Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. máj 2025

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 4C/13/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5624200710
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Magdaléna Andreánska

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2025:5624200710.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou Mgr. Magdalénou Andreánskou, v spore žalobcu A. B.,

nar. XX. X. XXXX, trvale bytom C. XXX/X, D. - C. E., proti žalovanej F. G. B., nar. XX. XX. XXXX,
trvale bytom E. H. I. XXXX/XX, J., právne zastúpenej Karkó s.r.o., advokátskou kanceláriou so sídlom
Obchodná 8985/5a, Žilina, IČO: 50 158 121, o ochranu osobnosti, takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa zamieta.

Žalovanej sa voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 30. 11. 2024 prostredníctvom právnej
zástupkyne, sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaslať do 3 dní od právoplatnosti

rozsudku žalobcovi zásielku určenú do vlastných rúk, s týmto toto ospravedlnením: „Vážený pán, A. B.,
ospravedlňujem sa Vám za to, že som vo svojom liste Slovenskej advokátskej komore uviedla Vaše
osobné údaje v rozsahu meno, priezvisko, dátum narodenia a adresu trvalého bydliska, skutočnosť, že
sa nachádzate v ÚVV a ÚVTOS Žilina, ako aj skutočnosť, že ste trestne stíhaný a za aký trestný čin.“,
ďalej navrhol, aby súd zaviazal žalovanú v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku, zaplatiť žalobcovi
sumu 5.000 €, ako náhradu nemajetkovej ujmy. Žalobca si voči žalovanej uplatnil nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %. V žalobe uviedol, že je obžalovaný v trestnej veci vedenej na Okresnom súde

Liptovský Mikuláš, pracovisko Ružomberok, vedenej pod sp. zn. 8T/53/2023. Žalovaná vo veci koná
a rozhoduje ako sudkyňa. Prostredníctvom nahliadnutia do trestného spisu jeho obhajkyňou žalobca
zistil, že žalovaná dňa 26. 10. 2023 vyhotovila list adresovaný Slovenskej advokátskej komore, ktorým
podala sťažnosť na advokáta, ktorý bol v predmetnej veci žalobcovi ustanovený opatrením okresného
súdu. V sťažnosti v jej prvom odseku na strane 1 je uvedené: „Na okresnom súde Liptovský Mikuláš
– pracovisko Ružomberok, je vedené trestné konanie proti obžalovanému A. B., nar. XX. XX. XXXX v
D., trvalé bytom C. XXX/X, D. E., t. č. v ÚVV a ÚUVTOS Žilina, pre obzvlášť závažný zločin podvodu,

podľa § 221 ods. 1 ods. 3 písm. c), d), ods. 4 písm. a) Trestného zákona, § 138 písm. j), § 139
ods. 1 písm. e) Trestného zákona“ V ďalšej časti sťažnosti, sa žalovaná venuje postupu žalobcovi
ustanoveného advokáta. Ako je zrejmé, žalovaná v písomnosti, ktorú z vlastnej iniciatívy vypracovala
a ktorá bola aj odoslaná a doručená, dňa 31. 10. 2023 Slovenskej advokátskej komore, oznámila bez
akéhokoľvek právneho dôvodu a bez akéhokoľvek oprávnenia, osobné údaje žalobcu v rozsahu meno,
priezvisko, dátum narodenia a trvalé bydlisko. Ďalej žalovaná, v tejto písomnosti, sprístupnila Slovenskej
advokátskej komore skutočnosť, že v čase vypracovania tohto listu je žalobca v Ústave na výkon väzby

a Ústave na výkon trestu odňatia slobody. Žalovaná zároveň, Slovenskej advokátskej komore, bez
akéhokoľvek oprávnenia sprístupnila informáciu o tom, že žalobca je stíhaný za obzvlášť závažný zločin
podvodu, podľa § 221 ods. 1 ods. 3 písm. c), d), ods. 4 písm. a) Trestného zákona, § 138 písm. j), §
139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona. Je nepochybné, že osobné údaje, ktoré sprístupnila žalovanávo svojom liste, zo dňa 26. 10. 2023, Slovenskej advokátskej komore, sú osobnými údajmi požívajúcimi
ochranupodľa§11Občianskehozákonníka.Zároveňžalovanábezprávnehodôvoduabezakéhokoľvek
oprávnenia, informovala Slovenskú advokátsku komoru aj o tom, že sa v súčasnosti žalobca nachádza

v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody. Údaje o tom, že konkrétna menom,
priezviskom, dátumom narodenia, aj trvalým bydliskom identifikovaná osoba sa nachádza v zariadení na
výkon väzby, či na výkon trestu odňatia slobody, sú rovnako informáciami, ktorým Občiansky zákonník
poskytuje v § 11 ochranu. Takáto ochrana nepochybne prislúcha žalobcovi aj vo vzťahu k údajom o tom,
za aký trestný čin je proti nemu vedené trestné stíhanie. Žalovaná, uvedením údajov citovaných vyššie

o žalobcovi bez oprávnenia a bez súhlasu žalobcu, vo svojom liste Slovenskej advokátskej komory,
nielen že sprístupnila osobné údaje žalobcu, ale zároveň hrubým spôsobom zasiahla do jeho práva
na ľudskú dôstojnosť a občiansku česť. Nie je možné, zo strany žalobcu nevyhodnotiť takéto konanie
žalovanej, ako absenciu akejkoľvek úcty voči žalobcovi, ako človeku a ako prejav toho, že žalovaná
nemusí voči žalobcovi, ako trestne stíhanej osobe, zachovávať akékoľvek pravidlá vrátane tých, ktoré
zabezpečujú ochranu jeho osobnosti. Konaním žalovanej sa cíti, hlboko ponížený a zasiahnutý vo svojej

ľudskejdôstojnosti.Vyššieopísanékonaniežalovanejžalobcapociťovalakoprejavtoho,žežalobca,ako
trestne stíhaná osoba, nie je hodná rešpektu a nie je voči nemu potrebné postupovať spôsobom, ktorý
rešpektuje jeho dôstojnosť. Žalobca je presvedčený o tom, že uvedeným postupom, žalovaná vyjadrila
postoj, podľa ktorého žalobcovi, ako trestne stíhanej osobe, neprislúcha rovnosť v dôstojnosti s inými
osobami, ktoré nie sú trestne stíhané, a to napriek tomu, že Ústava Slovenskej republiky v čl. 12 ods.

1, rovnosť ľudí v dôstojnosti a právach, zaručuje. Žalobca pociťuje hlboké rozčarovanie, že sa takého
dehonestujúceho konania voči nemu dopustila žalovaná, o ktorej je presvedčený, by malo byť možné
dôvodne predpokladať, že v miere vyššej, ako u iných osôb, ktoré nevykonávajú funkciu sudkyne, že
práva iných osôb, vrátane osôb trestne stíhaných, bude rešpektovať. Vzhľadom na uvedené je žalobca
presvedčený o tom, že z prostriedkov, ktoré mu zákon poskytuje na ochranu jeho osobnostných práv,

mu prislúcha zo strany žalovanej nie len ospravedlnenie, ale aj náhrada nemajetkovej ujmy vo výške
5.000 €.

2. Žalovaná vo svojom vyjadrení, k žalobe, doručenom súdu dňa 15. 8. 2024 uviedla, že žalobu

považuje za nedôvodnú. Je pravdou, že vyhotovila list, ktorý bol adresovaný Slovenskej advokátskom
komore, ktorým podala sťažnosť na advokáta, ktorý bol ustanovený žalobcovi v trestnej veci vedenej na
Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 8T/53/2023, avšak tento list bol adresovaný Slovenskej
advokátskej komore, teda orgánu, ktorý je povinný zachovávať mlčanlivosť a ktorý sa týkal postupu
advokáta v trestnej veci A. B. a týmto postupom absolútne nezasiahla do žiadnych práv na ochranu

osobnosti, nakoľko musela identifikovať obvineného a trestnú vec, v ktorej je žalobca stíhaný. Tvrdenie
žalobcu o tom, že hrubým spôsobom zasiahla do jeho práv na ľudskú dôstojnosť a občiansku česť je
vpríkromrozporesoskutkovýmstavom,ktorýopísalvpodanejžalobe.VÚstaveSRjezakotvenázásada
prezumpcie neviny, t. j. pokiaľ nie je vynesený právoplatný odsudzujúci rozsudok, na žalobcu sa hľadí
ako na nevinného, pričom túto zásadu neporušila. Žalovaný ako obvinený je však povinný strpieť úkony

trestného konania, v rámci ktorých dochádza aj ku korešpondencii s inými orgánmi, než len s orgánmi
činnými v trestnom konaní. Jej konanie ako zákonnej sudkyne bolo v plnom súlade so zákonom, pretože
potrebovala oznámiť orgánu, ktorý vykonáva dozor nad pôsobením advokátov skutočnosť, že advokát
obvineného porušil svoje povinnosti. V danej veci teda zo strany žalovanej nebolo preukázané také
konanie, ktoré by akýmkoľvek spôsobom zasiahlo do práva na ochranu osobnosti žalobcu. Zo strany

zákonnej sudkyne žalobca nepreukázal nezákonné, už tobôž nie dehonestujúce konanie. Poukázala
na § 16 ods. 2 písm. f) Zákona č. 18/2019 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších zmien
a doplnkov, v zmysle ktorého zákaz spracovania osobitných kategórií osobných údajov neplatí, ak
spracovanie je nevyhnutné na uplatnenie právneho nároku alebo pri výkone súdnej právomoci. Taktiež
poukázala na čl. 14 ods. 5 písm. c), d) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27.

4. 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov,
ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov), v zmysle ktorého sa
informácie, ktoré sa majú poskytnúť, ak osobné údaje neboli získané od dotknutej osoby, odsek 1-4 sa
neuplatňujú v rozsahu, v akom: c) sa získanie alebo poskytnutie výslovne stanovuje v práve Únie alebo
v práve členského štátu, ktorého prevádzkovateľ podlieha, a v ktorom sa stanovujú primerané opatrenia

na ochranu oprávnených záujmov dotknutej osoby; alebo d) v prípade, keď osobné údaje musia zostať
dôverné na základe povinnosti zachovávania profesijného tajomstva upravenej právom Únie alebo
právom členského štátu vrátane povinnosti zachovávať mlčanlivosť vyplývajúcej zo štatútu. V danej
veci neprichádza do úvahy žiadne ospravedlnenie a ani náhrada nemajetkovej ujmy, nakoľko žiadnanemajetková ujma konaním zákonnej sudkyne žalobcovi nevznikla. Žalobca využíva rôzne prostriedky
na to, aby odvrátil pozornosť od prebiehajúceho trestného stíhania a snaží sa obviniť všetkých okolo
seba, ktorí nevyhovejú jeho návrhom a žiadostiam. Ak je teda Slovenská advokátska komora, ako

adresát údajného listu, ktorým malo byť zasiahnuté do práv na ochranu osobnosti žalobcu, povinná
zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvie, žiadnym spôsobom nebolo
zasiahnuté do osobnostných práv žalobcu, a teda údaje, ktoré boli zverejnené v liste je Slovenská
advokátska komora povinná náležite chrániť. Týmto spôsobom je zabezpečené, že o osobných údajoch
žalobcu sa nedozvie iná osoba alebo subjekt, ktorý by mohol tieto informácie šíriť ďalej a tak znevažovať

alebo dehonestovať žalobcu. Nakoľko nebolo naplnené konanie, ktoré by vykazovalo znaky zásahu
do osobnostných práv a slobôd žalobcu. Navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, nakoľko žalobca
neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal, že by sa žalovaná dopustila takého konania, ktorému by mal
súd poskytnúť ochranu v zmysle § 11 alebo § 13 Občianskeho zákonníka.

3. Žalobca, prostredníctvom právnej zástupkyne, v replike doručenej 5. 9. 2024 súdu uviedol, že

vyjadrenie žalovanej nie je spôsobilé privodiť pochybnosti o dôvodnosti žaloby. Z jej vyjadrenia je zrejmé,
že nie celkom chápe, že Občiansky zákonník vo svojich ustanoveniach § 11 až 13 poskytuje ochranu
takým zložkám osobnosti ako je súkromie. Ochrana tejto zložky osobnosti je vyjadrením základného
práva zakotveného v čl. 19 ods. 2 a ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky. V čase od podania žaloby
sa stali žalobcovi známe ďalšie skutočnosti, ktoré posilňujú opodstatnenosť tejto žaloby. Krajský súd v

Žiline svojím uznesením sp. zn. 2Tos/116/2023-2314 z 10. 1. 2024 zrušil uznesenie Okresného súdu
Liptovský Mikuláš, pracoviska Ružomberok sp. zn. 8T/53/2023 zo 17. 10. 2023, ktorým žalovaná uložila
vtedajšiemu ustanovenému obhajcovi žalobcu, JUDr. Dušanovi Jančimu, poriadkovú pokutu vo výške
1.000€.ZrozhodnutiaKrajskéhosúduvŽilinevyplýva,žezrušenýmrozhodnutímžalovanáuložilaJUDr.
Dušanovi Jančimu poriadkovú pokutu práve za konanie, na základe ktorého vypracovala aj písomnosť

z 26. 10. 2023. Z rozhodnutia krajského súdu zároveň vyplýva, že JUDr. Dušan Janči postupoval v
súlade so svojimi povinnosťami. Je teda zrejmé, že na vypracovanie písomnosti zo dňa 26. 10. 2023
nebol žiaden dôvod. Bez ohľadu na skutočnosť, že aj v prípade, že by JUDr. Janči nepostupoval v
súlade s jeho povinnosťami, nebolo oprávnením žalovanej zverejniť osobné údaje žalobcu, je závažnosť
konania žalovanej vo vzťahu k žalobcovi o to vyššia, že jej list zo dňa 26. 10. 2023 adresovaný

Slovenskej advokátskej komore nemal ani vo vzťahu k označenému advokátovi žiaden skutkový základ.
Žalobca navrhol, aby súd vykonal dokazovanie pripojeným uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn.
2Tos/116/2023 z 10. 1. 2024, z ktorého vyplynulo, že postup žalovanej pri vyhotovovaní jej listu z 26.
10. 2023 bol zjavne svojvoľný.

4. Žalovaná v duplike, doručenej súdu 3. 10. 2024, prostredníctvom svojho zástupcu uviedla, že žaloba
je v danom prípade mimo akúkoľvek pochybnosť celkom nedôvodná (a to úplne z fundamentálnych
dôvodov). Žalobca podal žalobu o ochranu osobnosti a domáhal sa ospravedlnenia ako aj náhrady
nemajetkovej ujmy vo výške 5.000 € voči žalovanej za to, že žalovaná v postavení sudkyne a súčasne
pri výkone povolania sudkyne podala voči obhajcovi žalobcu sťažnosť Slovenskej advokátskej komore

pre porušenie povinností advokáta vyplývajúcich z predpisov upravujúcich výkon advokácie, kde v rámci
opisu skutočností, pre ktoré sa na advokáta sťažuje, uviedla aj to o akú trestnú vec ide (teda, že žalobca
je v danom prípade advokátovým klientom a o aký druh trestného konania ide). Vraj týmto mala žalovaná
ako sudkyňa zasiahnuť do osobnostných práv žalobcu. Nie je síce jasné ako mysliteľne mohla žalovaná
takto zasiahnuť do osobnostných práv žalobcu (čím konkrétne došlo k zníženiu jeho cti a dôstojnosti

v očiach orgánu posudzujúceho relevantnosť sťažnosti na advokáta/dodržiavanie jeho povinností a aké
to mohlo mať dôsledky pre žalobcu) a nie je jasné ani to, ako inak v úradnom styku sudkyne a záujmovej
samosprávy zo zákona dohliadajúcej nad dodržiavaním povinností obhajcov je možné podľa názoru
žalobcu definovať vec, ktorej sa obhajoba/porušenie povinností advokáta týka než práve uvedením
trestnej veci, v ktorej advokát poskytuje právne služby. Bez ohľadu na to všetko však žalovaná zjavne nie

je pasívne legitimovaná. Obdobné prípady (i keď prípad, kde by obžalovaný žaloval zákonnú sudkyňu
za výkon jej právomoci sudcu použitím mena obžalovaného v úradnom styku asi ešte nebol, žalovaná
má na mysli naozajstné spory o ochranu osobnosti, napr. keď minister spravodlivosti SR verejne označil
konkrétnu fyzickú osobu za obžalovanú/trestne stíhanú zo spáchania konkrétneho trestného činu a pod.)
už boli v minulosti množstvo krát riešené aj Ústavným súdom SR ako aj Najvyšším súdom SR a z týchto

je unisono celkom zrejmé, že v prípade konania osoby v postavení predstaviteľa štátneho orgánu/orgánu
verejnej správy/orgánu činného v trestnom konaní je v prípadoch nárokov titulom ochrany osobnosti
fyzickej osoby pasívne legitimovaný buď štát alebo konkrétny štátny orgán. Takýchto rozhodnutí je
skutočne veľké množstvo, stačí spomenúť rozsudok NS SR ako súdu dovolacieho zo dňa 13. 12. 2023č. k. 7Cdo/91/2023, v ktorom je táto otázka veľmi podrobne opisovaná práve s odkazmi na doterajšiu
judikatúru, niet akýchkoľvek pochybností, že žalovaná jednoducho ako fyzická osoba nemôže byť a nie
je pasívne legitimovanou osobou na domáhanie sa nárokov vyplývajúcich z práva na ochranu osobnosti.

Vo svetle uvedeného preto žalovaná chápe iniciovanie civilného konania voči nej zo strany žalobcu
výlučne ako súčasť obhajobnej stratégie. Žalovaná sa obrátila na Slovenskú advokátsku komoru so
sťažnosťou na advokáta – obhajcu žalobcu, táto sťažnosť sa týkala práve zastupovania žalobcu týmto
obhajcom. Teda, bolo potrebné uviesť, v akom postavení sa obhajca nachádza (kto je jeho klient a v
akom konaní klienta zastupuje) a čoho sa týka vlastné konanie advokáta, ktoré žalovaná považovala za

potrebné preveriť zo strany na to zákonom určených orgánov. Žalobca zjavne nechápe, ako takýto druh
konania funguje a ani to, že obrátenie sa na orgán poverený zákonom na preverenie konania obhajcu
nemôže byť porušením mlčanlivosti sudcu (alebo akéhokoľvek štátneho orgánu obracajúceho sa na
orgán dohliadajúci nad výkonom advokácie) a to preto, lebo i) advokát sa nemôže dovolávať mlčanlivosti
v disciplinárnom konaní (§ 23 ods. 6 zákona o advokácii), ii) advokát je povinný na požiadanie komory
sa vyjadriť k sťažnosti a poskytnúť potrebné vysvetlenie a dokonca poskytnúť požadovanú spisovú

dokumentáciu (§ 28 ods. 4 zákona o advokácii), iii) s obsahom sťažnosti sa môžu oboznámiť len
členovia a náhradní členovia RK SAK, dotknutý advokát a jeho zástupca a zamestnanci SAK (§ 2 ods.
3 DP SAK), a najmä iv) povinnosť zachovávať mlčanlivosť sa rovnako vzťahuje na členov orgánov
komory a jej zamestnancov (§ 23 ods. 8 písm. c) zákona o advokácii). To znamená, že orgány komory
prešetrujúce sťažnosť na advokáta majú rovnakú povinnosť mlčanlivosti ako prešetrovaný advokát

(v rovnakom rozsahu !) a pri prešetrovaní sťažnosti majú neobmedzený prístup do spisu advokáta.
Preto všetko nemá veľmi celá žaloba žalobcu zmysel. Za týchto okolností nie je nijako mysliteľne
možné zasiahnuť do práv obžalovaného na ochranu osobnosti tým, že orgánom prísne povinným
dodržiavať povinnosť mlčanlivosti a prešetrujúcim korektnosť správania sa a postupu advokátov je v
rámci identifikácie sťažnostnej veci uvedené meno a právna vec advokátom zastupovaného klienta. V

neposlednom rade je potrebné uviesť – pokiaľ by skutočne nemohol sudca v sťažnosti na advokáta
zastupujúceho v konaní vedenom súdom uviesť skutočnosti týkajúce sa zastupovania v danej právnej
veci, ktoré ako také tvoria predmet mlčanlivosti sudcu – tak by sa prakticky na orgán dohľadu nad
konaním/správaním sa advokátov nemohol obrátiť vôbec. Ak je žalobca ako obžalovaný presvedčený
o tom, že žalovaná ako sudkyňa porušila svoje povinnosti v rámci výkonu svojej funkcie/pri realizácii

svojho práva obrátiť sa na orgány SAK so sťažnosťou na advokáta, má k dispozícii samostatné právne
inštitúty, ktoré slúžia práve na to, aby bol preverovaný, či už v rámci samotného trestného konania
alebo mimo neho, postup a správnosť postupu konajúceho sudcu. I z tohto je zrejmé, že z povahy veci
je v danom prípade žaloba na ochranu osobnosti voči sudcovi za jeho výkon sudcovskej právomoci
vylúčená (rovnako tak je vylúčená za úkony/postup civilného sudcu alebo akékoľvek štátneho orgánu

a jeho zamestnanca). Žalovaná, nakoľko je viazaná práve povinnosťou mlčanlivosti a je žalovanou ako
súkromná fyzická osoba, nemôže sa vôbec vyjadriť k tomu, či takýto podnet ohľadom úplne rovnakých
skutočností ako sú predmetom žaloby žalobcu bol riešený alebo nebol riešený v rámci predmetného
trestného konania zo strany nadriadeného súdu, pokiaľ však súd konajúci v tomto konaní vyhodnotí, že
takáto informácia, resp. takýto dôkaz je potrebné vykonať a najmä vyhodnotí, že je možné eventuálne

z trestného spisu č. k. 8T/53/2023 OS Liptovský Mikuláš, pracovisko Ružomberok poskytnúť informácie
a listiny z hľadiska zákonnej mlčanlivosti žalovanej. Zopakovala, že spracovanie osobných údajov a
ich poskytnutie orgánov v SAK je výslovne predpokladané a dovolené aj zákonom č. 18/2018 Z. z.
o ochrane utajovaných skutočností („ZOUS“). O tom hovorí jednoznačne § 13 ods. 1 písm. a) ZOUS
„Spracúvanie osobných údajov je zákonné, ak sa vykonáva na základe aspoň jedného z týchto právnych

základov: a) spracúvanie osobných údajov je nevyhnutné na splnenie úlohy realizovanej vo verejnom
záujme alebo pri výkone verejnej moci zverenej prevádzkovateľovi“ (pokiaľ ide o spracovanie osobných
údajov) a § 20 ods. 5 písm. d) ZOU, keď obmedzenia poskytovania osobných údajov dotknutej osoby sa
nevzťahujú na prípad, keď „ak osobné údaje musia zostať dôverné na základe povinnosti mlčanlivosti
podľa osobitného predpisu.“ Keďže ešte aj zákon o ochrane osobných údajov predpokladá, že v rámci

činnosti štátnych orgánov/orgánov viazaných mlčanlivosťou sa osobné údaje poskytujú, tak nemohla
žalovaná (ani ako sudkyňa a už vôbec nie súkromná osoba) zasiahnuť do práv žalobcu tým, že pravdivo
orgánu prešetrujúceho prípadnú nezákonnosť v konaní advokáta uviedla to, že advokátovým klientom
je práve žalobca a že ide o jeho trestnú vec takého a takého charakteru. Poskytnutie základných údajov
o žalobcovi a identifikácie jeho trestnej veci orgánu komory prešetrujúceho konanie jeho obhajcu s

existujúcou absolútnou povinnosťou mlčanlivosti samozrejme nijako mysliteľne nemôže a ani nie je
zásahom do cti a dôstojnosti žalobcu, vyjadrený popis jeho hlbokej poníženosti a zasiahnutosti v ľudskej
dôstojnostijevkontextevecitrochukomickýaajnemiestny(vtomtoohľadechýbajúvpodaniachžalobcu
akékoľvek návrhy na dokazovanie, čo je vlastne symptomatické), zjavne nie je možné, aby obžalovanýsa za vyššie uvedeného skutkového a právneho stavu domáhal voči zákonnej sudkyni ako súkromnej
osoby akýchkoľvek nárokov titulom ochrany svojej osobnosti. Žalovaná uplatnený nárok odmieta, je
celkom neexistujúci a nezákonný, neexistuje preň akékoľvek právne a skutkové opodstatnenie, ide

o účelovú špekuláciu a naviac ešte aj žalovaná nie je v rámci daných okolností zjavne pasívne
legitimovaná. Navrhla, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal jej nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou spisu, pričom zistil nasledovný

skutkový stav.

6. Žalovaná je zákonnou sudkyňou v trestnej veci Okresného súdu Liptovský Mikuláš – pracovisko
Ružomberok, ktorá je vedená pod sp. zn. 8T/53/2023. V uvedenej trestnej veci je vedené konanie proti
žalobcovi ako obžalovanému.

7. Dňa 26. 10. 2023 adresovala JUDr. Miriam Penjaková, Okresný súd Liptovský Mikuláš – pracovisko
Ružomberok, Dončova č. 8, 034 01 Ružomberok Slovenskej advokátskej komore, so sídlom Kolárska 4,
813 42 Bratislava sťažnosť na advokáta JUDr. Dušana Jančiho, AK Garbiarska č. 695, 031 01 Liptovský
Mikuláš. V odôvodnení sťažnosti bolo uvedené: „Na Okresnom súde Liptovský Mikuláš – pracovisko
Ružomberok je vedené trestné konanie proti obžalovanému A. B., nar. XX. X. XXXX v D., trvale bytom

C. XXX/X, D. E., t. č. v ÚVV a ÚVTOS Žilina, pre obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1,
ods. 3 písm. c), d), ods. 4 písm. a) Trestného zákona, § 138 písm. j), § 139 ods. 1 písm. e) Trestného
zákona“. List podpísala JUDr. Miriam Penjaková, sudca Okresného súdu Liptovský Mikuláš – pracovisko
Ružomberok. List bol doručený Slovenskej advokátskej komore do vlastných rúk, s označením sp. zn.
8T/53/2023 – Podanie sťažnosti, dňa 31. 10. 2023.

8. Krajský súd v Žiline uznesením sp. zn. 2Tos/116/2023 – 2314 zo dňa 10. 1. 2024 zrušil Uznesenie
Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č. konania 8T/53/2023 – 1999 zo dňa 17. 10. 2023, ktorým
samosudkyňa postupom podľa § 70 ods. 1 Trestného poriadku uložila obhajcovi JUDr. Dušanovi
Jančimu, advokátovi so sídlom Garbiarska 695, 031 01 Liptovský Mikuláš poriadkovú pokutu vo výške
1.000 €.

9. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy.

10. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa
upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky
týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

11. Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa

odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

12. Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím
na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

13. V ustanovení § 11 Občianskeho zákonníka sú upravené osobnostné a osobné práva fyzickej osoby
a ich ochrana. Právo na ochranu osobnosti prislúcha každej fyzickej osobe. V § 13 Občianskeho
zákonníka sú upravené prostriedky ochrany osobnosti. Predmetom všeobecného osobnostného práva
je osobnosť každej fyzickej osoby a jej základnými atribútmi sú okrem iného občianska česť, ľudská

dôstojnosť a dobrá povesť, ktoré sú chránené zákonom a existuje verejný záujem na ich existencii
a rozvoji u každého jednotlivca, ktorý je súčasťou spoločnosti ako celku. Jedným z prostriedkov ochrany
osobnostného práva je súdna ochrana, ktorá sa realizuje na základe žaloby. Takúto žalobu môže podať
fyzickáosobavždy,pokiaľsadomnievaajeschopnávsúdnomsporepreukázať,žedošlokzásahudojej
práva na ochranu osobnosti. V zmysle § 13 možno takejto osobe priznať súdnym rozhodnutím upustenie

od pokračovania neoprávnených zásahov (zdržania sa ďalších zásahov), odstránenia následkov
neoprávneného zásahu, poskytnutie primeraného zadosťučinenia. Zadosťučinenie spočíva v určitom
plnení, ktoré sa postihnutej osobe priznáva. Toto plnenie môže byť buď a) morálnym nepeňažným
plnením, tzv. nemajetkovým zadosťučinením, b) peňažným plnením, teda náhradou nemajetkovej ujmy.Za splnenia zákonných podmienok môžu byť súdom priznané oba tieto prostriedky. Prostriedky ochrany
podľa § 13 Občianskeho zákonníka možno použiť iba v prípade, keď neoprávnený zásah a teda konanie
smeruje do niektorej zo zložiek osobnosti človeka a ktoré sú príkladne uvedené v § 11 Občianskeho

zákonníka, pričom prostriedky ochrany podľa § 13 Občianskeho zákonníka nemožno použiť, ak zásah
smeroval do majetkových práv, najmä do práva vlastníckeho proti osobnej a mravnej integrite osoby.
Zároveň aj v tomto prípade musia byť splnené zákonné predpoklady na vznik sankcie za nemajetkovú
ujmu spôsobenú neoprávneným zásahom do osobnosti fyzickej osoby, a to a) existencia zásahu, ktorý
vyvolal alebo bol spôsobilý vyvolať ujmu v osobnostnej sfére fyzickej osoby, b) neoprávnený charakter

tohto zásahu, c) existencia príčinnej súvislosti medzi zásahom a vzniknutou ujmou (Občiansky zákonník,
Veľký komentár, 1. Diel, Imrich Fekete, str. 1089).

14. Žalobca sa v konaní domáhal nároku na ochranu osobnosti. Za neoprávnený zásah do svojich
osobnostných práv označil vyhotovenie listu žalovanou adresovaného Slovenskej advokátskej komore,
v ktorom boli, podľa jeho tvrdení, bez právneho dôvodu a akéhokoľvek oprávnenia uvedené osobné

údaje žalobcu v rozsahu meno, priezvisko, dátum narodenia a trvalé bydlisko, sprístupnenie informácie
Slovenskej advokátskej komore o skutočnosti, že v čase vypracovania listu bol žalobca v ÚVV a ÚVTOS
a sprístupnenie informácie, že žalobca je stíhaný za obzvlášť závažný zločin podvodu. Žalobca žiadal
voči žalovanej priznanie oboch prostriedkov, a to nemajetkového zadosťučinenia, ako aj finančného
zadosťučinenia. Pre poskytnutie súdnej ochrany v tejto konkrétnej veci bolo nevyhnutné, aby žalobca,

na ktorom je dôkazné bremeno, preukázal existenciu zásahu, jeho neoprávnenosť, jeho spôsobilosť
privodiť mu ujmu, príčinnú súvislosť medzi nedovoleným zásahom a vzniknutou ujmou, existenciu ujmy,
ale tiež aby preukázal, že pasívne legitimovaná strana sporu je subjektom tohto zásahu.

15.Vecnoulegitimácioujestavvyplývajúcizhmotnéhopráva,kedyjedenúčastníkobčianskehosúdneho

konania (navrhovateľ) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne
legitimovaný) a účastník na opačnej procesnej strane (odporca) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti
(je pasívne vecne legitimovaný). ?uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22. 11. 2011, č.
k. III. ÚS 517/2011-9?.

16. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovaná nie je v tomto spore pasívne
vecne legitimovaná. Bez ohľadu na to, či tvrdený zásah do osobnostných práv žalobcu bol alebo
nebol oprávnený, či bol alebo nebol spôsobilý privodiť žalobcovi ujmu a do akej miery, žalovanou
sprístupnené osobné údaje a informácie Slovenskej advokátskej komore žalovaná vyslovila v rámci
plnenia úloh zákonnej sudkyne v trestnej veci, ktorá jej bola pridelená rozvrhom práce. Táto skutočnosť

medzi stranami nebola sporná a vyplývala aj z listinných dôkazov predložených žalobcom. Z ustálenej
judikatúry vyplýva, že ak bol zásah do osobnostných práv spôsobený niekým, kto bol použitý právnickou,
či inou fyzickou osobou alebo aj štátom k realizácii činnosti týchto osôb, či štátu, majú občianskoprávne
sankcie postihnúť práve tieto iné právnické, či fyzické osoby alebo štát, lebo im sa inak tento zásah
prisudzuje. Iba vo výnimočnom prípade, t. j. ak by išlo o vybočenie z realizácie činnosti právnickej,

fyzickej osoby, či štátu (tzv. exces), postihovali by občianskoprávne sankcie priam túto použitú osobu.
V prejednávanej veci exces preukázaný, ani tvrdený nebol. Z listu advokátskej komore a označenia
žalovanej v ňom jednoznačne vyplýva, že žalovaná ho adresovala ako JUDr. Miriam Penjaková,
Okresný súd Liptovský Mikuláš – pracovisko Ružomberok, Dončova 8, Ružomberok, čo potvrdzuje
aj podpis uvedeného listu, ktorý podpísala ako „JUDr. Miriam Penjaková, sudca Okresného súdu

Liptovský Mikuláš – pracovisko Ružomberok“, a teda pri jeho písaní vystupovala ako predstaviteľka
súdnej moci, ktorej výkon realizovala v rámci trestného konania vedeného voči žalobcovi. Teda nešlo
o žiadnu súkromnú aktivitu žalovanej, prezentovanie jej súkromného názoru ako fyzickej osoby, ale išlo
o plnenie jej pracovných povinností. Keďže súd nemal preukázanú pasívnu legitimáciu, ktorá vyplýva
z hmotného práva, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. S prihliadnutím na túto skutočnosť, ako aj

na zásadu hospodárnosti konania, súd nevykonával ďalšie navrhnuté dôkazy výsluchom strán sporu
a dopytom na advokátsku komoru, ktoré navrhoval žalobca. Taktiež keďže nebola preukázaná pasívna
legitimácia žalovanej, súd nevykonával dokazovanie k ďalším predpokladom priznania nárokov na
ochranu osobnosti, ktoré boli predmetom žaloby.

17. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.18. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

19. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

20. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Žalovaná

bola v spore plne úspešná, preto jej vznikol voči neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania
v plnom rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Liptovský Mikuláš na Krajský súd v Žiline písomne v troch vyhotoveniach. (§ 357 písm.

a/ Civilného sporového poriadku).
Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.
Podľa § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota

plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku:
(1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto

vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.