Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. jún 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5CoCsp/36/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117206699
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Lajoš

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8117206699.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Lajoša a sudcov JUDr.

Gabriely Világiovej a JUDr. Andreja Radomského, v sporovej veci žalobkyne: A. B., nar. XX. XX. XXXX,
bytom C. XX/XX, XXX XX D. C., právne zastúpená: C. E. F., advokát, so sídlom G. XX, XXX XX H.,
IČO: XX XXX XXX, proti žalovanej: REGULAR HORIZON, s.r.o., so sídlom Teplická 2297/76, 921 01
Piešťany,IČO:47561874,právnezastúpená:A.I.J.K.,F.(skrátenýnázovAKJ.K.,s.r.o.),sosídlomC.
L. M. XX, XXX XX N., IČO: XX XXX XXX, o určenie neexistencie záložného práva s prísl., a o vzájomnej
žalobe o zaplatenie sumy 18 700,- eur s prísl., o odvolaní žalovanej voči rozsudku Okresného súdu
Prešov č. k. 17Csp/74/2017 - 330 z 20. 06. 2024, v spojení s opravným uznesením Okresného súdu

Prešov č. k. 17Csp/74/2017 - 368 z 24. 10. 2024, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žalobkyni priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu s tým,
že o jeho výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnom skončení veci samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 17Csp/74/2017-330 z
20. 06. 2024 (ďalej len „napadnutý rozsudok“), v poradí druhým, v spojení s opravným uznesením č. k.
17Csp/74/2017 - 368 z 24. 10. 2024 rozhodol takto, cit:

„I. Súd určuje, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese F., obci D. C., katastrálnom území D. C.,
vedené Okresným úradom F., katastrálnym odborom, pre k.ú. D. C. na LV č. XX, a to stavba, rodinný
dom so súp. č. XX, postavený na parcele I. č. XXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 284 m2,
a pozemky, parcela I. č. XXX/X, záhrady o výmere 392 m2, parcela I. č. XXX/XX, zastavané plochy a
nádvoria o výmere 284 m2, a parcela I. č. XXX/XX, záhrady o výmere 404 m2, v prospech žalobkyne v
podiele 1/1 z celku, n i e s ú zaťažené záložným právom zriadeným Zmluvou o záložnom práve č. Z

XX/XX uzavretej dňa 18.03.2016 medzi spoločnosťou O. P. F. ako veriteľom a žalobkyňou ako záložcom
a dlžníkom.

II. Vzájomnú žalobu žalovaného zamieta.

III. Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 % s tým, o ich výške bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnom skončení veci.“

2. Rozhodol tak o nároku žalobkyne na určenie, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese F., obci D.
Michaľany, kat. úz. D. C., vedené Okresným úradom F., kat. odborom na LV č. XX, a to stavba, rodinný
dom so súp. č. XX, postavený na parcele I. č. XXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 284 m2,a pozemky, parcela I. č. XXX/X, záhrady o výmere 392 m2, parcela I. č. XXX/XX, zastavané plochy a
nádvoria o výmere 284 m2, a parcela I. č. XXX/XX, záhrady o výmere 404 m2 (ďalej len „označené
nehnuteľnosti“), nie sú zaťažené záložným právom zriadeným Zmluvou o záložnom práve č. Q. XX/

XX uzavretej dňa 18. 03. 2016 medzi spoločnosťou O. P. F., ako veriteľom a žalobkyňou ako záložcom
a dlžníkom a súčasne o vzájomnom nároku žalovanej, ktorým od žalobkyne žiadala zaplatenie sumy
18 700,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od podania žaloby do zaplatenia.

3. Svoje rozhodnutie právne oprel o aplikáciu ust. § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník

v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „ObZ“), § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“), a ust. § 52 ods. 1
až 4, § 53 ods. 1, 4, 5, § 54 ods. 1 a 2, § 39, § 3 ods. 1, § 151a, § 151 b ods. 1, § 151b ods. 2 a 3, § 151e
ods. 2 a § 151j ods. 1, § 100 ods. 1 a 2, § 107 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“) a § 137 písm. c/ zákona č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový

poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“).

4. Vychádzal pritom zo zistenia, že dňa 01. 07. 2015 uzavrela žalobkyňa ako dlžník so spoločnosťou
N. R. A., so sídlom: L. F. XX/XXXX, H., IČO: XX XXX XXX (ďalej len „N. R. A.“) ako veriteľom, Úverovú
zmluvu č. XX/XX, na základe ktorej jej bol poskytnutý bezúčelový úver v sume 16 000,- eur na účet

č. F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX s ročnou úrokovou sadzou 36 %. Žalobkyňa sa zaviazala úver
vrátiť v šiestich mesačných splátkach, t.j. v piatich splátkach po 480,- eur a šiestej splátke v sume
16 480,- eur, so splatnosťou prvej splátky dňa 01. 08. 2015, splatnosťou ďalších splátok prvého dňa
v mesiaci, a poslednej splátky dňa 01. 01. 2016. Celkové náklady úveru činili 2 880,- eur a celková
suma, ktorú mala žalobkyňa uhradiť bola vo výške 18 880,- eur; RPMN činila 42,16 %. Toho istého

dňa, t.j. 01. 07. 2015, uzavrela žalobkyňa ako záložca s veriteľom Zmluvu o záložnom práve č. 79/15,
na základe ktorej bolo na zabezpečenie vyššie uvedeného úveru zriadené záložné právo k označeným
nehnuteľnostiamžalobkyne;hodnotapredmetuzáložnéhoprávabolaurčenánasumu48000,-eur.Ďalej
vychádzal zo zistenia, S. F. N. R. A. v podaní z 11. 12. 2015 oznámila žalobkyni postúpenie pohľadávky
vyplývajúcej z Úverovej zmluvy č. XX/XX z 01. 07. 2015 na spoločnosť A. R., F. na základe Zmluvy o

postúpení pohľadávky uzavretej dňa 11. 12. 2015. Dňa 18. 03. 2016 uzavrela žalobkyňa ako dlžník so
spoločnosťou O. P. F., T. XXXX/XX, L. C., XXX XX H. X, M. T. (ďalej len „O. P. F.“) ako veriteľom Úverovú
zmluvu č. 35/16, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver v sume 18 700,- eur s ročnou úrokovou sadzou
36 %, s tým, že časť úverovej sumy vo výške 17 800,- eur bola poukázaná na účet spoločnosti A. R., A., a
časť vo výške 900,- eur žalobkyni. Žalobkyňa sa zaviazala úver vrátiť v šiestich mesačných splátkach, t.j.

vpiatichsplátkachpo280,50eurašiestejsplátkevsume20663,50eur,sosplatnosťouprvejsplátkydňa
18. 04. 2016, ďalších splátok splatných 18. dňa v mesiaci, a poslednej splátky dňa 18. 09. 2016. Celkové
náklady úveru činili 3 366,- eur a celková suma, ktorú mala žalobkyňa uhradiť činila 22 066,- eur; RPMN
činila 42,17 %. Toho istého dňa, t.j. 18. 03. 2016, bola medzi spoločnosťou O. P. F. a žalobkyňou uzavretá
Zmluva o záložnom práve č. XX/XX zabezpečujúca pohľadávku z úverovej zmluvy, na základe ktorej

došlo zriadeniu záložného práva k označeným nehnuteľnostiam žalobkyne. Vo vzťahu k tejto zmluve súd
prvej inštancie konštatoval, že v zmluve bola uvedená suma 48 000,- eur ako najvyššia hodnota istiny, do
ktorej sa pohľadávky zabezpečujú. Spoločnosť O. P. F. v podaní z 15. 07. 2016 vyhlásila úver poskytnutý
na základe Úverovej zmluvy č. XX/XX za okamžite splatný a zároveň vyzvala žalobkyňu na úhradu jeho
zostatku spolu s príslušenstvo do 22. 07. 2016. Veriteľ, spoločnosť O. P. F., v podaní zo 14. 10. 2016

oznámila žalobkyni začatie výkonu záložného práva na základe Úverovej zmluvy č. 35/16 a Zmluvy
o záložnom práve č. 35/16 z 18. 03. 2016 na predmet zabezpečenia úveru a to formou dobrovoľnej
dražby. Podaním z 08. 11. 2016 spoločnosť H. A. F. oznámila žalobkyni začatie realizácie dobrovoľnej
dražby a vyzvala ju na umožnenie obhliadky za účelom ohodnotenia nehnuteľnosti. Dňa 01. 03. 2017
bolo spoločnosťou vydané Oznámenie o dobrovoľnej dražbe, ktorá sa mala konať dňa 05. 04. 2017.

Výsluchom žalobkyne súd prvej inštancie zistil, že v minulosti mala viacero úverov, prvotný úver bol
vo výške 1 000,- eur a následné úvery šli na vyplatenie predošlého úveru s úrokmi a taktiež sa časť
prostriedkov použila aj na domácnosť. Keďže nevedela úvery splácať a podnikanie jej nevynášalo, našla
na internete spoločnosť N. R. A., na ktorú sa obrátila, nakoľko by jej ako živnostníčke s nulovým príjmom
žiadna banka nepožičala. Po kontaktovaní uvedenej spoločnosti si dohodla stretnutie s jej zástupkyňou,

na ktorom sa dohodli na úvere, pri ktorom bola suma 3 000,- eur vyplatená zástupkyni ako provízia.
Zvyšok sumy jej bol poukázaný na bankový účet, ktorý nebol podnikateľským účtom, nakoľko si ho
založila dávno predtým, než začala podnikať. Peňažné prostriedky z úveru použila na vyplatenie faktúrza elektrinu, ale aj na cestu do Prahy za synom, ktorému diagnostikovali nádor, odpadával a musel tam
absolvovať operáciu.

5. Prípad vecne vyhodnotil tak, že žalobkyňa s právnym predchodcom žalovanej (O. P. F.) uzavrela
Úverovú zmluvu č. 35/16, ktorá má spotrebiteľský charakter napriek tomu, že žalobkyňa bola v
zmluve označená ako podnikateľský subjekt. K tomuto záveru poukázal na rozhodnutie Súdneho
dvora Európskej únie sp.zn. C-110/14 Costea c/a SC Volksbank România SA z 03. 09. 2015, podľa
ktorého fyzickú osobu vykonávajúcu povolanie advokáta, ktorá uzatvorila s bankou zmluvu o úvere

bez toho, aby v nej bol špecifikovaný účel tohto úveru, možno považovať za „spotrebiteľa“, ak táto
zmluva nie je spojená s obchodmi, podnikaním alebo povolaním tohto advokáta, ako aj na rozhodnutie
Súdneho dvora Európskej únie vo veci sp. zn. C-464/01 Johann Gruber c/a Bay Wa AG, podľa ktorého
je na konajúcom súde, aby rozhodol, či predmetná zmluva bola uzavretá s cieľom uspokojiť v nie
nezanedbateľnom rozsahu potreby týkajúce sa obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti dotknutej
osoby, alebo naopak, či bol podnikateľský účel len nevýznamný. Vychádzal z názoru, že dôkazné

bremeno na preukázanie tvrdenia, že úver bol poskytnutý na výkon podnikania žalobkyne zaťažuje toho,
kto túto skutočnosť tvrdí, teda veriteľa, pričom nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný
bezpečne, spôsobom nevzbudzujúcim dôvodné pochybnosti; v opačnom prípade je potrebné uplatniť
výklad v súlade s ust. § 54 ods. 2 OZ, podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv
platí výklad pre spotrebiteľa priaznivejší. Súčasne konštatoval, že označenie žalobkyne okrem iných

identifikačných údajov aj jej identifikačným číslom (IČO) ani žiadosť o úver podnikateľský charakter
úveru jednoznačne nepreukazuje. S poukazom na skutočnosť, že žalobkyňa svoj úver nezaevidovala
vo svojom účtovníctve a jeho značnú časť použila na súkromné účely (predovšetkým na výživu a
liečenie chorého syna a vyplatenie iných úverov), ako aj že v zmluve č. XX/XX nie je uvedený jeho
účel, súd prvej inštancie uzavrel, že zo strany žalovaného nebol jednoznačným spôsobom preukázaný

nespotrebiteľský charakter označenej zmluvy o úvere. Konštatoval, že aj keď v čase čerpania úveru
žalobkyňa vykonávala podnikateľskú činnosť, mala právo získať spotrebný úver, pretože opak by bol
diskrimináciou občanov, ktorým by neboli prisúdené práva spotrebiteľov len na základe spôsobu ich
obživy (rozsudok Súdneho dvora EÚ, sp.zn. C-110/14, z 03. 09. 2015). Nad rámec uvedeného poukázal
na obdobnú kauzu žalobkyne riešenú Okresným súdom Košice I v konaní sp.zn. 26Cr/1/2017, v ktorej

bol vzťah medzi žalobkyňou a veriteľom posúdený ako spotrebiteľský napriek tomu, že v zmluve bolo
uvedené, že sa úver poskytuje na výkon podnikateľskej činnosti.

6. Pokiaľ ide o Úverovú zmluvu č. XX/XX dospel k záveru, že právny predchodca žalovanej ako veriteľ
dostatočne neskúmal schopnosti a možnosti žalobkyne splatiť úver v lehote 6 mesiacov, keď v konaní

boli preložené len daňové priznanie žalobkyne a účtovná závierka za rok 2014, podľa ktorých mala
žalobkyňa v uvedenom roku príjem len vo výške 3 761,- eur a veriteľ vôbec nepreukázal, či zisťoval aj jej
iné záväzky voči iným finančným inštitúciám, hoci žalobkyňa predložila súdu dôkazy, z ktorých vyplýva,
že v čase poskytnutia úveru už mal uzavretých niekoľko úverových zmlúv. Podľa súdu prvej inštancie,
pokiaľ by si veriteľ svoju povinnosť splnil, nemohol by so žalobkyňou v žiadnom prípade takúto zmluvu

uzavrieť, nakoľko mal preukázateľne vedomosť o tom, že žalobkyňa týmto úverom refinancovala svoj
predchádzajúci úver a že nemá finančné prostriedky v tak vysokej výške, aby mohla dodržať lehotu
splatnosti a požičanú sumu 18 700,- eur s príslušenstvom vrátiť v lehote 6 mesiacov. Poukázal tiež na to,
že podstatou splátkového úveru je umožniť vrátenie poskytnutých peňazí v pravidelných a rovnomerne
rozložených mesačných splátkach tak, aby sa časť splátky započítavala na splátku istiny, časť na úroky

a časť na poplatky. Pre žalobkyňu ako dlžníčku však boli v úverovej zmluve stanovené podmienky,
pri ktorých bolo vopred preukázateľne známe, že ich nemôže splniť. Podľa súdu prvej inštancie preto
postup veriteľa odporuje požiadavke odbornej starostlivosti a je aj konaním v rozpore s dobrými mravmi,
z dôvodu ktorého je úverová zmluva č. 35/16 z 18. 03. 2016 neplatná pre rozpor s dobrými mravmi
(ust. § 39 a § 3 OZ). Za dôvod neplatnosti označenej zmluvy považoval aj skutočnosť, že veriteľ nemal

v čase poskytnutia úveru platné povolenie pre poskytovanie spotrebiteľských úverov na území SR a
nebol evidovaný v registri nebankových veriteľov vedenom Národnou bankou Slovenska. Poskytovať
úvery a pôžičky v rámci výkonu podnikateľskej činnosti môžu zo zákona len banky a iné subjekty,
ktoré majú povolenie NBS (viď ust. § 20 zákona č. 129/2010 Z.z.), pričom samotná živnosť zapísaná
v predmete podnikania (činnosti) podnikateľského subjektu v obchodnom registri ako „poskytovanie

úverov alebo pôžičiek z peňažných zdrojov získaných výlučne bez verejnej výzvy a bez verejnej ponuky
majetkových hodnôt“ a prípadné ekvivalenty tohto pomenovania predmetu podnikania neoprávňujú
podnikateľa na poskytovanie úverov. V tomto smere tiež poukázal na skutočnosť, že spoločnosť N.
R. A., poskytla žalobkyni úver už v čase, keď bola vymazaná z registra veriteľov dňa 13. 04. 2015a súčasne mal za to, že okolnosti prípadu nenapĺňajú dôvody neplatnosti v zmysle ust. § 39a OZ,
nakoľko žalobkyňa nepreukázala subjektívnu stránku úžery, t.j. že žalovaný vedel o jej tiesni a túto
zneužil vo svoj prospech. S ohľadom na skutočnosť, že na uvedenú úverovú zmluvu č. 35/16 nadväzuje

aj toho istého dňa uzavretá Zmluva o záložnom práve č. 35/16 konštatoval, že obidve zmluvy je
potrebné posudzovať vo vzájomnej súvislosti, s tým že pri zmluve o záložnom práve ide o závislý,
nadväzujúci, právny úkon. Keďže existencia záložnej zmluvy je závislá od existencie úverovej zmluvy
(t. j. ide o akcesorický právny úkon), v dôsledku neplatnosti úverovej zmluvy konštatoval aj neplatnosť
záložnej zmluvy. Ak by aj vychádzal z premisy, že úverová zmluva je platným právnym úkonom, tak

záložná zmluva by nemohla byť platným právnym úkonom z dôvodu jej rozporu s dobrými mravmi, a to
pre neprimeranosť sumy poskytnutého úveru (18 700,- eur) a hodnoty zálohu (48 000,- eur); hodnota
zálohu totiž viac ako dvojnásobne prevyšovala hodnotu úveru. V tomto kontexte uviedol, že medzi
výškou dlhu a hodnotou zálohu nebol zachovaný princíp proporcionality, že absolútnu neplatnosť nie
je možné napraviť dodatočným schválením a nemôže byť ani konvalidovaná dodatočným odpadnutím
dôvodu neplatnosti, a že realizáciou záložného práva by žalobkyni hrozil neprimeraný zásah do práva

na obydlie. K predpokladom procesnej úspešnosti žaloby o určenie neexistencie záložného práva v
zmysle ust. § 137 písm. c/ CSP vychádzal z názoru, že žalobkyňa má naliehavý právny záujem na
určeníažezáložnéprávozriadenévprospechžalovanejnapredmetnýchnehnuteľnostiachvovýlučnom
vlastníctve žalobkyne neexistuje, nakoľko dôvodom podania žaloby je dosiahnutie zmeny zápisu v
katastri nehnuteľností. Konštatoval preto, že požadovaným určením možno dosiahnuť odstránenie

právnej neistoty, v ktorej by sa žalobkyňa v súvislosti s úkonmi smerujúcimi k realizácii záložného práva
ocitla.

7. Vo vzťahu k vzájomnej žalobe žalovanej na zaplatenie sumy 18 700,- eur konštatoval premlčanie
uplatneného nároku, vychádzajúc z absolútnej neplatnosti úverovej zmluvy uzavretej právnym

predchodcom žalovanej a tým vzniku nároku na bezdôvodné obohatenie predstavujúceho istinu
poskytnutého úveru. Pre začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby, je rozhodujúci okamih, kedy k
získaniu bezdôvodného obohatenia na základe neplatného právneho úkonu skutočne došlo. Objektívna
trojročná premlčacia doba začala plynúť dňom nasledujúcim po poskytnutí finančných prostriedkov, t.j.
dňom ich pripísaním na účet spoločnosti A. R. F. a žalobkyni, t.j. v marci 2016, a uplynula najneskôr

v marci 2019. Na základe toho uzavrel, že pokiaľ žalovaná podala vzájomnú žalobu na súde dňa
26. 03. 2021, táto bola podaná po márnom uplynutí objektívnej premlčacej doby. Súčasne konštatoval
nemožnosť aplikácie 10-ročnej objektívnej premlčacej doby v súdenom prípade, keďže formulárovú
zmluvu o úvere pripravoval právny predchodca žalovanej. Konštatoval, že úmysel bezdôvodne obohatiť
sa by musel byť daný už pri uzavieraní zmluvy, avšak žalovaná poukázala len na vyjadrenie žalobkyne

na pojednávaní, z ktorého odvodzovala svoje tvrdenie o potrebe aplikácie 10-ročnej premlčacej doby.
Súd prvej inštancie sa tiež stotožnil s argumentáciou žalobkyne, že ust. § 457 OZ nie je možné v
danom prípade použiť, nakoľko toto ustanovenie sa vzťahuje na synalagmatické právne úkony, z ktorých
vyplývajúnavzájompodmienenéplnenia(typickykúpnazmluva,nájomnázmluva),avšakplneniedlžníka
vo vzťahu k poskytnutiu úveru veriteľom je iba v podobe úhrady úrokov z poskytnutého úveru. Z týchto

dôvodov uzavrel, že námietka premlčania vznesená žalobkyňou bola dôvodná, z dôvodu ktorého
vzájomnú žalobu žalovanej zamietol.

8. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP vychádzajúc
z plného úspechu žalobkyne v konaní o žalobe aj vzájomnej žalobe.

9. Proti napadnutému rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote v celom rozsahu odvolanie
žalovaná a to z odvolacích dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP, t.j. že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a že rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietala, že súd prvej

inštancie sa dôsledne neriadil pokynom odvolacieho súdu v zmysle predchádzajúceho jeho zrušujúceho
uznesenia, keď ani v poradí jeho druhý rozsudok neposkytuje logickú a vyčerpávajúcu odpoveď
na najzásadnejšiu otázku, konkrétne na základe akých objektívnych kritérií súd prvej inštancie ustálil,
že v prípade spornej úverovej zmluvy č. XX/XX z 18. 03. 2016 sa nemá jednať o podnikateľský
úver poskytnutý žalobkyni ako samostatne zárobkovo činnej osobe v súvislosti s jej podnikaním.

Odôvodnenie napadnutého rozsudku označila za zjavne nepreskúmateľné, nakoľko z jeho obsahu
nie je zrejmé, na základe akých konkrétnych dôkazov súd prvej inštancie žalobkyni uveril. V tomto
smere poukazovala na skutočnosť, že žalovaná nemohla nijakým spôsobom ovplyvniť, či žalobkyňa
predmetný úver zaevidovala do svojho účtovníctva, že situácia žalobkyne v čase uzatváraniazmluvy o úvere je dôkazom o tom, že finančné prostriedky získané na základe označenej úverovej
zmluvy boli použité na účel záchrany prevádzkovania jej podnikateľskej činnosti, že podľa výpovede
žalobkyne boli peňažné prostriedky z úveru použité na splatenie predchádzajúcich úverov vynaložených

v súvislosti s jej podnikaním a že v predzmluvných vzťahoch vystupovala žalobkyňa ako podnikateľský
subjekt – živnostníčka, čo preukazuje jej žiadosť o poskytnutie úveru, daňové priznanie a živnostenský
list. Za absurdnú považovala argumentáciu súdu prvej inštancie, že právny predchodca žalovanej pri
poskytnutí úveru od žalobkyne nežiadal o predloženie daňového priznania za rok 2015, nakoľko v deň
uzatvorenia zmluvy (18. 03. 2016) ešte neuplynula ani zákonná lehota na podávanie daňových priznaní

k dani z príjmov za rok 2015. Podľa žalovanej dospel súd prvej inštancie k nesprávnemu záveru
o neunesení jej dôkazného bremena o nespotrebiteľskom charaktere zmluvy o úvere, keď dôkazné
bremeno preukázania spotrebiteľského charakteru úveru podľa nej spočívalo na žalobkyni a nie naopak.
Nadväzne namietala záver súdu prvej inštancie o rozpore zmluvy o úvere s dobrými mravmi a z toho
vyvodenej absolútnej neplatnosti z dôvodu porušenia ust. § 7 zákona č. 129/2010 Z.z., keď aj označený
zákon sankcionuje porušenie tohto ustanovenia len nemožnosťou veriteľa požadovať jednorazové

splatenie spotrebiteľského úveru, resp. pri hrubom porušení zánikom nároku veriteľa na zmluvne
dohodnuté úroky a poplatky. V ďalšom namietala, že ani v poradí druhom rozhodnutí sa súd prvej
inštancie nevysporiadal s argumentom, že právny predchodca žalovanej nemusel mať na poskytnutie
úveru licenciu NBS, keďže žalobkyňa bola samostatne zárobkovo činná osoba a nie spotrebiteľ,
z dôvodu ktorého sa na prípad neaplikujú ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. Zmluva o úvere

podľa žalovanej obsahovala všetky podstatné náležitosti vyžadované ObZ pre jej platnosť a prípadná
neplatnosť niektorých jej ustanovení spôsobuje len neplatnosť jej časti. K názoru súdu prvej inštancie
o neplatnosti zmluvy z dôvodu, že úver mal byť vrátený v šiestich mesačných splátkach úrokov a v
siedmej splátke, ktorou mala byť splatená istina úveru poukázala na to, že spôsob vrátenia úveru
nie je podstatnou ani obligatórnou náležitosťou úverovej zmluvy v zmysle ObZ ani v zmysle zákona

č. 129/2010 Z.z. Ustanovenie § 9 zákona č. 129/2010 Z. z. síce špecifikuje obligatórne náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, ich nedostatok však sankcionuje iba bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou, nie
však absolútnou neplatnosťou úverovej zmluvy ako celku. V súvislosti s právnym posúdením žalovanou
uplatneného vzájomného nároku žalovaná poukázala na postoj a vyjadrenie žalobkyne na pojednávaní
02.12.2020,ktoráodmietlanávrhnauzavretiezmieruoúhradeistinyvsplátkach sodôvodnením,žemá

ďalšie exekúcie. Z tohto postoja žalobkyne tak podľa žalovanej vyplýva úmysel na žalovanej sa obohatiť,
z dôvodu ktorého je v súdenom prípade na nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia potrebné
aplikovať 10 ročnú objektívnu premlčaciu lehotu plynúcu odo dňa poskytnutia úveru. Poukazujúc na ust.
§ 151j ods. 2 OZ tiež prezentovala možnosť domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj v prípade premlčania
zabezpečenejpohľadávky.Odmietlaúvahusúduprvejinštancieoneprimeranostivýškyzabezpečovanej

pohľadávky vo vzťahu k hodnote zálohu - predmetom zabezpečenia totiž nebola len istina poskytnutého
úveru, ale aj jej príslušenstvo, pričom z výťažku dražby mala byť uhrádzaná aj odmena dražobníka,
navyše v podmienkach SR žiaden právny predpis neustanovuje mechanizmus určovania najvyššej
prípustnej hodnoty zálohu vo vzťahu k výške pohľadávky. Vzhľadom na uvedené navrhla napadnutý
rozsudok zmeniť tak, že odvolací súd žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietne, že vzájomnej žalobe

žalovanej bude v celom rozsahu vyhovené a že žalovanej bude súčasne priznaný voči žalobkyni aj nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

10.Žalobkyňavosvojomvyjadreníz02.09.2024kpodanémuodvolaniuuviedla,ženapadnutýrozsudok
považuje za vecne správny a dostatočne odôvodnený, navrhla ho potvrdiť a žalobkyni priznať nárok

na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Zotrvala na tvrdení, že úverovú zmluvu č.
XX/XX uzavrela s pôvodným veriteľom ako spotrebiteľka a nie ako podnikateľka, že pri uzatvorení
nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, a že pôvodný veriteľ
vyhotovil úverovú zmluvu účelovo ako zmluvu, na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý podnikateľský
úver. Súhlasila so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaná neuniesla dôkazné bremeno vo vzťahu

k preukázaniu ňou tvrdeného podnikateľského účelu úveru, a že v prípade úverov poskytnutých
nebankovými subjektmi bolo bežnou praxou predkladať spotrebiteľom úverové zmluvy vyhotovené
podľa ust. ObZ a tak ich podriadiť pod režim absolútneho obchodu, s cieľom obísť spotrebiteľské
právo. Z vykonaných listinných dôkazov nemožno podľa žalobkyne vyvodiť, že predmetný úver bol
žalobkyni poskytnutý na podnikateľské účely. Pri uzatváraní úverovej zmluvy žalobkyňa k svojej žiadosti

o úver predkladala len také listiny, ktoré od nej žiadal právny predchodca žalovanej; bežný spotrebiteľ
totiž k žiadosti o poskytnutie úveru predkladá len také listiny, ktoré od neho požaduje dodávateľ
a preto prenos zodpovednosti za celý kontraktačný proces na ňu označila za účelový. K záverom súdu
prvej inštancie o rozpore úverovej zmluvy č. XX/XX s dobrými mravmi argumentovala oprávnením súduskúmať každý právny úkon aj z hľadiska dodržania náležitostí vyžadovaných príslušnými zákonnými
ustanoveniami. Pôvodný veriteľ podľa žalobkyne dobre vedel, že tak extrémne vysokú 6. splátku nebude
schopná naraz uhradiť, preto správne vyhodnotil úverovú zmluvu č. XX/XX ako absolútne neplatný

právny úkon z dôvodu jeho rozporu s dobrými mravmi. Súd prvej inštancie podľa žalobkyne dospel
ksprávnemuzáveru,žehodnotazálohuzabezpečenúpohľadávkunásobneprevyšuje,zdôvoduktorého
je záložná zmluva absolútne neplatná z dôvodu, že záloh ma povahu úžery, a jeho realizáciou by došlo
k neprimeranému zásahu do práva žalobkyne na obydlie. Na strane žalobkyne v žiadnom prípade
nešlo o úmyselné bezdôvodné obohatenie, z dôvodu ktorého nemožno v prípade aplikovať 10 ročnú

objektívnu premlčaciu dobu; poukaz žalovanej v tomto smere na postoj žalobkyne k návrhu na uzavretie
je nenáležitý, nakoľko jeho odmietnutie žalobkyňou vyplývalo zo stavu jej insolventnosti. S uzavretím
úverovej zmluvy č. 35/16 žalobkyňa súhlasila len z dôvodu, aby vedela splatiť úver zo zmluvy č. 79/15.
Na podporu svojej argumentácie poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Cdo/256/2010
z 28. 09. 2011 ako aj rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 14Co/52/2018 z 27. 11. 2018
a Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. US 158/99.

11. Na odvolacom pojednávaní žalobkyňa zotrvala na svojom stanovisku uvedenom vo vyjadrení
k odvolaniu z 02. 09. 2024 navrhujúc napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť a žalobkyni
priznať náhradu trov odvolacieho konania.

12. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 CSP,
po zistení, že odvolanie žalovanej bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP)
a oprávnenou osobou (§ 359 CSP), preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 a nasl. CSP a to na odvolacom pojednávaní
(§ 385 CSP), na ktorom v potrebnom rozsahu zopakoval dokazovanie vykonané už súdom prvej

inštancie, pretože súd prvej inštancie v niektorých konkrétnych aspektoch prípadu dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam a nadväzne aj k nesprávnemu právnemu posúdeniu, ktoré však v konečnom
dôsledku nemalo vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

13. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach,

v ktorých sa odvolateľ domáha jej prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej
inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie
nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený
a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

14. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov s
prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 78/05).

15. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 CSP písm. f/ CSP, t.j. že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam odvolací súd uvádza, že
dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov
súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých
poznatkov, na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom

vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje.
Zistenie skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností
v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom pre rozhodnutie súdu vôbec. Dôkazmi
overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a
unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní

(primerane rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje, že súd nemusí
rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu
zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné
úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené
procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade

s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu
uplatňujesvojenárokalebosabrániprotiichuplatnenie,prípadneštádiacivilnéhoprocesu.Knámietkam
nesprávneho skutkového zistenia vyplývajúceho z vykonaných dôkazov odvolací súd taktiež uvádza,
že vykonané dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ichvzájomnej súvislosti. Vyhodnotenie vykonaných dôkazov súd uvedie v odôvodnení rozsudku podľa ust.
§ 220 ods. 2 CSP. Voľné hodnotenie dôkazov súdom prirodzene neznamená ľubovôľu hodnotenia. Súd
hodnotí jednotlivý dôkaz z hľadiska jeho dôležitosti, zákonnosti a pravdivosti. Po individuálnej selekcii

následne súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. K nesprávnym skutkovým zisteniam
z vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov,
alebo porušením pravidiel formálnej logiky.

16. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, t. j. nesprávnemu právnemu posúdeniu

veci súdom prvej inštancie, odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej
zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav. Je to činnosť súdu spočívajúca v podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme,
ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Riešenie právnej
otázky (quaestio iuris) prebieha v procese právneho posudzovania veci, pri ktorom súd uvažuje o určitej
právnej norme, zamýšľa sa nad možnosťou (potrebou) jej aplikácie, skúma jej obsah, zmysel a účel,

normu interpretuje a na podklade svojich skutkových zistení prijíma právne závery o existencii alebo
neexistencii dôvodu pre aplikovanie predmetnej právnej normy na posudzovaný prípad (pozri napr.
uznesenie NA SR, sp. zn. 9Cdo/23/2021 z 29. 09. 2021). Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl
súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo

správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. rozhodnutie NS SR, sp.
zn. 7Cdo/7/2010).

17. Odvolací súd v nevyhnutnom rozsahu vo veci zopakoval dokazovanie oboznámením listinných
dôkazov doložených sporovými stranami do vydania napadnutého rozhodnutia, predovšetkým úverovej

zmluvyč.79/2015uzavretejN.R.A.sožalobkyňoudňa01.07.2015,zmluvouozáložnompráveč.79/15
uzatvorenou podľa ust. § 151a OZ N. R. A. so žalobkyňou dňa 01. 07. 2015, potvrdením o hotovostnom
výbere transakcie z 01.7.2015, upomienkou – výzva na úhradu omeškaných splátok a príslušenstva zo
04. 11. 2015, výzvou na úhradu poslednej splátky a príslušenstva úveru zo 04. 12. 2015, oznámením
o postúpení pohľadávky z 11. 12. 2015, úverovou zmluvou č. XX/XX uzavretou O. P. F. so žalobkyňou

z 18. 03. 2016, záložnou zmluvou č. XX/XX uzavretou O. P. F. so žalobkyňou ako záložcom dňa
18. 03. 2016, vyhlásením predčasnej splatnosti úveru č. 35/16 z 15. 07. 2016, pokusom o zmier
z 21. 09. 2016, oznámením o začatí výkonu záložného práva zo 14. 10. 2016, oznámením o začatí
realizácie dobrovoľnej dražby a výzvy na umožnenie obhliadky za účelom ohodnotenia nehnuteľnosti
z18.11.2016,kópioučastiznaleckéhoposudkuč.XXX/XXXXznalcaU.H.J.,oznámenímodobrovoľnej

dražbe č. XX/XXXX z 01. 03. 2017, výpismi LV č. XX, kat. úz. D. C., oznámením o upustení od dražby
sp. zn. O. z 05. 04. 2017, oznámením o zmene záložného veriteľa z 02. 07. 2018, zmluvou o postúpení
pohľadávky uzavretou O. P. F. s postupníkom T. G. s.r.o. z 02. 07. 2018, e-mailovou žiadosťou žalobkyne
spoločnosti N. R. A. z 09. 11. 2015, žiadosťou o podnikateľský úver Spoločnosti O. P. F., e-mailovou
žiadosťou žalobkyne z 29. 12. 2015, osvedčením žalobkyne o živnostenskom oprávnení z 15. 08. 2012,

potvrdenímopodanídaňovéhopriznaniakdanizpríjmovfyzickejosobyzarok2014,daňovýmpriznaním
žalobkyne za rok 2014, výpismi z osobného účtu žalobkyne a i.

18. Z obsahu Úverovej zmluvy č. XX/XX z 01. 07. 2015 odvolací súd ustálil, že označeného dňa bol
spoločnosťouTatraR.A.žalobkyniposkytnutýúvervsume16000,-eursročnouúrokovousadzou36%,

ktorý sa žalobkyňa zaviazala vrátiť v piatich splátkach po 480,- eur a šiestej splátke v sume 16 480,- eur;
s tým že celkové náklady boli v zmluve uvedené v sume 2 880 eur, výška úveru s navýšením na sumu
18 880 eur, RPMN vo výške 42,16 %, typ nebankového úveru - podnikateľský, účel úveru - bezúčelový.
V článku XIX zmluva obsahovala splátkový kalendár, podľa ktorého splatnosť prvej splátky úroku 480,-
eur mala nastať dňa 01. 08. 2015, druhej splátky úroku 480,- eur mala nastať dňa 01. 09. 2015, tretej

splátky úroku 480,- eur mala nastať dňa 01.10.2015, štvrtej splátky úroku 480,- eur mala nastať dňa
01. 11. 2015, piatej splátky úroku 480,- eur mala nastať dňa 01. 12. 2015 a šiestej splátky úroku v sume
480,- eur pri súčasnej splatnosti istiny v sume 16 000,- eur mala nastať dňa 01. 01. 2016. V zmysle čl. X
Zmluvné pokuty, bod 2) úverovej zmluvy, v prípade, ak bude dlžník v omeškaní so zaplatením niektorej
splátky, alebo celková výška uhradených splátok k daným termínom, určeným splátkovým kalendárom

podľa čl. XIX tejto zmluvy, bude v negatívnom rozpore s celkovou výškou splátok podľa tohto kalendára,
je veriteľ oprávnený účtovať dlžníkovi zmluvnú pokutu za neuhradenú splátku vo výške 4 % z poskytnutej
istiny, a to aj opakovane.19. Zo zmluvy o záložnom práve č. XX/XX z 01. 07. 2015 vyplýva, že žalobkyňa ako záložca sa
so spoločnosťou N. R. A., ako záložným veriteľom dohodla súčasne na zriadení záložného práva
k označeným nehnuteľnostiam žalobkyne v prospech záložného veriteľa za účelom zabezpečenia jeho

pohľadávok vymenovaných v časti I. bod 3. tejto zmluvy.

20. Z mandátnej zmluvy uzavretej 01. 07. 2015 žalobkyňou ako mandantom a K. K. ako mandatárom
vyplýva, že sa ňou mandatár zaviazal žalobkyni okrem ďalšieho vyhľadať možnosť pre uzavretie
úverovej zmluvy na poskytnutie úveru ako aj na zastupovanie žalobkyne pri jednaniach v právnych

vzťahoch s veriteľom z úverového vzťahu, a administráciu úverového vzťahu až do poskytnutia úveru,
to všetko za odmenu 3 000,- eur.

21. Z príjmového pokladničného dokladu č. 040799 vystaveného K. K. vyplýva prijatie sumy 3 000,- eur
od žalobkyne, s tým že označený doklad ako účel platby obsahuje odkaz na mandátnu zmluvu
a spoločnosť N. R. A..

22. Z upomienky – výzvy na úhradu omeškaných splátok a príslušenstva zo 04. 11. 2015 bolo zistené,
žesiňouspoločnosťN.R.A.uplatňovalavočižalobkynipreomeškaniesplácaniaúverusumu1140,-eur
zahŕňajúcu aj zmluvné pokuty za omeškané splátky 640,- eur a ostatné príslušenstvo úveru 20,- eur
a žalobkyňu vyzývala na úhradu tejto sumy v lehote do 10 dní.

23. Z oboznámenej e-mailovej žiadosti žalobkyne z 09. 11. 2015 adresovanej spoločnosti N. R. A.,
vyplýva jej žiadosť o odpustenie zmluvnej pokuty za neskoré uhradenie zmluvnej splátky s poukazom
na svoje a synove zdravotné problémy a nečakané výdavky.

24. Z výzvy na úhradu poslednej splátky a príslušenstva úveru zo 04. 12. 2015 bolo zistené,
že spoločnosť N. R. A. vyzvala žalobkyňu na zaplatenie sumy 17 600,- eur, pozostávajúcej z poslednej
splátky podľa splátkového kalendára v sume 16 480,- eur, ostatných neuhradených splátok v sume
460,- eur a zmluvnej pokuty za omeškané splátky v sume 640,- eur a ostatného príslušenstvo v sume
20,- eur ku dňu 01. 01. 2016.

25. Z oznámenia spoločnosti N. R. A., z 11. 12. 2015 bolo zistené, že žalobkyni ňou bolo oznámené
postúpenie pohľadávky vyplývajúcej z Úverovej zmluvy č. XX/XX z 01. 07. 2015 spoločnosťou N. R.
A., na spoločnosť A. R., F. na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej dňa 11. 12. 2015
a žalobkyňa vyzvaná na plnenie záväzkov z úverovej zmluvy novému veriteľovi úverovej pohľadávky

- spoločnosti A. R. F..

26. Z e-mailovej žiadosti žalobkyne z 29. 12. 2015 adresovanej spoločnosti N. R. A., vyplýva
jej opakovaná žiadosť o schválenie jej žiadosti o predĺženie termínu splatenia jej úveru, poukaz na
ubezpečenie veriteľa o možnosti predĺženia zmluvy pri jej podpise, ako aj konštatovanie o nemožnosti

žalobkyne telefonicky sa skontaktovať so spoločnosťou A. R. F., ani spoločnosťou N. R. A..

27. Z úverovej zmluvy č. XX/XX z 18. 03. 2016 vyplynulo, že žalobkyni bol spoločnosťou O. P.
F., poskytnutý úver v sume 18 700,- eur s nasledovnými zmluvnými parametrami: doba splatnosti
6 mesiacov, RPMN vo výške 42,17%, ročná úroková sadzba 36 %, výška úveru s navýšením: 22 066,-

eur, konečná splatnosť úveru 18. 09. 2016, celkové náklady 3 366,- eur, konečná splatnosť úveru
18. 09. 2016, označenie typu nebankového úveru „podnikateľský“ a účelu úveru „bezúčelový“. Podľa
článku II. označenej zmluvy mal byť úver vyplatený bezhotovostne v sume 900,- eur na v zmluve
nešpecifikovaný účet prijímateľa (žalobkyne) a v sume 17 800,- eur na účet spoločnosti A. R., F..
V zmysle čl. XIX zmluvy, obsahujúcej splátkový kalendár sa žalobkyňa zaviazala označený úver vrátiť v

6 mesačných splátkach, konkrétne v piatich splátkach po 280,50 eur a šiestej splátke v sume 20 663,50
eur, so splatnosťou prvej splátky 18. 04. 2016, ďalších splátok splatných 18. dňa v mesiaci, a poslednej
splátky dňa 18. 09. 2016. Z čl. XVIII bodu 1) tejto zmluvy vyplýva dohoda zmluvných strán o tom, že ich
právny vzťah sa spravuje zákonom č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov
bez ohľadu na povahu účastníkov.

28. Zo zmluvy o záložnom práve č. XX/XX z rovnakého dňa (18. 03. 2016) vyplýva, že žalobkyňa ako
záložca sa so spoločnosťou O. P. F., ako záložným veriteľom dohodla na zriadení záložného právak označeným nehnuteľnostiam žalobkyne v prospech záložného veriteľa, za účelom zabezpečenia jeho
pohľadávok vymenovaných v časti I. bode 3. označenej zmluvy, konkrétne:
a) pohľadávky veriteľa z úverovej zmluvy voči dlžníkovi, pri ktorej je uvedené číslo úverovej zmluvy

(35/16), výška úveru (18 700,- eur), v deň uzatvorenia zmluvy (18. 03. 2016), výška úveru s navýšením
(22 066,- eur), splatnosť úveru (18. 09. 2016), najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa zabezpečujú
pohľadávky (48 000 eur),
b) pohľadávok, ktoré v budúcnosti vzniknú záložnému veriteľovi voči dlžníkovi z titulu poskytnutia
ďalšieho úveru podľa úverovej zmluvy, za podmienky, že ako najvyššia hodnota súčtu istiny pohľadávky

v zmysle ust. § 151b ods. 3 OZ do ktorej sa zabezpečujú pohľadávky sa určuje vo výške v časti I. bod
3. písm. af) a záložný veriteľ takto zriadené záložné právo prijíma,
c) pohľadávky aj jej príslušenstva, ktorá vznikne v dôsledku odstúpenia od úverovej
zmluvy alebo v dôsledku jej výpovede,
d) pohľadávky na uhradenie nákladov podľa úverovej zmluvy, zmluvy obsiahnutej v tejto listine
a všetkých ostatných zmlúv uzavretých medzi záložným veriteľom a záložcom,

e) pohľadávky a jej príslušenstvo, ktorá vznikne v dôsledku zániku úverovej zmluvy iným spôsobom
ako plnením, odstúpením alebo vypovedaním,
f) pohľadávky, vrátane súčastí a príslušenstva na zaplatenie poplatku za predčasné splatenie časti, resp.
celého úveru podľa sadzobníka poplatkov v zmysle úverovej zmluvy,
g) pohľadávky a jej príslušenstva na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorá vznikne v dôsledku

plnenia záložného veriteľa záložcovi bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho
úkonu alebo plnením z právneho dôvodu ktorý odpadol,
h) pohľadávky, vrátane príslušenstva na uhradenie nákladov, poplatkov, zmluvných pokút v zmysle
úverovej zmluvy, zmluvy o záložnom práve a tiež všetkých ostatných zmlúv a dodatkov uzatvorených
k úverovej zmluve za účelom zabezpečenia vyššie uvedených pohľadávok a nákladov spojených

s realizáciou záložného práva na základe tejto zmluvy,
i) pohľadávky, ktorá vznikne na základe posúdenia právneho úkonu, v dôsledku ktorého došlo k vzniku,
zmenealebozánikuktorejkoľvekzvyššieuvedenýchpohľadávokakoodporovateľnéhoprávnehoúkonu,
j) pohľadávky, ktorá vznikne na základe odkúpenia pohľadávok voči dlžníkovi, napr. na základe a podľa
podmienok zmluvy o kúpe alebo postúpení pohľadávok v znení všetkých dodatkov,

k) pohľadávky, ktorá vznikne na základe odkúpenia pohľadávok dlžníka, napr. na základe a podľa
podmienok zmluvy o kúpe alebo postúpení pohľadávok v znení všetkých dodatkov,
l) pohľadávky, ktorá vznikne na základe vyplatenia pohľadávok dlžníka, resp. záložcu, ktoré môžu mať
za následok začatie výkonu záložného práva iným veriteľom, resp. výkonu exekúcie na nehnuteľnosť,
m) pohľadávky aj jej príslušenstva, ktorá vznikne na základe dohody o urovnaní uzatvorenej

medzi veriteľom a dlžníkom.
Vzmyslečl.VIIoznačenejzáložnejzmluvyjezáložnýveriteľpopredchádzajúcompísomnomupozornení
záložcu oprávnený uspokojiť svoju pohľadávku výťažkom získaným:
a) predajom nehnuteľnosti na verejnej dražbe právne záväzným postupom podľa zákona
č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách,

b) predajom nehnuteľnosti podľa Exekučného poriadku alebo Občianskeho súdneho poriadku,
c) iným vhodným spôsobom podľa predpisov, ktoré budú platné v dobe vzniku podmienok oprávňujúcich
záložného veriteľa na výkon záložného práva.

29. Z vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru č. XX/XX z 15. 07. 2016 odvolací súd zistil, že spoločnosť

O. P. F. označeného dňa vyhlásila úver č. XX/XX poskytnutý 15. 07. 2016 na základe Úverovej zmluvy č.
XX/XXzaokamžitesplatnýazároveňvyzvalažalobkyňunaúhradujehozostatkuspoluspríslušenstvom
v sume 23 929,- eur do 22. 07. 2016.

30. Z pokusu o zmier z 21. 09. 2016 vyplýva, že spoločnosť O. P. F., pristúpila dňa 21. 09. 2016

k vymáhaniu svojej pohľadávky, že za jej vstup do vymáhania bola žalobkyni vyrubená zmluvná
pokuta v zmysle zmluvy o úvere č. XX/XX a že z dlžnej sumy začal podľa tohto oznámenia žalobkyni
plynúť úrok z omeškania a zmluvné pokuty v zmysle zmluvy o úvere, ktorých maximálna výška mala
byť stanovená Nariadením vlády SR č. 87/1995 Zb., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „Nariadenie vlády č. 87/1995 Zb.“).

31. Z oznámenia o začatí výkonu záložného práva zo 14. 10. 2016 odvolací súd zistil, že spoločnosť O.
P. F. žalobkyni oznámil začatie výkonu záložného práva na základe Úverovej zmluvy č. XX/XX a Zmluvyo záložnom práve č. XX/XX z 18. 03. 2016 na predmet zabezpečenia úveru a to formou dobrovoľnej
dražby.

32. Z oznámenia spoločnosti H. A. F. žalobkyni z 08. 11. 2016 bolo zistené, že označená spoločnosť
na základe dohody medzi ňou ako dražobníkom a spoločnosťou O. P. F., začala realizáciu dobrovoľnej
dražby a v zmysle ust. § 12 ods. 1 a 2 zákona č. 527/2002 Z. z., o dobrovoľných dražbách žalobkyňu
vyzvala na umožnenie obhliadky dražobníkom vybraným znalcom za účelom ohodnotenia označených
nehnuteľností a vypracovania znaleckého posudku.

33. Zo žalobkyňou predloženej časti znaleckého posudku č. XXX/XXXX z 27. 12. 2016 znalca U. H. J.,
zapísaného v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov pre odbor stavebníctvo, odvetvie pozemné
stavby, odhad hodnoty nehnuteľností vyplýva záver o všeobecnej hodnote označených nehnuteľností
v sume 47 700,- eur.

34. Z oznámenia o dobrovoľnej dražbe zn. O. XX/XXXX z 01. 03. 2017 F. H. A. F. vyplýva určenie termínu
a miesta konania prvej dražby dražobníkom - 05. 04. 2017 o 10.00 hod., v priestoroch konferenčnej
miestnosti H. N., F. XX, XXX XX H..

35. Z oznámenia zn. O. XX/XXXX spoločnosti H. A. F. z 05. 04. 2017 odvolací súd zistil, že dňa

04. 04. 2017 bolo dražobníkovi doručené uznesenie súdu prvej inštancie sp. zn. 17Csp/74/2017
z 30. 03. 2017, ktorým bola spoločnosti O. P. F., ako žalovanému uložená povinnosť zdržať sa
výkonu záložného práva označených nehnuteľností dobrovoľnou dražbou, predajom podľa exekučného
poriadku alebo priamym predajom, do právoplatného skončenia konania vo veci samej, na základe čoho
dražobník od vykonania dražby upustil.

36. Z oznámenia o zmene záložného veriteľa z 02. 07. 2018 a k nemu pripojenej zmluvy o postúpení
pohľadávok z 02. 07. 2018 oboznámenej na odvolacom pojednávaní (čl. II, body 1. a 2.) vyplýva,
že predmetom postúpenia bola pohľadávka z úverovej zmluvy č. 35/16 v celkovej výške ku dňu
postúpenia 18 700,- eur bez príslušenstva alebo pohľadávka titulom bezdôvodného obohatenia vo

výške neuhradenej istiny 18 700,- eur pre prípad, že úverová zmluva č. 35/16 by bola neplatná, pričom
k postúpeniu týchto pohľadávok s príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými malo dôjsť
za odplatu 18 700,- eur.

37. Z listu vlastníctva č. XX, vedeného pre kat. úz. D. C. mal odvolací súd preukázané, že v čase jeho

rozhodnutia o odvolaní boli označené nehnuteľnosti uvedené v jeho časti A: MAJETKOVÁ PODSTATA,
že táto majetková podstata bola v časti B: VLASTNÍCI A INÉ OPRÁVNENÉ OSOBY vedená na osobu
žalobkyne v spoluvlastníckom podiele 1/1, a že v časti C: ŤARCHY pod poradovým č. 1 bol vedený
záznam o záložnom práve v prospech žalovanej na základe zmluvy o záložnom práve č. XX/XX,
B.-XXX/XXXXz18.03.2016,atokvšetkýmnehnuteľnostiamuvedenýmvčastiAtohtolistuvlastníctva,

podielu1/1-číslozmenyXXX/XX,(Q./XXXX,zmluvaopostúpenípohľadávky-číslozmenyXXX/XXXX).

38. Z formuláru spoločnosti O. P. F. datovaného k 14. 01. 2016 vyplýva jeho označenie ako žiadosti
o podnikateľský úver, v časti 1. označenie žalobkyne ako žiadateľky o úver s údajom o dni jej zápisu
živnostenského oprávnenia, identifikačnom čísle organizácie a adrese, v časti 2. (zastúpenie) osobné

údaje žalobkyne (meno, priezvisko, rodné meno, dátum narodenia, rodné číslo, číslo občianskeho
preukazu, údaj o platnosti občianskeho preukazu, mesto, ulica, PSČ), v časti 2. (parametre úveru)
údaje o požadovanom úvere, v časti 3. predtlačená doložka o oboznámení žiadateľa so zmluvnými
podmienkami, v časti 4. predtlačená doložka o dôvernosti informácií a ochrane osobných údajov, v časti
5.kontaktnéúdajeO.P.F.,avčasti6.predtlačenéprehlásenieoúplnostiapravdivostiúdajovuvedených

žiadateľom o úver.

39. Z daňového priznania žalobkyne k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2014 vyplýva, že za uvedené
zdaňovacie obdobie (kalendárny rok 2014) ako účtovná jednotka vykázala celkové príjmy v sume
21 251,- eur, celkové výdavky v sume 17 490,- eur a rozdiel príjmov a výdavkov v sume 3 761,- eur.

40. Z osvedčenia žalobkyne o živnostenskom oprávnení z 15. 08. 2012 súd zistil oprávnenie žalobkyne
na vykonávanie živností: kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi alebo inýmprevádzkovateľom živnosti, výroba výrobkov z papiera, výroba jednoduchých úžitkových výrobkov
z dreva.

41. Z oboznámených výpisov z osobného účtu žalobkyne č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX vedeného F. F.,
A., vyplýva dňa 01. 07. 2015 realizovaný hotovostný vklad V. D. v sume 16 000,- eur a v ten istý deň
realizovaný hotovostný výber žalobkyne v sume 3 000,- eur, ktorý potvrdzuje doklad F. F. A. zo 14.06
hod. na č.l. 20 spisu. Súčasne z oboznámených výpisov vyplýva aj bezhotovostný vklad z protiúčtu R.
W. G., A. v sume 3 000,- eur dňa 07. 04. 2015, bezhotovostný vklad z protiúčtu H. W., F. v sume 1 500,-

eur dňa 05. 11. 2015, ako aj realizácia niekoľkých splátok spoločnosti Profi R. F., H. W., F., R. W. G.,
A., M. F. N. R. A..

42. Zo súdom prvej inštancie vykonaného výsluchu žalobkyne vyplýva, že v minulosti postupne čerpala
viacero úverov, čo začalo „tým, že chcela kúpiť elektrickú piecku“, že prvý úver čerpala vo výške 1 000,-
eur, že následné úvery boli použité na vyplatenie predošlého úveru s úrokmi ako aj na domácnosť, a že

na spoločnosť N. R. A. sa obrátila za účelom poskytnutia úveru z dôvodu, že by jej ako živnostníčke s
nulovým príjmom neposkytla úver žiadna banka. K okolnostiam poskytnutia úveru ďalej vypovedala, že
po kontaktovaní spoločnosti N. R. A. si dohodla stretnutie s jej zástupkyňou, na ktorom sa dohodli na
úvere s tým, že suma 3 000,- eur bola tejto zástupkyni vyplatená ako provízia a jej zvyšok poukázaný
na bankový účet žalobkyne, ktorý nebol jej podnikateľským účtom, a že peňažné prostriedky z úveru

použila na vyplatenie faktúr za elektrinu, a na cestu do Prahy za synom, ktorý tam absolvoval operáciu.

43. Z priebehu konania pred súdom prvej inštancie je zrejmé, že žalobný nárok žalobkyne na určenie
neexistencie záložného práva bol pôvodne uplatnený voči spoločnosti O. P. F., ktorá však oznámením
z 02. 07. 2018 súdu prvej inštancie v zmysle zmluvy o postúpení pohľadávok z 02. 07. 2018 oznámila

zmenu záložného veriteľa, ktorým sa mala stať žalovaná, a to s poukazom na zmluvu o postúpení
pohľadávok z 02. 07. 2018, z dôvodu ktorého došlo aj k zápisu zmeny záložného veriteľa na LV
č. XX, kat. úz. D. C., na ktorom sú vedené označené nehnuteľnosti žalobkyne (Q./XXXX. č. zmeny
XXX/XXXX). Na podklade toho žalobkyňa podaním zo 17. 04. 2019 navrhla pripustiť zmenu subjektu
na strane žalovanej, o návrhu ktorom bolo vyhovujúco rozhodnuté uznesením súdu prvej inštancie

č. k. 17Csp/74/2017–132 z 10. 05. 2019, právoplatným dňa 14. 06. 2019.

44. Podľa ust. § 497 ObZ v znení účinnom k 18. 03. 2016, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

45. Podľa ust. § 3 ods. 1 OZ v znení účinnom k 18. 03. 2016, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

46. Podľa ust. § 39 OZ v znení účinnom k 18. 03. 2016, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom
alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

47. Podľa ust. § 52 ods. 1 OZ v znení účinnom k 18. 03. 2016, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára obchodník so spotrebiteľom.

48. Podľa ust. § 52 ods. 2 OZ v znení účinnom k 18. 03 .2016, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky

právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

49. Podľa ust. § 52 ods. 3 OZ v znení účinnom k 18. 03. 2016, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

50. Podľa ust. § 52 ods. 4 OZ v znení účinnom k 18. 03. 2016, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.51. Podľa ust. § 52a ods. 1 OZ v znení účinnom k 18. 03. 2016, ak sú uzavreté viaceré spotrebiteľské
zmluvy pri tom istom rokovaní alebo sú zahrnuté do jednej listiny, posudzuje sa každá z týchto zmlúv

samostatne.

52. Podľa ust. § 52a ods. 2 OZ v znení účinnom k 18. 03. 2016, ak však z povahy zmlúv alebo stranám
známeho účelu zmlúv uvedených v odseku 1 pri ich uzavretí zrejme vyplýva, že tieto zmluvy sú od seba
vzájomne závislé, vznik každej z týchto zmlúv je podmienkou vzniku ostatných zmlúv. Zánik jednej z

týchto zmlúv iným spôsobom než splnením alebo spôsobom nahrádzajúcim splnenie spôsobuje zánik
ostatných závislých zmlúv, a to s obdobnými právnymi účinkami.

53. Podľa ust. § 53 ods. 1 OZ v znení účinnom k 18. 03. 2016, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,

ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

54. Podľa ust. § 53 ods. 4 písm. k/ OZ, v znení účinnom k 18. 03. 2016, požadujú od spotrebiteľa, ktorý
nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho

záväzku.

55. Podľa ust. § 53 ods. 5 OZ, v znení účinnom k 18. 03. 2016, neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

56. Podľa ust. § 53b ods. 1 OZ, v znení účinnom k 18. 03. 2016, ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy
poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi za odplatu, sankcie za omeškanie s plnením záväzku
spotrebiteľa spolu nesmú byť vyššie, ako ustanoví vykonávací predpis.

57.Podľaust.§3aods.1a2OZ,vzneníúčinnomk18.03.2016,akjepredmetomspotrebiteľskejzmluvy

poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi, sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním
peňažných prostriedkov nesmú spolu prevýšiť priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov
naposledyzverejnenúpodľaosobitnéhopredpisupredvznikomomeškaniaoviacako10percentuálnych
bodovročneasúčasnenesmúprevýšiťtrojnásobokúrokovzomeškaniapodľatohtonariadeniavlády;za
rozhodujúcu sa považuje ročná percentuálna miera nákladov pre obdobný typ spotrebiteľského úveru.

Za sankcie podľa odseku 1 sa považujú úroky z omeškania, zmluvné pokuty a akékoľvek iné plnenia za
omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov.

58. Podľa ust. § 53 ods. 6 OZ, v znení účinnom k 18. 03. 2016, ak predmetom spotrebiteľskej
zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu,

ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o
stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací
predpis.

59. Podľa ust. § 1a ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., v znení účinnom k 18. 03. 2016, ak

ods. 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie
prevýšiťdvojnásobokpriemernejročnejpercentuálnejmierynákladovpodľaust.§1ods.4priobdobnom
úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou
rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov
spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.

60. Podľa ust. § 54 ods. 1 OZ, v znení účinnom k 18. 03. 2016, zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa
najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu
spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

61. Podľa ust. § 54 ods. 2 OZ, v znení účinnom k 18. 03. 2016, v pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.62. Podľa ust. § 54a OZ v platnom znení, premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať
a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného
práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno

len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.

63. Podľa ust. § 100 ods. 1 OZ v platnom znení, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

64. Podľa ust. § 100 ods. 2 OZ v platnom znení, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než
zabezpečená pohľadávka.

65. Podľa ust. § 101 ods. 1 OZ v platnom znení, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,

premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

66. Podľa ust. § 107 ods. 1 OZ v platnom znení, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

67. Podľa ust. § 107 ods. 2 OZ v platnom znení, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

68. Podľa ust. § 151b ods. 1 OZ v znení účinnom k 18. 03. 2016, záložné právo sa zriaďuje písomnou
zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho
orgánu, alebo zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v
písomnej forme, ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona.

69. Podľa ust. § 151b ods. 2 OZ v znení účinnom k 18. 03. 2016, v zmluve o zriadení záložného práva
sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje, a záloh.

70. Podľa ust. § 151b ods. 3 OZ v znení účinnom k 18. 03. 2016, v zmluve o zriadení záložného práva
sa určí najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje, ak zmluva o zriadení záložného

práva neurčuje hodnotu zabezpečenej pohľadávky.

71. Podľa ust. § 151c ods. 3 OZ v znení neskorších predpisov, záložné právo prechádza pri prevode
alebo prechode pohľadávky zabezpečenej záložným právom na nadobúdateľa pohľadávky. To platí aj
vtedy, ak ide o inú zmenu v osobe oprávnenej zo zabezpečenej pohľadávky.

72. Podľa ust. § 151j ods. 1 OZ v znení neskorších predpisov, ak pohľadávka zabezpečená záložným
právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu
záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu
na dražbe podľa osobitného zákona, alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných

zákonov, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.

73. Podľa ust. § 1 ods. 2 prvá veta zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom k 18. 03. 2016,
spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej

finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

74. Podľa ust. § 11 ods. 3 prvá veta zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom k 18. 03. 2016, ak osoba
bez povolenia poskytne peňažné prostriedky, ktoré by inak boli spotrebiteľským úverom, uzatvorená
zmluva je neplatná.

75. Podľa ust. § 20 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom k 18. 03. 2016, veriteľ
je oprávnený poskytovať spotrebiteľské úvery len na základe povolenia udeleného Národnou bankou
Slovenska, a to v závislosti od udeleného povolenia v tomto rozsahu, za a) bez obmedzeniarozsahu poskytovania spotrebiteľských úverov podľa ust. § 20a alebo, za b) v obmedzenom rozsahu
poskytovania spotrebiteľských úverov podľa ust. § 20b.

76. Podľa ust. § 137 písm. c/ CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení, či tu právo
je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

77. Vychádzajúc z vyššie zisteného skutkového stavu, ktorého právne posúdenie bolo nevyhnutné

podradiť pod vyššie citované zákonné ustanovenia sa odvolací súd stotožňuje s právnym záverom
súdu prvej inštancie rozvedenom v bodoch 14. a 15. odôvodnenia napadnutého rozsudku (na
ktoré v podrobnostiach poukazuje), že právny vzťah medzi žalobkyňou a právnou predchodkyňou
žalovanej (spoločnosťou O. P. F.) založený so Úverovou zmluvou č. XX/XX má spotrebiteľský
charakter, nakoľko žalovaná, ktorá nastúpila na miesto dodávateľa úveru (obchodníka) nepreukázala
podmienky kvalifikácie tohto úveru ako nespotrebiteľského. Aj podľa odvolacieho súdu, dôkazné

bremeno preukázania tvrdenia, že úver bol poskytnutý na výkon podnikania žalobkyne zaťažuje toho,
kto túto skutočnosť tvrdí, teda veriteľa, pričom nespotrebiteľský (podnikateľský) charakter zmluvy
musí byť preukázaný bezpečne, spôsobom nevzbudzujúcim dôvodné pochybnosti; v opačnom prípade
je potrebné uplatniť výklad v súlade s ust. § 54 ods. 2 OZ, podľa ktorého v pochybnostiach o
obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad pre spotrebiteľa priaznivejší. V každom jednom konaní,

ktorého predmetom sú práva a povinnosti spotrebiteľa, ak bude súčasne spochybňovaný jeho štatút
je povinnosťou dodávateľa preukázať, že spotrebiteľ konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
podnikateľskej činnosti. Dôkazná povinnosť dodávateľa plynie z povinnosti odbornej starostlivosti
dodávateľa, ktorý ovládal celý proces kontraktácie (por. napr. uznesenie Krajského súdu v Trnave
z 31. 05. 2010, sp. zn. 10CoE/70/2010). V tomto kontexte sa súd prvej inštancie opodstatnene odvoláva

na právne závery vyplývajúce z rozhodovacej činnosti Súdneho dvora Európskej únie, vyslovené
napríklad v rozhodnutí vo veci sp.zn. C-110/14 Costea c/a SC Volksbank România SA z 03. 09. 2015,
podľaktoréhofyzickúosobuvykonávajúcupovolanieadvokáta,ktoráuzatvorilasbankouzmluvuoúvere
beztoho,abyvnejbolšpecifikovanýúčeltohtoúveru,možnopovažovaťza„spotrebiteľa“,aktátozmluva
nie je spojená s obchodmi, podnikaním alebo povolaním tohto advokáta, či v rozhodnutí vo veci vedenej

pod sp. zn. C-464/01 Johann Gruber c/a Bay Wa AG, podľa ktorého je na konajúcom súde, aby rozhodol,
či predmetná zmluva bola uzavretá s cieľom uspokojiť v nie nezanedbateľnom rozsahu potreby týkajúce
sa obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti dotknutej osoby, alebo naopak, či bol podnikateľský účel
len nevýznamný. Odvolací súd k tomu dopĺňa, že pre správny záver v otázke povahy daného úverového
vzťahu je vždy potrebné vychádzať z tzv. skutočného účelu zmluvy, ktorým nie je, resp. nemusí byť účel

formálne v zmluve deklarovaný. Iba v prípade jasného preukázania existencie skutočného účelu zmluvy,
a teda i záväzku možno jednoznačne ustáliť, či išlo o úverový vzťah medzi podnikateľmi a teda nie
spotrebiteľský právny vzťah. Povinnosť skúmať skutočný účel zmluvy sa prirodzene spája s dôkazným
bremenom dodávateľa z dôvodov uvedených vyššie. Súdna prax pritom už ustálila, že nielen formálne
(dodávateľom predtlačené) uvedenie charakteru úveru ako podnikateľského, ale aj výslovné vypísanie

takéhoto účelu úveru spotrebiteľom, či k tomu pristupujúce vyhlásenie spotrebiteľa napr. o tom, že
účelom poskytnutia úveru je výplata podnikateľských záväzkov, či výplata miezd zamestnancov môže
predstavovať nekalú obchodnú praktiku. Všetky takéto praktiky predstavujú nekalé konanie ingerujúce
do autonómie osoby spotrebiteľa s negatívnym následkom smerujúcim k zbaveniu jeho spotrebiteľskej
ochrany (porovnaj aj Občiansky zákonník I, 2. vydání, 2019, s. 489 - 542: M. Budjač, pod bodom 8).

78. Z oboznámených okolnosti prípadu je zrejmé, že Úverová zmluva č. XX/XX okrem formálneho
uvedenia identifikačných údajov žalobkyne vzťahujúcich sa k jej podnikateľskému oprávneniu (údaje
o pridelenom IČO ako aj o zápise v živnostenskom registri) a označenia typu nebankového
úveru ako podnikateľského neobsahuje konkretizáciu účelu úveru, na aký bol tento žalobkyni

poskytnutý. K žalobnému tvrdeniu žalobkyne, že úver jej bol poskytnutý ako spotrebiteľke a že
v skutočnosti nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľ však
žalovaná neprodukovala žiadne relevantné dôkazy preukazujúce opak. Z oboznámenej žiadosti o úver
ani z iného dokumentu vystaveného v súvislosti s uzavretím zmluvy nevyplýva, že by skutočným
dôvodom, pre ktorý žalobkyňa požiadala o poskytnutie úverových prostriedkov bolo ich použitie

v rámci jej podnikania, na jeho rozvoj, udržanie, prípadne na kúpu tovaru na účely jeho predaja
konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo iným prevádzkovateľom živností, či na inú činnosť
uvedenú v jej živnostenskom oprávnení, alebo za účelom hradenia iných prevádzkových nákladov
jej podniku. Za týmto účelom podnikateľské subjekty úverovým inštitúciám spravidla k svojej žiadostio úver predkladajú svoj podnikateľský zámer, z ktorého jednoznačne vyplýva plánovaný účel použitia
žiadaných úverových prostriedkov na podnikanie, resp. konkrétny podnikateľský účel. V súdenom
prípade však naopak v priebehu konania vyšlo najavo, že skutočným účelom uzavretia Úverovej zmluvy

č. 35/16 bolo splatenie skoršieho úveru poskytnutého spoločnosťou N. R. A. na základe Úverovej
zmluvy č. XX/XX, ktorý podľa preukázaných okolností prípadu mal byť vyplatený na osobný (teda nie
podnikateľský) účet žalobkyne v F. F. A., pri ktorom rovnako ako v prípade Úverovej zmluvy č. XX/
XX nebol preukázaný jednoznačný účel spojený s podnikateľskou a obchodnou činnosťou žalobkyne,
keď táto vo svojej výpovedi naopak ako dôvod jeho čerpania prezentovala naliehavú potrebu splatenia

iných (predchádzajúcich) úverov a výdavky súvisiace s domácnosťou, resp. starostlivosťou o chorého
syna. Aj ak by bol niektorý z predchádzajúcich úverov čerpaných žalobkyňou (napr. žalobkyňou pri
výpovedi spomenutý prvotný úver 1 000,- eur) použitý výlučne na obstaranie hmotného majetku
zahrnutého do podnikania, alebo aj len na výdavky vyplývajúce z jej podnikateľskej prevádzky, uvedené
automaticky neznamená, že by na jeho splatenie žalobkyňa nemohla použiť peňažné prostriedky
z úveru poskytnutého jej ako spotrebiteľke. Pre záver o spotrebiteľskom charaktere úveru tak nie

je rozhodujúca žalovanou v odvolaní namietaná okolnosť, či žalobkyňa predmetný úver zaevidovala
do svojho účtovníctva, ani okolnosť, že pri posudzovaní spôsobilosti žalobkyne splácať žiadaný úver
nepožadovala predloženie daňového priznania žalobkyne k dani z príjmu fyzických osôb za rok 2015.
Vzhľadom na vyššie uvedené nemožno považovať odvolaciu námietku žalovanej vo vzťahu k záveru
súdu prvej inštancie o nespotrebiteľskom charaktere úveru poskytnutého na základe Úverovej zmluvy

č. XX/XX za opodstatnenú.

79. Odvolací súd v zásade súhlasí aj s právnym záverom súdu prvej inštancie o neplatnosti Úverovej
zmluvy č. XX/XX z 18. 03. 2016 za použitia ust. § 39 a § 3 OZ, vyjadrenom najmä v bodoch 16.
a 17. odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorom súd prvej inštancie vyhodnotil postup právneho

predchodcu žalovanej ako rozporný s požiadavkou odbornej starostlivosti a tým aj s dobrými mravmi.
Odvolací súd poznamenáva, že OZ pojem „dobré mravy“ nedefinuje; v súvislosti s nimi však vo
všeobecnosti možno hovoriť o pravidlách morálneho charakteru všeobecne platných v spoločnosti, v
ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Ide o
uznávanépravidloslušnostiapoctivéhosprávania.Dobrémravysúvykladanéakosúhrnspoločenských,

kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné
historické tendencie, sú uznávané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných.
Súčasne odvolací súd poukazuje na povinnosť predávajúceho (dodávateľa) konať v súlade s dobrými
mravmi vyplývajúcu z ust. § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom
v čase uzatvorenia úverovej zmluvy (ďalej len „zákon č. 250/2007 Z. z.“). Konaním v rozpore s dobrými

mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a
ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji
výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti,
čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a
porušovanie zmluvnej slobody. Ani toto ustanovenie pritom vyčerpávajúcim spôsobom neuvádza všetky

možné prípady konania odporujúceho dobrým mravom, čo je zrejmé zo slovného spojenia „najmä“.
Zároveň sa možno stotožniť s názorom súdu prvej inštancie, že pri poskytovaní úverov ako finančných
produktov je potrebné vždy postupovať s odbornou starostlivosťou, čo priamo vyplýva z ust. § 2 písm.
u/ zákona č. 250/2007 Z.z. Podľa tohto ustanovenia sa odbornou starostlivosťou rozumela úroveň
osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo

vzťahu k spotrebiteľovi zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi, alebo všeobecnej zásade dobrej viery
uplatňovanej v jeho oblasti činnosti.

80. Nadväzne na uvedené odvolací súd poukazuje na bod 26. preambuly smernice Európskeho
parlamentu a Rady č. 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady č.

87/102/EHS, podľa ktorého by členské štáty mali prijať vhodné opatrenia na podporu zodpovedných
postupov počas všetkých fáz úverového vzťahu, berúc do úvahy osobitný charakter svojho trhu s
úvermi. Tieto opatrenia môžu napríklad zahŕňať poskytovanie informácií a vzdelávanie spotrebiteľov
vrátane upozornení o rizikách spojených s neplnením zmluvných ustanovení týkajúcich sa splátok a s
nadmernouzadlženosťou.Najmänarozvíjajúcomsatrhusúvermijedôležité,abyveritelianeposkytovali

úvery nezodpovedne alebo bez predchádzajúceho posúdenia úverovej bonity a aby členské štáty
vykonávali potrebný dohľad na vyvarovanie sa takémuto správaniu a aby stanovili potrebné opatrenia
na sankcionovanie veriteľov v takýchto prípadoch. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia o kreditnom
riziku uvedené v smernici Európskeho parlamentu a Rady č. 2006/48/ES zo 14. 06. 2006 o začatía vykonávaní činností úverových inštitúcií, veritelia by mali byť zodpovední za individuálne kontroly
úverovej bonity spotrebiteľa. Na tento účel by mali mať možnosť využiť informácie, ktoré im poskytol
spotrebiteľ nielen počas prípravy príslušnej zmluvy o úvere, ale aj počas dlhodobého obchodného

vzťahu. Orgány členských štátov by tiež mohli veriteľom poskytnúť vhodné pokyny a usmernenia. Aj
spotrebitelia by mali konať obozretne a dodržiavať svoje zmluvné povinnosti.

81. Odvolací súd pripomína, že dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je kladený na pomer medzi
príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných

výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej
schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania
do budúcna. Cieľ je efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky
riadne splácať. Schopnosť spotrebiteľa splácať úver treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na
frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných
prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej

výške. Preto veriteľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet a to stranu
príjmov a výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver. Povinnosť preverovať bonitu
potencionálneho klienta sa nemá zo strany veriteľa iba realizovať (formálne), ale musí sa realizovať s
odbornou starostlivosťou, tak aby výsledok - poskytnutie úveru, nebol rizikový pre veriteľa, dlžníka a ani
spoločnosť.

82. Podľa názoru odvolacieho súdu, ak je agenda poskytovania úverov obzvlášť sledovaná z
dôvodu neistých pomerov, ktoré môžu nastať po poskytnutí úveru, potom musia existovať prísne
nároky na vyžadovanie povinnosti konať s odbornou starostlivosťou a vyhodnotiť bonitu spotrebiteľa,
keďže na rozdiel od neistých okolností po uzatvorení zmluvy, je stav spotrebiteľa z pohľadu jeho

osobných majetkových pomerov v čase kontraktácie spoznateľný. Veriteľ nemôže k poskytovaniu úveru
pristupovať nezodpovedne a vždy musí zvažovať, komu úver poskytne a komu nie. Je nelogické
až hazardné poskytovať úver osobe za podmienok, ktoré neprivodia nič iné, len následný súdny
spor, exekúciu, navyšovanie zadĺženia, až napokon dobrovoľnú dražbu nehnuteľnosti. Ak Súdny dvor
EÚ uznal ako odradzujúcu sankciu nepriznanie úrokov pri nezodpovednom prístupe dodávateľa na

finančnomtrhupreporušeniekonaťsodbornoustarostlivosťou,potomjepodľanázoruodvolaciehosúdu
úplne eurokonformné porušenie takejto závažnej povinnosti veriteľa považovať za odporujúce morálke.
Z týchto dôvodov je na prípad aplikovateľný ust. § 3 ods. 1 a § 39 OZ.

83. V okolnostiach súdeného prípadu vychádzajúc z obsahu v konaní oboznámenej e-

mailovej komunikácie žalobkyne so spoločnosťou N. R. A., z 09. 11. 2015, resp. spoločnosťou A. R.
F., z 29. 12. 2015, ktorými žalobkyňa žiadala o odpustenie sankcií za omeškanie, resp. o predĺženie
splatnosti úveru z Úverovej zmluvy č. XX/XX z 01. 07. 2015 a tiež skutočnosti, že žalobkyňa od 01.
01. 2016 do 18. 03. 2016 neuhradila splatný úver poskytnutý na základe Úverovej zmluvy č. 79/15
z 01. 07. 2015 nominálne v sume 16 000,- eur, s prihliadnutím na v konaní nespornú skutočnosť,

na ktorú žalobkyňa poukazovala už vo svojej žalobe, a síce že spoločnosti Tatra R. A., A. R. F.
A. O. P. F., je nutné považovať za personálne a záujmovo prepojené, keď vo všetkých spoločnostiach
bol v rozhodnom čase ako člen štatutárneho orgánu alebo spoločník účastný U. O., R. X, H. (túto
okolnosť potvrdzuje aj takmer totožné formulárové vyhotovenie zmlúv), možno podľa odvolacieho
súdu vyvodiť záver, že právny predchodca žalovanej - spoločnosť O. P. F., si bola vedomá finančnej

situácie žalobkyne, reálne neumožňujúcej žalobkyni uhradiť jej skôr poskytnutý úver. Z okolností prípadu
je zrejmé, že napriek predchádzajúcej žiadosti žalobkyne o predĺženie splatnosti skoršieho úveru,
právna predchodkyňa žalovanej predložila žalobkyni na podpis ďalšiu úverovú zmluvu, na nový úver
vo vyššej nominálnej výške (18 700,- eur), s celkovými nákladmi 3 366 eur, opätovne s veľmi krátkou
lehotou konečnej splatnosti úveru (18. 09. 2016, t. j. 6 mesiacov od podpisu zmluvy), ktorý bol na

základepredformulovanéhozmluvnéhodojednaniavpodstatnejmiere(17800,-eur)určenýnasplatenie
predchádzajúceho úveru z Úverovej zmluvy č. 79/15 z 01. 07. 2015 vrátane zmluvných odplát a
uplatnených sankcií za omeškanie a vo zvyšku (900,- eur) poskytnutý do dispozície žalobkyne.

84. Dôsledkom takéhoto konania právneho predchodcu žalovanej bolo podľa názoru odvolacieho súdu

nabaľovanie úverového dlhu žalobkyne osobitne aj o odplatu za poskytnutie úverových prostriedkov
(v Úverovej zmluve č. XX/XX z 01. 07. 2015 bola ročná úroková sadzba vyčíslená na 36%
ročne, v absolútnej hodnote za 6 mesiacov v sume 2 880,- eur), ktorá bola dohodnutá v rozpore
so zákonnými obmedzeniami vyplývajúcimi z ust. § 53 ods. 6 OZ v spojení s ust. § 1a ods. 1nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.; totiž priemerná ročná percentuálna miera nákladov uvedená v čl.
I. bod 1) písm. g/ Úverovej zmluvy č. 79/15, ktorej hodnota zodpovedala jej naposledy zverejnenej
hodnote v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy (por. Súhrnné informácie o údajoch

o novosposkytovaných spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 1. štvrťrok 2015 na webovom sídle
Ministerstva financií Slovenskej republiky) predstavovala 11,45 %, z dôvodu ktorého najvyššia prípustná
výška odplaty v zmysle ust. § 53 ods. 6 OZ v spojení s § 1a ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995
Z.z. nesmela prevýšiť jej dvojnásobok, teda hodnotu 22,90%. Je nepochybné, že zmluvný úrok 36%
dohodnutý v Úverovej zmluve č. XX/XX presahoval najvyššiu prípustnú výšku odplaty za poskytnutie

peňažných prostriedkov žalobkyni ako spotrebiteľke o 13,10%, v dôsledku čoho zmluvné dojednanie
o ňom je nutné považovať za rozporné so zákonom a teda neplatné (§ 39 OZ). Uvedené neprípustné
nabaľovanie úverového dlhu žalobkyne o neplatne dohodnutú odplatu z predchádzajúceho úverového
vzťahu zvýrazňuje tiež zahrnutie zmluvnej pokuty za včasné nezaplatenie splátky úveru (480,- eur) z
neplatne dojednaného úroku z úveru, vo výške 640,- eur a položky označenej ako ostatné príslušenstvo
úveru 20,- eur, vyplývajúce z upomienky spoločnosti N. R. F. zo 04. 11. 2015. Predmetná zmluvná

pokuta bola nepochybne voči žalobkyni vyúčtovaná z neprijateľnej a z tohto dôvodu neplatnej zmluvnej
podmienky v zmysle ust. § 53 ods. 1, ods. 4 písm. k/, ods. 5 OZ, ktorá pri omeškaní aj len so splátkou
úroku vo výške 480,- eur umožňovala veriteľovi uplatňovať voči dlžníkovi zmluvnú pokutu vo výške 640,-
eur (v dôsledku toho predstavovala uplatnená zmluvná pokuta viac než 133 % hodnoty omeškaného
nároku); jej výška bola súčasne v rozpore so zákonným obmedzením výšky sankcie za omeškanie

spotrebiteľa s plnením záväzku, ako toto vyplýva z § 53b ods. 1 OZ v spojení s ust. § 3a ods. 1
a 2 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., podľa ktorého sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním
peňažných prostriedkov nesmú spolu prevýšiť priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov
naposledyzverejnenúpodľaosobitnéhopredpisupredvznikomomeškaniaoviacako10percentuálnych
bodov, čo bolo v danom prípade 18,53%.

85. Postup právnej predchodkyne žalovanej, ktorá za všetkých vyššie rozvedených okolností prípadu
napriek žiadosti žalobkyne o predĺženie splatnosti predchádzajúceho úveru predložila žalobkyni
na podpis ďalšiu úverovú zmluvu, ktorou mal byť uhradený splatný dlh z predchádzajúceho úverového
vzťahu, s úhradou ktorého bola žalobkyňa v omeškaní (v relevantnej časti tvorený aj nezákonnými

nárokmi vyplývajúcimi z neplatných zmluvných dojednaní), vo vyššej nominálnej výške (18 700,- eur),
opätovne s ročnou úrokovou sadzbou 36% dojednanou v rozpore s ust. § 53 ods. 6 OZ v spojení
s ust. § 1a ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. (celkové náklady spojené s úverom predstavovali
v absolútnej výške sumu 3 366,- eur), opätovne s veľmi krátkou lehotou konečnej splatnosti úveru
(6mesiacov)predstavujepodľanázoruodvolaciehosúdunielenpostupdodávateľavrozporesodbornou

starostlivosťou, povinnosť ktorá mu vyplývala aj z ust. § 2 písm. u/ zákona č. 250/2007 Z. z., ale
súčasne aj postup využívajúci výraznú nerovnosť zmluvných strán vyplývajúcu z platobnej neschopnosti
žalobkyne uhradiť predchádzajúci splatný záväzok z úverovej zmluvy č. XX/XX z 01. 07. 2015 v lehote
jeho splatnosti, teda postup vykazujúci vybočenie z pravidiel morálky uznávanej pri poskytovaní
finančných služieb, t. j. v rozpore s dobrými mravmi, signalizujúci súčasne znaky využitia agresívnej

nekalej obchodnej praktiky v zmysle ust. § 7 a nasl. zákona č. 250/2007 Z.z., ktoré sú priamo označeným
ustanovením zakázané. Obdobné závery možno dovodiť aj zo zverejnených návrhov generálnej
advokátky P. C. prednesených 12. 01. 2023 k návrhu na začatie prejudiciálneho konania vo veci vedenej
pod R./XX. V nich pod bodom 120. generálna advokátka zastala názor, že „smernica 2005/29 sa má
vykladať v tom zmysle, že na jednej strane opakované poskytovanie úverov spotrebiteľovi úverovou

inštitúciou, ktorých cieľom je splatenie predchádzajúcich úverov a ktoré spotrebiteľ nie je schopný
splácať, patrí do pôsobnosti smernice 2005/29 a na druhej strane že takéto konanie môže predstavovať
nekalú obchodnú praktiku v zmysle jej článku 5, konkrétnejšie agresívnu obchodnú praktiku v zmysle
článkov 8 a 9 tejto smernice, ak vnútroštátny súd zistí, že takáto praktika vo svojom skutkovom kontexte
a so zreteľom na všetky jej črty a okolnosti zahŕňala neprimeraný vplyv v tom zmysle, že podnikateľ

dlhodobo využíval nadmernú zadlženosť spotrebiteľa.“ Preto je vecne správny právny záver súdu prvej
inštancie o absolútnej neplatnosti Úverovej zmluvy č. 35/16 Z.z. z 18. 03. 2016 v zmysle ust. § 39 OZ
pre rozpor s dobrými mravmi.

86. Súčasne nemožno súhlasiť ani s odvolacou námietkou žalovanej o absencii povinnosti právnej

predchodkyne žalovanej poskytovať spotrebiteľské úvery len na základe povolenia udeleného Národnou
bankou Slovenska (§ 20 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.) z dôvodu, že táto poskytovala výlučne
úvery len pre podnikateľov a pre spotrebiteľov len bezúročné a bezpoplatkové úvery so splatnosťou
do troch mesiacov, nespadajúce pod režim zákona č. 129/2010 Z. z.). Medzi stranami totiž nebolosporné, že právna predchodkyňa žalovanej poskytovala úvery bez povolenia udeleného Národnou
bankou Slovenska v zmysle označeného zákonného ustanovenia, pričom z okolností daného prípadu
vyplýva,žeúverpodľaÚverovejzmluvyč.35/16Z.z.,z18.03.2016bolposkytnutýžalobkynivpostavení

spotrebiteľky a súčasne nešlo o úver bezúročný a bez poplatkov, so splatnosťou do 3 mesiacov. Pritom
poskytnutie peňažných prostriedkov, ktoré by inak boli spotrebiteľským úverom, osobou bez povolenia
udeleného Národnou bankou Slovenska, ust. § 11 ods. 3 prvá veta zákona č. 129/2010 Z. z. sankcionuje
neplatnosťou úverovej zmluvy, čo dôvodne konštatoval súd prvej inštancie v bode 18. odôvodnenia
napadnutého rozsudku. Vzhľadom na uvedené nemožno považovať ďalšiu odvolaciu argumentáciu

žalovanej, o absencii dôvodov neplatnosti zmluvného ustanovenia upravujúceho dohodnutý spôsob
vrátenia poskytnutého úveru v šiestich splátkach úrokov a poslednej splátke istiny za relevantnú
prezvrátenievpredchádzajúcichbodochodôvodneniatohtorozsudkurozvedenéhozáveruoneplatnosti
Úverovej zmluvy č. 35/16 z 18. 03. 2016 ako celku.

87. Nadväzne na uvedený prejudiciálny záver o neplatnosti Úverovej zmluvy č. XX/XX z 18. 03. 2016

sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie vyjadrenom v bode 19. odôvodnenie
napadnutého rozsudku o závislosti Zmluvy o záložnom práve č. XX/XX z 18. 03. 2016 od existencie
uvedenej úverovej zmluvy. Vzájomná závislosť posudzovania obidvoch zmlúv je v spotrebiteľských
právnych vzťahov založená ust. § 52a ods. 2 OZ. Vznik každej z týchto zmlúv je podmienkou
vzniku ostatných zmlúv a zánik jednej z týchto zmlúv iným spôsobom než splnením alebo spôsobom

nahrádzajúcim splnenie spôsobuje zánik ostatných závislých zmlúv, a to s obdobnými právnymi
účinkami.Uvedenouúpravoutakzákonodarcanepreferujehlavnéalebovedľajšiespotrebiteľskézmluvy,
ale právne účinky zániku spotrebiteľských zmlúv spája s každou jednou spotrebiteľskou zmluvou
rovnocenne, a to s účinkami pre všetky ostatné spotrebiteľské zmluvy. Možno oprávnene usudzovať, že
zákonodarca sprísnený koncept vzájomnej závislosti spotrebiteľských zmlúv pri abstrahovaní od štatútu

hlavného záväzku zvolil z dôvodu efektívneho presadenia ochrany práv spotrebiteľa, ktorý je v aplikačnej
praxi permanentne vystavený početným záväzkom, ktoré sú mu v rôznych životných situáciách doslova
vnucované, a to neraz aj za cenu porušenia zákazu viazania poskytovania produktov a služieb alebo
porušovania zákazu používania nekalých obchodných praktík (k tomu viac porovnaj Občiansky zákonník
I, 2. vydání, 2019, s. 542 - 548: M. Budjač). Vzhľadom na absolútnu neplatnosť Úverovej zmluvy č. 35/16

z 18. 03. 2016 od počiatku nemožno hovoriť o vzniku tejto zmluvy, a keďže Zmluvu o záložnom práve č.
35/16 z 18. 03. 2016 je nutné považovať za vzájomne závislú spotrebiteľskú zmluvu, uzavretú pri tom
istom rokovaní, nemožno za vyššie opísaných okolností v prípade dovodiť ani platný vznik označenej
záložnej zmluvy.

88. Odvolací súd okrem toho poukazuje na skutočnosť, že Zmluva o záložnom práve č. XX/XX
z 18. 03. 2016, ktorá bola podkladom pre zápis záložného práva na LV č. XX, kat. úz. D. C. s výnimkou
pohľadávky veriteľa z Úverovej zmluvy č. XX/XX voči žalobkyni ako dlžníkovi a pohľadávok budúcich
pohľadávok záložného veriteľa voči dlžníkovi z titulu poskytnutia ďalšieho akéhokoľvek úveru podľa
úverovej zmluvy neobsahovala pri ostatných pohľadávkach vymenovaných v časti I. bod 3. pod písm.

c) až m) tejto zmluvy obligatórnu náležitosť záložnej zmluvy vyplývajúcu z ust. § 151b ods. 3 OZ, t.j.
určenie najvyššej hodnoty istiny, do ktorej sa tieto pohľadávky zabezpečujú. V dôsledku toho možno
označenú Zmluvu o záložnom práve č. 35/16 v časti týkajúcej sa týchto ostatných pohľadávok (vrátane
pohľadávky na vydanie bezdôvodného obohatenia vzniknutej z dôvodu plnenia záložného veriteľa
záložcovi bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením správneho

dôvodu, ktorý odpadol) kvalifikovať ako právny úkon v rozpore so zákonom, a teda s poukazom na
§ 39 OZ ako absolútne neplatný (por. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 15Co/37/2019
zo 17. 03. 2020). Vzhľadom na tento záver bolo právne irelevanrné sa bližšie zaoberať odvolacou
argumentáciou týkajúcou sa bodu 20. odôvodnenia napadnutého rozsudku (t. j. úvahe súdu prvej
inštancie o neprimeranosti výšky zabezpečovanej pohľadávke k hodnote predmetu zálohu).

89. Keďže pohľadávka z Úverovej zmluvy č. 35/16 voči žalobkyni vzhľadom k jej neplatnosti neexistuje,
a vo vzťahu k ostatným pohľadávkam nemožno považovať Zmluvu o záložnom práve č. 35/2016
za platnú, správny bol záver súdu prvej inštancie o neexistencii záložného práva žalovanej ako právnej
nástupkyne spoločnosti O. P. F. podľa Zmluvy o záložnom práve č. XX/XX z 18.03.2016, B. - XXX/

XXXX,zaťažujúcehooznačenénehnuteľnostivedenénaLVč.XX,kat.úz.D.C.vovlastníctvežalobkyne
a vecne správny bol aj výrok I. napadnutého rozsudku, z dôvodu ktorého bolo nevyhnutné tento potvrdiť,
ako vyplýva z výroku I. z tohto rozsudku .90. Vo vzťahu k žalobou uplatnenému nároku o učenie, že označené nehnuteľnosti nie sú zaťažené
špecifikovanýmzáložnýmprávomzriadenýmzmluvouozáložnompráveč.XX/XX sasúdprvejinštancie
dostatočne zaoberal aj otázkou splnenia podmienok prípustnosti predmetnej určovacej žaloby v zmysle

ust. § 137 písm. c/ CSP (porovnaj bod 21. a 22. odôvodnenia napadnutého rozsudku). Na zvýraznenie
vecnej správnosti tohto záveru odvolací súd poukazuje na rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cdo/169/2021
z 26. 10. 2022, v ktorom prijal záver, že určovací výrok v znení, že sporné nehnuteľnosti nie sú
zaťažené záložným právom v prospech žalovanej, je spôsobilým podkladom pre výmaz záložného práva
z katastra nehnuteľností aj proti vôli záložného veriteľa. V záložno-právnom vzťahu, pri konkurencii

práv záložného veriteľa, ako nositeľa práva, ktorému patrí pohľadávka zabezpečená zálohom na jednej
strane a záložcu na strane druhej, ako nositeľa povinnosti z premlčaného záložného práva, najvyšší súd
uprednostnil dispozičné právo (ius disponendi) záložcu nakladať s predmetom jeho vlastníctva. Ak totiž
záložné právo nie je možné realizovať, nakoľko bolo premlčané a záložca dôvodne vzniesol námietku
premlčania, neexistuje žiadny dôvod na to, aby bola vec v príslušnom registri zaťažená nevykonateľnou
ťarchou. Bolo by v rozpore s princípom všeobecnej spravodlivosti, ak by iba v dôsledku absencie právnej

úpravy ohľadom právnych následkov premlčania výkonu záložného práva bolo žalobcovi - vlastníkovi
nehnuteľností znemožnené realizovať v plnom rozsahu výkon dispozičných oprávnení súvisiacich s
jeho vlastníckym právom, ktorý ako bdelý vlastník riadne vzniesol námietku premlčania záložného
práva voči záložnému veriteľovi a zároveň splnil procesnú povinnosť uloženú mu právoplatným súdnym
rozhodnutím. Podľa uznesenia NS SR sp. zn. 1Cdo/249/2021 z 28. 03. 2023, žaloba o určenie,

že nehnuteľnosť nie je zaťažená záložným právom, je procesne prípustným prostriedkom, ktorým sa
záložný dlžník môže brániť proti právu záložného veriteľa na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky
z výťažku speňaženia založenej nehnuteľnosti a dosiahnuť výmaz zápisu záložného práva v katastri
nehnuteľnosti.

91. Vzhľadom na prejudiciálny právny záver o absolútnej neplatnosti Úverovej zmluvy č. 35/16
odôvodnený vyššie, správny je aj právny záver súdu prvej inštancie uvedený v bode 23. odôvodnenia
napadnutého rozsudku o vzniku bezdôvodného obohatenie na strane žalobkyne z dôvodu plnenia
z neplatného právneho úkonu, ako aj záver o premlčaní tohto nároku v objektívnej 3- ročnej premlčacej
lehote od pripísania týchto finančných prostriedkov na účet spoločnosti A. R. F., resp. v sume 900,-

eur žalobkyni, po uzavretí neplatnej zmluvy, t.j. v mesiaci marec 2016 (táto skutočnosť v konaní sporná
nebola). Odvolací súd pripomína, že pre premlčanie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia
ustanovuje § 107 OZ kombinovanú premlčaciu dobu, a to subjektívnu, ktorá je dvojročná, a objektívnu,
ktorú nemožno prekročiť, hoci by ešte boli podmienky na plynutie subjektívnej premlčacej doby, a ktorej
dĺžka je určená rozdielne podľa charakteru získania bezdôvodného obohatenia. V prípade, ak bolo

bezdôvodné obohatenie získané bez úmyselného konania, jej dĺžka je tri roky, a ak bol taký prospech
získaný úmyselne, OZ určil jej dĺžku v rozsahu desať rokov. Plynutie týchto lehôt je ustanovené
odlišne a aj ich plynutie a skončenie nie je od seba závislé, to znamená obidve premlčacie doby
začínajú, plynú a končia nezávislé na sebe. Osobitne je upravený aj začiatok plynutia týchto premlčacích
dôb. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby sa vyžaduje skutočná, nie iba predpokladaná

vedomosť oprávneného o tom, že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané a kto ho získal.
Pritom nie je rozhodujúce, že oprávnený sa mohol o získaní tohto prospechu na jeho úkor dozvedieť
pri vynaložení potrebnej starostlivosti prípadne aj skôr. Naproti tomu, plynutie objektívnej premlčacej
doby je upravené bez akejkoľvek závislosti od subjektívnej vedomosti oprávneného o neoprávnenom
majetkovom prospechu získanom na jeho úkor; v zmysle ust. § 107 ods. 2 OZ plynie odo dňa, keď k

bezdôvodnému obohateniu došlo.

92. Súd prvej inštancie v okolnostiach prípadu dospel k správnemu právnemu záveru, že objektívna
premlčacia lehota v prípade bezdôvodného obohatenia z neplatnej úverovej zmluvy uplynula najneskôr
v marci 2019 a vzhľadom na to, že vzájomný nárok žalovanej bol uplatnený pred súdom až podaním

z 26. 03. 2021, došlo k márnemu uplynutiu objektívnej premlčacej doby. V tomto smere je nedôvodná
odvolacia námietka žalovanej o úmyselnom bezdôvodnom obohatení žalobkyne vyvodzovaná z jej
postoja na pojednávaní dňa 02. 12. 2020. Súd prvej inštancie opodstatnene konštatoval, že takýto
úmysel by musel byť daný už pri uzavieraní zmluvy, čo zo strany žalovanej nebolo žiadnym spôsobom
preukázané, pričom takýto úmysel vôbec nemôže preukazovať odmietavý postoj žalovanej k návrhu na

splatenie už premlčaného bezdôvodného obohatenia v splátkach s ohľadom na jej majetkové pomery
avedenéexekúcie.Naprípadjetiežneaplikovateľnýust.§107ods.3OZ,nakoľkotentomožnoaplikovať
iba na tie prípady, keď podľa zmluvy každý z účastníkov (nie iba jeden) niečo dostal, a teda každý z
nich to, čo dostal, je v prípade neplatnosti alebo zrušenia zmluvy povinný vrátiť druhému účastníkovi,čo nebol daný prípad. Okrem toho, modifikáciu ust. § 107 ods. 3 prináša ust. § 54a OZ, v zmysle
ktorého nemožno vymáhať premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy, čím ipso facto nastáva akýsi sui
generis druh preklúzie, čiže súd by mal na nevymáhateľnosť takéhoto práva prihliadnuť ex offo. Z týchto

dôvodov bolo opodstatnené potvrdiť aj odvolaním napadnutý výrok II. napadnutého rozsudku, v znení
opravného uznesenia, ktorým bola vzájomná žaloba žalovanej zamietnutá (výrok I. tohto rozsudku).

93. Správnemu výroku I. a II. vo veci samej zodpovedá aj správny výrok III. o nároku na náhradu trov
konania. Žalobkyňa bola pri uplatnení svojho nároku, o ktorom súd prvej inštancie rozhodoval úspešná,

preto jej patrí náhrada trov konania v rozsahu vyjadrenom výrokom III. napadnutého rozsudku.

94. Z už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov vyplýva, že súd nemusí
dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď

na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo
reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (viď napr. aj rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04,
II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu žalovanej, zachádzajúcu do nadbytočných
podrobností, nespôsobilú už privodiť úspech odvolaniu, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné
reagovať špecifickou odpoveďou.

95. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa ust. § 387 ods.
1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

96. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení

s ust. § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP, v zmysle ktorých odvolací súd priznal žalobkyni voči žalovanej
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, pretože táto bola v odvolacom konaní
napokon plne úspešná. Žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 257 CSP), pre ktoré by nebolo
dôvodné žalobkyni priznať náhradu odvolacích trov neboli v okolnostiach prípadu vzhliadnuté.

97. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady všetkých priznaných trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

98. Toto rozhodnutie bolo senátom odvolacieho súdu prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).