Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. september 2023

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B2-50Csp/31/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1222200991
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Dančová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2023:1222200991.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV sudkyňou JUDr. Ivanou Dančovou v právnej veci žalobcu: X.. O. I., R..

XX.XX.XXXX, I.W. XX, D. proti žalovanému: X.) B. D. I. I..W..V.., Š. XX, D., X.V.: XXXXXXXX, 2.) X.
I. I..W..V.., K. XX, D., X.: XXXXXXXX, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokát, Mýtna 48, P.O.BOX 205,
Bratislava - mestská časť Staré Mesto, o zaplatenie 222,99 €, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovaní 1./ a 2./ majú nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% o výške ktorých rozhodne súd
prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 21.02.2022 žiadal žalobca, aby súd zaviazal žalovaných k zaplateniu istiny 222,99 €
a náhradu trov konania titulom vydania bezdôvodného obohatenia.

2. Žalobu odôvodnil tým, že na prelome rokov 2019/2020 pôvodnú zmluvu o poskytovaní služieb č.
XXXXXXXX ( ďalej len „Zmluva č. 1“) uzavretú so žalovaným v 1. rade vypovedal ku dňu 31.03.2020.
Doporučeným listom zo dňa 27.03.2020 požiadal žalovaného v 1. rade o predĺženie výpovednej lehoty
namiesto dňa 31.03.2020 až do odvolania celoštátnej karantény v súvislosti s pandémiou COVID-19.
Žalovaný v 1. rade listom zo dňa 03.04.2020 žalobcovi oznámil, že jeho žiadosti nemôže vyhovieť,
nakoľko poskytované služby už boli ku dňu 01.04.2020 deaktivované. Žalobca sa naďalej snažil

obnoviť právny vzťah so žalovaným v 1. rade, a to dňa 07.04.2020, keď mu bolo zo strany žalovaného
v 1. rade oznámené, že obnovenie je možné len za podmienky zaplatenia sumy 56 €. Túto sumu ale
žalobca vzhľadom na nefunkčnosť vysielania odmietol zaplatiť a nepodpísal predloženú novú zmluvu o
poskytovaní verejných služieb č. 88215501 datovanú ku dňu 07.04.2020 (ďalej len „Zmluva č. 2“). Rok
po odvolaní núdzového stavu žalobca Zmluvu č. 2 vypovedal. Dňa 21.09.2021 žalovaný v 1. rade mu
zaslal poštovú poukážku na úhradu sumy 56 € a dňa 18.10.2021 mu zaslal žalovaný v 2. rade výzvu
na úhradu dlhu v sume 57 €, ako aj ďalšiu výzvu datovanú ku dňu 23.11.2021. Dňa 16.11.2021 žalobca

žalovanému v 1. rade uhradil sumu 57 €. Žalobcovi boli ale deaktivované služby poskytované žalovaným
v 1. rade k 01.04.2020, no napriek tomu žalovaný v 1. rade žiadal od žalobcu zaplatiť faktúry za obdobie
od 01.02.2020 do 31.07.2020 v sume 72,63 €, za obdobie od 01.05.2020 do 13.10.2020 v sume 40,27
€ a za obdobie od 01.11.2020 do 30.04.2021 v sume 76,80 €, spolu v sume 189,70 €. Žalobca uvedené
sumy zaplatil, ale vzhľadom k tomu, že služby boli deaktivované od 01.04.2020 do 30.04.2021, zaplatil
žalovanému v 1. rade navyše sumu 165,99 €. Žalovaní v 1. a 2. rade na jeho výzvu nereagovali a
zaplatené sumy spolu vo výške 222,99 € (165,99 € + 57€) neuhradili.

3. Žalovaný v 1. rade žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Uviedol, že podanie žalobcu je zmätočné
a obsahuje nepravdivé tvrdenia. Medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade bola uzatvorená v roku 1994
zmluva o poskytovaní verejných služieb č. 1260388, čo medzi stranami sporu nie je sporné. Spornáje skutočnosť, že žalobca zmluvu vypovedal ku dňu 31.03.2020 a to výpoveďou zo dňa 13.02.2020.
Nakoľko list žalobcu zo dňa 27.03.2020, ktorým žiadal predĺžiť výpovednú lehotu z dôvodu celoštátnej
karantény v dôsledku šírenia pandémie vírusu COVID-19 bol žalovanému v 1. rade doručený dňa

01.04.2020, t. j. po uplynutí výpovednej lehoty a teda po zániku zmluvy, žalovaný v 1. rade služby
deaktivoval ku dňu 01.04.2020, čo písomne aj listom zo dňa 03.04.2020 žalobcovi oznámil. Pokiaľ ide
o tvrdenie žalobcu, podľa ktorého dňa 07.04.2020 na zákazníckom stredisku žalovaného v 1. rade mal
byť informovaný, že najskôr musí uhradiť sumu 56 €, až potom s ním bude uzatvorená nová zmluva,
žalobca toto tvrdenie nepreukázal. A rovnako nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že odmietol podpísať

novú zmluvu o poskytovaní služieb, pretože dňa 07.04.2020 žalobca a žalovaný v 1. rade uzatvorili
novú zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. XXXXXXX. Z uvedeného je zrejmé, že žalobcovi boli
účtované poplatky za poskytovanie služieb podľa novej Zmluvy č.2. Žalobca si objednal u žalovaného v
1. rade podľa tejto zmluvy zo dňa 07.04.2020 poskytovanie služieb digitálnej retransmisie s viazanosťou
na 24 mesiacov. Žalovanému v 1. rade bola dňa 29.04.2021 doručená výpoveď Zmluvy č. 2. Žalovaný v
1. rade listom zo dňa 12.05.2021 žalobcovi potvrdil zánik Zmluvy č. 2 ku dňu 31.05.2021 a žalobca bol

súčasne informovaný, že zmluvu vypovedal pred uplynutím lehoty 24 mesiacov a tak mu bude účtovaný
jednorazový poplatok za predčasné ukončenie zmluvy. Poplatok za predčasné ukončenie zmluvy bol
žalobcovi vyrubený v súlade s podmienkami kampane „Kampaň DTV 2020 1P - LA4. Nakoľko žalobca
podľa Zmluvy č. 2 využíval služby žalovaného v 1. rade v mesiacoch apríl 2020 až máj 2021 ( t. j.
14 mesiacov) žalovaný v 1. rade žalobcovi vyúčtoval poplatok za 14 mesiacov x 4€ =56 €. Poplatok

za predčasné ukončenie zmluvy žalovaný v 1. rade vyúčtoval v súlade s ustanoveniami zmluvy a
Podmienok kampane. Nakoľko žalobca neuhradil poplatok v sume 56 € v lehote splatnosti, žalovaný
v 1. rade poveril vymáhaním tejto pohľadávky žalovaného v 2. rade. Poplatok za predčasné ukončenie
zmluvy zo dňa 07.04.2020 žalobca napokon uhradil dňa 16.11.2021, čoho dôkazom je úhrada, kde
žalobca sám predložil dôkaz, podľa ktorého suma 56 € bola uhradená pod variabilným symbolom č.

Zmluvy č. 2 (Č..XXXXXXX).

4. So žalobou nesúhlasil aj žalovaný v 2. rade, ktorý namietal svoju pasívnu legitimáciu, keď uviedol,
že od žalobcu neprijal žiadne plnenie, ale voči žalobcovi vystupoval len ako správca pohľadávky
žalovaného v 1. rade na základe zmluvy o poverení. Nárok žalovaného v 1. rade uplatňoval voči

žalobcovi v pozícii mandanta na základe pokynov žalovaného v 1. rade.

5. Žalobca na vyjadrenia žalovaných v 1. a 2. rade uviedol, že na žalobe trvá, keď dodal, že výpoveď
k Zmluve č. 1 žalobca odoslal na poštovú prepravu včas, t. j. dňa 30.03.2020, čo je predposledný
deň zákonom stanovenej lehoty. K tvrdeniu žalovaného v 1. rade, že došlo k uzatvoreniu Zmluvy č.

2, žalobca túto skutočnosť poprel, uviedol, že túto zmluvu vlastnoručne nepodpísal. Zopakoval, že
Zmluvu č. 2 má odloženú ako nepodpísanú a poukázal na to, že opakovane doručoval reklamácie na
odstránenie poruchy najskôr telefonicky, neskôr sa dostavil aj opravár dňa 26.06.2020, ale sa zistilo,
že neboli dodané príslušné zariadenia na príjem digitálneho vysielania. Následne žalobca kúpil nový
pripojovací kábel, ale vysielanie nefungovalo, tak zariadenie vrátil. Na žalobe voči žalovanému v 2.

rade tiež zotrval, keď má za to, že žalovaný v 2. rade mu zasielal výzvy na neexistujúcu pohľadávku a
poukázal na nezákonnú činnosť žalovaného v2. rade podľa zmluvy o poverení zo dňa 19.05.2003.

6. Žalovaný v 1. rade na vyjadrenie žalobcu k jeho stanovisku doplnil, že výpovednú dobu, nie je
možné považovať za procesnoprávnu lehotu, kedy lehota sa považuje za zachovanú aj v prípade, ak je

podanie v rámci jej plynutia podané na poštovú prepravu tak, ako to predpokladá žalobca. Žalovaný v
1. rade nemal možnosť vedieť, že po uplynutí výpovednej doby mu bude doručená žiadosť žalobcu o jej
predĺženie, čo prirodzene viedlo k zániku zmluvy a s tým spojenej deaktivácii služieb poskytovaných na
jej základe. Sám žalobca predložil podací lístok, z ktorého je zrejmé, že sporný list bol žalovanému v 1.
radedoručenýdňa01.04.2020.Ďalejžalovanýv1.rade uviedol,ženepokračovalsvojvoľnevofakturácii

na základe ukončenej Zmluvy č. 1, ale fakturoval na základe novej Zmluvy č. 2, platne uzatvorenej dňa
07.04.2020.

7. Súd vec prejednal dňa 29.09.2023 v neprítomnosti sporových strán, ktoré svoju neprítomnosť
ospravedlnili písomne. Žalobca listom zo dňa 27.09.2023 súdu oznámil, že sa nemôže dostaviť z

vážnych zdravotných dôvodov, žiadal ale, aby súd vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti a to
tak, aby súd rozhodol s výsledkom jeho 50%-nou úspešnosťou, keď doplnil, že si nepamätá akým
spôsobom sa žalovaný v 1. rade zmocnil k nepodpísanej Zmluve č. 2 o poskytovaní verejných služieb,a že je presvedčený, že sa to udialo nezákonným spôsobom. Žalovaní v 1. a 2. rade zotrvali na svojich
stanoviskách a z dôvodu hospodárnosti žiadali rozhodnúť v ich neprítomnosti.

8. Súd sa oboznámil so žalobou, s listinnými dôkazmi a obsahom spisu, s písomnými vyjadreniami
žalobcu, žalovaných v 1. a 2. rade a dospel k tomuto skutkovému a právnemu stavu veci :

9. Dňa 01.02.2020 vystavil žalovaný v 1. rade faktúru č. 149306164 s VS 1260388 s dátumom úhrady
sumy 72,63 € (za obdobie od 01.02.2020 do 31.07.2020).

10. Dňa 13.02.2020 na formulárovom tlačive žalovaného v 1. rade vypovedal žalobca zmluvu o
poskytovaní verejných služieb VS 1260388 t.j. Zmluvu č. 1, a to ku dňu 31.03.2020.

11. Dňa 13.02.2020 žalovaný v 1. rade vydal žalobcovi potvrdenie o vrátení zariadenia Poskytovateľa
( 8510021718010468 (KCF-5A700PCO ZAPPER + Smart, karta : 020178917942).

12. Dňa 15.02.2020 uhradil žalobca žalovanému faktúru s VS 1260388 v sume 72,63 €.

13. Listom zo dňa 27.03.2020 žalobca zaslal žalovanému v 1. rade žiadosť o predĺženie výpovednej
lehoty namiesto ku dňu 31.03.2020 až do odvolania celoštátnej karantény pandémie koronavírusom

ku Zmluve č. 1. Podľa podacieho lístku dňa 30.03.2020 predloženého žalobcom doručoval žalobca
žalovanému v 1. rade túto žiadosť poštou a žiadosť bola doručená žalovanému v 1. rade dňa 01.04.2020
(č.l.89 a 98)

14. Dňa 07.04.2020 podpísal žalobca so žalovaným zmluvu o poskytovaní verejných služieb - digitálna

retransmisia s rozsahom služieb : nájomné za 2.HD STB s kampaňou MA9, digital relax s kampaňou
LA4 a viazanosťou na 24 mesiacov, TV archív s kampaňou LA4 s viazanosťou 24 mesiacov, klasik
s kampaňou LA4 s viazanosťou 24 mesiacov, zľava na TV klasik s kampaňou LA a so zvýhodnením
30 mesiacov a nájomné za HD STB s kampaňou MA9. v zmluve žalobca zobral na vedomie, že
súčasťou zmluvy sú aj Všeobecné obchodné podmienky, platná tarifa poskytovateľa a platná tarifa

Balíkov služieb .....zásady ochrany súkromia, podmienky kampane.....možnosť odstúpenia od zmluvy
a pod.( č.l.38)

15. Podľa Podmienok kampane „Jarná kampaň - zľava 60€ na 30M - LA2“ ( č.l. 42) poskytol žalovaný
v 1. rade žalobcovi zľavu na služby vo výške 2€ na 30 mesiacov. Žalobca s Podmienkami kampane

súhlasil a dňa 07.04.2020 ich podpísal.

16. Podľa Podmienky kampane „Kampaň DTV 2020 1P - LA4“ ( č.l. 44) poskytol žalovaný v 1. rade
zľavu vo výške 4€ k službe retransmisie - nadštandartnú službu MyPrime s dobou viazanosti 24
mesiacov.Žalobcasvojímpodpisomdňa07.04.2020súhlasilsdoúčtovanímrozdielumedzivernostnoua

nevernostnoucenouvprípadeporušeniadobyviazanosti4€zakaždýzačatýmesiacdobyzvýhodnenia.

17. Dňa 07.04.2020 žalovaný v 1. rade odovzdávacím protokolom odovzdal žalobcovi 2 ks digitálny
set-top-box.

18. Dňa 01.11.2020 vystavil žalovaný v 1. rade faktúru č. 157320620 s VS 8821501 za obdobie od
01.11.2020 do 30.04.2021 vo výške 76,80 € za služby digitálnej TV a nájomné za HD set-top-box.
Uvedenú faktúru žalobca zaplatil poštovou poukážkou.

19. Listom zo dňa 28.04.2021 žalobca vypovedal žalovanému v 1. rade Zmluvu č. 2 ku dňu 31.05.2021.

20. Dňa 29.04.2021 vydal žalovaný v 1. rade žalobcovi potvrdenie o vrátení zariadenia HAEJ2610360
+ Smart karta XXXXXXXXXXXXX a MX101173E7002415 + Smart karta 020178484638.

21. Dňa 01.05.2020 vystavil žalovaný v 1. rade faktúru č. 152076546 s VS 8821501 na sumu 88,03 €,

ale s úhradou v sume 40,27 € za obdobie 01.05.2020 do 31.10.2020 služby digitálnej TV a nájomné za
HD set-top-box) a služby klasik so zľavou za obdobie od 07.04.2020 do 30.04.2020)

22. Dňa 06.05.2020 žalobca uhradil poštovou poukážkou žalovanému v 1. rade sumu 40,27 €.23. Dňa 12.05.2021 žalovaný v 1. rade potvrdil žalobcovi zánik zmluvného vzťahu výpoveďou ku dňu
31.05.2021. Z obsahu tohto potvrdenia vyplýva, že v dôsledku výpovede pred uplynutím doby viazanosti

vznikol žalovanému v 1. rade nárok na úhradu jednorazového poplatku s tým, ýe po odpojení bude
žalobcovi doručovaná poštová poukážka na jeho úhradu.

24. Dňa 19.05.2003 uzatvoril žalovaný v 1. rade so spoločnosťou CREDITEXPRESS Slovakia s.
r. o. zmluvu o poverení, predmetom ktorej bolo poverenie na mimosúdne vymáhanie pohľadávok a

odoberanie zariadení vyskytujúcich sa v evidencii poverovateľa v jeho mene a na jeho účet.

25. Podľa plnej moci zo dňa 17.08.2010 žalovaný v 1. rade splnomocnil žalovaného v 2. rade na
zastupovanie vo všetkých úkonoch spojených so správou a mimosúdnym vymáhaním pohľadávok
splnomocniteľa.

26. Dňa 21.09.2021 zaslal žalovaný v1. rade žalobcovi k úhrade poštovú poukážku na sumu 56 €.

27. Dňa 14.10.2021 zaslal žalovaný v 2. rade žalobcovi na základe poverenia žalovaného v 1. rade
výzvu na úhradu sumy 57 € (s rozpisom 56 € dlžná čiastka s úrokom 1€) najneskôr do 21.10.2021.

28. Podľa poštovej poukážky (č.l. 17) dňa 16.11.2021 uhradil žalobca žalovanému v 1. rade sumu 57 €.

29. Dňa 19.11.2021 zaslal žalovaný v 2. rade žalobcovi výzvu na úhradu sumy 57 €.

30. Dňa 23.01.2022 zaslal žalobca žalovanému v 1. a 2. rade výzvu o refundácii poplatkov. Z obsahu

tejto výzvy vyplýva, že žalobca žiadal zaplatiť za uhradené služby z dôvodu nefunkčnosti systému odo
dňa uzatvorenia zmluvy zo dňa 07.04.2020 sumu 57 € a za nedodané služby v zmysle reklamácie v
sume 160,06 €, celkovo žiadal žalobca zaplatiť mu sumu 217,06 €.

31. Podľa ust. §-u 3 ods. 1 zák. č. 351/2011 o elektronických komunikáciách elektronická komunikačná

služba(ďalejlen"služba")jeslužbaobvykleposkytovanázaodplatu,ktoráspočívaúplnealeboprevažne
v prenose signálov v sieťach, vrátane telekomunikačných služieb a prenosových služieb v sieťach
používaných na rozhlasové a televízne vysielanie. Služba nie je poskytovanie obsahu ani zabezpečenie
alebo vykonávanie redakčného dohľadu nad obsahom prenášaným pomocou sietí a služieb a nezahŕňa
služby informačnej spoločnosti, ktoré nespočívajú úplne alebo prevažne v prenose signálov v sieťach.

32. Podľa ust. §-u 43 ods. 1 a) cit. zák. podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

33. Podľa § 43 ods. 12 písm. b) cit. zák. účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa
zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej

faktúry.
34.
35. Podľa ust. §-u 44 ods. 1 cit. zák. zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje
účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže
vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných

služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných
telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných
služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí
pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

36. Podľa ust. §-u 44 ods. 12 cit. zák. účastník môže vypovedať zmluvu o poskytovaní verejných služieb
uzavretú na dobu neurčitú z akéhokoľvek dôvodu alebo bez udania dôvodu.

37. Podľa ust. §-u 44 ods. 14 cit. zák. výpovedná lehota je rovnaká pre obe zmluvné strany.

38. Podľa ust. §-u 44 ods. 15 cit. zák. odstúpením od zmluvy o poskytovaní verejných služieb zmluva
zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený
druhej strane, ak nie je v odstúpení uvedený neskorší deň; po tejto dobe nemožno účinky odstúpenia
od zmluvy odvolať alebo meniť bez súhlasu druhej strany.39. Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

40. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých

účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

41. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

42. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti

43. Podľa ustanovenia § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého

veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok
v spojení s ustanovením § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

44. Podľa § 451 ods. 1 Obč. zák. kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

45. Podľa § 451 ods. 2 Obč. zák. bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením
bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

46. Súd v danej veci uvádza, že medzi žalovaným v 1. rade ako poskytovateľom na jednej strane a
žalobcom ako odberateľom - spotrebiteľom na strane druhej došlo v zmysle ustanovenia § 44 ods.
1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách k uzatvoreniu spotrebiteľských zmlúv o
pripojení a o poskytovaní verejných služieb.

47. V predmetnej veci nebolo medzi sporovými stranami sporné, že v roku 1994 za účinnosti z. č.
610/2003 Z. z. bola uzatvorená zmluva o poskytovaní elektronických služieb č. XXXXXXXX medzi
žalobcom a žalovaným v 1. rade. Tiež nebolo medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade sporné, že žalobca
listom zo dňa 13.02.2020 vypovedal túto zmluvu a že žiadosť o predĺženie výpovednej lehoty doručoval
žalovanému v 1. rade poštou dňa 30.03.2020. Nebolo v konaní taktiež sporné, že dňa 01.04.2020

žalovaný v 1. rade uvedenú žiadosť prevzal a že ku dňu 01.04.2020 boli žalobcovi služby deaktivované.

48. Spornou skutočnosťou v danej veci boli tvrdenia žalobcu uvádzané v žalobe, a to, že žiadosť
o predlženie výpovednej lehoty zo dňa 27.03.2020 bola žalovanému v 1. rade doručená včas dňa
30.03.2020, t. j. pred uplynutím výpovednej lehoty a sporným bolo tvrdenie žalobcu, že Zmluvu č. 2

zo dňa 07.04.2020 vlastnoručne nepodpísal a že uhradil žalovaným v 1. a 2. rade bezdôvodne sumu
222, 99 €.

49. S poukazom na listinné dôkazy súd mal v danej veci preukázané, že žalobca Zmluvu č. 1 o
poskytovaní verejných služieb vedenú pod VS XXXXXXXX dňa 13.02.2020 vypovedal a tohto dňa aj

vrátil zapožičané zariadenie. Pred doručením výpovede žalovaný v 1. rade vystavil žalobcovi faktúru
č. 149306164, ktorou fakturoval žalobcovi sumu 72,63 € . Žalobca sumu 72,63 € uhradil žalovanému v
1. rade dňa 15.02.2020. Žalobca dňa 30.03.2020 podacím lístkom preukázal, že žalovanému v 1. rade
doručoval žiadosť o predĺženie výpovednej lehoty, ktorá mala uplynúť 31.03.2020 a že žalovanému v
1. rade bola táto žiadosť doručená až dňa 01.04.2020, kedy žalovaný v 1. rade už služby žalobcovi

deaktivoval. Ďalej mal súd preukázané, že dňa 07.04.2020 uzatvoril žalobca so žalovaným v 1. rade
novú zmluvu o pripojení, teda Zmluvu č. 2, ktorú podpísal spolu s ďalšími listinami ( Podmienkami
kampane), ako to vyplýva z bodov 14-16. Následne žalobca Zmluvu č. 2 vypovedal po 14 mesiacoch
dňa 28.04.2021, keď výpovedná lehota skončila dňa 31.05.2021. Súd mal tiež preukázané, že žalovanýv 1. rade fakturoval žalobcovi ďalšie faktúry, a to faktúru č. 52076546 dňa 01.05.2020 s VS 8821501
vystavenú na sumu 40,27 € a faktúru č.157320620 zo dňa 01.11.2020 na sumu 76,80 € Tieto faktúry
žalobca žalovanému v 1. rade uhradil. Súd mal tiež preukázané, že žalobcovi zasielal žalovaný v 1. rade

výzvu na zaplatenie sumy 56 €, keď uvedenú sumu zvýšenú o 1 € od žalobcu žiadal zaplatiť žalovaný v
2. rade titulom poverenia od žalovaného v 1. rade a že sumu 57 € napokon žalobca uhradil žalovanému
v 1 rade dňa 19.11.2021.

50. Z takto vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba bola podaná nedôvodne.

51. Prvotne sa súd vyjadrí k tvrdeniu žalobcu, že žiadosť o predĺženie výpovednej lehoty datovaná
žalobcom dňa 27.03.2020 a podaná na poštovú prepravu dňa 30.03.2020 bola podaná včas, teda pred
uplynutímvýpovednejlehoty,keďsastotožňujesvyjadrenímžalovanéhov1.rade,žesavtomtoprípade
nejedná o procesnoprávnu lehotu vyplývajúcu z procesných predpisov napr. Civilný sporový poriadok,
ale jedná sa o hmotnoprávnu lehotu. Hmotnoprávna lehota je pojem, ktorý znamená, že na počítanie

času sa použije hmotnoprávny predpis, spravidla je ním Občiansky zákonník a jeho ustanovenie §
122 OZ ( podľa ktorého sa určujú dni začatia a skončenia plynutia lehoty). Od hmotnoprávnej lehoty
odlišujeme procesnoprávnu lehotu. Zásadný rozdiel medzi týmito lehotami je ten, že hmotnoprávne
lehotysapovažujúzazachované,pokiaľjeadresátoviurčitýúkonajreálnedoručenývstanovenejlehote,
pričom procesnoprávna lehota sa považuje za zachovanú, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde

alebopodanieodovzdáorgánu,ktorýmápovinnosťhodoručiť(pošta). Základnýrozdielmedzihmotnými
a procesnými lehotami spočíva v momente, v ktorom sú tieto lehoty zachované. Hmotnoprávna lehota
ostáva zachovaná, ak sa prejav vôle, ktorý sa má urobiť, resp. plnenie, ktoré sa má uskutočniť, urobí
najneskoršie v posledný deň lehoty. Na rozdiel od tohto momentu splnenia, procesnoprávna lehota
(časový úsek určený pre procesné úkony účastníkov, resp. iných subjektov) je zachovaná, ak sa úkon

urobí posledný deň na súde alebo sa podanie odovzdá na poštovú prepravu (toto sa osvedčuje dátumom
na poštovej pečiatke). V uvedenom prípade preto žalobcov list - žiadosť zo dňa 27.03.2020 doručovaný
žalovanému v 1. rade podaním na pošte dňa 30.03.2020 nemohol byť doručený žalovanému v 1. rade
včas, t. j. v lehote do 31.03.2020, keďže sa dostal do jeho dispozičnej sféry až 01.04.2020.

52. Žalobou sa žalobca domáha vydania bezdôvodného obohatenia, keď z jeho podaní nie je zrejmé
ktoré sumy od žalovaných v 1. a 2. rade v skutočnosti požaduje. Z dokazovania je zrejmé, že žalobca
užíval od žalovaného v 1. rade služby na základe dvoch zmlúv, a to podľa pôvodnej zmluvy v čase od
roku 1994 ( súdu nie je známy dátum a podmienky zmluvy) do 31.03.2020 a na základe novej zmluvy zo
dňa 07.04.2020 platnej do 31.05.2021. V období od roku 1994 až do 31.05.2021 teda žaloba neužíval

služby len 6 dní, a to v čase od 01.04.2020 do 06.04.2020. Žalobca upomienkou pred podaním žaloby
požadoval od žalovaných v 1. a 2. rade bezdôvodné obohatenie v sume 217,06 €, keď za nedodané
služby požadoval sumu 160,06 €. V žalobe požadoval sumu 189,70 € a sumu 57 €, spolu vo výške
222,99 €, avšak za obdobie po zániku zmluvy v čase od 01.04.2020 do 30.04.2021 požaduje sumu
165,99€.Akovyplývazpredloženýchfaktúr,žalovanýv1.radefakturovalžalobcovislužbypodľaZmluvy

č. 1, čo je zrejmé aj z VS 12360388 a ide o služby dodávané podľa Zmluvy č. 1, ktorú súd nemá k
dispozícii, nemôže preto zistiť, či suma 48,84 € ( s DPH) bola za služby TV a či prenájom set-to-boxu
v sume 22,80 € ( s DPH) je vyčíslená správne v zmysle dohodnutých podmienok Zmluvy č.1. V tomto
smere súd uvádza, že súd vo veci vytýčil dve pojednávania, na ktoré sa žalobca ospravedlnil a podaním
zo dňa 27.09.2023 žiadal definitívne vec ukončiť, hoci vyjadreniami oboch žalovaných, vrátane zápisnice

zo dňa 03.05.2023 disponoval. Žalobca v tomto smere viac dôkazov súdu a návrhov na vykonanie
dokazovania nenavrhol a žiadal vec rozhodnúť. Pokaľ ide o ďalšie dve faktúry zo dňa 01.05.2020
a 01.11.2020, tieto faktúry boli vystavené za dodané služby podľa Zmluvy č. 2 s VS XXXXXXX za
čas od 07.04.2020 do 30.04.2021, kedy služby žalobca podľa zmluvy užíval. Okrem bezdôvodného
obohatenia podľa faktúr sa žalobca domáha aj zaplatenia sumy 57 € (56€ +1€), ktorú od neho požadoval

tak žalovaný v 1. ako aj v 2. rade a ktorá suma bola zaplatená v prospech žalovaného v 1. rade.

53. Keďže žalobca v konaní sporoval platnosť Zmluvy č. 2 s poukazom na to, že túto zmluvu nepodpísal,
súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s originálom tejto zmluvy a dospel k záveru, že Zmluva č.
2 zo dňa 07.04.2020 spolu s Podmienkami kampane bola žalobcom skutočne podpísaná, keď tu súd

poukazuje aj na následné konanie žalobcu, ktorý túto konkrétnu zmluvu aj vypovedal dňa 28.04.2021.
Žalobca v konaní netrval na tom, že si svoj podpis na originál zmluve pozrie, hoci mal vedomosť o
tom, že takáto zmluva v konaní predložená bola. Tvrdenie žalobcu v podaní pred pojednávaním zo
dňa 27.09.2023, a to, že sa „nepamätá akým spôsobom sa žalovaný v 1. rade zmocnil k nepodpísanejzmluve o poskytnutí verejných služieb, ale je presvedčený, že sa to udialo tiež nezákonným postupom“,
súd vyhodnotil ako nepreukázané a tvrdenie nedôvodné. V tomto smere súd poukazuje aj s ohľadom
na praktické skúsenosti pri uzatváraní zmlúv iných dodávateľov služieb, ako operátorov, bánk a pod. so

spotrebiteľmi, že je veľmi pravdepodobné sa domnievať, že ak zmluvu žalobca ako spotrebiteľ podpísal,
originál s podpisom odovzdal žalovanému v 1. rade a druhý originál zmluvy, ktorá mu bola predložená
si ponechal nepodpísanú.

54. Napriek tomu, že žalobca je v postavení spotrebiteľa v právnom vzťahu so žalovaným v 1.

rade a požíva zvýšenú ochranu, súd po preskúmaní zmluvy dospel k záveru, že zmluva neobsahuje
neprijateľné podmienky, keď zmluvné strany sa dohodli na konkrétnom obsahu poskytovaných služieb
a keď žalobca ako spotrebiteľ súhlasil so zľavami dohodnutými v Podmienkach kampane, s konkrétnou
dobou viazanosti ( viď bod 14-16) . Vyčíslená suma 56 € preto zodpovedá skoršiemu ukončeniu
zmluvy, ako poplatok za predčasné ukončenie zmluvy za 14 mesiacov ( 14x4=56) počas ktorých bola
žalobcovi poskytovaná vernostná zľava 4 € mesačne. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu voči

žalovanému v 1. rade zamietol ako nedôvodnú. Žalobcovi boli dodané služby a žalovaný v1. rade sa
titulom uzatvorených zmlúv bezdôvodne neobohatil.

55. Súd posúdil nárok žalobcu voči žalovanému v 2. rade taktiež ako nárok nedôvodný z dôvodu, že
žalovaný v 2. rade nemá v spore pasívnu vecnú legitimáciu.

56. Jedným zo základných predpokladov úspešnosti žaloby ako takej je, že strany majú vecnú
legitimáciu. Všeobecne možno uviesť, že vecnou legitimáciou treba rozumieť stav vyplývajúci z
hmotného práva, kedy jedna strana civilného súdneho konania (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho
oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne legitimovaný) a strana na opačnej procesnej strane

(žalovaný) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný). Až samotné konanie
ukáže, či procesnoprávna dvojica (žalobca a žalovaný) je totožná s dvojicou hmotnoprávnou, t. j. či
žalobca a žalovaný sú v konaní vecne legitimovaní, a teda či sú účastníkmi hmotnoprávneho vzťahu o
ktorom súd v konaní rozhoduje.

57. Na to, aby sa niekto stal stranou sporu, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu,
o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola
proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore
úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou
uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jedna strana subjektom

práva a strana na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v
občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie
nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť
účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je.
O nedostatok aktívnej vecnej legitimácie ide vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-

právneho oprávnenia (sám žalobca), nie je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní
ide. Inými slovami povedané, aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie,
z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné
právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Nesprávne určenie okruhu strán v sporovom konaní
nemôže súd odstrániť ex offo a nemôže o tomto nedostatku žalobcu poučiť. Neposkytnutím poučenia

v tomto prípade nedochádza k odňatiu možnosti pred súdom konať, lebo súd je povinný poskytnúť
strane iba poučenie o jeho procesných právach. Poučenie o vecnej legitimácii by bolo poučením o
tom, kto má byť podľa hmotného práva stranou sporu. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej
(existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane
žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj

bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán nenamieta.

58. V konaní žalovaný v 2. rade namietal svoju pasívnu vecnú legitimáciu a súdu preukázal, že výzvy
na uhradenie sumy 57 € zasielal žalobcovi na základe poverenia a splnomocnenia od žalovaného v 1.
rade, pričom ale žiadne plnenie od žalobcu neobdržal a tak nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obahateniu.

Vzhľadom k tomu, že v konaní mal súd preukázanú úhradu sumy 57 € v prospech žalovaného v 1. rade a
nie na účet a v prospech žalovaného v 2. rade, žalobu voči žalovanému v 2. rade zamietol, nakoľko nie je
možné vydať bezdôvodné obohatenie, ak nebolo prijaté. Žalobca v žalobe navyše nešpecifikuje či žiada
od žalovaných v 1. a 2. rade úhradu sumy 222,99 € ako refundáciu poplatkov spoločne a nerozdielne,resp. od ktorého z nich žiada refundáciu poplatkov a v akej výške, súd preto žalobu voči žalovanému v 2.
rade zamietol aj z dôvodu, že žalobca uhradil vyššie uvedené faktúry na účet a v prospech žalovaného
v1. rade a nie v prospech žalovaného v 2. rade.

59. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p. podľa ktorého, súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

60. Nakoľko mali žalovaní v 1. a 2. rade v konaní plný úspech, súd im priznal i náhradu trov konania

v plnej výške. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením v súlade s § 262
ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde,
proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie
vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
i) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto

vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo
právo z rozhodnutia (§ 37 ods. 3) (ďalej len "oprávnený"). Oprávnený môže podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie
(§ 38 ods. 1, 2 Exekučného poriadku).