Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. január 2025

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 26Er/3658/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7106221741
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miron Čiževský
ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:7106221741.9

Uznesenie

MestskýsúdKošicevexekučnejvecinanávrhoprávneného:POHOTOVOSŤ,s.r.o.,IČO:35807598,so
sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zast.: JUDr. Martin Máčaj, advokát so sídlom Pribinova 25, 811
09 Bratislava, proti povinnému: A. B., nar.:26.10.1959, bytom C. XXXX/X, XXX XX D., o vymoženie istiny
960,63 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ivan Nestor, so sídlom exekútorského
úradu Haburská 49/A, 821 01 Bratislava, pod sp.zn.: EX 516/2024, takto

r o z h o d o l :

I. Exekúciu vyhlasuje za neprípustnú.
II. Exekúciu zastavuje.
III. Súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. V predmetnej veci bola súdu dňa 23.08.2006 doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie a to na základe právoplatného a vykonateľného Rozhodcovského rozsudku Stáleho

rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Trnavská cesta 70, 821 02
Bratislava pod sp.zn.: SR 0508/06 zo dňa 22.03.2006, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20.04.2006.
Na základe takto podanej žiadosti súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie.

2. Súd preskúmal spisový materiál a to najmä rozhodcovský rozsudok, zmluvu o úvere a všeobecné
obchodné podmienky a na základe toho, zistil, že medzi oprávneným a povinným bola dňa 06.07.2005

uzavretá zmluva o úvere č. 9070611, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru oprávneným (ako
veriteľom) povinnému (ako dlžníkovi) vo výške 16.000 Sk t.j. 531,10 eur, ktorým sa dlžník zaviazal
vrátiť túto sumu spolu s poplatkom v sume 15.440 SK t.j. 512,55 eur, celkovo tak sumu 31.440 Sk
t.j. 1.043,61 eur a to v 12 mesačných splátkach v sume 2.620 Sk t.j. 86,96 eur a to počnúc dňom
09.08.2005. Vzhľadom na skutočnosť, že povinný si svoje povinnosti vyplývajúce z predmetnej zmluvy
neplnil riadne a včas, tak oprávnený sa domáhal na Stálom rozhodcovskom súde spoločnosti Slovenská

rozhodcovská, a.s., so sídlom Trnavská cesta 70, 821 02 Bratislava vydania rozhodcovského rozsudku
a to na základe bodu č. 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru.

3. Podľa bodu 17 Všeobecných obchodných podmienok je uvedené, že: „Rozhodcovská doložka: Všetky
spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené:
a)predStálymrozhodcovskýmsúdomzriadenýmspoločnosťouSlovenskározhodcovská,a.s.sosídlom

Trnavská cesta 70, 821 02 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri Okresného
súdu Bratislava I, oddiel Sa, vložka č. 3530/B (ďalej len "rozhodcovský súd"), ak žalujúca zmluvná
strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných
predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov
rozhodcovského súdu,
b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa

príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie
akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie,
na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej

doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná
žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými
predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu."

4. Podľa § 52 ods. 1-3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy („ďalej ako OZ “), Spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo
iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami
sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah
dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej

činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

5. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

"neprijateľná podmienka").

6. Podľa § 53 ods. 4 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

7. Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od

tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

8. Podľa § 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

9. Podľa § 574 ods. 2 OZ, dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti,
je neplatná.

10. Podľa §1 ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase

uzavretia zmluvy (ďalej ako „zákon o ochrane spotrebiteľa“), tento zákon ustanovuje niektoré podmienky
podnikania významné pre ochranu spotrebiteľa, úlohy verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa a
oprávnenia spotrebiteľov, združení spotrebiteľov alebo iných právnických osôb založených na ochranu
spotrebiteľa.

11. Podľa § 2 ods.1 písm. a), b) zákona o ochrane spotrebiteľa, na účely tohto zákona sa rozumie:
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú
spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti,
b) predávajúcim podnikateľ, 4) ktorý spotrebiteľovi predáva výrobky alebo poskytuje služby,

12. Podľa § 2a ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na výrobky a služby
v dobrej kvalite, na vzdelávanie, informácie, ochranu svojho zdravia, bezpečnosti a ekonomických
záujmov, ako aj na náhradu škody.

13. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase

uzavretia úverovej zmluvy, tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského
úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa
spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

14. Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v

spotrebiteľských zmluvách (ďalej ako „Smernica“ ), zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne
dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.15. Podľa čl. 3 ods. 2 Smernice, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola
navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s
predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna

konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok
zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú
štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola
individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.

16. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom v čase
uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len ako „zákon o rozhodcovskom konaní“), súd príslušný na výkon
rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému
bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie
zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,

b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

17. Podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na

exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v
rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

18. Podľa § 45 ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní, proti rozhodnutiu súdu podľa odsekov 1 a 2
je prípustný opravný prostriedok.

19. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení (ďalej ako „Exekučný poriadok“), ak tento zákon
v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa
predpisov účinných do 31. marca 2017.

20. Právny vzťah medzi oprávneným (resp. jeho právnym predchodcom) a povinným vyplýva zo
spotrebiteľskej zmluvy, pretože bola uzatvorená medzi veriteľom (t.j. právnickou osobou, ktorá má
v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov ako podnikanie - oprávneným) a spotrebiteľom (t.j.
fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver ), ide o zmluvu, ktorou sa veriteľ zaväzuje

poskytnúť spotrebiteľovi úver (dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o úvere)
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené s
poskytnutým úverom. Z uvedeného dôvodu treba vzťah medzi účastníkmi považovať za spotrebiteľský.

21. Rozhodcovský súd založil svoju právomoc na základe inkorporovanej rozhodcovskej doložky

vo všeobecných obchodných podmienkach, pričom ako zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplýva,
jednoznačne ide o spotrebiteľský právny vzťah medzi účastníkmi konania.

22. Súd preskúmal uzavretú rozhodcovskú doložku a dospel k záveru, že táto rozhodcovská doložka
nebola dojednaná individuálne a je súčasťou všeobecných obchodných podmienok, ktoré spotrebiteľ

nemal možnosť ovplyvniť a je teda neprijateľnou podmienkou spotrebiteľskej zmluvy. V tomto prípade
sa jedná o štandardnú formulárovú spotrebiteľskú zmluvu do ktorej boli údaje o úvere vpisované ručne
a ku ktorej boli pripojené všeobecné obchodné podmienky k úveru. Na základe toho potom došlo
k výraznému narušeniu smernicou EÚ deklarovanej rovnováhy strán, ktorá je tak naklonená výrazne
v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa podpisom pod zmluvu reálne aj vzdal svojho práva na účinnú

právnu ochranu na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska, pričom veriteľ už vopred zvolil konkrétny
rozhodcovský súd. Znenie doložky, ktorá navodzuje dojem, že zmluvné strany sa dohodli, že spory budú
riešené dohodou strán, alebo pred vopred určeným rozhodcovským súdom alebo všeobecným súdom,
no v konečnom dôsledku si toto právo výberu veriteľ ponechal a donútil spotrebiteľa vzdať sa budúceho
práva dohodnúť sa na riešení sporov a nepodmienečne sa podrobiť tomu konaniu, ktoré vyvolá veriteľ.

Podanie žaloby na rozhodcovskom súde má rovnaké účinky, ako keby bola žaloba podaná na súde,
pričom ako vyplýva z §19 zákona o rozhodcovskom konaní, začatie konania na rozhodcovskom súde
bráni tomu istému konaniu vedenému na všeobecnom súde.23. Rozhodcovská doložka uzavretá v tejto forme odporuje aj princípom ústavnosti deklarovaných v
Ústave Slovenskej republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb.) a to konkrétne v čl. 46 ods. 1, ktorý

deklaruje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a
nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Samotný
text všeobecných obchodných podmienok je písaný veľmi husto a neprehľadne. Zároveň je zrejmé,
že neboli dodržané ani ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa neprijateľných zmluvných
podmienok, a teda oprávnený súdu nepreukázal, že rozhodcovská doložka bola dohodnutá individuálne,

že spotrebiteľ bol riadne poučený v súvislosti s touto skutočnosťou a že bol riadne oboznámený so
znením záverečných ustanovení zmluvy a všeobecnými obchodnými podmienkami a to pred podpisom
zmluvy, nakoľko súd má pochybnosť o tom, že by sa bol s nimi spotrebiteľ oboznámil práve pre ich
značný rozsah a predpokladanú určitú časovú tieseň oboch strán konania. Občiansky zákonník v tomto
prípade uvádza len demonštratívny (príkladmy) výpočet neprijateľných zmluvných podmienok, pričom z
ich všeobecnej definície je zrejmé, že ide o takú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v

právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a výrazne v prospech dodávateľa,
ktorý si tieto podmienky prispôsobuje tak, aby boli pre neho výhodnejšie. Vsunutím tejto doložky do
záverečných ustanovení vopred pripravenej formulárovej zmluvy tak oprávnený využil nepozornosť
spotrebiteľa a vnútil mu neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu a to postupom, ktorý je v
hrubom rozpore s dobrými mravmi a princípmi zásad poctivého obchodného styku a ktorý je v priamom

rozpore s ustanovením § 53 OZ, ale aj dikciou zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení
účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy. Súd v tejto súvislosti takisto poukazuje aj na rozsudok
Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial a Salvat Editores z 27.06.2000 (C
240-244/98).

24. Zo zákona o rozhodcovskom konaní nepochybne vyplýva skutočnosť, že exekučný súd je
oprávnený preskúmať rozhodcovský rozsudok ako taký, spôsobom, ako keby ani nebol právoplatný
a či rozhodcovská doložka, bola uzatvorená medzi zmluvnými stranami zákonným spôsobom. Okrem
tejto skutočnosti je už v zmysle § 44 ods. 3 Exekučného poriadku (berúc do úvahy ustanovenie
§ 243h Exekučného poriadku) súd oprávnený skúmať, či spotrebiteľská rozhodcovská doložka spĺňa

podmienky ustanovené právnymi predpismi, či bolo rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore
vydané rozhodcom, ktorý bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname
rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory, a pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý
v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory,
rozhodcovského rozhodnutie spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisuje a či je vykonateľné.

25. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.: 3Cdo/122/2011 zo dňa 09.02.2012
vyplýva, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok
rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské
konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej doložky.

26. Z viacerých rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva záver, že exekučný súd má
právo posudzovať platnosť rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok
vydaný na základe rozhodcovskej doložky a či táto je platná a to na základe ustanovenia § 44 ods. 2
zákona č. 233/1995Z.z. Exekučný poriadok (ďalej ako „EP“).

27. V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS
55/2011 zo dňa 24.02.2011, v ktorom Ústavný súd konštatoval, že: „ak je zmluvná podmienka v hrubom
nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej
spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený,

nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.
Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú
podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako aj bez návrhu súd exekúciu zastaví o plnenie z takto
neprijateľnej zmluvnej podmienky. Ak by takouto zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská
doložka a dodávateľ (veriteľ) ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi.“

28. Súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozhodnutí R
46/2012 (uznesenie z 13. októbra 2011 sp. zn. 3Cdo/146/2011) judikoval, že: „Pokiaľ oprávnený
v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, jeexekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe
uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať
rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či

rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný
súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť
súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods.
2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený
výkon rozhodnutia neprípustný.“

29. Súd poukazuje aj na to, že v obdobných veciach rozhodoval Krajský súd v Košiciach, ktorý
vyslovil podobné závery, pričom napríklad v bodoch 18 a 21 Uznesenia sp.zn.: 14CoE/151/2022 zo
dňa 13.12.2022 uviedol, že: „Je potrebné zdôrazniť, že ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne
spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho,
obavy, že slabšia strana si svoj osud v tak závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský

proces, nedokáže náležite naplánovať, sú plne namieste. V danom prípade si spotrebiteľ rozhodcovskú
doložku osobitne nevyjednal. Rozhodcovská doložka v posudzovanom prípade teda nebola individuálne
dojednaná. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd už len dopĺňa, že
neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a takto
(bez právomoci rozhodcovského súdu) vydaný rozsudok t.j. vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej

podmienky, nemôže byť exekučným titulom, lebo ide o nulitný právny akt. Takto neboli splnené
podmienky na vykonanie exekúcie. “

30. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo

ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

31. Podľa ust. § 58 ods. 1 EP, zastaví súd exekúciu na návrh alebo aj bez návrhu.

32. Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) EP súd exekúciu zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú,

pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

33. Podľa ust. § 57 ods. 2 EP, môže súd exekúciu zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto
alebo osobitného zákona.

34. Na základe vyššie uvedeného nepochybne vyplýva záver, že rozhodcovský súd nemal vo veci
právomoc rozhodnúť, nakoľko rozhodcovská doložka, na základe ktorej založil svoju právomoc, nebola
platne dohodnutá a išlo o jednoznačne neprijateľnú zmluvnú podmienku znevýhodňujúcu spotrebiteľa,
a preto súd vo veci rozhodol tak, že exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zároveň ju aj zastavil.

35. Podľa § 200 ods. 5 EP v znení účinnom do 31.03.2017, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie,
rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

36. Podľa § 196 EP v znení účinnom do 31.03.2017, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona
patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. hotových výdavkov a

náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona,
zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

37. Podľa § 199 EP, Výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času,
spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov

exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych
vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.

38. Podľa § 203 ods. 1 EP, Ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť
nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

39. Týmto vykonávacím predpisom je Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.
288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom ku dňu začatia
exekučného konania (ďalej ako „Vyhláška“).40. Podľa § 14 ods. 1 Vyhlášky účinnej v čase začatia exekučného konania, Ak súdny exekútor je
vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon

exekučnej činnosti sa určuje
a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu,
b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.

41. Podľa § 14 ods. 2 Vyhlášky, Základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 200 Sk (t.j. 6,64

eur, pozn. súdu) za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu
jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.

42. Podľa § 14 ods. 3 Vyhlášky Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 100 Sk.
(t.j. 3,32 eur, pozn. súdu).

43. Podľa § 15 ods. 1 Vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,
b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,
c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,
d) doručenie exekučného príkazu,

e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,
f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,
g) každé zisťovanie bydliska povinného,
h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,
i) každé zisťovanie účtu povinného,

j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

44. Podľa § 22 ods. 1 Vyhlášky, Súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových
výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa
najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

45. Podľa § 25 Vyhlášky, v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce
vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.

46. Podľa § 9a ods. 1 EP, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane

použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku(zákon č. 160/2015 Z.z., ďalej ako „CSP“).

47. Podľa § 9b ods. 5 EP, v konaní podľa tohto zákona rozhoduje súd uznesením.

48. Podľa ust. § 232 ods. 2, 3 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný

márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od
právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

49. Podľa § 234 ods. 1, 2 CSP, súd rozhoduje uznesením, ak nerozhoduje vo veci samej. Ak nie je ďalej
ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.

50. Keďže si súdny exekútor podaním doručeným súdu dňa 11.12.2024 trovy neuplatnil, súd rozhodol
tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu proti výroku č. I. a II. je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia

uznesenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu uznesenie smeruje.

Proti výroku č. III. odvolanie nie je prípustné.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku)
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej
možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu
vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.