Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 14. júl 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13Co/12/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8323201594
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8323201594.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu

JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Mariany Muránskej v spore žalobcu: Union poisťovňa, a. s., so sídlom
Karadžičova10,81360Bratislava,IČO:31322051,právnezast.JUDr.ĽudmilouJurčovou,advokátkou,
so sídlom Hodžovo námestie 2A, 811 06 Bratislava, proti žalovanej: B.. O.. A. L., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XXXX/XX, XXX XX I., právne zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Harakály, so sídlom
Mlynská 28, 040 01 Košice, o zaplatenie 38.285,05 eur s príslušenstvom, o odvolaniach strán sporu
proti rozsudku Okresného súdu Humenné, č. k. 21C/35/2023-300 zo dňa 15.11.2024 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie o nároku žalobcu na náhradu vyplateného poistného
plnenia z dôvodu neskorého ohlásenia škodovej udalosti rozhodol takto:
„I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 19 142,52 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5 % ročne z tejto sumy od 10.03.2023 až do zaplatenia, a to v lehote do 15 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

III. Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov konania.“

2. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní mal za preukázané, že žalovaná motorovým vozidlom,
ktorého poisťovateľom bol žalobca, spôsobila dopravnú nehodu, za čo bola uznaná vinným z prečinu
ublíženia na zdraví, pri ktorej žalobca poškodenému titulom škody vyplatil sumu 127.616,82 eur.
Žalovaná žalobcovi dopravnú nehodu ohlásila dňa XX.XX.XXXX, pričom k tejto došlo XX.XX.XXXX.
Titulom oneskoreného ohlásenia škody vyzval žalobca žalovanú na náhradu poskytnutého poistného

plnenia vo výške 93.597,10 eur, s čím táto nesúhlasila s poukazom na to, že aj jej bola touto nehodou
spôsobená závažná trauma a z týchto dôvodov nahlásila nehodu až po ukončení práceneschopnosti.
Bolo preukázané, že žalovaná má čistý mesačný príjem zo zamestnania cca 2.175 eur, poberá prídavky
na dieťa vo výške 60 eur a má príjem z nájmu bytu vo výške 330 eur. Rovnako vlastní dvojizbový byt,
motorové vozidlo a jeden a pol izbový byt v I.. Pravidelné výdavky na bývanie činia cca 200 eur a ďalšie
bežné výdavky, pričom stará sa o plnoletú dcéru, ktorá je študentkou.

3. Súd právne posúdil vec v zmysle ust. § 12 z. č. 381/2001 Z. z., § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
pričom dospel k záveru, že poistená nahlásila poistnú udalosť po cca 8. mesiacoch od vzniku škodovej
udalosti, čím porušila ust. § 12 zákona o povinnom zmluvnom poistení, pričom dôvody hodné osobitného
zreteľa, ktoré by ju zbavovali tejto povinnosti zistené neboli. Skutočnosť, že po dopravnej nehode bolapráceneschopná od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX a následne od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX nie
sú vzhľadom na dlhú dobu, ktorá uplynula a počas ktorej mala možnosť plniť zákonnú povinnosť,
dôvodné. Pri týchto práceneschopnostiach nešlo o diagnózy, ktoré by jej bránili splniť si zákonom

uloženú povinnosť vzhľadom na to, že v trestnom konaní bola uznaná za vinnú, pričom spôsobila vážne
zranenia tretej osoby.

4. Súd prvej inštancie poukázal na to, že regresná náhrada má plniť výchovný účel a nie účel likvidačný
a v súvislosti s touto skutočnosťou vychádzajúc zo sumy 127.616,82 eur, ktorá bola vyplatená žalobcom

a ktorú tento ponížil tak, že uplatňoval sumu 93.597,10 eur, pričom ani po ďalšom znížení žalovaná
neuhradila nič žalobcovi, je dôvodné ju zaviazať na zaplatenie 15 % z poskytnutého poistného plnenia
poškodenému.

5. Súd zohľadnil skutočnosť, že žalovaná svojim protiprávnym konaním spôsobila poškodenému
závažné poranenia s trvalými následkami a bola jednoznačne vinníčkou tejto dopravnej nehody, pričom

prekročila povolenú rýchlosť v obci, nevenovala dostatočnú pozornosť jazde, porušila viacero povinností
vodiča a bez brzdenia narazila do poškodeného. Vzhľadom na dlhú dobu cca 8. mesiacov, kedy
neohlásila poistnú udalosť je nutné, aby niesla následky tohto svojho konania. Poukázal na to, že tento
nárok žalobcu nie je v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko jedná sa o realizáciu zákonného práva
žalobcu. Za primeranú a proporcionálnu považoval súd prvej inštancie danú sumu vzhľadom na osobné,

zárobkové a majetkové pomery žalovanej, ktorá je vlastníčkou dvoch bytov, z ktorých jeden prenajíma,
je vlastníčkou osobného motorového vozidla. Pracuje na polícii, má stály zárobok a aj keď spláca dve
hypotéky, ako aj úver na auto, nejde o nemajetnú osobu, ktorá je schopná predmetnú sumu uhradiť.
Táto suma je primeraná a proporcionálna a nepredstavuje ekonomickú likvidáciu pre žalovanú.

6. S poukazom na vyššie uvedené dôvody preto bol návrh v prevyšujúcej časti zamietnutý. Žalovaná
bola teda zaviazaná na 15 % z poskytnutého poistného plnenia, čo je v danom prípade primerané.
Zároveňpriznalsúdprvejinštanciežalobcoviprávonazaplatenieúrokuzomeškaniaaotrováchkonania
rozhodol v zmysle zásady úspechu tak, že žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal.

7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie bolo podané odvolanie zo strany žalovanej, a to proti výroku I. a
III. s poukazom na ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP.

8. Žalovaná poukázal na skutočnosť, že účelom zákona o povinnom zmluvnom poistení je zabezpečenie
rýchlej a účinnej náhrady škody pre osoby poškodené prevádzkou motorového vozidla. Tento zákon je

subsidiárnym k Občianskemu zákonníku, pričom postavenie strán sporu je rovnocenné. Z vykonaného
dokazovania bolo preukázané, že neoznámenie škodovej udalosti žalovanou nebolo úmyselné a ani
nespôsobilo žiadnu škodu zúčastneným stranám, nemalo vplyv na včasné plnenie žalobcu. Práve
žalobca neplnil svoju základnú povinnosť poisťovateľa voči poškodenému plniť riadne a včas. Toto
neoznámenie nemalo vplyv na vznik škody a na zistený rozsah. Vymáhanie regresného nároku je

zneužitím práva, ktoré nemôže požívať právnu ochranu. Práve žalobca porušil oveľa závažnejšiu
povinnosť poisťovateľa, a to plniť náhradu škody na zdraví riadne a včas, pričom zmluvné strany
musia konať čestne a spravodlivo. Pokiaľ mierne oneskorenie žalovanej nespôsobilo žiaden negatívny
následok, ide o dôvody hodné osobitného zreteľa, na ktoré súd musí prihliadnuť. Súd teda nesprávne
zistil, že u žalovanej neboli zistené dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 12 ods. 1 písm. g)

zákona o PZP, kedy pod dôvody hodné osobitného zreteľa možno zaradiť preukázané skutočnosti,
a to zlé psychické a fyzické rozpoloženie žalovanej po dopravnej nehode, oznámenie škodovej
udalosti nesprávnej poisťovni, odobratie dokladov políciou pre trestné konania, ako aj absencia úmyslu
neoznámiť poistnú udalosť. U žalovanej došlo k ťažkej a traumatickej situácii, ktorá po nehode musela
zabezpečiť chod rodiny a postarať sa o potreby svojho maloletého dieťaťa. Takýto postih je pre žalovanú

nie výchovný, ale likvidačný a neprihliada na význam povinného zmluvného poistenia.

9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie bolo podané odvolanie tiež zo strany žalobcu, a to proti výrokom
II. a III. s poukazom na dôvody uvedené v § 365 písm. f) a h) CSP.

10.Žalobcanamietolzníženiežalovanejsumyo50%,pričomniejezrejmé,prečojevpodstatevyplatené
poistné plnenie krátené na úrovni 15 %, nakoľko vyplatených bolo 127.616,82 eur a sám žalobca
znižoval uplatnenú sumu na 38.285,05 eur po zohľadnení námietok žalovanej. Žalovaná, aj keď vedela
o uplatňovanom nároku, sa úverovo zaťažila hypotékou so splátkou vo výške 332,86 eur mesačne av roku XXXX zakúpila ďalšiu nehnuteľnosť na L. ulici v I.. Jej nedoplatok hypotéky činí k XX.XX.XXXX
sumu 36.646,59 eur, pričom tento byt žalovaná prenajíma s nájomným 330 eur, čo v podstate pokrýva
výšku hypotekárnej splátky. V súvislosti s touto nehnuteľnosťou deklarovala aj výdavky vo výške 166,07

eur mesačne za zálohy a elektrinu. Rovnako tak vyplynulo z dokazovania, že žalovaná po vzniku poistnej
udalosti v roku XXXX zakúpila motorové vozidlo, ktorého kúpu rovnako financovala úverom, a to za
sumu 15.778,40 eur, pričom tento úver spláca vo výške 213,71 eur mesačne. Z tohoto vyplýva, že
žalovaná po vzniku poistnej udalosti sa dvojnásobne úverovo zadlžila splátkami vo výške 489,38 eur a
zároveň platí náklady vo výške 166,07 eur za ďalší byt a rovnako tak má investičné sporenie s výškou

mesačnej splátky 100 eur. Je teda zrejmé, že po tejto udalosti sa dobrovoľne zaťažila výdavkami vo
výške 655,45 eura + 100 eur na tvorbu úspor. Toto zaťaženie nepovažovala za ekonomicky neprijateľné
pre jej osobu. Žalobca vo februári XXXX navrhol žalovanej možnosť úhrady dlhu počas 10. rokov v
mesačných splátkach po 311,99 eur, na čo žalovaná nereflektovala. Z týchto dôvodov nepovažuje
žalobca rozsudok v zamietavej časti za spravodlivý, pričom zásada proporcionality musí platiť pre obe
strany. Žalobca ponížil svoj nárok voči žalovanej na 30 % uplatneného poistného plnenia, táto nie je

nemajetná, sama sa po vzniku poistnej udalosti finančne zaťažila a má pravidelný príjem cca 2.600 eur.
Druhú nehnuteľnosť nepoužíva na bývanie pre seba ani rodinu, ale ju prenajíma, je teda zrejmé, že
ani prípadným predajom jednej nehnuteľnosti finančne neohrozí rodinu. Jej tvrdenia o tom, že priznané
plnenie je pre ňu likvidačné je teda nepravdivé. Zároveň suma regresnej náhrady je konečná a nebude
sa ani zvyšovať. V tejto súvislosti teda je rozsudok súdu prvej inštancie nepreskúmateľný a žalobca má

za to, že 30 % z vyplateného poistného plnenia je nárokom proporcionálnym a primeraným.

11. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že toto nie je dôvodné, nepochybne
žalovaná porušila svoju povinnosť oznámiť vznik škodovej udalosti do 15 dní od jej vzniku bez
dôvodov hodných osobitného zreteľa. Predmetný zákon neupravuje podmienku, podľa ktorej by takéto

neoznámenie malo mať vplyv na likvidáciu škodovej udalosti, pričom správne súd prvej inštancie nezistil
dôvody hodné osobitného zreteľa pre nenahlásenie poistnej udalosti do 15 dní. Medzi dňom škodovej
udalostiaohlásenímuplynuloviacakoosemmesiacov,pričomajpoodrátaníčasunapráceneschopnosť
žalovanej je tu viac ako šesť mesiacov, v rámci ktorých bola žalovaná práceschopná, teda fyzicky aj
psychicky spôsobilá nahlásiť škodovú udalosť. Žalovaná nepreukázala vážnosť svojho zdravotného

stavu,ktorýbyjejpovznikuškodovejudalostizabránilvčasnémunahláseniuškodovejudalosti.Pokiaľsa
týka primeranosti uplatneného nároku, žalobca si uplatňuje 30 % vyplatenej sumy, teda on sám prihliadol
na zásadu primeranosti a proporcionality a táto suma jednoznačne nie je pre žalovanú likvidačná
vzhľadom na to, že po tejto udalosti sa dvakrát úverovo zaťažila s pravidelnými mesačnými výdavkami
cez 500 eur. Rovnako tak žalovaná nereflektovala na mimosúdne návrhy žalobcu.

12. Žalovaná vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že podané odvolanie je účelové so
snahou zabezpečiť finančný prospech žalobcu. Poukázala na to, že vzťah medzi stranami bol založený
na základe uzavretej poistnej zmluvy o povinnom zmluvnom poistení, pričom v tomto vzťahu sú si
strany rovnocenné a žalobca mal povinnosť poskytnúť plnenie poškodeným do 15 dní, pričom tento

porušil svoju povinnosť, a to nemôže ostať bez zreteľa z dôvodu, že poškodený sa nárokov z neskorého
poistného plnenia nedomáhal. Žalobcovo konanie je v rozpore s § 2 a § 3 Občianskeho zákonníka.
Túto skutočnosť je nutné zohľadniť v prejednávanej veci. Neoznámenie poistnej udalosti nemalo žiadny
vplyv na včasné poskytnutie plnenia poškodeným zo strany poistiteľa, a tým nie je splnený výchovný
účel uloženia sankcie. Preukázané zlé psychické a fyzické rozpoloženie žalovanej po dopravnej nehode

sú dôvodom hodným osobitného zreteľa pre vylúčenie nároku žalobcu podľa § 12 ods. 1 písm. g) z.
č. 381/2001 Z. z.

13. Rovnaké skutočnosti uviedla žalovaná aj vo svojom podaní z 31.01.2025 s poukazom na to, že právo
žalobcu na regres nevzniklo.

14.Žalobcavosvojejduplikezodňa07.02.2025uviedol,ževkonanínebolaporušenázásadarovnakého
postavenia účastníkov občianskoprávneho konania a že to, či neoznámenie škodovej udalosti malo
vplyv na vznik škody niektorej zo strán, nie je predmetom zákona o povinnom zmluvnom poistení.
To, či žalovaná mala úmysel oznámiť škodovú udalosť a či túto povinnosť porušila úmyselne alebo

neúmyselne, alebo z nedbanlivosti je irelevantné. Žalobca ako poisťovňa plnil poškodenému plnenia
za škodu spôsobenú žalovanou a následne uplatnil svoj nárok v zmysle zákona, čo nemôže byť
považované za zneužitie jeho postavenia ako poisťovacej spoločnosti, nakoľko právo na regresný
nárok mu prináleží zo zákona a nejde o svojvoľné konanie. Ani námietka neprimeranosti neobstojí,nakoľko žalobca si od žalovanej uplatňuje 30 % vyplatenej sumy, čo zodpovedá zásade primeranosti a
proporcionality a predstavuje aj výchovný účel a naďalej poukázal na majetkové pomery žalovanej a na
jej dobrovoľné úverové zaťaženia po vzniku škodovej udalosti. Správne súd prvej inštancie vyhodnotil,

že neexistovali dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by bránili žalovanej oznámiť škodovú udalosť
žalobcovi. Skutočnosti, na ktoré žalovaná poukazuje nie sú dôvodom hodným osobitného zreteľa,
pre ktoré by nemohla oznámiť škodovú udalosť, pričom pred vznikom škodovej udalosti aj uhradila
XX.XX.XXXX poistné, čím je zrejmé, že vedela, v ktorej poisťovni je poistená. Z potvrdení o dočasnej
práceneschopnosti od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX nie je zrejmý dôvod tejto práceneschopnosti a ani

to, že by toto ju obmedzovalo v živote tak, aby nebola schopná zodpovedne pristúpiť k riešeniu škodovej
udalosti. Aj po odrátaní doby práceneschopnosti mala žalovaná viac ako šesť mesiacov na ohlásenie
poistnej udalosti. Žalobca trval na dôvodoch uvedených vo svojich písomných podaniach.

15. Žalovaná vo svojich vyjadreniach z XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX opakovane poukázala na
skutočnosti, ktoré prezentovala pred súdom prvej inštancie, ako aj v podanom odvolaní a replike.

16. Ďalšie vyjadrenia sporových strán v odvolacom konaní predložené neboli.

17. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1 a

2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok v napadnutej časti, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§
385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského
súdu v Prešove a na jeho webovej stránke, najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolania strán
sporu nie sú dôvodné.

18. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a

povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

19. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko

s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

20. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal

správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

21. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je konzistentné a jednoznačnými argumentmi podporil záver, ku

ktorému dospel, pričom k celkovej presvedčivosti rozhodnutia súdu prvej inštancie možno uviesť, že
premisy zvolené v rozhodnuté, ako aj závery, na základe ktorých k týmto dospel, sú pre nielen právnickú,
ale aj laickú verejnosť prijateľné a racionálne; zároveň aj spravodlivé a presvedčivé. Právne závery sú
v súlade s vykonanými skutkovými zisteniami a celkovo možno konštatovať, že napadnuté rozhodnutie,
pokiaľ sa týka rozsahu jeho odôvodnenia je v súlade s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ale aj čl. 6 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

22. Podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

23. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f) CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu
veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho
rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil poprávnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom
medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže
príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v

dôsledkuktoréhozisťovalinéskutočnosti,príp.zistenýmskutočnostiam.Skutkovézistenienezodpovedá
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 ods. CSP(dôkazy súd
hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti;
pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci), a to
vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán

sporunevyplynuli,aniinaknevyšlipočaskonanianajavo,aleboopomenulrozhodujúceskutočnosti,ktoré
boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové
zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení
dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
strán sporu alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,
eventuálne vierohodnosti, alebo keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť

zistené spôsobom vyplývajúcim z § 185 - § 211 CSP. Pri hodnotení dôkazov je potrebné zohľadniť aj iné
okolnosti, ako sú vzájomná nadväznosť, súlad alebo rozpor medzi skutočnosťami, ktoré z vykonaného
dôkazu vyplývajú a podobne. Skutkové zistenie ako výsledok hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne
správne, ak hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá § 191 ods.1 CSP, lebo hodnotil
každý dôkaz len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy,

ak medzi vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom,
je zrejmý nesúlad.

24. V danom prípade odvolací súd po oboznámení sa so spisovým materiálom dospel k záveru, že
všetky skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil sú správne a majú oporu

vo vykonanom dokazovaní a v konaní súdu prvej inštancie nebol zistený žiaden z vyššie uvedených
dôvodov preukazujúci nesprávne zistenie skutkového stavu.

25. K námietke o nesprávnom právnom posúdení § 365 ods.1 písm. h) odvolací súd poznamenáva,
že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a

aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je
omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn.
7 Cdo 7/2010). Táto odvolacia námietka nebola naplnená.

26. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku zreteľne vyplývajú dôvody, pre ktoré súd rozhodol tak, ako
to vyplýva z výrokovej časti rozsudku. Rozhodnutie súdu prvej inštancie nemožno preto považovať za
svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd sa pri výklade a aplikácii
zákonných predpisov vo veci neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a

význam. Aj Ústavný súd SR vo svojej stabilizovanej judikatúre opakovane zdôrazňuje, že samotná
skutočnosť, že strana sporu sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k
záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia všeobecného súdu a nezakladá ani
oprávnenie ústavného súdu nahradiť jeho právny názor svojím vlastným (I. ÚS 188/06). Odvolacou
námietkou bolo, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné. Je potrebné uviesť, že právo

na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné odôvodnenie
súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z judikatúry Európskeho
súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného SR totiž vyplýva, že tak základné právo
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy, ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo
na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS 383/2006); právo

na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho
procesu. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a
po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery
nie sú svojvoľné, neudržateľné a nie sú prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov; ktoré by popreli
zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať

vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi
závermi na strane druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení
svojho rozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami na to, aby premisy
zvolené v rozhodnutí rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiuprávnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a
presvedčivé. Všeobecný súd pritom musí súčasne vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby
bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (vid. IV. ÚS 1/2002, II.

ÚS 174/04, III. ÚS 117/07). Z práva na spravodlivé súdne konanie v tejto súvislosti vyplýva aj povinnosť
všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi strán (avšak) s výhradou,
že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS46/05, II. ÚS 76/07). Odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok
súdu prvej inštancie spĺňa vyššie uvedené kritéria pre odôvodnenie rozhodnutí, a preto ho nemožno
považovať za nepreskúmateľný. Odôvodnenie rozsudku zodpovedá základnej štruktúre odôvodnenia

rozhodnutia. Následnosti jednotlivých častí odôvodnenia a ich obsahové (materiálne) náplne zakladajú
súhrnne ich zrozumiteľnosť i všeobecnú interpretačnú presvedčivosť. Súd jasne a dostatočne vysvetlil
právne dôvody svojho rozhodnutia.

27. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil.

28. K jednotlivým odvolacím dôvodom, ktoré vzniesla žalovaná, a to ohľadom existencie dôvodov, podľa
ktorých je uplatnený nárok žalobcu v rozpore s dobrými mravmi, uvádza odvolací súd, že táto odvolacia
námietka je relevantná. Žalobca uplatnil právo na vyplatenie poistných plnení v zmysle ustanovení z.
č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení, preto nemôže sa jednať o nárok v rozpore s dobrými
mravmi, pokiaľ tento nárok vyplýva zo zákona. Nebolo spornou skutočnosťou to, že žalovaná porušila

svoju povinnosť oznámiť škodovú udalosť v lehote 15 dní od jej vzniku. V prejednávanej veci je rovnako
irelevantnou skutočnosťou to, či žalobca likvidoval škodovú udalosť v časových reláciách, ktoré mu
vyplývajú zo zákona. Jedná sa v danom prípade o vzťah medzi poisťovňou a poškodeným, čo nie je
predmetom prejednávania tejto veci. Táto odvolacia námietka je rovnako irelevantná. Na tieto námietky
nemožno prihliadnuť.

29. Pokiaľ sa týka skutočnosti, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré vylučujú nárok žalobcu
podľa § 12 ods. 1 písm. g) zákona o PZP a ktorými podľa žalovanej je práceneschopnosť žalovanej
po škodovej udalosti, ako aj to, že mala odobraté doklady, oznámenie škodovej udalosti nesprávnej
poisťovni či absencia úmyslu neoznámiť poistnú udalosť, nie sú dôvodné. Odvolací súd sa stotožňuje s

názorom súdu prvej inštancie v bode 25 odôvodnenia, kedy je zrejmé, že poistná udalosť bola oznámená
cca osem mesiacov po jej vzniku, pričom len asi v dobe dvoch mesiacov bola žalovaná práceneschopná,
kedy objektívne možno uviesť, že v tomto čase nemožno od nej vyžadovať oznámenie poistnej udalosti.
Následne však uplynula doba viac ako 6. mesiacov, počas ktorých svoju povinnosť nesplnila. To, že po
dopravnej nehode mala žalovaná odobraté doklady, nemá vplyv na nesplnenie povinnosti ohlásiť poistnú

udalosť, pričom to, že oznámila škodovú udalosť, no nesprávnej poisťovni, nemôže ospravedlniť jej
konanie neoznámenia škodovej udalosti poisťovni, v ktorej mala uzavretú zmluvu o povinnom zmluvnom
poistení. Rovnako tak otázka, resp. absencia úmyslu neoznámiť poistnú udalosť, je v prejednávanej
veci irelevantná. Správne teda súd prvej inštancie dospel k záveru, že neboli zistené dôvody hodné
osobitného zreteľa pre neoznámenie poistnej udalosti, čo je základným predpokladom pre uplatnenie

nároku na vyplatené poistné plnenie zo strany žalobcu. Z týchto dôvodov odvolací súd považoval
odvolacie námietky žalovanej za nedôvodné.

30.Odvolacísúdobiterdictumdodáva,ženemožnoprijaťargumentáciu,kedybydôvodomnenahlásenia
poistnej udalosti bola skutočnosť, že škodca bol po škodovej udalosti v šoku a táto skutočnosť by ho

zbavovala povinnosti oznámiť škodovú udalosť. Nepochybne každá dopravná nehoda je traumou pre
všetkých jej účastníkov, teda nielen pre poškodeného, ale aj pre škodcu, preto nemožno prijať výklad,
podľa ktorého by takáto okolnosť zbavila škodcu povinnosti nahlásiť poistnú udalosť. Týmto výkladom by
v podstate bola znegovaná zákonom daná povinnosť ohlásenia poistnej udalosti, čo by znemožňovalo
riadne vyšetrenie poistnej udalosti a následného odškodnenia poškodených. Pokiaľ takáto trauma bola

lekársky zdokumentovaná a prípadne mala následok aj práceneschopnosť, je táto skutočnosť dôvodom
hodným osobitného zreteľa, no v danom prípade tu tieto okolnosti boli len krátkodobé a bolo preukázané,
že zo strany žalovanej bola škodová udalosť nahlásená v odstupe cca 4 mesiace po ukončení jej druhej
práceneschopnosti.

31. K rovnakému záveru dospel odvolací súd aj po preskúmaní odvolacích dôvodov žalobcu, ktorý
namietol to, že súd nedostatočne zohľadnil skutočnosť, že samotný žalobca ponížil svoj nárok
voči žalovanej na 30 % z vyplatenej sumy poistného plnenia. V danom smere vytýkaná námietka
nepreskúmateľnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie neobstojí, nakoľko z odôvodnenia nepochybnevyplýva, že súd prvej inštancie vychádzal nielen z celkovo vyplatenej sumy, ale aj zo súm, ktoré pôvodne
titulom regresu uplatňoval žalobca, ktorý najprv žiadal priznať sumu 93.597,10 eur a následne už na
súdeuplatnilsumu37.438,84eur.Tietoskutočnostidostatočnesúdprvejinštancieobjasnilvodôvodnení

svojho rozhodnutia, a to v bodoch 31 a následne 36. Z odôvodnenia rozhodnutia je zrejmé, že súd prvej
inštancie zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy vo výške 15 % vyplateného poistného plnenia zo strany
žalobcu poškodenému, čo predstavuje polovicu uplatneného nároku pred súdom. Tieto skutočnosti sú
dostatočne jasne odôvodnené v rozhodnutí súdu prvej inštancie, preto námietka nepreskúmateľnosti nie
je dôvodná. Pokiaľ sa týka odvolacích námietok o neprimeranom znížení uplatneného nároku zo strany

žalobcu, odvolací súd sa plne stotožňuje s presvedčivým a zákonným odôvodnením, ktoré berie do
úvahy majetkové pomery žalovanej, ako aj okolnosti prípadu, teda poškodenie zdravia u poškodeného,
na ktoré odvolací súd v celom rozsahu poukazuje. Samotná skutočnosť, že súd prvej inštancie sa v
odôvodnení svojho rozhodnutia nezaoberá skutočnosťou, či je uplatnená regresná náhrada konečnou,
nič neuberá na presvedčivosti a správnosti záverov, ku ktorým súd prvej inštancie dospel vo svojom
rozhodnutí.

32. Pokiaľ sa týka odvolacích námietok žalovanej, že postih má mať výchovný a nie likvidačný charakter
uvádza odvolací súd, že z obsahu spisu vyplýva záver, že tento postih, ktorého výšku určil súd prvej
inštancie v rozsahu 15 % z vyplateného poistného plnenia, vzhľadom na jej majetkové pomery, nemôže
mať likvidačný charakter. Z obsahu vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaná po škodovej

udalosti nadobudla do vlastníctva motorové vozidlo v hodnote cca 15.000 eur, nehnuteľnosť v meste
I., pričom sa aj úverovo zaťažila a spláca tieto splátky úveru. Má pravidelný príjem vo výške cca 2.500
eur mesačne, pričom už nemá vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu, nakoľko jej dcéra má
toho času XX rokov, preto námietky o tom, že predmetná výška priznanej náhrady nemá výchovný, ale
likvidačný charakter, sú nepreukázané.

33. Správnemu rozhodnutiu vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o náhrade trov konania.

34. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s
ustanovením § 396 ods.1 CSP tak, že stranám sporu nebol priznaný nárok náhrady trov odvolacieho

konania. V odvolacom konaní nebola úspešná ani žiadna zo sporových strán.

35. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).