Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. marec 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 67C/15/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123374840
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Mičková

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:6123374840.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Jankou Mičkovou v spore žalobcov: v 1. rade - A. B., nar.

XX.XX.XXXX, A. X, XXX XX C. – D., v 2. rade - E. F., nar. XX.XX.XXXX,G. X, XXX XX C., v 3. rade -
E. H., nar. XX.XX.XXXX, I. X, XXX XX C. a v 4. rade - J. K., nar. XX.X.XXXX, L. XX, XXX XX C. – M.
F., všetci zast. : JUDr. JCLic. Tomáš Majerčák, PhD., s. r. o., IČO: 52 858 774, Južná trieda 28, 040 01
Košice-Juh, proti žalovanému: Mesto Košice, IČO: 00 691 135, Trieda SNP 48A, 040 01 Košice- Západ,
o zaplatenie 6 343,02 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaný má voči žalobcom nárok na náhradu trov konania v plnej výške, o ktorej rozhodne súd prvej
inštancie samostatným uznesením do 60 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia v 1. až 4. rade sa žalobou doručenou súdu dňa 28.7.2023 a po jej úprave domáhali,
aby súd zaviazal žalovaného na úhradu istiny vo výške 6.343,02 €, z toho žalobcovi v 1. rade istinu vo
výške 1.792,77 € s úrokom z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 1792,77 € od 20.7.2023 do zaplatenia ,
žalobcovi v 2. rade istinu vo výške 961,19 € s úrokom k z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 961,19 €
od 20.7.2023 do zaplatenia, žalobcovi v 3. rade istinu vo výške 1.796,29 € s úrokom z omeškania 5,00
% ročne zo sumy 1 796,29 € od 20.7.2023 do zaplatenia a žalobcovi v 4. rade 1.792,77 € s úrokom

z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 1792,77 Eur od 20.7.2023 do zaplatenia, ako aj k náhrade trov
konania.

2. Svoju žalobu odôvodnili tým, že žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti
nachádzajúcich sa v katastrálnom území C. N. L., okres C. J., obec C. -C. N. L. a to :

- žalobcovia v 1. a 4. rade na LV. č. XXXX ako parcela registra C, parcelné číslo XXXX/X, druh pozemku:

ostatná plocha, o výmere 1758 m2. Ich spoluvlastnícke podiely sú nasledovné: - A. B. - spoluvlastnícky
podiel vo veľkosti 1/60 a 1/30, spolu 1/20 k celku (pod B14 a B15), t. j. 87,9 m2 - J. K. - spoluvlastnícky
podiel vo veľkosti 1/60 a 1/30, spolu 1/20 k celku (pod B16 a B17), t. j. 87,9 m2,
- žalobcovia v 1. a 4. rade na LV. č. XXXX ako parcela registra C, parcelné číslo XXXX/XX, druh
pozemku: ostatná plocha, vo výmere 850 m2. Ich spoluvlastnícke podiely sú nasledovné: - A. B. -
spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 3/60 a 3/120, spolu 3/40 k celku (pod B9 a B22), t. j. 63,75 m2 - J. K.
- spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 3/60 a 3/120, spolu 3/40 k celku (pod B10 a B23), t. j. 63,75 m2,

-žalobcoviav1.a4.radenaLV.č.XXXXakoparcelaregistraC,parcelnéčísloXXXX/XX,druhpozemku:
ostatná plocha, vo výmere 390 m2 a parcelné číslo XXXX/XX, ostatná plocha o výmere 820 m2, t. j.
spolu 1210 m2. Ich spoluvlastnícke podiely sú nasledovné: - A. B. - spoluvlastnícky podiel vo veľkosti1/15 k celku (pod B9), t .j. 80,66 m2 - J. K. - spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/15 k celku (pod B10),
t .j. 80,66 m2,
- žalobca v 3. rade na LV. Č XXXX ako parcela registra E, parcelné číslo XXX/XXX, druh pozemku: orná

pôda, vo výmere 1300m2. Ich spoluvlastnícke podiely sú nasledovné: - E. H. - spoluvlastnícky podiel vo
veľkosti 2/24 k celku (pod B7), t .j. 108,33 m2,
- žalobcovia v 2. a 3. rade na LV. Č XXXX ako parcela registra C, parcelné číslo XXXX/X, druh pozemku:
ostatná plocha, vo výmere 1503 m2 a parcelné číslo XXXX/X, druh pozemku: zastavaná plocha a
nádvorie, vo výmere 80 m2. Ich spoluvlastnícke podiely sú nasledovné: - E. F. - spoluvlastnícky podiel

vo veľkosti 3/36 k celku (pod B6), t .j. 131,91 m2 - E. H. - spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 3/36 k celku
(pod B7), t .j. 131,91 m2,
- žalobca v 1. a 4. rade na LV č. XXXX O. P. XXXX, ako: - parcela č. XXXX/XX, druh pozemku zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 58 m2 - parcela č. XXXX/XX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 89 m2 - parcela č. XXXX/XX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 35 m2 -
parcela č. XXXX/XX, druh pozemku trvalý trávny porast o výmere 27 m2,ktorých výmera je spolu 209

m2. Veľkosť spoluvlastníckych podielov žalobcov v 1. a 4. rade na týchto parcelách je nasledovná: - A.
B. - spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/60 a 1/30, spolu 1/20 k celku (pod B17 a B20), čo predstavuje
10,45 m2 - J. K. - spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/60 a 1/30, spolu 1/20 k celku (pod B18 a B21),
čo predstavuje 10,45 m2
- žalobcovia v 1. a 4. rade na LV č. XXXX, ako: - parcela č. XXXX/XX, druh pozemku zastavaná plocha

a nádvorie o výmere 31 m2 - parcela č. XXXX/XX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere
43 m2 - parcela č. XXXX/XX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 25 m2 - parcela
č. XXXX/XX, druh pozemku trvalý trávny porast o výmere 11 m2, ktorých výmera je spolu 110 m2.
Veľkosť spoluvlastníckych podielov žalobcov v 1. a 4. rade na týchto parcelách je nasledovná: - A. B. -
spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 3/60 a 3/120, spolu 3/40 k celku (pod B11 a B24, t. j. 8,25 m2 - A. B.

- spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 3/60 a 3/120, spolu 3/40 k celku (pod B12 a B25, t. j. 8,25 m2,
- žalobca v 1. a 4. rade sú podielovými spoluvlastníkmi pozemkov, nachádzajúcich sa pod kolkárňou,
ktorésúzapísanénaLVč.XXXX,ako:-parcelač.XXXX/XX,druhpozemkuzastavanáplochaanádvorie
o výmere 29 m2 - parcela č. XXXX/XX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 32 m2 -
parcela č. XXXX/XX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 32 m2 - parcela č. XXXX/

XX, druh pozemku trvalý trávny porast o výmere 8 m2 - parcela č. XXXX/XX, druh pozemku zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 14 m2 - parcela č. XXXX/XX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 16 m2 - parcela č. XXXX/XX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 17 m2 -
parcela č. XXXX/XX, druh pozemku trvalý trávny porast o výmere 4 m2, ktorých výmera je spolu 152 m2.
Veľkosť spoluvlastníckych podielov žalobcov v 1. a 4. rade na týchto parcelách je nasledovná: - A. B. -

1/15 k celku (pod B10), čo predstavuje 10,13 m2 - J. K. - 1/15 k celku (pod B11), čo predstavuje 10,13 m2,
- žalobcovia v 2. a 3. rade na LV č. XXXX, ako: - parcela č. XXXX/X, druh pozemku zastavaná plocha a
nádvorie o výmere 7 m2 - parcela č. XXXX/XX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 98
m2 - parcela č. XXXX/XX, druh pozemku trvalý trávny porast o výmere 6 m2, ktorých výmera je spolu 111
m2. Veľkosť spoluvlastníckych podielov žalobcov v 2. a 3. rade na týchto parcelách je nasledovná: - E. F.

-spoluvlastníckypodielvoveľkosti3,36kcelku(podB6),čopredstavuje9,25m2-E.H.-spoluvlastnícky
podiel vo veľkosti 3/36 k celku (pod B7), čo predstavuje 9,25 m2,
- žalobca v 3. rade na LV č. XXXX, ako: - parcela č. XXXX/XX, druh pozemku zastavaná plocha a
nádvorie o výmere 49 m2 - parcela č. XXXX/XX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere
51 m2 - parcela č. XXXX/XX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 52 m2 - parcela č.

XXXX/XX, druh pozemku trvalý trávny porast o výmere 8 m2, ktorých výmera je spolu 160 m2. Veľkosť
spoluvlastníckeho podielu podielov žalobcu v 3. rade na týchto parcelách je nasledovná: - E. H. -
spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 2/24 k celku (pod B6), čo predstavuje 13,33 m2.

Žalobcovia majú nárok na vydanie odplaty za vecné bremeno nasledovne:

A) Parcela č. XXXX/X: za obdobie od 31.08.2021 do 30.06.2023 vo výške 3,67 eur/m2: - A. B. -
spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/60 a 1/30, spolu 1/20 k celku (pod B14 a B15), t. j. 87,9 m2 x 0,3058
EUR/mesiac x 22 mesiacov = suma vo výške 591,35 EUR - J. K. - spoluvlastnícky podiel vo veľkosti
1/60 a 1/30, spolu 1/20 k celku (pod B16 a B17), t. j. 87,9 m2 x 0,3058 EUR/ mesiac x 22 mesiacov =

suma vo výške 591,35 EUR

B) Parcela č. XXXX/XX: za obdobie od 31.08.2021 do 30.06.2023 vo výške 3,67 eur/m2: - A. B. -
spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 3/60 a 3/120, spolu 3/40 k celku (pod B9 a B22), t. j. 63,75 m2 x0,3058 EUR x 22 mesiacov = suma vo výške 428,88 EUR - J. K. - spoluvlastnícky podiel vo veľkosti
3/60 a 3/120, spolu 3/40 k celku (pod B10 a B23), t. j. 63,75 m2 x 0,3058 EUR x 22 mesiacov = suma
vo výške 428,88 EUR

C) Parcela č. XXXX/XX O. XXXX/XX: za obdobie od 31.08.2021 do 30.06.2023 vo výške 3,67 eur/m2:
- A. B. - spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/15 k celku (pod B9), t .j. 80,66 m2 x 0,3058 EUR x 22
mesiacov = suma vo výške 542,64 EUR - J. K. - spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/15 k celku (pod
B10), t .j. 80,66 m2 x 0,3058 EUR x 22 mesiacov = suma vo výške 542,64 EUR

D) Geometrickým plánom XXX-XX-XXX-XXXX-XXX zo dňa 23.01.1980 boli vyčlenené z parcely E-KN
č. XXX/XXX pozemky, 5/7 - diel č. 28 – parcela č. XXXX/X o výmere 1120 m2 (pozemok pod futbalovým
ihriskom, ktorého vlastníkom je žalovaný. Veľkosť spoluvlastníckych podielov žalobcu v 3. rade na
parcelách vyčlenených GP je nasledovná: - E. H. - spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 2/24 k celku (pod
B7), t .j. 108,33 m2, žalobcovi v 3. rade patrí odplata za vecné bremeno za obdobie od 31.08.2021 do

30.06.2023 vo výške 3,67 eur/m2: - E. H. - spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 2/24 k celku (pod B7), t .j.
108,33 m2 x 0,3058 x 22 mesiacov = suma vo výške 728,80 EUR

E) Parcely č. XXXX/X O. XXXX/X: za obdobie od 31.08.2021 do 30.06.2023 vo výške 3,67 eur/m2: - E.

F. - spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 3/36 k celku (pod B6), t .j. 131,91 m2 x 0,3058 EUR x 22 mesiacov
= suma vo výške 887,43 EUR - E. H. - spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 3/36 k celku (pod B7), t .j.
131,91 m2 x 0,3058 EUR x 22 mesiacov = suma vo výške 887,43 EUR

F) LV č. XXXX a LV č. XXXX: žalobcovia v 1. a 4. majú nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za

obdobie od 31.08.2021 do 30.06.2023 vo výške 4,347 eur/ m2: A. B. – 10,45 m2 x 0,3625 EUR/mesiac
x 22 mesiacov = suma vo výške 83,33 EUR J. K. – 10,45 m2 x 0,3625 EUR/mesiac x 22 mesiacov =
suma vo výške 83,33 EUR

G) LV č. XXXX: žalobcovia v 1. a 4. majú nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od

31.08.2021 do 30.06.2023 vo výške 4,347 eur/ m2: A. B. – 8,25 m2 x 0,3625 EUR/mesiac x 22 mesiacov
= suma vo výške 65,79 EUR J. K. - 8,25 m2 x 0,3625 EUR/mesiac x 22 mesiacov = suma vo výške
65,79 EUR

H) LV č. XXXX: žalobcovia v 1. a 4. majú nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od

31.08.2021 do 30.06.2023 vo výške 4,347 eur/ m2: A. B. - 10,13 m2 x 0,3625 EUR/mesiac x 22 mesiacov
= suma vo výške 80,78 EUR J. K. - 10,13 m2 x 0,3625 EUR/mesiac x 22 mesiacov = suma vo výške
80,78 EUR

I) LV č. XXXX: žalobcovia v 2. a 3. rade majú nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od

31.08.2021 do 30.06.2023 vo výške 4,347 eur/m2: E. F. – 9,25 m2 x 0,3625 EUR/mesiac x 22 mesiacov
= suma vo výške 73,76 EUR E. H. – 9,25 m2 x 0,3625 EUR/mesiac x 22 mesiacov = suma vo výške
73,76 EUR

J) LV č. XXXX: žalobca v 3. rade má nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od

31.08.2021 do 30.06.2023 vo výške 4,347 eur/m2: 13,33 m2 x 0,3625 EUR/mesiac x 22 mesiacov =
suma vo výške 106,30 EUR.

3. Žalovaný je vlastníkom stavieb „Q. J. M. G. C. N. L.“ postavených na parcele registra "C" parcelné

číslo XXXX/X, ktorá nie je zapísaná na LV a „C. – O. R. C. N. L.“ súp. číslo XXXX, postavenej na parcele
registra "C", parcelné číslo XXXX/X, stavba je zapísaná na LV č. XXXX. K parcele registra "C", parc. číslo
XXXX/X nie je založený LV. Pozemky žalobcov užíva tým, že má na nich postavenú stavbu - futbalové
ihrisko a v prípade kolkárne ide o pozemok, ktorý síce nie je pod stavbou, ale je súčasťou oploteného
areálu a tvorí prístup ku kolkárni. Podľa znaleckého posudku č. 68/2016 vyhotoveného znalcom J. S. N.

je určená: - všeobecná hodnota ročného nájmu za stavebné pozemky, kde sú všetky inžinierske siete, v
tejto lokalite v hodnote 4,35 EUR/m2 (z toho 0,3625 EUR/mesiac) - všeobecná hodnota ročnej odplaty
za zriadenie vecného bremena v hodnote 3,67 EUR/m2 (z toho 0,3058 EUR/mesiac ).4. Žalobcovia žiadajú vydanie odplaty za vecné bremeno za užívanie ich pozemkov nachádzajúcich
sa pod futbalovým ihriskom, a na vydanie bezdôvodného obohatenia za pozemky okolo kolkárne s
prístupom ku kolkárni a za pozemky, na ktorých je postavená budova kolkárne odplatu za nájom, a to

za obdobie od 31.08.2021 do 30.06.2023. Žalobcovia teda žiadajú vydanie odplaty za ďalšie obdobie.

5. Žalobcovia predložili alebo označili dôkazy a použili tieto prostriedky procesného útoku: uznesenie
Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6Co/44/2023, predžalobná výzva, výpis z LV č. XXXX , XXXX, XXXX,

XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, znalecký posudok č. 68/2016, úprava žaloby,
vyjadrenie k odporu, uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6Co/8/2023.

6. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že nepopiera, že na časti žalovaných pozemkov

sa nachádza športové (futbalové) ihrisko v jeho vlastníctve a že k týmto žalovaným pozemkom vzniklo
zo zákona č. 66/2009 Z. z. vecné bremeno v prospech žalovaného, ktoré mu zakladá právny titul k
ich užívaniu. Zákon síce výslovne nerieši otázku poskytovania náhrady za zákonom zriadené vecné
bremeno, avšak problematike priznávania primeranej náhrady za zriadenie vecného bremena podľa
zákona č. 66/2009 Z. z. Rozhodovacia prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ustálená uznesením

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/194/2018 zo dňa 26.08.2019, uznesením Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 8Cdo/17/2019 zo dňa 30.11.2020 a uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/99/2019 zo
dňa 26.01.2022, ustálila právny názor o jednorazovej odplate za vecné bremeno zriadené zákonom
č. 66/2009 Z. z. a o jej premlčaní v zákonom stanovenej 3 ročnej premlčacej dobe, ktorá uplynula
01.07.2012. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa otázkou poskytovania náhrady za Zákonom zriadené

vecné bremeno zaoberal v uznesení z 30.11.2020 vo veci prejednávanej pod sp. zn. 8Cdo/17/2019,
kde v bode 43. vyslovil názor, že: „Ak judikatúra najvyššieho súdu akceptovaná ústavným súdom
dospela k záveru, že právo na náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva podľa § 23 ods. 5 zákona
č. 182/1993 Z. z. vzniklo ex lege jednorazovo tomu, kto bol vlastníkom zaťaženého pozemku ku dňu
účinnosti tohto zákona, nemôže byť tomu inak ani pri zriadení vecného bremena podľa § 4 ods. 1

zákona č. 66/2009 Z. z. Ak tieto legálne (zákonné) vecné bremená majú všetky jednotiace znaky, t.
j. ide o obmedzenia vlastníckeho práva založené verejnoprávnymi normami kogentného charakteru
s významným prvkom súkromnoprávnym, okruh oprávnených subjektov je vymedzený druhovo a
nezapisujú sa do katastra nehnuteľností, vyjadrené v zhodnej právnej úprave, nemôže byť tomu inak
ani v súvislosti s finančnou náhradou za obmedzenie vlastníckeho práva. Pre opačný právny názor

niet žiadnych presvedčivých argumentov.“ Totožný názor vyslovil Najvyšší súd aj v skoršom uznesení z
26. augusta 2019, sp. zn. 2Cdo/194/2018, proti ktorému bola podaná ústavná sťažnosť, ktorú ústavný
súd uznesením z 28. októbra 2020, sp. zn. IV. ÚS 539/2020-21 odmietol. Ústavný súd v tejto veci
pod bodom 18. uviedol, že: „Aj keď ústavný súd zastáva názor, že jeho právomoci preskúmať ústavnú
sťažnosť v tejto časti predchádza právomoc najvyššieho súdu (dovolací súd), čo najvyšší súd aj urobil,

ústavný súd konštatuje, že vzhľadom na charakter konania a tiež opakujúce sa podania sťažovateľa
(napr. III. ÚS 68/2019, IV. ÚS 490/2020) týkajúce sa identických otázok (náhrada za vecné bremeno)
napriek svojim judikovaným záverom o nedostatku svojej právomoci pristúpil k prieskumu na účely
zistenia, či odôvodnenie právneho názoru vysloveného v napadnutom rozsudku krajského súdu je
z ústavného hľadiska udržateľné a akceptovateľné. Taký prieskum vykonal aj pre lepšie objasnenie

dôvodov rozhodnutia o dovolaní v kontexte ústavnej sťažnosti sťažovateľa.“ V nasledujúcich bodoch
citovanéhorozhodnutiasaústavnýsúdzaoberalproblematikouvecnéhobremenazriadenéhoZákonom,
k čomu uviedol: „31. Prihliadajúc na relevantné časti napadnutého uznesenia, Ústavný súd konštatuje,
že Najvyšší súd sa ako dovolací súd v napadnutom uznesení zaoberal a ústavne akceptovateľným
spôsobom aj vysporiadal s dovolacou argumentáciou sťažovateľa, s ktorou sa nestotožnil, a preto jeho

dovolanie odmietol. Keďže z ústavnoprávneho hľadiska niet žiadneho dôvodu, aby sa spochybňovali
závery napadnutého uznesenia najvyššieho súdu z pohľadu námietky sťažovateľa o nesprávnej a
arbitrárnej aplikácii použitej právnej úpravy zasahujúcej do jeho majetkových práv, ústavný súd ústavnú
sťažnosť v časti namietaného porušenia základných práv zaručených čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1
ústavy napadnutým uznesením najvyššieho súdu odmietol v súlade s § 56 ods. 2 písm. g) zákona o

ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.“ Na základe vyššie uvedeného, s ohľadom na ustálenú
rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR, akceptovanú aj Ústavným súdom SR, žalovaný nesúhlasil s
odplatnosťou vecného bremena zriadeného podľa zákona č. 66/2009 Z. z. k žalovaným pozemkom voforme opakujúceho sa plnenia tak, ako to žalobcovia požadujú žalobou (za obdobie od 31.08.2021 do
30.06.2023 vo forme opakujúceho sa plnenia), nakoľko táto náhrada by mohla byť len jednorazová.

7. V nadväznosti na to žalovaný vzniesol námietku premlčania, pretože aj prípadná jednorazová
náhrada za zriadenie vecného bremena vznikla v zmysle rozhodovacej praxe ex lege jednorazovo
vlastníkovi zaťažených pozemkov ku dňu účinnosti zákona a v súlade s ustanovením § 101 Občianskeho
zákonník sa premlčuje v zákonom stanovenej 3 ročnej premlčacej dobe, ktorá uplynula 01.07.2012. Na
základe vyššie uvedeného neuznáva nárok žalobcov na vydanie odplaty za vecné bremeno a považuje

celý rozsah uplatňovaného nároku za neopodstatnený a žiadal žalobu zamietnuť.

8. Žalovaný predložil alebo označil dôkazy a použil tieto prostriedky procesnej obrany: odpor proti
platobnému rozkazu, rozhodnutia NS SR sp. zn. 1Cdo/99/2019, 2Cdo/194/2018, 8Cdo/17/2019,
uznesenie ÚS SR sp. zn. IV. ÚS 539/2020, vyjadrenie zo dňa 16.1.2024, uznesenie Krajského súdu
v Košiciach sp. zn. 2Co/141/2022.

9. Súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré vyšli najavo v tomto konaní a pri rozhodovaní z nich
vychádzal, nevykonal dokazovanie oboznámením s obsahom listinných dôkazov pretože tieto boli
stranám sporu doručené a neboli sporné, dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotil podľa svojej úvahy
v súlade s princípmi, na ktorých spočíva Civilný sporový poriadok a to každý dôkaz jednotlivo a všetky

dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo počas konania najavo
a zistil tento skutkový stav.

10. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľnosti nachádzajúcich sa v katastrálnom území C. N. L., okres C. J., obec C. - C. N. L.,

zapísaných na:

- žalobcovia v 1. a 4. rade na LV. č. XXXX ako parcela registra C, parcelné číslo XXXX/X, druh pozemku:
ostatná plocha, o výmere 1758 m2 Ich spoluvlastnícke podiely sú nasledovné: - A. B. - spoluvlastnícky
podiel vo veľkosti 1/60 a 1/30, spolu 1/20 k celku (pod B14 a B15), t. j. 87,9 m2 - J. K. - spoluvlastnícky

podiel vo veľkosti 1/60 a 1/30, spolu 1/20 k celku (pod B16 a B17), t. j. 87,9 m2,
- žalobcovia v 1. a 4. rade na LV. č. XXXX ako parcela registra C, parcelné číslo XXXX/XX, druh
pozemku: ostatná plocha, vo výmere 850 m2 Ich spoluvlastnícke podiely sú nasledovné: - A. B. -
spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 3/60 a 3/120, spolu 3/40 k celku (pod B9 a B22), t. j. 63,75 m2 - J. K.
- spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 3/60 a 3/120, spolu 3/40 k celku (pod B10 a B23), t. j. 63,75 m2

-žalobcoviav1.a4.radenaLV.č.XXXXakoparcelaregistraC,parcelnéčísloXXXX/XX,druhpozemku:
ostatná plocha, vo výmere 390 m2 a parcelné číslo XXXX/XX, ostatná plocha o výmere 820 m2, t. j.
spolu 1210 m2 Ich spoluvlastnícke podiely sú nasledovné: - A. B. - spoluvlastnícky podiel vo veľkosti
1/15 k celku (pod B9), t .j. 80,66 m2 - J. K. - spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/15 k celku (pod B10),
t .j. 80,66 m2

- žalobca v 3. rade na LV. Č XXXX ako parcela registra E, parcelné číslo XXX/XXX, druh pozemku: orná
pôda, vo výmere 1300m2 Ich spoluvlastnícke podiely sú nasledovné: - E. H. - spoluvlastnícky podiel vo
veľkosti 2/24 k celku (pod B7), t .j. 108,33 m2
- žalobcovia v 2. a 3. rade na LV. Č XXXX ako parcela registra C, parcelné číslo XXXX/X, druh pozemku:
ostatná plocha, vo výmere 1503 m2 a parcelné číslo XXXX/X, druh pozemku: zastavaná plocha a

nádvorie, vo výmere 80 m2 Ich spoluvlastnícke podiely sú nasledovné: - E. F. - spoluvlastnícky podiel
vo veľkosti 3/36 k celku (pod B6), t .j. 131,91 m2 - E. H. - spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 3/36 k celku
(pod B7), t .j. 131,91 m2
- žalobca v 1. a 4. rade na LV č. XXXX O. P. XXXX, ako: - parcela č. XXXX/XX, druh pozemku zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 58 m2 - parcela č. XXXX/XX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie

o výmere 89 m2 - parcela č. XXXX/XX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 35 m2 -
parcela č. XXXX/XX, druh pozemku trvalý trávny porast o výmere 27 m2,ktorých výmera je spolu 209
m2. Veľkosť spoluvlastníckych podielov žalobcov v 1. a 4. rade na týchto parcelách je nasledovná: - A.
B. - spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/60 a 1/30, spolu 1/20 k celku (pod B17 a B20), čo predstavuje
10,45 m2 - J. K. - spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/60 a 1/30, spolu 1/20 k celku (pod B18 a B21),

čo predstavuje 10,45 m2
- žalobcovia v 1. a 4. rade na LV č. XXXX, ako: - parcela č. XXXX/XX, druh pozemku zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 31 m2 - parcela č. XXXX/XX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere
43 m2 - parcela č. XXXX/XX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 25 m2 - parcelač. XXXX/XX, druh pozemku trvalý trávny porast o výmere 11 m2, ktorých výmera je spolu 110 m2.
Veľkosť spoluvlastníckych podielov žalobcov v 1. a 4. rade na týchto parcelách je nasledovná: - A. B. -
spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 3/60 a 3/120, spolu 3/40 k celku (pod B11 a B24, t. j. 8,25 m2 - A. B.

- spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 3/60 a 3/120, spolu 3/40 k celku (pod B12 a B25, t. j. 8,25 m2
- žalobca v 1. a 4. rade sú podielovými spoluvlastníkmi pozemkov, nachádzajúcich sa pod kolkárňou,
ktorésúzapísanénaLVč.XXXX,ako:-parcelač.XXXX/XX,druhpozemkuzastavanáplochaanádvorie
o výmere 29 m2 - parcela č. XXXX/XX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 32 m2 -
parcela č. XXXX/XX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 32 m2 - parcela č. XXXX/

XX, druh pozemku trvalý trávny porast o výmere 8 m2 - parcela č. XXXX/XX, druh pozemku zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 14 m2 - parcela č. XXXX/XX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 16 m2 - parcela č. XXXX/XX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 17 m2 -
parcela č. XXXX/XX, druh pozemku trvalý trávny porast o výmere 4 m2, ktorých výmera je spolu 152 m2.
Veľkosť spoluvlastníckych podielov žalobcov v 1. a 4. rade na týchto parcelách je nasledovná: - A. B. -
1/15 k celku (pod B10), čo predstavuje 10,13 m2 - J. K. - 1/15 k celku (pod B11), čo predstavuje 10,13 m2

- žalobcovia v 2. a 3. rade na LV č. XXXX, ako: - parcela č. XXXX/X, druh pozemku zastavaná plocha a
nádvorie o výmere 7 m2 - parcela č. XXXX/XX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 98
m2 - parcela č. XXXX/XX, druh pozemku trvalý trávny porast o výmere 6 m2, ktorých výmera je spolu 111
m2. Veľkosť spoluvlastníckych podielov žalobcov v 2. a 3. rade na týchto parcelách je nasledovná: - E. F.
-spoluvlastníckypodielvoveľkosti3,36kcelku(podB6),čopredstavuje9,25m2-E.H.-spoluvlastnícky

podiel vo veľkosti 3/36 k celku (pod B7), čo predstavuje 9,25 m2
- žalobca v 3. rade na LV č. XXXX, ako: - parcela č. XXXX/XX, druh pozemku zastavaná plocha a
nádvorie o výmere 49 m2 - parcela č. XXXX/XX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere
51 m2 - parcela č. XXXX/XX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 52 m2 - parcela č.
XXXX/XX, druh pozemku trvalý trávny porast o výmere 8 m2, ktorých výmera je spolu 160 m2. Veľkosť

spoluvlastníckeho podielu podielov žalobcu v 3. rade na týchto parcelách je nasledovná: - E. H. -
spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 2/24 k celku (pod B6), čo predstavuje 13,33 m2.

11. Žalovaný je vlastníkom stavieb „Q. J. M. G. C. N. L.“ postavených na parcele registra "C" parcelné
číslo XXXX/X, ktorá nie je zapísaná na LV a „C. – O. R. C. N. L.“ súp. číslo XXXX, postavenej na parcele

registra "C", parcelné číslo XXXX/X, stavba je zapísaná na LV č. XXXX. Pozemky žalobcov užíva tým,
že má na nich postavenú stavbu - futbalové ihrisko a v prípade kolkárne ide o pozemok, ktorý síce nie
je pod stavbou, ale je súčasťou oploteného areálu a tvorí prístup ku kolkárni. Podľa znaleckého posudku
č. 68/2016 vyhotoveného znalcom J. S. N. je určená: - všeobecná hodnota ročného nájmu za stavebné
pozemky, kde sú všetky inžinierske siete, v tejto lokalite v hodnote 4,35 EUR/m2 (z toho 0,3625 EUR/

mesiac) - všeobecná hodnota ročnej odplaty za zriadenie vecného bremena v hodnote 3,67 EUR/m2
(z toho 0,3058 EUR/mesiac ).

12. Podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov
má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu

nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

13. Podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba
v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.

14. Podľa § 123 obč. zák. vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať,
užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

15. Podľa § 124 obč. zák. všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká
právna ochrana.

16. Podľa § 128 ods. 1 obč. zák. vlastník je povinný strpieť, aby v stave núdze alebo v naliehavom
verejnom záujme bola na nevyhnutnú dobu v nevyhnutnej miere a za náhradu použitá jeho vec, ak účel
nemožno dosiahnuť inak.

17. Podľa § 128 ods. 2 obč. zák. vo verejnom záujme možno vec vyvlastniť alebo vlastnícke právo
obmedziť, ak účel nemožno dosiahnuť inak, a to len na základe zákona, len na tento účel a za náhradu.18. Podľa § 151n ods. 1 obč. zák. vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech
niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce
vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.

19. Podľa § 151o ods. 1 obč. zák. vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu
v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného
orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom
práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho

vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

20. Podľa § 151p ods. 1 obč. zák. vecné bremená zanikajú rozhodnutím príslušného orgánu alebo
zo zákona. K zániku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu zmluvou je treba vklad do katastra
nehnuteľností.

21. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 66/2009 Z.z. tento zákon upravuje usporiadanie vlastníckych vzťahov k
pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva
obce alebo vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov, 1) vrátane priľahlej plochy, ktorá
svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou (ďalej len "pozemok pod stavbou").

22. Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 66/2009 Z.z tento zákon sa primerane vzťahuje aj na usporiadanie
vlastníckych vzťahov k pozemkom, na ktorých je umiestnený cintorín, okrem pozemkov vo vlastníctve
cirkví, športový areál alebo verejná zeleň, ak tento cintorín, športový areál alebo verejná zeleň prešli do
vlastníctva obce podľa osobitného predpisu. 2)

23. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 66/2009 Z.z. obec alebo vyšší územný celok, ktorý sa stal podľa osobitných
predpisov 1) vlastníkom stavby 4) prechodom z vlastníctva štátu bez majetkovoprávneho usporiadania
vlastníctva k pozemkom (ďalej len "vlastník stavby"), môže poskytnúť zámennou zmluvou vlastníkovi
pozemku pod stavbou náhradný pozemok, ktorý je v jeho vlastníctve. Náhradný pozemok v primeranej
výmere, 5) bonite a rovnakého druhu, ako bol pôvodne pozemok pred zastavaním, poskytne vlastník

stavby v tom istom katastrálnom území. Ak územie obce tvorí viac katastrálnych území, náhradný
pozemok sa poskytne v rámci územia obce.

24. Podľa § 2 ods. 2 zák. č. 66/2009 Z.z. ak sa neuplatní postup podľa odseku 1, usporiadanie
vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou sa vykoná v konaní o nariadení pozemkových úprav podľa

osobitného predpisu. 5)

25. Podľa § 2 ods. 3 zák. č. 66/2009 Z.z. ak bol v katastrálnom území do účinnosti tohto zákona
schválený projekt pozemkových úprav, 6) usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou
sa vykoná formou jednoduchých pozemkových úprav. 7)

26. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 66/2009 Z.z. konanie o nariadení pozemkových úprav 5) z dôvodu
usporiadania vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou podľa tohto zákona sa začína na žiadosť
vlastníka stavby. Pri usporiadaní vlastníckych vzťahov k pozemkom podľa tohto zákona sa prihliada na
potreby vlastníka stavby.

27. Podľa § 3 ods. 3 zák. č. 66/2009 Z.z. usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou
sa vykoná formou poskytnutia náhradného pozemku v obvode pozemkových úprav v tom istom
katastrálnom území, a ak územie obce tvorí viac katastrálnych území, náhradný pozemok sa poskytne
v rámci územia obce, v primeranej výmere, bonite a rovnakého druhu, ako bol pôvodne pozemok pred

zastavaním, alebo formou finančnej náhrady, ak
a) v obvode pozemkových úprav nie sú pozemky na účely poskytnutia náhrady,

b) ide o pozemok pod stavbou vo výmere do 400 m2,

c) o to požiada vlastník pozemku.

28. Podľa § 3 ods. 4 zák. č. 66/2009 Z.z. pri poskytovaní náhradných pozemkov správca prihliada na
potreby poskytnutia náhrad podľa osobitného predpisu. 9)29. Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 66/2009 Z.z. ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona
k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod

stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo
zodpovedajúce vecnému bremenu, 10) ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou,
vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych
predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie
záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo

v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu. 11)

30. Podľa § 4 ods. 2 zák. č. 66/2009 Z.z. vlastník pozemku pod stavbou je povinný strpieť výkon práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom
území.

31. Podľa článku V Zákona, tento zákon nadobúda účinnosť 1. marca 2009 okrem článkov I, II a III,
ktoré nadobúdajú účinnosť 1. júla 2009.

32. Podľa čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke

právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje.

33. Podľa čl. 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie
vlastníckeho práva je možné len vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za náhradu.

34. Žalovaný v priebehu konania vzniesol námietku premlčania nárokov žalobcov vzhľadom na to, že na
predmetnývzťahsavzťahujezák.č.66/2009Z.z.apoukázalnaaktuálnurozhodovaciupraxNajvyššieho
súdu SR na rozhodnutia 2Cdo 194/2018, 8Cdo 17/2019 a uznesenie NS SR sp. zn. IV.ÚS 539/2020.

35. Podľa ust. § 151 ods. 1 C.s.p., skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa

považujú za nesporné.

36. V danom prípade nebolo medzi stranami sporné, že žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľností zapísaných na vyššie uvedených listoch vlastníctva a žalovaný je vlastníkom stavieb „Q.
J. M. G. C. N. L.“ postavených na parcele registra "C" parcelné číslo XXXX/X, ktorá nie je zapísaná na LV

a „C. – O. R. C. N. L.“ súp. číslo XXXX, postavenej na parcele registra "C", parcelné číslo XXXX/X, stavba
je zapísaná na LV č. XXXX. Žalovaný užíva parcely žalobcov tým, že na nich bez súhlasu žalobcov
ako podielových spoluvlastníkov a bez právneho dôvodu postavil stavbu - futbalové ihrisko a kolkáreň.

37. V konaní vedenom pred Okresným súdom Košice II sp. zn. 29C 45/2021 za účelom preukázania

prechoduvlastníctvakŠportovémuihriskustribúnouKošickáNováVesnažalovanéhopodľaosobitného
predpisu, žalovaný predložil súdu protokol o prechode vlastníctva majetku, majetkových práv a
záväzkov v zmysle zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí zo dňa 29.10.1992 (ďalej ako „delimitačný
protokol zo dňa 29.10.1992“). Predmetným delimitačným protokolom bol deklarovaný prechod zo štátu,
zastúpeného B. T. C., na mesto C., a to ku dňu účinnosti zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí

(01.05.1991).

38. K preukázaniu oprávnenosti resp. povolenia stavby Q. O. L. C. N. L. sa žalovanému šetrením v Q.
O. L. C. podarilo dohľadať rozhodnutie Okresného národného výboru v Košiciach, odboru výstavby č.
výst. 10226/1962-Du zo dňa 09.10.1962 o určení stavebného obvodu pre novostavbu športového areálu

v k. ú. C. N. L.. V zmysle predmetného rozhodnutia bol v súlade s vtedy platným a účinným zákonom
č. 84/1958 Zb. o územnom plánovaní určený stavebný obvod pre výstavbu športového areálu, ktorý sa
vzťahoval na parcely č. XXX-XXX v k. ú. C. N. L.. Investorom predmetnej výstavby športového areálu
bol MNV v C. N. L..

39. Na základe vyššie uvedených a predložených dokumentov má súd za to, že športový areál prešiel z
vlastníctva štátu do vlastníctva žalovaného na základe osobitného predpisu (zákona č. 138/1991 Zb. o
majetku obcí) a že samotná výstavba športového areálu bola realizovaná v súlade s platnými právnymi
predpismi.40. Súd sa stotožnil s argumentáciou žalovaného, že v prípade sporných pozemkov ide o nehnuteľnosti,
na ktorých sa nachádza futbalové ihrisko s tribúnou a kolkáreň, preto je podľa súdu potrebné na právne

vzťahy z toho vyplývajúce aplikovať ustanovenia zákona č. 66/2009 Z. z., keďže v takomto prípade by
nepochybne platilo, že k pozemkom, ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve žalobcov vzniklo zo zákona
č. 66/2009 Z. z. vecné bremeno v prospech žalovaného, ktoré mu zakladá právny titul k ich užívaniu.

41. Predmetom konania teda bolo, či žalobcom patrí náhrada za žalovaným užívané nehnuteľnosti, a ak
áno, aká je výška tejto náhrady a či táto náhrada má byť jednorazová alebo opakovaná.

Zákon č. 66/2009 Z.z. je zákonom, ktorý predpokladá ustanovenie § 151o ods. 1 veta prvá Občianskeho
zákonníka – zriadenie vecného bremena zákonom. Vzhľadom k tomu, že je predpisom, ktorým

sa upravujú vlastnícke vzťahy k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obcí a vyšších územných
celkov nadobudnutých podľa osobitných predpisov, pričom problém náhrady za nútené obmedzenie
vlastníckych práv vlastníkov pozemkov pod stavbami priamo nerieši, avšak v ustanovení § 4 odkazuje
na úpravu v ustanoveniach § 151n až § 151p Občianskeho zákonníka, pri riešení otázky náhrady za
obmedzenie vlastníckych práv, je potrebné z týchto ustanovení vychádzať.

Nie je totiž možné opomenúť, že zákon č. 66/2009 Z.z. poskytnutie náhrady vlastníkovi pozemku pod
stavbou v podobe náhradného pozemku podmienil ochotou vlastníka stavby na uzavretie zámennej
zmluvy a tiež ďalšou podmienkou, ktorou je existencia pozemku vo vlastníctve vlastníka stavby, súceho
na zámenu. Až neuplatnenie uvedeného postupu je dôvodom usporiadania pomerov k pozemku

pod stavbou v rámci konania o nariadení pozemkových úprav, pričom osobou oprávnenou požiadať
o nariadenie pozemkových úprav je len vlastník stavby, kedy sa má prihliadnuť na jeho potreby, pričom aj
v rámci nariadených pozemkových úprav sa usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou
vykoná buď formou poskytnutia náhradného pozemku v obvode úprav, alebo formou finančnej náhrady,
avšak len za kumulatívneho splnenia troch podmienok, ktorými je to, že a/ v obvode pozemkových

úprav nie sú pozemky na účely poskytnutia náhrady, b/ ide o pozemok pod stavbou v maximálnej
zákonom ustanovenej alebo nižšej výmere a c/ o usporiadanie formou finančnej náhrady požiada
vlastník pozemku.

Ak potom zákon č. 66/2009 Z.z. nedáva vlastníkovi pozemku žiadnu možnosť domáhať sa usporiadania

vlastníckych vzťahov k pozemkom zaťažených zákonným vecným bremenom a ponecháva ich
usporiadanie výlučne na dobrej vôli užívateľovi pozemku, záver o neexistencii práva vlastníkov pozemku
na náhradu za nútené obmedzenie vlastníckeho práva na dobu vopred neurčiteľnú, nemôže byť v súlade
nielen s citovanými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, Listinou základných práv a slobôd, ale ani
s Ústavou Slovenskej republiky. (viď Uznesenie NS SR sp. zn. 4MCdo2/20114 zo dňa 23.4.2015)

42. Súd poukazuje na aktuálnu rozhodovaciu prax a to uznesenie NS SR sp. zn. 2Cdo 194/2018 zo dňa
26.8.2019, uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS 539/2020-21 zo dňa 28.10.2020 a uznesenie
NS SR sp. zn. 8Cdo 17/2019 zo dňa 30.11.2020, z ktorého súd cituje:

43. „Z obsahu dovolania možno vyvodiť, že dovolateľ - žalovaný konkretizoval právnu otázku, pri riešení
ktorej sa podľa jeho názoru odvolací odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu v
zmysle § 421 ods. 1 písm. a/ CSP tak, či vlastník pozemku, na ktorom viazne zákonné vecné bremeno
v zmysle zákona č. 66/2019 Z. z., má nárok na primeranú náhradu za nútené obmedzenie vlastníckeho

práva aj opakovane za určitý časový úsek až do usporiadania vlastníckych vzťahov spôsobom týmto
zákonom predpokladaným. Nesúhlasil so záverom odvolacieho súdu, podľa ktorého náhradu za nútené
obmedzenievlastníckehoprávajemožnépriznaťajopakovanezaurčitýčasovýúsekaždousporiadania
vlastníckych vzťahov, z ktorého potom vyvodil záver o nedôvodne vznesenej námietke premlčania.
Podľa jeho názoru je finančná náhrada jednorazová a nemá charakter opakujúceho sa plnenia. Odvolací

súd sa riešením uvedenej právnej otázky teda odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, za ktorú označil rozsudok NS SR, sp. zn. 3Cdo/49/2014 zo 14. apríla 2016 a poukázal aj na
rozhodnutie ÚS SR, sp. zn. IV. ÚS 227/2012.44. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že mu nie je známe rozhodnutie
najvyššieho súdu, ktoré by meritórne riešilo náhradu za vecné bremeno vzniknuté podľa zákona č.
66/2009Z.z.Vtejtosúvislostivšakdovolacísúdpoukazujenauznesenienajvyššiehosúduz26.augusta

2019, sp. zn. 2Cdo/194/2019, v ktorom sa najvyšší súd zaoberal aj správnosťou vyriešenia právnej
otázky
„či vlastník pozemku, na ktorom viazne zákonné vecné bremeno v zmysle zákona č. 66/2019 Z. z., má
nárok na primeranú náhradu za nútené obmedzenie vlastníckeho práva vo forme pravidelných platieb
primeranej náhrady počas trvania núteného obmedzenia vo výške ročného úžitku, ktorý sa viaže k tej

časti nehnuteľnosti, v ktorej sa vlastníctvo obmedzuje a či existuje ustanovenie všeobecne záväzného
právneho predpisu, ktoré by bránilo považovať náhradu za obmedzenie vlastníckych práv zákonným
vecným bremenom podľa § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z. vo forme opakujúceho sa plnenia“ (bod
35) a následne uviedol:

45. Obdobnú „dovolaciu otázku“ už najvyšší súd riešil v rozsudku z 24. marca 2015, sp. zn.

7Cdo/26/2014, ako aj v rozsudku zo 14. apríla 2016, sp. zn. 3Cdo/49/2014, ktoré sa týkali priznávania
primeranej náhrady za zriadenie vecného bremena podľa § 23 ods. 5 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len „zákon č. 182/1993
Z.z.“).

46. Vyslovený právny názor je plne prijateľný a použiteľný aj na priznávanie primeranej náhrady za
zriadenie vecného bremena podľa zákona č. 66/2009 Z.z. Aj obmedzenie vlastníckeho práva podľa
§ 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z. patrí totiž k tzv. legálnym (zákonným) vecným bremenám, čiže
k verejnoprávnym obmedzeniam vlastníckeho práva. Jeho verejnoprávny charakter a jeho povaha
nasvedčujú tomu, že sa významne približuje k obmedzeniu vlastníckeho práva zakotveného v zákone

č. 182/1993 Z.z. Svedčí o tom nakoniec aj ich zhodná zákonná konštrukcia.

47. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z. ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona
k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod
stavbou užívanému vlastníkovi stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo

zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane
práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych
predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie
záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo
v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu.

48. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 66/2009 Z.z. vlastník pozemku pod stavbou je povinný strpieť výkon
práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania úprav v príslušnom katastrálnom území.

49. Uvedené ustanovenia označili oprávnenie obcí a vyšších územných celkov držať a užívať pozemky

pod stavbami, ktoré sú v ich vlastníctve, ako vecné bremeno a v poznámkach pod čiarou odkazuje na
§ 151n až § 151p Občianskeho zákonníka. Ide však o verejnoprávne obmedzenie vlastníckeho práva,
pretože oprávnenie držať a užívať pozemok neprislúcha konkrétnej osobe, ale druhovo vymedzenému
subjektu - obci alebo vyššiemu územnému celku a obmedzenie vlastníckeho práva je odôvodnené
verejným záujmom. Stavbami sú predovšetkým cestné komunikácie, materské školy, cintoríny, parky a

ďalšie všeobecne prospešné zariadenia, ktoré boli vybudované pred rokom 1989. Zriadenie vecného
bremena predstavuje spôsob, ako vyriešiť dlhodobo neusporiadané vzťahy k pozemkom vo vlastníctve
iných osôb, na ktorých sa nachádzajú povolené stavby, ktoré boli pôvodne vo vlastníctve štátu a
podľa osobitných predpisov prešli na obce a vyššie územné celky. Ide o nedoriešené právne vzťahy
z predchádzajúceho spoločenského režimu a zákonodarca prijatím zákona č. 66/2009 Z.z. ustanovil

mechanizmy, akými možno usporiadať medzery vo vlastníckych vzťahoch.

50. Tak ako zákon č. 182/1993 Z.z., ani zákon č. 66/2009 Z.z. expressis verbis neuvádza, že vecné
bremenovznikázanáhradu.Ústavnýsúdvšakvosvojomrozhodnutí,sp.zn.I.ÚS474/2013konštatoval,
že aj keď zákon č. 182/1993 Z.z. neuvádza, že vecné bremeno vzniknuté podľa § 23 ods. 5 vzniká len

za náhradu, je potrebné, aby vychádzal z čl. 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd a v kontexte s
tým aj s právnou úpravou obsiahnutou v pôvodnom ustanovení § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka.
Najvyšší súd už skôr uzavrel, že pri nedostatku právnej úpravy možno náhradu za vzniknuté bremenoodvodiť zo všeobecne uznávaných princípov, príkazom na ochranu základných práv a slobôd, teda aj
zo základného práva vlastniť a užívať majetok (rozhodnutie najvyššieho súdu, sp. zn. 4Cdo/89/2008).

51. I v prípade zriadenia vecného bremena podľa § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z. je primeraná
náhrada namieste. Všeobecné súdy vo svojej doterajšej rozhodovacej činnosti plne rešpektujú, že
vlastníkom pod stavbami patriacimi obci alebo vyššiemu územnému celku patrí primeraná náhrada
podľa všeobecných zásad upravujúcich inštitút vecného bremena determinovaná proporcionalitou a
vyvažovaním hodnoty vlastníckeho práva a hodnoty verejného záujmu (rozsudok Krajského súdu v

Trnave,sp.zn.10Co/134/2012,uznesenieKrajskéhosúduvPrešove,sp.zn.19Co/198/2014,uznesenie
najvyššieho súdu, sp. zn. 4MCdo 2/2014).

52. Ak judikatúra najvyššieho súdu akceptovaná ústavným súdom dospela k záveru, že právo na
náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva podľa § 23 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z. vzniklo ex lege
jednorazovo tomu, kto bol vlastníkom zaťaženého pozemku ku dňu účinnosti tohto zákona, nemôže byť

tomu inak ani pri zriadení vecného bremena podľa § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z. Ak tieto legálne
(zákonné) vecné bremená majú všetky jednotiace znaky, t. j. ide o obmedzenia vlastníckeho práva
založené verejnoprávnymi normami kogentného charakteru s významným prvkom súkromnoprávnym,
okruh oprávnených subjektov je vymedzený druhovo a nezapisujú sa do katastra nehnuteľností,
vyjadrené v zhodnej právnej úprave, nemôže byť tomu inak ani v súvislosti s finančnou náhradou za

obmedzenie vlastníckeho práva. Pre opačný právny názor niet žiadnych presvedčivých argumentov.

53. Najvyšší súd vo svojom rozhodnutí, sp. zn. 3Cdo/49/2014 konštatoval, že finančná náhrada za
zriadenie vecného bremena podľa § 23 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z. je nepochybne majetkovým
právom osoby, ktorá je povinným subjektom z vecného bremena. Predmetné bremeno vzniká „in rem“,

vzťahuje sa na každého vlastníka zaťaženého pozemku bez ohľadu na spôsob zmeny vlastníctva.
Nemožno teda jeho vznik posudzovať samostatne v prípade každého nového vlastníka zaťaženého
pozemku. Finančná náhrada za vznik vecného bremena je nepochybne jednorazová; nemá teda
charakter opakovaného plnenia. Je nelogické, aby pri každej zmene vlastníka mal nový majiteľ
zaťaženého pozemku nový nárok na finančnú náhradu za už vzniknuté vecné bremeno. Podstatou

predmetného názoru považoval za „ústavne udržateľný“ aj ústavný súd v rozhodnutí, sp. zn. IV. ÚS
227/2012. Ani ďalšie rozhodnutia ústavného súdu týkajúce sa posudzovania opakovanosti finančnej
náhrady za zriadenie vecného bremena podľa § 23 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z., v ktorých posudzoval
ústavnosť rozhodnutí založených na obdobných záveroch (sp. zn. I. ÚS 474/2013, IV. ÚS 227/2012, I.
ÚS 1/2012, II. ÚS 506/2011), na tom nič nezmenili.

54. Ani nález ústavného súdu, sp. zn. PL. ÚS 42/2015 neovplyvnil vyššie ustálený právny názor. Ako
vyplýva z uznesenia ústavného súdu, sp. zn. II. ÚS 323/2017 „nemožno stotožňovať právnu úpravu
zákona č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o tepelnej
energetike“), ktorý upravoval primeranú jednorazovú náhradu za zriadenie vecného bremena a náhradu

za vecné bremeno upravené v § 23 ods. 5 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, keďže
upravujú rozličné situácie, ktoré vyjadrujú rôznu formu obmedzenia v užívaní nehnuteľností. Kým pri
obmedzení vlastníckeho práva podľa zákona o tepelnej energetike sa poskytuje náhrada za výmeru,
v ktorej je vlastník obmedzený pri užívaní nehnuteľnosti v dôsledku uplatnenia zákonného vecného
bremena držiteľom povolenia, a to pri výkone práv a povinností podľa § 10 ods. 1 zákona o tepelnej

energetike, ktorých rozsah a frekvenciu nemožno vopred určiť, pri právnej úprave zákona o vlastníctve
bytov a nebytových priestorov vzniká k pozemku právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ak vlastník
domu nie je vlastníkom pozemku, teda rozsah vecného bremena je určiteľný už pri jeho vzniku, t. j. od
účinnosti zákona 1. septembra 1993“.

55. Je tomu tak aj pri zriadení vecného bremena podľa § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z., ktorého rozsah
je určiteľný už pri jeho vzniku“.

56. Podľa právneho názoru dovolacieho súdu sa odvolací súd pri riešení predmetnej otázky odklonil od
ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu vyjadrenej vo vyššie uvedených rozhodnutiach. Preto je

dovolanie žalovaného nielen prípustné, ale aj dôvodné. Treba uviesť, že proti rozhodnutiu najvyššieho
súdu, sp. zn. 2Cdo/194/2019 bola podaná ústavná sťažnosť, ktorú ústavný súd uznesením z 28. októbra
2020, sp. zn. IV. ÚS 539/2020-21 odmietol. V odôvodnení (bod 32.) vo vzťahu k uvedenej otázke uviedol:„Keďže z ústavného hľadiska niet žiadneho dôvodu, aby sa spochybňovali závery napadnutého
uznesenia najvyššieho súdu z pohľadu námietky sťažovateľa o nesprávnej a arbitrárnej aplikácii
použitej právnej úpravy zasahujúcej do jeho majetkových práv, ústavný súd ústavnú sťažnosť v časti

namietaného porušenia základných práv upravených čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy napadnutým
uznesením najvyššieho súdu odmietol v súlade s § 56 ods. 2 písm. g/ zákona o ústavnom súde ako
zjavne neopodstatnenú.“

57. Uvedená argumentácia obsiahnutá a plne prevzatá z uznesenia NS SR sp. zn. 8Cdo 17/2019 zo dňa

30.11.2020 vyvracia názor o možnosti priznávania náhrady za nútené obmedzenie vlastníckeho práva aj
opakovane za určitý časový úsek až do usporiadania vlastníckych vzťahov spôsobom predpokladaným
v § 2 a v § 3 Zák. č. 66/2009 Z.z.

58. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na najnovšie rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo
99/2019 zo dňa 26.1.2022, ktoré si plne osvojilo vyššie uvedenú argumentáciu a vychádzalo z nej,

ako aj na rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6Co/78/2022, ako aj na rozhodnutia sp. zn.
5Cdo/116/2021 a 7Cdo/363/2021.

59. Podľa § 100 ods. 1 obč. zák. právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej

( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

60. Podľa § 100 ods. 2 obč. zák. premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho
práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená

pohľadávka.

61. Podľa § 101 obč. zák. pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je
trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

62. Žalovaný s poukazom na vyššie uvedené uznesenia ako Najvyššieho, tak aj Ústavného súdu SR
vzniesol námietku premlčania, keďže aj prípadná jednorázová náhrada za zriadenie vecného bremena
vznikla vlastníkovi zaťaženého pozemku ex lege ku dňu účinnosti zák. č. 66/2009 Z.z..

63. V zmysle § 4 ods. 1 Zák. č. 66/2009 Z.z. zo zákona vzniká vlastníkovi pozemku povinnosť strpieť
výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu a to do vykonania pozemkových úprav v príslušnom
katastrálnom území. Finančná náhrada za vznik vecného bremena je nepochybne jednorazová a nemá
charakter opakujúceho sa plnenia. Opačný výklad by bol v rozpore so zákonom, keďže zo žiadnych
ustanovení žiadneho zákona nie je možné vychádzať, že by v rámci pozemkov, na ktorých sú stavby

podľa Zák. č. 66/2009 Z.z. mohlo dochádzať k nájomnému vzťahu, resp. k bezdôvodnému obohateniu,
resp. k akémusi opakovanému náhradnému plneniu za takto zriadené vecné bremeno. Ani úmyslom
zákonodarcu nemohlo byť vytvorenie takého stavu, že sa bude opakovane platiť za toto vecné bremeno,
pretože odplata za vecné bremeno je jednoznačne stanovená ako jednorazová v zmysle OZ a nie ako
opakujúce sa plnenie. Vlastník predmetných pozemkov si mohol uplatniť náhradu za uvedené vecné

bremeno, avšak len v zákonom stanovenej lehote, a to do 3 rokov (§ 101 OZ) od nadobudnutia účinnosti
zákona č. 66/2009 Z.z., t.j. od 1.7.2009, kedy nadobudli účinnosť články I. až III. zák. č. 66/2009 Z.z. .
Žaloba však nesmerovala k zaplateniu odplaty za zriadenie vecného bremena, ale k tomu, že žalovaný
je povinný platiť opakujúce sa plnenie za určité obdobie , t.j. od 31.8.2021 do 30.6.2023. Na základe
vyššie uvedeného je teda námietka premlčania žalovaného dôvodná, keďže nárok žalobcu na takúto

jednorazovú náhradu sa premlčal v zákonom stanovenej 3 ročnej premlčacej lehote, ktorá uplynula dňa
1.7.2012.

64. Súd teda vzhľadom na vznesenú námietku premlčania nemohol právo žalobcom priznať a žalobu
ako nedôvodnú zamietol.

65. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a priznal žalovanému náhradu trov
konania v plnej výške, keďže rozhodnutie súdu o výške plnenia záviselo od znaleckého dokazovania.66. Súd nerozhodol o trovách konania podľa ust. § 257 c.s.p., pretože na rozhodnutie o trovách konania
podľa tohto ustanovenia nevidel dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by výnimočne náhradu
celkom alebo z časti nepriznal. Výnimočnosť týchto okolností súd nevidel ani v okolnostiach

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Košice II v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo ním sleduje, podpis a ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní aj spisová

značka tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku ,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku, ak žalovaný
dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.