Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. jún 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 12CoP/125/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3124201990
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:3124201990.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej

a sudcov Mgr. Silvie Tisovej a Mgr. Petra Straku, v právnej veci manžela (navrhovateľ, otec): A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, zastúpený splnomocnenou zástupkyňou: JUDr. Gabriela Holmová
Divková, MBA, advokátka so sídlom Šoltésovej 346/1, Považská Bystrica proti manželke (matka): A.
B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, zastúpená splnomocnenou zástupkyňou: JUDr. Darina Kučerová,
advokátka so sídlom Železničná 90/12, Považská Bystrica, o rozvod manželstva a úpravu pomerov
manželov k maloletému dieťaťu: B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpená kolíznym
opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica, pracovisko Púchov, na čas po

rozvode, o odvolaní manželky proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. 85P/22/2024-48 zo dňa 10.
októbra 2024 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č. k. 85P/22/2024-87 zo dňa 06. mája 2025, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu v spojení s dopĺňacím rozsudkom

vovýrokochorozvodemanželstvaúčastníkovkonania,zverenímaloletejdoosobnejstarostlivostimatky,
zastupovaní a spravovaní majetku maloletej, neupravení styku otca s maloletou p o t v r d z u j e .

Vo výroku o výživnom rozsudok okresného súdu v spojení s dopĺňacím rozsudkom m e n í tak,
že otec je povinný prispievať na výživu maloletej B. B., nar. XX.XX.XXXX sumou 400,- eur mesačne
vždy do 15. dňa v mesiaci vopred počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva k rukám
matky dieťaťa.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trenčín ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „okresný súd“) rozsudkom č. k.
85P/22/2024-48 zo dňa 10. októbra 2024 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č. k. 85P/22/2024-87 zo dňa

06. mája 2025 rozhodol tak, že
Súd manželstvo navrhovateľa A. B., nar. X.XX.XXXX a A. B., D. E., nar. X.X.XXXX, uzavreté dňa
XX.XX.XXXX v F., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu F. vo zväzku 10 ročník XXXX na
strane XXX pod poradovým číslom XXX rozvádza.
Súd zveruje maloletú B. B., nar. XX.X.XXXX na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, pričom
obaja rodičia budú maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach a otcovi určuje
povinnosť prispievať na jej výživu sumou po 300,- eur mesačne od právoplatnosti rozsudku, ktoré bude

poukazovať do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk matky maloletej.
Súd styk otca s maloletou B. B., nar. XX.XX.XXXX neupravuje.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.1.1 Rozhodnutie odôvodnil tým, že manžel (ďalej len „navrhovateľ“) sa podaným návrhom domáhal
rozvodu manželstva s manželkou a úpravy práv a povinností manželov na čas po rozvode k maloletému
dieťaťu tak, že žiadal túto na čas po rozvode manželstva zveriť do striedavej osobnej starostlivosti s tým,

že obaja rodičia by boli oprávnení a povinní zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok, pričom
matka by zabezpečovala starostlivosť o maloletú každý nepárny týždeň od párnej nedele od 19.00 hod.
do nasledujúcej nedele do 19.00 hod. a otec každý párny týždeň od nepárnej nedele od 19.00 hod. do
nasledujúcej nedele do 19.00 hod. s tým, že miestom odovzdania a prevzatia dieťaťa by bolo bydlisko
rodičov, u ktorého sa končí aktuálne starostlivosť. Vyživovaciu povinnosť počas trvania striedavej

osobnej starostlivosti nežiadal určiť. Daňový bonus na maloletú dcéru by poberal otec a rodinné prídavky
matka. Manželka s podaným návrhom o rozvod manželstva nesúhlasila.
1.2 Pri rozhodovaní súd vychádzal z ust. § 18, § 23 ods. 1, 2, 3, § 24 ods. 1, 5, § 25 ods. 2, § 62 ods.
1, 2, § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„Zákona o rodine“).
1.3 Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že manželstvo navrhovateľa a jeho manželky

je trvale a hlboko rozvrátené a ani do budúcna nie je predpoklad na zlepšenie vzťahov medzi nimi.
Tomuto záveru mimo iného nasvedčuje aj tá skutočnosť, že sa jedná o v poradí tretí návrh na
rozvod manželstva medzi týmito účastníkmi, kedy v minulosti navrhovateľ z totožných skutkových
dôvodov podal dvakrát návrh na rozvod manželstva, ktorý však následne vždy zobral späť v očakávaní
stabilizácie manželského spolužitia a odstránenia vzájomného manželského konfliktu. K uvedenému

však nedošlo, ba naopak konflikt medzi manželmi sa naďalej prehlbuje a ich vzájomná náklonnosť sa
stále viac vzďaľuje, čo spôsobuje neustále vzájomné konflikty a hádky medzi manželmi. Hoci manželka
spočiatku uvádzala, že považuje ich manželstvo za fungujúce a vzájomné konflikty za bežné, v priebehu
konania priznala, že sa s navrhovateľom vzájomne jeden druhému tak vzdialili, že spolu netrávia
čas, nekomunikujú a nehospodária so spoločnými financiami. S navrhovateľom sa intímne nestýkajú

a spoločnú domácnosť tvoria iba formálne, kedy každý z manželov obýva samostatné poschodie ich
rodinného domu a vzájomne sa stretávajú de facto iba v prípadoch nevyhnutnosti. Podľa súdu je tak
zrejmé, že manželstvo navrhovateľa a jeho manželky v súčasnosti už nenapĺňa ani jednu zo svojich
funkcií. Hoci zákonodarca súdu ukladá povinnosť viesť manželov k odstráneniu dôvodov vzájomného
rozvratu ich spolužitia, nemožno túto ingerenciu súdu povyšovať až na takú úroveň, kedy by súd

doslova nútil jedného z manželov zotrvať v nefunkčnom manželstve. Navrhovateľ opakovane odmietal
akékoľvek snahy o obnovenie spolužitia s manželkou, nakoľko k nej už nemá dôveru a žiadne city,
výslovne odmietol tiež účasť na prípadnej mediácii, či inej forme pomoci na stabilizáciu ich vzťahu.
Značná naštrbenosť vzájomného vzťahu vyplýva aj zo svedeckých výpovedí plnoletých detí manželov,
ktoré vzájomné a dlho pretrvávajúce konflikty manželov zhodne potvrdili. Pokiaľ manželka uvádzala,

že prekážkou ich rozvodu by mala byť aj jej viera, nakoľko je silno veriacou osobou, súd podotkol, že
samotná manželka potvrdila možnosť požiadať príslušný cirkevný orgán o rozsobáš ich manželstva. Za
potrebné považoval tiež zdôrazniť, že otázka viery a príslušnosti k náboženskému hnutiu nemôže byť
neprekonateľnou prekážkou rozvodu manželstva. Manželka dôvodila snahu o zotrvanie v manželstve
tiež tým, že by to bolo v rozpore s najlepším záujmom ich maloletej dcéry. Ako však vyplýva z výpovede

kolízneho opatrovníka, maloletá je so situáciou v rodine dobre oboznámená a vzájomného rodičovského
konfliktu si je vedomá, pričom sama verbalizovala svoj názor v tom smere, že v prípade rozvodu
manželstva chce byť zverená do osobnej starostlivosti matky, s ktorou si viac rozumie a s otcom by sa
chcela pravidelne stretávať bez potreby úpravy rozsahu styku s ním. Podľa súdu je pre maloleté dieťa vo
veku stredoškoláčky prirodzené, že už vie verbalizovať svoje potreby a vnemy z rodinného prostredia,

prihliadol preto na názor maloletej a návrhu na rozvod manželstva vyhovel.
1.4 Nakoľko rodičia, i samotná maloletá prejavili záujem na tom, aby bola maloletá zverená do osobnej
starostlivosti matky, súd maloletú zveril do osobnej starostlivosti matky a styk otca s maloletou, opäť na
žiadosť účastníkov neupravil a tento ponechal na ich vzájomnú dohodu, čo v plnej miere korešponduje
s potrebami a záujmami maloletej, ako i jej rodičov.

1.5 Následne pristúpil k zisťovaniu pomerov rodičov, ako i odôvodnených potrieb maloletej za účelom
určenia výšky výživného. Priemerná mesačná mzda manželky bola za obdobie od 02.05.2023 do
31.01.2024 v sume 794,30 eur. V priebehu konania bolo zistené, že má aj príjem z masírovania klientov,
ktorí ku nej chodievajú a dokáže si tak mesačne privyrobiť približne 50 eur. Celkový príjem manželky
tak predstavuje sumu 844,30 eur. Čo sa týka navrhovateľa, jeho priemerná mesačná mzda bola za

obdobie od februára 2023 do júna 2024 v sume 1.848,79 eur. Mesačné výdavky spojené s bývaním
manželov v spoločnom rodinnom dome predstavujú sumu približne 250 eur mesačne. Okrem úhrady
bežných výdavkov na stravu, drogériu, ošatenie a domácnosť, splácajú tiež hypotekárny úver vo výške
325 eur mesačne. Pokiaľ ide o odôvodnené náklady na potreby maloletej, obaja manželia zhodneuvádzali, že tieto sú približne v sume 400 eur mesačne. Zatiaľ čo manželka požadovala v prípade
zverenia maloletej do jej osobnej starostlivosti od navrhovateľa výživné v sume 500 eur, navrhovateľ
bol ochotný prispievať sumou 300 eur mesačne. Manželka dôvodila výšku výživného tou skutočnosťou,

že to umožňujú majetkové pomery otca, ktorý popri mesačnom príjme v sume približne 1.848 eur,
má príjmy aj z realizácie výkopových prác prostredníctvom dvoch traktorbagrov, ktorých pomocou si
privyrába. Navrhovateľ však toto tvrdenie o ďalšom zdroji príjmu z realizácie výkopových prác pomocou
týchto strojov poprel, tvrdiac, že v minulosti síce si týmto spôsobom privyrábal, teraz však využíva
bagre výlučne pre svoju osobnú potrebu a pri výpomoci jeho synovi s výstavbou rodinného domu.

Túto skutočnosť potvrdili vo svedeckej výpovedi zhodne obaja synovia manželov. Súd tak nemal
tvrdenie manželky o inom zdroji príjmu navrhovateľa, vynímajúc jeho pracovný pomer, za preukázané.
Vychádzal preto z listinných dôkazov predložených navrhovateľom o výške jeho mesačného príjmu.
Ak manželka dôvodila výšku výživného potrebami maloletej, súd dal do pozornosti, že na jej výchove
a výžive sa i naďalej budú podieľať obaja manželia, teda nielen navrhovateľ, ale i manželka ako matka.
Navrhovateľ pritom verbalizoval ochotu zakupovať maloletej aj po jej nástupe na strednú školu učebné

pomôcky a ostatné potreby na školské i mimoškolské aktivity. Manželka svoje tvrdenie o nákladoch
súvisiacich s mimoškolskými aktivitami maloletej nepreukázala, resp. neprodukovala žiadne listinné
dôkazy, z ktorých by mal súd predstavu o finančnej náročnosti týchto mimoškolských aktivít. Vychádzal
preto iba zo zhodného tvrdenia oboch rodičov, že mesačné náklady potrebné na výživu, výchovu
a vzdelávanie maloletej predstavujú sumu 400,- eur. Súd tak považoval za adekvátnu výšku výživného

zo strany navrhovateľa sumu 300,- eur mesačne, ktoré bude poukazovať do 15. dňa v mesiaci vopred
do rúk matky maloletej.
1.6 O náhrade trov konania rozhodol v zmysle § 51 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový
poriadok (ďalej len „CMP“) tak, že žiadnemu z účastníkov nárok nepriznal.

2. Proti rozsudku okresného súdu podala manželka prostredníctvom splnomocneného zástupcu
odvolanie zo dňa 22.11.2024. V úvode podania žiadala rozsudok okresného súdu zmeniť tak, že
návrh zamietne, poťažne napadnuté rozhodnutie zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie
a rozhodnutie.
2.1 K poukazovaniu súdu na to, že manžel už dvakrát podal návrh na rozvod manželstva, manželka

uviedla, že v prvom prípade navrhovateľ poukazoval na to, že ona má známosť s iným mužom, hoci
vedel, že toto nie je pravda, tak návrh zobral späť. V druhom návrhu tvrdil, že nevie hospodáriť, hoci
poberala len opatrovateľský príspevok vo výške 200 eur z dôvodu, že sa starala o matku navrhovateľa,
prehodnotil svoj návrh a opäť zobral tento návrh späť aj na základe toho, že bola vypočutá dcéra
a táto si želala, aby ostali ako úplná rodina. Až v poslednom návrhu, ktorému súd vyhovel, navrhovateľ

poukazuje na to, že medzi nimi vyprchala láska, nič k nej necíti, žijú oddelene, a preto na rozvode
trvá. Následne manželka uviedla, že navrhovateľ je introvert a dovolí si tvrdiť, že prechádza obdobím
andropauzy, veľmi málo s ňou aj s deťmi komunikuje. Napriek takémuto stavu, ktorý u nich je už dlhšiu
dobu a ich spoločné deti takéto jeho správanie nepovažujú za výnimočné, poprípade, že by muselo
byť ich manželstvo rozvedené, k čomu sa obaja synovia vyjadrili, nepovažuje rozhodnutie za zákonné

a spravodlivé s ohľadom na ich dcéru. Maloletá bola v predchádzajúcom konaní vypočutá, preto ju
navrhovala vypočuť aj v tomto konaní. Žije s nimi dennodenne na rozdiel od synov a vie sa vyjadriť
k tomu ako sa otec správa, ako sa správa ona, kto sa stará o domácnosť, poriadok, kuchyňu, kto sa jej
venuje a či považuje za správne, aby ich manželstvo bolo rozvedené. Viackrát otca prosila, aby návrh
zo súdu zobral späť, nakoľko sa v ich vzťahoch nič nezmení, oni ako rodičia budú naďalej žiť v jednej

domácnosti. Pokiaľ manželka nechce, aby dom chátral, považuje za samozrejmé, že oň sa bude starať
ako doposiaľ, blížia sa Vianoce. Tak ako minulý rok, tieto strávili všetci spoločne, takže nepovažuje za
potrebné, aby ich manželstvo súd rozviedol. Aj v Zákone o rodine je uvedené, že súd prihliada na záujem
maloletých detí a v tomto prípade súd dcéru ani nechcel vypočuť. Ako uvádzala s rozvodom nesúhlasí
aj z dôvodu jej náboženského vierovyznania. Pokiaľ navrhovateľ nemá žiadnu novú známosť, nevidí

dôvod, aby súd ich manželstvo rozviedol.
2.2 V ďalšej časti odvolania manželka poukázala na to, že pracuje ako zdravotná sestra, jej príjem je
ďaleko nižší ako príjem navrhovateľa. Bola poučená, že má právo podať návrh na výživné na dcéru, na
seba, nakoľko z jej príjmu viedla celú domácnosť. Navrhovateľ jej žiadne finančné prostriedky nedával,
ale predmetné návrhy nepodávala práve z dôvodu, aby situáciu v manželstve neeskalovala. Ďalej

uviedla, že doopatrovala matku navrhovateľa, kde ako opatrovateľka poberala 200 eur mesačne, z práce
kvôli nej odišla. Navrhovateľ sa o ňu starať odmietal a ako zdravotná sestra považovala za prirodzené
sa o ňu postarať. Dnes však chápe tak, že ju navrhovateľ potreboval dokedy dochová jeho matku,
nikdy sa s ňou neradil o žiadnych nákupoch hodnotných vecí, vždy o všetkom rozhodoval sám, tvrdil,že ju to nemá čo zaujímať, on je hlava rodiny. Toto rešpektovala, no obaja sú vo veku, kde by mali
byť nielen vzorom pre ich deti, ale aj na starosť vzájomnou oporou, avšak je presvedčená, že len
zdravotný stav navrhovateľa ho primäl domáhať sa rozvodu ich manželstva. Pokiaľ by bol súd toho

názoru, že trvanie ich manželstva je v rozpore so záujmami dcéry, nemyslí si, že vo vzťahu k dcére,
hlavne k určeniu výšky výživného je 300 eur v možnostiach a schopnostiach navrhovateľa. Súd zistil, že
príjem navrhovateľa za posledný rok je v priemere 1.848,79 eur a podľa odporúčania výšky výživného
Ministerstvom spravodlivosti SR malo byť výživné určené pre stredoškoláka pri jednej vyživovacej
povinnosti 510 eur. V dôsledku rozvodu by došlo k značnému poklesu životnej úrovne ich dcéry, nakoľko

z jej príjmu ona nedokáže zabezpečiť všetky jej potreby. Výživné vo výške 300 eur považuje preto za
nedostatočné a v rozpore so schopnosťami a možnosťami navrhovateľa ako otca. Už po rozvode jej
navrhovateľ oznámil, že dcéra jej bola zverená, a preto nech všetky poplatky hradí výlučne sama, veď
dostáva od neho 300 eur, čo bol dôvod, že sa pohádali a jeho tvrdenie, že i napriek určenému výživnému
bude všetky platby znášať sám, trval veľmi krátko. Zrejme na odporučenie svojej právnej zástupkyne
napokon dcére jeden poplatok uhradil. Vzhľadom na uvedené je presvedčená, že akonáhle rozsudok

nadobudne právoplatnosť, viac ako 300 eur jej na dcéru nedá, a preto u tejto životná úroveň klesne,
nie však jej zavinením. Ďalej ju navrhovateľ vyzval, aby mu prispievala polovičkou na všetky náklady
v domácnosti - elektrina, voda, daň, čo donedávna hradil sám a pokiaľ bude musieť tieto platiť, tak ako
to navrhovateľ požaduje, teda ona 2/3-iny, on 1/3-inu, nedokáže finančne uvedené náklady utiahnuť.
2.3 V závere odvolania manželka uviedla, že navrhovateľ neurobil nič pre to, aby sa ich vzťahy zlepšili,

ona sa snažila vyhľadať odbornú pomoc, on sa sedenia zúčastnil len dvakrát, ona sa týchto sedení
zúčastňovala naďalej, správala sa podľa odporúčaní. Je však pravdou, že na vylepšení vzťahov musia
pracovať obaja manželia, navrhovateľ toto však odmieta. Nevie, z akého dôvodu. Dohovárajú mu
všetky tri deti, takýmto spôsobom žijú už dlhšiu dobu, jeden druhého tolerujú a nie je presvedčená,
že sú naplnené okolnosti, ktoré by mali za následok, aby ich manželstvo sa ukončilo. Z jej pohľadu je

manželstvo posvätné, a preto s rozvodom nesúhlasí.
2.4 Vzhľadom na uvedené manželka žiadala, aby súd druhej inštancie napadnutý rozsudok zrušil, vrátil
súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie a aby nariadil vypočuť aj ich dcéru.

3. Navrhovateľ prostredníctvom splnomocneného zástupcu vo vyjadrení zo dňa 03.12.2024 žiadal

odvolací súd, aby v celom rozsahu napadnutý rozsudok potvrdil.
3.1 Za pravdivé považoval, že ich manželstvo je trvalo a hlboko rozvrátené, neplní svoj účel a nie je
predpoklad z jeho strany na jeho obnovenie. Aj samotná manželka uviedla, že takýmto rozvráteným
spôsobom žijú už dlhšiu dobu, čo si vzájomne tolerujú, avšak z jeho strany už o takýto vzťah nestojí.
Ich manželstvo je nefunkčné, netrávia spolu čas, nekomunikujú spolu a ani spolu nehospodária. Ďalej

uviedol, že návrh na rozvod manželstva podával z dôvodu ako už uviedol. Pri prvých dvoch návrhoch
predpokladal, že sa vzťahy medzi nimi urovnajú, k čomu však nedošlo, a preto, keď sa s manželkou
citovo odcudzili a ich manželstvo si neplní žiadnu zo svojich funkcií, ide už len o formálny vzťah.
Manželka v odvolaní uvádza, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nepovažuje za zákonné a spravodlivé
najmä s ohľadom na ich dcéru, keď vytýka súdu, že nemal prihliadnuť na jej záujem a že nevykonal

jej výsluch aj napriek tomu, že v predchádzajúcich konaniach bola vypočutá. Uvedené okolnosti, na
ktoré žiada manželka vypočuť ich dcéru, sa mu vzhľadom na jej pozíciu nezdajú vhodné, nakoľko takáto
výpoveď pre dcéru by bola nepríjemná až traumatizujúca a nemyslí si, že by ich ako rodičov vykreslila,
že žijú vo vzájomnej harmónii, keď pred opatrovníčkou sa vyjadrila, že on ako otec nemá záujem sa
s matkou zmieriť, čo si teda uvedomuje a z jej pohľadu vina na rozvode spočíva na ňom. Rozpor medzi

nimi vnímajú aj ich synovia, ktorí potvrdili, že ich vzťah nie je dobrý a usporiadaný, a preto „želanie“
ich dcéry ako to uvádza matka, aby ostali ako úplná rodina, ktorá by aj tak nefungovala, nemôže byť
dôvodom na zamietnutie jeho návrhu o rozvod manželstva.
3.2 Podľa navrhovateľa hlavným dôvodom, prečo manželka s rozvodom nesúhlasí, nie je jeho
posvätnosť ako tvrdí, ale obava o financie a pokles jej životnej úrovne, tak ako to v odvolaní uvádza.

Podľa neho nie je pravdivé tvrdenie, že v dôsledku ich rozvodu by došlo k značnému poklesu
životnej úrovne ich dcéry, keď výšku výživného 300 eur považuje za nedostatočnú a v rozpore s jeho
schopnosťami a možnosťami, pretože samotná manželka uviedla, že celkové náklady na zabezpečenie
výživy pre maloletú predstavujú 400 eur, z ktorej čiastky mu bolo určené výživné vo výške 300 eur. On
má naďalej záujem sa o maloletú starať tak ako to uviedol a vyjadrenia manželky v opačnom smere sú

len jej domnienkami.
3.3 Na záver mal navrhovateľ za to, že ak by aj odvolací súd vyhovel odvolaniu manželky, umelo by sa
len predlžovalo ich formálne spolužitie, ktoré by len popieralo manželské práva a povinnosti zakotvené
v Zákone o rodine - žiť spolu, byť si verný, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať saspoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie, ktoré plnenie daných povinností nemožno nijako
právne vynútiť. Ak sa však neplnia, majú za následok rozvrat manželstva, ku ktorému došlo aj v ich
prípade.

4. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu manželky písomne nevyjadril.

5. Manželka prostredníctvom splnomocneného zástupcu v replike zo dňa 09.01.2025 pripojila
vyjadrenie, aby si súd druhej inštancie vytvoril obraz ako ich manželstvo fungovalo a ako pociťovala

správanie navrhovateľa spoločne s jej iniciatívou počas niekoľkých desaťročí trvajúceho manželského
zväzku.

6. Navrhovateľ prostredníctvom splnomocneného zástupcu v duplike zo dňa 20.01.2025 uviedol, že
zotrváva na všetkých svojich doterajších vyjadreniach. Rozsudok súdu prvej inštancie považuje za
správny, nakoľko nemá záujem obnoviť ich manželské spolužitie, ktoré už v súčasnej dobe nie je ani

aktuálne a naďalej tvoriť z donútenia, resp. nejakého morálneho hľadiska „rodinu“. Na jednej strane sa
manželka odvoláva na Boha, na druhej strane ho práve na Božie narodenie - Vianoce pred Štedrým
večerom vyhodila z ich spoločného rodinného domu, keď bol nútený zbaliť si všetky svoje veci a odísť
preč. On záujem na obnove ich formálneho manželstva nemá, ich manželstvo dlhodobo stagnovalo,
čo v podstate potvrdila aj samotná manželka. Žiadal preto, aby odvolací súd potvrdil v celom rozsahu

rozsudok súdu prvej inštancie s tým, že k veci nemá čo viac dodať.

7. Manželka na dupliku navrhovateľa písomne nereagovala.

8. Kolízny opatrovník sa k podaniam navrhovateľa a manželky písomne nevyjadril.

9. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, (§ 2 ods. 1 CMP, § 34 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok, ďalej len „CSP“, § 3 ods. 5 písm. a/ CMP) po zistení, že odvolanie bolo podané
včas (§ 362 CSP), účastníkom konania v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP,
§ 7 CMP, § 94 CMP) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355

ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu (§ 65 CMP a contrario) a bez
viazanosti dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP
a contrario) a postupom podľa § 378 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 219 ods. 3 CSP rozsudok okresného
súdu v spojení s dopĺňacím rozsudkom vo výrokoch o rozvode manželstva účastníkov konania, zverení
maloletej do osobnej starostlivosti matky, zastupovaní a spravovaní majetku maloletej, neupravení styku

otca s maloletou ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP) a vo výroku o výživnom zmenil (§ 388
CSP).

10. V predmetnej veci okresný súd rozhodol o rozvode manželstva účastníkov konania a upravil
pomery manželov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, a to zverenie maloletého dieťaťa do osobnej

starostlivosti matky, oprávnenie oboch rodičov maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok,
vyživovaciu povinnosť otca s tým, že styk otca s maloletou neupravuje.

11. Rozsudok okresného súdu napadla odvolaním manželka v celom rozsahu, ktorá v záverečnom
návrhu žiadala rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Nepovažovala rozhodnutie za zákonné a spravodlivé s ohľadom na neprihliadnutie na záujem
maloletej dcéry. Nakoľko dcéra bola vypočutá v predchádzajúcom konaní o rozvod manželstva (návrh
navrhovateľa podaný v druhom poradí), navrhovala ju vypočuť aj v tomto konaní k tomu ako sa otec
správa, ako sa správa ona ako matka, kto sa stará o domácnosť, poriadok, kto sa jej venuje a či
považuje za správne, aby manželstvo bolo rozvedené. Dôvodom nesúhlasu s rozvodom manželstva

bolo aj náboženské vierovyznanie manželky.

12. Základným predpokladom rozvodu manželstva je existencia vážneho narušenia a trvalého
rozvrátenia vzťahov medzi manželmi; toto narušenie nastáva predovšetkým vtedy, ak sa manželia
neriadia, resp. nemôžu riadiť vo vzájomnom správaní pravidlami vyplývajúcimi z ust. § 18 až 20

Zákona o rodine. Zrušenie manželstva rozvodom však odôvodňuje len kvalifikované rozvrátenie vzťahov
medzi manželmi, ktoré má za následok, že manželstvo prestalo plniť svoj účel. Manželstvo nie je
totiž len právny stav či právny pomer, ale aj životným spoločenstvom, ktoré sa má vyznačovať
vzájomným rešpektom, citovou náklonnosťou, úctou, dôverou, pomocou a má vytvárať zdravé rodinnéprostredie, kde sa manželia vzájomne správajú ohľaduplne, majú porozumenie pre vzájomné potreby
a osobitné záujmy a prípadné rozpory vzniknuté pod vplyvom rôznych okolností sa snažia preklenúť
vzájomnou dohodou, resp. odpustením, t. j. aby sa vo všeobecnosti vytvorili priaznivé podmienky pre

spolužitie a realizáciu všetkých členov rodiny vrátane maloletých detí. Ku kvalifikovanému rozvratu
spôsobujúcemu nemožnosť ďalšieho plnenia účelu manželstva musí pristúpiť skutočnosť, že neexistuje
ďalšia perspektíva obnovenia manželského spolužitia, t. j. nemožnosť obnovenia citových väzieb.

13. Po oboznámení sa so spisovým materiálom odvolací súd mal za to, že okresný súd riadne

zistil skutkový stav a na základe vykonaného dokazovania je rozhodnutie okresného súdu vo výroku
o rozvode manželstva vecne správne. Stotožňuje sa s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v súlade
s § 387 ods. 2 CSP nakoľko okresný súd správne právne a skutkovo vyhodnotil charakter rozvratu
manželov, keď mal preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne a trvalo rozvrátené, že nie je
možné obnoviť manželstvo. Správne zistil dôvody, ktoré viedli k rozvratu vzťahu manželov spočívajúce
v dlhotrvajúcich v nezhodách medzi manželmi. Prihliadol aj na názor maloletej (stredoškoláčky), ktorá

sama verbalizovala názor, že v prípade rozvodu manželstva, chce byť zverená do osobnej starostlivosti
matky.

14. Reagujúc na odvolacie námietky manželky, ktorá s rozvodom manželstva nesúhlasila, bolo treba
hlavne posúdiť, či ďalšie trvanie manželstva je v záujme maloletého dieťaťa.

15. Zhodne s okresným súdom je potrebné uviesť, že o rozvrate vzťahov v manželstve účastníkov
konania svedčí aj v poradí tretí návrh navrhovateľa na rozvod manželstva (prvý podaný v roku 2020,
druhý v roku 2021). Aj svedkovia a to plnoletí synovia účastníkov konania potvrdili, že manželský
vzťah rodičov nie je usporiadaný, v poslednom roku mimoriadne vyostrený. Aj toto svedčí o tom,

že vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené už dlhú dobu, pričom majú tendenciu sa stupňovať.
Z prejavu navrhovateľa vyplýva, že kategoricky odmieta obnovenie manželského spolužitia. Manželka
v odvolaní nepreukázala, že by robila nejaké kroky k zmene postoja navrhovateľa. Naopak navrhovateľ
v poslednom vyjadrení z 20.01.2025 uvádza aj to, že ho manželka vo vianočnom čase r. 2024 vyhodila
zo spoločného rodinného domu. Manželka na tieto tvrdenia navrhovateľa nereagovala. Aj keď dovtedy

účastníci konania žili v spoločnom rodinnom dome síce každý zvlášť, v súčasnej dobe už teda ani nežijú
v spoločnej domácnosti. Pokiaľ spolužitie manželov nevytvára zdravé rodinné prostredie v dôsledku
vzájomných konfliktov, nebolo ani v záujme maloletého dieťaťa, aby v takomto manželstve bolo ďalej
vychovávané. Vzhľadom na uvedené aj podľa odvolacieho súdu ide medzi účastníkmi konania len
o formálny zväzok. Okrem toho nemožno od jedného z manželov vyžadovať, aby v manželstve zotrval

len preto, že druhý z manželov nesúhlasí, keďže má ísť o harmonické a trvalé životné spoločenstvo, kde
by bola riadne zabezpečená výchova dieťaťa, čo v danom prípade nie je možné konštatovať. Manželstvo
je totiž dobrovoľným zväzkom muža a ženy, ktorý sa rozhodli spolu žiť, vzájomne si pomáhať, byť si
verní, mať úctu jeden k druhému a vytvárať zdravé rodinné prostredie a v ňom vychovávať spoločné deti.
Tieto atribúty manželstva v manželstve účastníkov absentujú. Rozvod manželstva nie je v rozpore ani so

záujmom dieťaťa. Vzhľadom k uvedenému možno konštatovať správnosť záverov, ku ktorým dospel súd
prvej inštancie, keď manželstvo účastníkov konania rozviedol. Návrh manželky na vypočutie maloletej
nepovažoval odvolací súd za dôvodný. Nebolo rozhodné, že v predchádzajúcom konaní o rozvod
manželstva bola maloletá súdom vypočutá. V súčasnom konaní maloletá v rámci pohovoru s kolíznym
opatrovníkom (č. l. 15 spisu) uviedla, že má dobrý vzťah s oboma rodičmi, zverená by chcela byť matke

a s oboma rodičmi by sa chcela stretávať neobmedzene. Zrejme aj preto by bolo pre ňu traumatizujúce
sa vyjadrovať k správaniu rodičov, ich starostlivosti a tomu či považuje za správne, aby manželstvo bolo
rozvedené, ako to žiadala manželka.

16. V zmysle ust. § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov

maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas
po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať
a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do
osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

17. Pri zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov treba mať na zreteli záujem dieťaťa,
najmä jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu výchovného prostredia, ako aj právo maloletého
dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. Rodič, ktorý nemá maloleté dieťa vo svojej
priamej výchove, má obmedzenejšie možnosti ovplyvňovať jeho výchovu než rodič, ktorý dieťa vosvojej výchove má. Napriek tomu však nie je zodpovednosti za výchovu dieťaťa zbavený. Svoj vplyv
na maloletého môže uplatňovať pri pravidelnom styku s ním, na ktorý má zásadne právo. Je i v záujme
maloletého, aby na jeho výchovu pôsobili obidvaja rodičia a aby si, i keď rodičia žijú oddelene, vytvoril

citové vzťahy k obidvom.

18. Aj podľa odvolacieho súdu rodičia dieťaťa verbalizovali záujem na tom, aby bola maloletá v prípade
rozvodu rodičov zverená do osobnej starostlivosti matky. Aj maloletá prejavila zhodný názor, ktorý
s ohľadom na jej vek (takmer 16 rokov) tiež bolo potrebné akceptovať. Podmienky na výchovu dieťaťa

a starostlivosť oň neboli spochybňované. Z toho dôvodu sa odvolací súd stotožnil s výrokom rozhodnutia
súdu o zverení maloletej do osobnej starostlivosti matky.

19. Okresný súd rozsudkom upravil aj zastupovanie dieťaťa a spravovanie jeho majetku v bežných
veciach, k čomu určil obidvoch rodičov. Zásadne totiž platí, že obaja rodičia majú rovnaké práva
a povinnosti vrátane zastupovania a správy majetku maloletého dieťaťa, okrem prípadov, keď jeden

z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, prípadne mu bol výkon rodičovských práv
a povinností obmedzený alebo pozastavený. O takýto prípad však v prejednávanej veci nešlo a nebol
zistený žiaden dôvod odkloniť sa od takejto úpravy.

20.Matkavodvolanínamietalaajurčenievýškyvýživnéhosumou300eurmesačnesohľadomnapríjem

otca (v priemere 1.848,79 eur) a výšku odporúčanú metodikou Ministerstva spravodlivosti SR (ďalej
len „metodika MS SR“) pre stredoškoláka pri jednej vyživovacej povinnosti v sume 510 eur. Vzhľadom
na značný pokles životnej úrovne ich dcéry, nakoľko z jej príjmu (s prihliadnutím aj na prispievanie na
náklady v domácnosti, ktoré otec požaduje) ona nedokáže zabezpečiť všetky jej potreby. Považovala
výživné vo výške 300 eur za nedostatočné a v rozpore so schopnosťami a možnosťami otca.

21. Zákon o rodine v ust. § 62 ods. 1 a nasl. upravuje základné pravidlá pre určenie výšky výživného
na dieťa. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane dieťaťa, jednak na
strane povinného rodiča. Odôvodnené potreby dieťaťa môžu byť rôzne a sú závislé predovšetkým
od veku, zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu obsahu jeho

prípravy na budúce povolanie a pod. Výživné pre dieťa totiž neslúži len na uspokojenie všetkých jeho
odôvodnených hmotných potrieb (strava, ošatenie, obuv atď.) ale aj ďalších odôvodnených potrieb
dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelanie, príprava na povolanie, kultúrne, športové a rekreačné
potreby a pod.). Odôvodnené potreby dieťaťa sú však bezprostredne ovplyvňované aj schopnosťami
a možnosťami rodičov. Na strane povinného sa prihliada najmä na jeho schopnosti, faktické príjmy,

ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoje vek,
zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na
trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto
kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú.
Na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných

vyživovacích povinností. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len
bežné potreby, ktoré nepresahujú obvyklú, základnú mieru všetkých nevyhnutných pre život kultúrneho
človeka. Ak sú ale reálne možnosti a schopnosti rodičov vyššie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby
dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné
pre všestranný vývoj dieťaťa.

22. Odvolací súd vyhodnotil námietky matky ohľadom výroku o určení výživného ako čiastočne dôvodné.
V tejto súvislosti poukazuje na značný príjem otca, ktorý za posledných 12 mesiacov a to od 8/2023
do 7/2024 predstavoval sumu 2.071 eur. Pokiaľ okresný súd uviedol sumu 1.848 eur tak vychádzal
z obdobia od februára 2023 do júna 2024, teda 17 mesiacov čo nie je v súdnej praxi obvyklé. Bolo

tiež potrebné prihliadnuť na to, že maloletá je vo veku takmer 16 rokov, teda v období dospievania
a má tak zvýšené náklady na oblečenie, obuv, stravovanie, hygienu. Od 01.09.2024 navštevuje Strednú
zdravotnú školu v Považskej Bystrici a teda mimo miesta bydliska (C.). S návštevou školy sú spojené
výdavky na cestovné, stravovanie, školské potreby či aktivity poriadané školou. Otec v konaní pred
okresným súdom nerozporoval náklady dcéry uvádzané matkou v sume 400 eur (č. l. 46 spisu). Matkou

navrhované výživné v sume 510 eur mesačne však odvolací súd neakceptoval. Dôvodom bolo, že
maloletá ako vyplynulo z obsahu spisu nemá takú záujmovú činnosť, ktorá by si vyžadovala zvýšené
výdavky (kolízny opatrovník uviedol ako mimoškolské aktivity dieťaťa - venuje sa domácim zvieratám,
doma si stavia puzzle a cvičí). Aj keď je aj matka povinná prispievať na výživu dieťaťa primeranousumou (najmenej 100 eur), nakoľko si s ohľadom na jeho vek neplní vyživovaciu povinnosť len výkonom
osobnej starostlivosti v porovnaní s príjmom otca jej príjem (763 eur za obdobie od 8/2023 do 7/2024
a príležitostný príjem z masáží) tvorí v podstate len 1/3-tinu z príjmu otca. Na druhej strane nemožno

opomenúť,žejepotrebnépriurčenívýživnéhoprihliadnuťajnaštátnesociálnedávky(rodinnéprídavky).
Aj keď teda podľa metodiky Ministerstva spravodlivosti SR by prislúchala vyššia suma výživného, treba
uviesť, že táto má len odporúčací charakter, pričom na strane maloletej neboli zistené také okolnosti,
ktoré by bolo potrebné zohľadniť (napr. zdravotný stav). Podľa odvolacieho súdu preto uvedené spĺňa
suma 400 eur mesačne a to aj s prihliadnutím na to, že výživným sa má dieťaťu zabezpečiť taká životná

úroveň, ktorú by dosahovalo i v prípade, ak by rodičia žili v spoločnej domácnosti, resp. sa podieľali na
úhrade výdavkov spoločnej domácnosti i jej jednotlivých členov. Nakoľko okresný súd výšku výživného
na maloleté dieťa nesprávne stanovil, odvolací súd rozsudok okresného súdu v spojení s dopĺňacím
rozsudkom vo výroku o výživnom zmenil tak, že otec je povinný prispievať na výživu maloletej sumou
400 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode
manželstva k rukám matky dieťaťa.

23. Okresný súd napadnutým rozhodnutím neupravil styk otca s maloletou a to na žiadosť účastníkov
a tento ponechal na ich vzájomnú dohodu, čo v plnej miere korešponduje s potrebami a záujmami
maloletej, ako i jej rodičov. Podľa odvolacieho súdu tomuto záveru nasvedčuje ust. § 25 ods. 2 Zákona
o rodine, podľa ktorého, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku

1/, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu
styku žiadajú neupraviť. Z toho dôvodu rozsudok okresného súdu v spojení s dopĺňacím rozsudkom o
neupravení styku otca s maloletou tiež ako vecne správny potvrdil.

24. Vzhľadom na zmenu rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd okrem odvolacích trov, rozhodol aj

o trovách prvoinštančného konania, a to podľa § 57, § 58 ods. 1 a § 52 CMP v spojení s § 396 ods. 2
CSP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania nakoľko návrh na ich náhradu
nebol podaný a ani nebol zistený dôvod pre aplikáciu ust. § 55 CMP.

25. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1, 2 CSP).Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).