Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. jún 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 12CoP/135/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3124214125
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:3124214125.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej
a sudcov Mgr. Silvie Tisovej a Mgr. Petra Straku, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a
rodiny Trenčín, dieťa rodičov - matka: C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F. - D. F. XXX a otec:
G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXX, o zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku

Okresného súdu Trenčín č. k. 35P/134/2024-130 zo dňa 14. apríla 2025, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trenčín ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „okresný súd“) rozsudkom č. k.
35P/134/2024-130 zo dňa 14. apríla 2025 rozhodol tak, že:
I. Zvyšuje sa vyživovacia povinnosť otca k maloletej A. B. z doterajšej sumy 150,- Eur mesačne na sumu

185,- Eur mesačne, s účinnosťou od 01.09.2024, ktoré je otec povinný prispievať k rukám matky, vždy
do 25-teho dňa v mesiaci vopred.
II. Dlh otca na zameškanom zvýšenom výživnom za obdobie od 01.09.2024 do 31.03.2025 pre maloletú
A. vo výške 245,- Eur, sa otcovi maloletého dieťaťa povoľuje splácať v mesačných splátkach
po 10,- Eur, spolu s bežným výživným k rukám matky, počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia až
do úplného zaplatenia s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého

plnenia.
III. Týmto sa v časti výživného zmeňuje rozsudok Okresného súdu Trenčín č. k. 35P/165/2019-75 zo
dňa 20.01.2020.
IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
1.1 Rozhodnutie odôvodnil tým, že návrhom doručeným dňa 23.09.2024 sa matka domáhala zvýšenia
vyživovacej povinnosti na maloletú na sumu 350 eur mesačne počnúc dňom podania návrhu. Zároveň
žiadala, aby bol otec zaviazaný na náhradu trov konania v prípade, ak jej nejaké vzniknú.

1.2 Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že vyživovacia povinnosť otca
k maloletej bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Trenčín č. k. 35P/16/2019-75 zo dňa
20.01.2020.Potomvychádzajúczust.§26zák.č.36/2005Z.z.orodineaozmeneadoplneníniektorých
zákonov, ďalej len „Zákona o rodine“ súd porovnaním okolností dôležitých pre určenie výživného v čase
skoršieho rozhodnutia so súčasným stavom dospel k záveru, že došlo k podstatnej zmene pomerov,
predovšetkýmnastranemaloletej.Návrhmatkypretopovažovalzadôvodný,avšaknievcelomrozsahu.

1.3 Po zhodnotení zmeny na strane maloletej mal z výsluchu matky a predložených dokladov za
preukázané, že v súvislosti s jej vekom ako aj z dôvodu rastu životných nákladov došlo k zvýšeniu
nákladov na uspokojenie jej základných životných potrieb. K podstatnej zmene pomerov na stranedieťaťa došlo predovšetkým z dôvodu, že teraz navštevuje I. stupeň základnej školy, s čím sú spojené
zvýšené výdavky ako u dieťaťa navštevujúceho materskú školu. Nárast odôvodnených potrieb maloletej
možno nepochybne považovať za zmenu pomerov, ktorá si vyžaduje zvýšenie výživného. Čo sa týka

zmeny pomerov na strane rodičov mal súd za preukázané, že otec a rovnako aj matka majú stále
vyživovaciu povinnosť k maloletej. Matka dňa 12.09.2025 očakáva narodenie ďalšieho dieťaťa, a teda
jej pribudne ďalšia vyživovacia povinnosť. V súčasnosti je matka práceneschopná, predchádzajúci
pracovný pomer skončila dohodou. Jej príjem predstavujú nemocenské dávky a tehotenský príspevok
spolu v sume 63,74 eur na deň, t. j. cca 1.900 eur mesačne. Okrem toho poberá rodinné prídavky na

maloletú. Bytové pomery matky sa oproti predchádzajúcemu rozhodovaniu zmenili, zvýšila sa suma
pravidelných výdavkov na domácnosť, nakoľko táto už nebýva v obecnom byte. Dňa 21.03.2005
uzatvorila manželstvo a s manželom žijú v spoločnej domácnosti, pričom manžel dosahuje príjem cca
1.500 eur mesačne. Otec je tiež ženatý a s manželkou žijú v prenajatom byte, pričom manželka dosahuje
len príjem cca 400 eur. Okrem toho finančne vypomáha aj sestre svojej manželky, jej maloletému dieťaťu
a jej partnerovi, ku ktorým však nemá žiadnu vyživovaciu povinnosť. Nevlastní žiadnu nehnuteľnosť,

ani majetok väčšej hodnoty, vlastní len osobné motorové vozidlo. Otec uviedol len bežné výdavky
(bývanie, strava, oblečenie). Na poslednom pojednávaní uviedol, že si zobral od známeho pôžičku
v sume 3.000 eur, ktorú bude splácať. Pri predchádzajúcom rozhodovaní dosahoval príjem cca 1.500
eur, živnosť však ukončil, nakoľko uviedol, že práca s ľuďmi je náročná. Otec sa tak dobrovoľne vzdal
výhodnejšieho zamestnania a teraz dosahuje len takmer polovicu svojho predchádzajúceho príjmu. Ako

nepravdivé sa ukázalo vyjadrenie otca, že nemá účet vedený na jeho meno nakoľko má účet vedený
u F., I., na ktorý mu jeho zamestnávateľ posiela mzdu. Podľa potvrdenia zamestnávateľa predstavuje
jeho mzda sumu 556,83 eur mesačne. Podľa vyjadrenia otca sumu 790 až 800 eur mesačne. Otec
nemá žiadne pracovné obmedzenia, ktoré by sa týkali jeho zdravotného stavu. Zhoršený zdravotný stav
a s tým súvisiace zdravotné problémy sú len dôsledkom nesprávneho životného štýlu otca, ktorý v sebe

zahŕňa požívanie alkoholických nápojov a nedodržiavanie odporúčanej diéty. Suma otcom uvádzaného
čistého príjmu, t. j. cca 800 eur podľa súdu odôvodňuje platenie výživného v sume 185 eur mesačne.
Bolo by nespravodlivé požadovať od matky, ktorá sa o maloleté aj osobne stará, aby aj všetku alebo
podstatnú časť finančných výdavkov aj ona sama znášala. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti
považoval súd zvýšenie výživného na maloletú o sumu 35 eur po piatich rokoch za dôvodné a súladné

so záujmami maloletého dieťaťa. Prihliadol aj na tú skutočnosť, že otec doteraz nepristupoval k plneniu
svojej vyživovacej povinnosti zodpovedne, výživné doplatil až na základe matkou podaného trestného
oznámenia. Suma výživného dostatočne pokryje sumu jej odôvodnených minimálnych výdavkov, do
ktorých zahrnul aj výdavky na zakúpenie okuliarov v sume 160 eur, korčuliarsky kurz v sume 55 eur, ktoré
znášala len matka. K tomu súd uviedol, že celková výška len týchto uvedených výdavkov pre maloletú

predstavuje sumu 215 eur. Pri určovaní výšky výživného zohľadnil aj tú skutočnosť, že otec nad rámec
výživného na maloletú žiadnym spôsobom neprispieva. Neuhrádza ani obvyklé potreby maloletej počas
jej pobytu v jeho domácnosti, nakoľko sa s ňou stretáva len sporadicky, a to v domácnosti svojej matky.
Nie je zapojený do pravidelných úhrad maloletej za platby v škole, stravovanie ani za záujmovú činnosť.
1.4 S ohľadom na všetky uvedené skutočnosti súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletej zo sumy

150 eur na sumu 185 eur mesačne, a to s účinnosťou od 01.09.2024 (prvý deň kalendárneho mesiaca
v ktorom bol návrh podaný). V súvislosti so zvýšením vyživovacej povinnosti otca vznikol mu dlh na
zameškanom zvýšenom výživnom za obdobie od 01.09.2024 do 31.03.2025, ktorú sumu vzhľadom na
jeho výšku povolil otcovi splácať v mesačných splátkach, a to pod následkom straty výhody splátok.
1.5 Pri rozhodovaní súd vychádzal z ust. § 26, § 62 ods. 1 až 5, § 63 ods. 1, § 75 ods. 1, § 77 ods.

1, § 78 ods. 1 veta prvá ods. 3 Zákona o rodine, § 217 ods. 2, § 232 ods. 4 zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
1.6 Vzhľadom na to, že v konaniach, na ktoré sa aplikuje zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový
poriadok (ďalej len „CMP“) v zásade žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania a nakoľko
neboli splnené podmienky pre aplikáciu § 55 CMP, keďže súd v konaní nevzhliadol také okolnosti, pre

ktoré by priznanie náhrady trov konania bolo spravodlivé, súd žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok
na náhradu trov konania.

2. Proti rozsudku okresného súdu podal otec odvolanie zo dňa 19.05.2025 a to odvolávajúc sa na ust.
§ 62 ods. 1 CMP, keďže súd prvej inštancie neúplne zistil skutočný stav veci. V odvolaní uviedol, že

napriek skutočnosti, že súd pri stanovení výšky vyživovacej povinnosti skúma predovšetkým schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, nemôžu bez povšimnutia zostať ani schopnosti,
možnosti a majetkové pomery druhého rodiča, a to aj napriek tomu, že sa tento rodič osobne stará
o maloleté dieťa. V naznačenom smere súd ponechal bez povšimnutia príjem matky v sume cca 1.900eur spolu s príjmom manžela 1.500 eur. Otec si je v tejto súvislosti vedomý skutočnosti, že nie je
možné od matky požadovať, aby hradila výlučne sama všetky potreby maloletej, ale na strane druhej
pri výške príjmu a životnej úrovni otca nie je možné požadovať od jeho osoby, aby na jeho ťarchu

boli posudzované náklady na úhradu troch krúžkov alebo korčuliarskeho výcviku. Rovnako odhliadnuc
od skutočnosti, že okuliare pre maloletú boli účelovo zabezpečené pred termínom pojednávania,
otec považuje kúpu okuliarov v cene 160 eur pre 8 ročné dieťa za neprimeraný výdavok. Ak sa
vychádza z matkou prezentovaných nákladov na maloletú so započítaním X/XX-XXX nákladov na
okuliare a korčuliarsky výcvik, odhliadnuc od poistenia, ktorého výška je na vek maloletej neprimerane

vysoká, predstavujú mesačné náklady sumu 175 eur, vrátane zabezpečenia kúpy vitamínov v sume
30 eur za mesiac, čo znamená, že všetky náklady, samozrejme bez stravy a ošatenia, uhrádza
výlučne otec. Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, súd prvej inštancie poukazuje aj
na otázku životnej úrovne, ktorú však v žiadnom prípade neskúmal, resp. sa s ňou žiadnym spôsobom
nevysporiadal, keď otec je schopný zo svojho príjmu uhrádzať len základné životné náklady a v jeho
prípade nie je možné hovoriť o nejakom stupni životnej úrovne. Zostáva teda nezodpovedaná otázka,

na akej životnej úrovni sa má maloleté dieťa podieľať. Pokiaľ súd konštatuje, že sa vzdal dobrovoľne
výhodnejšieho zamestnania, otec v tejto súvislosti poznamenal, že nie každá zmena zamestnania
musí znamenať vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania. Otec ako živnostník vykonával kuriérske
služby a do zamestnania nastupoval denne o 06:30 hod. a zo zamestnania sa vracal po 19:00 hod.
a je teda otázne, vzhľadom na čas strávený v zamestnaní, či predchádzajúci dosahovaný príjem

bol adekvátny odpracovaným hodinám, vo vzťahu k súčasnému pracovnému pomeru s 8 hodinovou
pracovnou dobou. Z uvedeného pohľadu nie je podľa neho možné konštatovať, že sa otec vzdal
výhodnejšieho zamestnania, pretože len príjem nemôže byť jediným kritériom pre takéto hodnotenie.
Súčasne oproti uvedenému sa súd nezaoberal otázkou ukončenia pracovného pomeru dohodou na
strane matky, ktorý bol ukončený pred pojednávaním po podaní návrhu na súdne konanie a uspokojil

sa bez ďalšieho dokazovania len s konštatovaním matky o problémoch s chrbticou. Podľa otca a to
odvolávajúc sa na metodiku Ministerstva spravodlivosti SR pre výpočet výšky výživného by mala byť
výška výživného pre maloleté dieťa navštevujúce prvý stupeň školskej dochádzky vo veku 6 až 9 rokov
v rozsahu 20 % z čistého príjmu otca. V prejednávanej veci je jeho výška príjmu cca 880 eur, z ktorých
suma v rozsahu 20 % predstavuje výšku 176 eur. V prípade odvolaním napadnutého rozsudku bola

určená vyživovacia povinnosť vo výške 185 eur. Pri takto stanovenej výške výživného, keďže k zmene
pomerov na strane maloletého dieťaťa dochádza, resp. môže dochádzať každé 3 roky, nastáva otázka,
akú výšku výživného bude povinný otec hradiť v čase, keď bude mať maloletá vek napr. 14 rokov
a nedôjde k zohľadneniu možností a schopností otca. Už v súčasnej dobe rozsudkom určená výška
výživného je pre otca z pohľadu zabezpečovania jeho základných životných potrieb likvidačná. Podľa

otca určenie výšky výživného na maloleté dieťa je vždy výsledkom posúdenia vysoko individuálnych
jedinečných skutkových okolností a otec má za to, že v prejednávanej veci sa súd prvej inštancie
s týmito individuálnymi a jedinečnými skutočnosťami nevysporiadal. Nie je zrejmé z odôvodnenia
odvolaním napadnutého rozsudku, ktoré skutočnosti boli považované za preukázané, ktoré skutočnosti
nepreukázané zobral súd prvej inštancie za fakt a na základe čoho a akým myšlienkovým postupom

bol pri svojom rozhodnutí vedený. Otec preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil
a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie.

3. Matka ani kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca písomne nevyjadrili.

4. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 CMP, § 34 ods. 1 CSP, § 3 ods. 5 písm. a/ CMP) po
zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 CMP), účastníkom konania v ktorého neprospech bolo
rozhodnutie vydané (§ 359 CSP, § 7 CMP), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 355 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65
CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na vady konania, iba ak mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 67 CMP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP a
contrario), postupom podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 CSP rozsudok okresného súdu ako
vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

5. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo posúdiť, či súd rozhodol vecne správne, keď

napadnutým rozsudkom zaviazal otca prispievať na maloletú zvýšeným výživným z doterajšej sumy 150
eur mesačne na sumu 185 eur mesačne, s účinnosťou od 01.09.2024 vždy do 25. dňa v mesiaci vopred,
k rukám matky.6. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva, že súd po porovnaní okolností v čase
posledného rozhodovania o výživnom (r. 2020) s okolnosťami zistenými v súčasnej dobe konštatoval
hlavne zásadnú zmenu pomerov na strane dieťaťa v dôsledku jeho veku a navštevovania I. stupňa

základnej školy. Pri určení výšky zvýšeného výživného prihliadol na dobu piatich rokov od posledného
rozhodovania, na potreby dieťaťa a výšku príjmu otca, ktorému sa počet vyživovacích povinností
nezmenil. Nemá žiadne pracovné obmedzenia, ktoré by sa týkali jeho zdravotného stavu. Zhoršený
zdravotný stav je len dôsledkom nesprávneho životného štýlu otca. Vzal do úvahy aj to, že otec nad
rámec výživného na maloletú žiadnym spôsobom neprispieva.

7. Na tomto mieste treba uviesť, že za zmenu pomerov i podľa súdom prvého stupňa citovaného
ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine sa považuje podstatná zmena kritérií rozhodných pre určenie miery
vyživovacej povinnosti, pričom k záveru o takejto zmene možno vždy dospieť len zistením stavu v čase
rozhodovania pôvodným rozhodnutím, v čase rozhodovania o zmene a ich vzájomným porovnaním
a komplexným zhodnotením. Aj z hľadiska rozhodovania o výživnom rozhodnými kritériami sú na jednej

strane odôvodnené potreby výživou oprávnenej osoby a na druhej strane možnosti a schopnosti osôb
výživou povinných (tými sú obvykle obaja rodičia, i keď ukladanie povinnosti platiť výživné konkrétnou
peňažnou sumou vo výroku súdneho rozhodnutia spravidla dopadá len na rodiča nemajúceho dieťa
v osobnej starostlivosti a majúceho takýto nedostatok vyvažovať práve platením výživného), potrebné je
vyhodnotenie, ktoré z čiastkových zmien u jednotlivých účastníkov príslušného rodinnoprávneho vzťahu

prevažujú a či aj poskytujú podklad pre zmenu skoršieho rozhodnutia. Ak je tu dôvod na zmenu, treba
zhodnotiť, v akom smere (zvýšenie, resp. zníženie výživného), rozsahu (miera zvýšenia či zníženia)
a od ktorého času.

8. Zákon o rodine v ust. § 62 ods. 1 a nasl. upravuje základné pravidlá pre určenie výšky výživného

na dieťa. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane dieťaťa, jednak na
strane povinného rodiča. Odôvodnené potreby dieťaťa môžu byť rôzne a sú závislé predovšetkým
od veku, zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu obsahu jeho
prípravy na budúce povolanie a pod. Výživné pre dieťa totiž neslúži len na uspokojenie všetkých jeho
odôvodnených hmotných potrieb (strava, ošatenie, obuv atď.), ale aj ďalších odôvodnených potrieb

dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelanie, príprava na povolanie, kultúrne, športové a rekreačné
potreby a pod.). Odôvodnené potreby dieťaťa sú však bezprostredne ovplyvňované aj schopnosťami
a možnosťami rodičov. Na strane povinného sa prihliada najmä na jeho schopnosti, faktické príjmy,
ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoje vek,
zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na

trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto
kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú.
Na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných
vyživovacích povinností. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými
len bežné potreby, ktoré nepresahujú obvyklú, základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život

kultúrneho človeka. Ak sú ale reálne možnosti a schopnosti rodičov vyššie, odôvodnenými sú aj ďalšie
potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú
prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa.

9. K odvolaniu otca je potrebné v prvom rade uviesť, že samotný otec v konaní pred okresným súdom

a to na poslednom pojednávaní súhlasil so zvýšením výživného v sume 160 eur mesačne, čím teda
nespochybňoval,žedošlokzmenepomerovodposlednéhorozhodnutiaovýživnomvr.2020.Vodvolaní
sa s poukazom na metodiku Ministerstva spravodlivosti SR prikláňa k výživnému vo výške 176 eur
mesačne. Namieta preto, že súd na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam ohľadom potrieb dieťaťa, pomerov matky, svojho príjmu a životnej úrovne.

10.Odvolacísúdpopreskúmanínapadnutéhorozsudkuakoajkonania,ktoréjehovydaniupredchádzalo
a oboznámením sa s odvolaním otca dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutočný
stav veci, porovnal pomery účastníkov v čase rozhodovania o výške výživného pri poslednej úprave
a v súčasnosti a konštatuje, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne. Ani odvolací súd

(zhodne so súdom prvého stupňa) nemal v prejednávanej veci pochybnosti o dôvodnosti zvýšenia
výživného na maloleté dieťa, od rozhodnutia ktorého uplynula doba 5 rokov. Zvýšené výživné tiež
zodpovedá zákonným hľadiskám uvedeným v ust. § 62 ods. 1 až 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine
predstavujúcim odôvodnené potreby dieťaťa a schopnosti a možnosti rodičov a ich majetkové pomery.11. Námietky otca v odvolaní odvolací súd nepovažoval za dôvodné. K výtke otca súdu, že bez
povšimnutia zostal príjem matky spolu s príjmom manžela, je potrebné uviesť, že matka si vzhľadom

na vek dieťaťa v súčasnej dobe plní vyživovaciu povinnosť k nemu výkonom osobnej starostlivosti
a poskytovaním bývania. Neboli preto rozhodné dôvody ukončenia jej pracovného pomeru. Napokon
v súčasnej dobe očakáva narodenie ďalšieho dieťaťa, a preto poberá nemocenské dávky a tehotenský
príspevok. Úmerne s vekom maloletej a najmä prechodom z predškolského veku (v čase posledného
rozhodnutia mala takmer 3 roky) s nástupom na základnú školu (v súčasnej dobe je vo veku 8 rokov a

navštevuje 2. ročník základnej školy) došlo k zmene a to podstatnej, oprávnených potrieb maloletého
dieťaťa. Zmena oprávnených potrieb dieťaťa súvisí aj s tým, že dieťa sa v tomto období vyvíja nielen
psychicky, čím sa rozširuje obzor jeho záujmov. Otcom spochybňované navštevovanie mimoškolských
krúžkovmaloletoupokiaľideopočet,niejepretonamieste.Maloletounavštevovanékrúžkysúzamerané
na šport, vedomosti a cudzí jazyk, a preto sledujú všetko, čo je potrebné pre ďalší rozvoj dieťaťa. V
tomto smere uhrádzané výdavky v celkovej sume 69 eur sú tak odôvodnené. Výdavky maloletej sú

však spojené aj s návštevou základnej školy a to pokiaľ ide o školské potreby, stravovanie v škole (20
eur), školský klub (15 eur), ZRŠ, triedny fond. So zmenami vývoja adekvátne stúpajú však aj výdavky
na oblečenie, obuv, stravu, hygienu, lieky/vitamíny. Je preto práve povinnosťou otca podieľať sa na
výžive maloletej vo väčšom rozsahu prihliadajúc pri výške výživného aj na to, že časť potrieb dieťaťa je
krytá aj rodinnými prídavkami (60 eur mesačne). Aj preto nebol návrh matky v celom rozsahu dôvodný.

Na jednej strane možno pripustiť názor otca, že zmena zamestnania otca (v deň vydania posledného
rozhodnutia o výživnom t. j. 20.01.2020 ukončil živnosť - kuriérske služby) nemusela znamenať vzdanie
sa výhodnejšieho zamestnania. Na strane druhej ide o mladého človeka (29 rokov), na ktorom je,
aby využil kvalifikačné príležitosti ponúkané zamestnávateľom k zvýšeniu príjmu a tak aj k zvýšeniu
svojej životnej úrovne. Otec odvolávajúc sa na metodiku Ministerstva spravodlivosti SR pre výpočet

výšky výživného mal za to, že z jeho príjmu cca 880 eur by 20 % mala predstavovať výška výživného
sumu 176 eur mesačne. V konaní však bolo preukázané a to z výpisu z účtu otca, že jeho príjem
v posudzovanom období predstavovali aj výhry z lotérií, ktoré dosiahli sumu 70 eur mesačne. Okrem
toho otec priznal, že vypomáhal nákupom potravín rodinným príslušníkom svojej manželky, ktorí neboli
zamestnaní a ku ktorým však nemá žiadnu vyživovaciu povinnosť. Nebolo preto možné prihliadať len na

príjem, na ktorý otec poukazoval. Nedalo sa napokon prehliadnuť, že otec na maloletú napokon ani inou
formou neprispieva a doteraz sa spoliehal na poskytovanie pomoci zo strany svojich rodičov, u ktorých
sa maloletá väčšinu času zdržiavala.

12. Vzhľadom na uvedené odvolací súd považoval okresným súdom zvýšené výživné zo sumy 150 eur

na sumu 185 eur mesačne za zodpovedajúce možnostiam a schopnostiam otca. Ním uvádzané výhrady
v odvolaní nie sú takými, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci.

13. Z týchto dôvodov rozsudok okresného súdu a to vrátane určenia začiatku poskytovania zvýšeného
výživného vychádzajúceho z ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine (prvý deň kalendárneho mesiaca, v ktorom

bol návrh podaný hlavne preto, že išlo o mesiac september predstavujúci začiatok školského roka,
v ktorom čase sú nesporné zvýšené výdavky spojené s návštevou školy) ako vecne správny potvrdil
vzmysleust.§387ods.1CSP.Ajvýškazameškanéhovýživnéhobolaokresnýmsúdomurčenásprávne.
Za súladný s ust. § 52 CMP považoval aj výrok o trovách konania, ktorým bolo rozhodnuté, že žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

14. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP, v spojení s § 57, § 58
ods. 1, § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko
návrh na náhradu trov konania nebol podaný. Neboli zistené ani dôvody pre aplikáciu ust. § 55 CMP.

15. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).