Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. máj 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 15CoPs/18/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1223203556
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Čakváriová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:1223203556.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a členiek senátu
Mgr. Patrície Železníkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci obmedzenia spôsobilosti na právne
úkony A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/X, D., zastúpeného procesným opatrovníkom:
A. E. A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXXX/XX, D., o návrhu navrhovateľky: G. A., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/X, D., zastúpenej JUDr. Tatianou Dlhošovou, advokátkou so sídlom

Lazaretská 23, Bratislava, za účasti účastníka pribratého do konania: F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom H. I. G. XXXX/XX, C. G., zastúpený spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Pavlovič
s. r. o., so sídlom Dunajská 12, Bratislava, IČO: 47 238 526, na odvolanie účastníka pribratého do
konania F. B. proti rozsudku Mestského súdu Bratislava II zo dňa 21.08.2024, č.k. 69Ps/4/2023-172 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutých výrokoch II., III. a IV. p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Bratislava II rozsudkom zo dňa 21.08.2024, č.k. 69Ps/4/2023-172 vo výroku I.
obmedzil A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/X, D. v spôsobilosti na právne úkony
v rozsahu nakladania s akýmikoľvek finančnými prostriedkami, uzatvárania akýchkoľvek zmlúv o
úveroch, hypotékach a iných zmluvných záväzkov právnej povahy, v rozsahu rozhodovania o
mieste svojho pobytu a o spôsobe postupu a výkonu liečby a zdravotnej starostlivosti, v rozsahu
nakladania s hnuteľným a nehnuteľným majetkom vrátane uzatvárania zmlúv, ktorých premetom je

prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, záložné právo, vecné bremeno alebo vecné právo
k nehnuteľnostiam, v rozsahu vystupovania pred štátnymi, správnymi orgánmi a verejnoprávnymi
inštitúciami, vrátane preberania listových zásielok. II. Za opatrovníka ustanovil G. A., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom C. XXXX/X, D.. III. Rozhodol, že opatrovník je oprávnený a povinný opatrovanca
zastupovaťvrozsahuobmedzeniaspôsobilostipriuvedenýchprávnychúkonoch.IV.Opatrovníkoviuložil
povinnosť podávať správu o výkone funkcie opatrovníka príslušnému súdu vždy k 01.02. a k 01.08. v
každom roku. V. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 10 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 231
písm. a), § 233 ods. 1, § 236, § 239, § 240 ods. 1, 3, § 243 ods. 2, § 246, § 248 ods. 2, § 275
zákona č. 161/2015 Z. Z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“). Prihliadajúc na vykonané
dokazovanie dospel k záveru o dôvodnosti návrhu. Mal preukázané, že u A. B. sú splnené podmienky
na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony v rozsahu uvedenom vo výroku rozhodnutia, nakoľko

menovanému bola diagnostikovaná detská mozgová obrna a iné pripojené diagnózy (kvadruparetický
syndróm prevažne hypotonický s prejavmi spasticity, kortikálna mozgová a mozočková atrofia, fokálne
motorické záchvaty s prechodom do bilaterálnych tonicko- klonických kŕčov, stredne ťažká duševnázaostalosť, epilepsia, poruchy spánku, insomnia, enuréza a enkopréza, histamínová intolerancia,
celiakia, obstipácia) a v tomto zdravotnom stave je absolútne odkázaný na starostlivosť tretích osôb.
Ide o osobu imobilnú, neschopnú akejkoľvek komunikácie, čo preukazujú závery všetkých lekárskych

správ, a tiež výpoveď ošetrujúcej lekárky, podľa ktorej nie je možné u menovaného očakávať zlepšenie
zdravotného stavu. Uzavrel, že za súčasného stavu posudzovaný A. B. nie je schopný vykonávať žiadne
právne úkony ani úkony smerujúce k zabezpečeniu starostlivosti o seba samého a v dôsledku svojho
ochorenia nie je schopný obstarávať svoje záležitosti ani samostatne konať a je de facto odkázaný na
24 hodinovú starostlivosť druhej osoby. Berúc do úvahy závery lekárskych správ a výsluchu ošetrujúcej

lekárky a aj na základe osobného vnemu pri vzhliadnutí menovaného obmedzil v spôsobilosť na právne
úkony v čo najširšom rozsahu vymedzenom vo výroku rozsudku s prihliadnutím na praktické problémy
pri zabezpečovaní starostlivosti o osobu, ktorá nie je schopná žiadnych právnych úkonov, ani úkonov
pri zabezpečovaní starostlivosti o seba samého, nakoľko to považoval za potrebné na ochranu záujmov
menovaného.

3. V súlade s ust. § 248 ods. 2 CMP ustanovil A. B. za opatrovníka osobu blízku - navrhovateľku
(matku) G. A., ktorá je občiansky bezúhonná, zdravotne spôsobilá vykonávať funkciu opatrovníka, a ako
jeho blízka osoba, ktorá zabezpečuje osobnú starostlivosť o neho od narodenia, je u nej aj najväčší
predpoklad, že bude funkciu opatrovníka vykonávať v súlade so záujmom opatrovanca. Konštatoval,
že otázka opatrovníctva bola v konaní sporná, pretože matka aj otec posudzovaného navrhovali, aby

boli ustanovení synovi za opatrovníka (pozn. otec v priebehu konania navrhoval rozdelenie funkcií
opatrovníka tak, že on by syna zastupoval v zdravotnej oblasti a majetkovej a vo zvyšnej časti by
syna zastupovala matka), pričom hlavným dôvodom sporu o opatrovníctvo boli finančné nároky, t.j.
otázka poberania opatrovateľského príspevku a kompenzačných príspevkov a spravovania invalidného
dôchodku posudzovaného. K argumentom otca posudzovaného, ktorý poukazoval na to, že matka v

období synovej maloletosti poberala opatrovateľský príspevok a nepoukazovala mu žiadnu časť, hoci
rovnakou mierou zabezpečoval starostlivosť o syna, keď v tomto konaní požadoval akési "vysporiadanie
krívd a finančných nárokov z minulosti" uviedol, že obaja rodičia sa v čase maloletosti syna v rámci
rozvodového konania dohodli, že ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok matka. Finančné
nároky otca z minulosti, pri ktorých nie je zrejmé z akého titulu sa ich domáha, vyhodnotil ako nároky

absolútne nesúvisiace s konaním o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. Prihliadol na to, že otec
sa za obdobie viac ako 12 rokov nedomáhal zmeny pôvodného rozhodnutia a otázku zastupovania
syna a spravovania jeho majetku prenechal výlučne na matku. Poukázal na skutočnosť, že otec ani
dlhodobo neplatí na syna výživné v zmysle právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu a až
v konaní o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony sa stali hlavne finančné príspevky hlavným

motívom sporu o opatrovníctvo. Konštatoval, že starostlivosť matky o syna nebola nikdy spochybnená
a ani nebolo nikdy preukázané, že by konala v rozpore s jeho záujmami (zohľadnil, že aj ošetrujúca
lekárka potvrdila, že obaja rodičia sú vo vzťahu k synovi mimoriadne obetaví, zodpovední a obaja sa o
neho vzorne starajú). Mal preukázané, že obaja rodičia sú občiansky bezúhonní a zdravotne spôsobilí
na výkon funkcie opatrovníka. Pri voľbe opatrovníka, zvolil len jedného opatrovníka pre celý rozsah

obmedzenia spôsobilosti na právne úkony posudzovaného, z dôvodu, aby bolo možné zo strany súdu
vykonávať riadnu kontrolu plnenia funkcií opatrovníka a aby pri prelínaní zastupovania v jednotlivých
oblastiach obmedzenia spôsobilosti na právne úkony nedošlo ku konfliktu v rozhodovaní medzi oboma
opatrovníkmi. Za opatrovníka pre obmedzeného v spôsobilosti na právne úkony určil navrhovateľku
– matku, čím zachoval kontinuitu v zastupovaní v rozsahu obmedzenia v spôsobilosti na právne

úkony vychádzajúc aj z deklarovaného záväzku navrhovateľky, ktorá na zabezpečenie potrieb syna
súhlasila, že časť finančných prostriedkov poberaných zo štátnych príspevkov bude poskytovať otcovi
posudzovanéhovčase,keďbudezabezpečovaťstarostlivosťosynaasaturovaťjehopotreby.Rozhodol,
že opatrovníčka bude opatrovanca zastupovať pri právnych úkonoch, pri ktorých došlo k obmedzeniu
spôsobilosti a uložil jej povinnosť podávať príslušnému súdu správu o výkone funkcie opatrovníka

vždy k 01.02. a k 01.08. v každom roku, pričom súd bude vyhodnocovať či je opatrovníctvo v záujme
posudzovaného a či opatrovníčka koná v súlade s jeho záujmami. Uviedol, že ak opatrovníčka nebude
dodržiavať svoje povinnosti a nebude konať v záujme posudzovaného, nič nebráni tomu, aby následne
došlo k zmene opatrovníka posudzovaného. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 52
CMP.

4. Proti výroku II., III. a IV. rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie účastník pribratý do
konania, otec posudzovaného, prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu navrhujúc rozsudok
v napadnutých výrokoch zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutietak, aby rozhodol v súlade so záväzným právnym názorom odvolacieho súdu. Odvolanie odôvodnil
ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP a § 62 ods. 1 CMP. Namietal, že súd prvej inštancie sa zákonným
spôsobom pri ustanovovaní opatrovníka nevysporiadal so špecifickými okolnosťami veci, keď nevzal do

úvahy jeho argumentáciu, ktorá bola relevantným spôsobom preukázaná. Mal za zrejmé, že stav zo dňa
08.12.2011, ktorý bol ustálený na základe rozsudku Okresného súdu Bratislava III o zverení v tom čase
maloletého A. B. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, sa ani ku dňu podania odvolania
nezmenilapribratýúčastníkdokonanianaďalejzabezpečujerovnomernústriedavúosobnústarostlivosť
o A., ktorému bola ustanovená za opatrovníka matka. Uviedol, že za syna hradí a zabezpečuje všetky

nevyhnutné náklady v súvislosti s jeho ošetreniami v zdravotnom zariadení, zabezpečuje jeho potreby a
to minimálne polovicu každého mesiaca v roku, vrátane jeho prítomnosti počas hospitalizácie syna, ktoré
matkapodľasvojichvlastnýchtvrdenínezvláda.Matkavšakpoberávšetkypeňažnéprostriedkynaťažko
zdravotne postihnutého syna, z týchto prostriedkov mu neposkytuje ani časť, hoci má vedomosť o tom,
že dva týždne z mesiaca zabezpečuje starostlivosť o syna a to z vlastných finančných prostriedkov.
Považoval za nepravdivé tvrdenie matky, že synovi poskytuje celoročnú 24 hodinovú starostlivosť,

nakoľko otec mu hradil všetky náklady spojené so zariadeniami (špeciálnymi, materskými, školskými).
Poukázal na to, že matka poberá neoprávnene opatrovateľský príspevok minimálne po dobu 12 rokov,
ktorý sa poskytuje iba za stanovených podmienok osobe, ktorá nepretržite zabezpečuje opateru a
starostlivosť osobe, ktorá je na ňu odkázaná. V konaní bolo preukázané, že minimálne polovicu mesiaca
takúto starostlivosť posudzovanému zabezpečuje a zabezpečoval aj otec. Dal do pozornosti, že matka

musela pri podaní žiadosti o priznanie opatrovateľského príspevku ÚPSVaR vedome a účelovo zamlčať
striedavú starostlivosť rodičov o syna, inak by takýto príspevok nemohol byť priznaný. Tvrdenia matky,
že otec sa od nej za 10 rokov nedomáhal žiadnych plnení a nežiadal o príspevky, svedčia o jej
materiálnom cynizme. Matka príspevok poberala, hoci starostlivosť o syna zabezpečoval aj otec, ktorý
má limitované a obmedzené zabezpečenie finančných prostriedkov, nakoľko pri starostlivosti o syna

si nevie zabezpečiť trvalý pracovný pomer. Matke ako ustanovenému opatrovníkovi je pravdepodobne
ľahostajný štandard a komfort ich ťažko zdravotne postihnutého syna v čase, keď je v starostlivosti otca,
ktorého finančnú situáciu a možnosti pozná. Zo strany matky nie je záujem, ani snaha o podporu
uspokojovania nevyhnutných potrieb ťažko zdravotne postihnutého syna a to z prostriedkov, ktoré
poberá od štátu. Súdu predložil fotografie, z ktorých je zrejmé, že v čase, keď je syn v jeho opatere,

matka navštevuje rôzne plesy, spoločenské podujatia a zábavné aktivity pravdepodobne z prostriedkov
získaných od štátu určených pre syna, pričom matka nikde nepracuje. Svoje zábavné aktivity matka
zverejňuje na sociálnych sieťach, s čím prestala po tom ako na uvedené poukazoval. Podľa jeho
názoru matka nesleduje uspokojovanie základných potrieb syna, ktorého mu odovzdala s deravými
topánkami a bol nútený mu kúpiť nové topánky, avšak nie z prostriedkov získaných od štátu, ale z

vlastných financií. Takto predložené dôkazy neboli pre súd dostatočnými argumentami na zamyslenie
sa nad tým, ktorý z rodičov je vhodnejší pre výkon funkcie opatrovníka ich syna. Nerozumie prečo
súd ustanovil za opatrovníka matku, ktorej neleží na srdci zabezpečovanie nevyhnutne potrebných
štandardov jej vlastného syna aj v čase, keď je v starostlivosti otca a ktorá si ponecháva štátne príspevky
určené synovi pre seba s vedomím, že otcove finančné možnosti sú značne obmedzené. Súd nevzal

do úvahy osobnú obetu otca, ktorý starostlivo financuje potreby syna z vlastných prostriedkov aj za
cenu pôžičiek. Predpoklady otca na výkon funkcie opatrovníka osobe obmedzenej v spôsobilosti
na právne úkony sú s prihliadnutím na tento stav a na absolvovanie hospitalizácií so synom väčšie
ako na strane matky. Za nulitný považoval argument súdu o zabezpečovaní starostlivosti o syna od
jeho narodenia zo strany matky, pretože túto starostlivosť zabezpečovali obaja rodičia. Namietal, že

súd nesprávne vyhodnotil ako príčinu sporu o opatrovníctvo finančné nároky vyplývajúce z poberania
opatrovateľského a kompenzačných príspevkov a spravovania invalidného dôchodku posudzovaného,
keď sa mal primárne zaoberať úprimnosťou pohnútok otca, resp. matky, ktorá síce poberá všetky
príspevky od štátu, ale reálne vykonáva starostlivosť o zdravotne ťažko postihnutého syna len pol roka
z každého roka a za obdobie posledných 12 mesiacov odmietala otcovi na čas, keď je postihnutý syn

s ním, akokoľvek prispievať mu z peňazí získaných od štátu. Z rozhodnutia súdu odpovede na dané
otázky nevyplývajú. Matkou deklarovaný záväzok otcovi poskytovať časť finančných prostriedkov zo
štátnych príspevkov posudzovaného a jej vyhlásenie pred súdom považoval za účelové, keďže matka
po rozhodnutí súdu s ním odmieta o týchto príspevkoch komunikovať. Nie je mu zrejmé, na základe
akých úvah súd ustálil, že ustanovenie matky za opatrovníka je v súlade so záujmami opatrovanca.

5. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu pribratého účastníka prostredníctvom zvolenej právnej
zástupkyne navrhla rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny a s jeho závermi sa v
celom rozsahu stotožnila. Mala za to, že súd vykonal rozsiahle dokazovanie listinnými dôkazmi, vzhliadolA. B., vypočul jeho ošetrujúcu lekárku a účastníkov konania. Uviedla, že odvolanie neobsahuje žiadne
nové, či iné skutočnosti oproti skutočnostiam uvádzaným pred súdom prvej inštancie, pričom nie je
naplnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písmeno f/ a h/ CSP, keď odvolateľ neuviedol v čom

súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, neuviedol v čom vidí
nesprávne právne posúdenie veci, keďže neuvádza akú inú právnu normu mal súd použiť. Odvolateľ
napáda určenie osoby opatrovníka, avšak z podaného odvolania nevyplýva, v akom smere napáda
určené povinnosti opatrovníka výrokom III. až IV. rozsudku, pričom ani nenavrhol žiadnu úpravu tohto
výroku, ani petit jeho návrhu. Pokiaľ odvolateľ poukázal na jej správanie spočívajúce v návštevách

spoločenských podujatí s podozrením, že si financuje tieto aktivity z prostriedkov získaných štátom
v čase, keď je obmedzovaný A. B. u neho, o uvedenom nepredložil žiadne dôkaz. Dané podozrenia
poprela a uviedla, že príležitostne, najmä na krátkodobé dohody pracuje v čase, kedy sa o syna stará
otec a z tohto príjmu si sama financuje svoje potreby. Návšteva plesu alebo iné zábavné aktivity
v čase, keď sa syn nachádza u otca, je podľa jej názoru normálnym využitím svojho času, ktorý v ničom
neukracuje jej syna. Neskúma akým spôsobom trávi voľný čas otec posudzovaného, keď sa ona o syna

starám. Počas výkonu starostlivosti o syna, ktorý je osobou s mozgovou obrnou a vyžaduje si celodennú
starostlivosť, mu zabezpečuje jeho potreby, a to kŕmenie, prebaľovanie, prezliekanie, podávanie liekov,
sprevádza ho na zdravotnícke výkony, prehliadky, zubné prehliadky, zabezpečuje mu zdravotnícke
potreby (plienky, krémy a pod.) cca 3 roky a kompletne všetky lieky. S otcom posudzovaného mali
dohodu, podľa ktorej obstarával on iba polovicu potrebných plienok, ona obstarávala všetky ostatné

lieky, vyzdvihovala plienky, ktoré boli preplácané a dokupovala ostatné potreby, vrátane krémov,
fliaš na kŕmenie, výživy a oblečenia. Otec kupoval synovi niektoré veci len príležitostne. Nesúhlasila
s tvrdením, že otec hradil náklady hospitalizácie syna, keď práve ona zariaďovala všetky hospitalizácie
a návštevy lekárov a otec sa ich zúčastnil len vtedy, keď bolo potrebné sa prestriedať pri synovi v čase
dlhšej hospitalizácie. Tieto skutočnosti boli súdom prvej inštancie zistené, otec ich nepoprel a žiadne

dôkazy nepredložil. Rovnako ako ona aj otec posudzovaného pracoval v minulosti najskôr na trvalý
pracovný pomer, neskôr na dohodu o pracovnej činnosti v časoch, kedy sa osobne nestaral o syna,
lebo tiež musel zabezpečovať svoje potreby a na syna si dokonca uplatňoval daňový bonus. Aj tieto
skutočnosti boli v konaní zistené. Nepožadovala od otca posudzovaného, aby platil výživné na A.,
keďže polovicou doplácal na plienky a občas synovi niečo kúpil. Otec posudzovaného nikdy od nej

nežiadal žiadne finančné prostriedky, nežiadal zrušiť vyživovaciu povinnosť ani zmeniť schválenú
dohodu rodičov o striedavej starostlivosti. Nesúhlasila s názorom o jej povinnosti doplácať vznesené
domnelé nároky otca, pretože opatrovateľský príspevok, ktorý pre syna obstarala vynakladala na
zabezpečenie jeho potrieb (invalidný vozík, matrac, obliečky, plachty, čistiace a dezinfekčné prostriedky,
lieky, výživa, lekárske a zubné ošetrenia, hospitalizácie a pod.). Od otca výživné vo výške 100 eur

mesačne nepožadovala, pretože sa o syna staral polovicu mesiaca a naviac platil plienky a občas
niečo iné. Otec posudzovaného neuviedol, v čom by malo jej správanie syna poškodzovať. Dala do
pozornosti, že v konaní bolo zistené, že obaja rodičia sa o syna starajú obetavo a príkladne po celý jeho
život, keďže je na nich absolútne odkázaný vo všetkých životných úkonoch. Otec posudzovaného na
pojednávaní dňa 21.6.2024 navrhol, že chce byť opatrovníkom v časti správy majetku posudzovaného

a zdravotnej starostlivosti a navrhol, aby pre zostávajúce oblasti bola opatrovníkom matka. Takéto
rozdelenie opatrovníctva nie je možné, ani reálne vykonateľné, avšak daný návrh dokazuje, že otec
si bol vedomý, že konanie pred úradmi matka zabezpečuje v súlade so záujmom pozbavovaného a
zámerom otca bolo kontrolovať finančné prostriedky posudzovaného, ktorú kontrolu však vykonáva
súd. Odvolateľ nevysvetlil, prečo od nej žiada časť príspevku na syna za predošlé obdobie, prečo

aktuálne tvrdí, že syn mal u neho inú životnú úroveň ako u matky, keď tieto tvrdenia vzniesol prvýkrát
až v odvolaní a žiadnym spôsobom ich nepreukázal. Odmietla tvrdenie otca, že jej neleží na srdci stav
syna. Zdôraznila, že rozhodnutím súdu bola schválená rodičovská dohoda o striedavej starostlivosti a
povinnosťou správy majetku a úkonov za v tom čase maloletého A. bola poverená matka, pričom otec
túto dohodu pred súdom žiadal podpísať a akceptoval ju až doposiaľ. Aj predmetnú dohodu rodičov súd

vyhodnotilvnapadnutomrozhodnutí.Uviedla,žezasynaobstarávalavšetkyúkony,jehoživotnépotreby,
sprevádzala ho pri zdravotníckych výkonoch, vybavovala všetky úkony spojené so vzdelávaním, úradom
predkladala správy o jeho zdravotnom stave, riešila správne konania, platila poplatky, preberala zásielky,
keďže syn nemohol absolvovať povinnú školskú dochádzku a vykonávala všetky ďalšie úkony. Práve
preto bola osobou, ktorá vybavovala synovi dôchodok a podala návrh na pozbavenie jeho spôsobilosti

na právne úkony. Otec sa o tieto povinnosti ani o právne úkony za maloletého a vybavovanie jeho
úradných záležitostí nikdy nezaujímal a vykonával iba skutočnú fyzickú starostlivosť o syna, o ostatné
povinnosti okolo syna sa nestaral a bolo pre neho podstatné, že nemusel platiť výživné vo výške 100
mesačne. Poprela, že by odvolateľ neparticipoval nejakým spôsobom na majetku syna a starostlivosťo neho zo strany otca bola iba osobnou obetou. U posudzovaného prevláda záujem na tom, aby mal
od začiatku ustanoveného opatrovníka, ktorý má určené povinnosti a podáva súdu správy o svojej
činnosti, pričom kontrolnú činnosť a úkony opatrovníka sleduje súd. Mala za to, že dôvody odvolania

nie sú spôsobilé preukázať, že napadnuté rozhodnutie trpí takou vadou, ktorá by bola dôvodom na jeho
zrušenie vo výroku o ustanovení opatrovníka. Tvrdenia odvolateľa vo vzťahu k nakladaniu s finančnými
prostriedkami z opatrovateľského príspevku poberaného matkou za čas maloletosti pozbavovaného sa
týkajú skutočností, ku ktorým došlo pred začatím konania, a tieto tvrdenia neboli nepreukázané. Naopak
bolo zistené, že matka sa o syna riadne stará a na pojednávaní dňa 12.06.2024 a 21.08.2024 vyhlásila,

že je ochotná za osobnú starostlivosť otca o syna otcovi poukazovať sumu cca 500 eur mesačne z
dôchodku syna, ak sa bude o syna starať polovicu času a transparentne sa podieľať na jeho nákladoch.
Uviedla, že povinnosť otca podieľať sa na životných nákladoch syna sumou výživného 100 eur nezaniká,
keďže dieťa nie je schopné samo sa živiť. Povinnosť striedania maloletého podľa rozsudku, ktorý schválil
dohodu rodičov, zanikla dovŕšením plnoletosti syna. Poukázala na to, že pred súdom prvej inštancie
vzniesla otázku, či takúto sumu ako paušálny náklad a dôvod použitia bude súd akceptovať, keď daný

vynaložený výdavok uvedie v správe opatrovníka, s čím na pojednávaní dňa 12.06.2024 odvolateľ
predbežne súhlasil. Zákonný sudca uviedol, že takéto použitie prostriedkov bude akceptovať, keď sa
bude otec podieľať na starostlivosti o syna polovicu času v zmysle dohody rodičov a polovicu nákladov
syna, ktoré vzniknú v čase jeho starostlivosti. Z uvedeného dôvodu, súhlasu otca v konaní pred súdom
prvej inštancie, je potrebné posúdiť prípustnosť odvolania v zmysle § 359 CSP použitého s odkazom

na ust. § 2 ods. 1 CMP, ktorý v tomto smere neustanovuje inak, že odvolanie môže podať strana, v
ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Poprela, že by po rozhodnutí súdu odmietla s odvolateľom
komunikovať o ďalšom prispievaní na syna. Za svojím návrhom o finančných príspevkoch otcovi na
syna, ktorý predniesla pred súdom zotrvala, ale finančné nároky otca vzťahujúce sa k obdobiu pred
týmto konaním považovala za neoprávnené. Poukázala na to, že otec posudzovaného jej oznámil, že

ak jeho požiadavkám na spätné rozdelenie invalidného dôchodku, ktorý syn poberá nevyhovie, podá
proti rozsudku odvolanie. Toho času je ich syn právoplatne obmedzený v spôsobilosti na právne úkony,
avšak rozsudok v časti ustanovenia opatrovníka nie je právoplatný, preto nie je oprávnená disponovať so
synovým majetkom. Z uvedeného dôvodu koná ako doposiaľ, hradí náklady syna zo svojich prostriedkov
a z opatrovateľského príspevku a jeho dôchodok sa bez jeho čerpania nachádza na účte, čo k

správe opatrovníka bude priložené. Odvolateľ by si mal uvedomiť, že nie je oprávnená s majetkom syna
ako osoby obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony disponovať do času, kým nebude právoplatné
rozhodnutie vo výroku o určení opatrovníka a následne je pripravená predkladať súdu polročné správu
s vyúčtovaním. Určenie opatrovníctva a povinností opatrovníka s tým ako navrhla spôsob usporiadania
starostlivosti o syna je pre neho vyhovujúci a zabezpečuje jeho potreby a rodičia pri reálnom výkone

dokážustarostlivosťtaktozvládnuť.Odvolateľnenavrholinýmodelstarostlivostiaúhradynákladovsyna,
čo svedčí o tom, že nemá predstavu aké náklady na syna treba vynakladať a aké úkony treba riešiť.
Odvolateľ neuviedol žiadne návrhy na dokazovanie, ktoré mal súd prvej inštancie vykonať a neuviedol
a nežiadal vykonať ani žiadne nové návrhy. V tomto smere je odvolanie bez odôvodnenia a nie je
zrozumiteľné, prečo by mal odvolací súd napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť na nové konanie. Mala za to,

že konanie pred súdom prvej inštancie bolo vykonané správne a dostatočne a rozsudok je zrozumiteľný,
vyhovujúci potrebám reálneho života a potrebám osoby obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony.

6. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi podľa
§ 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku (ďalej CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania

podľa § 379, § 380 a § 378 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej CSP) a dospel
k záveru, že odvolanie osoby pribratej ako účastník konania - otec posudzovaného nie je dôvodné.

7. V danej prejednávanej veci súd prvej inštancie vo výroku I. obmedzil A. B. v spôsobilosti na právne
úkony, vo výroku II. ustanovil obmedzenému za opatrovníka navrhovateľku, jeho matku, ktorej vo

výroku III. a IV. uložil povinnosť opatrovanca zastupovať v rozsahu obmedzenia spôsobilosti pri úkonoch
špecifikovaných vo výroku I. a uložil jej povinnosť podávať príslušnému súdu správu o výkone funkcie
opatrovníka vždy k 01.02. a k 01.08. v každom roku. Odvolanie podala osoba pribratá do konania (otec)
voči výrokom II., III. a IV. Predmetom odvolacieho konania sú teda len výroky týkajúce sa ustanovenia
opatrovníka osobe obmedzenej spôsobilosti na právne úkony a s tým súvisiace povinnosti opatrovníka.

8. Podľa § 248 ods. 1 CMP konanie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony je spojené s konaním
o ustanovení opatrovníka podľa § 272 až § 277.9. Podľa § 248 ods. 2 CMP ak súd rozhodne o obmedzení spôsobilosti na právne úkony, vo výroku
rozsudku vymedzí rozsah, v akom spôsobilosť osoby na právne úkony obmedzil, a ustanoví jej
opatrovníka.

10. Podľa § 275 CMP súdom ustanovený opatrovník vykonáva svoje práva a povinnosti riadne a dbá
na pokyny súdu.

11. Podľa § 277 ods. 1 CMP súd dohliada na spôsob výkonu funkcie opatrovníka.

12. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

13. Odvolací súd sa v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi uvedenými v

rozsudku súdu prvej inštancie, v ktorom vo vzťahu k prijatým výrokom o ustanovení opatrovníka osobe
obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony a uložení povinností opatrovníkovi, dospel k správnym
skutkovým a právnym záverom a dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri
rozhodovaní o uplatnenom návrhu, podstatný význam.

14. Súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie a vec správne právne posúdil a vyvodil
z nej aj správny právny záver. V odvolaní neboli uvedené žiadne skutočnosti, ktoré by mali za následok
zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II. až IV.. Odvolací súd sa v celom
rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie. S poukazom na
uvedené nepovažuje za potrebné dôvody v napadnutom prvoinštančnom rozhodnutí už vyslovené

opakovať (§ 387 ods. 2 CSP) a len v záujme doplnenia dôvodov a vysporiadania sa s odvolacími
námietkami osoby pribratej do konania (otca) dodáva nasledovné.

15. Konanie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony je obligatórne spojené s konaním o ustanovenie
opatrovníka. V rozsudku, ktorým súd vysloví rozsah obmedzenia, rozhodne aj o ďalšom, tzv. závislom

výroku, o ustanovení opatrovníka. Opatrovník ustanovený osobe obmedzenej v spôsobilosti na právne
úkony je hmotnoprávnym zástupcom fyzickej osoby v rozsahu, v akej jej bola spôsobilosť obmedzená.
Predpokladom naplnenia účelu inštitútu opatrovníctva je riadny výkon práv a povinností z tejto funkcie
vyplývajúcich. Funkcia opatrovníctva je „čestná“ bez nároku na finančné zabezpečenie. Požiadavky
na riadny výkon oprávnení a povinností v plnej miere súvisia s garanciami kvalifikovanej ochrany

práv a právom chránených záujmov opatrovanca, ktorý spravidla vykazuje znaky „slabšieho subjektu
právnych vzťahov“ (maloleté dieťa alebo osoba trpiaca duševnou poruchou). Povinnosťou súdu je
sledovať záujmy týchto osôb so zvýšenou starostlivosťou s cieľom zabezpečenia účinného prístupu
k spravodlivosti a výberom osoby opatrovníka a jeho ustanovením garantovať právnu istotu v právnych
vzťahoch a z nich vyplývajúcich práv a povinností, na ktoré sa oprávnenie opatrovníka deleguje.

Kvalifikovaná ochrana práv a právom chránených záujmov opatrovanca prezumuje riadny výkon práv
a povinností opatrovníka v rozsahu, v akom mu boli vymedzené vo výroku uznesenia o jeho ustanovení.
Dohľad nad výkonom opatrovníctva vykonáva súd a v prípade, ak vzniknú pochybnosti vo vzťahu
k zabezpečeniu opatrovníctva, súd môže za splnenia zákonných podmienok pristúpiť k odvolaniu
opatrovníka a ku zmene v jeho osobe.

16. V posudzovanom prípade, zohľadňujúc skutočný stav vyplývajúci z vykonaného dokazovania
aj odvolací súd uzavrel, že je v súlade so zákonom a záujmami opatrovanca ustanoviť mu za
opatrovníka ako osobe obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony, navrhovateľku, jeho matku.
Odvolací súd sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, ktorý zohľadňoval nielen skutočnosť, že

matka spĺňa podmienky pre ustanovenie opatrovníka, je bezúhonná, plne spôsobilá vykonávať funkciu
opatrovníka a doposiaľ zabezpečovala potreby svojho syna nielen po fyzickej a materiálnej stránke,
ale aj vykonávaním úkonov týkajúcich sa vybavovania záležitostí posudzovaného, jej syna. Správne
súd prvej inštancie podporne prihliadal aj na dohodu rodičov schválenú súdom v čase maloletosti
posudzovaného, na základe ktorej ho zastupovala a spravovala jeho majetok matka, ktorú skutočnosť,

odvolateľ – otec nenamietal. Odvolací súd nespochybňuje, že starostlivosť o syna, ktorý je ťažko
zdravotne postihnutý zabezpečujú obaja rodičia a túto vykonávajú príkladne tak, ako potvrdila aj
všeobecná lekárka posudzovaného. V danej veci je však predmetom konania určenie opatrovníka
osobe, ktorá bola obmedzená v spôsobilosti na právne úkony, v rozsahu jej obmedzení. Rovnako akosúd prvej inštancie aj odvolací súd konštatuje, že z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie je
zrejmé,ženastranenavrhovateľkynebolizistenéžiadneskutočnosti,ktorébyboliprekážkouadôvodom
pre nevyhovenie jej návrhu na ustanovenie opatrovníka. Odvolacie námietky otca vyhodnotil odvolací

súd ako nedôvodné. Pokiaľ otec posudzovaného poukazoval na spôsob života navrhovateľky, ktorá
mala absolvovať v čase, kedy starostlivosť o syna vykonával otec, rôzne spoločenské aktivity, a tieto
výdavky si mala hradiť podľa jeho mienky zo zdrojov poskytovaných synovi štátom, odvolací súd
udáva, že uvedené tvrdenia neboli v konaní preukázané (poznamenáva, že otcom pripojené fotografie
k odvolaniu nie sú spôsobilé preukázať aké finančné prostriedky navrhovateľka používala v rámci svojho

voľného času). K námietkam odvolateľa ohľadom vyplácaných príspevkov posudzovanému (invalidný
dôchodok a iné štátne kompenzačné príspevky), ktoré preberá a nakladá s nimi navrhovateľka, odvolací
súd prihliadal na výpoveď navrhovateľky a jej prehlásenie ohľadom poskytovania časti príspevkov otcovi
v prípade, ak sa bude v rovnakom rozsahu podieľať na zabezpečení starostlivosti a potrieb syna. V tomto
kontexte udáva, že matka ako ustanovený opatrovník osobe obmedzenej v spôsobilosti na právne
úkony jeviazanájehozastupovanímaspravovanímmajetkuvrozsahuurčenomsúdom.Spôsobvýkonu

funkcie opatrovníka bude po právoplatnosti rozsudku sledovaný súdom, ktorému matka bude podávať
v určených intervaloch informácie a skladať účty o výkone súdnictva, vrátane informácie o priznaní/
zvyšovaní invalidného dôchodku posudzovaného, o poskytovaní kompenzačných a iných štátnych
príspevkov, o zabezpečení financovania potrieb syna. Výkon tejto činnosti je teda kontrolovaný a
sledovaný súdom a v prípade ak by ako opatrovníčka nezastupovala opatrovanca v súlade so zákonom,

môžedôjsťkzrušeniuopatrovníctva.Takátokontrolnáčinnosťštátuzabezpečujeochranuprávaprávom
chránených záujmov opatrovanca. K argumentom otca, ktorými namietal, že navrhovateľka po celú
dobu od ostatného rozhodnutia súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k v tom čase
maloletému A. sama hospodárila a nakladala s peňažnými príspevkami poskytovanými synovi štátom,
odvolací súd udáva, že tieto nemajú vplyv na zmenu napadnutého rozsudku, pretože predmetom tohto

konania nie sú prípadné nároky medzi rodičmi z minulého obdobia. So všetkými ďalšími námietkami
otca sa súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí riadne vysporiadal, odvolací súd sa s jeho závermi
stotožnil a poukazuje na ne. Súd prvej inštancie vzhľadom na rozhodnutie o obmedzení spôsobilosti na
právne úkony A. B. správne postupoval, keď v zmysle § 248 ods. 1, 2 CMP v spojení s ust. § 272 až 277
ustanovil menovanému opatrovníka na zastupovanie v rozsahu vysloveného obmedzenia a pokiaľ ide

o výber osoby vhodnej takúto funkciu vykonávať, postupoval s prihliadnutím na výsledky vykonaného
dokazovania.

17. Zaoberajúc sa námietkou osoby pribratej do konania - otca o porušení jeho práva na spravodlivý
proces z dôvodu nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolací súd po preskúmaní

rozhodnutia dospel k záveru, že jeho odôvodnenie spĺňa podmienky ust. § 220 ods. 2 CSP, z jeho
obsahuvyplýva,naktorédôkazyvykonanévkonaníprihliadal,aakýmiúvahamisaprisvojomrozhodnutí
riadil. Považuje za potrebné dodať, že z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, z hľadiska zachovania práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia nie
je súd povinný dať podrobnú odpoveď na každý argument účastníka. Súd nemusí dať odpoveď na

všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, (porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu
pre ľudské práva zo dňa 25.09.2012 vo veci J. proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.09.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.06.2009, sp. zn. 5 M Cdo 8/2008).

18. K námietkam otca, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam odvolací súd uzavrel, že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený. Rozhodnutiu
súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov

alebo z prednesov účastníkov konania nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul
niektoré (pre posudzovanú vec) rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané,
alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia
dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení procesného
predpisu alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité

zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Treba zdôrazniť, že hodnotenie dôkazov môže robiť len súd,
ktorý ich vykonal. Zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadruje, že záver, ktorý si sudca urobí
o pravdivosti či nepravdivosti tvrdených skutočností, vzhľadom na poznatky získané z vykonaných
dôkazov, je vecou vnútorného sudcovho presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Medziskutočnosťami, ktoré boli účastníkmi tvrdené a ktoré boli predmetom dokazovania musí sudca už od
začiatku dokazovania rozlíšiť tie, ktoré sú vôbec pre prejednávanú vec rozhodné. Zákon nepredpisuje
a ani dobre nemôže predpisovať pravidlá, z ktorých by malo vychádzať ako hodnotenie jednotlivých

dôkazov, tak hodnotenie ich vzájomnej súvislosti. Hodnotenie dôkazov je zložitý myšlienkový proces,
ktorého podstatou sú čiastkové a tiež komplexné závery sudcu o vierohodnosti poznatkov získaných
vykonaním dôkazov, ktoré sú podkladom pre záver o tom, ktoré skutočnosti účastníkmi tvrdené má
súd za preukázané a ktoré tak tvoria zistený skutkový stav. Treba zdôrazniť, že do práva na spravodlivý
proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi,

navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu
hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03), ani právo na to, aby bol účastník konania pred
všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04). V
uvedenej veci nemožno súdu prvej inštancie vyčítať žiadne pochybenia a s ním prijatými závermi, ktoré
zohľadňujú najlepší záujem osoby obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony, polemizovať.

19. Správne postupoval súd prvej inštancie, keď pri rozhodovaní o náhrade trov konania aplikoval ust.
§ 52 CMP.

20. Záverom odvolací súd poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac
ustanovením § 378, § 219 ods. 3 CSP a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal

dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní
na odvolacom súde nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto
preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým odvolateľ, ani nevzniesol
žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene
písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho

súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci LinoCarlos VARELA ASSALINO proti
Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod
sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011).

21.Vychádzajúc z takto zistených skutkových okolností danej veci odvolací súd v súlade s ust. § 387

ods. 1, 2 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II., III. a IV. ako vecne správne
potvrdil.

22. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 CMP, § 393 ods.
2 CSP).

23. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).