Uznesenie – Vyživovacie povinnosti ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. jún 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19CoP/14/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0020204907
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Tobiašová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:0020204907.3

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a členiek
senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Elišky Har Tzvi, v právnej veci starostlivosti o maloletú: G. Š.,
Q.. XX.XX.XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny J., dieťa rodičov:
matka J.. G. Š. R., N.. H., Q.. XX.XX.XXXX, U. O. G. J. XXXX/XX, XXX XX J., zastúpená JUDr. Ing.
Adelou Hribovou, advokátkou, so sídlom Nerudova 6, 040 01 Košice, a otec H. Š., Q.. XX.XX.XXXX,

W. U. J., W. Č. Y.. E. XX, XXXX U., Š., zastúpený JUDr. Mariánom Havrilom, advokátom Advokátskej
kancelárie so sídlom Nám. Slobody 13, 071 01 Michalovce, o zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti
rozsudku Okresného súdu Michalovce č. k. 15P/182/2020-696 zo dňa 7. septembra 2022 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok vo výrokoch I., II., IV. a v rozsahu zrušenia vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Predmetom konania je návrh matky, ktorým sa domáhala, aby súd zvýšil otcovi výživné na maloletú
zo sumy 150 eur na sumu 600 eur mesačne počnúc právoplatnosťou rozsudku.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Michalovce (ďalej aj ,,súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol
tak, že cit.:

„I. M e n í rozsudok Okresného súdu Michalovce zo dňa 30.6.2020, číslo konania 23P 155/2019-342 v
časti týkajúcej sa výživy maloletej G. Š., Q.. XX.X.XXXX tak, že otcovi z v y š u j e výživné zo sumy

150 Eur na sumu 550 Eur od 26.10.2020, ktorú sumu je otec povinný prispievať k rukám matky, vždy
do 15-teho dňa, toho ktorého mesiaca vopred.
II. Dlžné výživné za obdobie od 26.10.2020 do 31.8.2022 v sume 8 866,50 Eur súd p o v o ľ u
j e otcovi splácať v 295 eurových mesačných splátkach, splatných spolu s bežným výživným, pod
následkami straty výhody splátok s tým, že prvá splátka je splatná 15-tym dňom nasledujúceho mesiaca
od právoplatnosti rozsudku.

III. Návrh matky na tvorbu úspor z a m i e t a.
IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“

3. Rozhodnutie právne posúdil podľa ust. § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 zák. č.
36/2005 Z. z. o rodine (ďalej aj „Zákon o rodine“).

4. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 52 zák. č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku
(ďalej aj ,,CMP“).5. Súd prvej inštancie skonštatoval, že od doby predchádzajúceho rozhodnutia došlo k podstatným
zmenám pomerov tak na strane maloletého dieťaťa, ako aj na strane rodičov. U otca došlo oproti

predchádzajúcej úprave výživného k zvýšeniu príjmu o 151,05 eur, keďže predtým jeho zárobok činil
3.246,66 O. a toho času činí 3.397,71 O.. U matky došlo k nepatrnému zvýšeniu príjmu o 21,92 eur,
keďže v čase predchádzajúcej úpravy výživného jej príjem činil 515,94 eur a toho času činí 537,86 eur.
Matke ubudla vyživovacia povinnosť k plnoletému synovi, ktorý už pracuje. O tom, že otcove majetkové
pomery sú dobré, svedčí aj skutočnosť, že v roku 2019 získal finančné prostriedky z odpredaja domu

vo T.X. U. vo výške 86.000,- eur a v júli 2020 bol schopný v hotovosti zakúpiť osobné motorové vozidlo
v sume 25.800,- eur. Tvrdenia otca, že jeho finančná situácia sa zhoršila, súd považoval za účelové.

6. Pri určení výšky výživného súd prihliadol na odôvodnené potreby maloletej. Pri skúmaní
opodstatnenosti výdavkov maloletej mal za preukázané a opodstatnené výdavky na stravu v škole 70
eur, desiatu a olovrant 60 eur, školské potreby 100 eur, oblečenie 200 eur, bezlaktózovú stravu 300 eur,

jazdectvo 100 eur, anglický jazyk 80 eur, klavír 80 eur, kozmetiku 60 eur, ostatné všeobecné výdavky
ako vreckové, knihy, časopisy, mobil, hračky 50 eur; spolu 1.050 eur mesačne. Taktiež súd prihliadol na
skutočnosť, že matka osobne zabezpečuje starostlivosť o maloleté dieťa a uhrádza všetky jej výdavky.
Otec maloletej nad rámec výživného neprispieva a nekupuje jej žiadne darčeky. Súd prvej inštancie
neprihliadol na výdavky otca súvisiace so splácaním úveru, keďže výživné je prednostná pohľadávka a

má prednosť pred všetkými ostatnými výdavkami. Taktiež neprihliadol ani na výdavok matky týkajúci sa
splácania hypotekárneho úveru, ktorý zahrnula do výdavkov maloletej.

7. Na základe uvedeného súd prvej inštancie zvýšil otcovi výživné na maloletú zo sumy 150 eur na
sumu 550 eur mesačne od 26.10.2020, t.j. odo dňa podania návrhu. Vzhľadom na zvýšené výživné

počnúc dňom 26.10.2020, otcovi vzniklo dlžné výživné za obdobie od 26.10.2020 do 31.08.2022 v
sume 8.866,50 eur, ktoré povolil otcovi splácať v 295 eur mesačných splátkach splatných spolu s
bežným výživným pod následkami straty výhody splátok s tým, že prvá splátka je splatná 15-tym dňom
nasledujúceho mesiaca od právoplatnosti rozsudku. Návrh matky na tvorbu úspor maloletej zamietol,
keďže výživné vo výške 550 eur mesačne je postačujúce na výživu maloletej.

III. Odvolanie a vyjadrenia účastníkov konania

8. Proti rozsudku v celom rozsahu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec. Odvolanie
odôvodnilust.§365ods.1písm.a),d),f),h)CSP.Uviedol,žematkapodalanávrhnazvýšenievýživného

len necelé 4 mesiace od posledného rozhodovania, pričom poukázal na rodičovskú dohodu uzatvorenú
v júni 2020 s tým, že ak by nebola v záujme maloletej a nedostatočne by pokrývala výdavky na maloletú,
tak by ju súd v konaní o rozvode manželstva nemohol schváliť a na druhej strane, nemala matka
uzatvárať takúto rodičovskú dohodu. Mal za to, že matka účelovo počas konania zvyšovala výdavky na
maloletú, napr. kúpou koňa a pod. Výdavky sú podľa názoru otca nadhodnotené a prehnané. Uviedol,

že počas konania sa pomery matky maloletej zmenili len k lepšiemu, pretože jej príjem sa zvýšil a
zanikla jej vyživovacia povinnosť. Poukázal na obchodnú spoločnosť K. O. Y., v ktorej je matka jedinou
spoločníčkou a konateľkou. Spoločnosti sa zvýšili tržby zo 146.693 eur v roku 2020 na 206.639 eur v
roku 2021, zisk z 3.726 eur na 13.828 eur. O jej účelovom podaní svedčí aj tá skutočnosť, že matka ako
M. si vypláca minimálnu mzdu v najnižšom koeficiente, čo je v rozpore so Zákonníkom práce. Namietal,

že súd prvej inštancie akceptoval jej príjem vo výške 537,86 eur, ktorú si sama vypláca a zisk obchodnej
spoločnosti za roky 2019 a 2020, zisk obchodnej spoločnosti v roku 2021 (13.828 eur) súd v odôvodnení
ani neuviedol napriek tomu, že sa na to poukazovalo. Uviedol, že nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, ani
iné hodnotné hnuteľné veci. Vlastní len motorové vozidlo, ktoré nevyhnutne potrebuje na dochádzanie
za prácou. Pracuje ako N. vo Š., kde mu jeho mzda vychádza akurát na zabezpečenie ubytovania

a výdavkov na prácu a život. Jeho príjem vo Š. patrí medzi najnižšie v krajine a nedosahuje úroveň
životného minima. Priemerný hrubý mesačný príjem vo Š. je 6.418 Š. A., čo je dvojnásobok. Navrhol
rozhodnutie súdu prvej inštancie zmeniť tak, že sa v celom rozsahu zamietne.

9. K odvolaniu otca matka uviedla, že pri schvaľovaní dohody súd vychádzal z toho, že je ochotná

pristúpiť na akúkoľvek dohodu ohľadom výšky výživného s otcom z dôvodu akútnej potreby sa čo najskôr
rozviesť, pretože počas celého manželstva platila komplet všetky dlhy a pôžičky a tie platí za neho
dodnes, pričom otec ich nikdy neplatil a na výdavky domácnosti nikdy neprispieval. Poukázala, že síce v
SR nie je zákonom upravený spôsob výpočtu výživného na maloleté dieťa, ale súdna prax si vypomáhavýpočtami používanými v iných krajinách (napríklad Česko), pričom na základe uvedeného sa vypočíta
výška výživného povinnému rodičovi až do výšky 20-30 % z čistého mesačného príjmu, v tomto prípade
zo sumy 3.300 eur tvorí 20 % suma 660 eur. Má za to, že životná úroveň otca maloletej je vysoká, keďže

okrempríjmupredalnehnuteľnosťvG.zacca84.000eur.Financiepoužilnakúpuosobnéhomotorového
vozidla vo výške 25.800 eur, zimné pneumatiky vo výške 2.500 eur a ďalšie výdavky na údržbu. Rovnako
si sám prenajíma 2,5-izbový byt. Od stanovenia výšky výživného došlo k podstatnej zmene pomerov na
strane maloletej, keďže v čase vynesenia rozsudku súdom prvej inštancie mala XX rokov a navštevovala
už X. ročník (teda D. Y. M.), pričom pri rozvodovom konaní mala X rokov a navštevovala X. ročník M..

Výdavky maloletej považuje za adekvátne vzhľadom na jej vek, vzdelanie a potreby.

10. K námietke otca ohľadom spoločnosti K. X. Y. uviedla, že počas konania doložila daňové priznania
a účtovné závierky slovenskej spoločnosti za roky 2019 a 2020 a aj spoločnosti v zahraničí v I. za roky
2018, 2019 a 2020. Výšku mzdy doložila výplatnými páskami za obdobie od januára 2019 do augusta
2021. Ohľadom mzdy uviedla, že výška mzdy a koeficient je vo výlučnej právomoci zamestnávateľa. Je

toho názoru, že u otca došlo k výraznému zvýšeniu jeho príjmu, čo preukazujú aj jeho výplatné pásky.
Navrhla napadnuté rozhodnutie zmeniť, určiť výživné vo výške 800 eur, dlžné výživné od 22.10.2020 do
rozhodnutia súdu a na tvorbu úspor 100 eur, alternatívne rozhodnutie potvrdiť s tým, že žiadny účastník
konania nemá právo na náhradu trov konania.

11. K odvolaniu otca, k vyjadreniu matky a k ďalším podaniam sa vyjadril kolízny opatrovník, ktorý
uviedol, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil majetkové pomery otca a navrhol napadnuté
rozhodnutie potvrdiť.

12. V odvolacej replike otec namietal, že za 4 mesiace nedošlo k takým podstatným zmenám pomerov,

ktoré by odôvodňovali zvýšenie výživného na sumu 550 eur mesačne, a už vôbec nie na sumu 800 eur
mesačne. Namietal, že súd porušil ust. § 35 CMP.

13. Matka v odvolacej duplike zotrvala na tvrdeniach uvedených vo vyjadrení k odvolaniu otca.

14. K vyjadreniu matky otec uviedol, že od 01.02.2023 nemá stále zamestnanie, pracuje pre pracovné
agentúry,ktorémupridelianejakúprácu,nepoberástálypríjem.Namietal,ževčasemanželstvapracoval
v spoločnosti matky, ktorá brala pôžičky na jeho meno. Poukázal na skutočnosť, že matka v konaní o
rozvod manželstva dokladovala výdavky vo výške 380 eur mesačne a o 3 mesiace výdavky na maloletú
stúpli na 2.000 eur mesačne.

15. Krajský súd v Prešove (ďalej aj „odvolací súd“) rozsudkom zo dňa 28. septembra 2023 sp. zn.
19CoP/19/2023 rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I., II., a IV. potvrdil a žiadnemu z účastníkov
nepriznal nárok na náhradu trov konania.

16. Voči tomuto rozsudku podal otec dovolanie a Najvyšší súd SR (ďalej aj „dovolací súd“) uznesením
sp. zn. 4CdoR/2/2024 zo dňa 28.11.2024 rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie. Podľa názoru dovolacieho súdu kľúčovým kritériom pri posudzovaní zmien je významná zmena
pomerov, t.j. ak sa podstatne zmenia okolnosti, nie konkrétny časový úsek. Aj keď súd zvyčajne
očakáva určitý časový odstup od poslednej úpravy výživného, 4 mesiace môžu byť akceptované, ak

ide o výraznú a jasne preukázateľnú zmenu pomerov. Dôležité je preukázanie týchto zmien. Kľúčovým
faktorom je teda schopnosť preukázať, že od posledného rozhodnutia nastala zmena okolností, ktoré
významne ovplyvňujú potreby dieťaťa alebo možnosti rodiča prispievať na výživu. Ak však ide len o
mierne zmeny alebo neodôvodnené zvýšenie nákladov, súd takýto návrh nemôže akceptovať. Súd prvej
inštancie v bode 54. rozsudku uviedol, že od doby predchádzajúceho rozhodnutia došlo k podstatným

zmenám pomerov tak na strane maloletého dieťaťa, ako aj na strane rodičov, maloleté dieťa je vekovo
staršie a toho času navštevuje už X. ročník M. školy. V čase predchádzajúceho rozhodnutia maloletá
navštevovala X. ročník M. školy. Je preto samozrejmé, že výdavky na jej výživu, ošatenie a kultúrne
vyžitie sú podstatne vyššie ako v čase predchádzajúcej úpravy výživného. Na úhrade týchto zvýšených
potrieb sa majú primerane podieľať obaja rodičia. Odvolací súd sa s tvrdením prvostupňového súdu

stotožnil. Dovolací súd je názoru, že sa súdy zákonným spôsobom nevysporiadali a neodôvodnili, prečo
a v čom vidia podstatnú zmenu pomerov už o 4 mesiace od posledného rozhodovania - schválenia
rodičovskej dohody o výživnom. Dovolací súd vidí nesprávny postup prvoinštančného aj odvolaciehosúdu spočívajúci v nedodržaní hmotnoprávnej podmienky zmeny výživného a javí sa skôr, že išlo o
neodôvodnené zvýšenie nákladov zo strany matky a to hlavne za takú krátku dobu.

17. Ďalšie pochybenie dovolací súd videl v konaní súdov nižších inštancií, ktoré sa uspokojili s
predloženým príjmom matky. Súd je povinný pri rozhodovaní o výživnom prihliadať na všetky okolnosti,
najmänapotrebymaloletéhodieťaťaamožnosti,schopnostiamajetkovépomeryobochrodičov(§62a§
75 Zákona o rodine). Je otázne, či príjem matky, ktorý deklarovala, a táto je M., nie je potencionálne vyšší
vzhľadom na jej profesiu a zodpovedá reálnej situácii a jej objektívnym možnostiam a schopnostiam.

Matka predložila príjem 537,86 eur mesačne, súdy sa s takýmto príjmom uspokojili a neskúmali, či
jej príjem vzhľadom na trhové podmienky pre M. sú reálne, a či využíva svoje možnosti naplno. Ak
súd zistí, že rodič má objektívne vyšší potenciál zárobku, môže prihliadať na tzv. fiktívny príjem, teda
príjem, ktorý by rodič mohol dosahovať, ak by využíval svoje možnosti a schopnosti. Odvolací súd
nevenoval dostatočnú pozornosť komplexnému posúdeniu pomerov oboch rodičov. Nie je v poriadku,
ak súd nadmerne zohľadňuje príjem otca, čím môže prísť k nespravodlivému zaťaženiu jedného rodiča.

Výživné je záväzok oboch rodičov, preto by jeho určenie malo byť primerané schopnostiam každého
z nich. Súd by nemal jednostranne posudzovať situáciu jedného rodiča a ignorovať okolnosti druhého.
Ak súd zohľadnil len minimálny príjem matky bez skúmania jej ďalších možností, je takéto rozhodnutie
spochybniteľné.

18. Podľa názoru dovolacieho súdu z napadnutého odvolacieho rozhodnutia, a ani z obsahu súdneho
spisu nie je zrejmé, na základe čoho odvolací súd dospel k zisteniu, že došlo k podstatnej zmene
pomerov na strane maloletej už o štyri mesiace po schválení rodičovskej dohody. Tento nedostatok
odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu v otázke vád konania namietaných dovolateľom má za
následok, že napadnuté rozhodnutie nespĺňa požiadavky stanovené v ustanovení § 220 ods. 2 CSP v

spojení s § 393 ods. 2 CSP na riadne odôvodnenie rozsudku. Z tohto dôvodu je dovolanie otca dôvodné
podľa § 420 písm. f) CSP, pretože mu týmto nesprávnym procesným postupom odvolacieho súdu bolo
znemožnené realizovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

19. Krajský súd v Prešove v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 2 ods. 1 CMP, v spojení s
§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) preskúmal napadnuté
rozhodnutie podľa zásad uvedených v § 62 a nasl. CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods.

1 CSP a contrario a zistil, že sú splnené predpoklady na zrušenie rozsudku postupom vyplývajúcim z
ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) CSP a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

20. Dôvody zrušenia rozsudku odvolacieho súdu dovolacím súdom sa dajú v plnej miere aplikovať

aj na rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré odvolací súd potvrdil. Dovolací súd vytkol v zásade
rovnaké nedostatky rozhodnutiam súdov oboch inštancií, preto odvolací súd zvolil postup podľa §
389 písm. b) CSP. V danej situácii sa odvolaciemu súdu javí ako vhodné a spravodlivé nevykonať a
nedoplniť dokazovanie, ale vrátiť vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, aby obom rodičom zostal
zachovaný riadny opravný prostriedok, ak by sa rozhodli podať odvolanie aj voči novému rozhodnutiu

súdu prvej inštancie. Po zrušení rozsudku odvolacieho súdu a vrátení veci dovolacím súdom podala
matkavyjadreniekuzneseniudovolaciehosúdu,kuktorémubybolovdanejprocesnejsituáciipredčasné
zaujímaťstanoviskozostranyodvolaciehosúdu,keďžetotopodaniemôžebyťsúčasťoumatkinejobrany
pred súdom prvej inštancie v ďalšom konaní.

21. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

22. Podľa § 35 CMP, je súd povinný zisťovať skutočný stav veci, ktorý je podkladom pre rozhodnutie.
Znamená to, že súd je povinný zistiť v konaní skutočný stav veci, ktorý je mierou čo najbližšieho
priblíženia sa hmotnoprávneho rozsahu práv a povinností a právom chránených záujmov.23. Podľa § 36 CMP súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na
zistenie skutočného stavu veci.

24. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak
na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené
potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať
sa na životnej úrovni svojich rodičov. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti,

teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom
na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti
i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných
rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok
prezentujú. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov,
pretože platí prvoradá premisa, že právom dieťaťa je podieľať sa na životnej úrovni každého svojho

rodiča. Životná úroveň rodiča je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi, a môže ju preukazovať aj výška
mesačných nákladov rodiča, a to v súhrne, ale aj v jednotlivých položkách, pričom smerodajnou môže
byť výška tých položiek, ktoré nie sú pre život nevyhnutné, napríklad pôžičky, úvery.

25. V prvom rade je potrebné, aby súd ustálil odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa. Relevanciu

majú pritom výdavky na stravné, ošatenie, obuv či hygienické potreby. V tomto smere je podľa názoru
odvolacieho súdu nedostatkom napadnutého rozsudku absencia konkretizácie výdavkov maloletej pre
účely aspoň ich odhadovanej kvantifikácie. Bez týchto elementárnych poznatkov len ťažko možno
posúdiť primeranosť súdom určeného výživného. Súd sa musí v odôvodnení napadnutého rozsudku
zaoberať potrebami oprávneného dieťaťa, posúdiť ich dôvodnosť a primeranosť. Potreby dieťaťa by mali

byť kryté v plnom rozsahu, ak sú odôvodnené. Ich finančnú náročnosť môžeme všeobecne odvodzovať
od veku dieťaťa. Pod odôvodnenými potrebami je nutné chápať nielen bežné denné potreby, ktoré
reflektujú konkrétnu životnú situáciu, ale aj mimoriadne potreby, ak sa preukáže ich opodstatnenosť a
kumulatívne ich úhradu dovoľujú možnosti a schopnosti rodičov.

26. Možnosť uspokojovania potrieb dieťaťa je všeobecne závislá od objektivizovanej životnej úrovni
rodičov. Pojem životná úroveň však nie je pojmom právnym, ale ide o kategóriu ekonomickú a
sociologickú, ktorú možno zadefinovať ako určitý stupeň uspokojovania životných potrieb subjektu,
pričom tieto potreby chápeme širšie ako len základné potreby. Patria tam všetky potreby, ktoré sa človek
ako sociálna bytosť snaží uspokojiť. Každé dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.

Treba rozlišovať medzi potenciálnou reálnou životnou úrovňou rodičov, lebo často práve za účelom
výchovného pôsobenia na deti nerealizujú rodičia svoju životnú úroveň na úrovni, ktorú by im umožňovali
ich majetkové pomery, ale zámerne je ich skutočná životná úroveň nižšia ako by mohla byť.

27. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti na mal. dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti a

schopnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou,
pracovnými skúsenosťami, vzdelaním a pod.), ale aj okolnosťami objektívneho charakteru (existenciou
pracovných príležitostí), primeraných daným schopnostiam, resp. vlastnostiam rodičov.

28. Odvolací súd si je samozrejme vedomý toho, že potencialita príjmov povinného rodiča sa zakladá

na hypotéze, tá však musí byť racionálne zdôvodniteľná konkrétnymi skutočnosťami. Najvyšší súd
SR vo svojom rozhodnutí zo dňa 29. mája 2024 sp. zn. 7CdoR/13/2023 konštatoval, že „Pre určenie
rozsahu zvýšeného výživného na dieťa odvolací súd ustálil potencionálny príjem otca vyjadrený ako
reálny mesačný príjem, z čoho možno usudzovať, že ide o čistý príjem, ktorý môže dosahovať za
splnenia podmienok podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine (po odpočítaní zálohy na daň z príjmov a

odvody na poistné do Sociálnej poisťovne a zdravotnej poisťovne). Základné pravidlá pre určenie výšky
výživného obsiahnuté v ust. § 75 Zákona o rodine sa vzťahujú na všetky druhy vyživovacích povinností
a príspevkov, pričom je dlhoročnou zaužívanou praxou v súdnych konaniach stanoviť ich rozsah zo
základu predstavujúceho čistý príjem (aj potencionálny) povinnej osoby“.

29. Súd prvej inštancie je povinný s poukazom na právny názor dovolacieho súdu na základe
vykonaného dokazovania ustáliť v zmysle vyššie uvedeného čistý mesačný príjem matky, aj otca.30. Odvolací súd zdôrazňuje, že každé dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.
Porovnanie životnej úrovne rodiča a dieťaťa je založené na porovnaní dostupnosti uspokojovania potrieb
rodiča a potrieb dieťaťa pri danej finančnej dispozícii. O rovnakú životnú úroveň potom pôjde, ak budú

potreby rodiča a potreby dieťaťa dostupné rovnakou mierou. Ani tu sa však nedá uvažovať exaktne,
ale skôr v kategóriách ako je núdza, skromné pomery, nižší alebo stredný štandard, nadštandard, či
luxus. Potreby dieťaťa sú zásadne ovplyvňované všeobecne jeho vekom, stabilizáciou. Pri zohľadňovaní
odôvodnených potrieb je nutné prihliadať aj na výchovnú úlohu výživného, a nie je možné ho len limitovať
na ekonomickú kategóriu. Vyššia životná úroveň umožňuje napĺňať odôvodnené potreby vo väčšej

miere. Dieťa môže študovať na finančne náročnejšej škole alebo sa venovať viacerým voľnočasovým
aktivitám, môže mať zdravšiu a pestrejšiu stravu, kvalitnejšie oblečenie. Na druhej strane však z tejto
potreby nie je možné predpokladať povinnosť rodičov dopriať deťom bez ďalšieho vyššiu životnú úroveň,
akú majú alebo mali oni sami (bez ohľadu na výšku príjmu rodiny). Pri určovaní výšky výživného je
potrebné zvážiť aj zmysel a účel výživného. V prípade výnimočne vysokých príjmov povinného rodiča sa
nedá postupovať mechanicky podľa pravidla, že životná úroveň rodičov a detí má byť v zásade rovnaká.

Nie je možné zabúdať na skutočnosť, že je právom a aj povinnosťou rodičov naučiť dieťa chápať hodnotu
peňazí a riadnemu hospodáreniu s nimi. „V prípade určenia neprimerane vysokého výživného, ktoré
dieťaťu i po dokončení prípravy na povolanie umožní dlhodobý a možno aj trvale bezprácny život, môže
byť nie len v rozpore s najlepšími záujmami dieťaťa, ale môže tiež porušovať právo rodiča vychovávať
svoje dieťa, čo je mu pritom garantované v čl. 32 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd“ (Nález

Ústavného súdu ČR, sp. zn. IV. ÚS 650/15 zo dňa 16.12.2015).

31. V zmysle ustanovenia § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne
súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Maloletá je zverená do osobnej starostlivosti matky. Keďže

zákon explicitne uvádza mieru osobnej starostlivosti ako kritérium určenia vyživovacej povinnosti, súd
sa mal ňou zaoberať. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR zo
dňa 10.11.2011, sp. zn. IV. ÚS 489/2011, z ktorého vyplýva, že „Pri stanovení rozsahu výživného je
dôvodné prihliadať na mieru osobnej starostlivosti matky a absencia nemateriálneho plnenia v podobe
rovnakej miery osobnej starostlivosti by zo strany otca pochopiteľne a rozumne mala byť kompenzovaná

plneniami materiálnymi, konkrétne napr. platením výživného vo zvýšenej miere. Obligatórnym zákonným
hľadiskom pri určovaní výšky výživného je osobný výkon starostlivosti, ktorý Zákon o rodine nepochybne
kladie na roveň finančnému zabezpečovaniu“.

32. Vychádzajúc z právneho názoru vysloveného dovolacím súdom, bude úlohou súdu prvej inštancie

znova posúdiť, či došlo k takej významnej zmene pomerov na strane účastníkov konania, ktorá
by odôvodnila zmenu súdneho rozhodnutia už po štyroch mesiacoch od právoplatnosti predošlého
rozhodnutia, najmä zistiť reálne príjmy oboch rodičov, taktiež ustáliť výšku ich oprávnených výdavkov,
výšku oprávnených výdavkov na maloleté dieťa v rozhodnom období, znova posúdiť dôvodnosť návrhu
matky na zmenu výšky výživného na maloleté dieťa v zmysle vyššie citovaných hmotnoprávnych

ustanovení Zákona o rodine.

33. Súd prvej inštancie je povinný náležite sa zaoberať vyššie predostretými výhradami odvolacieho
súdu, tiež vyjadreniami matky aj otca, ktoré uviedli v priebehu odvolacieho konania. Následne súd
prvej inštancie po zistení skutočného stavu vo veci, na základe vykonaného dokazovania je povinný

svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodniť v zmysle § 220 ods. 2 CSP, tak, že v odôvodnení
rozsudku uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil a aké prostriedky
procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil.
Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré
skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a

ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže
na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

34. Pokiaľ všeobecný súd dospeje k rozhodnutiu bez toho, aby sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal
so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre toto rozhodnutie, treba rozhodnutie

všeobecného súdu považovať za arbitrárne, teda za rozporné s čl. 46 ods. 1 ústavy a s čl. 6 ods. 1
dohovoru (z rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 14. septembra 2006, sp. zn. I.ÚS
265/05).35. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl.
46 ods. 1 ústavy vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal
so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a

právne významné (z rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 17. mája 2007, sp. zn. IV.ÚS
14/07).

36. Neúplné zistenie skutočného stavu veci súdom prvej inštancie pre zistenie zákonných kritérií
určovania výživného spôsobilo predčasné právne závery a nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Z tohto

dôvodu odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok vo výrokoch I., II., IV. postupom vyplývajúcim z ust. §
389 ods. 1 písm. b) CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

37. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne o trovách prvoinštančného, ako aj odvolacieho
konania (§ 396 ods. 3 CSP).

38. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov; § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).