Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. jún 2025

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 35C/89/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2324202776
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Dojčánová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2025:2324202776.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní pred sudkyňou Mgr. Zuzanou Dojčánovou, v právnej veci žalobkyne: A.

B., nar. XX.X.XXXX, bytom A. C., zast.: JUDr. Peter Patay, advokát so sídlom Hviezdoslavova 10, 917
01 Trnava, IČO: 50 227 963, proti žalovanej: D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/XX, C., zast.:
BÁNOS & KOŠÚTOVÁ s.r.o., so sídlom Hlavná 979/2, Galanta, IČO: 47 551 372, o určenie vlastníckeho
práva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalobkyňa je p o v i n n á zaplatiť žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške

tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu XX.X.XXXX v znení jej zmeny pripustenej uznesením zo
XX.X.XXXX domáhala, aby súd určil, že žalobkyňa je vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na listoch
vlastníctva č. XXXX G. XXXX v katastrálnom území C., obec C., okres E., a to stavby so súp. č.
XXXX – rodinný dom postavený na pozemku s parc. č. XXXX (LV č. XXXX) a pozemku – parcely
registra „B.“ s parc. č. XXXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX A. (H. č. XXXX). Žalobkyňa
nehnuteľnosti dňa XX.X.XXXX kúpnou zmluvou previedla na žalovanú. Podmienkou a výslovnou
žiadosťou žalobkyne pri spísaní kúpnej zmluvy bolo, že v jej prospech bude bezpodmienečne zriadené

vecné bremeno doživotného bezodplatného užívania nehnuteľností. Žalovaná sa vyjadrila, že je to
samozrejmosť a v žiadnom prípade by žalobkyňu nenechala bez strechy nad hlavou a zo zriadením
vecného bremena súhlasí a inak by nehnuteľnosti nechcela ani kúpiť. Celú kúpnu zmluvu i vklad do
katastra vybavovala žalovaná a uistila žalobkyňu, že má právo doživotného bývania. Kúpna zmluva
bola žalobkyni predložená s tým, že obsahuje všetky potrebné náležitosti aj vo vzťahu k vecnému
bremenu. Následne hneď po uzatvorení zmluvy žalovaná čerpala hypotekárny úver vo výške XX.XXX,-
Eur a na nehnuteľnosti bolo zriadené záložné právo v prospech I., G.. Úver bol vybavovaný na meno

žalobkyne, avšak financie prevzala žalovaná v plnej výške. Až v mesiaci apríl 2024 sa žalobkyňa
náhodou dozvedela, že žalovaná už v roku XXXX vybavovala osvedčenie o spôsobilosti nadobúdať
nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva. Žalobkyňa o týchto krokoch nemala vedomosť. Žalovaná sa
už v tej dobe premyslene a vedome pripravovala na prevod vlastníckeho práva formou kúpnej zmluvy
a vedome potom vynechala zo zmluvy vecné bremeno, aby mohla čerpať hypotekárny úver v mene
žalobkyne. Žalobkyňa uviedla, že nikdy nemala záujem predať nehnuteľnosti bez zriadeného vecného
bremena. Žalovaná od začiatku nekonala dobromyseľne a jej konanie sa bráni dobrým mravom,

najmä ak sa jedná o príbuzenský vzťah matka – dcéra. Žalovaná využila ich príbuzenský vzťah a
dôverčivosť žalobkyne. Žalobkyňa bola hrubým spôsobom oklamaná, podvedená, prišlo o rodinný dom
a bývanie. V odôvodnení zmeny žaloby uviedla, že naliehavý právny záujem je daný tým, že vlastníčkou
nehnuteľností podľa katastra je žalovaná, pričom zmenu zápisu možno dosiahnuť podanou žalobou.Kúpna zmluva u XX.X.XXXX neobsahuje rodné číslo žalobkyne ani žalovanej, čo je povinná náležitosť
zmluvy o prevode nehnuteľností. Kúpna zmluva nie je vkladuschopnou listinou, je absolútne neplatná,
keďže absentuje zákonná náležitosť. Žalobkyňa si kúpnu zmluvu neprečítala, dôverovala dcére, ktorá

zabezpečilaspísaniekúpnejzmluvy.Takistotoboloajsnávrhomnavklad.Žalobkyňapripodpisezmluvy
resp. predtým nevedela, že vecné bremeno by bolo prekážkou získania hypotéky. Žalovaná ju uviedla
do omylu, nakoľko jej tvrdila, že súčasťou kúpnej zmluvy a návrhu na vklad je aj zriadenie vecného
bremena doživotného bývania v jej prospech. Žalovaná tak využila dôveru svojej matky voči nej. Keďže
žalobkyňa dcére dôverovala, túto skutočnosť si nepreverovala a až do januára 2024 žila v omyle, že má

v dome doživotné právo bývania. Žalobkyňa dcére až tak dôverovala, že kúpnu cenu , ktorú obdržala
na účet, celú vybrala a odovzdala dcére, nakoľko tá tvrdila, že si potrebujú s manželom kúpiť dve autá.

2. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe túto navrhla ako nedôvodnú zamietnuť. Žalovaná aj po prevode
nehnuteľností umožňovala žalobkyni naďalej užívať bezplatne prevedené nehnuteľnosti. Nesúhlasí
však, aby nehnuteľnosti obýval priateľ žalobkyne. Kúpna cena bola hradená prostredníctvom

hypotekárneho úveru, pričom banka by nesúhlasila, aby zaťažené nehnuteľnosti boli zároveň zaťažené
vecným bremenom tretej osoby. Kúpna cena bola stanovená dohodou zmluvných strán na sumu
XX.XXX,- Eur a dňa XX.X.XXXX bola prevedená na účet žalobkyne z prostriedkov hypotekárneho
úveru. Strany sporu sa nedohodli a ani nemohli dohodnúť na zriadení vecného bremena práva
doživotného užívania, ktoré predstavuje prekážku pri získaní hypotekárneho úveru. Ani v rámci

predzmluvného rokovania strany nejednali o zriadení vecného bremena v prospech žalobkyne, nakoľko
to ani neprichádzalo do úvahy vzhľadom na spôsob financovania kúpnej ceny. Žalobkyňa bola v plnej
miere oboznámená so zmluvnými podmienkami a s celkovým znením kúpnej zmluvy, t.j. aj s tým, že
zmluvné strany sa nedohodli na zriadení vecného bremena. Kúpna zmluva má tri strany a pozostáva z
piatich článkov, s ktorými sa žalobkyňa mohla aj mala oboznámiť pred samotným podpisom. V zmluve

strany zhodne prehlásili, že sú spôsobilé na právne úkony, ich zmluvná voľnosť nie je ničím obmedzená,
že s obsahom zmluvy súhlasia, že bola uzavretá na základe ich pravej a slobodnej vôle, zrozumiteľne,
určite a vážne, že nebola uzavretá v tiesni ani sa nápadne nevýhodných podmienok, túto zmluvu si
prečítali, jej obsahu porozumeli a na znak súhlasu ju vlastnoručne podpísali. Tak ako kúpna zmluva,
aj návrh na vklad bol podpísaný aj žalobkyňou a je z neho zrejmé, že predmetom vkladu je výlučne

vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na základe uzatvorenej kúpnej zmluvy. Pokiaľ malo byť skutočne
požiadavkou žalobkyne zriadenie vecného bremena v jej prospech, s istotou by jej bolo zrejmé, že na
uvedenom sa v kúpnej zmluve vôbec nedohodli. Žalobkyňa prispôsobuje svoje tvrdenia podľa toho, ako
si to vyžaduje daná situácia. Žalobkyni bol poskytnutý dostatok priestoru a času, aby sa oboznámila
s obsahom kúpnej zmluvy. Jedná sa o trojstrannú, jednoducho koncipovanú kúpnu zmluvu, z ktorej

znenia je jasné, že neobsahuje náležitosti dohody o zriadení vecného bremena doživotného užívania
nehnuteľností, preto sa žalobkyňa ani nemohla domnievať, že je v nej obsiahnuté aj zriadenie vecného
bremena práva doživotného užívania. Na základe tvrdení uvedených v zmene žaloby žalovaná doplnila,
že kúpna zmluva obsahuje rodné čísla oboch zmluvných strán. Predaj nehnuteľností prebehol na
základe kúpnej zmluvy, v ktorej vystupovala ako kupujúca výlučne žalovaná. O kúpnej cene rodinnej

nehnuteľnosti sa žalobkyňa so žalovanou dohodli ako matka s dcérou, a keďže došlo k predaju za
výhodnú cenu, žalobkyňa trvala na tom, aby žalovaná bola výlučnou vlastníčkou bez jej manžela.
Manžel žalovanej s tým súhlasil a dokonca im sám poradil, aby bol vylúčený z majetkovej dispozície, že
existuje možnosť riešiť predmetnú vec mimo BSM prostredníctvom notárskej zápisnice o zúžení BSM.
Z uvedeného dôvodu žalovaná s manželom za plného vedomia žalobkyne zabezpečili vypracovanie

dohody o zúžení BSM. Žalobkyňa nepožadovala zriadenie vecného bremena ani pri uzatvorení kúpnej
zmluva, ani potom. Žalobkyňa nemohla byť vovedená do omylu, keď táto mala dlhý časový rozsah na to,
aby si predaj nehnuteľností dôsledne premyslela, nakoľko zúženie BSM s manželom žalovaná riešila už
vroku2020,kedynáslednebolriešenýhypotekárnyúver,čosavšakspomalilovdôsledkupandemických
opatrení. Nie je pravdou, že si žalobkyňa zmluvu neprečítala, nakoľko spracovateľom zmluvy bol manžel

žalovanej, ktorý žalobkyni prečítal a vysvetlil jednotlivé ustanovenia zmluvy. Zmluvu žalovaná dokonca
nechalažalobkyni,abysijusamamohlavpokojidostatočneprečítaťaoboznámiťsasjejustanoveniami,
čoho dôkazom je aj to, že žalobkyňa bola sama na overení jej podpisu na kúpnej zmluve a teda nemohol
byť na ňu vyvíjaný žiadny nátlak. Nepravdivým je aj tvrdenie, že žalobkyňa dcére tak dôverovala, že
kúpnu cenu, ktorú obdržala na účet, celú vybrala a odovzdala dcére na kúpu áut. Žalobkyňa po obdržaní

peňazí žalovanú a jej manžela osobne informovala, že prostriedky boli na jej účet poukázané a že prevod
bol zavŕšený v poriadku. Žalovaná poprela tvrdenia žalobkyne o použití prostriedkov hypotekárneho
úveru na kúpu áut. Žalovaná a jej manžel autá zakúpili s vlastných finančných prostriedkov.3. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní X.X.XXXX doplnil, že žalovaná využila dôverčivosť
žalobkyne, ktorú mala ako matka voči dcére, uviedla ju do omylu, že predmetom jej aj zriadenie vecného
bremena – práva doživotného užívania. Žalobkyňa nebola nikým poučená o obsahu zmluvy, dozvedela

sa o tom až po tom, ako jej v deň podpisu žalovaná s manželom hodili znenie zmluvy do schránky a na
obed jej zavolali, nech si ju zo schránky vyberie, ide ju podpísať na mestský úrad a následne do banky,
kde budú čakať. Žalobkyňa zmluvu zo schránky vybrala, na mestskom úrade podpísala a išla do banky.
Od nikoho nedostala originál kúpnej zmluvy ani záložnej zmluvy ani iné dokumenty. Hoci to žiadala,
žalovaná na to nikdy nemala čas.

V písomne predloženej záverečnej reči právny zástupca žalobkyne tvrdenia pozmenil, keď uviedol, že
žalobkyňa po pojednávaní našla medzi starými SMS dôkaz, že o zmluve bola informovaná až v deň
podpisu – dôkazom je SMS, ktorú jej zaslala žalovaná, kde sa uvádza, že žalovaná nechala zmluvy
ráno v deň podpisu na botníku. Tie si však žalobkyňa nevšimla, až kým jej žalovaná neposlala SMS,
čo však bolo až pred obedom. Žalovaná tak žalobkyni vyvolala aj časovú tieseň pri podpisovaní kúpnej
zmluvy. Kúpna zmluva je tak neplatná z dôvodu podľa § 49a Občianskeho zákonníka – omyl v podstatnej

skutočnosti, ako aj z dôvodu podľa § 39a Občianskeho zákonníka – využitie tiesne, neskúsenosti
a dôverčivosti. Je tiež zrejmé, že rodinné domy v C. majú a aj v roku 2022 mali hodnotu podstatne vyššiu
než XX.XXX,- Eur.
Na pojednávaní X.X.XXXX právny zástupca žalobkyne poukazoval na ust. § 39a Občianskeho
zákonníka, na základe ktorého je neplatný právny úkon, keď pri vyvolaní tiesne, dôverčivosti si niekto

dá sľúbiť plnenie v nápadne nevýhodnej miere. Zároveň upravil tvrdenie uvedené v záverečnej reči,
že žalobkyňa si nevšimla zmluvy a dozvedela sa o nich až na základe SMS. Nakoľko jej SMS nebola
doručená,zotrvalnapôvodnomtvrdení,žežalobkyňasaozmluváchdozvedelaažnazákladetelefonátu.

4. Právna zástupkyňa žalovanej v záverečnej reči doplnila, že sama žalobkyňa potvrdila, že pri

podpise zmluvy bola prítomná iba pracovníčka mestského úradu. Je preto zrejmé, že zmluvu
žalobkyňa podpísala dobrovoľne, do podpisu ju nikto nenútil a na oboznámenie sa s jej ustanoveniami
mala skutočne dostatok času. Za pravdivé nemožno považovať ani tvrdenie žalobkyne, že nebola
oboznámená o záložnom práve, ktoré má viaznuť na nehnuteľnostiach. Je nelogické, aby si žalobkyňa
bola vedomá skutočnosti, že ide do banky podpísať dokumenty, avšak by nevedela, o aké dokumenty

sa má jednať, keďže sama si úver nebrala. Je potom otázne, za akým účelom sa žalobkyňa mala do
banky dostaviť na podpis dokumentov, ak si nebola vedomá skutočnosti, že ide podpísať záložné zmluvy
a návrhy na vklad záložného práva. Doposiaľ nikto nerozporoval kúpnu cenu, ktorá bola dohodnutá
v rámci vzťahu matka a dcéra. Predložená SMS nepreukazuje tvrdenie žalobkyne, že nemala dosť času
oboznámiť sa so zmluvami. Preukazuje len to, že v deň podpisu jej boli odovzdané v požadovanom

počte za účelom zabezpečenia overeného podpisu. Obsah správy preukazuje, že žalobkyňa bola so
zmluvami vopred oboznámená. Nie je totiž logické, aby pre ňu neznáme zmluvy odišla overiť na matriku.
Pokiaľ ide o vyplatenie kúpnej sumy z hypotéky, žalovaná od počiatku tvrdí, že hypotéka bola braná za
účelom úhrady kúpnej ceny.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, žalovanej, svedka A. A. E., výpisom z H.
č. XXXX, XXXX, rozhodnutím o vklade z XX.X.XXXX G. XX.X.XXXX, kúpnou zmluvou z XX.X.XXXX,
návrhom na vklad z XX.X.XXXX, výpisom z účtu, notárskou zápisnicou N XXX/XXXX J. XX.XX.XXXX,
SMS správou, a zistil tento skutkový stav veci:

6. Žalobkyňa pred súdom uviedla, že žalovaná prišla za ňou a požiadala ju, či jej nedá dom, nakoľko
si chceli kúpiť dve autá a nemali na to peniaze. Žalobkyňa súhlasila pod podmienkou, že tam bude
mať právo užívania a že to neprejde na manžela žalovanej. Dva roky od uzavretia zmluvy dom užívala,
žalovaná ju tam nechala bývať. Potom sa ich vzťahy narušili. Ku kúpnej zmluve uviedla, že dcéra
jej zavolala XX.X.XXXX, aby zmluvu podpísala, išla overiť podpis a potom išla do banky. Bolo to na

obed, žalobkyňa jej povedala, že žiadnu zmluvu nemá, na čo jej žalovaná povedala, že jej ju nechali v
schránke. Zmluvu a následne dokumenty v banke žalobkyňa podpísala v dobrej vôli, mali dobrý vzťah.
Žalovaná mala jej plnú dôveru. Potom sa začala správať neprimerane. Až vo februári 2024, keď si bola
na katastri vyžiadať kúpnu zmluvu, žalobkyňa zistila, že v nej právo užívania nie je. Keď sa o týchto
veciach predtým bavili, hovorila, že to bude mať len papierovo, ale že žalobkyňa tam môže doživotne

bývať. O nemožnosti takejto klauzuly z dôvodu záložného práva žalobkyňa nebola informovaná. Všetky
dokumenty podpísala, aj v banke, keďže v tom čase dcére dôverovala. Žalovaná a jej manžel o
záložnom práve nehovorili, nevysvetlili jej ani, prečo práve kúpa. Žalobkyňa nemala skúsenosti s
predajom nehnuteľností či úvermi. Nečítala, čo podpisuje, kúpnu zmluvu podpisovala na mestskomúrade,kdejejosvedčilipodpis.Ostatnédokumentyvbanke,kdetobolopripravené.Anijejnepovedali,že
záložné právo je medzi ňou a bankou. Skutočnosť, že si dokumenty neprečítala, žalobkyňa odôvodnila
tým, že nemala čas. Vie, že to bola jej chyba, plne žalovanej dôverovala. Pracovníčka banky jej

len povedala, kam podpísať, nič jej nevysvetľovala. Vecné bremeno bolo dohodnuté ústne medzi
žalobkyňou, žalovanou a jej manželom. To, že to nedali do kúpnej zmluvy, žalobkyňa nevedela. Návrh
kúpnej zmluvy pripravil manžel žalovanej, žalobkyni obsah nevysvetlil. Od predloženia kúpnej zmluvy,
do jej podpisu prešla asi pol hodina. Po tom, ako ju žalobkyňa vybrala zo schránky, sa obliekla a hneď
išla podpísať, keďže ju čakali v banke. Po obdržaní zmluvy nežiadala o zahrnutie vecného bremena,

nemala čas si ju ani prečítať, nevedela, že to ta nie je. Pri overovaní podpisu bola prítomná pracovníčka
mestského úradu. Kúpna cena XX.XXX,- Eur jej prišla na účet, žalobkyňa ju vybrala a odovzdala
žalovanej.

7. Žalovaná pri svojom výsluchu uviedla, že sa jedná o starorodičovský dom. So žalobkyňou sa dohodli,
že žalovaná dom odkúpi, nakoľko brat žije v zahraničí. Dohodli sa na cene, zmluvu vypracovával manžel

žalovanej. Podmienkou žalobkyne bolo, aby dom nadobudla výlučne žalovaná, s čím jej manžel súhlasil
a spísali notársku zápisnicu o zúžení BSM v roku XXXX. Následné vybavovanie hypotekárneho úveru
sa predlžovalo kvôli pandémii, k uzavretiu kúpnej zmluvy preto došlo až v apríly 2022. Žalobkyňa iné
podmienkynemala,vecnébremenonežiadala.Manželžalovanejichinformovaloobsahukúpnejzmluvy,
všetky body s nimi prešiel, žalobkyňa sa na nič nepýtala. Nad rámec jej vysvetlil, že vecné bremeno

tam nemôže byť, kvôli záložnému právu. Žalovaná poprela, že by žalobkyni hodila zmluvu do schránky
XX.X.XXXX, keďže podpis je z XX.X.XXXX. Odniesla jej ju večer, aby mala dosť priestoru si ju prečítať.
Ak by s ňou nesúhlasila, mohla od zmluvy odstúpiť, čo sa nestalo. Zmluvu na matrike podpísala. Celá
situácia sa ťahala od roku XXXX, kedy bol realizovaný prvý úkon na splnenie výslovnej podmienky
žalobkyne, až do roku XXXX. Podľa žalovanej ide o dostatočný časový priestor si to rozmyslieť.

V banke boli spolu, zmluvu o záložnom práve žalobkyni vysvetľovali, so všetkým súhlasila, žiadne
požiadavky nemala. Po obdržaní peňazí z úveru ich kontaktovala, že je všetko v poriadku. Žalovaná
nevie, ako žalobkyňa s peniazmi naložila. Žalovaná si auto kupovala z predaja iného auta a úspor,
jej manžel rovnako z predaja ojazdeného auta, úspor a daru od jeho rodičov. Kúpna zmluva obsahuje
všetky náležitosti, nebola podpisovaná pod nátlakom. Nehnuteľnosť je rodinným majetkom, ktorý chcela

žalovaná udržať, prežila tam detstvo a má spomienky na starých rodičov. Na nehnuteľnosti viazne
záložné právo z dôvodu hypotekárneho úveru, ktorý žalovaná brala, aby mohla vyplatiť žalobkyňu.
Kúpna cena je výsledkom obojstrannej dohody s prihliadnutím na vzťah matky a dcéra a na to, že ide
o majetok patriaci rodine po generácie.

8. Svedok A. A. E., manžel žalovanej, pri svojom výsluchu uviedol, že pripravoval kúpnu zmluvu na
základe žiadosti žalobkyne a žalovanej. Proces prípravy bol dlhodobejší, v roku XXXX sa dohodli na
prevode. Už vtedy mala žalobkyňa dostatočné informácie, jej zásadnou podmienkou bolo, aby svedok
nefiguroval ako vlastník. Došlo k zúženiu BSM, na základe čoho bol svedok z prevodu vylúčený.
Kúpna zmluva obsahovala štandardné náležitosti, svedok text žalobkyni prečítal a vysvetlil všetky body.

Žalobkyňa nepožadovala zriadenie vecného bremena, ani ošetrenie iného užívacieho vzťahu. Niekedy
v rokoch XXXX – XXXX jej svedok vysvetľoval, že vecné bremeno nie je možné kvôli nesúhlasu
banky poskytujúcej hypotekárny úver. Ponúkol jej možnosť nájomného vzťahu, žalobkyňa však o žiadne
riešenie nemala záujem, ich vzťah so žalovanou bol postavený na vzájomnej dôvere. Druhýkrát jej
svedok zmluvu prečítal pred podpisom, písomné vyhotovenie bolo žalobkyni odovzdané jeden alebo

dva dni pred podpisom. V pokoji si ju mohla naštudovať, oboznámiť sa s textom, prípadne ju konzultovať
s iným advokátom. Žalobkyňa svedka nikdy následne nekontaktovala, že by sa chcela pozrieť do zmluvy,
a to ani v čase, keď boli vzťahy so žalovanou napäté. Ani svedok ani žalovaná neboli prítomní pri
overení podpisu žalobkyne. Žalobkyňa vedela o procese uzavretia kúpnej zmluvy, aj o tom, že sa to rieši
prostredníctvom hypotekárneho úveru. Tieto skutočnosti jej vysvetlila aj žalovaná. Žalobkyňa svedkovi

potvrdila, že obdržala kúpnu cenu. Motorové vozidlá svedok a žalovaná nadobudli z vyporiadania
rodičovských peňazí, zo spoločných prostriedkov z predaja nehnuteľnosti v C. a z príjmu. Svedok
poskytol žalobkyni informácie o vecnom bremene v rámci aktívneho právneho poradenstva, vedel
podmienky banky a to, že žalobkyňa bude nehnuteľnosti užívať, a preto cítil potrebu jej vysvetliť,
že banky vecné bremeno neakceptujú a poskytol jej informácie o možnostiach inej úpravy užívacích

vzťahov. Na uhradenie kúpnej ceny si so žalovanou ako manželia zobrali spoločný hypotekárny úver.

9. Žalobkyňa je vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na listoch vlastníctva č. XXXX G. XXXX v
katastrálnom území C., obec C., okres E., a to stavby so súp. č. XXXX – rodinný dom postavený napozemku s parc. č. XXXX (LV č. XXXX) a pozemku – parcely registra „C“ s parc. č. XXXX, zastavaná
plocha a nádvorie o výmere XXX A. (LV č. XXXX) (ďalej len nehnuteľnosti).

10. Žalovaná nehnuteľnosti nadobudla na základe kúpnej zmluvy z XX.X.XXXX uzavretej medzi
žalobkyňou ako predávajúcou a žalovanou ako kupujúcou. V kúpnej zmluve je uvedená klauzula, že
kupujúca osvedčuje spôsobilosť nadobudnúť nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva podľa tejto zmluvy
Notárskou zápisnicou sp. zn. K., K., K. XXXXX/XXXX notárky A. A. L., na základe ktorej bolo v súlade
s § 143 a nasl. Občianskeho zákonníka zúžené o nehnuteľnosti jej bezpodielové spoluvlastníctvo.

Predmetom a účelom zmluvy bola kúpa nehnuteľností, vrátane všetkých ich stavebných súčastí
a príslušenstva za dohodnutú kúpnu cenu (čl. II., bod 1. zmluvy). Kúpna cena za nehnuteľnosti
bola stanovená dohodou zmluvných strán na sumu XX.XXX,- Eur, ktorú sa kupujúca zaviazala
uhradiť predávajúcej v celosti a naraz bezhotovostným bankovým prevodom, a to prostredníctvom
hypotekárneho úveru v lehote a za podmienok banky, najneskôr do 60 dní od začiatku čerpania úveru
(čl. III., bod 1.). Po predložení originálu kúpnej zmluvy na pojednávaní X.X.XXXX súd zistil, že tento sa

zhoduje s kópiou predloženou žalovanou ako príloha k podaniu z XX.X.XXXX a obsahuje úplné údaje
žalobkyne aj žalovanej. Žalobkyňa zmluvu podpísala na Matrike v C., pričom jej podpis bol osvedčený
dňa XX.X.XXXX.

11. Žalobkyňa i žalovaná vlastnoručne podpísali i návrh na vklad vlastníckeho práva z XX.X.XXXX na

základe kúpnej zmluvy a Notárskej zápisnice sp.zn. K., K., K. XXXXX/XXXX notárky A. A. L.. Vklad
vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy bol povolený rozhodnutím M. N. E., katastrálneho odboru
č. V XXXX/XXXX J. XX.X.XXXX.

12. Rozhodnutím M. N. E., katastrálneho odboru č. V XXXX/XXXX J. XX.X.XXXX bol povolený vklad

záložného práva k nehnuteľnostiam v prospech I. N. L., G. na základe zmluvy o zriadení záložného
práva uzavretej medzi bankou ako záložným veriteľom a žalobkyňou ako záložcom.

13. Z výpisu z účtu manžela žalovanej vyplýva, že dňa XX.X.XXXX došlo k čerpaniu úveru vo výške
XX.XXX,- Eur.

14.PodľapredloženéhoscreenshotuzoXX.X.XXXXboladňaX.X.XXXXM.XX:XXhoddoručenáspráva
v znení: „Ahoj maminka, nechala som ti ráno na botníku zmluvy, je treba aby si išla na matriku doobeda
overiť podpis a ci by si to zaniesla aj do banky tej pani nech to rýchlo ma“. Podľa informácie o podrobnosti
správy bola táto odoslaná XX.X.XXXX M. X:XX hod a prijatá X.X.XXXX M. XX:XX hod.

15. Podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo
najmä o
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

16. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

17. Podľa § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy,
nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný
zákon neustanovuje inak.

18. Podľa § 42 ods. 2 písm. a) zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych práv

a iných práv k nehnuteľnostiam zmluva, verejná listina alebo iná listina obsahujú označenie účastníkov
práv k nehnuteľnostiam; ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia,
rodné číslo a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné číslo, ak ho
má pridelené, prípadne iné identifikačné údaje.

19. Podľa § 68 ods. 1 a ods. 3 prvá veta zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise
vlastníckych práv a iných práv k nehnuteľnostiam každý má právo do katastrálneho operátu nahliadať a
robiťsiznehopresvojupotrebuvýpisy,odpisy,náčrtyalebokópie,akodseky2a3neustanovujúinak.Pri
nahliadaní do katastrálneho operátu sa rodné číslo alebo ak ide o cudzinca, iný identifikátor sprístupňujelen osobe, ktorej sa rodné číslo alebo iný identifikátor týka. Verejnosť zbierky listín je obmedzená. Prístup
klistinámuloženýmvzbierkelistínsaumožňujelenvlastníkovialeboinejoprávnenejosobe,ichprávnym
predchodcom a právnym nástupcom.

20. Podľa §151o ods. 1 Občianskeho zákonníka vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na
základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím
príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť
tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva

zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

21. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť
predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň
predávajúcemu dohodnutú cenu.

22. Podľa § 39a Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon urobený fyzickou osobou
nepodnikateľom, pri ktorom niekto zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie,
dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá
sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné
plnenie v hrubom nepomere.

23. Podľa § 49a Občianskeho zákonníka, právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle
vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny
úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl
táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatný.

24. Žalobkyňa sa žalobou domáha určenia výlučného vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Nakoľko
na liste vlastníctva je ako vlastníčka zapísaná žalovaná, žalobkyňa má naliehavý právny záujem na
požadovanom určení a podaná žaloba je vhodne zvoleným nástrojom, na základe ktorého je možné
dosiahnuť zmenu zapísaných vlastníckych vzťahov a preto je v zmysle § 137 písm. c) C.s.p. prípustná.

25. Žalobkyňa sa žalobou domáha určenia vlastníckeho práva jednak z dôvodu, že pri uzatváraní kúpnej
zmluvy, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, uzavretá kúpna zmluva
neobsahovala všetky náležitosti v zmysle § 42 ods. 2 písm. a) zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri
nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam, keďže neobsahovala úplný údaj

orodnomčísle.Žalobkyňapritomtotvrdenívychádzalakópiekúpnejzmluvy,ktorúsivyžiadalazozbierky
listín katastrálneho operátu. Tvrdenie žalobkyne o nedostatku náležitostí bolo žalovanými v konaní
jednoznačne vyvrátené doložením originálu kúpnej zmluvy na nahliadnutie na pojednávaní 7.5.2025,
z ktorého bolo zistené, že zmluva obsahovala všetky údaje zmluvných strán v súlade s ust. § 42 ods.
2 písm. a) katastrálneho zákona, vrátane úplných rodných čísiel. Skutočnosť, že kataster žalobkyni

na jej požiadanie vydal kúpnu zmluvu bez údajov o rodných číslach, zodpovedá zákonnému postupu
príslušného úradu v zmysle ust. § 68 ods. 1 a ods. 3 prvá veta katastrálneho zákona, v zmysle ktorých
by žalobkyni mohol byť sprístupnený len údaj o jej rodnom čísle a len na nahliadnutie.

26. Žalobkyňa sa ďalej domáha určenia vlastníckeho práva z dôvodu, že pri uzatváraní kúpnej zmluvy,

predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, bola uvedená do omylu, resp. že
bola zneužitá jej tieseň, neskúsenosť a dôverčivosť.

27. Omyl žalobkyne mal podľa jej tvrdení spočívať v tom, že sa domnievala, že súčasťou kúpnej zmluvy
je aj ďalší právny úkon, a to zriadenie vecného bremena doživotného užívania. Žalobkyňa tvrdila, že

zriadenie vecného bremena bolo jej podmienkou a výslovnou žiadosťou. Žalobkyňa v priebehu konania
bližšie nešpecifikovala kedy a pred kým túto požiadavku formulovala a na preukázanie tohto jej tvrdenia
okrem svojej výpovede žiadne dôkazy neoznačila. Žalovaná tvrdenia žalobkyne o tom, že súčasťou
kontraktačného procesu malo byť aj dojednanie vecného bremena doživotného užívania poprela,
s tým, že takéto vecné bremeno, vzhľadom k zriadeniu záložného práva v prospech poskytovateľa

úveru, ani nebolo možné zriadiť, a že žalobkyňa bola o týchto podmienkach upovedomená. Tvrdenia
žalovanej boli následne potvrdené aj výsluchom svedka A. A. E., ktorý zmluvnú dokumentáciu pre
strany sporu pripravoval. Svedok uviedol, že žalobkyňa pri ich vzájomnej komunikácii nepožadovala
zriadenie vecného bremena, ani ošetrenie iného užívacieho vzťahu. Rovnako potvrdil aj to, že niekedyv rokoch 2020 – 2021 jej vysvetľoval, že vecné bremeno nie je možné kvôli nesúhlasu banky
poskytujúcej hypotekárny úver. Vzhľadom na popretie tvrdenia žalobkyne žalovanou a jeho podporenie
svedeckou výpoveďou súd konštatuje, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie,

že pred uzavretím kúpnej zmluvy vôbec prejavila vôľu zriadiť vecné bremeno doživotného užívania
nehnuteľností a že táto skutočnosť bola pre ňu rozhodujúcou pri uzatváraní kúpnej zmluvy. Žalobkyňa
nepreukázala, že by strany v rámci akejkoľvek komunikácie vôbec riešili zriadenie vecného bremena
ako ňou vymienenú podmienku uzavretia kúpnej zmluvy.

28. Žalobkyňa zároveň nepreukázala, že bola uvedená do omylu pri samotnom uzatváraní kúpnej
zmluvy. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 1.1.2010, sp. zn. 3Cdo/192/2008
(ZSP 1/2010) právna podstata omylu spočíva v tom, že konajúci mal nesprávnu, resp. nedostatočnú
predstavu o právnych účinkoch úkonu. Omyl vo vôli je právne významný (má za následok neplatnosť
právneho úkonu) len vtedy, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá
bola pre právny úkon rozhodujúca, resp. podstatná, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl

vyvolala alebo o ňom musela vedieť v čase právneho úkonu. Omyl je pri právnom úkone rozhodujúci,
resp. podstatný, ak sa týka právneho dôvodu alebo inej skutočnosti, ktorá bola pre uskutočnenie
právneho úkonu podľa prejavenej vôle rozhodujúca. Právne následky omylu sú teda spojené len s
určitým kvalifikovaným (právne významným) omylom. Právne významný je omyl vtedy, ak je tento
omyl skrytý (t.j. účastník konajúci v omyle o ňom nevie) a druhý účastník tento omyl spôsobil priamo,

úmyselne.Oomylvšakpôjdeajvtedy,keďdruhýúčastníkomylvyvolalinak,napríkladneúmyselnealebo
o ňom musel vedieť. V takomto prípade omyl musí vychádzať zo skutočnosti, ktorá je pre uskutočnenie
právneho úkonu rozhodujúca (musí ísť o omyl podstatný). Omyl je podstatný, ak ho konajúca osoba
urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca (podstatná)
a bez ktorej by k právnemu úkonu nedošlo, a ďalej osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl

vyvolala alebo o ňom musela v čase právneho úkonu aspoň vedieť.

29. Vo vzťahu k predchádzajúcim záverom súd uvádza, že zriadenie vecného bremena je samostatným
právnym úkonom a nie náležitosťou kúpnej zmluvy. Tento právny úkon zároveň podlieha aj vkladovému
konaniu na katastri nehnuteľností. Žalobkyňa v priebehu konania opakovane menila tvrdenia o tom,

kedy a akým spôsobom dostala k dispozícii kúpnu zmluvu. V samotnej žalobe uviedla, že jej kúpna
zmluva bola predložená s tým, že obsahuje všetky potrebné náležitosti aj vo vzťahu k vecnému
bremenu doživotného užívania. Pri svojom výsluchu X.X.XXXX uviedla, že dcéra jej zavolala na obed
XX.X.XXXX, aby zmluvu podpísala a išla overiť podpis a potom išla do banky. Žalobkyňa mala žalovanej
povedať, že žiadnu zmluvu nemá, na čo jej žalovaná odpovedala, že jej ju nechali v schránke.

V písomnom vyhotovení záverečnej reči žalobkyňa uviedla, že o zmluvu mala k dispozícii až v deň
podpisu, keď jej ju žalovaná nechala ráno na botníku. Žalobkyňa si to však nevšimla až kým jej
žalovaná neposlala pred obedom SMS. Na pojednávaní X.X.XXXX žalobkyňa prostredníctvom svojho
právneho zástupcu toto tvrdenie opätovne upravila, keď uviedla, že SMS v daný deň neobdržala (prijatá
mala byť až X.X.XXXX) a o zmluvách sa dozvedela až na základe telefonátu poobede. Vyjadrenia

žalobkyne boli rozporuplné a podľa názoru súdu účelovo upravované. Na ich základe a na základe
vykonaných dôkazov však možno uzavrieť, že žalobkyňa mala zmluvy k dispozícii v deň podpisu už
ráno (ponechané v domácnosti žalobkyne), pričom z predloženej SMS správy vyplýva, že žalovaná
o odovzdaní zmlúv a potrebe ďalších úkonov žalobkyňu informovala už v skorých raných hodinách
(SMS odoslaná o 6:36 hod dňa 22.4.2022). Uvedené konanie žalovanej vylučuje, že by žalovaná konala

v snahe vyvolať u žalobkyne časovú tieseň, resp. že by jej bránila v oboznámení sa s obsahom listín za
účelom uvedenia do omylu. Žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala svoje tvrdenia, že si zmluvy
nevšimla, resp. že si ich všimla až pred obedom na základe SMS, resp. že si ich všimla až poobede na
základe telefonátu žalovanej a predovšetkým, že by tieto okolnosti boli akýmkoľvek spôsobom vyvolané
žalovanou. Z obsahu predloženej SMS zároveň vyplýva, že žalobkyňa musela disponovať informáciami

o obsahu zmlúv a potrebe ďalšieho postupu vo vzťahu k úveru. Obsah SMS totiž zodpovedá verzii
prezentovanej žalovanou a vypočutým svedkom, ktorí zhodne uvádzali, že žalobkyňa bola s obsahom
zmluvnej dokumentácie týkajúcej sa kúpnej zmluvy ako aj záložného práva, ktoré bolo podmienkou
poskytnutia úveru, oboznámená. Obsah SMS zodpovedá len upozorneniu na potrebnú postupnosť
úkonov, ktoré však zjavne boli medzi stranami odkomunikované už predtým.

30. Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29Cdo/1830/2007
z 30.7.2009, sp. zn. 26Cdo/1931/2013, podľa ktorého konajúca osoba sa môže účinne dovolať
podstatného omylu vyvolaného osobou, ktorej bol právny úkon určený len vtedy, ak ide o tzv.ospravedlniteľný omyl – len taký omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaca sa osoba postupovala
s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú je možné so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu po
každom požadovať na to, aby sa takémuto omylu vyhla. Rovnako Najvyšší súd SR v už vyššie

citovanom rozhodnutí sp. zn. 3Cdo/192/2008 z 23.11.2009 uviedol, že ust.§49a Občianskeho zákonníka
nemožno vykladať tak, že na jeho základe je osoba, ktorá sa omylu dovoláva, zbavená povinnosti si
sama, podľa okolností prípadu, zabezpečiť objektívne informácia o okolnostiach, ktoré považuje za
rozhodujúce pre uskutočnenie zamýšľaného právneho úkonu a bez príčiny sa vo svojom úsudku nechala
mylne ovplyvniť prípadnými náznakmi riešenia zamýšľaného právneho úkonu. Najvyšší súd Slovenskej

republiky kladie akcent na aktivitu osoby, ktorá sa dovoláva omylu, aby si sama pred vykonaním
právneho úkonu zabezpečila informácie o relevantných okolnostiach, ktoré považuje za rozhodujúce
pre vykonanie právneho úkonu. Ak je osoba pasívna, nekoná dostatočne obozretne a nemôže preto ísť
o ospravedlniteľný omyl konajúcej osoby.

31. Žalobkyňa mala kúpnu zmluvu v jej písomnom vyhotovení k dispozícii od rána dňa 22.4.2022.

Žalobkyňa v konaní netvrdila, že by bola akýmkoľvek spôsobom obmedzená jej schopnosť konať
či schopnosť uvedomiť si následky svojho konania. Vzhľadom na rozsah formy tohto úkonu a jeho
obsah, sa súd plne stotožňuje s vyjadrením žalovanej, že žalobkyňa mala dostatočný priestor na
to, aby si tieto dokumenty (kúpnu zmluvu a návrh na vklad) prečítala a oboznámila sa s nimi, čo
žalobkyňa v konečnom dôsledku potvrdila svojím podpisom na zmluve. Na žalobkyňu pri tom nebol

vyvíjaný žiadny nátlak, zmluvy mala k dispozícii bez prítomnosti žalovanej či iných osôb, v pokoji
vlastnej domácnosti, následne ich, znovu sama, išla opatriť osvedčeným podpisom na obecný úrad. Pri
zachovaní bežnej opatrnosti, ktorú možno očakávať od každého, kto vstupuje do zmluvného vzťahu,
predmetom ktorého je prevod vlastníckeho práva za odplatu, bolo povinnosťou žalobkyne oboznámiť
sa s obsahom právneho úkonu a uistiť sa, že obsahuje všetky ňou vymienené podmienky, ktoré

považovala za rozhodujúce pre vykonanie úkonu. Už pri letmom prečítaní kúpnej zmluvy by bolo
žalobkyni zrejmé, že predmetom nie je súčasne aj zriadenie vecného bremena doživotného užívania.
Žalobkyňa sa nemôže dovolávať ospravedlniteľného omylu vyvolaného žalovanou v situácii, keď mala
právny úkon k dispozícii bez akéhokoľvek vplyvu žalovanej, avšak v dôsledku vlastnej pasivity sa
s ním ani len neoboznámila. Z rovnakých dôvodov nemožno akceptovať ani argumentáciu žalobkyne,

že k uzavretiu kúpnej zmluvy došlo zneužítím jej tiesne, dôverčivosti a neskúsenosti. Všetky tieto
okolnosti by totiž museli slobodu rozhodovania predávajúcej pri uzatvorení zmluvy obmedziť natoľko,
že by nebola schopná reálne uvažovať o tom, či má alebo nemá kúpnu zmluvu o predaji predmetných
nehnuteľností uzavrieť. V konaní nebolo preukázané, že by žalovaná žalobkyňu vystavila časovej tiesni.
Kúpna zmluva predstavuje jednu z najbežnejších foriem zmluvného vzťahu, preto na strane žalobkyne

nemožno hovoriť ani o neskúsenosti, predovšetkým so vzťahu k odlišnému právnemu úkonu (zriadeniu
vecného bremena). To si mala ako podmienku vymieniť samotná žalobkyňa, v dôsledku čoho bola
povinná zistiť si aj relevantné informácie o podmienkach takéhoto úkonu. Na strane žalovanej nemožno
hovoriť ani o zneužití dôvery žalobkyne, keďže žalovaná realizovala všetky potrebné kroky na to, aby
žalobkyňa mala možnosť zo zmluvou sa oboznámiť a slobodne sa rozhodnúť, či ju podpíše alebo

nie. Žalovaná žiadnym spôsobom neovplyvnila rozhodnutie žalobkyne zmluvu si pred jej podpisom
neprečítať. V konaní nebolo preukázané ani naplnenie ďalšieho predpokladu neplatnosti podľa § 39a
OZ, a to, že druhej strane bolo poskytnuté plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné
plnenie v hrubom nepomere. Hrubý nepomer mal spočívať v dojednaní nižšej kúpnej ceny, než bola
trhová hodnota nehnuteľností. Súd v tomto smere odkazuje na judikatúru, podľa ktorej uzavretie kúpnej

zmluvy s dojednanou nižšou kúpnou cenou ako je obvyklé na trhu, samo o sebe nezakladá neplatnosť
právneho úkonu. V rámci zmluvnej voľnosti nie je právnym poriadkom zakázané dojednanie príliš nízkej
kúpnej ceny, resp. dojednanie, pri ktorom je zvlášť hrubý nepomer medzi plnením a protiplnením pri kúpe
nehnuteľností.Pokiaľuzavretiekúpnejzmluvybolovýsledkomdohodyjejúčastníkovnespätejskonaním
priečiacim sa dobrým mravom, len dojednanie príliš nízkej kúpnej ceny nie je v rozpore s dobrými

mravmi (viď rozhodnutia NS SR 3Cdo/190/2019, 3Cdo/244/2018). Podľa názoru súdu je pri posudzovaní
primeranosti kúpnej ceny nutné zohľadniť okolnosti daného prevodu. V prejednávanej veci šlo o prevod
rodinnéhomajetkumedzimatkouadcérou,pričomžalobkyňaexistenciudohodyokúpnejcenespočiatku
žiadnym spôsobom nespochybňovala, a to ani v rámci svojho výsluchu. Dodatočne predložená inzercia
realitných kancelárií zároveň žiadnym spôsobom nepreukazuje neprimeranosť dojednanej kúpnej ceny,

keďže inzerovanými nehnuteľnosťami sú prevažne novostavby v roku 2025. Tieto listinné dôkazy tak boli
pre potreby súdneho konania nepoužiteľné. Žalobkyňa v priebehu konania žiadne dôkazy preukazujúce
reálnu hodnotu prevádzaných nehnuteľností v čase prevodu a teda aj hrubý nepomere medzi hodnotou
a kúpnou cenou neprodukovala.32.Vovzťahukostatnýmtvrdeniamadôkazompredkladaným stranamisporuozmenevkvalitevzťahov
medzi žalobkyňou a žalovanou, okolnostiach opustenia nehnuteľnosti a konfliktov ohľadom prevzatia

a odovzdania osobných vecí, súd konštatuje, že pre rozhodnutie vo veci ich nepovažoval za relevantné.
Žalobkyňa sa domáhala určenia vlastníckeho práva vo vzťahu k tvrdenej neplatnosti kúpnej zmluvy
z 22.4.2022. Súd poukazuje na to, že platnosť či neplatnosť právneho úkonu možno posudzovať len
podľa okolností, ktoré existovali v čase jeho vzniku (viď R 54/2010). Okolnosti, ktoré nastali potom,
sú pre súd bezvýznamné. To isté je možné konštatovať aj pri tvrdeniach o účele použitia peňažných

prostriedkov z úveru žalovanou a jej manželom, či tvrdeniach o naložení s kúpnou cenou žalobkyňou.
V tejto súvislosti súd nevykonal ani dokazovanie SMS správami, ktoré mali dokazovať požičiavanie
peňazížalobkyňoužalovanej,keďžežalobkyňasúduneobjasnila,akérelevantnéskutočnostivzťahujúce
sakneplatnostikúpnejzmluvymalibyťtýmitodôkazmipreukázané,lenžemajúpreukazovaťnaakýúčel
boli čerpané prostriedky z úveru. Súd zároveň poukazuje na to, že tieto dôkazy neboli predložené včas
v zmysle § 153 ods. 2 C.s.p., v dôsledku čoho na ne súd v súlade so zásadou sudcovskej koncentrácie

konania neprihliadal.

33. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

34.Podľa§262ods.1C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

35. Žalovanej ako strane, ktorá mala v konaní plný úspech súd priznal proti žalobkyni právo na náhradu
trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto
rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom
súde Galanta.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis.
V odvolaní sa popri uvedených všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa z.č. 233/95 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.