Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. júl 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19CoP/23/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124205461
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Tobiašová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8124205461.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a členiek

senátu JUDr. Ingrid Kalinákovej a JUDr. Elišky Har Tzvi v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú L.
T., L.. XX.XX.XXXX, bytom u otca, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny G., pochádzajúcu z matky X. Y., L.. XX.XX.XXXX, P. J. O. XXX, a z otca G. T., L.. XX.XX.XXXX, P.
J. O. XXX, v konaní o zverenie maloletej do osobnej starostlivosti otca, o odvolaní matky proti rozsudku
Okresného súdu Prešov č.k. 30P/14/2024-69 zo dňa 02.12.2024 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch II., III., VI.

II. Mení rozsudok vo výroku V. v časti úpravy styku počas bežného roka tak, že matka je oprávnená
stretávať sa s mal. L. každý nepárny víkend v mesiaci od piatka od 16:00 hod. do nedele do 18:00 hod.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Otec podal návrh na zmenu súdneho rozhodnutia, ktorým bola maloletá L. zverená do striedavej
osobnej starostlivosti rodičov v 2-týždňových intervaloch v rozsudku o rozvode manželov - rodičov.

Žiadal, aby bola maloletá zverená do jeho osobnej starostlivosti a matka zaviazaná vyživovacou
povinnosťou vo výške 300 eur mesačne. Svoj návrh odôvodnil tým, že striedavá osobná starostlivosť,
na ktorej sa s matkou dohodli, nefunguje. Maloletá prišla k nemu dňa 08.06.2024 s tým, že s matkou
nemá dobrý vzťah, nevychádzajú spolu a že nechce byť pri matke, nakoľko jej matka neprispieva ani na
internát, nedáva jej ani vreckové, na dovolenky matka chodí vždy bez dcéry. Keď je maloletá pri otcovi,
ten ju berie na výlety, na dovolenky. Otec sa o maloletú riadne stará a chce, aby maloletá vyrastala v
pokojnej atmosfére.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“ alebo „súd prvej inštancie“)
napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že cit.:

„I. Mal. L. T., L.. XX.XX.XXXX sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti otca.

II. Matka je p o v i n n á prispievať na výživu mal. L. sumou vo výške 200,- Eur mesačne, ktoré bude
poukazovať k rukám otca vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 21.06.2024, opakovane do
budúcna.III. Dĺžne výživné za obdobie od 21.06.2024 do 30.11.2024 vo výške 366,67 Eur je matka p o v i n n á
uhradiť v lehote troch mesiacoch odo dňa právoplatnosti rozsudku.

IV. V prevyšujúcej časti návrh otca na určenie výživného z a m i e t a.

V. Styk matky s mal. L. upravuje tak, že matka je o p r á v n e n á stretávať sa s mal. L.:

počas bežného roka
- každý párny víkend v mesiaci od piatka od 16:00 hod. do nedele do 18:00 hod.

počas vianočných sviatkov a zimných prázdnin
- každý nepárny rok od 23.12. od 9:00 hod. do 27.12. do 18:00 hod.
- každý párny rok od 27.12. od 9:00 hod. do 01.01. nasledujúceho roka do 18:00 hod.

počas jarných prázdnin
- každý nepárny rok od pondelka od 9:00 hod. do nedele do 18:00 hod.

počas veľkonočných sviatkov

- každý nepárny rok od Zeleného štvrtka od 9:00 hod. do Veľkonočnej nedele do 18:00 hod.
- každý párny rok od Veľkonočnej nedele od 9:00 hod do nasledujúceho utorka do 18:00 hod.

počas letných prázdnin
- od 01.07. od 9:00 hod. do 15.07. do 18:00 hod. a od 01.08. od 9:00 hod. do 15.08. do 18:00 hod.

s tým, že otec sa zaväzuje maloletú odovzdať matke v mieste bydliska matky v dohodnutý deň a čas a
matka sa zaväzuje maloletú vrátiť otcovi v mieste bydliska otca v dohodnutý deň a čas. Otec sa zaväzuje
maloletú na styk s matkou riadne pripraviť.

VI. Týmto sa m e n í Rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. 29P/235/2019-70 zo dňa 01. 03.2021 v
časti osobnej starostlivosti o maloleté dieťa.

VII. U k l a d á mal. L. a jej matke X. Y. L.. XX.XX.XXXX výchovné opatrenie podľa § 37 ods. 2
písm. d) Zákona o rodine, a to povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému

poradenstvu v Q. G. K. S. O. G., G. XXXX/X, G..

VIII. Otec je p o v i n n ý písomne alebo prostredníctvom e-mailu informovať matku o dôležitých otázkach
týkajúcich sa maloletej, najmä o jej zdravotnom stave, školských výsledkoch a aktuálnych mimoriadnych
podstatných veciach, a to vždy k 28. dňu kalendárneho mesiaca.

IX. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.“

3. Súd svoje rozhodnutie právne odôvodnil poukazom na § 36 ods. 1, § 24 ods. 3, 5, 6, § 25 ods. 2, §
26, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1, 2, § 77 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon

o rodine“), § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“).

4. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že striedavá osobná starostlivosť sa po 6 rokoch
jej realizácie ukázala ako nevhodná pre rodinu. Vzájomná komunikácia rodičov je naďalej veľmi zlá;
spolu vôbec nekomunikujú, čo má neblahý vplyv aj pre maloletú. Súd neakceptoval názor maloletej,

ktorá opakovane uviedla, že sa s matkou odmieta stýkať. V záujme zlepšenia a reštartu vzťahu matka
- dcéra súd ex offo pristúpil aj k uloženiu výchovného opatrenia podľa § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o
rodineamatkeamaloletejuložilpovinnosťpodrobiťsasociálnemuporadenstvualeboinémuodbornému
poradenstvu v Q. G. K. S. O. G..
Pri určení výživného zo strany matky súd vychádzal z majetkových a príjmových pomerov oboch rodičov.

Súd vzal do úvahy, že maloletá býva od júna 2024 v domácnosti otca, preto prihliadal aj na prezentované
výdavky otca na domácnosť, aj na výdavky, ktoré má na dcéru.
Matka je riadne zamestnaná, súdu príjmy preukázala. Nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Súd vzal v
úvahu metodiku pre výpočet výživného platnú od roku 2024, z ktorej vyplýva, že primerané výživné nadieťaštudujúcenastrednejškoleje24%zčistéhopríjmupovinnéhorodičas1vyživovacoupovinnosťou.
V zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine ustálil výšku vyživovacej povinnosti matky na sumu 200 eur
mesačne. Súd vzal do úvahy aj tú skutočnosť, že matka dcére pravidelne hradí životné poistenie v sume

25 eur mesačne.
Súd priznal výživné počnúc dňom 21.06.2024, t.j. odo dňa, kedy otec podal návrh. Keďže matke vznikol
do dňa rozhodovania o tomto nároku nedoplatok na výživnom za obdobie od 21.6.2024 do 30.11.2024
v celkovej výške 366,67 eur, súd umožnil matke zaplatiť dlžné výživné v lehote 3 mesiacov odo dňa
právoplatnosti rozsudku. Nedoplatok bol vyčíslený ako súčet sumy určeného výživného vo výške 200

eur mesačne za mesiace júl - november 2024 a pomernej časti určeného výživného za mesiac jún 2024
zodpovedajúcej 10 dňom uvedeného mesiaca, následne po odpočítaní všetkých úhrad za toto obdobie.
Návrh otca na určenie výživného v prevyšujúcej časti súd zamietol.
Súd zistil, že matka dieťaťa nie je informovaná. Súd rozhodol, že otec je povinný informovať matku
o podstatných veciach maloletej týkajúcich sa najmä jej zdravotného stavu, školských výsledkov,
aktuálnych mimoriadnych vecí, a to vždy k 28. dňu v mesiaci písomne alebo prostredníctvom e-mailu.

5. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP.

III. Obsah odvolania matky a vyjadrení k odvolaniu

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie matka maloletej, a to proti výrokom II. a
V. rozsudku. Matka namietala, že hoci bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky, súd
v rozsudku ponechal režim styku matky, ktorý fakticky zodpovedá rozsahu starostlivosti v striedavej
starostlivosti. Podľa rozsudku je matka oprávnená sa s maloletou stretávať každý druhý víkend, počas
polovice všetkých prázdnin a striedavo na Vianoce a sviatky. Tak to bolo aj v pôvodnom rozsudku zo

dňa 01.03.2021. Matka poukázala, že počas týždňa v školskom roku je maloletá na internáte v T.,
kde študuje. Povinnosť platiť výživné vo výške 200 eur mesačne nezohľadňuje skutočnosť, že počas
dní, kedy má byť maloletá s matkou, matka znáša časť jej výdavkov. Tieto výdavky zahŕňajú stravu,
ubytovanie počas víkendov, prázdnin a sviatkov, náklady na voľnočasové aktivity a oblečenie, obuv,
lieky, prípadne iné, a cestovné náklady spojené so stretnutiami s maloletou. Režim, v ktorom sa matka

bude podieľať na starostlivosti o maloletú v takom rozsahu, že ide o obdobu striedavej starostlivosti, by
mal byť zohľadnený pri určení výživného. Aktuálne stanovená výška výživného je preto neprimeraná a
neodráža reálny rozsah jej starostlivosti ako matky. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok zmenil a výšku
výživného znížil na sumu 100 eur mesačne tak, ako o tom rozhodol Krajský súd v Prešove v konaní
pod sp.zn. 4CoP/107/2024-46 v časti II., ktorá zohľadňuje matkine finančné možnosti a rovnomernejšie

rozdelenie nákladov spojených so starostlivosťou o maloletú. Ďalej matka žiadala, aby odvolací súd
ohľadom úpravy styku vo výroku V. každý párny víkend zmenil na každý nepárny víkend. Každý nepárny
týždeň pracuje na ranných zmenách od 6-tej do 14-tej hodiny, tým vie v piatky stráviť viac spoločného
času s dcérou a nanovo budovať vzťah tak, ako jej to bolo odporúčané kolíznou opatrovníčkou na
poradensko-psychologickom procese.

7.Kodvolaniumatkyzaslalpísomnévyjadrenieotec,ktorýuviedol,žesrozhodnutímsúduprvejinštancie
súhlasí; súhlasí aj s úpravou styku matky s maloletou a výškou výživného, aj keď táto výška výživného
nepredstavuje ani polovicu nákladov na výživu maloletej. Poukázal, že s maloletou žije v spoločnej
domácnosti v O. v prenajatom byte. Náklady súvisiace so školou na maloletú v celom rozsahu uhrádza

otec - sumu 55 eur ubytovanie na internáte, sumu 145 eur stravu na internáte, ISIC kartu v sume 12,50
eur a vreckové 120 eur, spolu 332 eur mesačne. V týchto nákladoch nie sú zahrnuté strava mimo školy,
školské pomôcky, oblečenie, hygienické potreby, voľnočasové aktivity, telefón a ďalšie náklady. Otec
má za to, že doterajšia striedavá starostlivosť matke vyhovovala len z dôvodu, že otec uhrádzal všetky
výdavkynamaloletú,ajkeďmaloletábolaumatky.Vzájomnoudohodousivšakmalivýdavkynamaloletú

deliť na polovicu. Počas X. ročníka na strednej škole všetky výdavky jej hradil otec. Následne počas
X. ročníka mala všetky výdavky hradiť matka, ktorá to však odmietla a následne nastal rozpor medzi
matkou a maloletou. Matka sa s výnimkou sumy 100 eur žiadnym spôsobom od 08.06.2024 nepodieľala
na nákladoch pre maloletú dcéru. Otec poukázal, že matka maloletú dcéru nebrala na žiadne výlety,
naopak, navštevovala nočné podniky, maloletá ostala sama a až keď dcéra odišla k otcovi, matka chodila

na výlety, na wellness pobyty a dovolenky aj mimo územia SR. Matka pravidelne navštevuje fitnes
zariadenia, pričom dcéru nikdy so sebou nevzala napriek tomu, že jej vykrikovala, že musí schudnúť.
Dcére veľakrát prišlo ľúto, že matka ju so sebou nevzala. Taktiež pri výbere strednej školy matka nebola
dcére oporou, odmietala s ňou ísť na prijímacie pohovory. Otec dcéru počas prijímacích pohovorovpodporoval najmä svojou prítomnosťou v mieste konania prijímacích skúšok. Matka ju nepodporovala
žiadnym spôsobom, nepýtala sa ani na výsledky pohovoru; matka sa nezaujíma ani o výsledky dcéry
v škole napriek tomu, že disponuje prihlasovacími údajmi na Edupage. V auguste 2024, t.j. posledný

prázdninový víkend, kedy sa maloletá chystala na internát, oslovila matka dcéru s tým, či nechce ísť
na výlet do P. za sesternicou, pričom sa preriekla, že v P. bola so svojou matkou na výlete, pričom
dobre vedela, že posledný prázdninový víkend sa už dcéra chystá na internát. Podľa názoru otca sa
matka snaží vyhnúť povinnosti uhrádzať výživné pre dcéru. Otec má vedomosť o tom, že matka si
zvyšuje svoje vzdelanie štúdiom na vysokej škole, čo otec nespochybňuje, ale ani štúdium matky na

vysokej škole by nemalo byť na úkor maloletej dcéry. Matka poberá rodinné prídavky vo výške 60 eur,
z ktorých uhrádza výživné na maloletú vo výške 100 eur, takže z vlastných prostriedkov matka uhrádza
iba sumu 40 eur napriek tomu, že jej bola zo strany súdu uložená povinnosť uhrádzať sumu vo výške
200 eur a podaným odvolaním sa domáha zníženia výživného na sumu 100 eur, čo odôvodňuje tým,
že na dcéru má výdavky obdobné ako otec, čo sa nezakladá na skutočnosti. Otec uviedol, že či dcéra
je u matky alebo nie, matka uhrádza rovnaký nájom; náklady na voľnočasové aktivity matky a dcéry

sú minimálne; náklady na oblečenie a obuv uhrádza otec, keďže matka neschvaľuje šatník dcéry, čo
viackrát matka dcére vyčítala. Cestovné náklady spojené so stretnutiami s maloletou sú minimálne,
keďže matka do miesta bydliska dcéry cestuje pravidelne za svojou matkou a priateľmi, s ktorými sa
stretáva. Maloletá dcéra sama poskytla otcovi písomnú konverzáciu matky a dcéry, z ktorej vyplýva, že
matka neustále obviňuje dcéru v podstate zo všetkého. Napriek tomu otec apeluje na dcéru, aby dala

matke šancu, začala sa s ňou stretávať, avšak dcéra styk s matkou neustále odmieta. Otec zdôraznil,
že obidvaja rodičia sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a
majetkovýchpomerov.Vyživovaciapovinnosťjepreobidvochrodičovkvalitatívnerovnaká.Rozhodujúce
sú skutočnosti, ktorými sú oprávnené potreby dieťaťa. Otec navrhol, aby odvolací súd odvolanie matky
v celom rozsahu zamietol.

8. K vyjadreniu otca zaslala repliku matka. Zdôraznila, že jej súkromný život, aktivity a osobné
rozhodnutia nikdy neohrozovali jej dcéru. Naopak, snaží sa byť jej pozitívnym vzorom. Otec takýmto
istým spôsobom už 5 rokov manipuluje dcéru proti nej, čoho dôkazom sú aj SMS správy, ktoré súdu
poskytol. Podáva jej obraz o veci namiesto toho, aby sa snažil aplikovať odporúčania psychológov

a kolíznej opatrovníčky. Všetky tieto SMS a fotografie otec vytiahol z jej telefónu, čím hrubo porušil
jej aj dcérine súkromie. Matka akceptuje výdavky na dcéru, a to ubytovanie na internáte, strava na
internáte. Čo sa týka ISIC karty v sume 12,50 eur, ide o jednorazový ročný poplatok, nie je to pravidelný
mesačný výdavok, a rozporuje aj vreckové 120 eur mesačne. Zdôraznila, že vreckové sa odovzdávalo
dcére vždy v nedeľu pri jej odchode na internát, a keďže na základe rozhodnutia súdu má byť dcéra

každý druhý víkend v jej starostlivosti, jej záujem podieľať sa na poskytovaní vreckového je prirodzený
a jednoznačný. Dcéra je počas týždňa na internáte, kde má zabezpečené stravovanie, ubytovanie, tieto
výdavky v danom období nevznikajú. Matka sa pokúša podieľať na nákladoch v súlade s rozhodnutím
súdu o styku s dcérou tak, ako to je v rozhodnutí súdu; tento svoj postoj opakovane argumentovala
aj na súdnom pojednávaní, avšak sudkyňa tieto skutočnosti ignorovala. Otec dlhodobo neakceptuje

a nerešpektuje rozhodnutia súdov, čím jej fakticky odopiera právo podieľať sa na výdavkoch pre
dcéru. Je zrejmé, že jeho konanie nie je vedené skutočnou snahou o zabezpečenie potrieb dcéry, ale
snahou vytvárať nepravdivé a klamlivé a urážajúce argumenty proti nej, niektoré následne využíva v
súdnych konaniach. Poukázala na jej aktívnu spoluprácu s ÚPSVaR, psychologickými poradcami, aj
na audiozáznamy z pojednávaní, ktoré potvrdzujú jej aktívnu snahu o starostlivosť o dcéru. Tvrdenie

otca, že počas striedavej starostlivosti sa nezúčastňovala na zabezpečení dcéry, sú hrubo klamlivé.
Naopak sa riadne podieľa na zabezpečení bývania, stravy, vreckového, dopravy do školy, nakupovaní
oblečenia, hygienických potrieb, platenie životnej poistky, poplatkov a pod. Matka garantuje, že keby jej
bolo umožnené tráviť čas s dcérou, čo jej otec stále odopiera, táto starostlivosť by bola dcére riadne
zabezpečená. Otec sa opäť snaží manipulovať situáciu, aby jej znemožnil stretávanie sa s dcérou.

Tvrdenie otca, že sa snaží vyhnúť povinnosti uhrádzať výživné, je úplne nepravdivé. Otec nerešpektuje
aniodporúčaniapsychológovakolíznejopatrovníčky,ktorímuradiliumožniťaspoňpárhodínstretávania
matky s dcérou na obnovu vzťahov. Dlhé roky manipuloval dcéru proti matke. Všetky ďalšie dôkazy a
potvrdenia o matkinom úprimnom záujme o výchovu a starostlivosť o dieťa budú pravidelne zasielané
súdu zo strany Q. G. K. M. O., kde budú prebiehať sedenia, ktoré samotný súd nariadil. Tieto sedenia

budú slúžiť ako dôkaz, že matka má naďalej záujem aktívne sa podieľať na výchove a starostlivosti o
dcéru. Žiada odvolací súd, aby pri rozhodovaní vychádzal výhradne z faktov a dôkazov relevantných
pre záujem maloletého dieťaťa, a aby zabránil ďalšiemu zneužívaniu súdnych konaní na osobné útoky
a manipulácie.9. K replike matky zaslal vyjadrenie otec, ktorý uviedol, že rešpektuje rozhodnutie súdu v celom rozsahu,
apeluje na maloletú dcéru, aby sa pokúsila o stretnutie s matkou, avšak dcéra tento styk úplne odmieta.

Na naliehanie otca dcéra komunikuje s matkou prostredníctvom správ, resp. dvihne telefón, ak matka
zavolá. Ak by to bolo iba na rozhodnutí dcéry, matku by úplne zablokovala, aby s ňou nemusela
komunikovať. Matka sa vôbec nesnaží o stretnutie s dcérou, raz za čas sa ozve, keď je práve v O.,
že sa môžu stretnúť v hostinci, že ju tam čaká, ale nečaká na dcéru, ale má naplánované stretnutie s
priateľkami. Maloletú dcéru zavolá len pro forma. Otec navrhol, že v prípade, ak odvolací súd uzná za

vhodné osobne vypočuť maloletú, keďže dcéra má pomaly XX rokov a je potrebné, aby súd akceptoval
slobodné rozhodnutie maloletej. Matka v odvolaní namietala sumu vo výške 12,50 eur ako mesačný
výdavok na ISIC kartu. Otec zdôraznil, že táto suma je uhrádzaná zo strany otca mesačne, keďže
maloletá využíva MHD v T., ktorou sa prepravuje po meste T.. Predložil aj mesačné úhrady za kartu ISIC.
Výška vreckového pre maloletú vo výške 120 eur mesačne je len minimálna, túto sumu má maloletá k
dispozícii na svoje osobné potreby, aby si mohla počas týždňa dokúpiť potraviny, ak by bolo navarené to,

čonemárada.Oteczdôraznil,žepočasX.ročníka,keďbolamaloletázverenádostriedavejstarostlivosti,
matka maloletej zo začiatku dávala týždenné vreckové 20 eur, ktoré následne znížila na 10 eur, potom
na 5 eur, a v 2. polroku už matka maloletej nedávala žiadne vreckové. Okrem výdavkov na školné a
potreby má maloletá aj ďalšie výdavky, ktoré boli uvedené v predošlom vyjadrení. K výčitkám matky, že
otec neumožnil komunikáciu matky s maloletou dcérou, otec argumentoval, že sama dcéra z vlastnej

iniciatívy poskytla otcovi pre súdne konanie jej komunikáciu s matkou. Maloletá bola dňa 26.02.2025
vypočutá kolíznou opatrovníčkou, ktorej opätovne uviedla, že si styk s matkou neželá. Taktiež uviedla,
že matka sa otcovi vyhrážala a povedala mu, že ak chce boj, bude ho mať. Maloletá za posledných 6
rokov absolvovala vyšetrenia už u 11-teho psychológa, pričom jej stanovisko týkajúce sa stretávania sa
s matkou sa nezmenilo. Matka otcovi vyčíta nerešpektovanie rozhodnutia súdu ohľadom stretávania a

informovania o maloletej dcére, no matka tiež nerešpektuje rozhodnutie súdu a neposiela stanovené
výživné. K dnešnému dňu (04.03.2025) tak matka dlhuje na výživnom 300 eur. Na základe týchto
skutočností otec opätovne navrhol, aby odvolací súd odvolanie matky zamietol.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

10. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (ďalej len „odvolací súd“) po zistení, že odvolanie bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon
odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/, g/ CSP), po skonštatovaní, že podané

odvolaniemázákonnénáležitosti(§127a§363CSP),preskúmalnapadnutérozhodnutiebeznariadenia
odvolacieho pojednávania, keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na
úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na
úradnej tabuli a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku vo výrokoch II., III.
a VI. podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP. Zároveň bolo potrebné zmeniť rozsudok vo výroku V. len v

časti úpravy styku matky s maloletou počas bežného roka podľa § 388 CSP.

11. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. Odvolací súd v zmysle § 379 a § 380 CSP viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania sa plne
stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, pretože jeho argumentácia bola vecne správna, objektívna,
presvedčivá. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe „Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím

súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzujúcim rozsudkom
vytvára ich organickú jednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na relevantné skutkové zistenia
a stručne zhrnie právne posúdenie veci, rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej
stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie“ (uznesenie NS SR sp. zn. 5Obdo/98/2018 zo
dňa 29.01.2020). „Odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového a odvolacieho súdu nemožno posudzovať

izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden
celok“ (ÚS SR vo veciach II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08).13. Vo vzťahu k odvolacím námietkam matky v prvom rade zdôrazňuje, že súd nemusí dať odpoveď
na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia, preto odôvodnenie rozhodnutia

súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom,
že z tohto aspektu je plne realizované zákonné právo účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na
spravodlivé súdne konanie. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby
sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi a predstavami, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani aby
prebral a riadil sa ním predpokladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade

s jeho vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov
(porovnaj napr. IV.ÚS 252/2004, I.ÚS 50/2004, II.ÚS 3/1997, II.ÚS 251/2003).

14. Predmetom preskúmavanej veci v odvolacom konaní bol nesúhlas matky s úpravou výživného
pre maloletú zo strany matky po zmene doterajšieho súdneho rozhodnutia, ktorým bola schválená
rodičovská dohoda, o zverení maloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, do osobnej

starostlivosti otca a úpravou styku maloletej s matkou.

15. Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd považuje napadnutý rozsudok za vecne správny.
Súd prvej inštancie správne vyhodnotil existenciu zmeny pomerov pre zmenu pôvodného súdneho
rozhodnutia o osobnej starostlivosti o maloletú zo strany rodičov v súlade s ustanovením § 26 Zákona o

rodineaovýškevýživnéhorozhodolvsúladesustanoveniami§62,§75a§78Zákonaorodine.Pravidlá
a rozsah stretávania sa dcéry s matkou stanovil v záujme maloletej a v súlade s účelom výchovného
opatrenia. Ohľadne skutkových otázok posudzovaných súdom prvej inštancie neučinil odvolací súd
odlišnýskutkovýzáver.Odvolacísúdpreberásúdomprvejinštanciezistenýskutočnýstavvecianenašiel
dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov odchýliť, príp. zopakovať alebo doplniť dokazovanie.

16.Súdprirozhodovaníotom,čisúdanépodmienkyprezmenusúdnehorozhodnutia,skúmalexistenciu
predpokladov pre prijatie záveru o zmene osobnej starostlivosti o maloletú. Zo záverov skutočného stavu
veci vyplýva, že maloletá býva fakticky v domácnosti otca od júna 2024 v prenajatom byte v obci O., ktorý
jej zabezpečuje všestrannú osobnú starostlivosť a uhrádza všetky oprávnené výdavky maloletej. Otec

nemá s maloletou žiadne výchovné problémy, dcéra ho rešpektuje. Maloletá kolíznemu opatrovníkovi
uviedla, že s matkou má hrozný vzťah, neustále sa hádajú; matka jej dáva pocítiť, že nie je dokonalá,
že potrebuje cvičiť, že má veľké stehná, že sa hrozne oblieka, čím jej znižovala sebavedomie, trestala
ju odmala za všetko. Matka jej nevarila, nedávala jej peniaze na internát; zdôraznila, že chce byť v
starostlivosti otca a k matke chodiť len po dohode, nakoľko s matkou nevydrží dlho v jednej miestnosti.

17. S rodičmi boli zrealizované individuálne a párové poradensko-psychologické stretnutia na referáte
poradensko-psychologických služieb ÚPSVaR G., čo vyplýva zo správy zo dňa 14.10.2024 (viď bod 7.
odôvodnenia rozhodnutia súdu).

18. Súd prvej inštancie dňa 15.11.2024 sám zisťoval názor maloletej, ktorá vypovedala zhodne ako
pred kolíznym opatrovníkom, že s otcom majú úžasný vzťah, že sa mu môže zdôveriť so všetkými
problémami, otec sa o ňu stará; avšak s matkou nevie komunikovať, nakoľko matka ju nepodporuje, ale
kritizuje. Chápe, že nemôže byť bez kontaktu s matkou, ale zároveň poukázala, že s ňou sa len bude
nonstop hádať.

19.Vychádzajúczustanovenia§24ods.4a5Zákonaorodinejemožnéuzavrieť,žesúdprirozhodovaní
o zmene výkonu rodičovských práv a povinností prihliadol na zákonné kritéria, a to je právo maloletého
dieťaťa na zachovanie vzťahu k obidvom rodičom. Prihliadol na citové väzby, vývinové potreby a stabilitu
budúceho výchovného prostredia. V prejednávanej veci súd pristúpil k rozhodnutiu a k výberu rodiča,

ktorý bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú s prihliadnutím aj na záver, že striedavá
osobná starostlivosť sa nejaví ako vhodné riešenie. Výchovné predpoklady oboch rodičov sú rovnaké
alebo nie je možné prijať záver, že limity výchovného pôsobenia na strane otca či matky boli prekročené.
Rozhodným kritériom pre rozhodnutie o tom, komu bude dieťa zverené, sa stala otázka skúmania
citových väzieb ku každému z rodičov. Vzhľadom na závery, ktoré vyplynuli zo zisťovaní kolízneho

opatrovníka a najmä z názoru maloletého dieťaťa, aj odvolací súd sa prikláňa k záveru, že momentálne
v čase rozhodovania súdu citová väzba maloletého dieťaťa výrazne prevažovala v prospech otca.
Zistenú citovú väzbu je správne považovať za výrazný ukazovateľ rozhodný pre stanovenie formy
osobnej starostlivosti. Citové väzby maloletej v rámci posúdenia jednotlivých ďalších komponentovpostulátu najlepšieho záujmu dieťaťa stoja pred ostatnými komponentmi tak, ako sú vymedzené v čl. 5
Zákona o rodine. Dané kritérium schopnosti rodičov tak zabezpečiť vývoj maloletej z hľadiska fyzických,
emocionálnychainýchpotrieb,súajvdôsledkuprejavenéhonázorudieťaťa,výhodnejšienastraneotca.

20. V každom konaní starostlivosti súdu o maloleté dieťa je prioritný záujem maloletého dieťaťa.

21.Podľačlánku3ods.1Dohovoruoprávachdieťaťa,záujemdieťaťamusíbyťprvoradýmhľadiskompri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami

sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

22. Podľa článku 6 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru,
zabezpečujú v najvyššej možnej miere zachovanie života a rozvoj dieťaťa.

23. Podľa článku 12 ods. 1 a 2 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru,

zabezpečujú dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo tieto názory slobodne
vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom dieťaťa musí venovať
patričná pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni. Za tým účelom sa dieťaťu poskytuje najmä
možnosť, aby sa vypočulo v každom súdnom alebo správnom konaní, ktoré sa ho dotýka, a to buď
priamo, alebo prostredníctvom zástupcu alebo príslušného orgánu, pričom spôsob vypočutia musí byť

v súlade s procedurálnymi pravidlami vnútroštátneho zákonodarstva.

24. Podľa článku 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita

prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a
citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným
postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa
zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky
na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné

vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových
väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov
na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

25. Podľa § 43 Zákona o rodine, maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor

vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich
sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť
venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

26. Podľa § 38 ods. 1 a 2 CMP, ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj

názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku
a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb.

27. Záujem dieťaťa však nie je možné stotožňovať so subjektívnymi predstavami rodičov o realizácii
svojho výchovného pôsobenia. Prvoradým záujmom každého dieťaťa je, aby vyrastalo v bezpečnom a

stabilnom výchovnom prostredí v okruhu ľudí, ktorí sú schopní a ochotní mu poskytnúť nielen materiálne
zabezpečenie, ale aj lásku a výchovu tak, aby sa mohlo pozitívne vyvíjať po všetkých stránkach.

28. Dôležitým argumentom pre prijatie záveru o zmene osobnej starostlivosti o maloletú sú závery, ktoré
vyplývajú z opakovaného prejaveného názoru dieťaťa, ktoré práve u otca vníma oveľa intenzívnejšiu

starostlivosť, vnímavosť a citlivosť. Vzájomné puto medzi otcom a dcérou je nateraz vybudované,
maloletá teraz chce žiť v domácnosti s otcom. Súd zisťoval názor dieťaťa v danom konaní priamo.
Maloletá bola primerane svojmu veku a vyspelosti prezentovať svoj názor, poučená.

29. Zisťovanie názoru dieťaťa je jedným zo spôsobov zisťovania skutočného stavu, ktorý tvorí podklad

pre autoritatívne rozhodnutie súdu v danej veci. Vzhľadom na vek maloletého dieťaťa (XX rokov X
mesiace) v čase rozhodovania súdu prvej inštancie aj odvolací súd súhlasí s jeho záverom, že maloletá
je spôsobilá vzhľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť svoj názor v súvislosti s otázkou
osobnej starostlivosti. Posledné kritérium prianie maloletého dieťaťa nepochybne svedčí v prospechosobnej starostlivosti otca. V rozhodovacom procese má názor maloletého dieťaťa významnú úlohu a
jeho názor nemôže ostať nepovšimnutý s prihliadnutím na jeho vek a rozumovú vyspelosť odrážajúce
jeho schopnosť samostatne ho vyjadriť. V konečnom dôsledku právom posúdenie záujmu dieťaťa však

prináleží súdu. Jeho úlohou je korigovať predstavy a názory maloletého dieťaťa o tom, čo je pre neho
za danej situácie vhodné a čo nie (uznesenie Ústavného súdu ČR vo veci III. ÚS 707/04, IV. ÚS 288/04,
III. ÚS 2150/07, I. ÚS 3082/10). Nemožno totiž pripustiť, aby bol v konaní zohľadnený výhradne názor
maloletého dieťaťa bez zreteľa na všetky zistené skutočnosti a v súlade s takto vysloveným názorom,
aby došlo k vyhláseniu autoritatívneho rozhodnutia súdu (Uznesenie Ústavného súdu ČR vo veci I. ÚS

268/02).

30. Matka podala odvolanie proti výroku V. rozsudku, ktorým je upravený styk matky s maloletou.
Namietala že hoci bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti otca, súd ponechal režim styku
matky, ktorý fakticky zodpovedá rozsahu striedavej starostlivosti a s tým súvisiacu neprimeranú výšku
výživného, ktoré má platiť matka na maloletú.

31. Odvolací súd poukazuje, že maloletej aj matke bolo napadnutým rozsudkom vo výroku VII. uložené
výchovné opatrenie podľa § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine, a to povinnosť podrobiť sa sociálnemu
poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu v Q. G. K. S. O. G.. Zo záverečnej správy z Q.S. G.
K. S. O. G. zo dňa 28.05.2025 vyplýva, že „s rodinou bolo uskutočnených celkom 11 stretnutí, pričom

došlolenkjednejspoločnejinterakciímatkyadcéry.Prítomnosťmaloletejdcérypočasďalšejspolupráce
nebola vnímaná ako nevyhnutná, nakoľko dcéra pomenovala oblastí, na ktorých bolo možné s matkou
pracovať bez jej prítomnosti. Dcérin odmietavý postoj bolo potrebné rešpektovať, keďže nie je vhodné
vystavovať ju zaťažujúcim situáciám. U rodičov je vnímaný deficit vzájomne rešpektujúcej komunikácie,
Medzi nimi pretrváva silný konflikt, preto nie je možné efektívne pracovať na náprave vzťahu matka -

maloletá. Matke bolo odporúčané zotrvať v kontaktovaní dcéry, hoci je to častokrát bez spätnej väzby,
čo môže byť frustrujúce. Ak rodina v budúcnosti nebude vystavená záťaži súvisiacej s prebiehajúcimi
súdnymi procesmi, môže redukcia napätia priaznivo ovplyvniť prežívanie jednotlivých členov a prispieť
k spontánnemu zlepšeniu vzájomných rodinných vzťahov“. S poukazom na skutočnosti uvedené v tejto
správe, ale aj na to, že matka neuviedla v odvolaní svoj návrh, ako by si ona inak predstavovala styk s

dcérou, pričom matka na pojednávaní súhlasila s úpravou styku s maloletou (rovnako aj otec), odvolací
súd ponechal rozsah styku počas bežného roka, počas vianočných sviatkov a zimných prázdnin, počas
jarných prázdnin, počas veľkonočných sviatkov a počas letných prázdnin tak, ako ho upravil súd prvej
inštancie. Odvolací súd vyhovel požiadavke matky s poukazom na jej pracovné smeny a zmenil styk
matky s maloletou počas bežného roka, z každého párneho víkendu na každý nepárny víkend v mesiaci

od piatka od 16:00 hod. do nedele do 18:00 hod.

32. Matka v odvolaní s poukazom na rozsah jej styku s maloletou dcérou, podľa ktorého je oprávnená
stretávať sa s maloletou každý druhý víkend, počas polovice všetkých prázdnin a striedavo na Vianoce
a sviatky, čo z jej strany vyžaduje uhrádzať pravidelné výdavky na maloletú (strava, oblečenie,

voľnočasové aktivity, lieky a iné) namietala neprimeranú výšku výživného, ktorú má poukazovať k rukám
otca. Žiadala, aby odvolací súd znížil výšku výživného na sumu 100 eur mesačne.

33. Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd považuje napadnutý rozsudok aj vo výroku
o výživnom za vecne správny. Súd prvej inštancie správne o výške výživného rozhodoval v súlade

s ustanoveniami § 62, § 75 Zákona o rodine. Pre prípad, že výživné musí byť stanovené súdom,
zákonodarca v Zákone o rodine stanovil kritériá, ktoré sú rozhodné pre ich výšku. Zákonodarca
nestanovil striktný spôsob výživného, a preto musia súdy v jednotlivých prípadoch uvážiť všetky
zákonom uvedené kritériá a výživné určiť vo výške zodpovedajúcej týmto kritériám, ako aj zmyslu
a účelu výživného. Na strane oprávneného sú to predovšetkým relevantne odôvodnené potreby, na

strane povinného sú to jeho reálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia poukazuje na oprávnené výdaje maloletej, ktoré zistil a ktoré považoval za dôvodné
výdaje, a ktoré súvisia s jeho oprávnenou výživou. Pomery na strane oprávneného sú zistené správne.
Súd vychádzal z čistého mesačného príjmu otca vo výše 1.070,69 eur (bod 9. rozsudku), na strane
matky konštatoval jej čistý mesačný príjem 991,91 eur. Vzhľadom k zisteným potrebám oprávneného

dieťaťa, ktoré nie sú namietané, schopnostiam a pomerom matky, tiež miere osobnej starostlivosti
otca o maloletú, ktorú Zákon o rodine nepochybne kladie na roveň finančnému zabezpečovaniu výživy
(uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 10.11.2011, sp. zn. IV. ÚS 489/2011), je záver súdu
o stanovení výšky výživného správny.34. Pri určovaní výšky výživného pre maloleté deti odvolací súd podporne poukazuje na materiál
Ministerstva spravodlivosti SR z roku 2024, ktorého cieľom je zjednotiť postup pri určení

výživného (https://www.justice.gov.sk/aktualne-temy/ministerstvo-spravodlivosti-sr-zjednocuje-postup-
pri-urceni-vyzivneho/). Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti matky, (je nositeľkou jednej vyživovacej
povinnosti ) pre mal. L., ktorá bola v školskom roku XXXX/XXXX žiačkou X. ročníka D. školy;
podľa tabuľkového výživného tejto etape života dieťaťa prislúcha percentuálny podiel 24 % z čistého
mesačného príjmu povinného rodiča. Matka má čistý mesačný príjem vo výške 992 eur, t.j. 9,92 x 24

= suma 238 eur mesačne predstavuje výživné. Súd prvej inštancie uložil matke povinnosť prispievať
sumou 200 eur mesačne na výživu maloletej k rukám otca, čo je podľa názoru odvolacieho súdu v súlade
s vyššie uvedenými ustanoveniami Zákona o rodine.

35. Ďalším rozhodným individuálnym kritériom, na ktoré je potrebné prihliadnuť, je aj miera osobnej
starostlivosti o maloletú, ktorá je kladená na úroveň aj finančného plnenia zo strany rodiča, ktorý

ten výkon zabezpečuje. Pri stanovení rozsahu výživného je dôvodné prihliadať na mieru osobnej
starostlivosti otca a absencia nemateriálneho plnenia v podobe rovnakej miery osobnej starostlivosti by
zo strany matky pochopiteľne a rozumne mala byť kompenzovaná plneniami materiálnymi, konkrétne
napr. platením výživného vo zvýšenej miere. Obligatórnym zákonným hľadiskom pri určovaní výšky
výživného je osobný výkon starostlivosti, ktorý Zákon o rodine nepochybne kladie na roveň finančnému

zabezpečovaniu výživy (porovnaj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 10.11.2011, sp. zn.
IV. ÚS 489/2011).

36. Súd prvej inštancie dospel pri rozhodovaní k správnym skutkovým zisteniam, vec správne právne
posúdil, preto odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok vo výrokoch II., III., VI. ako vecne správny

postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP a zmenil rozsudok vo
výroku V. v časti úpravy styku počas bežného roka tak, ako je to uvedené vo výroku II. tohto rozsudku,
podľa § 388 CSP.

37. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac

ustanovením § 378, § 219 ods. 3 CSP a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal
dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní na
odvolacom súde by nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto
preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým odvolateľ, ani nevzniesol
žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene

písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho
súdu pre ľudské práva zo dňa 25.04.2002, č. 64336/01, vo veci LinoCarlos VARELA ASSALINO proti
Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod
sp.zn. 5Cdo/218/2009, 3Cdo/51/2011, 3Cdo/186/2012, 7Cdo/56/2011).

38. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 52 CMP s použitím ustanovenia § 396
ods. 1 CSP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Nevzhliadol
dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov v zmysle
§ 55 CMP.

39. Rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 :0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov; § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená

vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).