Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. jún 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2Odi/2/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121275140
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Antalová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6121275140.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

19 2Odi/2/2021

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudkyňou Mgr. Zuzanou Antalovou, v právnej veci žalobcu
BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692,
zastúpený: KASATKIN & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Záhradnícka 29, 811 07
Bratislava 1, IČO: 47 255 021, proti žalovanej A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. D. XXX/XX,

XXX XX E. X, zastúpená: Mgr. Peter Sitarčík, so sídlom Jókaiho 1, 984 01 Lučenec, IČO: 42 303 559,
v konaní o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanej p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

17 2Odi/2/2021

1. Žalobca sa svojím návrhom domáhal zrušenia oddlženia žalovanej pre nepoctivý zámer z

dôvodu, že zo správania dlžníčky pred podaním návrhu možno usudzovať, že mala snahu poškodiť
svojho veriteľa tým, že hoci v minulosti disponovala majetkom väčšej hodnoty, nebolo jej cieľom
tento majetok speňažiť a tým splatiť časť svojich záväzkov, ale tento majetok darovala blízkej osobe.
Žalovaná okrem snahy poškodiť svojich veriteľov prevodom svojho majetku, spĺňa aj ďalšiu zákonnú
podmienku na podanie žaloby o zrušenie oddlženia a to, že žalovaná nebola v čase podania návrhu
platobne neschopná, keď mala dostatočný príjem na postupnú úhradu svojich záväzkov a zo správania
sa žalovanej pred podaním návrhu možno tiež usudzovať, že sa úmyselne priviedla do platobnej

neschopnosti, aby bola oprávnená podať návrh. Žalovaná ako dlžníčka, nevynaložila úprimnú snahu
riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností. Žalobca je veriteľom žalovanej na základe
Zmluvy o úvere č. 1372537347, ktorú žalovaná a pôvodný veriteľ Poštová banka, a.s. uzatvorili dňa
14.06.2013, a ktorá bola postúpená na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 13.06.2017,
uzatvorenej medzi spoločnosťou Poštová banka, a.s. a spoločnosťou BENCONT COLLECTION, a.
s., čím sa spoločnosť BENCONT COLLECTION, a.s., stala novým veriteľom. Žalovaná v čase pred
podaním návrhu konala tak, že je možné usúdiť, že mala snahu poškodiť svojho veriteľa (§ 166g ods.

2 písm. h) ZKR). Žalovaná uvedomujúc si svoje vtedajšie záväzky voči rôznym veriteľom, previedla
na blízku osobu - svojho vtedajšieho druha, F. G., nižšie špecifikované nehnuteľnosti, pričom uvedený
prevod majetku uskutočnila tesne po uplynutí trojročnej lehoty na podanie odporovacej žaloby, ku
ktorým skutočnostiam sa žalobca v podrobnostiach vyjadrí nižšie. Žalovaná previedla nasledovnénehnuteľnosti: spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1 k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom
území B., evidovaným na LV č. XXXX a to:
Parcely registra „C“ evidované na LV č. XXXX pre katastrálne územie B.:

Parcela registra „C“ č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 259 m2;
Parcela registra „C“ č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 67 m2;
Parcela registra „C“ č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 259 m2;
Stavby:
Rodinný dom so súpisným č. XX, postavený na pozemku parc. reg. „C“ č. XXXX/XX a parc. reg. „C“

č. XXXX/X.
Žalovaná ďalej previedla na svojho vtedajšieho druha F. G., nar. XX.XX.XXXX spoluvlastnícky podiel o
veľkosti 1 k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území B., evidovaným na LV č. XXXX,
a to:
Stavby:
Letná kuchyňa so súpisným č. XXXX, postavená na pozemku parc. reg. „C“ č. XXXX/XX;

Dreváreň so súpisným č. XXXX, postavená na pozemku parc. reg. „C“ č. XXXX/X;
Hospodárska budova so súpisným č. XXXX, postavená na pozemku parc. reg. „C“ č. XXXX/X;
Hospodárska budova so súpisným č. XXXX, postavená na pozemku parc. reg. „C“ č. XXXX/X;
Hospodárska budova so súpisným č. XXXX, postavená na pozemku parc. reg. „C“ č. XXXX/XX;
Žalobca svoje tvrdenia preukazuje Darovacou zmluvou zo dňa 20.03.2014. Žalovaná zámerne previedla

vyššie uvedený majetok väčšej hodnoty v lehote tesne po uplynutí lehoty tri roky, s úmyslom vyhnúť sa
odporovacej žalobe v zmysle zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov
(ďalej len „OZ“) s poukazom na ust. §166h, ods. 1 ZKR „ Oddlžením zostáva nedotknuté právo veriteľa, v
rozsahu svojej pôvodnej pohľadávky domáhať sa podľa Občianskeho zákonníka jej uspokojenia z toho,
čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku.“ Žalobca má za to, že žalovaná mala

právne vedomie o inštitúte odporovacej žaloby, ktorá skutočnosť vyplýva z jej čestného vyhlásenia, v
ktorom uviedla, že bola poučená, že majetok môže previesť až po uplynutí troch rokov pred podaním
návrhu a vtedy to nebude problém. Žalovaná teda podľa názoru žalobcu úmyselne po prevode svojho
vyššie uvedeného majetku vyčkala na uplynutie lehoty tri roky (aby sa vyhla podaniu odporovacej žaloby,
ako bola poučená), a po jej uplynutí ihneď podala návrh na vyhlásenie konkurzu. Žalovaná vedela o

svojich záväzkoch voči veriteľom, a napriek tomu dňa 20.03.2014 Darovacou zmluvou previedla majetok
väčšej hodnoty a následne dňa 25.09.2017 podala návrh na vyhlásenie konkurzu s jasným vedomím
o vyššie uvedených skutočnostiach a s úmyslom nepostihnutia jej majetku v konkurze. Žalovaná
preukázateľne konala tak, aby prevodu nebolo možné odporovať v zmysle ust. § 42a, ods. 2 OZ.
„Odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť

svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ
dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi
alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá
strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.“ Žalobca v
tejto súvislosti poukazuje na odborný výklad k vyššie citovanému ustanoveniu § 42a, ods. 2 OZ „ Ratio

legis právnej úpravy odporovateľnosti spočíva v zabezpečení ochrany veriteľa pred právnymi úkonmi
jeho dlžníka, ktoré vedú k zmenšeniu majetku dlžníka a tým aj k zmareniu či ohrozeniu možnosti, aby
pohľadávka veriteľa mohla byť z majetku dlžníka uspokojená.“ (komentár Epi). Žalobca ďalej poukazuje
aj na ďalší výklad k citovanému ustanoveniu § 42a, ods. 2 OZ „Odporovateľnosť je vo svojej podstatne
procesným inštitútom. Znamená veriteľovo právo domáhať sa na súde právnej neúčinnosti právneho

úkonu dlžníka. Neúčinnosť odporovateľného právneho úkonu má hmotnoprávnu povahu. Pôsobí len
voči veriteľovi na základe právoplatného rozhodnutia súdu, pričom má účinky ex tunc (od začiatku). Jeho
zmyslom a hlavným účelom je zabrániť dlžníkovi, aby nepoctivými úkonmi zmenšujúcimi svoj majetok
ukrátil vymáhateľné pohľadávky veriteľa.“
Z konania žalovanej jednoznačne vyplýva zámer poškodiť svojich veriteľov a to o to viac, že išlo o prevod

bezodplatný, t.j. žalovaná majetok previedla darovaním, aby nenadobudla žiadne finančné prostriedky,
z ktorých by mohli byť hoci aj sčasti uspokojení veritelia. Na základe vyššie uvedených skutočností
má žalobca za to, že žalovaná nemala pri oddlžení poctivý zámer, keď popísaným konaním zároveň
konala v snahe poškodiť svojich veriteľov podľa §166g ods. 2 písm. h) ZKR. Žalovaná nebola v čase
podania návrhu platobne neschopná. Zo životopisu žalovanej, ktorý je súčasťou konkurzného spisu

sp. zn. 4Odk/291/2017 vyplýva, že žalovaná je samostatne zárobkovo činnou osobou so stabilným
mesačným príjmom. V životopise žalovaná sama uvádza, že jej mesačný príjem predstavuje 950 EUR
a mesačné výdavky predstavujú spolu sumu 700 EUR a ďalšie výdavky uviedla v sume 35 EUR, pričom
žalovaná tieto výdavky nijakým spôsobom nešpecifikovala. Ide tak o subjektívne, ničím nepodloženétvrdenia žalovanej. Na základe vyššie uvedených skutočností má žalobca za to, že žalovaná v čase
pred vyhlásením konkurzu bola schopná plniť svoje záväzky riadne a včas. Žalobca ďalej poukazuje na
dôvodovú správu k zákonu č. 377/2016 Z. z.: ... „je významným predpokladom na možnosť uchádzať

sa o oddlženie platobná neschopnosť dlžníka. Ide však o domnienku vyvrátiteľnú. Vyvrátená môže byť
na začiatku konania samotným súdom („ex ante“ kontrola, keď súd vychádza len z vyhlásenia dlžníka
podľa § 167a ods. 1 písm. d) ZKR), alebo v rámci skúmania poctivého zámeru dlžníka na základe
žaloby dotknutého veriteľa („ex post“ kontrola). Súd pri „ex ante“ kontrole nemá reálnu možnosť skúmať
platobnú schopnosť (má k dispozícii len tvrdenia dlžníka a veriteľ v tom čase nemá o návrhu na oddlženie

žiadnu vedomosť“...; Z uvedeného dôvodu je potom celý proces dokazovania nepoctivého zámeru na
veriteľoch dlžníka, ktorí ale nedisponujú k tomu patriacimi procesnými oprávneniami. Žalobca aj napriek
týmto „procesným komplikáciám“ nadobudol informácie, ktoré preukazujú nepoctivý zámer žalovanej.
Za súčasného stavu, keď žalobca predkladá dôvodné pochybnosti o platobnej neschopnosti žalovanej,
je potom na mieste, aby súd dôkladne preskúmal splnenie podmienok platobnej neschopnosti a teda
aj poctivého zámeru žalovanej, aby tak predchádzal zneužívaniu inštitútu oddlženia. Žalovaná bola

žalobcom a jeho právnym predchodcom niekoľkokrát kontaktovaná, či už písomnou alebo telefonickou
formou. Žalovanej bola ponúknutá možnosť odpustenia časti dlhu v prípade jeho úhrady. Žalobca
má dôvodnú pochybnosť o platobnej neschopnosti žalovanej. Zákon definuje platobnú neschopnosť
fyzickej osoby ako stav, kedy fyzická osoba nie je schopná plniť 180 dní po lehote aspoň jeden splatný
záväzok. Platobná neschopnosť musí byť stavom objektívnym a trvalým. Za platobnú neschopnosť

nemožno považovať stav, kedy dlžník odmieta hradiť svoj dlh. Nestačí, ak dlžník nie je ochotný svoje
záväzky hradiť, resp. prechodne nie je schopný ich hradiť. Žalovaná disponovala a disponuje finančnými
prostriedkami na plnenie svojich záväzkov, a v prípade riadneho plnenia svojich záväzkov (či už formou
exekučných zrážok, kde je možná dohoda s exekútorom na splácaní záväzku, alebo dobrovoľnými
úhradami) by bola schopná splatiť všetky svoje záväzky. Žalovaná je samostatne zárobkovo činnou

osobou, t.j. disponuje finančnými prostriedkami. Napriek tejto skutočnosti sa žalovaná rozhodla riešiť
svoju situáciu formou oddlženia v konkurze. Uvedené tak preukázateľne spochybňuje poctivý zámer
žalovanej. Svoje tvrdenia a uvádzané skutočnosti žalobca preukazuje aj odkazom na Uznesenie
Okresného súdu Bratislava I, č. k.: 8Odi/1/2018-133 z 18. 10. 2018, právoplatné dňa 13. 12. 2018 súd
v obdobnej veci rozhodol tak, že oddlženie žalovaného zrušil. V predmetnom uznesení je, okrem iného,

uvedené aj nasledovné:
„15. Súd z uvedených zistení konštatuje, že žalovanému záväzky vznikli v čase, keď žalovaný vykazoval
prijem,zktoréhobolomožnézáväzkyvypriadať.Žalovanýtakneučinil,neuviedoldôvodyakceptovateľne
pretakétosprávanie,pretomunepatriochranavočiveriteľom,ktorýchpoškodilanásledneúčelovopodal
návrh na oddlženie, aby sa tak zbavil svojich dlhov, aj napriek skutočnosti, že jeho prijem umožňoval

a umožňuje splatenie jeho záväzkov. Ak žalovaný disponuje majetkom alebo stálym príjmom je jeho
prvoradou povinnosťou uspokojovať svojich veriteľov a len v prípade ak je uspokojovanie jeho záväzkov
objektívne nemožné, malo by byť dlžníkovi umožnené oddlženie a aj to v rozsahu, aby došlo aspoň k
čiastočnému uspokojeniu veriteľov.
17. ...V čase podania návrhu žalovaný nebol platobne neschopný, aj keď o tom vedel alebo s

prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, mal priznaný starobný dôchodok o ktorý požiadal v mesiaci
december 2016, priznaný v lehote 60 dni (§ 210 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení),
teda v čase podania návrhu mal vedomosť o výške starobného dôchodku 714,- EUR čo je objektívne
suma, z ktorej by vedel uhrádzať svoje záväzky...
...Z hľadiska gramatického výkladu je zrejme, že sloveso ,,plniť“ je v tzv. nedokonavom vide, ktorý

pomenúva dej, ktorý je nedokončený, stále prebieha, stále trvá. Predpokladom platobnej neschopnosti
je skutočnosť, že fyzická osoba nie je schopná ani len čiastočne plniť' svoj záväzok...
... Neschopnosť plniť svoj záväzok musí byť všeobecná. Musí byť zrejme, že plnenie záväzku je pre
dlžníka nemožné. Ak teda dlžník je schopný plniť splatnú pohľadávku veriteľa aspoň čiastočne, nie je
však ochotný ju hradiť nie je možné takého dlžníka považovať za platobne neschopného, čo vyslovil vo

svojom rozhodnutí aj NS ČR v uznesení zo dna 6. 9. 2005, sp. zn. 29 Odo 236/2003.“
K tomu poukazuje na znenie ust. § 166g ods. 1 ZKR, podľa ktorého „Dlžník má poctivý zámer,
ak z jeho správania po podaní návrhu možno usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj
dlh v medziach svojich možností a schopností, najmä ak poskytoval správcovi a veriteľom potrebnú
súčinnosť, vynaložil snahu získať zamestnanie, zamestnal sa alebo si zabezpečil iný zdroj príjmov,

v prípade nie nepatrného dedenia, daru alebo výhry zo stávky alebo hry ponúkol aspoň polovicu
takéhoto zdroja dobrovoľne veriteľom na uspokojenie nevymáhateľného dlhu, prípadne vynaložil snahu
o zaradenie sa do spoločnosti alebo sa do spoločnosti opätovne zaradil.“ Žalobca ďalej tvrdí, že po
vyhlásení konkurzu žalovaná žiadnym spôsobom nekontaktovala žalobcu za účelom riešenia svojhodlhu. Uvedené tak preukázateľne spochybňuje poctivý zámer žalovanej. Žalobca má za to, že žalovaná
sa len snažila využiť právnu úpravu, primárne orientovanú na osoby, ktoré vlastnia málo majetku a majú
nízke príjmy. Takouto osobou žalovaná nie je. Ak by mala žalovaná so stabilným príjmom skutočne

poctivý zámer a úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností, a mala by snahu riadne
splácať svoje záväzky veriteľom, prípadne by využila inštitút splátkového kalendára (§ 168 a nasl.
ZKR), ktorý ma na vymáhateľnosť pohľadávok rovnaký právny účinok ako konkurz, avšak pri tomto
spôsobe oddlženia dochádza vždy k aspoň čiastočnému uspokojeniu veriteľov. Poukazuje na to, že
žalovaná ako samostatne zárobkovo činná osoba má a mala pravidelný príjem, ktorý je základnou

podmienkou na povolenie splátkového kalendára. Žalobca má za to, že žalovaná sa podaním návrhu
na vyhlásenie konkurzu snaží zbaviť svojej zodpovednosti vyplývajúcej zo zmluvných vzťahov tak,
aby nemusela uhradiť svojim veriteľom ani časť ich pohľadávok. Žalovaná sama vo svojom životopise
uvádza, že ako samostatne zárobkovo činná osoba má príjem, ktorý neprevyšuje jej výdavky. Oddlženie
nesmie byť považované za spôsob zbavenia sa zodpovednosti za záväzky voči veriteľom. Platobná
neschopnosť je trvalý, nie prechodný stav žalovaného uhrádzať svoje splatné finančné záväzky. Za

platobnú neschopnosť sa nepovažuje stav, keď dlžník odmieta uhrádzať niektoré finančné záväzky,
pretože ich neuznáva alebo ich odmieta uhradiť z iných dôvodov. (Uznesenie Okresného súdu Trnava,
sp. zn.: 25K/15/2015)
Ak je dlžník – objektívne vzaté – schopný zaplatiť splatnú pohľadávku, nie je však ochotný ju uhradiť,
nie sú splnené podmienky úpadku v zmysle ust. § 1 ods. 2 veta prvá zákona. (R (ČR) 52/1998). Formou

plnenia záväzkov je v zmysle § 566 OZ aj čiastočné plnenie záväzku a zákon aj v prípade čiastočného
plnenia upravuje povinnosti veriteľa a dlžníka. Gramatickým výkladom § 566 OZ, vo vzťahu k § 3 ods.
2 tretia veta ZKR, je možné dospieť k tvrdeniu, že platobne neschopnou je len fyzická osoba, ktorá nie
je schopná, ani čiastočne, plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok. Žalovaná
preto nenaplnila podmienku platobnej neschopnosti predpokladanú § 3 ods. 2 tretia veta ZKR, resp.

§ 167g ods. 2 písm. f) ZKR. Skutočnosť, že dlžník, napriek dostatočnému príjmu, odmieta uhradiť
dobrovoľne svoje záväzky a rozhodne sa zbaviť sa svojich záväzkov prostredníctvom inštitútu oddlženia,
nemožno považovať za poctivý zámer. Uvedeným konaním dochádza k úmyselnému zneužitiu inštitútu
oddlženia žalovanou. Takéto zneužitie oddlženia je zároveň bezprecedentným zásahom do vlastníckeho
práva žalobcu, nakoľko zbavuje veriteľa možnosti byť uspokojený zo svojej pohľadávky bez akejkoľvek

náhrady; takéto konanie nemôže požívať právnu ochranu. Žalobca ďalej tvrdí, že zákon demonštratívne
vymenúva, kedy dlžník má poctivý zámer a rovnako aj situácie, kedy dlžník poctivý zámer nemá. Opäť
poukazuje v tejto súvislosti na ust. § 166g ods. 1 ZKR. Ďalej tvrdí, že rozhodnutie o povolení oddlženia
je dôvodom na bezodkladné rozhodnutie o zastavení exekúcie. Následkom zastavenia exekúcie je
odblokovanie, napr. mzdy dlžníka, ktorou môže dlžník znova v plnom rozsahu disponovať. Je zrejmé,

že predpokladom poctivého zámeru dlžníka je, okrem iného, aj úprimná snaha dlžníka riešiť, po podaní
návrhu, svoj dlh v rámci svojich možností. Z konania žalovanej takáto snaha nevyplýva. Zákonom
výslovne uvedené podmienky nepoctivého zámeru (§ 166g ods. 2 ZKR) nie sú konečným výpočtom
a zákonodarca predpokladá, že existujú aj iné ďalšie dôvody nepoctivého zámeru dlžníka, ktoré sú
dôvodom na zrušenie oddlženia dlžníka. Takým dôvodom je potom aj neplnenie záväzkov bez dôvodu,

a v dobe tesne predchádzajúcej podaniu návrhu na konkurz. Oddlžením nedochádza k zániku záväzkov
veriteľa.Rozhodnutímsúduooddlženídlžníkasapohľadávkyveriteľovmenianatzv.naturálneobligácie.
Zákon predpokladá uspokojovanie veriteľov aj po podaní návrhu na konkurz, po vyhlásení konkurzu
na majetok dlžníka ako aj po zrušení konkurzu. Prijatie takéhoto plnenia nie je plnením bez právneho
dôvodu. Rovnako len orgánu verejnej moci je uložená povinnosť hľadieť na žalovaného vo vzťahu k

pohľadávke, ktorá sa stala nevymáhateľnou, ako by na neho hľadel, keby rozhodol o trvalom upustení od
vymáhania pohľadávky. Žalobca nespochybňuje ekonomickú a spoločenskú opodstatnenosť oddlženia.
Oddlženie je pre určitú skupinu ľudí jedinou možnosťou, ako sa vymaniť z tzv. dlhovej pasce, do ktorej sa
dostali či už vlastným pričinením alebo pre okolnosti, ktoré nevedeli ovplyvniť. Oddlženie však nemožno
považovaťzaspôsob,ktorýmsaktorýkoľvekdlžníkmôžezbaviťsvojichzáväzkovvočiveriteľovi.Žalobca

má za to, že právna úprava oddlženia nie je určená na ochranu dlžníkov, ktorí sa úmyselne vyhýbajú
úhrade svojich záväzkov aj za situácie, keď ich príjem a sociálne a rodinné podmienky splatenie
týchto záväzkov umožňujú. Ak sa dlžník rozhodne pre oddlženie, veriteľ nemá možnosť, ako tento
proces zvrátiť. Je preto úlohou súdu v konaní o zrušenie oddlženia posúdiť, či dlžník spĺňa podmienky
oddlženia, má poctivý zámer a teda či môže požívať výhody plynúce z oddlženia. Žalovaná po vyhlásení

konkurzu nevykonala v prospech žalobcu žiadne úhrady svojho záväzku napriek tomu, že sa u žalovanej
nijako nezmenili žiadne okolnosti. Žalovaná sama uvádza, že je samostatne zárobkovo činnou osobou
s pravidelným príjmom 950 EUR mesačne a jej životné náklady sa nijakým spôsobom nezmenili.
Tieto skutočnosti vyplývajú z návrhu na vyhlásenie konkurzu a rovnako zo životopisu žalovanej, ktorépredložila k návrhu. Žalovaná bola schopná plniť svoje záväzky, a taktiež by dokázala splatiť svoje
záväzky voči všetkým veriteľom. Využitím inštitútu oddlženia poškodila všetkých svojich veriteľov, keď po
oddlžení nie je povinná uhradiť ani časť svojich záväzkov, aj napriek skutočnosti, že nesplnila podmienky

platobnej neschopnosti, tak ako to žalobca preukázal vyššie. Žalobca opätovne uvádza, že oddlženie
je určené (v zmysle ZKR a dôvodovej správy k ZKR) pre špecifickú skupinu ľudí. Pre túto skupinu je
oddlženie jedinou možnosťou, ako sa vymaniť z tzv. dlhovej pasce, do ktorej sa dostali či už vlastným
pričinením,alebopreokolnosti,ktorénevedeliovplyvniť.Oddlženievšaknemožnopovažovaťzaspôsob,
ktorým sa ktorýkoľvek dlžník a najmä taký, ktorý má dostatočný príjem, môže zbaviť všetkých svojich

záväzkov voči svojim veriteľom. Je preto úlohou súdu v konaní o zrušenie oddlženia posúdiť, či dlžník
má poctivý zámer a teda či môže požívať výhody plynúce z oddlženia. Žalobca má za to, že v tomto
prípade u žalovanej také podmienky nie sú splnené. Žalovaná nemala pri oddlžení poctivý zámer,
keď sa úmyselne priviedla do platobnej neschopnosti, aby bola oprávnená podať návrh. Dôvody tohto
tvrdenia sú totožné s bodom 2 tohto článku žaloby. Zákonným predpokladom pre oddlženie formou
konkurzu alebo splátkovým kalendárom je platobná neschopnosť dlžníka. Jedinou osobou, ktorá má

všetky relevantné informácie o majetkových pomeroch dlžníka je dlžník samotný. Vyhlásenie dlžníka
o platobnej neschopnosti vo fáze do rozhodnutia o oddlžení nepreskúmateľné tak Centrom právnej
pomociakoajkonkurznýmsúdom.Vprípadeakajdlžníkplatobneneschopnýnieje,podanímvyhlásenia
o platobnej neschopnosti vyvolá účinky spojené s týmto vyhlásením, a teda súd považuje dlžníka za
platobne neschopného, ergo dlžník sa sám a úmyselne privedie do platobnej neschopnosti. Žalobca

poukazuje na ust. § 166g ods. 2 písm. e) ZKR a tvrdí, že žalovaná neodôvodnene neuhrádzala svoje
záväzky a v návrhu vyhlásila svoju platobnú neschopnosť, aj keď platobné neschopná nebola. Podaním
vyhlásenia o platobnej neschopnosti tak žalovaná konštruovala taký skutkový stav, kedy je konkurzný
súdpovinnýnahliadaťnadlžníka,bezďalšieho,akonaplatobneneschopného.Platobnáneschopnosťje
jednou zo zákonných podmienok, ktoré musia byť kumulatívne splnené, aby súd mohol vyhlásiť konkurz

na majetok dlžníka. Pri poznaní skutkového stavu veci je odôvodnené predpokladať, že jeho vyjadrenie
je úmyselne nesprávne a zavádzajúce. Bez takého vyjadrenia by nebola žalovaná oprávnená podať
návrh na vyhlásenie konkurzu a následne byť oddlžená. Všetky vyššie uvedené skutočnosti odôvodňujú
podmienky na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer z viacerých samostatných dôvodov. Záverom
žalobca konštatuje, že nie je možné priznať právnu ochranu konaniu dlžníka, ktorým preukázateľne

zneužíva inštitút oddlženia. Žalovaná vlastnila majetok väčšej hodnoty, ktorého speňažením mohla
vysporiadať časť svojich záväzkov, avšak ten previedla bezodplatne. Žalovaná taktiež má a mala
finančné prostriedky na riadne plnenie svojich záväzkov voči veriteľom. Napriek tejto skutočnosti
účelovo podala návrh na vyhlásenie konkurzu, kde ju súd zbavil všetkých jej povinností na zaplatenie
pohľadávok svojich veriteľov. Žalovaná podaním vyhlásenia o platobnej neschopnosti navodila stav

domnelej platobnej neschopnosti, aby mohla podať návrh na konkurz. Zo správania žalovanej po podaní
návrhu nemožno usudzovať, že vynaložila úprimnú snahu svoj dlh riešiť v medziach svojich možností
a schopností. Preukázateľne tak naplnila podmienku podľa ust. § 166g ods. 2 písm. f) ZKR nebola
platobne neschopná, pričom svojím konaním v zmysle § 166g ods. 2 písm. h) mala snahu poškodiť
svojich veriteľov, a ust. § 166g ods. 2 písm. e) ZKR úmyselne sa priviedla do platobnej neschopnosti. Na

základe vyššie uvedených skutočností žalobca žiadal, aby konajúci súd zrušil oddlženie žalovanej na
základe uznesenia sp. zn. 4OdK/291/2017, ktorým súd zbavil žalovanú všetkých záväzkov v rozsahu,
v akom neboli uspokojené v konkurze. Rovnako žiadal priznať náhradu trov súdneho konania v plnom
rozsahu, teda 100%.

2. Dňa 08.04.2021 tunajší súd doručil žalovanej Návrh žalobcu na zrušenie oddlženia žalovanej pre
nepoctivý zámer spolu s prílohami bez výzvy, aby sa vyjadrila k žalobe. Žalovaná vo svojom vyjadrení
zo dňa 20.04.2021 uviedla, že nakoľko sa v súčasnosti nachádza v zahraničí, listiny prebrala v jej mene
kamarátka, ktorú v prípade svojej neprítomnosti splnomocnila na preberanie poštových zásielok
a ktorá ju oboznámila s uvedeným podaním. Uviedla, že nesúhlasí s návrhom žalobcu na zrušenie

oddlženia pre nepoctivý zámer zo dňa 15.3.2021 a ani s jeho tvrdeniami, ktoré v ňom uviedol žalobca.
Je presvedčená, že v jej prípade nie sú splnené podmienky na zrušenie oddlženia z dôvodu údajného
nepoctivého zámeru pri oddlžení, nepoctivý zámer v úmysle nikdy nemala. V súčasnosti je v zahraničí
a súčasná situácia jej neumožňuje, aby sa dostavila domov. Na Slovensko pricestuje v polovici júna
2021. Keďže ju súd v podaní nevyzval, aby nejako reagovala na podaný návrh žalobcu, napriek tomu

žiada, aby sa mohla vyjadriť k podanému návrhu žalobcu tak, aby mala možnosť riadne sa oboznámiť
s podaným návrhom a zabezpečiť si právnu pomoc po svojom príchode na Slovensko t.j. do konca júna
2021. Uviedla, že jej úmyslom nie je vyhýbať sa súdnemu konaniu, avšak túto svoju žiadosť odôvodňujetým, že sa nevyzná v právnych veciach a preto potrebuje po príchode na Slovensko vyhľadať právnu
pomoc, pričom doma má všetky doklady, ktoré budú potrebné ku konaniu.

3. Žalovaná sa podaním zo dňa 25.06.2021 vyjadrila k žalobe; uviedla, že sa nestotožňuje a
popiera tvrdenia žalobcu uvádzané v návrhu a taktiež nesúhlasí s právnym názorom žalobcu, na základe
ktorého si spolu s nepravdivými a ničím nepodloženými tvrdeniami odvodil nesprávny záver, že žalovaná
nekonala pri svojom oddlžení poctivo a preto je tu dôvod na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer. K
nepravdivým a popretým tvrdeniam žalobcu ďalej žalovaná uvádza, že v roku 1992 ukončila trojročné

Stredné odborné učilište v H., bez maturity. V roku 1996 uzatvorila manželstvo s vtedajším manželom,
pričom počas manželstva sa žalovanej narodili deti I. B., nar. XX.X.XXXX a J. B., nar. XX.X.XXXX.
Manželstvo žalovanej s jej vtedajším manželom bolo rozvedené v roku 2009 a od tejto doby sa starala
o svoje maloleté deti, ktoré jej boli zverené do osobnej starostlivosti. Neskôr po rozvode začala žiť
žalovaná spolu so svojimi maloletými dcérami v spoločnej domácnosti aj so svojim vtedajším priateľom
F. G. a to neskôr aj v nehnuteľnostiach v obci K. G. XX, nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX a LV č.

XXXX, k.ú. B.. Uvedené nehnuteľnosti boli v pôvodom starom stave, bez väčšej hodnoty a vyžadovali
si investície na to, aby boli obývateľné, pričom tieto investície do nehnuteľnosti vynaložil bývalý druh
žalovanej F. G.. Dňa 20.3.2014 uzatvorila žalovaná s vtedajším priateľom F. G., nar. X.X.XXXX darovaciu
zmluvu, ktorej predmetom bolo darovanie spoluvlastníckeho podielu 3 na nehnuteľnostiach evidovaných
na LV č. XXXX, k.ú. B. a spoluvlastníckeho podielu 1 na nehnuteľnostiach evidovaných na LV č.

XXXX, k.ú. B.. Žalovaná v tejto súvislosti poukazuje na Darovaciu zmluvu zo dňa 20.3.2014. Ako
už uviedla žalovaná v čestnom prehlásení zo dňa 21.12.2017, dôvodom prečo žalovaná súhlasila s
darovaním nehnuteľností bolo, že podľa prísľubu jej vtedajšieho priateľa mali uzatvoriť manželstvo,
pričom mala za to, že nehnuteľnosť bude ich spoločná a ďalším dôvodom darovania nehnuteľností
bolo, že jej vtedajší priateľ investoval do týchto nehnuteľnosti nemalé finančné prostriedky. Žalovaná

v tejto súvislosti poukazuje na svoje Čestné prehlásenie zo dňa 21.12.2017. Žalovaná a vtedajší priateľ
žalovanej F. G. ukončili svoje spolužitie v polovici roku 2017, čoho následkom bola aj skutočnosť, že F. G.
sadomáhalvočižalovanej,abysavysťahovalaajsosvojimiblízkymiosobamizdarovanejnehnuteľnosti.
Následne vtedajší druh žalovanej dňa 6.9.2017 previedol svoj spoluvlastnícky podiel na svoju starú
mamu D. C., nar. X.X.XXXX, ktorá taktiež prostredníctvom splnomocnenej advokátky JUDr. Bronislavy

Garajovejlistomzodňa13.10.2017vyzvalažalovanúnavyprataniedarovanýchnehnuteľností.Žalovaná
uvedené tvrdenie preukazuje výzvou na vypratanie nehnuteľností zo dňa 13.10.2017. Z uvedeného
dôvodu bola žalovaná nútená hľadať si nájom, aby zabezpečila bývanie sebe a svojej dcére. Dňa
17.10.2017 uzatvorila žalovaná, ako nájomca s Mgr. Ladislavom Turekom, ako prenajímateľom nájomnú
zmluvu, ktorej predmetom je nájom bytu číslo XX nachádzajúceho sa v bytovom dome na F. C. L.

L. G. XXXX, zapísaného na LV č. XXXXX, s povinnosťou žalovanej platiť prenajímateľovi nájomné v
sume 320,- €. V tejto prenajatej nehnuteľnosti (byte) býva žalovaná aj v súčasnosti. Žalovaná uvedené
preukazuje Nájomnou zmluvou zo dňa 17.10.2017. Ako vyplýva aj z konkurzného spisu, žalovaná sa
postupne od roku 2009 zadlžovala voči viacerým veriteľom. Z dôvodu svojho nízkeho príjmu bola nútená
riešiť svoje nevyhnutné životné náklady, ako aj náklady na živobytie dcér formou úverov a pôžičiek,

pričom splácanie týchto skorších úverov riešila refinancovaním novými úvermi. Počas tohto obdobia
žalovanej vznikali aj záväzky voči iným veriteľom, ako sú banky a nebankové spoločnosti, napr. za
poskytovanie služieb dodávok plynu, elektrickej energie, životného a úrazového poistenia, poplatky voči
mestuLučenecapod..Týmtosažalovanádostaladodlhovejpasce,ktorúnebolaschopnáriešiť.Doroku
2014 žalovaná pracovala v spoločnosti Johnson Controls Automotive Slovakia s. r. o. - odštepný závod

Lučenec(vsúčasnostiAdientSlovakias.r.o.-odštepnýzávodLučenec),kdebolajejpriemernámesačná
mzda vo výške cca 650,- €. Nakoľko sa žalovanej postupne z tohto zamestnania znižoval príjem pod
hranicu 650,- €, v roku 2014 bola žalovaná nútená odísť zo zamestnania v spoločnosti Johnson Controls
AutomotiveSlovakias.r.o.-odštepnýzávodLučenecadňa8.6.2014uzatvorilasAgenúrouJuAIS–Mgr.
Július Smutniak, IČO: 43649424 Dohodu o sprostredkovaní zamestnania za úhradu, ktorej predmetom

bolo sprostredkovanie práce pre žalovanú ako opatrovateľka v Rakúskej republike. Výkon tejto práce
bol podmienený vydaním živnosti v Rakúskej republike, ktorú jej vybavila rodina v ktorej pracovala, ako
opatrovateľka. Na základe potvrdenia o živnosti zo dňa 27.6.2014 žalovaná začala pracovať v Rakúskej
republike ako opatrovateľka v dvojtýždňových intervaloch s hrubým mesačným príjmom v sume 798,-
€ a neskôr v roku 2017 s hrubým mesačným príjmom 1.130,- €. Z tohto mesačného príjmu musela

žalovaná štvrťročne platiť sociálne poistenie v Rakúskej republike v sume cca 620,- až 630,- € (čo je
mesačne cca 210,- €), cestovné z Lučenca do Rakúskej republiky a späť v sume 80,- € a taktiež každý
mesiac odmenu sprostredkovateľovi v sume 92,- €. Na základe hore uvedeného je preto preukázané,
že čistý mesačný príjem žalovanej v roku 2017 (aj v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu)bol v sume 748,- €. V období v roku 2017 (aj v čase podania návrhu na konkurz) mala žalovaná
vyživovaciu povinnosť voči mladšej dcére J. B., nar. XX.X.XXXX, o ktorú sa osobne starala a ktorá v
tomto čase navštevovala Strednú odbornú školu hotelových služieb a obchodu vo Zvolene, do ktorej

denne dochádzala na výučbu. Žalovaná následne poukazuje na § 3 ods. 2, § 166g ods. 1, 2, 3 a 4
ZKR a uvádza, že nerozporuje, že svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach evidovaných na LV
č. XXXX J. XXXX, previedla darovacou zmluvou zo dňa 20.3.2014 na svojho vtedajšieho priateľa F.
G., nar. X.X.XXXX. Žalovaná však nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že tieto spoluvlastnícke podiely na
nehnuteľnostiach žalovaná previedla so snahou poškodiť veriteľov. Ako už uviedla žalovaná vo svojom

čestnom prehlásení zo dňa 21.12.2017, adresovanému správcovi Advisor k.s., dôvodom na darovanie
spoluvlastníckych podielov na týchto nehnuteľnostiach vtedajšiemu priateľovi bol prísľub jej vtedajšieho
priateľa o uzatvorení manželstva so žalovanou, pričom mala za to, že nehnuteľnosť bude ich spoločná a
ďalším dôvodom darovania nehnuteľností bolo, že jej vtedajší priateľ investoval do týchto nehnuteľnosti
nemalé finančné prostriedky. Žalovaná zotrváva čo už uviedla v tomto čestnom prehlásení, nakoľko
toto boli jediné dôvody darovania spoluvlastníckych podielov na týchto nehnuteľnostiach. Poukazuje

na skutočnosť, že toto tvrdenie žalobcu o úmyselnom prevode majetku so snahou poškodenia práv
veriteľov nemá ani logický a rozumový základ, nakoľko prevodom tohto majetku na svojho vtedajšieho
priateľažalovanánezískalavýhodupredveriteľmi(akouvádzažalobca),aleprávenaopakponáslednom
rozchode s týmto priateľom, prišla žalovaná svojou chybou a dôverčivosťou nie len o svoj jediný majetok
(aj keď nie veľký), ale aj svoje bývanie a bývanie svojich dcér. Nesprávne a nepravdivé je taktiež

tvrdenie žalobcu, že žalovaná podala návrh na vyhlásenie konkurzu až po uplynutí troch rokov od
uzatvorenia darovacej zmluvy z dôvodu, aby sa veritelia nemohli domáhať odporovaniu tohto právneho
úkonu – darovacej zmluvy podľa príslušných ust. Občianskeho zákonníka. Dôvodom podania návrhu
na vyhlásenie konkurzu zo strany žalovanej nebolo, ako si mylne myslí žalobca, uplynutie lehoty tri
roky od uzatvorenia darovacej zmluvy, ale dôvodom bolo ešte väčšie zhoršenie jej životnej situácie,

keď si musela hľadať podnájom, čoho dôsledkom bol predpoklad zvýšených výdavkov na bývanie,
čo ju prehlbovalo v ešte väčšej dlhovej pasci. Podmienkou podania odporovacej žaloby v zmysle
príslušných ust. Občianskeho zákonníka nie je začatie konania o návrhu na vyhlásenie konkurzu, ako
sa snaží presvedčiť žalobca, ale toto právo si mohol uplatniť žalobca už v dobe keď došlo k prevode
týchto spoluvlastníckych podiel na nehnuteľnostiach pokiaľ mal za to, že sú na to splnené podmienky.

To, že takýto návrh žalobca nepodal a bol nečinný preto nemožno dávať za vinu žalovanej. Nie je
možné sa stotožniť ani s tvrdením žalobcu, že žalovaná mala mať vedomie o inštitúte odporovacej
žaloby, čo má dosvedčovať jej čestné prehlásenie, v ktorom uviedla, že bola poučená, že majetok
môže previesť až po uplynutí troch rokov pred podaním návrhu. Žalovaná ako jednoduchý človek, z
jednoduchým 3 ročným vzdelaním bez maturity, nevie čo znamená inštitút odporovacej žaloby a ani

nemá iné právne znalosti z oblasti práva. V čestnom prehlásení, na ktoré poukazuje žalobca, žalovaná
oznámila určenému správcovi, že zo strany pracovníčky Centra právnej pomoci, pobočka Rimavská
Sobota, JUDr. Zuzany Grečovej bola pri vybavovaní podávania návrhu na konkurz oboznámená len
s tým, že prevod týchto spoluvlastníckych podielov na nehnuteľnostiach nemá uvádzať pri podávaní
návrhu na konkurz, nakoľko prevod prebehol viac ako pred tromi roky od podania návrhu. Žalovaná

taktiež poukazuje na skutočnosť, že prevod týchto spoluvlastníckych podielov nehnuteľnostiach na
vtedajšieho priateľa žalovaná uviedla pri rokovaní s pracovníčkou Centra právnej pomoci, pobočka
Rimavská Sobota, JUDr. Zuzane Grečovej, kde sa prišla informovať na podmienky podania návrhu na
osobný bankrot (oddĺženie podľa § 166 a nasl. zák.č. 7/2005 Z.z.) a taktiež túto skutočnosť uviedla
listom zo dňa 21.12.2017 určenému správcovi, spoločnosti Advisors k. s., so sídlom kancelárie Dolná

6A, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 46 570 675, značka správcu: S1590, ktorý jej bol určený rozhodnutím
Okresného súdu Banská Bystrica, sp.zn. 4OdK/291/2017 zo dňa 28.9.2017. Aj z týchto skutočností
vyplýva, že žalovaná prevod spoluvlastníckych podielov na nehnuteľnostiach evidovaných na LV č.
XXXX J. XXXX nijako nezatajovala, informovala o týchto skutočnostiach všetky príslušné orgány a
poskytovala im v tejto veci akúkoľvek súčinnosť za účelom zistenia skutočného stavu jej majetku. Z

hore uvedených dôvodov je úplne zrejmé, že žalovaná nikdy nemala v úmysle poškodiť svojich veriteľov
v zmysle ust. § 166g ods.2, písm.h/, zák.č. 7/2005 Z.z..

4. Žalovaná ďalej nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že nebola platobne neschopná v zmysle ust. §
166g ods.2, písm.f/, zák.č. 7/2005 Z.z. a že sa úmyselne priviedla do platobnej neschopnosti, aby bola

oprávnená podať návrh § 166g ods.2, písm.e/, zák.č. 7/2005 Z.z.. Tvrdenia žalobcu o tom, že nebola
platobne neschopná a zároveň sa úmyselne priviedla do platobnej neschopnosti, aby bola oprávnená
podať návrh, sa vzájomne vylučujú, keď žalovaný na jednej strane nepovažuje žalovanú za platobne
neschopnúanastranedruhejpovažuježalovanúzaplatobneneschopnú,ktorásadotohtostavudostalaúmyselným konaním. Preto, ak by žalovaná nebola platobne neschopná, ako tvrdí žalobca (čo žalovaná
popiera), nemohla sa žalovaná zároveň úmyselne priviesť do platobnej neschopnosti. Ako už uviedla
žalovaná v tomto vyjadrení, jej čistý mesačný príjem v čase podania návrhu na konkurz bol 748,- €.

Žalovaná síce uviedla v návrhu na vyhlásenie konkurzu svoj čistý mesačný príjem v sume 950,- €,
avšak z tejto sumy žalovaná omylom neodrátala mesačné výdavky na úhradu sociálneho poistenia v
Rakúskej republike v sume 210,- €, nakoľko tieto uhrádzala štvrťročne, čo je preukázateľné potvrdením
o uhradení zdravotného poistenia. Pri podávaní návrhu tento nepresný údaj o jej príjme neuviedla
zámerne. Uvedené potvrdzuje aj skutočnosť, že žalovaná omylom uviedla väčší príjem ako v skutočnosti

mala a nesnažila sa naopak znížiť svoj príjem, aby klamala svojich veriteľov. Z tohto príjmu v sume
748,- €, žalovaná na základe nájomnej zmluvy zo dňa 17.10.2017 uhrádzala a aj v súčasnosti uhrádza
sumu 320,- € za nájom bytu, pričom po odrátaní tejto sumy jej ostávalo 428,- €. Z tejto sumy 428,- € sa
žalovaná snažila hradiť ostatné svoje neodkladné životné náklady a životné potreby v čase návrhu svojej
maloletej dcéry J. B., nar. XX.X.XXXX, ktorá v tom čase navštevovala Strednú odbornú školu hotelových
služieb a obchodu vo Zvolene, do ktorej denne dochádzala na výučbu a preto je štúdium okrem iného

si vyžadovalo ďalšie finančné prostriedky na cestovné do školy. Žalovaná mala v čase podania návrhu
na konkurz záväzky voči viacerým veriteľom, napr. Prvej stavebnej sporiteľni, a.s., Poštová banka, a.s.,
PROFI CREDIT Slovakia, a.s., AB1 B.V, BNP PARIBAS, AB2 B.V, Tatra banka, a.s., Mestský úrad
Lučenec, Slovenský plynárenský priemysel, a.s., Slovenská energetika, a.s. a pod. ktorých aj uviedla
v návrhu na vyhlásenie konkurzu a ktorý sa niektorý domáhali úhrad svojich pohľadávok v exekučnom

konaní a niektorý mimo exekučného konania. Žalovaná sa od počiatku snažila svojim veriteľom hradiť
svoje záväzky, avšak postupne už žalovaná nebola schopná hradiť tieto záväzky a to ani čiastočne.
To, že žalovaná nevedela a nebola schopná hradiť svoje záväzky vyplýva aj z viacerých exekúcii, ktoré
boli vedené proti nej ako povinnej, nakoľko aj nútený výkon rozhodnutia indikuje neschopnosť dlžníka
uhrádzať splatné záväzky a aj preto zákon č. 7/2005 Z.z. vyžaduje za účelom vyhlásenia konkurzu

podľa štvrtej časti tohto zákona, vedenie aspoň jedného exekučného alebo obdobného vykonávacieho
konania voči dlžníkovi. Žalovaná sa nestotožňuje a nesúhlasí ani s tvrdením a výčitkou žalobcu, že s
poukazom na pravidelný mesačný príjem žalovanej namiesto konkurzu nevyužila inštitút splátkového
kalendára podľa § 168 a nasl. zák.č. 7/2005 Z.z., čím by došlo aspoň k čiastočnému uspokojeniu
veriteľov. Žalovaná sa rozhodla podstúpiť proces oddlženia a preto požiadala Centrum právnej pomoci,

pobočka Rimavská Sobota o právnu pomoc, ktoré ju aj pri podávaní návrhu zastupovalo. Centrum
právnej pomoci ako orgán poskytujúci právnu pomoc po zhodnotení finančnej a majetkovej situácie má
dlžníkovi odporučiť buď oddlženie formou splátkového kalendára alebo konkurzu, čo bolo aj v prípade
žalovanej. Reštrukturalizácia záväzkov dlžníka podľa splátkového kalendára je alternatívou pre dlžníkov,
ktorí majú ešte dostatok majetku, určité príjmy a svoj úpadok zachytili ešte včas. Za takúto osobu však

nemožno považovať žalovanú a to aj vzhľadom na počet jej veriteľov uvedených v zozname veriteľov, na
13prebiehajúcichexekučnýchkonaníajejnemajetnosť. Zuvedenýchdôvodovjenesporné,žežalovaná
bola v čase podania návrhu na konkurz platobne neschopná a túto svoju platobnú neschopnosť si
žalovaná nespôsobila sama úmyselne, ako tvrdí žalovaný, aby bola oprávnená podať návrh na konkurz.

5. K tvrdeniam žalobcu, že žalovaná po podaní návrhu nevynaložila úprimnú snahu riešiť svoj
dlh v rámci svojich možností § 166g ods.1, zák.č. 7/2005 Z.z. tým, že žalovaná po vyhlásení konkurzu
nevykonala v prospech žalobcu žiadne úhrady svojho záväzku, napriek tomu, že sa u žalovanej nijako
nezmenili žiadne okolnosti, keď je osobou s pravidelným mesačným príjmom 950,- € a taktiež sa jej
nezmenili životné náklady, žalovaná uvádza, že takýto výklad zákona žalobcom odporuje základnému

účelu oddlženia, nakoľko základným účelom oddlženia je „očistenie dlžníka od dlhov“ a možnosť dlžníka
začať odznova, tak aby sa dlžník mohol opätovne zaradiť do spoločnosti a to bez záväzkov. Uvedené
vyplýva aj z ust. § 167h ods.1, zák.č. 7/2005 Z.z., podľa ktorého konkurzu podlieha len majetok, ktorý
dlžníkovi patril ku dňu vyhlásenia konkurzu, čo tiež znamená, že majetok, ktorý dlžník nadobudne po
konkurze má slúžiť hlavne na to, aby sa dlžník opätovne riadne zaradil do spoločnosti. Žalovaná je tohto

názoru, že pokiaľ by sa správala tak, ako uvádza žalovaný a to, že by po vyhlásení konkurzu vykonávala
v prospech žalobcu úhrady bez toho, že by vedela hradiť záväzky aj voči iným veriteľom, dostala by sa
do situácie, že práve takýmto konaním, by zvýhodnila žalobcu pred inými veriteľmi, ktorí by v jej konaní
videli a sledovali nepoctivý zámer. Aj z dôkazov, ktoré predložil žalobca (Zmluva o úvere, dostupná
pôžička a výzva na úhradu s možnosťou odpustenia dlhu zo dňa 18.8.2017) je sporné, či žalovaná

má vôbec záväzok voči žalobcovi a ak áno v akej výške. Dňa 12.6.2013 žalovaná v Čl. 2 Zmluvy o
úvere, dostupná pôžička, dala v zmysle § 43a Občianskeho zákonníka návrh Poštovej banke, a.s. na
uzatvorenie úverovej zmluvy s predmetom požadovaného úveru vo výške 7.000,- €, ktorý by splácala
6 rokov. Dňa 14.6.2013 v Čl. 3 Zmluvy o úvere, dostupná pôžička spoločnosť Poštová banka, a.s.prijala návrh žalovanej, avšak nie v zmysle § 43c Občianskeho zákonníka, nakoľko podľa Čl. 3 úverovej
zmluvy bola banka ochotná poskytnúť žalovanej sumu 4.950,- € a preto banka neprijala návrh žalovanej
bezvýhradne. Takéto konanie Poštovej banky, a.s. preto nemožno považovať za uzavretie zmluvy so

žalovanou, ale za odmietnutie návrhu, resp. nový návrh podľa § 44 ods.2 Občianskeho zákonníka,
ktorý však už nebol žalovanou akceptovaný. Za takéhoto stavu pokiaľ Poštová banka, a.s. poskytla
peňažné prostriedky žalovanej bez toho, aby platne uzatvorili úverovú zmluvu, mala Poštová banka,
a.s. v zmysle ust. § 451 Občianskeho zákonníka nárok len na bezdôvodné obohatenie v sume, ktorú
vyplatila žalovanej t.j. 4.950,- €. Aj na priek tejto skutočnosti mal žalobca podľa svojich tvrdení zaslať

žalovanej výzvu na úhradu dlhu v sume 9.328,94 € s tým, že ak túto sumu uhradí, odpustí jej 15% z tejto
sumy. Žalobca týmto svojim nezákonným konaním, ktorá je nekalou obchodnou praktikou, sa snažil u
žalovanej navodiť dojem, že je dlžná Poštovej banke, a.s. sumu 9.328,94 € a to napriek tomu, že nikdy
nebola dlžnou sumu žalovanej. Je preto nepochopiteľné, že žalobca bezdôvodne označuje žalovanú,
ako osobu, ktorá pri oddlžení nemala poctivý zámer, pričom sám konal nezákonne s použitím nekalej
obchodnej praktiky a bez poctivého zámeru voči žalovanej. Treba tu taktiež uviesť, že z uvedených

dôvodov, ako aj z návrhu žalobcu vyplýva spornosť jeho aktívnej vecnej legitimácie v tomto konaní a
preto žalovaná taktiež namieta aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v tomto konaní.

6. Z hore uvedených dôvodov je zrejmé, že žalovaná nikdy nemala nepoctivý zámer, ako to tvrdí
žalobca, ale práve naopak zo správania žalovanej je zrejmé, že mala pri oddlžení poctivý zámer, nakoľko

z jej správania je preukázané, že po podaní návrhu na konkurz vynaložila úprimnú snahu riešiť svoj dlh
v medziach svojich možností a schopností, poskytovala správcovi a veriteľom potrebnú súčinnosť, je
zamestnanáavsúčasnostijeriadnezaradenádospoločnosti,keďsiplnívšetkysvojezáväzky.Žalovaná
preto žiada, aby Okresný súd Banská Bystrica po vykonanom dokazovaní zamietol žalobu žalobcu a
priznal žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, ktoré je povinný uhradiť žalobca.

7. Žalobca sa podaním zo dňa 21.07.2021 vyjadril k vyjadreniu žalovanej; uviedol, že v článku I
žalovaná uvádza skutočnosti o jej živote, deťoch, manželstve, priateľstve, vzdelaní, teda skutočnosti
o jej súkromnom živote, ktoré okolnosti nie sú právne relevantné a sú len subjektívnym a účelovým
tvrdenímscieľomvykresliťosobužalovanejakoosobu,ktoráneméžiadneprávnepovedomieaodstrániť

možnosť pripustenia nepoctivého zámeru žalovanej. Žalovaná v predmetnom článku síce uvádza
skutočnosti, ktoré ju viedli k prevodu spoluvlastníckeho ´podielu na jej vtedajšieho priateľa, avšak tieto
ostali len v rovine tvrdení bez reálneho preukázania, ktoré žalobca vyhodnocuje ako subjektívne a
účelové. Žalovaná ďalej poukázala, že prišla o svoju nehnuteľnosť a bola nútená si nájsť nájom. Napriek
nepriaznivému osudu sa žalovaná mohla brániť a žiadať vrátenie daru od svojho bývalého priateľa

alebo sa domáhať neplatnosti zmluvy uzatvorenej medzi jej bývalým priateľom a jeho matkou, avšak
žalovanánevyužilažiadnuzuvedenýchmožností,zktoréhodôvodujejosobnúživotnúsituáciunemožno
vziať ako právne relevantnú argumentáciu žalovanej. Čestné prehlásenie žalovanej nepredstavuje
žiaden relevantný dôkaz svedčiaci o pravdivosti tvrdení žalovanej a tento nemožno vziať do úvahy
pri rozhodovaní o poctivom či nepoctivom zámere žalovanej. Žalobca má za to, že predmetné čestné

vyhláseniažalovanáspísalapoporadesCentromprávnejpomocizaúčelom„ochrany“svojejosobypred
podozrením z úmyselného prevodu majetku. Žalovaná na str. 4 vyjadrenia uviedla, že sa postupne od
roku 2009 postupne zadlžovala, teda od tohto roku jej dlhy narastali, čo je len ďalším potvrdením toho, že
žalovaná nechcela prísť o sporné nehnuteľnosti a preto tieto previedla bezodplatne do vlastníctva svojho
bývalého priateľa, nakoľko veľmi dobre poznala svoju finančnú situáciu. Samotná žalovaná potvrdila,

že v Centre právnej pomoci ju upovedomili o lehote 3 roky, počas ktorých sa nemôže zbaviť svojho
majetku pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu, aby sa jej konanie neposúdilo ako nepoctivý
zámer alebo toto jej konanie by bolo napadnuteľným. Žalovaná neuviedla, kedy sa bola informovať v
Centre právnej pomoci, čo podľa názoru žalobcu bolo v čase, kedy ešte neuplynula 3 – ročná lehota
a preto žalovaná počkala a návrh na vyhlásenie konkurzu podala ihneď po jej uplynutí. Okrem podľa

názoru žalobcu úmyselného prevodu majetku, žalovaná v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu
zároveň disponovala dostatočným príjmom na to, aby mohla využiť formu splátkového kalendára a
nie oddlženie, teda postupne, hoci aj len v malých mesačných splátkach uhrádzať svoje dlhy a tým
hoci čo aj len čiastočne uspokojovať pohľadávky svojich veriteľov, čím by potvrdila a preukázala svoj
poctivý zámer. V článku III žalovaná len rozporuje skutočnosti uvedené žalobcom v podanej žalobe bez

reálneho preukázania. Skutočnosť, že žalovaná nemá právne vzdelanie nie je právnym zdôvodnením
a ani preukázaním jej poctivého zámeru. Ako uviedla samotná žalovaná, táto využila právnu pomoc
Centra právnej pomoci, kde pracujú erudovaní pracovníci, ktorí jej mali všetky právne veci dostatočným
spôsobom ozrejmiť a vysvetliť, čo sa aj stal a preto žalovaná konala tak, aby sa vyhla podaniuodporovacej žaloby a s úmyslom vymaniť sporné nehnuteľnosti pred exekúciou. Žalobca navrhuje
doplniť dokazovanie výsluchom žalovanej. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti žalobca v celom
rozsahu zotrváva na podanej žalobe a žiada, aby súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a žalovanú

zaviazal na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

8. Žalovanásapodanímzodňa07.10.2021vyjadrilakvyjadreniužalobcu; uviedla,žesanestotožňuje
a popiera tvrdenia žalobcu uvádzané v jeho vyjadrení, doručenom súdu dňa 27.7.2021, ktoré žalobca
nijako nepreukázal. Ako už žalovaná uviedla vo svojom skoršom vyjadrení, taktiež nesúhlasí s právnym

názorom žalobcu, na základe ktorého si spolu s nepravdivými a ničím nepodloženými tvrdeniami odvodil
nesprávny záver, že žalovaná nekonala pri svojom oddlžení poctivo a preto je tu dôvod na zrušenie
oddlženia pre nepoctivý zámer. Žalovaná zotrváva na všetkých svojich tvrdeniach, ktoré už uviedla vo
svojom vyjadrení zo dňa 25.6.2021. Okrem už popretých tvrdení žalobcu nie je pravdivé ani tvrdenie
žalobcu o tom, že žalovaná spolu a za pomoci Centra právnej pomoci úmyselne konala tak, aby sa jej
konanienepovažovaloakonepoctivýzámer,keďpodľanázoružalobcumalocentrumobjasniťžalovanej,

ako sa vyhnúť tomu, aby sa vyhla podaniu odporovacej žaloby, s úmyslom vymaniť sporné nehnuteľnosti
pred exekúciou, ako aj aby bola žalovaná chránená pred podozrením z úmyselného prevodu majetku.
Ani toto tvrdenie žalobcu (ako ani ostatné tvrdenia) nemá logický základ, pričom ho žalobca nepodoprel
žiadnymi dôkazmi a preto je len vymysleným a účelovým tvrdením žalobcu. Pokiaľ by toto tvrdenie
žalobcu malo byť pravdivé (čo žalovaná absolútne popiera), došlo by k absurdnej situácii, že Centrum

právnej pomoci, ktorému zákonodarca ako jedinému orgánu zveril právo podávať v mene dlžníka návrh
na vyhlásenie konkurzu (návrh na osobný bankrot) a ktoré je preto garantom zákonnosti tohto procesu,
by dávalo v rozpore so zákonom návod dlžníkom ako obísť zákon pri konkurze. Ako už opakovane
uviedla žalovaná vo svojom vyjadrení zo dňa 25.6.2021 a čo tiež uviedla aj správcovi počas konkurzu,
dôvodom darovania spoluvlastníckych podielov na nehnuteľnostiach vtedajšiemu priateľovi bol prísľub

jej vtedajšieho priateľa o uzatvorení manželstva so žalovanou, pričom mala za to, že nehnuteľnosť
bude ich spoločná a ďalším dôvodom darovania nehnuteľností bolo, že jej vtedajší priateľ investoval
do týchto nehnuteľnosti nemalé finančné prostriedky, čím sa žalovaná stala dlžníkom aj voči svojmu
vtedajšiemu priateľovi z dôvodu jeho investícií do cudzej veci. K ďalšiemu názoru žalobcu, že žalovaná
sa mala brániť voči svojmu bývalému priateľovi a žiadať vrátenie daru, alebo sa domáhať neplatnosti

zmluvy uzatvorenej medzi jej bývalým priateľom a jeho matkou, si žalovaná dovoľuje poukázať na to, že
pri úspešnom domáhaní sa vrátenia daru musia byť splnené viaceré podmienky ako napr. podmienky
upravené v § 630 Občianskeho zákonníka, nepremlčanie tohto práva, unesenie svojho dôkazného
bremena, ten kto iniciuje takého konanie musí mať finančné prostriedky na vedenie súdneho sporu,
a iné. Aj keď žalobca uviedol tento svoj názor, ktorý žalovaná považuje za nesprávny a neodborný,

žalobca neuviedol na základe čoho dospel k záveru o úspešnosti domáhania sa vrátenia daru, alebo
domáhania sa neplatnosti zmluvy uzatvorenej medzi jej bývalým priateľom a jeho matkou a to navyše
keď nepozná žiadne okolnosti prípadu. K tomuto názoru žalobcu žalovaná uvádza, že človek by mal
iniciovaťsúdnysporlenvtedy,keďjepredpoklad,ževtomtosúdnomsporebudepozohľadnenívšetkých
okolností úspešný, čo nebol prípad žalovanej, inak riskuje vznik ďalších záväzkov a to povinnosť úhrady

trov konania protistrany. Žalovaná zotrváva a opakovane poukazuje na skutočnosť, že tvrdenie žalobcu
o úmyselnom prevode majetku so snahou poškodenia práv veriteľov nemá logický základ, nakoľko
prevodom tohto majetku na svojho vtedajšieho priateľa žalovaná nezískala výhodu pred veriteľmi ako
uvádza žalobca, ale práve naopak po následnom rozchode s vtedajším priateľom, prišla žalovaná
svojou chybou a dôverčivosťou nie len o svoj jediný majetok, ale aj svoje bývanie a bývanie svojich

dcér. Čo sa týka návrhu žalobcu na doplnenie dokazovania výsluchom žalovanej, žalovaná uvádza, že
ako už oznámila súdu, v súčasnej dobe sa nachádza v zahraničí, kde si našla zamestnanie, aby sa
vedela riadne zaradiť spoločnosti. Z dôvodu pracovných požiadaviek zamestnávateľa, ako aj z dôvodu
nariadených karanténnych opatrení má možnosť dostaviť sa Slovensko len v určených termínoch
zamestnávateľom, pričom na Slovensku sa bude nachádzať v čase od 6.12.2021 do 31.12.2021.

Žalovaná nikdy nemala nepoctivý zámer, ako to tvrdí žalobca, ale práve naopak zo správania žalovanej
je zrejmé, že mala pri oddlžení poctivý zámer, nakoľko z jej správania je preukázané, že po podaní
návrhu na konkurz vynaložila úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností,
poskytovala správcovi a veriteľom potrebnú súčinnosť, je zamestnaná a v súčasnosti je riadne zaradená
do spoločnosti, keď si plní všetky svoje záväzky.

9. Na pojednávaní dňa 03. 06. 2025 právny zástupca žalobcu zdôvodnil aktívnu legitimáciu žalobcu
na podanie žaloby tým, že žalobca prihlásil svoju pohľadávku do konkurzu, ktorý bol zrušený, pretože
zo strany správcu nebol zistený žiadny majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť čo i len pohľadávkyproti podstate. Žalobca uplatnil svoju pohľadávku v konkurznom konaní žalovaného, o čom, predložil
dôkaz - potvrdenie o zápise do zoznamu pohľadávok vystavené správcom v uvedenom konkurznom
konaní. Žalobca sa preto cíti byť dotknutý oddlžením, nakoľko jeho prihlásená pohľadávka nebola

uspokojená v oddlžení v žiadnom rozsahu, čo vyplýva aj z verejne dostupných informácií, konkrétne zo
súpisu všeobecnej podstaty, ktorý zverejnil správca dňa 05.12.2017 v Obchodnom vestníku, kde nebol
zistený žiadny majetok a zároveň to vyplýva aj z oznamu o zrušení konkurzu z dôvodu, že konkurzná
podstata nepokryje náklady konkurzu, zo dňa 22.01.2018. Nad rámec skutočností uvedených v rámci
vyjadrení podaných v priebehu konania právny zástupca žalobcu uviedol, že ďalšia skutočnosť, ktorú

považujezaspornú,súajsúčasnézápisynalistevlastníctvatýkajúcichsadotknutýchnehnuteľností,kde
obdarovaný pán F. G., pri titule nadobudnutia ani nemá uvedenú konkrétnu darovaciu zmluvu, ale nejakú
inú darovaciu zmluvu z roku 2021, to je po podaní žaloby v tejto veci, tesne po podaní 26.03.2021, žaloba
bola podaná tiež v mesiaci marec a 15.03.2021 a dokonca na časti týchto nehnuteľností na LV XXXX sa
žalovaná opätovne nachádza ako podielový spoluvlastník vo veľkosti podielu 1. Aj preto navrhol výsluch
žalovanej v tomto konaní. Vo vzťahu k námietke žalovaného ohľadom aktívnej legitimácie žalobcu

uviedol, že zmluva o úvere sa riadi podľa ustanovení Obchodného zákonníka, z príslušných ustanovení
zmluvy o úvere vyplýva povinnosť jednej zmluvnej strany poskytnúť úver, výška ktorého bola limitovaná.
Jednoznačneztejtozmluvyvyplýva,žebolposkytnutýúvervovýške4.950eurakedyžalobcapredkladá
aktuálny stav úveru v systéme žalobcu ku dňu 07.06.2017, z ktorého vyplýva, že žalovaná tento úver
aj splácala, preto pochybnosti o tom, či pohľadávka žalobcu existuje a akej výške, považuje právny

zástupca žalobcu za nedôvodné. Žalobca riadne zdokladoval, že pohľadávka právneho predchodcu
žalobcu bola na žalobcu riadne postúpená. Žalobca si ju prihlásil do konkurzu v nesplatenej výške,
nebola popretá žiadnym veriteľom, preto pohľadávku považuje za nespornú. Vo vzťahu k námietke
žalovanej, že správanie žalovanej aj vo vzťahu dedeniu po svojej matke má preukazovať, že nemala
úmysel a záujem sa zbavovať majetku, právny zástupca žalobcu zdôraznil, že k dedeniu došlo po

prekluzívnej šesťročnej lehote a preto nebol dôvod zo strany žalovanej odmietať dedičstvo. Ďalej
poukázal na tú skutočnosť, že aj predmetom dedenia podľa dedičského rozhodnutia, ktoré predložila
žalovaná, sa malo jednať aj o tie isté nehnuteľnosti. To znamená letnú kuchyňu a hospodárske budovy,
len iný spoluvlastnícky podiel.

10. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní zotrval v plnom rozsahu na vyjadreniach podaných
v priebehu tohto konania; naďalej namietal aktívnu legitimáciu žalobcu z dôvodu, že nedošlo k riadnej
akceptácii návrhu zmluvy žalovanej vo vzťahu k M. N., to znamená právnemu predchodcovi žalobcu,
kedy žalovaná požiadala o určitú sumu úveru a podpísala Zmluvu o úvere zo dňa 14.06.2013 skôr,
než právny predchodca žalobcu a kedy z judikatúry súdov, ktoré sa zaoberali poskytovaním úverov

právneho predchodcu žalobcu dlžníkom vyplýva, že takýto postup a takéto vzťahy boli bežnou praxou
Poštovej banky. Je nepochybné v tomto konaní, že žalobca si v konkurze uplatnil pohľadávku z
titulu úverovej zmluvy zo dňa 14.06.2013, a z judikatúry vyplýva, že nedošlo k akceptácii protinávrhu
právneho predchodcu žalobcu, nakoľko dlžníci v zásade podpisovali zmluvy o úvere skôr, než právny
predchodca žalobcu, ktorý im poskytol úver za iných podmienok. To znamená, v tomto konaní je sporná

aktívna legitimácia žalobcu, nie je preukázané, či a koľko žalovaná vôbec z tohto úverového vzťahu
vôbec žalobcovi dlží. Pokiaľ žalobca v tomto konaní poukazuje na to skutočnosť, že žalovaná sa vraj
opätovne mala stať podielovou spoluvlastníčkou niektorej z nehnuteľností, tak žalovaná v tejto súvislosti
poukazuje na uznesenie Okresného súdu Zvolen v dedičskej veci Dnot 184/2024, kedy na základe tohto
rozhodnutia žalovaná síce nadobudla nejaké podiely k nehnuteľnostiam po svojej matke, jedná sa však

o iné nehnuteľnosti než tie, ktoré uvádza žalobca v tomto konaní, ale kedy z tohto rozhodnutia vyplýva,
že žalovaná nadobudla aktíva ako aj pasíva, ktoré sú však v rovnakej výške, alebo teda v podobnej,
v sume 47.508,08 eur, a kedy aj z tohto vyplýva, že žalovaná nemá záujem zbavovať sa majetku,
nakoľko by v takom prípade napríklad odmietla dedičstvo, čo žalovaná neurobila. Jedná sa však ale
o iné nehnuteľnosti než tie, ktoré sú predmetom tohto konania. Nehnuteľnosti, ktoré žalobca uvádza v

žalobe, sú naďalej v spoluvlastníctve pána G.. Potom, čo žalovaná previedla svoj spoluvlastnícky podiel
na nehnuteľnostiach na pána G., pán G. následne previedol svoj spoluvlastnícky podiel na svoju mamu,
aby sa žalovaná nemohla domáhať svojich práv, kedy následne mama pána G. prostredníctvom svojej
právnej zástupkyne vyzvala žalovanú na vypratanie predmetných nehnuteľností v zmysle výzvy, ktorú
predložili aj do spisu, to znamená dva mesiace pred podaním návrhu na oddlženie sa žalovaná musela

z predmetných nehnuteľností vysťahovať a riešiť nájom, v dôsledku čoho sa jej zvýšili náklady, kedy
musela začať platiť 320 eur z titulu nájmu a kedy práve v dôsledku všetkých týchto skutočností podala
návrh na oddlženie.11. Na pojednávaní bola vypočutá žalovaná, kedy na otázky právneho zástupcu žalobcu žalovaná
uviedla, že dôvodom darovania spoluvlastníckych podielov k nehnuteľnostiam v roku 2014 pánovi
G. bolo, že jej ex priateľ G. investoval do nehnuteľnosti a žiadal žalovanú, aby naňho previedla

spoluvlastnícke podiely. Verila mu, sľúbil, že sa vezmú, ale nestalo sa tak. Darovaciu zmluvu za účelom
uzavretia tohto právneho úkonu pripravila právna zástupkyňa z Lučenca z podnetu žalovanej. Investície
do nehnuteľnosti boli zo strany ex priateľa žalovanej vykonané pred jej darovaním, robili sa steny,
stierky, kúrenie, okná, voda, zobral si na to úver. Nepamätá si, v akej výške boli vykonané investície,
pamätá si len kúrenie, do ktorého dal 13.000 eur. Pre darovaním žalovaná vlastnila podiel o veľkosti 3

a jej synovec 1, pravdepodobne aj synovec previedol svoj spoluvlastnícky podiel vzhľadom na výšku
spoluvlastníckych podielov k dnešnému dňu, nevie to určite. Vzťah žalovanej s p. G. skončil skončil
potom, ako G. odišiel pracovať do zahraničia a jeho charakter sa zmenil. Bol agresívny a neskôr sa
rozhovoriliajdeti,žeichpsychickyničilaneskôrsadozvedelaajto,žeužívaldrogy.Žalovanápremýšľala
aj nad tým, že bude požadovať od expriateľa vrátenie daru, ale nemala finančné prostriedky. Vie, že
človeka neospravedlňuje to, že neovláda právo, ale nevedela, čo má robiť. Oslovila ohľadom toho aj

p. %O., ale nemala finančné prostriedky na to, aby ho vyplatila z toho, čo investoval do nehnuteľností
a aby jej vrátil dar.

12. Právny zástupca žalobcu v rámci práva záverečnej reči uviedol, že naďalej zostala do určitej miery
otvorená otázka požadovania, vrátenia daru zo strany žalovanej od obdarovaného. Z výsluchu žalovanej

vyplynulo, že správanie sa obdarovaného vo vzťahu žalovanej dosahovalo intenzitu, na základe ktorej
by bolo možné požadovať vrátenie daru, nakoľko toto správanie zjavne vybočuje hrubým spôsobom
z medzí dobrých mravov vo vzťahu k žalovanej. Celý zákon o konkurze a reštrukturalizácie je postavený
aj na základnej zásade, a to je zásada konať s odbornou starostlivosťou. To sa netýka len správcu alebo
iných účastníkov konkurzného konania, ale aj dlžníka a má za to, že žalovaná aj napriek tomu, že nejaké

investície tam obdarovaný do nehnuteľnosti investoval, ktoré ale neboli žiadnym spôsobom preukázané
a zostali v rovine spornosti v tomto konaní, tak mala konať tak, aby požadovala od neho vrátenie daru,
čím by práve konala aj v záujme veriteľov, keďže sa v danom čase nachádzala v konkurznom konaní.
Žaloba je preto podľa jeho názoru dôvodná a žiada súd, aby jej vyhovel v celom rozsahu.

13. Právny zástupca žalovaného v rámci práva záverečnej reči uvádza, že poukazuje na vyjadrenia
podané v priebehu tohto konania. Má za to, že žalobca nepreukázal nepoctivý zámer žalovanej v
tomto konaní. Dôvody, ktoré uvádza žalobca v priebehu tohto konania sú len jeho domnienkami,
ničím nepodloženými a nepreukázanými. Čo sa týka nejakého prípadného vrátenia daru, tak žalobca
nepozná všetky okolnosti tohto prípadu a to znamená, nemôžu mu byť známe ani prípadné okolnosti

pre uplatnenie podmienok vrátenia daru. Žalovaná nemá na vedenie takéhoto sporu potrebné finančné
prostriedky a skutočnosť, že žalovaná podala návrh na oddlženie tiež preukazuje skutočnosť, že
žalovaná nemala finančné prostriedky na vedenie takéhoto sporu.

14. Súd vykonal dokazovanie konkurzným spisom OS B. Bystrica 4Odk/29/2017, Zmluvou

o úvere zo dňa 14.06.2013, Zmluvou o postúpení pohľadávok III/2017 zo dňa 13.06.2017, Darovacou
zmluvou zo dňa 20.03.2014, životopisom žalovanej, Výzvou na úhradu s možnosťou odpustenia dlhu,
Dôvodovou správou k zákonu č. 377/2016 Z.z., Čestným prehlásením žalovanej zo dňa 21.12.2017,
Výzvou na vypratanie nehnuteľností zo dňa 13.10.2017, výpisom z LV č. XXXX, Nájomnou zmluvou
zo dňa 17.10.2017, Dohoda o sprostredkovaní zamestnania za úhradu zo dňa 8.6.2014, faktúrami

8,9,10,11,12/2017, Potvrdením o živnosti zo dňa 27.6.2014.

15. Podľa § 166f ods. 1 ZKR, veriteľ, ktorý bol dotknutý oddlžením, má právo domáhať sa zrušenia
oddlženia návrhom na zrušenie oddlženia podaným voči dlžníkovi alebo jeho dedičom do šiestich rokov
od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára na súde, ktorý rozhodol o oddlžení, ak

preukáže, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer. Ak je takýchto návrhov viac, súd ich spojí na
spoločné konanie. Vo veci samej rozhoduje súd rozsudkom.

16. Podľa § 166g ods. 1 ZKR, dlžník má poctivý zámer, ak z jeho správania po podaní návrhu
možno usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností,

najmä ak poskytoval správcovi a veriteľom potrebnú súčinnosť, vynaložil snahu získať zamestnanie,
zamestnal sa alebo si zabezpečil iný zdroj príjmov, pokračoval vo výkone podnikateľskej činnosti alebo
inej obdobnej činnosti alebo začal podnikať, v prípade nie nepatrného dedenia, daru alebo výhry
zo stávky alebo hry ponúkol aspoň polovicu takéhoto zdroja dobrovoľne veriteľom na uspokojenienevymáhateľného dlhu, prípadne vynaložil snahu o zaradenie sa do spoločnosti alebo sa do spoločnosti
opätovne zaradil.

17. Podľa § 166g ods. 2 písm. e), f) a h) ZKR, dlžník nemá poctivý zámer najmä, ak
e) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že sa úmyselne priviedol do
platobnej neschopnosti, aby bol oprávnený podať návrh,
f) v čase podania návrhu dlžník nebol platobne neschopný, aj keď o tom vedel alebo s prihliadnutím na
okolnosti musel vedieť,

h) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že mal snahu poškodiť svojho
veriteľa alebo zvýhodniť niektorého veriteľa,

18. Zust.§166fods.1ZKRvyplýva,žeaktívnulegitimáciunapodaniežalobyozrušenieoddlženiamá
veriteľ dotknutý oddlžením dlžníka. Žalobca musí v žalobe podľa § 166f ods. 1 ZKR uviesť rozhodujúce
skutočnosti vo vzťahu k naplneniu týchto zákonných predpokladov pre podanie takejto žaloby, nakoľko

uvedené právo nepatrí každému veriteľovi dlžníka, ale len veriteľovi oddlžením dlžníka dotknutému.
Veriteľ môže byť napr. v rámci oddlženia svojho dlžníka uspokojený v plnom rozsahu svojej pohľadávky
a nie je vylúčená ani existencia iných dôvodov, pre ktoré by nebolo možné žalobcu domáhajúceho
sa zrušenia oddlženia svojho dlžníka považovať za oddlžením dotknutého. Pokiaľ je hypotéza právnej
normy ust. § 166f ods. 1 ZKR formulovaná v danom znení, tak veriteľ nemôže v prípade uplatňovania

tohto práva opomenúť uviesť skutkové tvrdenia svedčiace o jeho aktívnej legitimácii na podanie žaloby
a tieto aj preukázať. Tieto skutočnosti nemôže z úradnej moci dohľadávať a formulovať súd, jednak by
takýto postup bol v rozpore so zásadou rovnosti účastníkov ( Čl. 6 Základných princípov CSP) v súdnom
konaní a žalobca by mohol za rozhodujúce skutočnosti vo vzťahu k tejto právnej skutočnosti považovať
úplne iné skutočnosti, než ktoré sú pre posúdenie aktívnej legitimácie veriteľa na podanie žaloby podľa

§ 166f ods. 1 ZKR relevantné.

19. Žalobca v danom prípade svoju aktívnu legitimáciu na podanie žaloby podľa § 166f ods. 1 ZKR
zdôvodnil až na pojednávaní potom, čo súd v rámci predbežného právneho posúdenia veci uviedol, že
aktívnu legitimáciu žalobca považuje za nepreukázanú, a žalobcom nijako neodôvodnenú. Skutočnosť,

že prihlásená pohľadávka žalobcu nebola v konkurze ani čiastočne uspokojená a kedy konkurz bol
zrušený z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje ani náklady konkurzu znamená, že žalobca je
veriteľom dotknutým oddlžením dlžníka. Súd nepovažoval za dôvodnú námietku žalovanej o nedostatku
aktívnej legitimácie žalobcu z dôvodu neplatnosti zmluvy o úvere, keďže pohľadávka žalobcu nebola
v konkurze žiadnym veriteľom popretá a teda platí, že sa v nepopretom rozsahu považuje za zistenú

( § 167l ods. 5 v spojení s ust. § 32 ods. 16 ZKR). Žalobca mal preto aktívnu legitimáciu na podanie
žaloby podľa § 166f ods. 1 ZKR.

20. Súd však nepovažuje za preukázaný nepoctivý zámer žalovanej pri oddlžení. Nebolo sporné,
že žalovaná darovacou zmluvou previedla na svojho vtedajšieho priateľa nehnuteľnosti zapísané

na LV č. XXXX. Žalobca však nepreukázal, že uvedeným konaním mala žalovaná snahu poškodiť
svojho veriteľa. Žalobca účelovo interpretuje čestné prehlásenie žalovanej zo dňa 21.12.2017 vo
vzťahu k darovacej zmluve, v ktorom žalovaná uviedla: „Po dohode s mojím vtedajším priateľom, F.
G., nar. XX.XX.XXXX, sme sa dohodli, že sa vezmeme. Nakoľko väčší obnos peňazí investoval do
domu na katastrálnom území B., K. XX, XXX XX B., v ktorom som toho času bývala. Rozhodla som

sa darovať svoj dom svojmu budúcemu manželovi, nakoľko takto som to uznala za vhodné. Preto
dňa 20.03.2014, sme aj písomne dotiahli obdarovanie, formou darovacej zmluvy. V čase keď som
začala vybavovať svoj osobný bankrot, som sa pýtala v Centre právnej pomoci v Rimavskej Sobote,
JUDr. Grečovej Zuzany, tam im bolo povedané, že ak to bolo pred troma rokmi, tak to nemusím
uvádzať vo svojich spisoch. Nakoľko svoj poctivý zámer myslím vážne, aj toto čestné prehlásenie je

dôkazom toho. Samozrejme v prílohe Vám prikladám fotokópiu spomínanej darovacej zmluvy.“ Z obsahu
čestného prehlásenia vyplýva len to, že pracovníčka CPP informovala žalovanú o tom, že v prípade,
že k prevodu došlo pred tromi rokmi, nemusí to uvádzať ( v spise). Nič také, čo uvádza žalobca, tj.
že žalovaná mala byť poučená, že majetok môže previesť až po uplynutí troch rokov pred podaním
návrhu a vtedy to nebude problém, z čestného prehlásenia žalovanej nevyplýva. Na tejto nelogickej

a účelovej interpretácii čestného prehlásenia žalovanej pritom žalobca založil svoju argumentáciu
ohľadom nepoctivého zámeru žalovanej pri oddlžení, kedy sa mala žalovaná podľa tvrdenia žalobcu
uvedeným spôsobom vyhnúť možnej žalovateľnosti odporovania právnemu úkonu darovania. Z obsahu
prehlásenia nie je možné žalobcom uvádzané právne závery nijako vyvodiť. Súd preto nepoctivýzámeržalovanejprioddlženíztohtodôvodunepovažovalzapreukázaný.Žalobcovinavyšeničnebránilo
uplatniť voči žalovanej odporovacie právo podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka ešte
pred tým, než žalovaná svojím návrhom iniciovala svoje oddlženie konkurzom. Rovnako nepoctivý

zámer žalovanej nepreukazuje ani samotný fakt, že žalovaná nežiadala bývalého priateľa o vrátenie
daru. Vysvetlenie žalovanej, prečo o vrátenie daru nežiadala, je relevantné a logické, súdne konanie
o uplatnení práva na vrátenie daru je skutkovo a právne náročné, náročné na dokazovanie a teda
spojené so značnými finančnými nákladmi, bez záruky na úspech v konaní. Rovnako žalovaná
zdôvodnila a vysvetlila svoje pohnútky, ktoré ju viedli k tomu, že nehnuteľnosti vtedajšiemu priateľovi

darovala. V tejto súvislosti však súd zdôrazňuje, že veriteľ je prvotne povinný preukázať nepoctivý zámer
svojho dlžníka pri oddlžení. Nie je povinnosťou žalovaného preukazovať svoj poctivý zámer v konaní
o zrušenie oddlženia na základe nepodložených domnienok žalobcu, ani produkovať vlastné skutkové
tvrdenia vo vzťahu k týmto domnienkam, ani vo vzťahu ku všeobecným, teoretickým a nekonkrétnym
polemikám žalobcu vzťahujúcim sa k inštitútu oddlženia. Žalobca nepoctivý zámer žalovanej, ktorého
sa mala dopustiť bezodplatným prevodom nehnuteľností v dobe viac ako tri roky pred podaním návrhu

na oddlženie na svojho vtedajšieho priateľa, nepreukázal; len samotná táto skutočnosť, bez uvedenia
ďalších relevantných skutočností, o nepoctivom zámere spočívajúcom v snahe žalovanej poškodiť
veriteľov, nepoctivý zámer žalovanej nepreukazuje. Pokiaľ si žalobca „pomohol“ čestným prehlásením
žalovanej, ktorým žalovaná svoje konanie v rámci konkurzného konania vysvetlila, tak úvahy žalobcu
idú nad rámec reálneho obsahu tohto prehlásenia. V konečnom dôsledku, z výpovede žalovanej, ako aj

ďalších listinných dôkazov predložených žalovanou v konaní ( nájomná zmluva) vyplynulo, že žalovaná
sa po darovaní nehnuteľností sama dostala do nepriaznivej životnej, ako aj finančnej situácie, nakoľko
následne prišla aj spolu s maloletými deťmi o bývanie.

21. Žalobca rovnako nepreukázal nepoctivý zámer žalovanej ani vo vzťahu k ďalším jeho skutkovým

podstatám. Žalobca nepreukázal, že žalovaná nebola v čase podania návrhu platobne neschopná, kedy
vo vzťahu k tejto skutkovej podstate neuviedol žiadne relevantné skutkové tvrdenia, ktoré by platobnej
schopnosti žalovanej v čase podania návrhu na oddlženie nasvedčovali. Za platobne neschopnú je
možné fyzickú osobu považovať vtedy, ak nie je schopná plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň
jeden peňažná záväzok ( § 3 ods. 2 veta tretia ZKR). Z hľadiska tejto zákonnej definície platobnej

neschopnosti fyzickej osoby preto nepostačuje tvrdenie žalobcu, že žalovaná mala dostatočný príjem na
postupnú úhradu svojich záväzkov, že žalovaná je samostatne zárobkovo činnou osobou so stabilným
mesačným príjmom 950 EUR, mesačnými výdavkami 700 EUR a 35 EUR, že žalovaná v čase pred
vyhlásením konkurzu bola schopná plniť svoje záväzky riadne a včas, že žalovaná disponovala a
disponuje finančnými prostriedkami na plnenie svojich záväzkov, a v prípade riadneho plnenia svojich

záväzkov (či už formou exekučných zrážok, kde je možná dohoda s exekútorom na splácaní záväzku,
alebo dobrovoľnými úhradami) by bola schopná splatiť všetky svoje záväzky. Samotná skutočnosť
výšky príjmu žalovanej a všeobecné tvrdenia žalobcu o tom, že bola schopná splatiť všetky svoje
záväzky, nič nevypovedajú o reálnej schopnosti žalovanej uhrádzať všetky svoje záväzky veriteľom
v primeraných lehotách. Súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že dôvodné pochybnosti žalobcu o platobnej

neschopnosti žalovanej nie sú dôvodom na to, aby súd dôkladne preskúmal splnenie podmienok
platobnej neschopnosti a teda aj poctivého zámeru žalovanej pri oddlžení. Nepoctivý zámer svojho
dlžníka v konaní o zrušenie oddlženia preukazuje žalobca, tak ako pri inom sporovom konaní, nestačí
vznášať „dôvodné pochybnosti“, ktoré by mal súd v konaní povinnosť preverovať v prospech žalobcu.
Súd nesúhlasí ani s tvrdením žalobcu, že gramatickým výkladom § 566 OZ, vo vzťahu k § 3 ods. 2

tretia veta ZKR, je možné dospieť k tvrdeniu, že platobne neschopnou je len fyzická osoba, ktorá nie je
schopná, ani čiastočne, plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok. Pokiaľ by aj
hneď bolo možné takýto výklad predmetného ustanovenia akceptovať, tak stále postačuje neschopnosť
plnenia (ani čiastočného) čo len jedného záväzku a kedy žalobca už nijako nedôvodí o schopnosti
žalovanej plniť aj jej ďalšie záväzky. Žalobca v konaní teda nepreukázal, že žalovaná by bola dlžníkom,

ktorý sa úmyselne vyhýba úhrade svojich záväzkov aj za situácie, keď jej príjem a sociálne a rodinné
podmienky splatenie týchto záväzkov umožňujú, tj. žalovaná nebola v čase podania návrhu platobne
neschopná a že je dlžníkom, ktorý by nemal požívať výhody oddlženia.

22. Prejavom, resp. dôkazom nepoctivého zámeru nie je ani skutočnosť, že k oddlženiu žalovanej došlo

konkurzom a nie splátkovým kalendárom. Žalobca neuviedol žiadne ďalšie skutočnosti, z ktorých by
bolo možné vyvodiť, že majetková a finančná situácia žalovanej by umožnila zostaviť a následne súdom
aj určiť splátkový kalendár. Dlžníci sú navyše pri podávaní návrhu na oddlženie zo zákona zastúpení
Centrom právnej pomoci, ktorí dlžníkom poskytujú aj právne poradenstvo v procese podávania návrhu,spôsob oddlženia žalovanej preto nemožno bez ďalšieho považovať za prejav nepoctivého zámeru.
Žalobca nepreukázal nepoctivý zámer žalovanej ani vo vzťahu k skutkovej podstate spočívajúcej v tom,
že zo správania sa žalovanej pred podaním návrhu možno usudzovať, že sa úmyselne priviedla do

platobnej neschopnosti, aby bola oprávnená podať návrh. Žalobca si v tomto smere jednak protirečí,
keď naopak tvrdí, že u žalovanej nebola splnená podmienka platobnej neschopnosti, navyše zo
žiadnych tvrdení žalobcu takýto úmysel žalovanej vyvodiť nemožno. Ďalej súd konštatuje, že opakovane
zdôrazňuje vo svojich rozhodnutiach vo vzťahu k totožnému žalobcovi, že dlžník nie je povinný po
svojom oddlžení plniť svojim veriteľom záväzky, ktoré podliehajú oddlženiu, pokiaľ nenastanú okolnosti

predpokladané ust. § 166g ods. 1 ZKR, tj. že dlžník po podaní návrhu obdrží neočakávané plnenie nie
nepatrnej hodnoty. To znamená, pokiaľ sa nezmenia okolnosti na strane dlžníka, za ktorých podával
návrh na svoje oddlženie, nie je povinný plniť a vykonávať žiadne úhrady svojho záväzku veriteľovi na
jeho výzvu, aby tak preukázal svoj poctivý zámer. Žalobca preto nepreukázal nepoctivý zámer žalovanej
ani podľa § 166g ods. 1 ZKR. Žalobca opakovane vo svojich žalobách poukazuje na rozhodnutia
prvostupňových súdov, vo väčšine prípadov na úkor skutkových tvrdení týkajúcich sa konkrétneho

prípadu a teda konkrétneho dlžníka v žalovanej veci; uvedené rozhodnutia však nie sú ani rozhodnutiami
predstavujúcimi rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít ( Čl. 2 ods. 2 Základných princípov CSP),
navyše v konaní o zrušenie oddlženia je nutné posudzovať životnú, majetkovú a finančnú situáciu
každého jedného dlžníka individuálne, nie paušálne a šablónovito, nakoľko poctivosť zámeru dlžníka pri
oddlžení je výsledkom jednak jeho objektívnej životnej situácie v danom čase a subjektívnych pohnútok

dlžníka sa s touto situáciou vysporiadať.

23. Vychádzajúc zo všetkých uvedených skutočností súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je
dôvodná a v plnom rozsahu ju zamietol.

24. Žalovaná bola v konaní úspešná, súd jej preto priznal právo na náhradu trov tohto konania
voči žalobcovi v rozsahu 100% ( § 255 ods. 1 CSP). O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( § 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho
písomného doručenia v troch vyhotoveniach na Okresný súd Banská
Bystrica.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,

musí byť podpísané, datované a musí byť uvedená spisová značka tohto konania.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Banská Bystrica dňa 03. 06. 2025