Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. máj 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19CoCsp/10/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123364254
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:6123364254.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudkýň

JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Zuzany Slušnej, v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom
Bratislava - mestská časť Ružinov, Prievozská 2, IČO: 35 724 803, zastúpeného Remedium Legal, s.r.o.,
so sídlom Bratislava - mestská časť Ružinov, Prievozská 2, IČO: 53 255 739, proti žalovanému A. B.,
narodenému dňa XX.XX.XXXX, bytom C. – D. B. X, o zaplatenie 6.970,33 eur s príslušenstvom, na
odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza, č. k. 18Csp/4/2024-137 zo dňa 15. januára
2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie svojím rozsudkom žalobu zamietol (výrok I.), žalovanému nárok na náhradu trov
konania nepriznal (výrok II.). V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou proti
žalovanému domáhal zaplatenia sumy 6.970,33 eur spolu s príslušenstvom a náhrady trov konania.
Žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu (E. E., F.) so žalovaným uzavrel dňa 19.10.2017
zmluvuospotrebiteľskomúvereč.5136775051,nazákladektorejžalovanémuposkytolúver.Nazáklade
zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 13.12.2022 medzi postupcom E. E., F. a žalobcom postúpil

postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému s tým, že žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky
napriek písomnej výzve postupcu v nepretržitom omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného
záväzku voči postupcovi po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní. Žalobca zastával názor, že zmluva
obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa zák. č. 258/2001
Z. z. o spotrebiteľských úveroch resp. zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný
napriek opakovaným výzvam postupcu, v ktorých ho upozorňoval v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka v lehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej

splatnosti úveru, nesplnil v stanovených termínoch splátky. V súlade s cit. ust. Občianskeho zákonníka
vyhlásil dňa 17.05.2022 postupca mimoriadnu splatnosť úveru, pričom vyzval žalovaného na úhradu
dlžnej sumy. Žalovaný z poskytnutého úveru uhradil sumu 6.643,64 eur, ktorá bola započítaná na úhradu
istiny 3.585,71 eur, zmluvný úrok 2.729,52 eur, úrok z omeškania a na poplatky 328,41 eur. Ku dňu
postúpenia predstavovala pohľadávka sumu vo výške 8.476,65 eur a pozostávala z istiny 6.914,29 eur,
riadneho úroku 1.251,72 eur, zmluvného úroku z omeškania 0,56 eur, úroku z omeškania po zosplatnení
45,85 eur, poplatkov 56,04 eur, žalovaný neurobil žiadnu úhradu po postúpení pohľadávky žalobcovi.

Žalovaná suma predstavuje 8.585,52 eur, z toho na istine sumu 6.914,29 eur, riadnom úroku 1.556,17
eur ako úrok z istiny, aký by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí z istiny,
poplatky 56,04 eur a zmluvný úrok z omeškania 59,02 eur, zvyšnú časť pohľadávky si žalobca neuplatnil.
Žalobca žiadal aj úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Vo veci bol vydanýplatobný rozkaz, ktorý sa však žalovanému nepodarilo doručiť, preto vzhľadom na oznámenie žalobcu,
že navrhuje pokračovanie vo veci na miestne príslušnom súde, došlo zo zákona (ust. § 10 ods. 3
zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní) k zrušeniu platobného rozkazu a vec bola postúpená

Okresnému súdu Prievidza.

2. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že dňa 19.10.2017 uzatvorili právny predchodca
žalobcu - E. E., F. a žalovaný zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý
úver vo výške 10.500,- eur. Žalovaný sa zaviazal dlžnú sumu splácať v 96-tich mesačných splátkach po

162,04 eur s tým, že prvá splátka bola splatná dňa 20.11.2017 a ďalšie splátky vždy k 20. dňu v mesiaci.
Ročná úroková sadzba bola v zmluve uvedená vo výške 8,90 %, RPMN vo výške 10,99 %, priemerná
hodnota RPMN vo výške 8,96 %. Celková čiastka úveru bola v zmluve uvedená v sume 15.554,65 eur,
termín konečnej splatnosti uvedený dňa 20.10.2025. V zmluve si strany dohodli poistenie schopnosti
splácať úver s poplatkom 8,01 eur mesačne. Úver bol použitý na splatenie záväzkov revolvingový úver
3.500,- eur a splátkový úver 301,20 eur, podľa čl. II. bod 7 zmluvy ak dlžník pohľadávku banky nespláca

riadne a včas, môže banka požadovať najmä zaplatenie úrokov z omeškania, vyhlásiť mimoriadnu
splatnosť pohľadávky banky. Prílohami zmluvy boli súhlas s poistením úveru a splátkový kalendár.
Dňa 13.12.2022 došlo k uzavretiu zmluvy o postúpení pohľadávok č.0843/2022/CE medzi E. E., F. a
žalobcom, na základe ktorej došlo aj k postúpeniu pohľadávky voči žalovanému, čo bolo zrejmé aj z
č. l. 63 prílohy k Zmluve o postúpení.

3. Zistené skutočnosti súd prvej inštancie posúdil podľa § 497, § 502 ods. 1 veta prvá zákona č. 513/1991
Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“), § 37 ods. 1, § 39, § 53 ods. 9 zákona č.
40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch, v znení platnom v čase uzavretia zmluvy, § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001

Z. z. o bankách. Uviedol, že medzi žalobcom (jeho právnym predchodcom) a žalovaným existoval
zmluvnývzťahnazákladezmluvyoúvereuzatvorenejpodľa§497Obchodnéhozákonníka,pričomtento
záväzkový vzťah má zároveň charakter spotrebiteľskej zmluvy a vzťahujú sa naň aj ustanovenia zákona
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a tiež ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že v prejednávanej veci

sa žalobca ako postupník domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 6.970,33 eur s príslušenstvom,
pričom išlo o pohľadávku, ktorú mal nadobudnúť na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa
13.12.2022 od postupcu, právneho predchodcu žalobcu, E. E., F., IČO: XX XXX XXX, ktorá je bankou.

4. Súd prvej inštancie sa v prvom rade zaoberal otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.

Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu)
alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého
súdneho konania. Podľa ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách žalobca v súdnom konaní
musí svoju aktívnu vecnú legitimáciu preukázať platným postúpením pohľadávky. Citované ustanovenie
§ 92 ods. 8 zákona o bankách neupravuje len administratívne povinnosti banky pri ochrane bankového

tajomstva, ale stanovuje podmienky platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky bankou, ide teda o lex
specialis vo vzťahu k všeobecným ustanoveniam Občianskeho zákonníka o postúpení pohľadávky (§
524 a nasl.). Žalovaný bol právnym predchodcom žalobcu písomne vyzývaný na zaplatenie dlžných
splátok úveru listom - výzvou zo dňa 15.04.2022, ktorým E. E., F., oznamuje žalovanému, že ku dňu
15.04.2022 je v omeškaní so splácaním pohľadávky vo výške 1.972,14 eur a žalovaný bol vyzvaný,

aby najneskôr do 15 dní od doručenia výzvy dlžnú sumu uhradil s tým, že ak v stanovenej lehote
dlžnú sumu žalovaný neuhradí, banka je oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky, výzvu
žalovaný neprevzal a zásielka sa vrátila z dôvodu neznámeho adresáta. V oznámení o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti zo dňa 18.05.2022 právny predchodca žalobcu žalovanému oznámil, že nastal
prípad porušenia v zmysle bodu 8.1 písm. a) Produktových obchodných podmienok - omeškanie dlžníka

so splácaním pohľadávky banky o viac ako 3 mesiace a z uvedeného dôvodu banka ku dňu 17.05.2022
vyhlásilamimoriadnusplatnosťpohľadávkyzozmluvystým,žedlžnásumaje7.856,39eur.Žalovanému
bola následne adresovaná ďalšia výzva zo dňa 09.09.2022, ktorou banka oznámila žalovanému, že
pohľadávka banky je splatná v celom rozsahu, jej výška je ku dňu 09.09.2022 8.131,29 eur a v prípade,
že žalovaný dlžnú sumu neuhradí, banka je oprávnená postúpiť pohľadávku tretej osobe. Zásielka s

predmetnou výzvou sa banke vrátila dňa 04.10.2022 ako neprevzatá v odbernej lehote.

5. Súd prvej inštancie mal za to, že žiadna výzva právneho predchodcu žalobcu nebola koncipovaná
tak, aby spĺňala zákonné požiadavky v zmysle ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Absentujevýzva, z ktorej by vyplývalo, s ktorou konkrétnou splátkou zmluvy bol žalovaný v omeškaní a ktorú
konkrétnu splátku pôvodný veriteľ požadoval od žalovaného ako spotrebiteľa zaplatiť tak, aby predišiel
vyhláseniu predčasnej splatnosti. Ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka okrem iného sleduje,

aby dodávateľ pri neplnení povinností spotrebiteľom dosiahol splatnosť celej pohľadávky a súčasne
sleduje aj to, aby bolo umožnené zamedziť tejto možnosti v prípade, ak neplnenie povinností zo
strany spotrebiteľa bude iba krátkodobé, nepresahujúce dobu troch mesiacov odo dňa omeškania so
zaplatením splátky. Podmienkou účinnosti výzvy na zaplatenie celej pohľadávky je, že veriteľ v zákonom
stanovenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní, upozornil spotrebiteľa na uplatnenie tohto práva.

Právo žiadať o zaplatenie celej pohľadávky môže uplatniť až po uplynutí troch mesiacov od omeškania
so zaplatením zmeškanej splátky. Rozhodujúce je, či v čase uplatnenia práva je spotrebiteľ v omeškaní
s plnením niektorej zo splátok tri mesiace a uplynula lehota 15 dní na uplatnenie tohto práva. Ak
však spotrebiteľ zaplatí zmeškané splátky pohľadávky skôr ako veriteľ uplatnil právo, uplatnenie po
takomto zaplatení zmeškanej pohľadávky je neúčinné. Z uvedeného je zrejmé, že výzva podľa ust. § 53
ods. 9 Občianskeho zákonníka musí byť jasná a určitá, aby spotrebiteľ nadobudol vedomosť, s ktorou

konkrétnousplátkoujevomeškaníviacakotrimesiace,abysaprípadnýmzaplatenímomeškanejsplátky
mohol účinne vyhnúť zosplatneniu celej pohľadávky. Žalobca dostatočným spôsobom nepreukázal
využitie práva svojho právneho predchodcu na predčasné zosplatnenie zvyšku úveru. Nemohlo tak
dôjsť ani k predčasnej splatnosti peňažného záväzku. Zo žiadnej žalovanému zaslanej výzvy nevyplýva,
ktorou splátkou sa žalovaný dostal do omeškania so splácaním úveru dlhšie ako tri mesiace. Žalovaný

tak ani nemal možnosť vyhnúť sa predčasnému zosplatneniu úveru zaplatením omeškanej splátky,
nakoľko nemal vedomosť o tom, ktorá splátka je tá, pre ktorú sa veriteľ rozhodol uplatniť svoje právo
na predčasné zosplatnenie úveru. Rovnako, ak právny predchodca vyhlási mimoriadnu splatnosť úveru
v zmysle ust. § 565 Občianskeho zákonníka a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, pre platný úkon
zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby v tomto zosplatnení presne špecifikoval konkrétnu

splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne zosplatnil celý dlh (viď Uznesenie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 5Cdo/2/2023 z 25.1.2024). Súd prvej inštancie dodal, že pokiaľ právny predchodca žalobcu
na základe uvedenej výzvy (ktorá je neurčitá a nezrozumiteľná) vyhlásil dňa 17.05.2022 mimoriadnu
splatnosť úveru, kde tiež nie je uvedená konkrétna splátka, pre ktorú došlo k zosplatneniu celého úveru,
ide o neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom k tomu, že k platnému

zosplatneniu úveru nedošlo, nebolo následne ani možné platne postúpiť pohľadávku vyplývajúcu zo
zmluvy o úvere na žalobcu. V dôsledku neplatného postúpenia pohľadávky, kedy pohľadávka voči
žalovanému na žalobcu neprešla a žalobca v konaní nebol aktívne vecne legitimovaný, súd prvej
inštancie žalobu zamietol.

6. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd prvej inštancie odôvodnil podľa § 255 ods. 1 CSP, kedy
vkonaníúspešnémužalovanémuvznikolnároknanáhradutrovkonaniavcelomrozsahu,avšaknakoľko
mu v konaní žiadne trovy nevznikli ani nevyplynuli z obsahu súdneho spisu, súd prvej inštancie rozhodol
tak, že mu náhradu trov konania nepriznal.

7. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca a domáhal sa, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že jeho žalobe vyhovie, resp. rozsudok súdu prvej
inštancie v zmysle ust. § 389 ods. 1 CSP zruší a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP a uviedol, že nesúhlasí
so záverom súdu, v zmysle ktorého súd považoval výzvu zo dňa 18.05.2022 za neurčitú a z tohto dôvodu

aj neplatnú. Má za to, že žalovaný z obsahu výzvy nezameniteľne poznal rozsah dlžnej čiastky a rovnako
vedel, že na to, aby veriteľ neuplatnil pohľadávku v súdnom konaní, musí dlžnú čiastku uhradiť. Mal
za to, že v konaní preukázal platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru – v konaní predložil výzvu
podľa § 565 Občianskeho zákonníka i výzvu podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka spolu s dôkazmi
o ich doručovaní. Rovnako z predloženej platobnej histórie (prehľadu čerpania) je zrejmé, že žalovaný si

svoj záväzok neplnil riadne a včas. Žalobca poukázal najmä na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 1Cdo/123/2022 z 30.01.2024, podľa ktorého: „Dovolací súd sa nestotožňuje s názorom,
ktorý prezentovali dovolatelia, že špecifikácia splátky, pre ktorú dochádza k zosplatneniu, by mala byť
podmienkou platnosti predčasného zosplatnenia dlhu. Žiadnu takúto povinnosť (uviesť v zosplatnení
konkrétnu splátku) zákon veriteľovi neukladá. Dovolací súd tiež nepovažuje za potrebné na tomto mieste

viesť polemiku o tom, či je určenie splátky, ktorá vyvolala zosplatnenie, skutkovou alebo právnou otázkou
(skutkovou otázkou nesporne je označenie takejto splátky vo výzve na zaplatenie alebo v samotnom
zosplatnení, ak však tieto listiny vymedzenie relevantnej splátky neobsahujú, je jej určenie na účely
začatia počítania premlčacej doby len právnym konštruktom). Považuje však za vhodné uviesť, že pokiaľsa vykonaným dokazovaním nepreukáže opak, treba vychádzať z princípu racionálneho správania
účastníkov zmluvných vzťahov, ktorí konajú v súlade so zákonom, a teda vzhľadom na ustanovenie
§ 565 druhej vety Občianskeho zákonníka je potrebné predpokladať, že zosplatnenie bolo vyvolané

tou splátkou, ktorá bola v čase zosplatnenia tri mesiace po splatnosti.“. Zdôraznil, že zákon takéto
označenie splátky v zosplatňujúcom úkone, resp. výzve podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka
veriteľovi neukladá. V predmetnej veci posudzované výzvy z hľadiska obsahu uvádzajú celkovú dlžnú
sumu, s ktorou bol dlžník toho času v omeškaní a priemerný spotrebiteľ tak mal vedomosť o výške
sumy, zaplatením ktorej zabráni zosplatneniu úveru; špecifikácia splátky nemá v konečnom dôsledku

žiaden pozitívny dopad na zvýšenie platobnej disciplíny dlžníka-spotrebiteľa, absencia špecifikácie
splátky nestavia spotrebiteľa do nevýhodnejšieho postavenia; predmetnú otázku posudzovali súdy
približne od roku 2008 - do roku 2024 a z rozhodovacej praxe súdov (na všetkých úrovniach) pre
banky požiadavka na špecifikáciu splátky vo výzve zosplatňujúcej, resp. pred zosplatnením nevyplynula,
pričom až v roku 2024 došlo k zásadnej zmene pri posudzovaní obsahu predmetného ustanovenia;
predmetnúproblematikuposudzovaldovolacísúdpririešeníprávnejotázkypremlčania(výsledkomčoho

bol aj judikát publikovaný pod č. R29/2023, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
7Cdo/268/2020 z 29. novembra 2022), kedy nevyhnutne musel dovolací súd posudzovať aj náležitosti
jednotlivých výziev (ak posudzoval začiatok plynutia premlčacej doby), pričom nedospel k záveru o tom,
že by zákon veriteľovi ukladal povinnosť uviesť rozhodnú splátku v tej-ktorej výzve. Poukázal na viaceré
rozhodnutia Ústavného súdu SR (nález sp. zn. II. ÚS 796/2016-65 zo dňa 22.06.2017, nález sp. zn. I. ÚS

242/07,nálezsp.zn.I.ÚS640/2014zodňa01.04.2015,nálezsp.zn.III.ÚS289/2017zodňa21.11.2017,
nález sp. zn. II. ÚS 135/04 zo dňa 24.09.2004) a tiež Najvyššieho súdu SR (sp. zn. 4Cdo/9/2017
zo dňa 27.05.2020). Trval na tom, že medzi postupcom a žalobcom došlo k platnému postúpeniu
pohľadávky a žalobca bol aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby. Analogicky poukázal na
vybrané rozhodnutia krajských súdov, ktoré dospeli k opačnému názoru ako konajúci súd, a to, že

v rámci zosplatnenia (resp. výzvy podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka) nie je potrebné špecifikovať
omeškanú splátku (rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 17CoCsp/3/2023 zo dňa 29.06.2023,
Krajského súdu v Nitre sp. zn. 5CoCsp/44/2022 zo dňa 12.10.2022, Krajského súdu v Nitre sp. zn.
12CoCsp/39/2022 zo dňa 31.08.2023, Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 11CoCsp/10/2024 zo dňa
16.10.2024, Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6CoCsp/80/2022 zo dňa 20.03.2023, Krajského súdu

v Banskej Bystrici sp. zn. 12CoCsp/17/2022 zo dňa 05.01.2023). Konštatoval, že veriteľ nie je povinný
(Občiansky zákonník takú podmienku v žiadnom jeho ustanovení neustanovuje) uvádzať konkrétnu
splátku, pre ktorú sa chystá, prípadne pre ktorú veriteľ pristúpil k vyhláseniu splatnosti úveru. Zastával
názor, že pokiaľ by zákonodarca vyžadoval presnú špecifikáciu splátky, pre ktorú došlo k zosplatneniu
vo výzve podľa § 565 Občianskeho zákonníka, uvedené by uviedol expressis verbis v tomto zákonnom

ustanovení. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1Cdo/154/2022 zo
dňa 27.02.2024 a upozornil na skutočnosť, že znenie Občianskeho zákonníka bolo s účinnosťou od
01.11.2024 novelizované, citoval nové znenia § 53 ods. 9 a 10 Občianskeho zákonníka, čím podľa neho
zákonodarca s konečnou platnosťou vyriešil predmetnú problematiku. Z novelizovaných ustanovení §
53 ods. 9 a 10 Občianskeho zákonníka je pritom zrejmé, že ani po ich novelizácii nebude obligatórnou

náležitosťou výzvy uvedenie konkrétnej splátky, resp. jej špecifikácia, ale postačujúcim údajom na platné
zosplatnenie bude uvedenie sumy, s ktorou je dlžník v omeškaní (obdobne ako v prejednávanom
prípade). Veriteľ je aj podľa úpravy účinnej od 01.11.2024 (podľa názoru žalobcu obdobne ako aj pri
úprave účinnej pred 01.11.2024) povinný vo výzve upozorniť spotrebiteľa na následok zosplatnenia
a uviesť sumu splátok, s ktorými je spotrebiteľ v omeškaní - obligatórnou náležitosťou takejto výzvy,

dokonca pod sankciou neurčitosti, teda ani po účinnosti novelizácie nebude špecifikácia konkrétnej
splátky, pre ktorú sa veriteľ chystá úver zosplatniť, resp. pre ktorú úver zosplatňuje.

8. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

9. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 Civilného
sporového poriadku (ďalej len CSP), bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 ods.
1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP
potvrdiť ako vecne správny.

10. Predmetom konania je pohľadávka banky zo spotrebiteľského úveru, ktorá mala byť bankou
postúpená po jej zosplatnení na žalobcu na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 13.12.2022.
Súd prvej inštancie založil svoje zamietajúce rozhodnutie na právnom závere, že žalobca v konaní
nedisponoval aktívnou vecnou legitimáciou, nakoľko nedošlo k účinnému zosplatneniu predmetnéhoúveru zo strany právneho predchodcu žalobcu podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka v spojení s
ust § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka z dôvodu absencie konkrétnej splátky, pre ktorú veriteľ dlh
mienil zosplatniť vo výzve na zaplatenie podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ani v oznámení

o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru. Právnym následkom neplatného zosplatnenia je neplatnosť
postúpenia pohľadávky v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v spojení s ust.
§ 17 ods.1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

11. Podstata odvolacích argumentov žalobcu bola koncentrovaná v tvrdení, že k postúpeniu pohľadávky

došlo platne, keď veriteľ vyhlásil predčasnú splatnosť úveru, a to bez povinnosti veriteľa uvádzať vo
výzve podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka alebo v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti
(ktorá vyhláseniu splatnosti predchádzala) konkrétnu splátku, pre ktorú veriteľ pristúpil k vyhláseniu
predčasnej splatnosti úveru, keď žiadny právny predpis takéto označenie splátky v zosplatňujúcom
úkone, resp. výzve podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka veriteľovi neukladá. Záver súdu
prvej inštancie o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu z dôvodu neplatnosti zosplatnenia

a následného postúpenia pohľadávky vychádza z nesprávneho skutkového zistenia a nesprávneho
právneho posúdenia veci (odvolacie dôvody uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP).
Žalovaný z obsahu predmetnej výzvy podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka nezameniteľne poznal
rozsah dlžnej čiastky a vedel, že na to aby veriteľ neuplatnil pohľadávku v súdnom konaní, musí dlžnú
čiastku uhradiť. Žalobca uplatnil tiež odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP, keď

súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

12. Za aplikácie § 380 ods. 2 CSP posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti, či konanie pred
súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok.

Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci,
a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní
nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP
a odvolateľ ju tiež ani netvrdil.

13. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP treba rozumieť
nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných
ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré tak
zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou
práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku

všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie
rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné
konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie
spravodlivosti).

14. Ďalej vychádzajúc z obsahu odvolania žalobca namietal nesprávnosť skutkových a právnych
záverov, na ktorých založil svoje rozhodnutie súd prvej inštancie (odvolacie dôvody uvedené v ust. §
365 ods. 1 písm. f) a h) CSP).

15. Pokiaľ ide o odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, podstata tohto odvolacieho

dôvodu spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov
dokazovania. Dôsledkom toho je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli,
alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne, že neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané,
alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických
rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných

poznatkov.

16. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pochybí pri
aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného
právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený

právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrené
v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou
právnej normy).17. Vyššie uvedené odvolacie námietky odvolateľa, vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnené, bez
opory v zistenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie.
Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vychádzal z precízne

zisteného skutkového stavu veci, z ktorého vyvodil správne právne závery. Svoje rozhodnutie súd
prvej inštancie tiež dostatočne odôvodnil, v súlade s požiadavkami uvedenými v ust. § 220 ods. 2 CSP.
Odvolací súd nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych
záverov, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ktoré vytvárajú
dostatočné právne východiská pre jeho potvrdenie. Súčasne sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov a v podrobnostiach naň odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP),
pričom dodáva nasledovné:

18. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 19.10.2017 bola medzi E. E., F. (právnym predchodcom žalobcu) a
žalovaným uzavretá zmluva o splátkovom úvere č. 5136775051 (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej
žalovanému poskytol úver vo výške 10.500,- eur. Súd prvej inštancie správne dospel k záveru,

že zmluva o úvere uzavretá medzi veriteľom a žalovaným ako dlžníkom je zmluvou o spotrebiteľskom
úvere, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení
účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Súd prvej inštancie aplikoval na daný vzťah príslušné právne normy
spotrebiteľského práva, vrátane ustanovení § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka
a následne správne vyhodnotil neplatnosť postúpenia pohľadávky z predmetného úveru v zmysle § 92

ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch.

19. Podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, ak ide
o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo

podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne
upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

20. Podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, ak ide o plnenie
v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to

bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti
najbližšie nasledujúcej splátky.

21. V súvislosti s úpravou režimu straty výhody splátok zákonodarca v § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka zavádza nové pravidlo, z ktorého vyplýva, že veriteľ (v postavení dodávateľa) môže

požadovať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky najskôr po uplynutí troch
mesiacov od omeškania s jej zaplatením a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej
ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté, alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky (§ 565

Občianskeho zákonníka). Z druhej vety citovaného ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka vyplýva,
že veriteľ môže žiadosť o jednorazové vrátenie nesplatenej dlžnej sumy využiť najneskôr do splatnosti
najbližšej nasledujúcej splátky; zároveň tak môže urobiť až po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatenímomeškanejsplátky.Tietopodmienkymusiabyťsplnenékumulatívne;vprípade,ževeriteľtoto
právo do splatnosti najbližšej splátky nevyužije, jeho právo na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru

pre tú - ktorú splátku zaniká. Veriteľovi však nič nebráni v tom, aby v prípade dlžníkovho nesplácania
ďalších splátok vyhlásil predčasnú splatnosť úveru pre niektorú ďalšiu splátku, ak splní podmienky
predpokladané ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spojení s § 565 Občianskeho
zákonníka.

22. Podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne
a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

23. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

24. Podľa ust. § 92 ods. 8 veta prvá zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, ak je napriek písomnej výzve
banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní
so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môžebanka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku
postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez
súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom

úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na
bývanie podľa osobitného predpisu.

25.Pokiaľideopostúpeniepohľadávkyvyplývajúcejzospotrebiteľskejzmluvy,nevyhnutnájeajaplikácia
ustanovenia § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v zmysle ktorého práva

vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu
osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a
a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto
zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku
alebo pobočku zahraničnej banky, a
b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru

alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

26. Pre konštatovanie platného postúpenia pohľadávky banky na iný, hoci aj nebankový subjekt, je v
prípade práv vyplývajúcich zo spotrebiteľskej zmluvy nevyhnutné splniť podmienky vyplývajúce jednak
z ustanovenia § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka, ako aj z ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o

bankách a § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

27. Medzi právnym predchodcom žalobcu a dlžníkom zo zmluvy v rámci ich zmluvných vzťahov
existovala dohoda o možnosti vyhlásiť úver za predčasne splatný podľa § 565 Občianskeho zákonníka
(v danom prípade článok II. bod 7 zmluvy a bod 8.1 druhý odsek písmeno a) Produktových obchodných

podmienok pre hypotekárne a splátkové úvery E. E., F., - právneho predchodcu žalobcu s účinnosťou
od 01.01.2017), a preto právny predchodca žalobcu bol oprávnený vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru za
dohodnutých podmienok v prípade, ak bol dlžník v omeškaní viac ako tri mesiace so zaplatením splátky
a banka ho upozornila na uplatnenie tohto práva v lehote nie kratšej ako 15 dní.

28. Žalobca v odvolaní namietal, že zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva povinnosť žalobcu
uviesť v upozornení (výzve) pred zosplatnením úveru tú ktorú omeškanú splátku, v súvislosti s
ktorou zvažuje uplatniť právo zosplatniť úver ako podmienku na to, aby bolo vyhlásenie predčasnej
splatnosti považované za platný právny úkon a tiež nie je potrebné konkretizovať splátku v oznámení
o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru. Podľa názoru odvolacieho súdu, vo vzťahu k splneniu

podmienok definovaných v § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka je potrebné uviesť, že aj
keď vymedzenie konkrétnej splátky, pre omeškanie dlžníka, s ktorou veriteľ zvažuje uplatnenia práva
zosplatniť úver, v upozornení (výzve) na zosplatnenie dlhu neukladá zákonné ustanovenie § 53 ods.
9 a § 565 Občianskeho zákonníka expressis verbis, nemožno však opomenúť všeobecné ustanovenia
Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch podľa § 37 Občianskeho zákonníka. Výzva prezumovaná

v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka je jednostranným právnym úkonom, ktorý z hľadiska jeho
určitosti musí obligatórne obsahovať (identifikáciu) splátky, s ktorou je spotrebiteľ (v prejednávanom
spore žalovaný) v omeškaní, a ktorá zakladá dôvod na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. Ide
o bezpodmienečnú náležitosť takejto výzvy, ktorej účelom je informovať spotrebiteľa o tom, s ktorou
splátkou je v omeškaní a zároveň pre omeškanie s ktorou splátkou uplatní svoje právo k vyhláseniu

predčasnej splatnosti úveru.

29. Vo vzťahu k určitosti výzvy podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka je potrebné uviesť, že
posúdenie náležitosti takejto výzvy bolo v rozhodnutiach odvolacieho súdu v obdobných skutkových
základoch vykladané tak, ako uvádzal žalobca v podanom odvolaní. V rozhodnutiach tunajšieho

súdu ako napr. 17CoCsp/3/2023 zo dňa 29.06.2023, 27CoCsp/1/2024 zo dňa 30.01.2024, či v
rozhodnutí 19CoCsp/13/2022 zo dňa 28.09.2024 odvolací súd zastával názor, že pokiaľ ide o určitosť
právneho úkonu výzvy podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a zosplatnenia úveru právneho
predchodcu žalobcu z pohľadu neuvedenia konkrétnej omeškanej splátky úveru, pre ktorú veriteľ
vyhlasuje mimoriadnu splatnosť úveru, podľa odvolacieho súdu žiaden všeobecne záväzný právny

predpis ani ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka neustanovuje takéto osobitné náležitosti uvedených
právnych úkonov, teda údaj alebo identifikáciu tej ktorej splátky, pre ktorú došlo k uplatneniu práva
dodávateľa (veriteľa) na zosplatnenie úveru.30. V predmetnej veci, vo vzťahu k náležitosti výzvy podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka
zaujal stanovisko Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý vo viacerých rozhodnutiach - sp. zn.
5Cdo/2/2023 zo dňa 25.01.2024 ustálil, že „v prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu

úveru za predčasne splatný, a to v súlade s ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka a § 53
ods. 9 Občianskeho zákonníka, pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné,
aby v tomto zosplatnení presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne
zosplatnil celý dlh“... resp. v rozhodnutí sp. zn. 5Cdo/197/2022 zo dňa 26.06.2024 zotrval na svojich
záverov, pričom svoju argumentáciu doplnil, keď uviedol, že „identifikácia splátky je potrebná z

dôvodu identifikácie prvého dňa plynutia premlčacej doby, ale i pre potrebu vedomosti dlžníka o tom,
zaplatením akej sumy zabráni zosplatneniu úveru (porovnaj rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn.
2Cdo/149/2021). Je to podstatná informácia najmä v situáciách, pokiaľ predtým došlo k čiastočnému
plneniu a dlžná suma sa mohla kumulatívne tvoriť aj dlhšie, pričom ale neboli naplnené podmienky,
kedy by mohol byť úver zosplatnený celý. Ak veriteľ oznámi iba dlžnú sumu s upozornením na možnosť
zosplatnenia celého úveru, môže byť spotrebiteľ pomýlený a v dôsledku informačnej asymetrie môže

byť poškodený.“ Uvedené bolo potvrdené aj v jednom z najaktuálnejších rozhodnutí Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/152/2022 zo dňa 13.02.2025 (rozhodnutie je predložené
na prerokovanie a rozhodnutie Občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR dňa 04.06.2025),
v zmysle ktorého: „Bez konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo
určiť, či k uplatneniu práva došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok (uplynutia oboch

lehôt podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka). Právny úkon nekonkretizujúci splátku preto je úkon
zákon obchádzajúci (nakoľko napriek nezakotveniu výslovnej zákonnej požiadavky na takúto náležitosť
jej absencia spôsobuje nedodržanie účelu úpravy, ktorým je možnosť overenia si splnenia požiadaviek
slúžiacich zvýšenej ochrane spotrebiteľa) a i nedostatočne určitý, v oboch prípadoch sankcionovaný
neplatnosťou (či už podľa § 39 alebo § 37 ods. 1 OZ).“

31. S poukazom na závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, odvolací súd v predmetnej veci
prehodnotil svoju doterajšiu rozhodovaciu prax v skutkovo podobných veciach a vo vzťahu k výzve
podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka uzavrel, že pre platné predčasné zosplatnenie úveru podľa
§ 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka a tým aj platné postúpenie pohľadávky podľa § 92 ods. 8

zákona o bankách a § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch sa od žalobcu,
resp. právneho predchodcu žalobcu vyžaduje vymedzenie konkrétnej náležitosti výzvy podľa § 53 ods.
9 Občianskeho zákonníka v podobe identifikácie splátky, s ktorou je žalovaný v omeškaní a pre ktorú
splátku mal žalobca v úmysle požadovať mimoriadne zosplatnenie úveru.

32. V predmetnej veci za takúto výzvu podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ktorá by spĺňala vyššie
uvedené náležitosti, t. j. špecifikáciu splátky, s ktorou je spotrebiteľ (v prejednávanom spore žalovaný)
v omeškaní, a ktorá predchádzala zosplatneniu ku dňu 17.05.2022, nemožno považovať Výzvu zo dňa
15.04.2022. Z konštrukcie predmetnej výzvy je možné vyvodiť závery o tom, že právny predchodca
žalobcu výzvou na zaplatenie dlžnej časti úveru zo dňa 15.04.2022 upozornil žalovaného, že ku dňu

15.04.2022 je pohľadávka banky, vyplývajúca zo zmluvy o úvere, po lehote splatnosti vo výške 1.972,14
eur, pričom v uvedenej sume neboli zahrnuté úroky z omeškania. Zároveň upozornil žalovaného, že
ak nedôjde k úhrade dlžnej sumy, je žalobca oprávnený vyhlásiť úver za predčasne splatný. Nebolo
sporné, že uvedená listina je výzvou v zmysle ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ako predpoklad
pre možné platné predčasné zosplatnenie úveru. Uvedenie konkrétnej splátky úveru a jej výšky,

pre ktorú sa žalovaný dostal do omeškania a ktorá mimoriadnu splatnosť úveru vyvolala, zo znenia
výzvy nevyplýva. Taktiež zosplatnenie úveru právnym predchodcom žalobcu listom označením ako
„Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti“ zo dňa 18.05.2022, neobsahovalo uvedenie splátky,
pre ktorú predchodca žalobcu pristúpil k zosplatneniu úveru.

33. Opačnou argumentáciou, ktorú je potrebné odmietnuť ako nedostatočnú, by sa prijal záver
prezentovaný žalobcom v odvolaní, podľa ktorého by na platné predčasné zosplatnenie úveru stačilo
uvedenie výšky žalovaným nezaplatenej splatnej sumy (pohľadávka banky) ako i ku ktorému dátumu.
Uvedenie výšky nezaplatenej sumy vo výzve pred zosplatnením, resp. v samotnom zosplatnení
však nezbavuje žalobcu povinnosti uvádzať konkrétnu splátku, pre ktorú pristupuje k mimoriadnemu

zosplatneniu. Uvedenie konkrétnej splátky nepredstavuje formálnu podmienku, ale sa jedná o
notifikačnú povinnosť dodávateľa voči spotrebiteľovi, ktorá má umožniť spotrebiteľovi „dozvedieť sa“ o
hroziacom následku spočívajúcom vo vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, a tento následok odvrátiť.
Práve uvedenie konkrétnej splátky je tou rozhodujúcou skutočnosťou, ktorá musí byť voči spotrebiteľoviurčito vyjadrená, nakoľko uvedenie „iba“ výšky dlhu, s ktorým je spotrebiteľ v omeškaní, vykazuje
podstatnú mieru abstrakcie a spotrebiteľ z takto vyjadreného údaja nemôže bez ďalšieho určiť, ktorá
splátka môže v budúcnosti založiť dôvodnosť predčasného zosplatnenia, resp. ktorú splátku považuje

dodávateľ za splátku rozhodnú. Z uvedeného potom v konečnom dôsledku nie je objektívne vopred
možné určiť, kedy si dodávateľ uplatní svoje právo pristúpiť k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru.

34. Uvedené právne závery boli prijaté aj na zasadnutí občianskoprávnej sekcie v obvode Krajského
súdu v Trenčíne dňa 10.10.2024, za prítomnosti predsedníčky občianskoprávneho kolégia Najvyššieho

súdu SR JUDr. Jany Bajánkovej a predsedníčky zjednocovacieho senátu Najvyššieho súdu SR JUDr.
Martiny Valentovej, poukazom na iné rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Cdo/123/2022, so závermi, že
označenie presnej, konkrétnej splátky, pre ktorú sa dlh zosplatňuje je nevyhnutné i z hľadiska počítania
premlčacej doby poukazom na rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Cdo/2/2023 zo dňa 25.01.2024.

35. Pokiaľ odvolateľ (žalobca) poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

1Cdo/123/2022 zo dňa 30.01.2024, odvolací súd primárne poukazuje na to, že došlo k zjednoteniu
predmetnej otázky, na ktorú nadväzujú rozhodnutia NS SR, od ktorých záverov sa odvolací súd nemieni
odkloniť a sú pre rozhodnutie záväzné. Rovnako daný prípad nemožno posudzovať v intenciách
odvolateľom citovaného uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.11.2022, sp. zn. 7Cdo/268/2020,
publikovaného pod č. R29/2023, nakoľko dané rozhodnutie rieši právnu otázku premlčania. Dovolací

súd v predmetnej veci nerieši otázku náležitosti výzvy § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ
odvolateľ poukázal aj na rozhodnutia Ústavného súdu SR vedené pod sp.zn. I.ÚS 640/2014 zo dňa
01.04.2015 a č. k. II.ÚS 796/2016-65 zo dňa 22. júna 2017, s odôvodnením ústavnoprávnych východísk
priority platnosti právnych úkonov a právomoci súdu zákonné predpisy aplikovať, nie však novelizovať,
odvolací súd uvádza, že názor vyslovený ústavným súdom môže plne akceptovať a prikloniť sa k nemu

v prípadoch, kedy by v prejednávanom prípade šlo o skutkovo a právne obdobnú vec, v ktorej sa
rieši rovnaká právna otázka. V danom prípade si odvolací súd závery vyslovené ústavným súdom v
predmetných rozhodnutiach nemôže osvojiť. V konečnom dôsledku za právne nevýznamné vzhľadom
k uvedeným záverom, považoval odvolací súd poukaz žalobcu v odvolaní na rozhodnutia iných súdov,
týkajúcich sa iných, avšak skutkovo a právne obdobných vecí, pretože rozhodovaním iných odvolacích

súdov v preskúmavanej veci Krajský súd v Trenčíne viazaný nie je.

36. Odvolací súd identicky ako správne konštatoval súd prvej inštancie zotrváva na už vyslovenom
názore, že výzva ani oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru neuvádzajú, pre nezaplatenie
ktorej splátky malo dôjsť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti, súd ani z dostupných údajov (ani zo znenia

žaloby či iných vyjadrení žalobcu uskutočnených v konaní) nie je schopný overiť, či došlo k splneniu
podmienok definovaných v § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka. S poukazom na uvedené
skutočnosti je potrebné výzvu obsahujúcu upozornenie na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti
úveru ako aj samotné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti považovať pre neurčitosť za neplatné právne
úkony v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Právnym následkom neplatného zosplatnenia úveru je

neplatnosť postúpenia pohľadávky s poukazom na ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách
a § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, tzv. nedôvodnosť nároku žalobcu,
resp. nedostatok aktívnej vecnej legitimácia žalobcu ako postupníka.

37. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania,

potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny vrátane výroku
o trovách prvoinštančného konania , ktorý nebol odvolateľom vecne spochybnený tak, ako je to uvedené
vo výrokovej časti tohto rozsudku.

38. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení

s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorý tak má nárok na
náhradu trov odvolacieho konania. Nakoľko však žalovanému v odvolacom konaní preukázane nevznikli
žiadne trovy, odvolací súd žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

39. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh; § 428 CSP).