Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. marec 2024

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 29T/70/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316010315

Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Studenčan

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2024:2316010315.20

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Galante v konaní pred samosudcom JUDr. Miroslavom Studenčanom na hlavnom
pojednávaní dňa 27.03.2024 v trestnej veci proti obžalovanej S. L. za zločin marenia spravodlivosti podľa
§ 344 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná S. L., M.. XX.XX.XXXX, Q. R. P., D. Č.. XXXX/XX, M. P.,

j e v i n n á , ž e

potom čo L.. J. Y. v presne nezistenom čase v období od roku 2012 do 18.06.2014, na nezistenom
mieste prostredníctvom počítača vyhotovila nález psychiatrickej ambulancie L.. J. Y.U. so sídlom v R.
P., F. Č.. XXXX/XX o lekárskom vyšetrení, ktoré nebolo vykonané, a ktorý nález následne S. L., listom
zo dňa 18.06.2014, predložila v prípravnom konaní vedenom na Odbore kriminálnej polície Okresného

riaditeľstva Policajného zboru v Galante pod ČVS: ORP-739/OVK-GA-2012 vyšetrovateľovi Policajného
zboru ako dôkaz, napriek tomu, že vedela, že predmetný nález psychiatrickej ambulancie je nepravdivý,

t e d a

-v trestnom konaní predložila dôkaz, o ktorom vedela, že je sfalšovaný alebo pozmenený, na účel použiť

ho ako pravý,

č í m s p á c h a l a

-zločin marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona.
Za to sa

o d s u d z u j e :

Podľa § 344 ods. 1, § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 1 (jedného ) roka.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/, § 50 ods. 1 Tr. zákona sa jej výkon trestu odňatia slobody podmienečne
odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 2 (dvoch) rokov. o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovanej, svedkov, prečítaním
listinných dôkazov a oboznámením ostatného obsahu spisu, pričom dňa 20.09.2021 vyhlásil rozsudok,

ktorým podľa § 285 písm. a/ Tr. por. obžalovanú S. L. oslobodil spod obžaloby Okresnej prokuratúry
Galanta zo zločinu marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona na tom
skutkovom základe, že

potom čo L.. J. Y. v presne nezistenom čase v období od roku 2012 do 18.06.2014, na nezistenom
mieste prostredníctvom počítača vyhotovila nález psychiatrickej ambulancie L.. J. Y. P. P. F. R. P., F.

Č.. XXXX/XX o lekárskom vyšetrení, ktoré nebolo vykonané, a ktorý nález následne S. L., listom zo
dňa 18.06.2014, predložila v prípravnom konaní vedenom na Odbore kriminálnej polície Okresného
riaditeľstva Policajného zboru v Galante pod ČVS: ORP-739/OVK-GA-2012 vyšetrovateľovi Policajného
zboru ako dôkaz, napriek tomu, že vedela, že predmetný nález psychiatrickej ambulancie je nepravdivý,

Súd v rámci tohto rozhodnutia vychádzal z nasledovných dôkazov :

Obžalovaná S. L., na hlavnom pojednávaní po zákonom poučení podľa § 257 ods. 1 Tr. por. nemala
záujem učiniť žiadne vyhlásenie. Obžalovaná zároveň využila svoje právo a odmietla k veci vypovedať.

Súd prečítal výpoveď obžalovanej z prípravného konania. Obžalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že
obdobie prelomu roku 2003 a 2004 bolo pre ňu mimoriadne ťažkým, pretože dovtedy úspešne podnikala,
skolaudovala novo postavenú veľkokapacitnú mraziareň, ktorá spĺňala všetky požiadavky Európskej
únie. Vtedy ju začali A. W. a následne I. M. vyhľadávať a vydierať, tým pádom sa postupne dostala do
veľmi hlbokého depresívneho psychického stavu, až natoľko že začiatkom roka 2004 sa bála chodiť von

medzi ľudí. Vždy sa objavil pri nej ten W., sledoval aj jej celú rodinu. Nebola na to zvyknutá, psychicky ju
to úplne položilo. Táto ich motivácia bola rýdzo majetkového charakteru, chceli ju pripraviť o podnikanie.
Jej stav bol až natoľko zlý, že nebola schopná riadne sa starať o vlastného syna. Bála sa o tom rozprávať
a nikomu to nepovedala, ani doma, ani svojim dcéram, ani najbližším. Jej dcéra L. študovala vtedy v
Banskej Bystrici a chodievala domov až na víkendy, postupne si začala všímať, že sa jej zdravotný stav

zhoršuje. Ona jej však nechcela povedať, že čo sa presne deje okolo nej, aby sa nebála aj ona. Po tom,
ako si L. všimla, že sa jej zhoršil jej zdravotný stav, tak začala z Banskej Bystrici chodiť domov skorej,
teda stredy, štvrtky. Jej stav vyústil až do toho, že sa skontaktovala s rodinnou známou L.. D., že aby
pri príležitosti vyšetrenia jej syna, sa pozrela aj na ňu. Následne vyhodnotila jej zdravotný stav s tým, že
musí vyhľadať odbornú psychiatrickú pomoc a spolu s L. J. P. L.. D. navštívila ambulanciu L.. Y.. Išli s ňou

aj z toho dôvodu, že bola zoslabnutá a sama nevedela ani poriadne chodiť. Bolo to však na inej adrese
v Dunajskej Strede ako ordinuje teraz. Bolo to v Dunajskej Strede pri polícii, pričom v súčasnosti už
ordinuje na Veľkoblahovskej ulici v Dunajskej Strede. U tejto doktorky predtým nebola. Pamätá si, že do
budovy išli z bočnej strany v neskorších poobedných hodinách a nikoho tam už nevidela. Dovnútra išla
len s L.. D.. Vyšli na prvé poschodie, kde videla najprv nejakú veľkú čakáreň, kde nikto nebol. Následne

vošli do ambulancie L.. Y., ktorá však nevyzerala ako klasická ambulancia, bola príjemnejšie zariadená.
Pamätási,žetambolaväčšiasedačka,naktorúsisL..D..L..D.niečopovedalaL..Y.,čoonanevnímala,
a následne L.. D. opustila ambulanciu. Ona sa L.. Y. na jej žiadosť vyrozprávala o svojich pocitoch a
obavách a následne po vyšetrení dala L.. Y.U. L.. D., alebo Marianne lieky. Jej lieky do ruky určite nedala,
a to nie len ten prvýkrát, ale ani v nasledujúce návštevy. Nevie kde L.. Y. a čo si zapisovala, videla

len toľko, že niečo písala na papier. V Ambulancii počítač ani nevidela. Lieky nedostala na lekársky
predpis ale osobne od L.. D.. Následne po tomto vyšetrení ju L. P. L.. D. zobrali domov. Nevie sa presne
vyjadriť,ževakýchintervalochsauskutočnilináslednévyšetreniaalebonávštevyuL..Y.,alechodilatam
pravidelne a vždy len v sprievode blízkych, a to minimálne pol roka. Minimálne pol roka nechodila sama,
ale len v sprievode L.. D., staršej sestry J. P. J. R. L.. Neskoršie, keď sa jej stav trošku ustálil, tak L.. Y.

navštevovala aj sama, ale aj vtedy chodievala radšej v prítomnosti aj inej osoby. V roku 2012 po tom, ako
bola zo strany Krajskej prokuratúry v Trnave konštatovaná pasivita v postupe polície v Dunajskej Strede
v trestných veciach, kde bola ona ako poškodená a trestné veci boli odňaté a prikázané do Galanty a
opäť sa začalo konať, a v dôsledku všetkých procesných úkon, sa jej stav opätovne zhoršil a L.. D. jej
povedala,žejepotrebnéabyopäťvyhľadalaodbornúpomoc.Ztohtodôvodupribližneodroku2012zase

navštevovala a aj navštevuje ambulanciu L.. Y.. Nevie, ako bola evidovaná u L.. Y., v tom zdravotnomstave sa o to vôbec nezaujímala. Vie, že tam chodievali vždy neskoršie po pracovnej dobe z jej sestrou
J., L.. D., teda podľa toho, ktorá z nich ju doprevádzala, resp. po pracovnej dobe L.. Y., aj keď k nej išla
s dcérou L.. Až zo vznesenia obvinenia sa napríklad dozvedela, že nebola nahlásená ani v zdravotnej

poisťovni. Až následne jej L.. D. povedala, že taká bola medzi nimi lekárska dohoda a L.. Y. ju vyšetrovala
na základe prosby L.. D.Á., ako kolegyni pediatričky. Pri podávaní trestného oznámenia zastupoval T..
B. a nevie, že aké dôkazy predložil do vyšetrovania. Vyšetrovateľ bol nečinný a žiadneho práva sa
nevedela domôcť. Z uvedeného dôvodu bol potom tento vyšetrovací spis aj odstúpený do Galanty. Až
potom sa rozbehlo vyšetrovanie a následne si zvolila nových právnych zástupcov, ktorí si pozreli celý

vyšetrovací spis a navrhovali nové dôkazy. Medzi týmito dôkazmi bola aj predmetná lekárska správa,
resp. advokát ju poprosil, aby si vyžiadala lekárske správy, či nebudú použiteľné do konania, v ktorom je
poškodená.Nikdypočasjejpodnikanianebolapráceneschopná.J.P.jejejstaršiasestra,ktorápracovala
u nej v spoločnosti od začiatku až kým nebolo jej podnikanie trestnou činnosťou vyššie uvedených osôb
zruinované. Za ten čas, keď bola už psychicky na tom zle a už nechodila do spoločnosti, tak spoločnosť
mala na starosti jej sestra J., ktorá ju často navštevovala a informovala ju o chode spoločnosti. Až

následne zistila, že spreneverila peniaze spoločnosti, falšovala jej podpisy, za čo musela podať aj trestné
oznámenie, za čo jej bolo vznesené aj obvinenie, ktoré jej obhajca predložil spolu so sťažnosťou. Od tej
doby sa obrátila voči nej a ich vzťah je momentálne zlý.

Svedkyňa L.. J. Y., na hlavnom pojednávaní vo svojej výpovedi uviedla, že obžalovanú S. L. pozná,

je to jej pacientka. V jej psychiatrickej ambulancii v Dunajskej Strede je vedená od roku 2004. S. L.
do ambulancii prišla niekedy začiatkom roka 2004, a to za účelom liečby. Do ambulancii sa dostavila
spoločne s jej kolegyňou L.. V. D.. S. L. ako pacientku oficiálne nezadokumentovala, pretože už bolo po
pracovnej dobe. Po jej vyšetrení L. indikovala liečivo, ktoré mala v ambulancii. Tieto lieky jej poskytla bez
receptu a bez finančnej odmeny. Do svojich poznámok si napísala meno pacientky, indikované lieky a

diagnózu. V priebehu rokov 2004 až 2006 S. L. jej ambulanciu navštívila asi 7 až 8 krát. Do jej ambulancii
prichádzalapopracovnejdobe.Jejliečburealizovalasúkromne,bezzápisudozdravotnejdokumentácie.
Úkony za liečbu pacientky S. L. nepreplácala v zdravotnej poisťovni. Po roku 2006 ju S. L. navštívila
až niekedy začiatkom roka 2012 a to so žiadosťou, aby jej vystavila lekársku správu o jej aktuálnom
stave. Vtedy už zaviedla zdravotnú kartu resp. oficiálny chorobopis pacientky. Zároveň lekársku správu

založila do jej dokumentácii a jeden odpis pacientke odovzdala. Do zdravotnej dokumentácie pacientky
priebežne napísala aj tie nálezy, ktoré predtým mala zaznamenané vo svojich poznámkach. Následne
tieto poznámky fyzicky aj zlikvidovala, keďže ich preniesla do elektronickej formy.

Na otázku prokurátora z akého dôvodu je v lekárskom náleze po roku 2012, ktorý je vypracovaný

v elektronickej forme pečiatka s adresou Veľkoblahovská č. 1002/45 Dunajská Streda, keď nález
pochádza z roku 2004 a na tejto adrese pôsobila až od 02.05.2006, svedkyňa uviedla, že v tom čase
sa presťahovali do ambulancii na Veľkoblahovskej ulici Dunajská Streda, takže na aktuálnej pečiatke
musela byť aktuálna adresa a predchádzajúcu pečiatku musela odovzdať, pretože už nebola platná. Na
evidenciu pacientov používa počítačový program Medicom, a to od roku 2007. Je možné, že ho zakúpila

v roku 2003 ale fyzicky ho začali používať až v roku 2007. Čo sa týka obdobia 2004 až 2006, S. L. ju
navštevovala súkromne, a to po pracovnej dobe prevažne s L.. D.. Pokiaľ si pamätá na tieto stretnutia
prišla niekedy v prítomnosti svojej staršej dcéry. V jednom prípade sa dostavila za prítomnosti svojej
sestry. Lekársku správu zo dňa 03.05.2004 vyhotovila ona po vyšetrení S. L.P.. Táto obsahuje pravdivé
údaje. V uvedenom období ordinovala v ambulancii Dunajská Streda, Muzejná 2.

Na otázku, že prečo si nevykazovala oficiálne úkony ohľadne zdravotného ošetrenia svedkyňa
odpovedala, že ako psychiatrička pri vykonávaní úkonov v ambulancii má stanovené limity na
preplácanie jednotlivých úkonov od zdravotnej poisťovni. V danom prípade sa jednalo o všeobecnú
zdravotnú poisťovňu. Z uvedeného dôvodu nezaznamenala jej ošetrenie. Bolo to už nad limitom a tieto

úkony by jej už nepreplatila poisťovňa. Okrem toho sama pacientka s možného poníženia ju nežiadala,
abyzaznamenávalajejúdaje.VprípadeL..V.D.,tútopoznáakokolegyňu-primárkudetskéhooddelenie
v nemocnici Dunajská Streda.

Svedkyňa J. L., na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení využila svoje právo, a ako sestra

obžalovanej odmietla vypovedať.Napriek tomu, že za súhlasu procesných strán bola na hlavnom pojednávaní konanom dňa 14.02.2018
prečítaná výpoveď svedkyne L.. V. D.Á. z prípravného konania, súd pre náležité zistenie skutkového
stavu považoval túto svedkyňu v ďalšom konaní osobne vypočuť.

Svedkyňa L.. V. D., na hlavnom pojednávaní vo svojej výpovedi uviedla, že čo sa týka návštevy S. L.
v ambulancii L.. J. Y. ešte v roku 2004, na túto návštevu si pamätá aj vzhľadom na to, že v roku 2003
bola menovaná primárkou detského oddelenia. Obžalovanú pozná už od polovice 80 rokov, pretože
jej bývalý manžel L.. L. bol jej kolegom, bol pediatrom. S obžalovanou mala veľmi dobrý a blízky

vzťah. Pamätá si, že niekedy začiatkom roka 2004, dcéra obžalovanej jej oznámila, že mama je na tom
psychicky zle. Dohodli sa, že ich navštívi. Po stretnutí s obžalovanou, na tejto videla, že sa nachádzala
v zlom psychickom stave, celkom sa opustila. Aj z toho dôvodu, že je lekárka chcela aby obžalovaná
bola adekvátne vyšetrená. Rozhodla sa, že sa skontaktuje so svojou kolegyňou L.. J. Y., ktorá mala
psychiatrickú ambulanciu v meste Dunajská Streda. Bolo to už po pracovnej dobe okolo 14.00 hod.,
kedy sa s L.. Y. telefonicky dohodli, že so S. L. sa dostaví na vyšetrenie, po pracovnej dobe ešte v

ten istý deň. L.. Y. požiadala, aby L. zatiaľ nezaevidovala ako pacientku s tým nech jej nasadí patričnú
liečbu. L.. Y. jej po vyšetrení obžalovanej oznámila, že táto sa nachádza vo vážnom stave. Osobne
videla, že L.. Y. aj napísala lekársku správu. Následne L. vozievala na jednotlivé kontroly do ambulancie
psychiatricky Y.. O jednotlivých kontrolách boli vopred stanovené dohody medzi pacientkou a lekárom,
avšak väčšinou to bolo v neskorších popoludňajších hodinách. Ona osobne nesledovala to, že akú

konkrétnu diagnózu mala obžalovaná. Jej cieľom bolo predovšetkým to, aby L. takýmto spôsobom
poskytla pomoc. V ambulancii L.. Y. bola s obžalovanou celkovo 4 až 5 krát. Potom s ňou už nechodila.
Aj po uplynutí niekoľkých rokov sa u L.. Y. informovala o zdravotnom stave obžalovanej. Psychiatrička
jej oznámila, že S. L. ju pravidelne navštevuje a podrobuje sa liečbe. Svedkyňa ďalej uviedla, že aj v
jej prípade jej L.. Y. pomohla, a to taktiež bez evidencii do lekárskych záznamov. K Anne P. svedkyňa

uviedla, že je to sestra obžalovanej, ktorú niekedy stretla, keď navštívila obžalovanú. V roku 2004 bol
medzi nimi dobrý vzťah.

Svedkyňa J. P., na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení využila svoje právo, a ako sestra
obžalovanej odmietla vypovedať.

Súd zamietol návrh prokurátora na prečítanie výpovede svedkyne J. P. z prípravného konania, zo dňa
14.05.2015 ( č.l. 90-92). V tejto súvislosti súd zaujal nasledovné právne stanovisko :

Podľa § 263 ods. 4 Tr. por. zápisnicu o výpovedi svedka, ktorý na hlavnom pojednávaní využil svoje

právo odoprieť výpoveď podľa § 130, možno prečítať len za predpokladu, že bol pred výsluchom, ktorého
sa zápisnica týka, o svojom práve odoprieť výpoveď riadne poučený a výslovne vyhlásil, že toto právo
nevyužíva, ak bol výsluch vykonaný spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniam tohto zákona.

Z konania výsluchu svedkyne J. P. z prípravného konania, zo dňa 14.05.2015 vyplýva, že svedkyňa

vypovedala po zákonnom poučení podľa § 130 Tr. por. v procesnej situácii ešte pred okamihom vydania
uznesenia o vznesení obvinenia jej sestry S. L. ( 14.10.2015 ), pričom výslovne nevyužila svoje právo k
veci nevypovedať. Tu je potrebné uviesť, že nešlo o neodkladný alebo neopakovateľný úkon. Následne
po vydaní uznesenia o vznesení obvinenia S. L., svedkyňa vo výsluchu zo dňa 25.01.2016, za splnenia
kontradiktórnych podmienok po zákonnom poučení podľa § 130 Tr. por. už ako sestra obvinenej, využila

svoje právo a odmietla vypovedať. Toto právo svedkyňa využila aj na hlavnom pojednávaní konanom
dňa 04.06.2018.

Čo sa týka pritom použiteľnosti svedeckých výpovedí z prípravného konania v súdnom konaní, resp.
teda celkovo ich významu z pohľadu rozhodovania súdu, je žiaduce poznamenať, že zápisnice o takých

výsluchoch môžu byť pri splnení zákonných podmienok v priebehu súdneho konania čítané ako náhrada
výpovede svedka na pojednávaní, pričom pokiaľ sa súd i obe strany - prokurátor a obvinený - zhodnú, že
osobný výsluch svedka na pojednávaní nie je potrebný, môže byť takto čítaná opäť aj nekontradiktórne
vykonaná kľúčová svedecká výpoveď, podstatná pre rozhodnutie o vine ( nejde o tento prípad ). V
ostatných prípadoch musí byť podmienka kontradiktórnosti splnená, ak by malo byť rozhodnutie výlučne

alebo v rozhodujúcej miere založené na dotknutej výpovedi. Druhou alternatívou je možnosť také
výpovede predložiť na odstránenie rozporov oproti skoršej vo veci vykonanej svedeckej výpovedi.V prejednávanom prípade malo ísť o prečítanie výpovede kľúčovej svedkyne v procesnej situácii ešte
pred vznesením obvinenia, keďže svedkyňa J. P. na hlavnom pojednávaní využila svoje právo, a ako
sestra obžalovanej odmietla k veci vypovedať.

Z judikatúry NS SR vyplýva, že táto tiež a priori nepovažuje čítanie zápisnice o konaní výsluchu svedka
vykonaného v prípravnom konaní pred vznesením obvinenia za neprípustné. Použiteľnosť takéhoto
dôkazu však obmedzuje v zásade na dôkazy (výpovede svedkov), ktoré nie sú vo významnej miere
rozhodujúcim alebo jediným usvedčujúcim dôkazom. Tieto musia byť vykonané kontradiktórne (stačí

aspoň raz v priebehu konania), čo samozrejme pred vznesením obvinenia neprichádza do úvahy.

Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že v prípade, že svedok v trestnej veci po začatí trestného stíhania
vo veci po zákonnom poučení podľa § 130 ods. 2 Tr. por. nevyužil svoje právo odmietnuť vypovedať
a vo veci vypovedal, hoci vzhľadom na okolnosti prípadu a dovtedy vykonané procesné úkony a z
nich zabezpečené dôkazy tak spraviť mohol, bude jeho výpoveď' procesné použiteľná aj v neskoršom

štádiu trestného stíhania po vznesení obvinenia konkrétnej osobe, vo vzťahu ku ktorej neskôr odmietol
vypovedať vzhľadom na svoj príbuzenský alebo iný vzťah podľa § 130 ods. 1 Tr. por. Nesmelo by však
ísť o výpoveď - dôkaz zásadného skutkového charakteru majúci význam pre následné právne posúdenie
skutku.

Na základe návrhu prokurátora a po súhlase obhajoby, súd na hlavnom pojednávaní konanom dňa
14.02.2018 prečítal výpoveď svedkyne Q.. L. L. z prípravného konania z č.l. 105-109.

Svedkyňa L. L., vo svojej výpovedi uviedla, že v roku 2004 bývala v spoločnej domácnosti so svojou
mamou v Dunajskej Strede, ale navštevovala vysokú školu v Banskej Bystrici a domov chodievala

väčšinou koncom týždňa, teda štvrtky a piatky. Na jar 2004 sa jej nepozdával psychický stav jej matky.
Predtým bola vždy pozitívne naladená, ale jar 2004 bola pre ňu psychicky náročná. Niekedy v mesiacoch
február až marec v roku 2004, ale týmto dátumom si nie je celkom istá vzhľadom na odstup v čase sa z
jedného týždňa na druhý zmenil psychický stav jej mamy a následne sa to potom postupne zhoršovalo.
Raz, keď prišla domov zo školy, zbadala ju vo veľmi zlom stave. Len ležala v posteli a nevedela ani vstať

z postele, bola taká nervózna, vyčerpaná a slabá, že sa ani nedokázala postarať o brata, ktorý je od
narodenia fyzicky aj psychicky postihnutý. Vtedy išla za rodinnou kamarátkou L.. D., ktorá je pediatrička
v Dunajskej Strede. Poprosila ju, aby im pomohla. Ona ešte v ten istý deň prišla k nim po práci, keď
skončila v nemocnici. Prišla niekedy podvečer, ale presný čas uviesť nevie. Mohlo to však byť medzi
16.00 hod. až 18.00 hod. L.. D. ich zobrala k L.. Y., ktorá mala sídlo vtedy na Múzejnej ulici v Dunajskej

Strede.Kpredmetnejambulanciiišlinaaute,aleužnevieuviesťnaakompresne,tosiužnepamätá.KL..
Y. dorazili až vo večerných hodinách. Ona zostala sedieť v aute a mama spolu s L.. D. išli cez vchodové
dvere, ako sa vchádzalo do ambulancie L.. Y. do tejto budovy. V aute čakala na nich približne hodinu.
Neboli však veľmi dlho, lebo tam boli po ordinačných hodinách. Vrátili sa naspäť k nej do auta a L.. D.
ich zobrala domov. L.. D. uviedla, že mamina dostala lieky, zrejme na ukľudnenie a podľa potreby môžu

navštíviť potom ešte L.. Y.. Na mame videla, že je už trošku kľudnejšia. Matkina sestra J. P., ktorá robila
administratívu pre maminu spoločnosť jej povedala, že aj ona bola s ňou ako doprovod na vyšetrení u
L.. Y.. Nasledujúce týždne párkrát zobrala na vyšetrenie mamu k L.. Y. aj ona.

V rámci hodnotiaceho procesu súd poukazuje na podstatné zadovážené listinné materiály a dôkazy :

Z lekárskej správy zo dňa 03.05.2004 č.l. 132 vytlačenej z elektronickej dokumentácie počítačových
databáz ambulancie L.. J. Y. v Dunajskej Strede na adrese Veľkoblahovská 1002/45 okrem iného
vyplýva, že S. L., M. XX.X.XXXX absolvovala psychiatrické vyšetrenie.

Z účtu poistenca S. L., M.. XX X.XXXX vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s., vyplýva, že v období
od 01.03.2004 do 30.06.2004 sa nachádzajú len kapitačné platby a žiadne iné zdravotné výkony neboli
vykázané.

Zo správy Sociálnej poisťovne pobočka Dunajská Streda vyplýva, že pani S. L., M.. XX.X.XXXX, neboli

v období od 04/2004 do 06/2004 vyplácané dávky nemocenského poistenia.

Súd na základe produkovaných dôkazov, ktoré vyhodnocoval jednotlivo ako i v ich súhrne nemal
za jednoznačne a bezpochybne preukázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaná S. L. trestnestíhaná. Je potrebné uviesť, že v prejednávanej veci nebol produkovaný taký relevantný dôkaz, ktorý
by jednoznačne a bezpochybne preukazoval to, že v skutočnosti nebolo realizované jej psychiatrické
vyšetrenie mimo pracovného času, v psychiatrickej ambulancii L.. J. Y. dňa 03.05.2004, v tom čase

v psychiatrickej ambulancii na adrese Múzejná č. 2, Dunajská Streda, ktorý nález z vyšetrenia
následne obžalovaná listom zo dňa 18.06.2014 predložila v prípravnom konaní vedenom na Odbore
kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Galante pod ČVS: ORP-739/OVK-
GA-2012 vyšetrovateľovi Policajného zboru ako nepravdivý dôkaz.

Tento záver súd odôvodňuje predovšetkým výpoveďami svedkýň L.. J. Y., L.. V. D. J. L. L.. G.Á. S.
L. spáchanie skutku poprela, čo vyplýva z jej výpovedi učinenej v prípravnom konaní. Svedkyňa L..
J. Y. jednak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní potvrdila tú skutočnosť, že sporný
nález už vytlačený z počítacieho systému, zo dňa 03.05.2004 predložila na vyžiadanie samotnej
obžalovanej v roku 2012. Vyšetrenie obžalovanej dňa 03.05.2004 realizovala vo svojej psychiatrickej
ambulancii súkromne, po pracovnom čase, a v tom čase bez príslušného zaevidovania do zdravotnej

dokumentácie. Samotné inkriminované psychiatrické vyšetrenie obžalovanej potvrdila svedkyňa L..
V. D., ktorá uvedeného dňa aj sprevádzala obžalovanú do ambulancie psychiatričky L.. J. Y.. V
neposlednom rade súd poukazuje na výpoveď svedkyne L. L., dcéry obžalovanej, ktorá potvrdila
psychické problémy svojej mamy S. L., gradujúce na jar v roku 2004, o čom informovala rodinnú známu
L.. V. D.. P. L. L. taktiež potvrdila to, že jej mamu v neskorých popoludňajších W. G. P. L.. V. D. M.

vyšetrenie do psychiatrickej ambulancii L.. J. Y..

V prípade učinenej výpovedi svedkyne J. P. v prípravnom konaní zo dňa 14.05.2015, v procesnej situácii
ešte pred okamihom vydania uznesenia o vznesení obvinenia jej sestry S. L., súd ako je už vyššie
konštatované z dôvodu jej procesnej nepoužiteľnosti na túto neprihliadol.

Z vyššie uvedených dôvodov súd obžalovanú S. L. podľa § 285 písm. a/ Tr. por. oslobodil spod obžaloby
Okresnej prokuratúry v Galanta zo zločinu zo zločinu marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm.
a/ Tr. zák., pretože nemal za preukázané, že sa stal skutok pre ktorý je obžalovaná stíhaná.

Na základe podaného odvolania prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta, vo vecí rozhodoval Krajský
súd v Trnave, ktorý uznesením zo dňa 22.09.2023 sp. zn. 6To/10/2022 podľa § 321 ods. 1 písm. b/,
písm. c/ Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil
okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Krajský súd v odôvodnení
uznesenia okrem iného uviedol, že

Dňa 23. novembra 2021 bolo okresnému súdu doručené písomne odôvodnené odvolanie prokurátora,
v ktorom uviedol, že rozsudok okresného súdu považuje za nezákonný, s jeho závermi sa nestotožňuje,
domnieva sa, že rozsudok bol vydaný na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, že dôkazy boli
vyhodnotené výlučne v prospech obžalovanej a že niektorými listinnými dôkazmi sa okresný súd vôbec

nevysporiadal. Prokurátor uviedol, že je povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní a teda aj súdu
zistiť skutkový stav veci, aby o ňom neboli dôvodné pochybnosti v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie
a súčasne umožňuje aj súdu z úradnej povinnosti obstarávať dôkazy. V zmysle tejto zásady je aj súd
povinný vykonať také dôkazy, ktoré zabezpečia náležité zistenia skutkového stavu bez dôvodných
pochybností tak, aby bolo možné vo veci spravodlivo rozhodnúť. Aplikácia zásady voľného hodnotenia

dôkazov v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. je nevyhnutným prostriedkom pre náležité zistenie skutkového
stavu veci tak, aby sa v každom jednotlivom prípade vzali do úvahy osobitosti daného prípadu.
Hodnotenie dôkazov podľa vnútorného presvedčenia však neznamená možnosť ľubovôle zo strany
súdu, ale musí byť založené na logickom úsudku a vyplývať zo starostlivého zváženia všetkých dôkazov,
ktoré boli vykonané zákonným spôsobom. Okresný súd podľa prokurátora oprel svoje rozhodnutie v

zásade o tú skutočnosť, že nebol produkovaný taký relevantný dôkaz, ktorý by jednoznačne a bez
pochybností preukazoval to, že v skutočnosti nebolo realizované psychiatrické vyšetrenie obžalovanej
mimo pracovného času, v psychiatrickej ambulancii L.. J. Y. dňa 3. mája 2004, ktorá sa v tom čase
nachádzala na adrese Muzejná 2 v Dunajskej Strede, čo malo vyplynúť predovšetkým z výpovedí
svedkýň L.. J. Y.U., L.. V. D. J. L. L.. Prokurátor namietal, že okresný súd nevyhodnotil pravdivosť

lekárskej správy aj v kontexte ostatných dôkazov, nakoľko obžalovaná ako aj svedkovia uviedli, že
obžalovaná prvýkrát navštívila psychiatrickú ambulanciu v sprievode L.. V. D., avšak z lekárskeho
nálezu z 18. februára 2004 (v spise na č. l. 155) jednoznačne vyplýva „Pac. sa dostavila v sprievode
do psych. ambulancie v sprievode staršej sestry, ktorá pracuje v jej firme ako administratívna sila". Ztoho jednoznačne vyplýva, že buď vyjadrenie svedkyne L.. V. D. učinené na hlavnom pojednávaní je
nepravdivé alebo je nepravdivý lekársky nález z 18. februára 2004. Z obsahu lekárskych správ taktiež
vyplýva, že obžalovaná v sprievode svedkyne L.. V. D. mala byť iba dňa 14. júna 2004, čo vyšetrujúca

lekárka aj uviedla v lekárskej správe, napriek uvedenému však v ostatných lekárskych správach o
tom žiadna zmienka neexistuje. Skutočnosť, že obžalovanú nesprevádzali jej sestry potvrdzuje aj fakt,
že J. L. sa za posledných 15 až 20 rokov s obžalovanou vôbec nestretávala. K inkriminovanému
lekárskemu nálezu z 3. mája 2004 prokurátor poznamenal, že okresný súd považoval za dokázané,
že v ten deň obžalovanú sprevádzala L.. V. D. na psychiatrické vyšetrenie, ale z obsahu samotnej

lekárskej správy vyplýva, že obžalovaná sa dostavila v sprievode staršej sestry. Teda obsah samotnej
lekárskej správy je v rozpore so svedeckou výpoveďou L.. V. D.. Tú skutočnosť, že obžalovaná na
začiatku roka navštívila psychiatrickú ambulanciu v sprievode L.. V. D. priamo potvrdila aj svedkyňa L..
J. Y. a dcéra obžalovanej, avšak v lekárskej správe z 18. februára 2004 je uvedené, že obžalovaná
psychiatrickú ambulanciu navštívila v sprievode sestry. Podľa vyjadrenia L.. J. Y. obsah lekárskych správ,
ktoré vyhotovila iba písomne a ktorých následne mala zaznamenať v elektronickej forme zásadne nebol

ich obsah pomenený. Teda potom je podľa prokurátora zrejmé, že buď vyšetrujúca lekárka uvádzala
nepravdivé skutočnosti v lekárskych správach, ktoré následne mala nahrať do elektronického systému
alebo svedkovia uvádzali pred súdom nepravdivé skutočnosti. Ďalej prokurátor v odvolaní namietal,
že sa okresný súd nevysporiadal so skutočnosťou, že L.. J. Y. uviedla pred súdom, že PC program
Medicom pravidelne používa od roku 2007, ktorý však asi zakúpila v roku 2003. Z listinných dôkazov

vyplýva, že licenčná zmluva č.09-0061 z 13. októbra 2003 (v spise na č. l. 161) podpísaná a opatrená
s pečiatkou L.. J. Y., na ktorej je uvedená adresa Veľkoblahovská 10025/45, Dunajská Streda, pričom
to je adresa, na ktorej mala fungovať psychiatrická ambulancia až od 2. mája 2006. Taktiež predmetná
licenčná zmluva (v spise na č. 1. 160-161 a 163-164) ako nadobúdateľa licencie uvádza L.-J. P..D..G..,
I.: XX XXXX XXX, avšak z výpisu z Obchodného registra Slovenskej republiky jednoznačne vyplýva,

že L.-J. P..D..G.., I.: XX XXXX XXX, bola zapísaná do Obchodného registra Slovenskej republiky až
1. októbra 2014, t. j. predtým predmetná spoločnosť neexistovala, nemala právnu subjektivitu, teda
nemohla byť ani zmluvnou stranou. Takisto treba podotknúť, že ako poskytovateľ licencie v predmetnej
zmluve je uvedená spoločnosť L. P., P..D..G.., I.: XX XXX XXX, so sídlom Pod Zábrehom 1585/63,
Púchov, avšak podľa výpisu z Obchodného registra Slovenskej republiky jednoznačne vyplýva, že dňa

13. októbra 2003 predmetná spoločnosť svoje sídlo mala na adrese Pribinova 1639/16, Púchov. Zo
zabezpečenéhovýpisuzoVšeobecnejzdravotnejpoisťovne(č.1.151)vyplýva,žeprvázmienkaoliečbe
s antidepresívami je u obžalovanej zaevidovaná prvýkrát v mesiaci december roku 2014. V ďalšej časti
odvolania prokurátor poukázal na to, že okresný súd neprihliadol na výpoveď J. P. J. J. L., z dôvodov,
že tieto musia byt' vykonané kontradiktórne (stačí aspoň raz v priebehu konania). V tejto súvislosti je

však potrebné uviesť, že aj v takýchto prípadoch nič nebráni tomu, aby bola iným zákonným spôsobom
vykonaná svedecká výpoveď použitá ako dôkaz slúžiaci na potvrdenie alebo vyvrátenie pravdivosti
svedeckých tvrdení. Výpoveďami svedkýň J. P. J. J. L. by bola iba verifikovaná pravdivosť skutočností,
ktoré vyplývajú z listinných dôkazov a ktoré vyvracajú skutočnosti uvádzané obžalovanou a jej blízkymi
kamarátkami - svedkyňami L.. D. J. L.. Y.. Prokurátor sa domnieva, že vina obžalovanej je jednoznačne

preukázaná na základe vyššie uvedených dôkazov a skutočností, teda že predložená lekárska správa
z 3. mája 2004 je nepravdivá. V spojení s ostatnými dôkazmi je nepochybné, že obžalovaná v tom
čase zrejme psychiatrickú ambulanciu na ulici Muzejnej č. 2 v Dunajskej Strede nenavštevovala, pričom
ani jedna zo sestier obžalovanej nepotvrdila, že by bola obžalovanú k L.. J. Y. sprevádzala. Z účtu
poistenca obžalovanej vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a. s. vyplýva, že v období od 1. marca

2004 do 30. júna 2004 sa na ňom nachádzajú len kapitačné platby a iné zdravotné výkony neboli
vykázané. Na základe vyššie uvedených skutočností je možné vyvodiť záver, že obžalovaná dňa 18.
júna 2014 predložila v prípravnom konaní vedenom na Odbore kriminálnej polície Okresného riaditeľstva
Policajného zboru v Galante pod ČVS: ORP-739/OVK-GA-2012 vyšetrovateľovi Policajného zboru SR
nález z psychiatrickej ambulancie L.. J. Y. so sídlom Veľkoblahovská 1002/45, Dunajská Streda zo dňa 3.

mája2004olekárskomvyšetrení,ktorénebolovykonanéaoktoromvedela,žejenepravdivý,vdôsledku
čoho toto konanie napĺňa zákonné znaky stíhaného zločinu. Súd sa celkom jednostranne uspokojil
s obhajobou obžalovanej, jednotlivé dôkazy vyhodnotil výlučne v jej prospech. Vzhľadom na vyššie
uvedené skutočnosti je prokurátor toho názoru, že oslobodzujúci rozsudok je nesprávny a nezákonný,
preto navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b), písm. c) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok

a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal
a rozhodol.K písomne zdôvodnenému odvolaniu prokurátora sa vyjadrila obžalovaná prostredníctvom svojho
obhajcu T.. M. J.. Vo vyjadrení obhajca uviedol, že považujú rozsudok okresného súdu za zákonný
a vecne správny. V priebehu pomerne rozsiahleho dokazovania v konaní pred súdom neboli podľa

nich produkované také dôkazy, ktoré by odôvodňovali uznanie obžalovanej za vinnú zo žalovaného
skutku. Predmetom obžaloby bol skutok, ktorý možno v krátkosti opísať tak, že obžalovaná mala v
inom trestnom konaní predložiť ako dôkaz listinu, podľa ktorej mala byť 3. mája 2004 na psychiatrickom
vyšetrení napriek tomu, že toto malo byť v rozpore so skutočnosťou a teda do trestného konania
mala obžalovaná predložiť falošný dôkaz. V konaní boli na základe výpovedí obžalovanej a niekoľkých

svedkov produkované priame dôkazy o tom, že skutok sa nestal, keď o návšteve psychiatrickej
ambulancievypovedalaobžalovanáaakosvedkoviajejdcéraL., osobadoprevádzajúcajunavyšetrenie
L.. D.B. a ošetrujúci psychiater L.. Y.. Z prečítanej výpovede z prípravného konania vyplýva to, že
obžalovaná vypovedala o tom, ako bola vydieraná, ako sa jej zhoršil psychický stav a ako bola
začiatkom roka 2004 v sprievode L.. D. a svojej dcéry prvý krát v psychiatrickej ambulancii L.. Y.,
pričom túto ambulanciu navštevovala aj v ďalšom období. L.. Y. (HP 4. júna 2018) ako pôvodca/autor

spornej lekárskej správy opísala vyššie uvedené skutočnosti podobne ako obžalovaná, pričom potvrdila
autenticitu spornej lekárskej správy. Svedkyňa uviedla tiež to, že prvé vyšetrenie začiatkom roka 2004
u nej nebolo žiadnym spôsobom zachytené a obžalovanej nebola založená lekárska dokumentácia a
to na prosbu L.. D. z dôvodu možných posmeškov okolia. L.. D. (HP 9. novembra 2020) potvrdila to,
že na prvé vyšetrenie (začiatkom roku 2004) k psychiatričke L.. Y. sprevádzala obžalovanú ona a dcéra

obžalovanej. Táto svedkyňa vôbec neuvádzala to, že by sa na ošetrenie s obžalovanou do psychiatrickej
ambulancie dostavila aj 3. mája 2004, ako to tvrdí prokurátor v odôvodnení odvolania. Listiny, na ktoré
prokurátor poukazuje ako odvolacie argumenty, nie sú spôsobilé zvrátiť stav až k zmene rozhodnutia,
sú nepriamymi dôkazmi, ktoré však boli vypočutými svedkami vysvetlené a podozrenie bolo rozptýlené.
Obhajca ďalej poukázal na to, že prokurátor v odôvodnení odvolania argumentuje lekárskou správou

z 18. februára 2004, v zmysle ktorej sa mala obžalovaná na lekársky úkon dostaviť v sprievode svojej
sestry a teda nie v sprievode L.. D. a svojej dcéry. Tu však obhajoba poukazuje, že z ničoho nevyplýva,
že lekárska správa z 18. februára 2004 je správou o prvom kontakte obžalovanej s psychiatričkou L.. Y..
Z výsluchu L.. Y., L.. D., obžalovanej, ako aj dcéry obžalovanej vyplýva, že prvý kontakt obžalovanej bol
práve za asistencie vyššie uvedených osôb a to bez prítomnosti sestry obžalovanej. Je teda preukázané,

želekárskasprávaz18.februára2004„hovorí“onáslednerealizovanom-ďalšom(nieprvom)lekárskom
vyšetrení obžalovanej. Tu poukazuje obhajoba aj na výsluch L.. Y., ktorá sama uvádza (str. 3 zápisnice o
HP), že prvú návštevu obžalovanej u nej v ambulancii žiadnym spôsobom oficiálne nezadokumentovala.
To zrejme vysvetľuje dôvod, prečo je prvá oficiálna návšteva ambulancie až z 18. februára 2004. Ak
prokurátor v odôvodnení odvolania argumentuje tým, čo mali uviesť sestry obžalovanej J. P. J. J. L.,

tak obhajca poukazuje na ust. § 2 ods. 19 Tr. por., keď prihliadať možno iba na vykonané dôkazy.
Obe sestry obžalovanej však vypovedať odmietli. Prokurátor preto nemôže argumentovať obsahom
nevykonaného dôkazu. Prokurátor ďalej argumentuje tým, že v záznamoch zdravotnej poisťovne sú prvý
krát predpisované lieky - antidepresíva pre obžalovanú evidované až od decembra 2014. K uvedenému
však bola taktiež vypočutá L.. Y.Š., ktorá jasne vysvetlila, že lieky z prebytkov alebo vzoriek od farma

distribútorov poskytovala obžalovanej ona sama a teda obžalovaná nemusela lieky „vyberať“ v lekárni.
Tento postup je pritom u psychiatrov bežný a bol zaznamenaný aj v iných veciach. Vo vzťahu k
argumentom prokurátora spočívajúcim v používaní softvéru Medicom zo strany svedkyne L.. Y., tak
k tomuto sa obhajoba vyjadriť nevie a na využívanie tohto softvéru nemala žiadny dosah ani vplyv.
Obhajoba ani nevedela o tom, že L.. Y. najprv jej zdravotnú evidenciu viedla výlučne v listinnej podobe

a až následne s odstupom niekoľkých rokov bola zdravotná dokumentácia „nahrávaná“ do elektronickej
podoby. Tu ide o skutočnosti, o ktorých pacient vedomosť nemá a nevie ich ovplyvniť. Isté lajdáctvo v
práci a evidencii L.. Y. badať možno, avšak predmetom tu prejednávaného skutku to nie je. Z procesno-
právneho pohľadu všetky okolnosti o využívaní uvedeného programu, nákupu licencie, ako aj vzniku
podnikateľského subjektu, ktorý licenciu kúpil, vysvetľovala L.. Y. rozsiahlo v prípravnom konaní (4.

februára 2016, 15. marca 2016), avšak v konaní pred súdom ju k týmto skutočnostiam prokurátor vôbec
nevypočúval, preto nemôže v zmysle § 2 ods. 19 Tr. por. jej vysvetleniami argumentovať a poukazovať
na ne. Obhajoba nepovažuje za správne a zákonné, ak prokurátor v odvolaní argumentuje a snaží
sa argumentovať skutočnosťami, ktoré boli vysvetlené už v prípravnom konaní za situácie, kedy bol v
konaní pred súdom k týmto otázkam pri výsluchu svedka pasívny.

Krajský súd ako súd odvolací najskôr skúmal splnenie procesných podmienok a zistil, že odvolanie podal
prokurátor ako oprávnená osoba, v zákonnom stanovenej lehote a proti výroku, proti ktorému je tentoopravný prostriedok prípustný. Pokiaľ ide o odvolacie námietky prokurátora vo vzťahu ku spôsobu, akým
okresný súd vyhodnotil vykonané dôkazy, tieto krajský súd považoval za dôvodné.

Pokiaľ nastane situácia, že si výpovede osôb vypočutých na hlavnom pojednávaní navzájom odporujú,
musí sa okresný súd pokúsiť tieto rozpory odstrániť, napríklad konfrontáciu alebo iným vhodným
spôsobom. Ak sa ani potom rozpory nepodarí odstrániť, je potrebné aby okresný súd po zvážení
všetkých dôkazov a okolností prípadu, postupom v zmysle ust. § 2 ods. 12 Tr. por. podľa vnútorného
presvedčenia rozhodol, ktorá skupina dôkazov je vierohodná a ktorá vierohodná nie je. Zároveň platí,

že ak je súd postavený pred úlohu vyhodnotiť vierohodnosť dvoch v podstatných bodoch diametrálne
odlišných dôkazov, nemôže nevierohodnosť jedného z týchto dôkazov odôvodniť iba a len okolnosťami
svedčiacimi o vierohodnosti druhého dôkazu (R 6/1970).

Súd pri hodnotení pravdivosti a vierohodnosti výpovedí obžalovaného a svedkov musí prihliadnuť k
vnútornej štruktúre ich výpovedí, či si neodporujú v podstatných okolnostiach o ktorých vypovedali, k

logickým súvislostiam o okolnostiach, o ktorých vypovedajú, či ich výpovede sú v súlade aj s ostatnými
dôkazmi zadováženými v trestnom konaní, pričom nie menej podstatná bude aj okolnosť vzťahu
svedkov k obžalovanému alebo poškodenému, teda či sú alebo nie sú v príbuzenskom vzťahu, resp.
(ne)priateľskom, susedskom, či zamestnávateľskom vzťahu, príp. v inom vzťahu podriadenosti alebo
nadriadenosti.

Taktiež je potrebné prihliadať na existenciu vlastného (často hmotného) záujmu na výsledku trestného
konania, v prípade, že v trestnom konaní vyjde najavo motív a príčiny (vyplývajúce, či už z pozitívneho
alebo negatívneho pomeru medzi nimi), ktoré by mohli mať vplyv na tieto výpovede. Stále platí, že
Tr. por. ponecháva hodnotenie vykonaných dôkazov na voľnú úvahu okresného súdu a krajský súd

nie je oprávnený dávať okresnému súdu záväzné pokyny, k akým záverom má dôjsť pri hodnotení
dôkazov, ani na to, aké celkové skutkové zistenia má z vykonaného dokazovania urobiť. Avšak voľná
úvaha okresného súdu nemôže byť absolútna a nesmie byť prejavom ľubovôle, resp. svojvôle. Je
preto povinnosťou krajského súdu upozorniť okresný súd na to, aké pravidlá je potrebné v tomto
smere dodržiavať a vytknúť mu, ak tieto pravidlá nedodržal. Okresný súd vyššie spomínané pravidlá pri

hodnotení dôkazov v tejto trestnej veci nedodržal. Dôvodne prokurátor poukázal v odvolaní na to, že
okresný súd nevyhodnotil všetky vo veci vykonané dôkazy jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach.

V odôvodnení napadnutého rozsudku totiž chýba nielen rozvedenie ostatných vo veci vykonaných
listinných dôkazov z hľadiska ich obsahovej stránky, ale najmä ich komplexné vyhodnotenie jednotlivo,

no predovšetkým vo vzájomných súvislostiach s inými vykonanými dôkazmi, tu najmä s výpoveďami
obžalovanej a svedkov L.. J. Y., L.. V. D. J. L. L..

Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku z listinných dôkazov považoval „za
podstatné“ len lekársku správu z 3. mája 2004, výpis z účtu poistenca - obžalovanej - zo Všeobecnej

zdravotnejpoisťovneasprávuSociálnejpoisťovne,pobočkaDunajskáStreda.Avšaksprávneprokurátor
v odvolaní poukázal na to, že vo veci existuje celý rad ďalších listinných dôkazov, ktoré okresný súd
opomenul zahrnúť do svojich úvah a hodnotení, hoci boli na hlavnom pojednávaní riadne oboznámené
čítaním. Osobitnú pozornosť bude treba aj podľa názoru krajského súdu pri hodnotení listinných dôkazov
venovať lekárskym správam L.. J. Y. (v spise na č. l. 155 a nasl.) v kontexte toho, že správa z 18.

februára 2004 je označená ako „Psychiatrické vyšetrenie na dopor. R.. P.“ a následne každý ďalší úkon
je označený už len ako „Kontrola“, tiež osobe, ktoré mala vyšetrenie doporučiť -„R.. P., ako aj osobám,
ktoré mali obžalovanú na ten ktorý úkon sprevádzať; tiež tvrdeniu obhajoby, že návšteva v ambulancii
L.. J. Y. dňa 18. februára 2004 nebola tou úplne prvou, o ktorej vypovedali obžalovaná a vyššie uvedené
svedkyne, ktoré skutočnosti bude treba posudzovať mimo iné aj s tými časťami výpovedí osôb, ktoré sa

týkajú časových aspektov prvej návštevy, o ktorej nevypovedajú zhodne.

V neposlednom rade treba časové súvislosti údajných návštev v ambulancii L.. J. Y. komparovať aj s
trestným stíhaním vedeným voči I.. A. W., ktoré listinné dôkazy si okresný súd do spisu pripojil, keďže
v tom konaní mala byť predmetná správa použitá ako dôkaz a psychické problémy obžalovanej mali

nastať práve v súvislosti s konaním I.. A. W., pre ktoré je v inej trestnej veci stíhaný.

Rovnako bude treba venovať pozornosť ďalším listinným dôkazom, na ktoré poukázal prokurátor
v podanom odvolaní, najmä licenčnej zmluve na software spoločnosti MediCom Software, s.r.o. sospoločnosťou MANTRA-AG, s.r.o., výpisom z obchodného registra oboch spoločností, tu najmä vo
vzťahu k časovým súvislostiam, ktoré zvýrazňoval prokurátor v podanom odvolaní. Tiež sa bude treba
zaoberať aj otázkou sídla ambulancie L.. J. Y. v roku 2004 v kontexte ňou vypracovaných správ

opatrených pečiatkou MANTRA-AG, s.r.o., ku ktorým súvislostiam sa okresný súd rovnako nevyjadril. A
v neposlednom rade rozviesť úvahy a hodnotenia vo vzťahu k správam VZP, a.s. a Sociálnej poisťovne,
ktoré ako „podstatné“ označil okresný súd v odôvodnení, avšak žiadne bližšie úvahy v tomto smere
neponúkol. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku prokurátora, že okresný súd nesprávne odmietol prečítať
výpoveď svedkyne J. P. z prípravného konania z pred vznesenia obvinenia (zo 14. mája 2015) v

situácii, keď táto na hlavnom pojednávaní využila svoje právo a odmietla voči obžalovanej ako svojej
sestre vypovedať, aj túto vyhodnotil nateraz krajský súd ako dôvodnú. V prípade, že svedok v trestnej
veci po začatí trestného stíhania vo veci po zákonnom poučení podľa § 130 ods. 2 Tr. por. nevyužil
svoje právo odmietnuť vypovedať a vo veci vypovedal, hoci vzhľadom na okolnosti prípadu a dovtedy
vykonané procesné úkony a z nich zabezpečené dôkazy tak spraviť mohol, bude jeho výpoveď procesne
použiteľná aj v neskoršom štádiu trestného stíhania po vznesení obvinenia konkrétnej osobe, vo vzťahu

ku ktorej neskôr odmietol vypovedať vzhľadom na svoj príbuzenský alebo iný vzťah podľa § 130
ods. 1 Tr. por. Nesmelo by však ísť o výpoveď - dôkaz zásadného skutkového charakteru majúci
význam pre následné právne posúdenie skutku (rozhodnutia NS SR sp. zn. 5To/14/2009, sp. zn.
5To/13/2015, 1TdoV 11/2017). Samotná skutočnosť, že výsluch svedka nebol v prípravnom konaní
vykonaný kontradiktórne, nie je prekážkou pre neskoršie čítanie zápisnice o výsluchu tohto svedka v

situácii, keď svedok na hlavnom pojednávaní využije svoje zákonné právo a odmietne k veci vypovedať
pre pomer k obžalovanému. Okolnosť, či z obsahovej stránky ide o dôkaz zásadného skutkového
charakteru, je podľa názoru krajského súdu možné relevantne posúdiť až potom, ako sa zápisnica o
výsluchu takéhoto svedka riadne oboznámi čítaním. Len tak môže súd posúdiť jednak to, či bol svedok
pri výsluchu realizovanom ešte pred vznesením obvinenia riadne poučený podľa § 130 ods. 1, ods. 2 Tr.

por.,čimuzokolnostíbolozrejmé,vočikomuvypovedáačinapriektomusvojeprávoodoprieťvypovedať
nevyužil a vypovedal a tiež to, či z hľadiska obsahovej stránky je jeho výpoveď dôkaz zásadného
skutkového charakteru. Rovnaké závery sa vzťahujú aj k výpovediam druhej sestry obžalovanej J. L. s
týmrozdielom,ževjejprípadeprokurátornahlavnompojednávaníkonanom1.októbra2018privýsluchu
menovanej svedkyne taký postup nenavrhol, zrejme vychádzajúc z toho, že ho okresný súd už skôr

nepripustil. Na základe vyššie uvedeného krajský súd konštatuje, že skutkové zistenia okresného súdu
sú nateraz neúplné, že sa okresný súd nateraz nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre
rozhodnutie, v dôsledku čoho sú logicky dané aj pochybnosti o správnosti dosiaľ ustálených skutkových
zistení, na ktorých objasnenie je treba dôkazy opakovať ako aj vykonať ďalšie dôkazy. Úlohou okresného
súdu po vrátení veci bude opätovne predvolať a vypočuť svedkyňu J. P. s tým, že ak svedkyňa zotrvá na

svojom postoji voči obžalovanej nevypovedať pre príbuzenský pomer, súd na základe už skôr podaného
návrhu prokurátora oboznámi postupom podľa § 263 ods. 4 Tr. por. zápisnicu o jej skoršej výpovedi
z prípravného konania zo 14. mája 2015. Rovnako bude úlohou okresného súdu opätovne predvolať
a vypočuť svedkyňu L.. J. Y., keďže táto nebola vypočutá k okolnostiam týkajúcim sa zmeny jej sídla
ambulancie, zmeny formy podnikania na s.r.o., licenčnej zmluvy na používanie softwaru atď. Správne

totiž obhajca vo svojom vyjadrení poukázal na to, že sa svedkyňa k týmto skutočnostiam na hlavnom
pojednávaní nevyjadrila, keďže sa jej na to nikto nepýtal. Bez jej bližších zdôvodnení ale podľa názoru
krajského súdu nebude možné dôsledne sa vyrovnať s listinnými dôkazmi, ktoré okresný súd opomenul
vyhodnotiť.

Súd viazaný právnym záverom krajského súdu, ktorý si aj v plnom rozsahu osvojil realizoval v tejto veci
ďalšie dokazovanie.

V prvom rade súd na hlavnom pojednávaní realizoval výsluch svedkyne J. P.. Svedkyňa po zákonnom
poučení podľa § 130 ods. 1, ods. 2 Tr. por. využila svoje právo a odmietla vypovedať.

Vzhľadom na uvedené súd podľa § 263 ods. 4 Tr. por. prečítal výpoveď svedkyne J. P. z prípravného
konania z č.l. 90-95. Zo zápisnice o výsluchu svedkyne vyplýva, že táto bola vyšetrovateľkou poučená
v zmysle § 130 Tr. por.

Svedkyňa J. P. uviedla, že nikdy nebola so sestrou S. na vyšetrení u pani L.. J. Y.. Pozná ju len z videnia,
ale nikdy sa s ňou ani nerozprávala. Vie, že predtým ordinovala na Múzejnej ulici v Dunajskej Strede, ale
ani v tejto ordinácii nikdy nebola. Následne využila svoje zákonné právo a odmietla k veci vypovedať.Súd mal snahu taktiež vypočuť svedkyňu J. L.P.. Za tým účelom svedkyňu predvolal na hlavné
pojednávanie konané dňa 21.02.2024. Dňa 07.02.2024 svedkyňa doručila na tunajší súd písomné
vyjadrenie, z ktorého okrem iného vyplýva, že obžalovaná je jej sestra a preto omieta vypovedať na

hlavnom pojednávaní. Zároveň ospravedlnila svoju neúčasť.

Súd ako v prípade svedkyne J. P. dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky na prečítanie
výpovede svedkyne J. L. z prípravného konania zo dňa 27.05.2015 č.l. 96-98.

Svedkyňa J. L. uviedla, že so sestrou S. L. sa už 15 až 20 rokov nestretávajú preto s ňou nemohla byť
na lekárskom vyšetrení. Lekárku L.. J. Y. nepozná a nikdy nebola v jej ambulancii.

Obžalovaná S. L. napriek tomu, že vo veci na hlavnom pojednávaní odmietla vypovedať k prečítanej
výpovedi svedkyni J. L.P. uviedla, že jej sestra s ňou u L.. J. Y. nikdy nebola, do ambulancie s ňou chodila
jej sestra J. P..

Súd opätovne vypočul svedkyňu L.. J. Y., ktorá na hlavnom pojednávaní uviedla, že prvý krát ju
obžalovaná navštívila v ambulancii pred rokom 2006 a to na podnet jej kolegyne MUDr. Edita Rajzák.
Bolo to po pracovnej dobe. Do roku 2006 pracovala v ambulancii Dunajská Streda, Muzejná. Už si
presne nepamätá s kým sa dostavila obžalovaná do ambulancii, myslí si, že s L.. V. D., Obžalovaná

sa do ambulancii dostavila po pracovnej dobe, bolo asi 15:30 hod.. Nepamätá si o aký mesiac sa
jednalo. Počas vyšetrenia sa okrem nich nikto v ambulancii nenachádzal. Z vyšetrenia obžalovanej
si robila poznámky, taktiež jej indikovala lieky, ktoré mala v ambulancii. Jej ošetrenie nezaevidovala
a tento výkon ani nevykázala pre zdravotnú poisťovňu. V máji 2006 jej ambulancia už sídlila na
adreseVeľkoblahovskácesta1002/45,DunajskáStreda.Počítačovýprogram Medicomzačalapoužívať

v ambulancii od januára 2007. Nepamätá si kedy zadala do elektronickej zdravotnej dokumentácie
poznámky o vyšetrení obžalovanej, ktoré realizovala v roku 2004. Svedkyňa ďalej uviedla, že
obžalovaná sa 18.02.2004 dostavila do ambulancie na podnet L.. P. a jednalo sa o jej prvé vyšetrenie.
Dostavila sa sprievode staršej sestry, o čom sa dozvedela od obžalovanej. Na tomto prvom ošetrení
sa tam nenachádzala kolegyňa L.. D.. Okrem toho obžalovaná sa 03.05.2004 dostavila do ambulancie

v sprievode staršej sestry. V prípade vyšetrenia zo dňa 14.06.2004, obžalovaná sa dostavila do
ambulancie v sprievode kamarátky - osobnej lekárky obžalovanej L.. V. D.. Nevie kedy zakúpila program
Medicom, avšak v ambulancii tento program začala používať od roku 2007. Na tento program podpísala
licenčnú zmluvu a to v roku 2003. Ambulancia na ulici Veľkoblahovská cesta, Dunajská Streda začala
fungovať od 01.05.2006. Neviem si vysvetliť z akého dôvodu je na licenčnej zmluve ( č.l. 160-161 zo dňa

13.10.2003) pečiatka ambulancie na Veľkoblahovskej ulici, zrejme k opečateniu tejto zmluvy došlo až
následne.ČosatýkaspoločnostiMantra-AGs.r.o.jemožné,žetátomohlabyťzapísanádoobchodného
registra dňa 01.10.2014, avšak v skutočnosti bola činná až od 01.04.2015. Nechápe, z akého dôvodu je
táto spoločnosť uvedená na licenčnej zmluve zo dňa 13.10.2003, asi je tam dodatočne uvedená. Zmluva
o licencii bola uzatvorená dňa 13.10.2003, avšak softwer Medicom začala používať až od roku 2007,

pretože bolo potrebné sa to naučiť a doteraz to nie je povinné. Nevie, či adresa spoločnosti Medicom
software s.r.o., ktorá je uvedená na licenčnej zmluve je správna, avšak vie, že existuje iba jedna takáto
spoločnosť.

Svedkyňa na otázky obhajcu uviedla, že pred vyšetrením zo dňa 18.02.2004 u nej telefonicky

intervenovali L.. D. J. L.. P. aby vyšetrila obžalovanú. Čo sa týka vyšetrenia zo dňa 18.02.2004 jednalo sa
o úplne prvé vyšetrenie obžalovanej. Na súde pred tým uviedla, že na prvom vyšetrení bola v sprievode
L.. D., zrejme si to spojila, pretože jej kolegyňa L.. D. viac krát za obžalovanú internovala. Nepamätá
si, či v priebehu februára 2004 bola L.. D. s obžalovanou viackrát na vyšetrení. Nikdy ju obžalovaná
nežiadala aby do lekárskych správ napísala rozpory s realitou.

Následnesvedkyňauviedla,žeobžalovanápoprvýkrátprišladojejambulancievsprievodeL..D.,mohlo
to byť skôr ako lekárske vyšetrenie zo dňa 18.02.2004, kedy sa tam dostavila v sprievode staršej sestry.

Súd v rámci hodnotiaceho procesu zahrnul taktiež ďalšie listinné materiály a dôkazy:

Z rozhodnutia Trnavského samosprávneho kraja č.l. 134-136 zo dňa 03.02.2015, právoplatné
11.02.2015 vyplýva, že spoločnosti MANTRA-AG s.r.o. zastúpenej konateľom spoločnosti L.. J. Y. bolovyhovené prevádzkovať zdravotnícke zariadenie- psychiatrickú ambulanciu s miestom prevádzkovania
Veľkoblahovská 1002/45 Dunajská Streda počnúc dňom 01.04.2015

ZrozhodnutiaTrnavskéhosamosprávnehokrajač.l.142-143zodňa21.06.2006,vyplýva,žeL..J.Y.bolo
vyhovené prevádzkovať zdravotnícke zariadenie-psychiatrickú ambulanciu s miestom prevádzkovania
Veľkoblahovská 1002/45 Dunajská Streda počnúc dňom 01.07.2006.

Z účtu poistenca S. L., M.. XX X.XXXX vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s., č.l. 146-152 vyplýva,

že v období od 01.03.2004 do 30.06.2004 sa nachádzajú len kapitačné platby a žiadne iné zdravotné
výkony neboli vykázané.

Zo správy Sociálnej poisťovne pobočka Dunajská Streda č.l. 153 vyplýva, že S. L., M.. XX.X.XXXX,
neboli v období od 04/2004 do 06/2004 vyplácané dávky nemocenského poistenia.

Z ambulantnej knihy psychiatrickej ambulancie L.. J. Y. vyplýva, že S. L., M.. XX.XX.XXXX nie je
evidovaná ako pacientka ambulancie.

Z lekárskej správy z 18.02.2004 č,l. 155 vyplýva, že S. L., M. XX.X.XXXX na podnet R.. P. sa dostavila
do ambulancie MANTRA-AG s.r.o. L.. J. Y. v Dunajskej Strede na adrese Veľkoblahovská 1002/45 v

sprievode staršej sestry, hoci na uvedenej adrese prevádzkuje ambulanciu až od 2.5.2006, čo vyplýva
z nájomnej zmluvy č.l. 139-141.

Z lekárskej správy z 12.04.2004 č,l. 155 vyplýva, že S. L., M. XX.X.XXXX sa dostavila do ambulancie
MANTRA-AG s.r.o. L.. J. Y. v Dunajskej Strede na adrese Veľkoblahovská 1002/45 v sprievode staršej

sestry, hoci na uvedenej adrese prevádzkuje ambulanciu až od 2.5.2006, čo vyplýva z nájomnej zmluvy
č.l. 139-141.

Z lekárskej správy z 03.05.2004 č,l. 132, 155 vyplýva, že ZE. L., M. XX.X.XXXX sa dostavila do
ambulancie MANTRA-AG s.r.o.L.. J. Y. v Dunajskej Strede na adrese Veľkoblahovská 1002/45 v

sprievode staršej sestry, hoci na uvedenej adrese prevádzkuje ambulanciu až od 2.5.2006, čo vyplýva
z nájomnej zmluvy č.l. 139-141.

Z lekárskej správy z 14.06.2004 č,l. 156 vyplýva, že S. L., M. XX.X.XXXX sa dostavila do ambulancie
MANTRA-AG s.r.o. L.. J. Y. v Dunajskej Strede na adrese Veľkoblahovská 1002/45 v sprievode

kamarátky L.. D., hoci na uvedenej adrese prevádzkuje ambulanciu až od 2.5.2006, čo vyplýva z
nájomnej zmluvy č.l. 139-141.

Z lekárskych správ z 12.07.2004, 10.08.2004, 20.09.2004, 15.10.2004, 12.11.2004, 21.12.2004,
12.01.2005, 15.02.2005, 21.03.2005, 12.05.2005, 23.06.2005 č,l. 156 -159 vyplýva, že S. L., M.

XX.X.XXXX sa dostavila do ambulancie MANTRA-AG s.r.o. L.. J. Y. v Dunajskej Strede na adrese
Veľkoblahovská 1002/45 bez udania sprievodu, hoci na uvedenej adrese prevádzkuje ambulanciu až od
2.5.2006, čo vyplýva z nájomnej zmluvy č.l. 139-141.

Z lekárskych správ taktiež vyplýva, že vyšetrenie obžalovanej sa malo realizovať v ambulancii MANTRA-

AG s.r.o. L.. J. Y. v Dunajskej Strede na adrese Veľkoblahovská 1002/45 v období od 18.02.2004
do 23.06.2005, hoci z rozhodnutia Trnavského samosprávneho kraja č.l. 134-136 zo dňa 03.02.2015,
právoplatné 11.02.2015 vyplýva, že spoločnosti MANTRA-AG s.r.o. zastúpenej konateľom spoločnosti
L.. J. Y. bolo vyhovené prevádzkovať zdravotnícke zariadenie- psychiatrickú ambulanciu s miestom
prevádzkovania Veľkoblahovská 1002/45 Dunajská Streda až dňom 01.04.2015.

Z výpisu z Obchodného registra Slovenskej republiky č.l. 165-166 jednoznačne vyplýva, že spoločnosť
MANTRA-AG s.r.o., IČO: 47 8887 991, bola zapísaná do Obchodného registra Slovenskej republiky až
1. októbra 2014.

Z licenčnej zmluvy č.09-0061 z 13. 10 2003 č.l. 160-161, podpísaná a opatrená s pečiatkou L.. J. Y.
vyplýva, že na tejto je uvedená adresa ambulancia Veľkoblahovská 10025/45, Dunajská Streda, hoci na
uvedenej adrese prevádzkuje ambulanciu až od 02.05.2006, čo vyplýva z nájomnej zmluvy č.l. 139-141a zároveň poskytovateľ licencie je uvedená spoločnosť MediCom Software s.r.o. s uvedením sídla Pod
Záhrebom 1585 Púchov, hoci uvedené sídlo v obchodnom registri je evidované až od 16.05.2007.

Z výpisu z Obchodného registra Slovenskej republiky č.l. 436-437 vyplýva, že spoločnosť MediCom
Software s.r.o., I.: XX XXX XXX, bola zapísaná do Obchodného registra Slovenskej republiky 17.08.
2000 so sídlom na adrese Pribinova 1639/16, Púchov do 19.10.2006 a od 20.10.2006 do 15.05.2007
so sídlom na adrese Na Záhrebu 1585 Púchov a od 16.05.2007 so sídlom na adrese Pod Záhrebom
1585 Púchov.

Súd nad rámec uvedeného poukazuje na listinný materiál č.l. 272-329, z ktorého vyplýva, že S. L. v inej
trestnej veci vedenej na Okresnom súde v Dunajskej Strede sp.zn. 1T/7/2015 vystupuje ako poškodená,
pričom trestné stíhanie je vedené voči I.. A. W. pre trestný čin vydierania podľa § 235 ods. 1, ods. 3 písm.
b) Tr. zák. účinného do 31.12.2005 s ohraničením žalovaného skutku od presne nezisteného dňa 2004
do 21.05.2004. V tomto konaní S. L., listom zo dňa 18.06.2014, predložila v ešte prípravnom konaní

vedenom na Odbore kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Galante pod ČVS:
ORP-739/OVK-GA-2012 vyšetrovateľovi Policajného zboru ako dôkaz inkriminovaný lekársky nález zo
dňa 03.05.2004.

Zo zabezpečeného výpisu zo Všeobecnej zdravotnej poisťovne (č. 1. 151) vyplýva, že prvá zmienka

o liečbe s antidepresívami je u obžalovanej zaevidovaná prvýkrát v mesiaci december roku 2014.
Táto skutočnosť však nekorešponduje s výpoveďou ošetrujúcej lekárky L.. J. Y., ktorá na hlavnom
pojednávaní dňa 04.06.2018 okrem iného uviedla, že niekedy začiatkom roka 2012 zaviedla zdravotnú
kartu resp. oficiálny chorobopis pacientky. Zároveň lekársku správu založila do jej dokumentácii a jeden
odpis pacientke odovzdala. Do zdravotnej dokumentácie pacientky priebežne napísala aj tie nálezy,

ktoré predtým mala zaznamenané vo svojich poznámkach.

Súd po doplnení dokazovania aj v zmysle stanoviska krajského súdu, opätovne vyhodnotil produkované
dôkazy a dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom:

Z prečítanej výpovedi obžalovanej z prípravného konania okrem iného vyplýva, že prvý krát niekedy
začiatkom roka 2004 navštívila psychiatrickú ambulanciu L.. J. Y. v sprievode svojej dcéry L. L. a svojej
priateľky L.. V. D.. Následne sa v stanovených intervaloch dostavovala psychiatričke v sprievode L.. D.,
P. J. P. alebo svojej dcéry. V podstate túto skutočnosť potvrdili svedkyne L.. V. D. J. L. L..

Svedkyňa L.. J. Y. taktiež potvrdila to, že prvý krát sa obžalovaná dostavila do jej ambulancie niekedy
začiatkomroka2004skolegyňouL..D.stým,ževpriebehurokov2004až2006obžalovanánavštívilajej
ambulanciu 7 až 8 krát. Z vyšetrenia obžalovanej si robila iba poznámky, jej liečbu realizovala súkromne,
neviedla zdravotnú dokumentáciu. Až neskôr niekedy začiatkom roka 2012 zaviedla zdravotnú karu
obžalovanej a jej oficiálny chorobopis.

Neskôr pri druhom výsluchu svedkyňa na hlavnom pojednávaní uviedla, že v prípade vyšetrenia zo dňa
18.02.2004, jednalo sa o prvé vyšetrenie obžalovanej, táto sa dostavila na podnet L.. P. a to v sprievode
staršej sestry. Na tomto prvom vyšetrení sa nenachádzala L.. V. D.. Na súde pri prvom výsluchu uviedla,
že obžalovaná sa prvý krát dostavila do ambulancie v sprievode L.. D.. Zrejme si to spojila, pretože L..

D. viackrát za obžalovanú internovala.

V prípade vyšetrenia zo dňa 03.05.2004, obžalovaná sa dostavila do ambulancie opätovne v sprievode
staršej sestry. Až dňa 14.06.2004 sa do ambulancie dostavila v sprievode L.. V. D..

V závere výsluchu svedkyňa uviedla, že obžalovaná po prvý krát prišla do jej ambulancie v sprievode
L.. D., mohlo to byť skôr ako lekárske vyšetrenie zo dňa 18.02.2004, kedy sa tam dostavila v sprievode
staršej sestry.

Súd v rámci hodnotenia učinenej svedeckej výpovedi L.. J. Y. dospel k záveru, že jej tvrdenia o prvom

vyšetrení obžalovanej ako aj o prítomnosti doprevádzajúcich osôb sú rozporné a vzájomne sa vylučujú.

V tejto súvislosti súd v prvom rade poukazuje na výpovede svedkýň J. P. a J. L. (sestry obžalovanej),
ktoré v prípravnom konaní vo svojich výpovediach jednoznačne vylúčili to, že by niekedy doprevádzalisvoju sestru do ambulancie L.. Y.. Súd tieto výpovede vyhodnotil ako použiteľný dôkaz napriek tomu, že
sa jedná o výpovede učinené ešte pred vznesením obvinenia S. L.. Svedkyne vypovedali po riadnom
poučení podľa § 130 Tr. por., a v danom prípade sa nejedná o taký dôkaz, ktorý by bol vo významnej

miere rozhodujúcim alebo jediným usvedčujúcim dôkazom.

Okrem uvedeného súd vierohodnosť výpovede obžalovanej ako aj svedkyne L.. V. D., čo sa týka prvého
vyšetrenia obžalovanej v ambulancii L.. Y. posudzoval aj s učinenou rozpornou výpoveďou svedkyne
L.. J. Y., že v prípade vyšetrenia zo dňa 18.02.2004 malo sa jednať o prvé vyšetrenie obžalovanej, táto

sa mala dostaviť do ambulancie na podnet L.. P. a to v sprievode staršej sestry, čo aj korešponduje
z dodatočne vystavenou lekárskou správou zo dňa 18.02.2004. Avšak až z lekárskej správy zo dňa
14.06.2004 č,l. 156 vyplýva, že S. L., M. XX.X.XXXX sa mala dostaviť do ambulancie MANTRA-AG s.r.o.
L.. J. Y. v Dunajskej Strede na adrese Veľkoblahovská 1002/45 v sprievode kamarátky L.. D..

V tejto súvislosti súd poukazuje na nejednoznačnú vierohodnosť dodatočne zaznamenaných lekárskych

správ do zdravotnej dokumentácie obžalovanej a to aj inkriminovanej správy 03.05.2004, ktorá bola
použitá ako dôkaz v inej trestnej veci. Ako je už vyššie uvedené z lekárskych správ okrem iného vyplýva,
že vyšetrenie obžalovanej sa malo realizovať v ambulancii MANTRA-AG s.r.o. L.. J. Y. v Dunajskej
Strede na adrese Veľkoblahovská 1002/45 v období od 18.02.2004 do 23.06.2005, hoci z rozhodnutia
Trnavského samosprávneho kraja č.l. 134-136 zo dňa 03.02.2015, právoplatné 11.02.2015 je zrejmé, že

spoločnosti MANTRA-AG s.r.o. zastúpenej konateľom spoločnosti L.. J. Y. bolo vyhovené prevádzkovať
zdravotnícke zariadenie- psychiatrickú ambulanciu s miestom prevádzkovania Veľkoblahovská 1002/45
Dunajská Streda až dňom 01.04.2015, pričom L.. Y. na uvedenej adrese prevádzkovala ambulanciu až
od 2.5.2006, čo vyplýva z nájomnej zmluvy č.l. 139-141.

Okrem uvedeného súd poukazuje na ďalšie nezrovnalosti, ktoré sú podstatné pri posudzovaní
vierohodnosti zadokumentovaných lekárskych správ. Z licenčnej zmluvy č.09-0061 z 13. 10 2003 č.l.
160-161, podpísaná a opatrená s pečiatkou L.. J. Y. vyplýva, že na tejto je uvedená adresa ambulancia
Veľkoblahovská 10025/45, Dunajská Streda, hoci na uvedenej adrese prevádzkuje ambulanciu až od
02.05.2006, čo vyplýva z nájomnej zmluvy č.l. 139-141 a zároveň poskytovateľ licencie je uvedená

spoločnosťMediComSoftwares.r.o.suvedenímsídlaPodZáhrebom1585Púchov,hociuvedenésídlov
obchodnomregistrijeevidovanéažod16.05.2007.ZvýpisuzObchodnéhoregistraSlovenskejrepubliky
č.l. 436-437 vyplýva, že spoločnosť MediCom Software s.r.o., IČO: 36 314 005, bola zapísaná do
Obchodného registra Slovenskej republiky 17.08. 2000 so sídlom na adrese Pribinova 1639/16, Púchov
do 19.10.2006 a od 20.10.2006 do 15.05.2007 so sídlom na adrese Na Záhrebu 1585 Púchov a až od

16.05.2007 so sídlom na adrese Pod Záhrebom 1585 Púchov.

Zároveňjepotrebnéuviesť,želicenčnázmluvaakonadobúdateľalicencieuvádzaspoločnosťMANTRA-
AG s.r.o., IČO: 47 8887 991, avšak z výpisu z Obchodného registra Slovenskej republiky č.l. 165-166
jednoznačne vyplýva, že MANTRA-AG s.r.o., IČO: 47 8887 991, bola zapísaná do Obchodného registra

Slovenskej republiky až 1. októbra 2014, t. j. predtým predmetná spoločnosť neexistovala, nemala
právnu subjektivitu, teda nemohla byť ani zmluvnou stranou.

V neposlednom rade súd poukazuje na výpis zo Všeobecnej zdravotnej poisťovne (č. 1. 151), z ktorého
vyplýva, že prvá zmienka o liečbe s antidepresívami je u obžalovanej zaevidovaná prvýkrát v mesiaci

december roku 2014, čo nekorešponduje s výpoveďou ošetrujúcej lekárky L.. J. Y., ktorá na hlavnom
pojednávaní dňa 04.06.2018 okrem iného uviedla, že niekedy začiatkom roka 2012 zaviedla zdravotnú
kartu resp. oficiálny chorobopis pacientky. Zároveň lekársku správu založila do jej dokumentácii a jeden
odpis pacientke odovzdala. Do zdravotnej dokumentácie pacientky priebežne napísala aj tie nálezy,
ktoré predtým mala zaznamenané vo svojich poznámkach.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že dodatočne vystavené lekárske
správy obžalovanej z obdobia od 18.02.2004 do 23.06.2005, t.j. aj zo dňa 03.05.2004 nevykazujú znaky
vierohodnosti, pretože v dokazovaní nebol produkovaný žiaden taký relevantný dôkaz, ktorý by ich
pravdivosť aj jednoznačne potvrdzoval.

Súd teda mal dostatočne preukázané, že obžalovaná dňa 18. júna 2014 predložila v prípravnom konaní
vedenom na Odbore kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Galante pod ČVS:
ORP-739/OVK-GA-2012 vyšetrovateľovi Policajného zboru SR nález z psychiatrickej ambulancie L.. J.Y.Š. so sídlom Veľkoblahovská 1002/45, Dunajská Streda zo dňa 3. mája 2004 o lekárskom vyšetrení,
ktoré nebolo vykonané a o ktorom vedela, že je nepravdivý. Takýmto konaním naplnila zákonné znaky
zločinu marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona.

Z hľadiska subjektívnej stránky konania obžalovanej mal súd dostatočným spôsobom preukázaný jej
priamy úmysel smerujúci k predloženiu nepravdivého dôkazu na účel, aby sa použil v trestnom konaní
ako pravý. Zavinenie v konaní obžalovanej súd vyhodnotil ako priamy úmysel podľa § 15 písm. a) Tr. zák.

Obžalovaná S. L. z miesta bydliska nie je bližšie hodnotená. Doposiaľ bola 1 krát súdne trestaná
rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 1T/155/2006 zo dňa 18.06.2010, právoplatný dňa
28.10.2010 pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 5 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. V súčasnosti sa na ňu
hľadí, akoby nebola odsúdená. Priestupkovo bolo postihnutá 1 krát v roku 2012.

V prípade obžalovanej súd nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť ani priťažujúcu okolnosť, a teda pri

úvahe o treste vychádzal z ustanovenia § 38 ods. 2 Trestného zákona.

Súd s poukazom na osobu obžalovanej, vzhľadom na charakter a okolnosti žalovanej trestnej činnosti
a vzhľadom na časový odstup, ktorý uplynul od jej spáchania dospel k záveru, že účel trestu v
danom prípade spĺňa uloženie výchovného trestu. Uložený trest odňatia slobody v trvaní 1 roka s jeho

podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov považuje súd za spravodlivý a primeraný
na dosiahnutie nápravy obžalovanej a ochranu spoločnosti.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanie, atodo15dníodoznámeniacestoupodpísanéhosúdu
na Krajský súd v Trnave. Oznámením rozsudku sa rozumie jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu

rozsudok treba doručiť. Ak sa rozsudok vyhlási v neprítomnosti takejto osoby, oznámením rozsudku je
až jeho doručenie.