa o syna mohol starať, avšak s jeho starostlivosťou mu bude vypomáhať jeho matka, ktorá je na
dôchodku. Pokiaľ ide o blížiaci sa termín pôrodu matky a následnú starostlivosť o ďalšie dieťa, otcove

obavy ohľadom nezvládnutia o starostlivosť o maloletého vychádzali z obdobia, kedy sa A. narodil, v
noci sa pravidelne budil každé 2-3 hod., a preto si otec nedokázal predstaviť ako matka dokáže mal.
A. v takomto prostredí zabezpečiť 100 % starostlivosť, ktorú aj podľa jej vyjadrení maloletý potrebuje.
S matkou otec komunikoval len prostredníctvom sms správ, žiadne telefonáty. O zdravotnom stave
maloletého matka otca neinformuje.

7.Napredmetnompojednávanísarodičiadohodlinadočasnomstykuotcasmaloletým,atokaždýpárny
týždeň v kalendárnom mesiaci od štvrtka od 17.00 hod. do nedele do 17:00 hod.. Pojednávanie bolo
odročenézaúčelomdoplneniadokazovania,atozisteniaaktuálnychmajetkovýchapríjmovýchpomerov
otca, príjmov osôb žijúcich s matkou v spoločnej domácnosti. Otec mal čas medzi pojednávaniami využiť
na absolvovanie vyšetrenia spoločne s maloletým.

8. Dňa 30.04.2025 bolo súdu doručené písomné vyjadrenie matky. Uviedla, že s otcom sa dohodli, že
skúsia režim 20 dní v matkinej starostlivosti a 11 dní v domácnosti otca. Matka uvedený režim hodnotila
negatívne, nakoľko zdravotný stav maloletého sa zhoršil. Zdôraznila, že od novembra 2024 do februára
2025 mal otec pracovné voľno a aj napriek tomu si nenašiel čas, aby s mal. A. absolvoval prebiehajúcu

terapiu, vďaka ktorej by lepšie pochopil ako ku maloletému pristupovať, ako ho viesť, ako reagovať na
jehoprejavysprávaniaapod.Odmarca2025nastúpilopäťdopracovnéhoživota-apodľajehovlastných
slov má vysoké pracovné vyťaženie - počas týždňa nemá čas na vozenie mal. A. na terapie, či iné
aktivity. Preto obdobie, počas ktorého má otec maloletého, sa mu venuje len jeho matka na dôchodku,
ktorá nemá žiadne skúsenosti ani odborné schopnosti s autistickými deťmi. Matka preto trvala na zverení

maloletého do svojej osobnej starostlivosti. Pokiaľ ide
o stretávanie mal. A. s otcom, matka ho žiadala upraviť každý druhý víkend od štvrtka do nedele. Po
tom, ako sa opätovne zastabilizuje zdravotný stav mal. A. bola matka pripravená pristúpiť k zmene
návrhu tak, aby sa mal. A. stretával so svojím otcom častejšie. Zdôraznila, že je však aj na otcovi, ako
bude počas jeho stretávania pristupovať k maloletému s ohľadom na jeho diagnózu – autizmus. Výživné

navrhla určiť v sume 400,- eur od 01.02.2024 a v sume 600,- eur od 01.09.2025. Dlh na výživnom
žiadala uhradiť do 15.09.2025. Záverom uviedla, že od septembra 2025 začne mal. A. navštevovať
špeciálnu súkromnú škôlku pre autistické deti, z tohto dôvodu je upravený čas odovzdávania maloletého
A. otcom matke a taktiež aj výška výživného (prirátané náklady na škôlku) od septembra 2025. Ako
prílohu matka predložila novú správu od špeciálnej pedagogičky zo dňa 24.04.2025, ktorá sa pravidelne

od februára 2024 venuje maloletému A. na ABA terapiách a správu od C. H. B., detského psychiatria
zo dňa 22.04.2025.

9. Tunajšiemu súd bolo dňa 06.05.2024 doručené písomné vyjadrenie otca.
K záverom pedopsychiatrického vyšetrenia vyhotoveného C. H. B. dňa 24.04.2025 otec zdôraznil, že

akékoľvek pochybnosti o kvalite starostlivosti otca
o maloletého vychádzajú výlučne zo subjektívnych tvrdení matky, ktoré nie sú podložené objektívne
preukázateľnými skutočnosťami, a teda nemôžu byť brané ako dôveryhodný základ pre obmedzovanie
otcovských práv. Záver vyšetrenia nezaznamenáva podľa otca žiadne odborné zistenia o nedostatočnej
činevhodnejstarostlivostizostranyotca,alelentlmočínázorymatky,ktorémožnopovažovaťzaúčelové

a zavádzajúce. Tvrdenia, že maloletý prijíma mladšieho súrodenca pozitívne a matke s ním pomáha
sú podľa názoru otca protichodné a opäť zavádzajúce. Otec uviedol, že prítomnosť novonarodeného
dieťaťa, ktoré prirodzene vyjadruje svoje potreby intenzívnym plačom, môže práve pre dieťa s PAS
predstavovať výrazne stresujúci element. V dôsledku toho môže dôjsť k preťaženiu zmyslového
vnímania, čo sa následne prejavuje úzkosťou, podráždenosťou alebo regresívnymi prejavmi správania.

Otec v tejto súvislosti ďalej uviedol, že v priebehu výkonu svojej starostlivosti nespozoroval u maloletého
žiadne známky emočného napätia či regresívneho správania. Správanie maloletého počas pobytu u
otca možno charakterizovať ako stabilné, vyrovnané a bez výkyvov, ktoré by nasvedčovali psychickému
diskomfortu. Maloletý je v prostredí otca spokojný, pôsobí uvoľnene, opakovane vyjadruje pozitívne
pocity voči spoločnému tráveniu času. Naopak, pri odchode od otca späť k matke sa často objavuje

výrazná plačlivosť a zjavná nechuť k odchodu, čo podľa názoru otca indikuje, že práve prostredie,
do ktorého sa maloletý vracia, je preňho emocionálne náročné, čo sa môže prejavovať v neskoršom
uzatváraní sa alebo tzv. „nekontaktnosti“ dieťaťa, na ktorú matka opakovane poukazuje. Z pohľadu
psychologickej stability a pocitu bezpečia otec za ďalší rušivý faktor, ktorý môže negatívne ovplyvňovaťemocionálne prežívanie a schopnosť adaptácie na životné zmeny maloletého, považoval prítomnosť
dieťaťa partnera matky z jeho predchádzajúceho vzťahu. Otec ďalej uviedol, že sa opakovane a v
dobrej viere snažil s matkou dospieť k obojstranne akceptovateľnej dohode, avšak jeho úsilie zostalo

bezvýsledné, nakoľko zo strany matky nebola ochota, čím došlo len k predlžovaniu neistoty maloletého,
čo v konečnom dôsledku neprispieva k jeho psychickej pohode a stabilite, a je v priamom rozpore so
zásadou ochrany najlepšieho záujmu dieťaťa. Z uvedených dôvodov je výlučne na úvahe súdu, aby
objektívne a v súlade so zásadou najlepšieho záujmu maloletého posúdil, aké usporiadanie osobnej
starostlivosti bude pre dieťa najvhodnejšie z hľadiska jeho dlhodobého prospechu a harmonického

vývinu. K Správe z individuálnych stretnutí vyhotovenej C. L. B. zo dňa 24.04.2025, ako aj k samotnej
ABA terapii otec uviedol, že uvedená terapia môže byť realizovaná nielen v A., ale aj v mieste
jeho bydliska, konkrétne v L.. Súbežné zapojenie viacerých odborníkov môže viesť k obohateniu
terapeutického plánu a lepšiemu zacieleniu intervencií podľa aktuálnych potrieb dieťaťa. Otec by
uvítal možnosť aktívne sa podieľať na terapeutickom procese a osobne získať poznatky o aktuálnom
psychickom a vývinovom stave maloletého. Vzhľadom na skutočnosť, že v rámci terapie absolvovanej

v A. je prítomná výlučne matka, považuje otec celý proces za jednostranne sprostredkovaný, čo môže
ovplyvňovať objektívnosť informácií a hodnotení uvedených v správe. Otec má záujem na tom, aby ABA
terapia prebiehala aj v čase, keď je maloletý v jeho starostlivosti, pričom nemá v úmysle túto formu
terapie nijakým spôsobom obmedzovať. Naopak, je pripravený zabezpečiť kontinuitu terapeutického
procesu aj počas výkonu jeho rodičovských práv a povinností. V súvislosti s vyššie uvedeným otec

uviedol, že rovnako ako ABA terapie, aj materskú škôlku pre deti s autizmom môže maloletý navštevovať
v L.. Otec opakovane matke navrhoval, aby bol pre maloletého nastavený taký režim starostlivosti,
ktorý by umožňoval zabezpečiť kontinuitu nielen v terapeutickom procese, ale aj v škôlke, a to bez
ohľadu na miesto aktuálneho pobytu dieťaťa. Otec však zároveň považoval za potrebné poukázať na
skutočnosť, že matka dlhodobo odmieta sprístupniť mu relevantnú zdravotnú dokumentáciu týkajúcu sa

zdravotného stavu maloletého, čo má za následok znemožnenie prístupu k ABA terapii a zároveň bráni
riadnemu zápisu maloletého do materskej škôlky pre deti s autizmom, ktoré uvedenú dokumentáciu
vyžadujú. Otec následne upriamil pozornosť na závažný incident, ku ktorému došlo dňa 13.01.2025
keď bol maloletý v osobnej starostlivosti matky. V uvedený deň utrpel maloletý úraz hlavy, konkrétne
prasklinu lebky, v dôsledku čoho musel byť hospitalizovaný v nemocnici. Otec pripojením whatsappovej

komunikáciechcelpreukázať,žespolusosvojímprávnymzástupcomvyvíjaliúsilieodosiahnutiedohody
rodičov už od začiatku januára 2025. Následne uviedol, že v období od decembra 2024 do februára
2025 nedisponoval z dôvodu zmeny zamestnania žiadnym pravidelným príjmom. Hoci bol príjem otca
v týchto mesiacoch nulový, snažil sa zabezpečiť stabilitu a zodpovednú starostlivosť o maloletého.
Zmena zamestnávateľa bola zo strany otca krokom smerujúcim k zlepšeniu jeho ekonomickej situácie,

a to v snahe zabezpečiť lepšie podmienky nielen pre seba, ale predovšetkým pre maloleté dieťa.
Táto zmena bola realizovaná bez negatívneho vplyvu na jeho schopnosť poskytovať dieťaťu primeranú
starostlivosť. Skutočnosti týkajúce sa zmeny zamestnania boli otvorene a pravdivo komunikované s
matkou, čo otec považuje za prejav transparentnosti a zodpovednosti. V súčasnosti je otec zamestnaný
a nachádza sa v skúšobnej dobe. Čo sa týka výživného, otec považoval mesačnú sumu vo výške 400,-

eur ako primeranú a postačujúcu na zabezpečenie potrieb štvorročného dieťaťa, pričom zohľadňuje
vek, vývinové potreby maloletého a primeraný rozsah materiálneho zabezpečenia. Pokiaľ ide o výdavky
súvisiace s materskou školou a ABA terapiou, otec je toho názoru, že v prípade zverenia maloletého
do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov je primerané, spravodlivé a v súlade so zásadou
rovnosti rodičov, aby každý z rodičov znášal tieto výdavky samostatne v období výkonu svojej osobnej

starostlivosti. Takéto riešenie zabezpečuje rovnováhu v zaťažení oboch rodičov, ako aj kontinuitu v
poskytovaní potrebných služieb maloletému bez zbytočného zaťažovania jedného z rodičov nad rámec
jehomožností.Otecmávedomosťotom,žesúčasnýpartnermatkypodá/podalnasúdnávrhnazníženie
výživného na svoje dieťa z predchádzajúceho vzťahu. V prípade, že bude tomuto návrhu vyhovené
a dôjde k zníženiu jeho vyživovacej povinnosti, bude partner matky disponovať vyšším príjmom, čo

znamená, že dôjde k zlepšenie celkovej ekonomickej situácie spoločnej domácnosti, kde matka s
maloletým žijú. Otec túto skutočnosť uviedol najmä z dôvodu rovnováhy hodnotenia pomerov oboch
rodičov, keďže ekonomické a osobné pomery jedného z rodičov nemôžu byť posudzované izolovane
a bez zohľadnenia širšieho kontextu rodinného zázemia, v ktorom dieťa žije. Záverom uviedol, že v
prípade, kedy je rozhodovanie súdu podmienené posúdením psychického stavu maloletého, považoval

za opodstatnené a nevyhnutné, aby súd nariadil znalecké dokazovanie týkajúce sa maloletého a
ustanovil znalca z odboru psychológie, ako aj z odboru psychiatrie. Vo veci samej sa otec domáhal
vydania rozsudku, ktorým súd zverí maloletého do osobnej starostlivosti otca, ktorý bude oprávnený
ho zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach a matku zaviaže prispievať na jeho výživusumou 400,- eur mesačne, odo dňa doručenia rozsudku a sumou vo výške 600,- eur mesačne odo
dňa 01.09.2025. Styk matky nežiadal upraviť. Otec navrhol alternatívny petit, ktorým by bol maloletý
zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, pričom striedavá osobná starostlivosť by

sa realizovala v dvojtýždenných intervaloch, obaja rodičia by boli oprávnení maloletého zastupovať a
spravovať jeho majetok. Vyživovacia povinnosť by sa počas striedavej osobnej starostlivosti neurčovala.
Otec k svojmu písomnému vyjadreniu pripojil fotodokumentáciu maloletého, fotodokumentáciu zranenia
maloletého, Whatsappovú komunikáciu zo dňa 05.04.2025, zo dňa 28.02.2025, zo dňa 05.01.2025 a
06.01.2025, 09.01.2025, 10.01.2025, 11.01.2025 a 12.01.2025

10. Na ďalšom pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo dňa 07.05.2025 matka pri svojom výsluchu uviedla, že
od posledného pojednávania jej pribudla vyživovacia povinnosť k mal. A. N., nar. XX.XX.XXXX, ktorá má
veku primerané potreby. Matka stále žije v rodinnom dome u jej rodičov. Obýva poschodie v spoločnej
domácnosti s priateľom, ktorý je zamestnaný. Príjem partnera matky je vo výške 1.872,71 eur. Matka
prispieva rodičom 150,- eur mesačne za energie. Okrem toho mesačne uhrádza nákup potravín v sume

400,- eur, platí si telefón 23,- eur mesačne, icloud 3,- eur mesačne, poplatok za vedenie účtu 8,20 eur
mesačne, internet 11,- eur mesačne, drogéria 58,- eur mesačne, oblečenie 25,- eur mesačne, Netflix
14,- eur mesačne. Využíva automobil, ktorý má od partnera a výdavky má na PHM 200,- eur mesačne.
Matka poberá rodičovský príspevok a prídavok na dieťa vo výške 533,- eur. Iný príjem nemá. Žiadny
majetok väčšej hodnoty nevlastní. Je vlastníčkou pozemkov v k. ú. F., z ktorých vlastníctva nemá žiadny

príjem, platí len daň 1x ročne. Pokiaľ ide o stretávanie otca s maloletým, matka mala za to, že je dôležité,
aby to bolo pravidelné, pričom poukázala na predložené správy v tomto konaní. Súhlasila by s tým, aby
sa stretával otec s maloletým od stredy do nedele každý druhý týždeň. Následne preukázala, že otec
platil od 02/2024 výživné v sume 200,- eur a od 11/2024 sumu 400,- eur, avšak v marci nezaplatil.

11. Matka prostredníctvom svojho právneho zástupcu zdôraznila, že na poslednom pojednávaní dňa
30.09.2024 otec opakovane povedal, že si syna zoberie na vyšetrenia, a že si ho dá vyšetriť lekárom
ašpecialistom,ktorýmonverí,pretožespochybňovalsprávyododborníkov,ktorézabezpečilamatka.Od
30.09.2024aniraznepožiadalmatku,abymudalasynavnejakýčasnanejakévyšetrenie.Oddecembra
ho mával 11 dní v mesiaci vkuse bez toho, aby matka vedela, že syn pôjde na nejaké vyšetrenie, to otec

kedykoľvek mohol urobiť. Za viac ako 7 mesiacov otec žiadnu terapiu s maloletým neabsolvoval, žiadne
lekárske vyšetrenie. Opakovane ho matka vyzývala, aby sa zúčastnil terapií, ktoré absolvuje chlapec na
Slovensku, hlavne ABA terapií. Otec bol od jesene do februára nezamestnaný, ani na jednu z tých terapií
neprišiel. Návrh otca na vykonanie znaleckého dokazovania považovala za neefektívny a nehospodárny
vzhľadom na všetky predložené dôkazy do konania.

12. Otec na predmetnom pojednávaní uviedol, že žije sám v prenajatom rodinnom dome na adrese
K. XXX, XXX XX K., za prenájom ktorého platí 28.500,- Kč mesačne. Od 01.03.2025 je zamestnaný
v spoločnosti P., Q. a má dohodnutý príjem 90.000,- Kč v hrubom. Otcova prvá výplata bola 75.000,-
Kč, z čoho bol 10.000,- Kč nenárokovateľný bonus. Žiadny iný príjem nemá. Používa požičané auto,

za ktorého požičanie naplatí nič. Výdavky má na PHM 5.000-6.000,- Kč, telefón 800,- Kč, pôžička
283,- eur (do 12/2025). Ďalšie výdavky má na stravu a potreby pre maloletého. Pracovnú dobu mám
pohyblivú 37,5 hodiny týždenne, 7,5 hodiny denne. Je to skrátená pracovná doba, ktorú si vie stanoviť
podľa potreby, musí tam byť medzi 09.00 hod. do 13.00 hod.. Otec tiež súdu uviedol, že od posledného
pojednávania s maloletým neabsolvoval žiadne vyšetrenia. Od 10/2024 posiela matke pravidelne 400,-

eur mesačne na výživu mal. A.. Otcova matka býva v A., ktorý je vzdialený asi 150 km od jeho terajšieho
bydliska.Od12/2025malmaloletéhoposledných11dnívmesiaciaždomarca.Pokiaľideokomunikáciu
s matkou, otec uviedol, že sa zlepšila.

13. Prokurátorka Okresnej prokuratúry Trenčín odporučila súdu zveriť maloletého do osobnej

starostlivosti matky a styk upraviť od stredy do nedele každý druhý týždeň, čo pokladá za najlepší
záujem mal. dieťaťa, vzhľadom na jeho zdravotný stav a na jasné vyjadrenia odborníkov, ktoré predložila
v správach matka, a na pravidelnosť, jasné pravidlá. Znalecké dokazovanie, ktoré navrhuje otec
považuje za nadbytočné, neefektívne a prokuratúra ho doporučuje súdu zamietnuť.

14. Kolízny opatrovník záverom navrhol mal. A. zveriť do osobnej starostlivosti matky, otca zaviazať
prispievať na výživu maloletého sumou 400,- eur od podania návrhu. A pokiaľ ide o styk, mal za to, že
vnajlepšomzáujmebudestykupraviťkaždýdruhýtýždeňvstreduod17.00hod.donedeledo17.00hod.15. Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie výsluchom matky a otca, správami a vyjadrením
kolízneho opatrovníka, vyjadrením prokurátorky Okresnej prokuratúry Trenčín, oboznámil prítomných
s obsahom listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu. Na základe takto vykonaného dokazovania súd

zistil nasledovný skutkový a skutočný stav:

16. Mal. A. má takmer X rokov a pochádza z mimomanželského vzťahu svojich rodičov, ktorí od januára
2024nežijúvspoločnejdomácnosti.Maloletýžijespolusosvojoumatkouasotcomsastretáva.Maloletý
má diagnostikovanú PAS, je plienkovaný, nerozpráva a vyžaduje špeciálnu komunikáciu a starostlivosť.
V priebehu konania maloletý navštevoval 2x týždenne MŠ v F. K. D. s poplatkom 40,- eur mesačne
a poplatkom za stravu 40,- eur mesačne. V súčasnosti navštevuje centrum M. Q. s poplatkom 60,-
eur, kde chodí 1x týždenne na hodinu. Maloletý chodí na ABA terapie s poplatkom 210,- eur mesačne,

logopédiu s poplatkom 33,- eur mesačne, hipoterapiu 150,- eur mesačne. Maloletý má intoleranciu
laktózy, s čím sú spojené zvýšené výdavky. Ďalšie výdavky má na stravu 400,- eur mesačne (spoločne
s matkou), oblečenie 100,- eur mesačne, drogériu 26,- eur mesačne, lieky 40,- eur mesačne, plienky
28,- eur mesačne, fľaše na mlieko 20,- eur mesačne, čistenie fliaš 7,- eur mesačne. Pomôcky na
rozvoj jemnej motoriky 15,- eur mesačne. Maloletý je dispenzarizovaný v psychiatrickej a psychologickej

ambulancii.

17. V správe Q. C. zo dňa 03.04.2023 (č. l. 12) sa uvádza, že maloletý mal pervazívnu vývojovú
poruchu vs. ADHD vo vývoji. V správe M. N. z psychologického vyšetrenia dňa 04.05.2023 (č. l. 13)
sa v závere uvádza porucha autistického spektra (ďalej aj „PAS“) v tom čase k obraze nešpecifikovaná

pervazívna vývinová porucha. Z lekárskej správy od detského psychiatra C. B. zo dňa 20.08.2024 (č.
l. 67 v spise 35P/75/2024) vyplýva, že maloletý má PAS – detský autizmus, vývinovú poruchu reči
a jazyka a poruchu pozornosti s hyperaktivitou. Podľa záveru psychologického nálezu C. Q. H. – klinickej
psychologičkyzodňa17.09.2024(č.l.68vspise35P/75/2024)mámaloletýdetskýautizmus.Odporučila
maloletému priznať status zdravotne postihnutého jedinca a tento stav primerane kompenzovať

priznaním predĺženého rodičovského príspevku. Z lekárskej správy od detského psychiatra C. B. zo dňa
22.04.2025 (č. l. 194) súdu vyplynulo, že maloletý bol vylúčený z materskej škôlky pre jeho prejavy.
Lekár odporučil pokračovať v ABA terapii, v škôlke individuálny prístup s osobnou asistenciou s ohľadom
na PAS s poruchou reči, minimalizovať tlak na maloletého. Zo správy od špeciálnej pedagogičky
zo dňa 24.04.2025 (č. l. 193) mal súd za preukázané, že maloletý chodí na individuálne stretnutia

ABA terapie od apríla 2024. Na stretnutiach sa zameriavajú na rozvoj kognitívnych schopností, reči,
komunikácie a spolupráce s aplikovaním princípov ABA terapie. V priebehu 1 roka sa postupne naučil
režimu práce – sedieť za stolom a vypýtať si čo potrebuje. Problémové správanie (krik, hádzanie
hračiek, zhadzovanie stola) netrvalo dlho, po chvíli odznelo, keďže ním nedosiahol únik zo situácie alebo
získanie motivačného predmetu. Naučil sa dokončiť úlohu alebo inštrukciu. Matka bývala prvé mesiace

prítomná, neskôr maloletý vydržal pracovať sám a rešpektovať komunikačného partnera. Maloletý
výrazne napredoval v rozvoji schopností do konca minulého roka. Nakoľko už nechodí pravidelne každý
týždeň na terapiu, práca býva prvý týždeň po „pauze“ sťažená. Maloletý má vtedy slabšiu slovnú zásobu,
menej opakuje slová, pozornosť neudrží dlhšie pri jednej činnosti, potrebuje častejšie prestávky. Má
menší záujem o hračky a aktivity. Musí sa znovu „zabehnúť“ a zvyknúť si na režim v A.. Už niekoľko

mesiacov pozoruje, že správanie na začiatku stretnutia je zmätené. Ešte do minulého mesiaca sa
vždy na stretnutie tešil, usmieval sa, utekal do terapeutickej miestnosti, vykrikoval ABU (pomenovanie
terapie), sústredil sa 45 minút na prácu za stolíkom. Aktuálne sa napredovanie v schopnostiach mierne
pozastavilo. V priebehu posledného mesiaca došlo k stagnácii, zvýrazneniu emocionálnych ťažkostí –
plač, horšie sústredenie. Celkovo sa maloletý menej teší zo spoločných aktivít a s miernymi ťažkosťami

a so sústavným motivovaním vydrží pracovať 45 minút. Maloletý je dieťa so špeciálnymi výchovno-
vzdelávacími potrebami. Potrebuje stabilné prostredie, ktoré prihliada na jeho vývinové zvláštnosti,
podporuje ho v samostatnosti, komunikácii a dokáže zvládnuť jeho problémové správanie. Časté zmeny
v prístupoch môžu jeho napredovanie a potrebu rutiny a stability výrazne narušiť. Naopak krátkodobé
zmeny rutiny (trávenie víkendu mimo primárne rodinné prostredie) môže podporiť jeho flexibilitu a

priniesť nové zážitky a skúsenosti.

18. Matka maloletého má ešte vyživovaciu povinnosť k mal. A. N., nar. XX.XX.XXXX, ktorá má veku
primerané potreby. Matka žije spoločne s maloletým, maloletou A. a svojim priateľom na poschodírodinného domu u jej rodičov. Rodičia matke finančne vypomáhali po 100,- eur mesačne v čase, keď
ešte nežila so svojim partnerom a otcom mal. A.. Partner matky je zamestnaný a jeho mesačný príjem
je vo výške 1.872,71 eur. Matka v súčasnosti prispieva rodičom 150,- eur mesačne za energie. Okrem

toho mesačne uhrádza nákup potravín v sume 400,- eur, platí si telefón 23,- eur mesačne, icloud 3,-
eur mesačne, poplatok za vedenie účtu 8,20 eur mesačne, internet 11,- eur mesačne, drogériu 58,-
eur mesačne, oblečenie 25,- eur mesačne, Netflix 14,- eur mesačne. Využíva automobil, ktorý má od
partnera a výdavky má na PHM 200,- eur mesačne. Matka poberá rodičovský príspevok a prídavok
na dieťa vo výške 533,- eur. Iný príjem nemá. Žiadny majetok väčšej hodnoty nevlastní. Je vlastníčkou

pozemkov v k. ú. F., z ktorých vlastníctva nemá žiadny príjem, platí len daň 1x ročne.

19. Otec maloletého nemá okrem mal. A. žiadnu inú vyživovaciu povinnosť. Žije sám v prenajatom
rodinnom dome, za prenájom ktorého platí 28.500,- Kč mesačne. Žiadnu nehnuteľnosť, ani majetok
väčšej hodnoty nevlastní. Otec bol od 01.03.2024 zamestnaný
v spoločnosti O. P. Q. a jeho čistý príjem bol vo výške 72.000 - 75.000,- Kč, čo je

v prepočte cca 2.800,- eur. Využíval služobné auto, telefón mal súkromný aj služobný.
Od 01.03.2025 je otec zamestnaný v spoločnosti P., Q. a má dohodnutý príjem 90.000,- Kč v hrubom.
Otcova prvá výplata bola 75.000,- Kč, z čoho bol 10.000,- Kč nenárokovateľný bonus. Žiadny iný príjem
nemá. V súčasnosti používa požičané auto,
za ktorého požičanie naplatí nič. Výdavky má na PHM 5.000 - 6.000,- Kč, telefón 800,- Kč, pôžičku 283,-

eur (do 12/2025). Ďalšie výdavky má na stravu a potreby pre maloletého.
Od 02/2024 posielal matke 200,- eur mesačne a od 10/2024 posiela matke pravidelne
400,- eur mesačne na výživu mal. A..

20. Podľa 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), rodičia maloletého

dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a
povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností,
najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme
maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi
osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

21. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej
osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude

zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške
výživného.

22. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností

alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie

pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

23. Podľa § 28 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a)
sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b)
zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti

majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a
povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije alebo je neznámy. Platí to aj v prípade,
ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských
práv a povinností obmedzený alebo pozastavený. Ak je jeden z rodičov obmedzený v spôsobilosti na
právne úkony, druhý rodič vykonáva rodičovské práva a povinnosti sám len v takom rozsahu, v akom je

spôsobilosť prvého rodiča na právne úkony súdom obmedzená.

24. Podľa § 62 ods. 1 – 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživusvojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného

minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri
určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné
má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

25. Podľa § 65 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v
prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu
dobrovoľne neplní.

26. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

27. Podľa § 76 ods. 1 – 4 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách,
ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných
pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.
V prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného rozhodnutím súdu, má oprávnený

právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa predpisov občianskeho práva. Plnenie
výživného povinným sa započítava najprv na istinu a až po uhradení celej istiny sa započítava na úroky
z omeškania.

28. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len

odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

29. Podľa § 217 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak ide
o opakujúce sa dávky alebo splátky, možno uložiť povinnosť i na plnenie dávok alebo splátok, ktoré sa

stanú splatnými až v budúcnosti.

30. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky
a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne
inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť

celého plnenia.

31. Matka a rovnako aj otec svojimi návrhmi žiadali, aby súd rozhodol o úprave výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletému dieťaťu. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že obaja
rodičia maloletého nežijú od začiatku roka 2024 v spoločnej domácnosti. Súd v tomto konaní v rámci

rozhodovania o zverení maloletého dieťaťa a úprave styku prihliadal predovšetkým na najlepší záujem
maloletého dieťaťa, jeho individuálne potreby a celkovú rodinnú situáciu. Mal. A. je dieťaťom s
potvrdenou diagnózou PAS,
čo významne ovplyvňuje spôsob jeho výchovy, potrebu stability, ako aj spôsob kontaktu
s oboma rodičmi. V priebehu konania súd získal dôkazy a poznatky, ktoré ho viedli

k presvedčeniu, že optimálnym riešením je zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti matky
a úprava styku s otcom v rozsahu každého druhého týždňa, a to od stredy do nedele.

32. Otec počas konania vyslovene nesúhlasil so zverením maloletého matke, najskôr žiadal zveriť
dieťa do svojej osobnej starostlivosti a neskôr alternatívne navrhoval striedavú osobnú starostlivosť.

Argumentoval pritom tým, že pri starostlivosti o dieťa by mu pomáhala jeho matka – stará mama dieťaťa.
Súd sa s týmito návrhmi nestotožnil a nakoľko rozhodol
o zverení maloletého do výlučnej osobnej starostlivosti matky, návrhy otca výrokomV. rozsudku zamietol. Pri hodnotení návrhov otca súd prihliadol na viacero rozhodujúcich skutočností.
Otec počas konania dlhodobo spochybňoval samotnú diagnózu dieťaťa, prejavoval nedôveru voči
odborným stanoviskám a trval na osobnej účasti pri vyšetreniach. Napriek tomu, že od začiatku konania

uplynul viac ako rok, pričom od decembra 2024 sa otec
s dieťaťom stretával v rozsahu približne desať dní mesačne, nepodnikol žiadne konkrétne kroky k
zabezpečeniu odborných vyšetrení, ani nepreukázal aktívnu snahu nadviazať spoluprácu s terapeutmi
alebo špecialistami, ktorí by zohľadňovali potreby dieťaťa s PAS. Nedošlo ani k zabezpečeniu vyšetrení
v mieste jeho bydliska, ktoré by odôvodňovali potrebu starostlivosti z jeho strany tak, ako to uviedol vo

svojom písomnom vyjadrení.

33. Otcove návrhy na zverenie dieťaťa, či už do jeho výlučnej, alebo striedavej osobnej starostlivosti
oboch rodičov, pôsobila v kontexte preukázaných skutočností ako nedostatočne podložené a
nepripravené, pričom nezohľadňovali odborné odporúčania pre starostlivosť o dieťa s PAS. Súd zároveň
prihliadol aj na vzdialenosť medzi bydliskami rodičov – približne 100 km – ktorá by v prípade striedavej

starostlivosti znamenala časté premiestňovanie dieťaťa medzi dvoma domácnosťami, čo by bolo v
priamom rozpore s jeho potrebou stability, predvídateľnosti a konzistentného režimu.

34. Po druhé, súd vychádzal z odborných poznatkov o vývine detí s PAS. Porucha autistického
spektra je komplexná neurovývinová porucha, ktorá zasahuje do viacerých oblastí života dieťaťa. Medzi

hlavné charakteristiky patrí znížená schopnosť sociálnej interakcie, narušená verbálna a neverbálna
komunikácia a výrazná potreba rutiny
a predvídateľnosti. Odborné štúdie zdôrazňujú, že deti s PAS zvládajú zmeny prostredia
a režimu s veľkými ťažkosťami, a to aj vtedy, ak ide o zmeny v rámci známeho a bezpečného prostredia.
Časté prechody medzi dvoma domácnosťami, ktoré sa líšia nielen svojím fyzickým priestorom, ale

aj výchovnými návykmi, denným režimom či komunikáciou, môžu u detí s PAS vyvolávať zmätenosť,
úzkosť, záchvaty hnevu alebo regresiu správania.

35. Z tohto dôvodu súd považuje striedavú osobnú starostlivosť v prípade dieťaťa
s diagnostikovanou PAS za nevhodnú, zvlášť pre maloletého, ktorý je neverbálny. Hoci

v právnej teórii a praxi môže byť striedavá starostlivosť formou, ktorá zabezpečuje rovnosť rodičovských
práv a prítomnosť oboch rodičov v živote dieťaťa, v prípade detí s vývinovým postihnutím musí byť
vždy uprednostnené hľadisko psychickej stability a kontinuity prostredia. V predmetnom prípade by
pravidelné striedanie medzi dvoma domácnosťami vzdialenými asi 100 km predstavovalo zásadný
zásah do denných návykov dieťaťa,

s potenciálne negatívnymi dôsledkami pre jeho vývin a emocionálnu pohodu. Zmena prostredia
by narúšala jeho adaptáciu na predškolské zariadenie, terapiu a špeciálny režim, ktorý vyžaduje
štruktúrovaný prístup.

36.Matkapreukázateľnezabezpečujestabilnéaláskyplnéprostredie,aktívnespolupracujesodborníkmi

a venuje sa potrebám maloletého dieťaťa individuálne
a zodpovedne. Súd má za to, že je schopná a ochotná naďalej napĺňať jeho špecifické vývinové potreby.
Jej prístup je konzistentný, dieťaťu známy a predvídateľný, čo v prípade PAS výrazne znižuje výskyt
problémového správania a posilňuje jeho schopnosť fungovať
v bežnom živote. Vzhľadom na uvedené súd výrokom I. rozhodol o zverení maloletého do výlučnej

osobnej starostlivosti matky.

37. Zároveň, s cieľom zachovať väzbu medzi otcom a maloletým dieťaťom
a poskytnúť dostatočný časový rámec pre rozvoj ich vzťahu, súd výrokom IV. tohto rozsudku upravil styk
s otcom každé dva týždne, v rozšírenom režime od stredy do nedele, ktorý navrhol kolízny opatrovník

a samotná matka s týmto režimom súhlasila. Tento model zabezpečuje kontinuitu a zároveň minimalizuje
stresové situácie spojené s častým striedaním prostredia. Maloletý tak má možnosť byť v kontakte s
otcom pravidelne, avšak v režime, ktorý rešpektuje jeho individuálne potreby ako dieťaťa s PAS.

38. Súd dôrazne odporúča, aby rodičia pri realizácii styku využívali metódy vizualizácie a plánovania,

ktoré sú bežne odporúčané odborníkmi pri práci s deťmi
s autizmom. Ide napríklad o použitie vizuálnych harmonogramov, obrázkových pomôcok, jednoduchých
časových rozvrhov a spoločné nastavenie pravidiel, ktoré sa budú opakovať. Takýto prístup pomáha
dieťaťu získať istotu, znižuje úzkosť z neznámeho a zlepšuje schopnosť reagovať na nové situácie beznegatívnych emócií. Napokon súd apeluje na oboch rodičov, aby sa sústredili na potreby dieťaťa, jeho
pohodu a budúcnosť. V prípade maloletého je nevyhnutné vytvoriť vzájomný rešpekt a spoluprácu pri
výchove dieťaťa, ktoré má špecifické potreby a potrebuje jednotný, podporujúci a predvídateľný prístup

oboch rodičov. Iba spoločným úsilím môžu zabezpečiť, aby sa maloletý mohol rozvíjať bezpečne, s
istotou
a za podpory oboch rodičov.

39. Súd sa v konaní zaoberal aj návrhom otca na vykonanie znaleckého dokazovania, ktorého

cieľom malo byť posúdenie psychického stavu maloletého dieťaťa. Otec navrhol, aby bol vypracovaný
znalecký posudok z odboru psychológie alebo psychiatrie, pre prípad, kedy by rozhodovanie súdu bolo
podmienené posúdením psychického stavu maloletého.

40. Súd však takýto návrh nepovažoval za dôvodný. Maloletý už v priebehu konania absolvoval odborné
psychologické a psychiatrické vyšetrenia v špecializovaných zdravotníckych zariadeniach, ktorých

závery sú jednotné, konzistentné a vychádzajú
z opakovane pozorovaných prejavov správania. Diagnóza PAS bola potvrdená viacerými odborníkmi a
o jej závažnosti neexistujú žiadne relevantné odborné pochybnosti. Zároveň je potrebné prihliadnuť na
vek dieťaťa, ktoré má len takmer X rokov, ako aj na jeho aktuálny psychický stav – dieťa sa nachádza v
štádiu adaptácie na špeciálny režim a odbornú starostlivosť. Ďalšie znalecké skúmanie, najmä formou

priameho pozorovania či testovania, by znamenalo zásah do jeho psychickej pohody a mohlo by vyvolať
regresiu správania alebo zvýšenú úzkosť.

41. Súd preto považoval návrh otca na znalecké dokazovanie v tomto štádiu konania za neúčelný a
potenciálneškodlivý.Zvykonanéhodokazovaniamalsúdkdispozíciidostatokrelevantnýchaodborných

informácií o zdravotnom aj psychickom stave dieťaťa, ktoré mu umožnili rozhodnúť vo veci bez potreby
ďalšieho zaťažovania maloletého. Zároveň poukazuje na to, že cieľom konania vo veciach maloletých
je ochrana najlepšieho záujmu dieťaťa, vrátane jeho práva na psychickú stabilitu, pokojné detstvo a
rešpekt k jeho vývinovým obmedzeniam.

42. Ohľadne určenia výšky vyživovacej povinnosti otca k maloletému rodičia k dohode nedospeli, a
preto o jej výške rozhodoval súd výrokom III. tohto rozsudku. Matka navrhla určiť výživné na maloletého
v sume 400,- eur od 01.02.2024 a v sume 600,- eur od 01.09.2025, kedy má maloletý nastúpiť do
špecializovaného zariadenia M., kde je výška mesačného poplatku 330,- eur. Kolízny opatrovník navrhol
určiť výživné v sume 400,- eur mesačne.

43. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom predstavuje jeden z dvoch základných pilierov systému
zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky
najslabšej skupine spoločnosti - deťom. Podľa ustanovenia § 62 Zákona o rodine, každý rodič je
povinný prispievať na výživu svojich detí, pritom vyživovacia povinnosť rodičov k deťom má niekoľko

foriem. Môže byť plnená vo forme osobnej starostlivosti poskytovaním vecných plnení (bývania,
stravy, ošatenia, zabezpečením zdravotnej starostlivosti, mimoškolských aktivít dieťaťa), alebo platením
výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne
stará (v tomto prípade matka maloletého), si plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných
plnení (bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod.) a osobnou

starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará (v tomto prípade otec maloletého), si má plniť
vyživovaciu povinnosť vo forme peňažného plnenia - výživného určeného rozhodnutím súdom, alebo
súdom schválenou dohodou rodičov.

44. Vyživovaciu povinnosť k nezaopatrenému dieťaťu majú obaja jeho rodičia, pričom rodičia prispievajú

na výživu dieťaťa podľa svojich objektívnych schopností a možností. Rodičia by mali vyvinúť v rámci
svojich možností maximálne úsilie, aby si mohli aspoň zodpovedne plniť svoju vyživovaciu povinnosť k
dieťaťu, aby mohli byť uspokojované základné potreby dieťaťa a jeho primeraná životná úroveň. Zvlášť
to platí pre rodiča, ktorý sa o maloleté dieťa ani osobne nestará. Bolo by nespravodlivé požadovať od
matky mal. dieťaťa, ktorá sa o neho aj osobne stará, aby aj všetku alebo podstatnú časť finančných

výdavkov dieťaťa aj ona sama znášala.

45. Súd pri rozhodovaní o výške vyživovacej povinnosti prihliadal na vek dieťaťa, jeho odôvodnené
potreby, so zohľadnením možností, schopností a majetkových pomerov otca, a určil výživné na mal.A. sumou 400,- eur mesačne. Súd vychádzal predovšetkým z predložených potvrdení o príjme otca
z predchádzajúceho zamestnania a jeho vyjadrení ohľadom jeho aktuálneho príjmu. Samotný otec vo
svojom písomnom vyjadrení zo dňa 05.05.2025 uviedol, že sumu 400,- eur mesačne považuje ako

primeranú a postačujúcu na zabezpečenie potrieb štvorročného dieťaťa, pričom zohľadňuje jeho vek,
vývinové potreby a primeraný rozsah materiálneho zabezpečenia.

46. Súd má za to, že je v možnostiach a schopnostiach otca uhrádzať výživné na maloletého v súdom
určenej výške. Súd takéto výživné považuje za primerané s dôrazom na zákonnú premisu, že deti majú

právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov, keď v danom prípade sú príjmové pomery otca v súčasnosti
podstatne vyššie ako príjmové pomery matky, ktorá je v súčasnosti na materskej dovolenke, a ktorej bol
maloletý zverený do osobnej starostlivosti. Súd určil vyživovaciu povinnosť otca od 01.03.2024, pričom
návrh matky bol súdu doručený 28.03.2024. Súd nevzhliadol žiadne dôvody osobitného zreteľa pre
priznanie výživného už od 01.02.2024. Pokiaľ ide o návrh matky, aby súd určil výživné v sume 600,-
eur od 01.09.2025, nakoľko maloletý nastupuje do špecializovaného zariadenia M., k tomu uvádza, že

pre súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozhodnutia. K tomuto dňu je podľa potvrdenia na č. l.
162 maloletý stále v adaptačnom procese a autistické centrum navštevuje jedenkrát týždenne. Sociálne
služby každý pracovný deň by sa mu mali začať poskytovať až od septembra 2025, kedy si matka môže
požiadať o navýšenie určeného výživného.

47. Vyživovacia povinnosť otca bola upravená s účinnosťou od 01.03.2024, t. j. od prvého dňa v
mesiaci, v ktorom matka podala návrh vo veci samej. Súd zohľadnil platby výživného, ktoré otec od
začiatku konania zasielal k rukám matky v zmysle neodkladného opatrenia a od 11/2024 nad rámec
nariadeného neodkladného opatrenia. Nebolo sporným, že otec od mesiaca apríl 2024 na výživu
maloletého prispieval matke sumou 200,- eur mesačne a od mesiaca november 2024 sumou 400,- eur

mesačne. Súdom určené výživné od 01.03.2024 do rozhodnutia súdu činí:
- marec 2024: 400,- eur (otec uhradil 0,- eur),
- apríl 2024: 400,- eur (otec uhradil 200,- eur),
- máj 2024: 400,- eur (otec uhradil 200,- eur),
- jún 2024: 400,- eur (otec uhradil 200,- eur),

- júl 2024: 400,- eur (otec uhradil 200,- eur),
- august 2024: 400,- eur (otec uhradil 200,- eur),
- september 2024: 400,- eur (otec uhradil 200,- eur),
- október 2024: 400,- eur (otec uhradil 200,- eur),
- november 2024: 400,- eur (otec uhradil 400,- eur),

- december 2024: 400,- eur (otec uhradil 400,- eur),
- január 2025: 400,- eur (otec uhradil 400,- eur),
- február 2025: 400,- eur (otec uhradil 400,- eur),
- marec 2025: 400,- eur (otec uhradil 400,- eur),
- apríl 2025: 400,- eur (otec uhradil 400,- eur)

Zročné výživné pre mal. A. za obdobie od 01.03.2024 do 30.04.2025 vo výške 1.800,- eur súd povolil
splácať otcovi za použitia § 217 ods. 2 a § 232 ods. 4 CSP v splátkach tak, ako je uvedené vo
výroku III. tohto rozsudku, počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia až do úplného zaplatenia s tým,
že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

48. Podľa § 52 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

49. Podľa § 58 ods. 1 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

50. V danej veci súd v zmysle § 58 ods. 1 CMP v spojení s § 52 CMP výrokom VI. rozhodol, že žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti

ktorého rozsudku smeruje.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia
u miestne príslušného súdu podľa zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok.

Rozhodnutie o peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou exekúcie podľa
zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a
doplnení ďalších zákonov, a to exekúciou zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky,
prikázaním pohľadávky z účtu v banke, prikázaním iných peňažných pohľadávok, postihnutím iných
majetkových práv, exekúciou na obchodný podiel, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných

papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.

Rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým, alebo iná ako peňažná
povinnosť vo vzťahu k maloletému, možno vykonať cestou súdneho výkonu rozhodnutia podľa zákona č.
161/2015 Z. z. (Civilný mimosporový poriadok), a to odňatím maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia

nemá byť a odovzdaním tomu, komu bol podľa rozhodnutia zverený, alebo tomu, komu rozhodnutie
priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený
neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať.