Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. jún 2025

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 10Csp/38/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121419183
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kopina

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2025:6121419183.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Martinom Kopinom v právnej veci žalobcu: EOS KSI

Slovensko, s.r.o., Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 35 724 803, právne
zastúpený: Remedium Legal, s.r.o., Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 53
255 739 proti žalovanému: A. A., nar. XX.XX.XXXX, B. C. XXX, XXX XX C., právne zastúpený: JUDr.
Martina Fabianová, advokátka, so sídlom Hencovská 2043, Hencovce, o zaplatenie sumy 4.528,60 eur
s príslušenstvom t a k t o

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaný m á voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, vrátane trov
odvolacieho konania Krajského súdu v Prešove prebiehajúceho pod sp. zn. 8CoCsp/21/2023. O výške
týchto trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podaným návrhom domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného
na zaplatenie sumy 4.528,60 eur, s prísl. a na náhradu trov konania. Podanie návrhu odôvodnil tým, že
dňa 12.10.2020 spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a. s., ako postupca a žalobca ako postupník uzavreli
zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bol prevod pohľadávky voči žalovanému na žalobcu.

Postupca uzatvoril so žalovaným dňa 05.06.2013 Zmluvu o splátkovom úvere č. 5043153149, (ďalej len
„Zmluva“), ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu (ďalej len „VOP“). Na základe
Zmluvy postupca poskytol žalovaným úver vo výške 5.900,00 eur. V zmluve sa žalovaný zaviazal vrátiť
ho v pravidelných 120-tich mesačných splátkach v sume 119,64 eur, pri ročnej úrokovej sadzbe 19,90
% po zľave, RPMN 22,14, pri celkovej sume úveru 13.863,85 eur. Žalovaný neplnil v stanovených
termínoch splátky, čím porušili svoju povinnosť podľa Zmluvy a tak postupca podaním ku dňu 2.3.2020
vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, pričom žalovaného vyzval na úhradu dlžnej sumy. Pohľadávka

žalobcu ku dňu postúpenia predstavuje sumu vo výške 7.470,28 eur, ktorá pozostáva z istiny v sume
4.670,00 eur, riadneho úroku v sume 2.458,83 eur, z úroku z omeškania v sume 332,85 eur a poplatkov
vo výške 8,00 eur. Zvyšnú časť dlžnej sumy si žalobca neuplatňuje. Žalovaný po postúpení pohľadávky
ku dňu podania žaloby v sume 5 x 30 eur a to dňa 09.04.2021,6.05.2021, 20.05.2021, 14.06.2021
a 28.06.2021.

2. Okresný súd Vranov nad Topľou rozsudkom zo dňa 30.03.2023, č. k. 10Csp/38/2022-215 súd

konanie v časti o zaplatenie 50 eur s prísl. zastavil, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a zároveň
žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.3. Vzákonomstanovenejlehotepodalvočipredmetnémurozsudkuodvolaniežalobcaprostredníctvom
právneho zástupcu proti výrokom II. a III. tohto rozsudku z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd nesprávnym procesným postupom

znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalobca citoval bod 45. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie
a uviedol k tomu, že považuje za nevyhnutné v prvom rade poukázať na absolútnu zmätočnosť a
nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku. Už v tomto bode odôvodnenia súd uvádza rôzne údaje,

ktoré sú v rozpore so skutočnosťou, pričom nevyplývajú z tvrdení ani jednej zo strán, ani z predložených
dôkazov. Na začiatok uvádza, že podľa tvrdení žalobcu malo dôjsť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti
pre nezaplatenie splátky splatnej v mesiaci 6/2022, pričom, ako je uvedené vyššie, to nevyplýva zo
žiadnych tvrdení žalobcu. Žalobca vo svojich tvrdeniach uvádzal, že k zosplatneniu došlo pre nesplnenie
splátky splatnej dňa 18.02.2020, čiže splátky, ktorá bezprostredne predchádzala zosplatneniu a
vzhľadom na to, by došlo k uplynutiu premlčacej doby najskôr dňa 18.02.2023. Zároveň poukázal na

to, že súd prvej inštancie vo svojom odôvodnení uvádza, že žaloba bola podaná dňa 02.07.2021, a
teda po uplynutí premlčacej doby (s čím sa žalobca absolútne nestotožňuje), pričom súd opätovne
uviedol iný dátum ako skutočný dátum podania žaloby v tomto konaní, keďže žaloba bola podaná až
dňa 09.07.2021. Súd prvej inštancie taktiež poukázal na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti ku ktorému
došlo, podľa tvrdení žalobcu podloženému relevantnými dokumentmi, podaním zo dňa 03.03.2020, no

v odôvodnení súdneho rozhodnutia uvádza podanie zo dňa 04.05.2020. Pre úplnosť žalobca poukazuje
na skutočnosť, že podaním zo dňa 04.05.2020 bol žalovaný vyzvaný na úhradu dlžnej sumy a zároveň
bol upozornený v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách na možnosť postupcu postúpiť
pohľadávku. Zároveň súd prvej inštancie opakovane tvrdí, že žalobca uvádzal ako splátku, pre ktorú
mala byť vyhlásená mimoriadna splatnosť splátku splatnú v júni 2022, pričom žalobcovi nie je zrejmé

odkiaľ súd čerpal pri uvedení týchto informácií vo svojom odôvodnení, keďže nevyplývajú z nijakého
podkladuanivyjadreniavtomtokonaní.Žalobcazároveňnamietalnesprávneprávneposúdeniezačiatku
plynutia premlčacej doby. Citoval ust. § 101 a § 103 Občianskeho zákonníka (OZ). Nestotožnil sa so
záverom súdu prvej inštancie, že k zosplatneniu celého dlhu došlo pre nezaplatenie splátky splatnej
dňa 18.05.2018, ktorá ako prvá omeškaná splátka vyvolala zosplatnenie úveru. Uviedol, že s ohľadom

na aktuálnu rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR premlčaciu dobu nemožno odvíjať od splatnosti
splátky úveru, ktorá zosplatnenie vyvolala, ale premlčacia doba začína plynúť až v deň nasledujúci
po uplynutí troch mesiacov od splatnosti splátky, ktorá tri mesiace predchádza vyhláseniu mimoriadnej
splatnosti (splátka splatná dňa 18.11.2019), teda v tomto prípade uplynuli uvedené tri mesiace dňa
18.02.2020 a premlčacia doba začala plynúť až deň nasledujúci (19.02.2020). Keďže bola žaloba

podaná na súde 09.07.2021, je zrejmé, že bola podaná včas, nakoľko premlčacia doba by uplynula
najskôr 19.02.2023 (a to aj bez aplikácie zákona o neplynutí lehôt v období pandémie COVID 19).
Splátku splatnú dňa 18.05.2018 podľa názoru žalobcu nemožno považovať za splátku, ktorá vyvolala
zosplatnenie dlhu, nakoľko táto predchádzala uplatneniu práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti o
v ako 4 mesiace. S ohľadom na uvedené je splátkou, ktorá vyvolala zosplatnenie dlhu splátka splatná

dňa 18.11.2019. S poukazom na vyššie uvedené vyjadril žalobca názor, že mu vznikol nárok na úhradu
uplatnenej sumy spolu s príslušným úrokom z omeškania, nakoľko žalobou uplatnený nárok nemožno
považovať za premlčaný ani len v časti. Napadnuté rozhodnutie trpí podľa názoru žalobcu vadou
nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko právne posúdenie premlčania súdom prvej inštancie
je v priamom rozpore s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR ohľadom totožnej právnej otázky

(začiatku plynutia premlčacej doby v spotrebiteľských vzťahoch v prípade uplatnenia práva podľa § 565
Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka). Žalobca taktiež vyjadril
nesúhlas so záverom súdu prvej inštancie o tom, že dohodnutý úrok vo výške 19,90 % ročne je v rozpore
s dobrými mravmi. Citoval § 1a nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. a poukázal na to, že dvojnásobok
priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) v júni 2016 predstavoval 29,34 % (2 x 14,67

%), čo prevyšuje dohodnutý úrok 19,90 %, pričom v zmysle citovaného zákonného ustanovenia odplata
pri poskytnutý peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok pri obdobnom úvere.
Žalobca sa vyjadril taktiež k dojednanému poisteniu, ktoré súd prvej inštancie vyhodnotil ako neprijateľnú
zmluvnú podmienku, avšak z odôvodnenia jeho rozhodnutia absolútne nevyplýva z akého dôvodu má
byť dojednané poistenie neprijateľnou podmienkou a na súd prvej inštancie uviedol len svoj subjektívny

názor, že účelom poistenia bolo navýšiť odmenu veriteľa. Žalobca ale poukázal na to, že dohodnuté
poistenie bolo individuálne, pričom žalovaný nemal povinnosť uzavrieť toto poistenie a pokiaľ došlo
k naplneniu dôvodov poistenia, mal sám žalovaný povinnosť ohlásiť poistnú udalosť, pretože právny
predchodca žalobcu nemal možnosť skúmať dôvody, pre ktoré žalovaný prestal plniť svoje povinnosti.Neplnením dohodnutých splátok došlo k zániku poistenia. K skúmaniu schopnosti splácať úver žalobca
uviedol, že odborná starostlivosť pri posudzovaní žalovaného splácať úver bola zachovaná. Pričom pri
posúdení bonity žalovaného boli do vzaté do úvahy všetky dostupné informácie. Výsledkom skúmania

je jednoznačný záver o platobnej schopnosti žalovaného splácať daný úver. Žalobca opätovne poukázal
na to, že spotrebiteľ v žiadosti deklaroval príjem 600,00 eur. Záväzky veriteľa boli overené dopytom
do úverového registra a spolu predstavovali 59,00 eur. Žalovaný deklaroval jedného člena domácnosti
a rodinný stav slobodný. Na základe týchto údajov žalobca od príjmu 600,00 eur odpočítal záväzky
59,00 eur a paušálnu sumu životného minima 198,09 eur, čo predstavuje rozdiel 342,91 eur, a teda

disponibilný zostatok je vyšší ako splátka schvaľovaného úveru. Žalobca taktiež nesúhlasil so záverom
súdu prvej inštancie týkajúceho sa nároku na náhradu trov konania, keďže súd prvej inštancie priznal
žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu a nezobral do úvahy zaplatenie sumy 50,00
eur žalovaným, pričom v tejto časti práve žalovaný zavinil zastavenie konania, nakoľko túto sumu zaplatil
po podaní žaloby. Na základe vyššie uvedeného žalobca zastáva názor, že súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň vychádza jeho rozhodnutie

z nesprávneho právneho posúdenia veci, čo podľa názoru žalobcu vyžaduje okamžitú revíziu zo strany
odvolacieho súdu, nakoľko právne názory uvedené v napadnutom í sú arbitrárne, nepreskúmateľné a
nemajú oporu v zákone. Žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že
žalobe vyhovie a prizná mu trovy konania v plnom rozsahu resp., aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že sa
v celom rozsahu sa stotožňuje s rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou, sp. zn. 10Csp/38/2022
zo dňa 30.03.2023 a s jeho jasným odôvodnením. Súd úplne zistil skutkový stav veci, na základe
vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil, a preto

navrhujme, aby ho odvolací súd ako vecne správny potvrdil. V celom rozsahu poukazujeme na naše
písomnéaústnevyjadreniaprednesenévtomtokonaní.PodľaPrílohykZmluveopostúpenípohľadávok
medzi Slovenská sporiteľňa, a. s. a žalobcom zo dňa 12.10.2020 bol žalovaný ku dňu postúpenia
pohľadávky v omeškaní 952 dní (t. j. 2 roky a 222 dní), posledná splátka bola uhradená dňa 18.02.2018
(odo dňa 12.10.2020 odpočítame 2 roky a 222 dní = 03.03.2018; splátky boli splatné k 18.dňu mesiaca;

teda posledná splátka bola uhradená 18.02.2018). Aplikujúc ustanovenie § 565 OZ v spojení s § 53 ods.
9 OZ a § 101 OZ, začiatok plynutia premlčacej doby sa začal 18.05.2018, premlčacia doba uplynula
dňa 18.05.2021. Predmetná zmluva taktiež neobsahuje všetky náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm.
j) a k) zákona č. 129/2010 Z. z. a to odplatu podľa osobitných predpisov, ktorým je ust. § 53 ods. 6
Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov v spojení s § 1 a 1a nariadenia vlády Slovenskej

republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení
neskorších predpisov - ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ
zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere;
uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Vo výške
splátky je zahrnuté poistné vo výške 4,05 eur, ktoré nebolo zahrnuté do výpočtu RPMN, čistá splátka

je 115,59 eur. V zmluve je nesprávne uvedená celková čiastka vo výške 13.863,85 eur v neprospech
spotrebiteľa, reálne je to suma 14.356,80 eur (120 splátok x 119,64 eur výška splátky). Celková čiastka
uvedenávzmluvejesumavypočítanátakto:13.863,85eurdelenépočetsplátok120sarovná115,53eur
mesačne, čo je rozdiel medzi výškou splátky 119,64 eur a poistným 4,05 eur. Žalovaný má za to, že súd
správne posúdil aj nesplnenie povinnosti žalobcu skúmať bonitu žalovaného. Na základe argumentácie

žalobcu, ktorý prenechal zodpovednosť preukázania svojej bonity iba na žalovaného, by ustanovenie § 7
ods. 1 ZoSU bolo obsoletné. Účelom tohto ustanovenia bola ochrana spotrebiteľa. Žalobca nepreukázal
splnenie podmienok predmetného ustanovenia, neuniesol svoje dôkazné bremeno, pretože nepredložil
žiadne doklady preukazujúce príjem a výdavky žalovaného, minimálne nepredložil výpis z úverového
registra,preukazujúci,čižalovanýmánejakéúveryačiichpravidelnespláca.ZdopytusúduzoSociálnej

poisťovne vyplýva, že žalovaný mal počas svojej pracovnej kariéry uzatvorené prevažne krátkodobé
pracovné zmluvy. Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje skúmanie bonity klienta s odbornou
starostlivosťou, t.j. vyžaduje vyšší stupeň obozretnosti a odbornosti. Zákonnú podmienku uvedenú v §
7 ods. 1 ZoSÚ „s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver“
je potrebné vykladať tak, že nepostačuje zo strany spotrebiteľa poskytnúť veriteľovi informáciu len o

výške svojich príjmov a výdavkov, ale od žalobcu ako veriteľa sa vyžaduje, aby poskytnuté informácie
analyzoval a vyhodnocoval. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi
príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných
výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcejschopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do
budúcna. Nejde pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je
napr. možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a

pod. Cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje
záväzkyriadnesplácať.ZtextuZoSÚvyplýva,žeinformácieprerozhodnutiedodávateľaotom,čizmluvu
uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní
relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako
z informácií dodaných spotrebiteľom a samozrejme ním aj preukázaných, tak z informácií, ktoré získava

z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť
ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa
považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny
obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné,
presné a pravdivé údaje. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako
situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom a domácom

rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať
splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný
a domáci rozpočet a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu
žiadateľovi o úver. Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti
nepostačuje. Podľa vyjadrenia žalobcu zo dňa 07.04.2022 v zmysle prílohy – 6156161 Špecifikácia

postúpenej pohľadávky, výpisov z účtu a úverového účtu žalovaný uhradil sumu 7.791,85 eur. Po
postúpení pohľadávky žalovaný uhradil spolu 150,00 eur a 50,00 eur, spolu tak uhradil žalobcovi sumu
7.991,85 eur. Vzhľadom na to, že predmetný úver považujeme za bezúročný a bez poplatkov, je istina
úveru uhradená a preplatená takmer o 2.091,85 eur. Na základe vyššie uvedeného navrhol, aby krajský
súd zamietol odvolanie a potvrdil rozhodnutie prvoinštančného súdu a priznal žalovanému náhradu trov

právneho zastúpenia v rozsahu 100%.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej aj len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34
CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 CSP) preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie
z dôvodov uvedených v odvolaní žalobcu, ako aj konanie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu súdu prvej

inštancie, v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP. Odvolanie prejednal bez nariadenia
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru o tom, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
Podľa odvolacieho súdu nie je zrejmé, na základe akých skutočností súd prvej inštancie v bode 45.
odôvodnenia svojho rozsudku konštatuje, že k zosplatneniu úveru malo dôjsť pre nezaplatenie splátky
splatnej v mesiaci 6/2022, keď takúto skutočnosť nikto netvrdil a ani nevyplýva zo spisu. Žalobca

poukázal na to, že k zosplatneniu úveru došlo pre nezaplatenie splátky splatnej k 18.02.2020 (až v
odvolaní ako novotu uviedol, že sa jedná o splátku splatnú k 18.11.2019), pričom súd prvej inštancie
v tomto bode odôvodnenia tvrdí že, nakoľko k zosplatneniu úveru malo dôjsť pre nezaplatenie splátky
splatnej v mesiaci 6/2022, tak k premlčaniu by došlo až v mesiaci 6/2023. Odvolací súd v tejto súvislosti
poukazuje na to, že možnosť predčasného zosplatnenia úveru nie je povinnosťou veriteľa, ale je to jeho

právo, ktoré je mu dané zákonom, pričom je výlučne na veriteľovi, či toto právo využije alebo nevyužije,
a ak ho využije, kedy ho využije. Konštatovanie súdu prvej inštancie, že k zosplatneniu úveru došlo pre
nezaplatenieprvejnezaplatenejsplátkynemáoporuvžiadnomprávnompredpise,aleanivovykonanom
dokazovaní. Z obsahu spisu vyplýva, že právny predchodca žalobcu výzvou zo dňa 30.01.2020 vyzval
žalovaného k zaplateniu sumy 2.490,69 eur s tým, že pokiaľ žalovaný túto sumu neuhradí v lehote

15 dní, je veriteľ oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Z obsahu spisu taktiež vyplýva, že
žalovaný si predmetnú zásielku neprevzal v odbernej lehote, čo ale znamená, že táto zásielka sa
dostala do dispozičnej sféry žalovaného potrebné konštatovať, že zákonná podmienka doručenia výzvy
pred zosplatnením úveru bola splnená. Z obsahu spisu taktiež vyplýva, že podaním zo dňa 3.3.2020
právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému, že ku dňu 02.03.2020 vyhlásil splatnosť úveru. Toto

oznámenie bolo žalovanému doručené dňa 13.03.2020. Z týchto listín, s poukazom na zákonnú úpravu
(§ 565 a § 53 ods. 9 OZ) vyplýva, že keďže došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu
02.03.2020, tak pri splnení podmienok vyplývajúcich z § 53 ods. 9 OZ, teda omeškania so splátkou
minimálne tri mesiace, je nepochybné, že k zosplatneniu úveru mohlo dôjsť najskôr pre nezaplatenie
splátky splatnej k 18.11.2019. Vzhľadom na citovanú právnu úpravu nemôže obstáť tvrdenie žalobcu o

tom, že k zosplatneniu úveru došlo pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 18.02.2020, nakoľko pre takýto
prípad nie je splnená podmienka omeškania minimálne tri mesiace. S poukazom na vyššie uvedené
preto nemôže obstáť ani záver súdu prvej inštancie o premlčaní uplatneného nároku, nakoľko súd prvej
inštancie nemal za preukázané, pre nezaplatenie ktorej zo splátok žalobca úver zosplatnil, pričom pokiaľmal súd prvej inštancie o tom pochybnosti, mal žalobcu vyzvať na doplnenie tohto skutkového tvrdenia
(ďalšie skutkové tvrdenia) s poukazom na ust. § 150 ods. 2 CSP.

6. Súd prvej inštancie v bode 47. svojho odôvodnenia konštatoval, že úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov v prvom rade z dôvodu, že dohodnutý úrok 19,9 % ročne je v rozpore s dobrými
mravmi, nakoľko priemerná úroková sadzba pre obdobný typ úveru poskytovaná bankami bola v čase
poskytnutia úveru vo výške 14,67 % ročne. Žalobca v tejto súvislosti odkázal na ust. § 1a nariadenia
vlády č. 87/1995 Z. z., z ktorého vyplýva, že odplata nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej RPMN,

čo v danom prípade nebolo splnené, avšak odvolací súd poukazuje na to, že predmetná zmluva nebola
uzavretá v júni v roku 2016, ako to tvrdí žalobca v odvolaní, ale v júni v roku 2013, kedy ešte predmetné
ustanovenie neplatilo. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že súd prvej inštancie v podstate
ibakonštatoval,žeúrokovásadzbajevrozporesdobrýmimravmizdôvodujejporovnaniaspriemernými
úrokovými sadzbami bánk pri obdobnom úvere, avšak nijako nezdôvodnil z akých konkrétnych dôvodov
považujetútosadzbu,ktorájeccao5%vyššianežnímuvedenýpriemer,zarozpornúsdobrýmimravmi.

Navyše odvolací súd poukazuje na to, že rozpor s dobrými mravmi nezakladá právny záver, že úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov.

7.Súdprvejinštancietaktiežkonštatoval,žezaneprijateľnúpodmienkupovažujedohodnutépoistenie.V
tejto súvislosti konštatuje, že sa jedná len o formálnu dohodu, ktorej reálnym účelom nebolo kryť poistné

riziko pri neschopnosti žalovaného splácať úver, ale jeho reálnym účelom bolo len navýšiť odmenu za
poskytnutý úver. Uvedené strohé konštatovanie však súd prvej inštancie nijako bližšie neodôvodnil s
poukazom na časť II. úverovej zmluvy (súhlas s poistením úveru, bod 1. až 10. úverovej zmluvy). Súd
prvej inštancie taktiež konštatoval, že sa stotožňuje s námietkou nesprávneho výpočtu RPMN. Jedná
sa teda pravdepodobne o námietku žalovaného, ale okrem tejto jedinej k tomuto konštatovaniu nič

neuviedol.

8. Za bezúročný a bezpoplatkový považoval súd prvej inštancie predmetný úver aj z dôvodu
nedostatočného zisťovania úverovej bonity žalovaného s tým, že sa stotožnil so všetkými jeho
námietkami. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje, že z obsahu spisu skutočne nevyplýva akým

konkrétnym spôsobom právny predchodca žalobcu preveroval bonitu žalovaného. Bez náležitého
preverenia vychádzal iba z konštatovania žalovaného, že jeho príjem je 600,00 eur mesačne (zo spisu
nevyplýva akým konkrétnym spôsobom žalobca toto tvrdenie overil). Odvolací súd taktiež poukazuje na
to, že z vyjadrenia právnej zástupkyne žalovaného na pojednávaní dňa 30.03.2023 vyplýva, že v čase
uzavretia úverovej zmluvy mal žalovaný dojednaný pracovný pomer iba na dobu určitú. Z obsahu spisu

taktiež nie je zrejmé akým konkrétnym spôsobom žalobca zisťoval a preveroval výdavky žalovaného.
Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že aj napriek tomu, že právna úprava týkajúca sa
skúmania bonity spotrebiteľa nebola v čase uzavretia zmluvy ešte upravená v takom rozsahu, ako je
to v súčasnosti, tak je úplne nepochybné, že základnou povinnosťou veriteľa z hľadiska preverenia
bonity žalovaného bolo zistenie, ale samozrejme aj preverenie, príjmov a výdavkov žalovaného. Aj keď

súd prvej inštancie relevantne neozrejmil z akých konkrétnych dôvodov žalobca hrubo porušil svoje
povinnosti vyplývajúce z § 7 ods. 1 ZoSÚ, tak z jeho záveru je zrejmé, že konanie žalobcu vyhodnotil ako
hrubé porušenie, nakoľko konštatoval že úver je bezúročný a bez poplatkov. Odvolací súd poukazuje
na to, že z obsahu nevyplýva, aby žalovaný rozporoval žalobcom tvrdený príjem vo výške 600,00 eur,
ale poukázal na to, že v čase uzavretia zmluvy mal mať uzavretý pracovný pomer iba na dobu určitú.

9. O tejto skutočnosti však súdu nepredložil dôkaz. Za týchto okolností odvolací súd, bez ďalšie
dokazovania,považujezáversúduprvejinštancieotom,žezostranyveriteľadošlokhrubémuporušeniu
povinností vyplývajúcich z § 7 ods. 1 ZoSÚ za predčasný, pričom pokiaľ veriteľ nekonal s odbornou
starostlivosťoupodľa§7ods.1ZoSÚ,niejeoprávnenývyžadovaťodspotrebiteľajednorazovésplatenie

spotrebiteľského úveru.

10. V takomto prípade v čase postúpenia pohľadávky na základe zmluvy zo dňa 12.10.2020 predmetný
úver ešte nebol v celom rozsahu splatný, keďže jeho konečná splatnosť bola dojednaná k 18.06.2023
a pokiaľ došlo k postúpeniu tzv. „živého“ úveru, je potrebné skúmať splnenie podmienok vyplývajúcich

z § 17 ZoSÚ, resp. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a v tejto súvislosti aktívnu vecnú
legitimáciu žalobcu. Odvolací súd poukazuje taktiež na to, že pokiaľ by aj došlo k hrubému porušeniu
povinnosti podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ, na základe zásady od „väčšieho k menšiemu“ by veriteľ taktiež nebol
oprávnený požadovať od spotrebiteľa jednorazového splatenie spotrebiteľského úveru.11. Odvolací súd má teda zato, že základný argument zamietnutia žaloby, ktorý prezentoval súd prvej
inštancie, teda premlčanie uplatneného nároku, nie je správny sa odvolací súd taktiež nestotožňuje

so závermi súdu prvej inštancie týkajúcimi sa bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru z dôvodu
rozporu s dobrými mravmi, keďže takáto skutočnosť nezakladá zákonný dôvod pre záver, že úver
je bezúročný a bez poplatkov. Takýto záver súdu prvej inštancie je nepreskúmateľný, rovnako ako
jeho konštatovanie o nesprávnom výpočte RPMN. Čo sa týka záveru, že úver je bezúročný a bez
poplatkov z dôvodu nedostatočného zisťovania úverovej bonity žalovaného, tak ani v tejto časti nie je

rozsudok súdu prvej inštancie preskúmateľný, keďže súd vlastne iba konštatuje aké doklady mali byť,
podľa jeho názoru, v konaní predložené, ale z jeho odôvodnenia vlastne nevyplýva akým spôsobom
sa vysporiadal so skutkovými tvrdeniami a predloženými dôkazmi strán sporu týkajúcimi sa bonity
žalovaného. Súd prvej inštancie konštatoval, že pokiaľ by banka zistila dôsledne všetky skutočnosti,
tak buď by žalovanému neposkytla úver alebo poskytla by mu nižší úver za „ľahších podmienok“, čo
by skôr evokovalo záver, ktorý už odvolací súd prezentoval, teda, že v danom prípade sa nejednalo

o hrubé porušenie povinnosti veriteľa, ale nekonanie s odbornou starostlivosťou. Súd prvej inštancie
nedostatočným odôvodnením svojich záverov, ako aj zmätočnými skutkovými tvrdeniami zaťažil svoje
rozhodnutie nespreskúmateľnosťou a takýmto nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi,
aby uskutočňoval jemu patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP predmetné rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej

inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V tomto konaní súd prvej inštancie rozhodne aj o trovách
celého konania, pričom aj toto rozhodnutie náležite odôvodní tak, aby bolo preskúmateľné, pretože tak,
ako na to správne poukázal žalobca, súd prvej inštancie síce priznal žalovanému náhradu trov konania
voči žalobcovi v rozsahu 100 %, avšak nijakým spôsobom sa nevysporiadal so zastavením konania
v časti o zaplatenie sumy 50 eur s príslušenstvom, k zaplateniu ktorej došlo až po podaní žaloby.

Úlohou súdu prvej inštancie bude teda prioritne opätovne posúdiť akým konkrétnym spôsobom žalobca
zisťoval a vyhodnotil bonitu žalovaného s poukazom na ust. § 7 a § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z.
V prípade potreby je súd prvej inštancie oprávnený na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností
požiadať strany o ďalšie skutkové tvrdenia (§ 150 ods. 2 CSP), pričom vzhľadom na to, že sa jedná
o spotrebiteľský spor, je súd oprávnený taktiež vykonávať dôkazy, ktoré strany sporu nenavrhnú (§ 295

CSP). V závislosti od týchto skutkových zistení súd prvej inštancie vyhodnotí, či bol žalobca oprávnený
požadovať od žalovaného jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru, v prípade ak také oprávnenie
nemal, posúdi jeho aktívnu vecnú legitimáciu v tomto spore.

12. Žalobca vo svojich vyjadreniach zo dňa 07.10.2024 a 09.06.2025 uviedol, že odborná starostlivosť
pri posudzovaní schopnosti žalovaného splácať úver (t.j. pri posudzovaní bonity) bola zachovaná. V
rámci kontraktačného procesu nedošlo k porušeniu žiadnej povinnosti veriteľa. Pri posúdení bonity
žalovaného boli do úvahy vzaté všetky dostupné informácie, vrátane údajov zo spoločného bankového/
úverového registra. Výsledkom daného posúdenia schopnosti žalobcu splácať úver bol jednoznačný

záver o jeho platobnej spôsobilosti/schopnosti splácať daný úver. Žalobca predložil výstup z interných
aplikácií postupcu, ktoré zaslal žalobcovi na preukázanie riadneho overenia schopnosti splácať
poskytnutý úver žiadateľov o úver. Overovanie schopnosti splácať úver prebieha vo väčšine prípadov
v automatickom režime, pričom údaje potrebné na posúdenie žiadosti o úver sú napríklad z úverového
registra alebo Sociálnej poisťovne získavané vo forme dát, ktoré v čitateľnej podobe zobrazujú len

interné aplikácie postupcu. Postupca preto tieto údaje pretavil do priloženého osvedčenia. Spotrebiteľ
v žiadosti o úver deklaroval príjem vo výške 600,00 eur. Závislá činnosť bola overená na základe
predložených dokladov. V rámci nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb bral veriteľ
do úvahy životné minimum spotrebiteľa v sume 198,09 eur, nakoľko ten v žiadosti o úver deklaroval
jedného člena domácnosti a rodinný stav slobodný. Životné minimum spotrebiteľa a členov domácnosti

spotrebiteľa bolo podľa deklarovaných informácií vo výške 198,09 eur (jedna plnoletá dospelá osoba).
Uvedené predstavuje paušálnu sumu výdavkov na bývanie, energie, telekomunikačné služby a výdavky
osobnej spotreby. Uvedené výdavky totiž nie je možné objektívne overiť bez neprimeraného zásahu
do súkromia potencionálneho žiadateľa o úver. V prípade ak by totiž žiadateľ o úver mal preukazovať
mesačné výdavky osobnej spotreby, bolo by potrebné vykonať šetrenie v mieste jeho bydliska,

preukázať mesačnú spotrebu domácnosti a zohľadniť napríklad klimatické podmienky v danom období,
zohľadniť náklady žiadateľa o úver na dopravu dokladovaním nákladov na motorové vozidlo alebo
MHD a pod. Takéto šetrenie je samozrejme absurdné a v bežnom živote nerealizovateľné. Národná
úprava, smernice EÚ a ani dôvodové správy, či recitály nenaznačujú, že medzi povinnosťami veriteľavykonávajúceho overovanie bonity bola aj povinnosť skúmať konkrétne bežné výdavky spotrebiteľa na
chod domácnosti. Výška splátky poskytnutého úveru bola vo výške 126,00 eur. Existujúce záväzky
veriteľ overil dopytom do úverového registra dňa 05.06.2013, z ktorého je zrejmé, že žalovaný mal v čase

poskytnutia úveru úverové zaťaženie s mesačnou splátkou 59,00 eur. Disponibilný zostatok je vyšší ako
splátka schvaľovaného úveru. Žalobca touto cestou uvádza, že poistenie úveru nebolo podmienkou pri
uzatvorení zmluvy, čiže bolo v tomto prípade fakultatívne, t.j. išlo o možnosť, nie povinnosť dojednať
taký druh poistenia. Zmluvu o úvere bolo možné uzavrieť a úver poskytnúť za rovnakých podmienok
aj bez poistenia. Poistné do výpočtu celkových nákladov v takom prípade z dôvodu jeho fakultatívnosti

nevstupuje - nie je teda povinné a úverovú zmluvu za rovnakých podmienok môže klient uzatvoriť aj bez
dojednaného poistenia. Takto „fakultatívne“ koncipované poistenie potom v zmysle § 2 písm. g) zákona
o spotrebiteľských úveroch nie je zahrnuté do výpočtu celkových nákladov a teda ani do RPMN - podľa
§ 2 písm. g) ZoSU: ,,Na účely tohto zákona sa rozumie celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so
spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu,
ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi

známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby
súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť
zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za
ponúkaných podmienok“. Spotrebiteľ uviedol v žiadosti príjem u zamestnávateľa ADECCO, spol. s.r.o.
od 01.11.2012. Spotrebiteľ na preukázanie tejto skutočnosti predložil výpis z účtu v inej banke. Tento

výpis však poskytovateľ úveru nemá archivovaný, nakoľko od poskytnutia úveru uplynulo viac ako
10 rokov a od postúpenia pohľadávky viac ako 5 rokov. Žalobca však poukazuje na skutočnosť, že
spotrebiteľ potvrdil správnosť týchto údajov vlastnoručným podpisom na žiadosti o úver. Veriteľ na
základe overenia akceptoval celkový príjem vo výške 600,00 eur. Čo sa týka výdavkov, žalovaný má
náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ

vyživovaciu povinnosť. V rámci nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb bral veriteľ do
úvahy životné minimum spotrebiteľov a osôb voči ktorým majú vyživovaciu povinnosť v sume 198,00 eur.

13. Obdobné skutočnosti uviedli sporové strany prostredníctvom právnych zástupcov na pojednávaní
dňa 12.06.2025.

14. Súd opätovne vykonal dokazovanie oboznámením sa s prílohami žaloby, a to Zmluvou
o splátkovom úvere, Všeobecnými obchodnými podmienkami k zmluve, Zmluvou o postúpení
pohľadávok, prílohou k Zmluve o postúpení pohľadávok, výpisom z osobného účtu žalovaného,
oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, výzvami a pokusom o zmier, vyjadreniami žalobcu

a žalovaného a uznesením odvolacieho súdu.

15. Na základe takto vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav:

16. Dňa 05.06.2013 uzavrel právny predchodca žalobcu, SLSP, a.s., a žalovaný Zmluvu o splátkovom

úvere č. 5043153149. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru v sume 5.900,00 eur, pri celkovej cene
úveru 13.863,85 eur, počte splátok 120 a výške mesačnej splátky v sume 119,64 eur, ročnej úrokovej
sadzbe vo výške 19,90 % po zľave a RPMN vo výške 22,14 %. Dátum splatnosti prvej splátky bol
stanovený na deň 18.07.2013.

17. Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 03.03.2020 právny predchodca žalobcu
žalovanému oznámil vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 02.03.2020.

18. Pokusom o zmier zo dňa 17.06.2021 žalobca žalovaného vyzval na úhradu dlžnej sumy vo výške
8.101,51 eur.

19. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 12.10.2020 postúpil postupca svoju pohľadávku voči
žalovanému žalobcovi. Podľa prílohy k zmluve výške postúpenej pohľadávky predstavovala čiastku
7.470,28 eur. Na základe uvedeného mal súd za preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu.

20. Uvedenú vec súd takto právne posúdil:21. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu. Pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky (§ 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

22. Zmluvou o pôžičke prenecháva jedna strana (veriteľ) druhej strane (dlžníkovi) veci určené podľa
druhu a táto druhá strana sa zaväzuje vrátiť po čase veci rovnakého druhu. Najčastejšie sú predmetom
pôžičky peniaze. Samotná pôžička vzniká reálnym úkonom - odovzdaním predmetu pôžičky dlžníkovi.

23. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

24. Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy,
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so

spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

25.Dodávateľjeosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskejzmluvykonávrámcipredmetusvojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti (§ 52 ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka).

26. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

27. Podľa § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

28. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

29. Podľa § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch

a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení neskorších predpisov, spotrebiteľským úverom na účely tohto
zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere
vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

30. Podľa § 2 písm. a), b) zákona o spotrebiteľských úveroch, sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba,
ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania,
povolania alebo podnikania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo
poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

31. Podľa § 9 ods. 2 Zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
OZ musí obsahovať tieto náležitosti:

a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,

miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v
rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú
osobu,c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa

okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo

služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové

sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek

počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie

platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred

lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť

čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa§ 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;

platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

32. Vzmysle§54ods.1,ods.2Občianskehozákonníka,zmluvnépodmienkyupravenéspotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôževopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

33. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu
s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v

právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z
toho,žepredovšetkýmspotrebiteľvdobrejviereuzatvárazmluvusdodávateľom,odktoréhosaočakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

34. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za
neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich
použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných

podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Dodávateľ je povinný zdržať sa ich
používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa

v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

35. V tomto prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože
ju uzatváral právny predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy,
ako aj obsah úverových podmienok bol daný predchodcom žalobcu bez možnosti žalovaného privodiť

akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení
Občianskeho zákonníka. Súd má za to, že tým, že na daný právny vzťah bol použitý režim Obchodného
zákonníka,došlobykznevýhodneniupostaveniažalovanéhoakospotrebiteľavdanomprávnomvzťahu.

36. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej

únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,

ďalej len „smernica“).

37. Nepochybne zmluva uzavretá medzi stranami je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o
ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je
potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

38. Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo

a všetky práva s ňou spojené.

39. Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie
odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

40. Postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi.
Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky
dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámidlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení (§ 526 ods.
1 a 2 Občianskeho zákonníka).

41. V § 528 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa uvádza, že postupca je povinný odovzdať postupníkovi
všetky doklady a poskytnúť všetky potrebné informácie, ktoré sa týkajú postúpenej pohľadávky.

42. V zmysle § 92 ods. 8 zákona NR SR č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení účinnom v čase
uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávok, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky

zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo
len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo
pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť
písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez
súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v

celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať
postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných

záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

43. Postúpenie pohľadávky je upravené v ustanoveniach § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Postúpením pohľadávky treba rozumieť zmenu v subjekte záväzkového vzťahu, konkrétne zmenu

v osobe veriteľa, keď na základe zmluvy medzi pôvodným veriteľom a treťou osobou postúpi pôvodný
veriteľ svoju pohľadávku, ktorú má v čase postúpenia voči dlžníkovi, novému veriteľovi a to aj bez
súhlasu dlžníka. V danom prípade sa však Slovenská sporiteľňa, a.s. ako banka a pôvodný veriteľ
pri postúpení pohľadávky žalovanému na inú osobu musí riadiť okrem všeobecných ustanovení
Občianskeho zákonníka aj ustanovením § 92 ods. 8 zákona o bankách, nakoľko ten má vo vzťahu

k Občianskemu zákonníku povahu lex specialis.

44. V zmysle citovaného ustanovenia tak predpokladom postúpenia pohľadávky banky na inú osobu
je, aby bol klient s plnením pohľadávky v omeškaní aspoň 90 dní a zároveň to, aby ho banka na jej
splneniepísomnevyzvala.Písomnávýzvabankydlžníkovinasplneniedlhuje nevyhnutnoupodmienkou

platnosti postúpenia (cesie) pohľadávky banky na tretiu osobu. Ak tieto predpoklady nie sú splnené,
pohľadávku banka nemôže postúpiť a ak tak aj napriek tomu urobí, potom takéto postúpenie je svojim
obsahom a účelom v rozpore so zákonom a ako také je neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.

45. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva

subjektu- žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento
hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného
práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je
imanentnou súčasťou súdneho konania (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.6.
2010, sp. zn. 2Cdo 205/2009).

46. Povinnosťou banky (právneho predchodcu žalobcu) pred postúpením pohľadávky bolo písomne
vyzvať dlžníka (žalovaného) na splatenie peňažného záväzku a preukázať doručenie takejto výzvy
žalovaného, ako zákonného predpokladu pre spôsobilé postúpenie pohľadávky podľa § 92 ods. 8
zákona o bankách.

47. Postupca, ktorému banka pohľadávku postúpila je povinný tvrdiť a dokázať, že pred postúpením
pohľadávky banka klienta písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku a klient napriek tomu zostal
v omeškaní so zaplatením svojho záväzku nepretržite 90 dní. Nepreukázanie týchto skutočností má
za následok nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka, nakoľko doručenie písomnej výzvy banky

dlžníkovijejednouzpodmienokpreplatnépostúpeniepohľadávky(uznesenieKrajskéhosúduvBanskej
Bystrici sp. zn. 15Co/47/2016 zo dňa 24.02.2016).48. Súd má za to, že výzva uvedená v § 92 ods. 8 Zákona o bankách nie je právnym úkonom, čo
znamená, že platnosti resp. neplatnosti tejto výzvy sa nemožno domáhať v konaní pred súdom. Ide o tzv.
faktický úkon, ktorý je však nevyhnutnou podmienok možnosti ďalšieho právneho úkonu a to postúpenia

pohľadávky zo strany banky. V prípade ak tento faktický úkon nebol vykonaný, neplatným bude následný
právny úkon.

49. Zvykonanéhodokazovaniavyplýva,žeuzavreliprávnypredchodcažalobcu,SLSP,a.s.ažalovaný
Zmluvuosplátkovomúvere.Predmetomzmluvyboloposkytnutieúveruvsume5.900,00eur,pricelkovej

cene úveru 13.863,85 eur, počte splátok 120 a výške mesačnej splátky v sume 119,64 eur, ročnej
úrokovej sadzbe vo výške 19,90 % po zľave a RPMN vo výške 22,14 %. Dátum splatnosti prvej splátky
bol stanovený na deň 18.07.2013.

50. Od rozhodovania odvolacieho súdu, teda od rozhodovania zo dňa 12.09.2024, ktorým nadriadený
súd vec zrušil a vrátil rozhodnutie súdu prvej inštancie na ďalšie konanie sa posunula, resp. ďalej

vyvinula rozhodovacia prax súdov:

51. Podľa Uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 13.02.2025 sp. zn. 6Cdo/152/2022:
„Bez konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či k
uplatneniuprávadošlozasplneniapreňzákonomurčenýchpodmienok(uplynutiaobochlehôtpodľa§53

ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 31.10.2024). Právny úkon nekonkretizujúci splátku
je preto nedostatočne určitý, sankcionovaný neplatnosťou (podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka).“
To znamená, že súd žalobu zamietol pre nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu spoločnosti EOS
KSI Slovensko s.r.o., ktorú vyvodzuje z toho dôvodu, že okamžité zosplatnenie dlhu alebo tzv. default
žalovaného bol učinený ako neplatný právny úkon právnym predchodcom žalobcu a na základe toho

nemohli byť riadne splnené podmienky podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách pre postúpenie bankovej
pohľadávky na ďalší subjekt, pretože je celkom zrejmé, že postupovanie pohľadávky v tomto prípade
vychádzalozplatnostiokamžitéhosplateniadlhu,atedabolapostupovanácelápohľadávkazúverového
vzťahu. Nakoľko súd konštatuje neplatnosť tohto okamžitého zosplatnenia, tak ku dňu postupovania
pohľadávky, t.j. ku dňu 12.10.2020 išlo ešte o tzv. živý úver, ktorého platnosť úverovej zmluvy mala

končiť 18.06.2023. To znamená, že úver nemohol byť riadne postúpený a preto žalobca v tomto konaní
nedisponujeaktívnoulegitimáciou.Atospoukazomnasúdomcitovanéuznesenie,nakoľkovokamžitom
zosplatnení, resp. z dvoch úkonov, z ktorých sa skladá tzv. default aj ako v predchádzajúcej výzve, nie
je presne konkretizovaná splátka, pre ktorú malo k zosplatneniu dôjsť.

52. A druhý dôvod, z ktorého súd odvodzuje neexistenciu aktívnej legitimácie u žalobcu je neplatnosť
okamžitého zosplatnenia dlhu okrem vyššie uvedeného aj z dôvodu, že pri skúmaní bonity žalovaného
pred poskytnutím úveru banka nekonala s odbornou starostlivosťou a nesplnila si riadne povinnosť
skúmať jeho úverovú bonitu. V súlade s právne záväzným pokynom KS v zrušujúcom uznesení
súd doplnil dokazovanie ohľadne dokazovania bonity bankou a hodnotí a prisvedčuje námietkam

právnej zástupkyne žalovaného, že žalobca tvrdil, že banka skúmala bonitu okrem iného aj dopytom
do bankových systémov, ako aj Sociálnu poisťovňu, ale neuniesla dôkazné bremeno v tomto
smere. Naopak, žalovaný preukázal predložením pracovnej zmluvy so zamestnávateľom ADECCO,
t.j. pracovnou agentúrou v spojení s dohodou o dočasnom pridelení zamestnanca medzi ADECCO
a žalovaným, že nielenže nemal uzavretý riadny pracovný pomer, čo už samo o sebe by znižovalo

bonitu alebo by malo v očiach banky znižovať jeho bonitu, pretože išlo len o takzvaného agentúrneho
zamestnanca pracovnej agentúry, ktorý fungoval na základe dočasných pridelení pracovnej agentúry
užívateľským zamestnávateľom, čo celkom jasne vyplýva z článku IV., bod 5 dohody o dočasnom
pridelení zamestnanca medzi pracovnou agentúrou ADECCO a žalovaným, kde je uvedené, že
pridelenému zamestnancovi po dobu dočasného pridelenia nevzniká pracovný pomer k dočasnému

zamestnávateľovi. A po druhé, z týchto dokumentov vyplýva, že ani teda nešlo o pracovný pomer,
ale išlo „len“ o dočasné pridelenie agentúrneho zamestnanca a aj to len na určitú dobu a to na dobu
dočasného pridelenia užívateľskému zamestnávateľovi CCC obuv SK, s.r.o. V zmysle záverov KS, ktorý
uviedol, že žalovaný toto tvrdil na pojednávaní, ale nepredložil k tomu súdu dôkazy, súd konštatuje, že
po odvolacom konaní tieto dôkazy písomne súdu žalovaný predložil a z týchto dôkazov celkom jasne a

zrejme vyplýva, že žalobca, resp. právny zástupca žalobcu nekonal s odbornou starostlivosťou. Pretože
je možné, že síce istým spôsobom zisťoval bonitu žalovaného, ale pri zisťovaní mal zistiť, alebo ak konal
s odbornou starostlivosťou, tak musel zistiť, že žalovaný je nebonitný na výšku úveru, ktorá mu bola
poskytnutá. Okrem toho pred poskytnutím tohto sporného úveru, mu 2 dopyty v rovnakom bankovomdome (Slovenskej sporiteľni) boli odmietnuté. Na základe toho súd konštatuje, že pri riadnom nesplnení
podmienky podľa § 7 ods. 1 ZSU, resp. jej nesplnení s odbornou starostlivosťou v kontexte § 11 ods.
2 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ nebol oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové

splatenie spotrebiteľského úveru. A preto, ak tak učinil, tak i z tohto dôvodu okamžité zosplatnenie úveru
boloneplatné.A týmpádomipostupovanápohľadávkazbankynanebankovýsubjekt-žalobcunemohla
napĺňať literu § 92 ods. 8 zákona o bankách, a teda postúpenie je neplatné a žalobca preto nedisponuje
aktívnou vecnou legitimáciou.

53. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa
má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov
od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15
dní na uplatnenie tohto práva.

54. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie

celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

55. Podľa § 255 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

56. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

57. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

58. Podľa§262ods.1CSP,onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

59. Žalobca v odvolaní voči prvému prvoinštančného rozsudku dôvodil, že minimálne v časti 50,00 eur,

v ktorom bolo konanie pôvodne zastavené v prvoinštančnom konaní sa dá hovoriť o úspechu žalobcu
v tomto konaní, pretože žalovaný túto splátku uhradil dobrovoľne počas súdneho konania. Súd sa ale
s touto námietkou žalobcu nestotožňuje, pretože ako je odôvodnené vyššie, žalobca voči žalovanému
nemal žiaden nárok a tým pádom v podstate, ak žalovaný počas súdneho konania platil, tak platil bez
právneho dôvodu. Preto súd konštatuje plný úspech žalovaného v tomto konaní, ktorý mu aj priznal v

rozsahu 100 % a rovnako tak aj v súlade so závermi zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu, ako
aj v súlade s § 396 ods. 3 CSP, súd priznal plne úspešnému žalovanému aj trovy odvolacieho konania,
nakoľko aj v odvolacom konaní toto konanie viedlo k jeho plnému úspechu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný

súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis
s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a

čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť

a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.