Uznesenie – Oddĺženie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. jún 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Cob/55/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8123210602
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Ragan
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:8123210602.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Ragana a sudcov JUDr.
Natálie Štrkolcovej a JUDr. Adriána Pažúra, v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a. s., so
sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, právne zastúpený: ČOLLÁK & PARTNERI
advokátska kancelária s.r.o., so sídlom ul. Floriánska 19, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto,
IČO: 45 946 868, proti žalovanému: A. B., narodený: XX.X.XXXX, trvale bytom XXX XX C. XXX, právne

zastúpený: JUDr. Martina Gecáková, advokátka, Štefánikova 18, 066 01 Humenné, IČO: 42 344 051, o
zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer, o odvolaní žalobcu proti výroku II. uznesenia Okresného súdu
Prešov č. k. 7Odi/6/2023-206 zo dňa 22. januára 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje výrok II. uznesenia Okresného súdu Prešov č. k. 7Odi/6/2023-206 zo dňa 22. januára 2025.

II. Žalovanému priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie uznesením napadnutým odvolaním vo výroku I. konanie zastavil a vo výroku II.
žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Rozhodol tak o
žalobe, ktorou žalobca navrhol, aby súd zrušil oddlženie žalovaného pre nepoctivý zámer, o ktorom bolo
rozhodnuté uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 3.9.2022 pod sp. zn. 3OdK/336/2022.

2. V žalobe žalobca uviedol, že zo správania žalovaného po podaní návrhu na oddlženie nebolo možné
vyvodiť, že by mal úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností. Uviedol,
že žalovaný pred oddlžením uhradil svoju pohľadávku voči žalobcovi len čiastočne, splátkami zo dňa
28.10.2019 vo výške 50,- eur, 6.4.2021 vo výške 76,- eur, 30.4.2021 vo výške 61,79 eur, 7.6.2021
vo výške 60,80 eur a 31.8.2022 vo výške 1.064,- eur. Žalobcu žiadnym spôsobom nekontaktoval a
neprejavil záujem usporiadať svoj záväzok. Žalobca dôvodil, že žalovaný je zamestnanou osobou s

príjmom postačujúcim na hoci len čiastočnú úhradu pohľadávky žalobcu, prípadne aj ostatných veriteľov
a mohol zo svojho príjmu v malých mesačných dávkach po 20 – 30 eur uspokojovať pohľadávku
žalobcu a ostatných veriteľov. Za týmto účelom, t. j. preukázanie príjmov a majetku žalovaného, žalobca
navrhol vykonať dokazovanie dopytom na Sociálnu poisťovňu, Úrad geodézie, kartografie a katastra
za účelom zistenia nehnuteľností vo vlastníctve žalovaného, aj spätne, ďalej Policajný zbor, dopravný
inšpektorát, za účelom zistenia motorových vozidiel vo vlastníctve žalovaného a centrálny register účtov

za účelom poskytnutia informácií o prípadných bankových účtoch žalovaného. Žalovaný po podaní
návrhu nevynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v rámci svojich možností, keď nevykonal v prospech
žalobcu žiadne úhrady svojho záväzku a ani nereagoval na výzvu žalobcu.

3. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. Uviedol, že údaje v podanom návrhu na oddlženie sú pravdivé
a nič nezamlčal. Zo životopisu, aktuálnej situácie žalovaného a zoznamu spriaznených osôb zo dňa

28.6.2022 je zrejmé, že žalovaný uviedol, že je samostatne zárobkovo činná osoba. Riadne uviedol, kde
a v akom časovom období pracoval, aj svoje vzdelanie. V opise aktuálnej životnej situácie uviedol, žepracuje v Nemecku na živnosť, kde zarobí 1.500,- eur mesačne podľa odpracovaných hodín. Manželka
poberá rodičovský príspevok a má tri maloleté deti. K výdavkom uviedol, že prispieva rodičom 100,-
eur, na stravu minie 400,- eur, hygienické potreby 100,- eur, teda po zaplatení nevyhnutných výdavkov

mu neostane dostatok peňazí na uhradenie dlhov. Dňa 31.8.2022 žalovaný uhradil žalobcovi sumu
1.064,- eur, teda preukázateľne prejavil snahu riešiť svoj dlh, tým že vykonal úhradu 1 istiny. Navyše
spotrebiteľský úver bol vo výške 4.000,- eur a žalovaný mal celkovo zaplatiť sumu 7.844,74 eur. Uzavrel,
že boli splnené podmienky na jeho oddlženie a nie sú splnené podmienky na zrušenie oddlženia pre
nepoctivý zámer.

4. Na pojednávaní dňa 22.01.2025 (vo veci nariadené v poradí druhé pojednávanie) vzal žalobca
žalobu späť. Uviedol, že v čase podania žaloby žalobca nedisponoval informáciami o tom, akým
príjmom žalovaný disponuje, jeho majetkovými pomermi, nedisponoval daňovým priznaním, keďže ide
o utajované informácie. Práve z tohto dôvodu je konanie na súde, kde sa tieto skutočnosti majú preveriť,
keďže v samotnom oddlžovacom konaní sa tieto skutočnosti nezisťujú. Žalovaný bol vypočutý až na

tomto pojednávaní a teda o informáciách ohľadom jeho majetkových pomerov sa žalobca dozvedel až
na tomto druhom pojednávaní, nie na predošlom pojednávaní, kde žalovaný ozrejmil svoje majetkové
pomery a z týchto dôvodov žalobu berie späť.

5. Žalovaný so späťvzatím žaloby nesúhlasil, poukázal na prekážku veci rozhodnutej, pretože sa zase

nemôže vystaviť situácii, že v zákonnej lehote bude na neho opätovne podaná žaloba.

6. Súd prvej inštancie vo výroku I. uznesenia napadnutého odvolaním zastavil konanie podľa § 144, §
145 ods. 1 a § 146 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).
Uviedol, že nesúhlas so späťvzatím žaloby zo strany žalovaného nepovažuje za nesúhlas z vážnych

dôvodov, keďže k zisteniu rozhodných skutočností ohľadom majetnosti, alebo nemajetnosti žalovaného
došlo až na pojednávaní konanom dňa 22.1.2025 výsluchom žalovaného, keď žalovaný uviedol svoje
majetkové pomery a najmä svoje výdavky. Súd uvedený výsluch považoval za rozhodujúci vo vzťahu k
späťvzatiu žaloby, keď práve po tomto výsluchu žalovaného, žalobca prehodnotil podanú žalobu, preto
na pojednávaní vyhlásil uznesenie, ktorým konanie zastavil.

7. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie vo výroku II. uznesenia napadnutého
odvolaním podľa § 255 ods. 1, § 256 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal proti
žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Uviedol, že nemajetnosť žalovaného bola
preukázaná aj z verejne dostupných zdrojov – napr. kataster nehnuteľností, register exekúcií a pod.

a teda nemajetnosť žalovaného čiastočne vyplývala už pred pojednávaním konaným dňa 22.1.2025.
Okrem toho poukázal na to, že rozhodnutím Centra právnej pomoci bol zisťovaný majetkový stav
žalovanéhovsúčasnosti,tedaprizvažovaníposkytnutiabezplatnejprávnejpomocivzhľadomnapodanú
žalobu. Žalobca sa však domáhal zrušenia oddlženia žalovaného, rozhodný bol teda jeho majetkový
stav v čase oddlžovania žalovaného, nie v čase súdneho konania, ktorý bol súdom náležite zistený

vykonaným dokazovaním. Uvedená argumentácia žalobcu tak neobstojí. Súd prvej inštancie v tejto
súvislostipoukázalnarozhodnutieÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikyzodňa10.9.2009podspisovou
značkou I. ÚS 196/09, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29.4.2014 pod spisovou
značkou 7MCdo/1/2014, a dospel k záveru, že zodpovednosť za zastavenie konania nesie žalobca.
Späťvzatie žaloby zo strany žalobcu je dispozitívny procesný úkon, ktorý mu prináleží. Žalobca ako

dominus litis (pán v spore), ktorému svedčí právo podať žalobu v sporovej veci, túto môže na základe
vlastnej úvahy i bez uvedenia dôvodu alebo s uvedením irelevantného dôvodu vziať späť. Vnútorná
pohnútka žalobcu vedúca k späťvzatiu žaloby ho nezbavuje procesnej zodpovednosti na zastavení
konania. Ak žalobca vezme žalobu späť a nejedná sa o prípad podľa § 256 ods. 1 CSP, z procesného
hľadiska platí, že žalobca zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť žalovanej strane trovy

konania.

8. Proti výroku II. uznesenia súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd
výrok II. uznesenia súdu prvej inštancie zmenil tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov
konania, alternatívne žiadal zrušenie tohto výroku a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie

a nové rozhodnutie v zrušenom rozsahu. Odvolanie odôvodnil tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).9. Žalobca v odvolaní uviedol, že v rámci konania na súde prvej inštancie odvolateľ ako dominus
litis v súlade s dispozičným oprávnením v civilnom sporovom konaní svoj návrh na zastavenie
konania a návrh na nepriznanie nároku na náhradu trov konania žiadnej zo sporových strán odôvodnil

viacerými relevantnými skutočnosťami, vyplývajúcimi z vykonaného dokazovania, ktoré podľa jeho
názoru odôvodňujú aplikáciu ustanovenia § 257 CSP. O týchto odvolateľ v čase podania návrhu na
zrušenie oddlženia žalovaného bez svojho zavinenia nemal vedomosť a nemal ani zákonnú možnosť
a schopnosť tieto okolnosti preveriť, a zabezpečiť dôkazy na ich preukázanie. Žaloby o zrušenie
oddlženia sú žalobami, v ktorých sa prejavuje informačná asymetria žalobcu voči pomerom a statusu

žalovaného, ktorú práve – tieto konania – odstraňujú. Uvádzané osobité skutočnosti a okolnosti
celého prejednávaného prípadu sa týkajú majetkovej situácie žalovaného, ktorá bola zistená až v
rámci civilného sporového konania na súde prvej inštancie. K zisteniu týchto okolností došlo až na
základeprocesnejaktivitysamotnéhosúdu,ktorývyhovelnávrhomodvolateľaakožalobcunavykonanie
dokazovania, a to ako výsluchu žalovaného, tak aj ďalším tomu predchádzajúcim návrhom (dopytom).
Informácie vyplývajúce z vykonaného dokazovania odvolateľ v čase podania návrhu na zrušenie

oddlženia nemal v dispozícii a rovnako tieto nemohol objektívne žiadnym spôsobom zabezpečiť. Naviac,
výsluch žalovaného označil sám súd prvej inštancie za vysoko relevantný až rozhodujúci, keď na
nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby neprihliadol, keďže „k zisteniu rozhodných skutočností
ohľadom majetnosti, alebo nemajetnosti žalovaného došlo až na pojednávaní konanom dňa 22.1.2025
výsluchom žalovaného, keď žalovaný uviedol tieto svoje majetkové pomery a najmä svoje výdavky.“

Nakoľko žalobca nedisponoval zákonnou možnosťou preverenia zákonnosti postupu žalovaného, ktorý
sa naviac rozhodol pre oddlženie jeho osoby konkurzom, a nie splátkovým kalendárom, ako by
bolo možné predpokladať vzhľadom na výšku poslednej úhrady žalovaného, odvolateľ využil svoje
zákonnéprávoadomáhalsaprešetreniasúladnostipostupužalovanéhocestouvšeobecnéhosúdnictva.
Žalovaný pred oddlžením uhradil svoju pohľadávku voči žalobcovi len čiastočne splátkami zo dňa

28.10.2019 vo výške 50,- eur, 6.4.2021 vo výške 76,- eur, 30.4.2021 vo výške 61,79 eur, 7.6.2021
vo výške 60,80 eur a 31.8.2022 vo výške 1.064,- eur. Žalobcu žiadnym spôsobom nekontaktoval a
neprejavil záujem usporiadať svoj záväzok. S poukazom na výšku platby zo dňa 31. augusta 2022 mal
odvolateľ za to, že žalovaný je zamestnanou osobou s príjmom postačujúcim na hoci len čiastočnú
úhradu pohľadávky žalobcu, prípadne aj ostatných veriteľov a mohol zo svojho príjmu v malých

mesačných dávkach po 20 – 30 eur uspokojovať pohľadávku žalobcu a ostatných veriteľov. K náležitému
oboznámeniu sa so životnou situáciou žalovaného došlo až v rámci sporového konania aj aktivitou
samotného súdu, ktorý vyhovel návrhom na vykonanie dokazovania prezentovaným zo strany žalobcu.
Postupom súdu došlo k faktickému vyrovnaniu informačnej asymetrie vzťahu medzi odvolateľom a
žalovaným, a až závery takéhoto postupu súdu priniesli informácie o stave a statuse jeho osoby. Žalobca

plne si uvedomujúc skutkovú a právnu situáciu, ktorá bola zistená a preukázaná až po vykonanom
dokazovaní v priebehu žalobcom iniciovaného civilného sporového konania, vzal žalobu späť. Neučinil
taknedôvodne,alenazákladeinformáciíaskutočností,ktorýmizobjektívnychdôvodovabeziniciovania
súdneho konania nemohol disponovať ani sa s nimi iným spôsobom oboznámiť. Žalovaný je ten, ktorý
je povinný preukázať svoj poctivý zámer pri oddlžení a svoju platobnú neschopnosť, ktorá sa v prípade

prehlásenia o platobnej neschopnosti v návrhu na vyhlásenie konkurzu len predpokladá, a teda ide o
vyvrátiteľnú domnienku. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn.
4CoKR/27/2023-191 zo dňa 26. septembra 2023, z ktorého je možné vyvodiť, že vykonanie žalobcom
navrhovaného dokazovania (v tom prípade dopytu na Sociálnu poisťovňu), je dôležité a až nevyhnutné
pre náležité posúdenie pomerov na strane dlžníka, pričom tento veriteľ dlžníka objektívne nemôže mať

v dispozícii, a preto je v súlade s princípom rovnosti zbraní, ak žiada, aby bol zabezpečený a vykonaný
cestou súdu konajúceho o návrhu na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer dlžníka. Nevykonanie
navrhovaného dôkazu odvolací súd explicitne označil za postup súdu, ktorým došlo k porušeniu práva
žalobcu na spravodlivý súdny proces. Vzhľadom na tieto zásadné osobitosti konaní o návrhoch na
zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer vyžadujúce si na strane súdnych orgánov osobitý postup,

nemožno podľa odvolateľa jednoducho a bez všetkého súhlasiť a považovať za aplikovateľné súdom
prvej inštancie citované závery súdnych autorít, keďže tieto boli vyjadrené v podstatne rozdielnych
hmotnoprávnych a tiež procesnoprávnych súvislostiach.

10. Žalovaný navrhol výrok II. uznesenia súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Uviedol,

že dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu nepoctivého zámeru dlžníka zaťažovalo žalobcu,
ktorý toto dôkazné bremeno neuniesol. U žalovaného nenastala žiadna zásadná zmena majetkových
pomerov spočívajúca v neočakávanom a nie nepatrnom príjme. Z verejne dostupných údajov katastra
nehnuteľností žalobca mohol zistiť, že žalovaný nevlastní žiadnu nehnuteľnosť. V Obchodnom vestníkubol dňa 8.9.2022 zverejnený oznam o tom, kde a kedy možno nahliadnuť do spisu. Žalobca tak mohol
zistiť údaje o majetku žalovaného. Z Obchodného vestníka zároveň bolo zrejmé, že žalovaný ako dlžník
nedisponuje žiadnym majetkom, ktorý by mohol byť zapísaný do súpisu majetku konkurznej podstaty.

11. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej
lehote, oprávnenou osobou, proti výroku súdneho rozhodnutia, proti ktorému výroku je odvolanie
prípustné (§ 357 písm. m/ CSP), bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie, na
prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolanie

prejednal podľa § 379 - § 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je nedôvodné.

12. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie presvedčivo a logicky odpovedal na každý relevantný
argument vznesený v spore a odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie spĺňa kritériá vyžadované
vyššími súdnymi autoritami pre zrozumiteľnosť a presvedčivosť súdneho rozhodnutia. Súd prvej
inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správne právne

závery.

13. Podrobné, vecne správne a zákonu zodpovedajúce je odôvodnenie výroku II. odvolaním
napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje a odkazuje naň (§ 387
ods. 2 CSP). Na doplnenie a zdôraznenie správnosti výroku II. napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu

žalobcu a k podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní odvolací súd uvádza:

14. Predmetom odvolacieho prieskumu je výrok II. uznesenia súdu prvej inštancie o trovách konania,
ktorý je závislým výrokom.

15. Žalobca sa podaným odvolaním domáhal zmeny napadnutého výroku II. uznesenia súdu prvej
inštancie, keď navrhol, aby odvolací súd tento výrok zmenil tak, že žiadna zo strán nemá právo na
náhradu trov konania, alternatívne žiadal zrušenie tohto výroku a vrátenia veci súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie v zrušenom rozsahu. Odvolací súd udáva, že výrok rozhodnutia –
žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania –prichádza do úvahy len pri rozhodnutí podľa § 255

ods. 2 CSP v prípade, ak mali obe sporové strany čiastočný úspech vo veci. Úspech vo veci sa zisťuje
porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej. V danom prípade však
bolo konanie zastavené, konanie teda nedospelo do meritórneho rozhodnutia – rozsudku. Aplikácia §
255 ods. 2 CSP a rozhodnutie o trovách konania, ktorým by sa vyslovilo, že žiadna zo strán nemá na
náhradu trov konania právo, tak neprichádza do úvahy.

16. Ak dôjde k zastaveniu konania, je dôvodná aplikácia § 256 ods. 1 CSP, ktoré ustanovuje zásadu
procesnej zodpovednosti za zavinenie. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie sa uplatní pre
každé konanie bez ohľadu na to, z akého dôvodu bolo konanie zastavené. Zavinenie na zastavení
konania môže existovať na strane žalobcu aj na strane žalovaného.

17. Z priebehu súdneho konania je podľa odvolacieho súdu zrejmé, že žalobca netrval na podanej
žalobe (vzal ju späť) z dôvodu, že na základe výsledkov dokazovania usúdil, že v konaní by nebol
úspešný. Z opisu situácie žalobcom pri vykonaní úkonu späťvzatia teda vyplýva, že späťvzatím žaloby
predchádzal žalobca pravdepodobnému neúspechu v konaní. Zastavenie konania teda zavinil žalobca.

Preto aplikácia § 256 ods. 1 CSP na rozhodovanie o trovách konania zo strany súdu prvej inštancie
bola správnou a dôvodnou.

18. Žalobca vzhliadol výnimočné okolnosti sporu, na základe ktorých navrhol, aby odvolací súd zmenil
výrok II. uznesenia súdu prvej inštancie tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo,

v informačnej asymetrii strán sporu. Uviedol, že len iniciovaním sporu bolo možné zistiť rozhodné
skutočnosti pre posúdenie poctivého zámeru žalovaného. Z uvedeného vyplýva, že žalobca podával
žalobu s tým, že nemá dôkazy o nepoctivosti zámeru žalovaného a túto len prezumoval. Ako už Krajský
súd v Košiciach uviedol v inom svojom rozhodnutí, s obdobnou skutkovou a právnou situáciou, ktoré
bolo rovnako vedené z iniciatívy žalobcu, „žalobca nesie plnú procesnú zodpovednosť za svoj úspech

alebo neúspech v konaní, pretože je iba na jeho vlastnom rozhodnutí to, či s dôkaznými prostriedkami,
ktoré má k dispozícii, podá žalobu alebo nie.“ (uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 18.3.2024,
č. k. 3Cob/6/2024-165).19. Odvolací súd má za to, že nie je žiadúce, aby žalobca podával žalobu s tým, že nie je presvedčený
o svojom práve a nemá dôkazy preukazujúce jeho skutkové tvrdenia, pričom až v súdnom konaní
sa snaží zistiť ich dôvodnosť. V tomto konaní žalobca práve takto konal. Žalobca v podanej žalobe

len abstraktne opísal nepoctivý zámer žalovaného (s ohľadom na zákonné vymedzenie poctivého
a nepoctivého zámeru v § 166g ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o
zmene a doplnení niektorých zákonov), ale v konkrétnosti uviedol jedine to, že žalovaný ho ako veriteľa
nekontaktoval, čím neprejavil úprimnú snahu riešiť svoj dlh. Žalobca teda pri podaní žaloby nevedel, či
uspeje a keď z vykonaných dôkazov a predbežného právneho posúdenia súdom prvej inštancie zistil, že

žalobu podal nedôvodne, vzal ju späť. Zbytočne teda vyvolal spor, preto musí znášať povinnosť náhrady
trov konania. Žalobca nešiel do konania s tým, aby preukázal nepoctivosť zámeru žalovaného, ale len
aby (s pomocou súdu) túto preveril.

20.Akžalobcaspäťvzatiežalobyodôvodňujetým,žeknáležitémuoboznámeniusasoživotnousituáciou
došlo až v rámci sporového konania aj aktivitou samotného súdu, ktorý vyhovel návrhom na vykonania

dokazovania prezentovaným zo strany žalobcu, ide podľa odvolacieho súdu o zavádzajúce tvrdenie.
Zistenie skutočností potrebných pre rozhodnutie (rozhodných skutočností) je výsledkom dokazovania,
čo je zákonom upravený postup súdu, ako aj účastníkov konania, na základe ktorého súd získava
pre rozhodnutie podstatné skutkové poznatky o veci, ktorá je predmetom konania. Skutkové poznatky
podávajú informáciu o skutkových okolnostiach, ktoré zakladajú a odôvodňujú prejednávaný nárok.

Súd nemá možnosť získať skutkové poznatky o veci inak ako dokazovaním, na rozdiel od žalobcu,
ktorý pred podaním žaloby môže využiť verejne prístupné registre, resp. zistiť potrebné poznatky
(skutkové) zákonným spôsobom (nahliadnutie do spisu), nie je teda závislý (žalobca) len na vykonanie
dokazovania súdom. Z uvedeného dôvodu žalobca, ktorý ako dominus litis vedie spor, koná na „vlastné
nebezpečenstvo“ a nesie tak zodpovednosť za výsledok sporu.

21. Náhradu trov konania teda ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou procesnej
zodpovednosti za zavinenie. Procesná zodpovednosť za zavinenie sa však posudzuje výlučne z
procesného hľadiska, rozhodujúcimi skutočnosťami sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Z uvedeného
dôvodu odvolací súd považuje za správnu argumentáciu žalovaného vo vyjadrení k odvolaniu, že

žalobca mohol pred podaním žaloby zistiť údaje o majetku žalovaného z verejne dostupných údajov
katastra nehnuteľností, zároveň v Obchodnom vestníku bol dňa 8.9.2022 zverejnený oznam o tom, kde
a kedy možno nahliadnuť do spisu. Žalobca ako právny nástupca veriteľa tiež mohol nahliadnuť aj do
spisu, keďže spĺňal podmienky podľa § 97 CSP. Tým, že žalobca pred podaním žaloby nevyužil/nezistil
všetky možné a dostupné skutočnosti a okolnosti predmetu konania (ktoré by pravdepodobne viedli

k inému rozhodnutiu ohľadne podania žaloby) a toto ponechal až na súdne konanie, spôsobil vznik
nedôvodných trov, ktoré je tak povinný protistrane nahradiť.

22. Navyše odvolací súd dodáva, že v danom konaní neexistujú ani výnimočné okolnosti, ktoré by mali
byť dôvodom pre aplikáciu § 257 CSP. Samotnú informačnú asymetriu vzťahu medzi žalobcom ako

odvolateľom a žalovaným z hľadiska informácií o stave a statuse jeho osoby, odvolací súd v tejto veci
nevzhliadol.

23. Z uvedených dôvodov odvolací súd preto výrok II. odvolaním napadnutého uznesenia súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

24. Vo vzťahu k záverom, ktoré podľa žalobcu vyplývajú z uznesenia Krajského súdu v Košiciach,
sp. zn. 4CoKR/27/2023 zo dňa 26. septembra 2023, odvolací súd uvádza, že nie sú v rozpore
s týmto odôvodnením, vzhľadom na iný skutkový stav a právny stav tejto prejednávanej veci oproti
veci prejednávanej pod sp. zn. 4CoKR/27/2023 (dedenie u žalovanej, prevod časti nehnuteľností

nadobudnutých v dedičstve na blízku osobu zo strany žalovanej, pôžičky od rodinných príslušníkov
žalovanej atď., ktoré dôkazy žalobca nemá/nemal k dispozícii a objektívne ich nemôže/nemohol mať,
preto bolo navrhnuté z jeho strany vykonanie dokazovania v tomto smere).

25. Vzhľadom na nedôvodnosť podaného odvolania a plný úspech žalovaného odvolací súd o trovách

odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému
priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení
§ 419 C.s.p.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto

rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods.

2 C.s.p., ak má sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa § 429 ods. 1 C.s.p.

V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).