Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. jún 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 15CoP/58/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3124213374
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:3124213374.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej

a členiek senátu JUDr. Miriam Štillovej, JUDr. Lucie Prčovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:
A. B., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad
Váhom, dieťa matky: C. B., nar. XX.XX.XXXX, občan Slovenskej republiky, trvale bytom D. E. D. F.,
G. H. XX a otca: E. I., nar. XX.XX.XXXX, občan Slovenskej republiky, trvale bytom D. E. D. F., G. H.
XX, o návrhu na úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca proti rozsudku
Okresného súdu Trenčín č.k 78P/127/2024-37 zo dňa 10. marca 2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch II. a III. v spojení so závislým výrokom VI. o trovách

konania p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd
- výrokom I. maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX zveril do osobnej starostlivosti matky. Obaja rodičia ho
budú zastupovať a spravovať jeho majetok;
- výrokom II. uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého A., nar. XX.X.XXXX mesačne
sumou 150,- Eur vždy do 15. dňa v každom mesiaci vopred k rukám matky maloletého s účinnosťou
od 04.09.2024;

- podľa výroku III. nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 04.09.2024 do 31.03.2025 v sume
1035,- Eur je otec povinný splácať v splátkach vo výške 40,- Eur mesačne spolu s bežným výživným
vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku, pod hrozbou straty
výhody splátok, keď nezaplatením jednej splátky sa stane splatný celý dlh;
- výrokom IV. spôsob stretávania sa otca s maloletým A. neupravil;
- výrokom V. zrušil uznesenie Okresného súdu Trenčín č.k. 78P 127/2024-22 zo dňa 26.11.2024 o
nariadení neodkladného opatrenia s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku;

- výrokom VI. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na návrh matky maloletého A. doručený okresnému súdu
dňa 04.09.2024, ktorým žiadala zveriť maloletého do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazať plnením
vyživovacej povinnosti od podania návrhu a jeho zdôvodnenie.

3. Okresný súd uviedol vyjadrenie otca, ktorý so zverením maloletého do osobnej starostlivosti matky
súhlasil a nežiadal spôsob stretávania upraviť, pretože sa vedia s matkou mal. dohodnúť. Vyživovaciu

povinnosť navrhol určiť vo výške 70,- Eur a bude platiť škôlku. Uviedol, že pracuje len brigádne a nemá
stabilný príjem. Zarobí cca 500,- Eur mesačne. Otec navrhol určiť výživné vo výške max. 100,- Eur
mesačne.4. K procesnému postupu okresný súd uviedol, že vo veci rozhodol v zmysle § 31 CMP v neprítomnosti
otca, ktorý požiadal o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní, dňa 10.03.2025 zaslal písomné
ospravedlnenie a vyjadril súhlas, aby pojednávanie bolo vykonané v jeho neprítomnosti. Uviedol, že

nesúhlasí s určením výšky výživného v sume 150,- Eur, nakoľko mu vznikli ďalšie výdavky, a to 370,- Eur
nájomné. Musí súdne požiadať o určenie otcovstva vo vzťahu k maloletému E. J., keďže jeho matka sa
zdržiava na neznámom mieste a nebolo možné určiť otcovstvo súhlasným vyhlásením na matrike. Nemá
pravidelný príjem. Zamestnať sa nemôže kvôli exekúcii. Žiada, aby výživné bolo vo výške 100,- Eur.

5. Okresný súd poukázal na vykonané dokazovanie výsluchom matky, oboznámením návrhu v spojení
s písomným vyjadrením otca, rodného listu dieťaťa, správou o šetrení pomerov, záznamov lustrácie
Sociálnej poisťovne, záznamom o informatívnom stretnutí rodičov, obsahom spisov sp.zn. 12P/66/2016
a spisu vo vzťahu k mal. E. J. a zistil skutkový stav, ktorý právne posúdil za aplikácie § 36 ods.1, § 24
ods. 4, § 28 ods.1 a 2, § 62 ods.1,2,3,4,5, § 65 ods.1, § 75 ods.1 a 2 Zákona o rodine a rozhodol tak,
ako uviedol vo výrokovej časti svojho rozhodnutia.

6. Okresný súd mal zistené, že matka žije s maloletým A. a maloletým K. B., nar. XX.XX.XXXX (otec L.
B., nar. XX.XX.XXXX) v jednoizbovom mestskom nájomnom byte, nájomnú zmluvu má na dobu určitú -
na 1 rok. Aktuálne nemá partnera, v domácnosti žije sama. Domácnosť bola v čase sociálneho šetrenia
čistá, udržiavaná, vhodná pre maloleté deti. Maloleté deti majú v domácnosti matky zabezpečené všetky

svoje potreby, matka riadne zabezpečuje starostlivosť. V minulosti mala matka z dôvodu odchodov z
domácnosti maloletého A. zvereného neodkladným opatrením do náhradnej osobnej starostlivosti svojej
matky K. B., nar. XX.XX.XXXX. Situácia v rodine sa stabilizovala. V spoločnej domácnosti s otcom
dieťaťa E. I. nežije už viac ako 2 roky. Podľa tvrdení matky otec údajne pracuje ,,načierno“ a vykonáva
murárske práce.

7. Matka trvala na podanom návrhu na úpravu práv a povinností, pretože jej E. I. nikdy pravidelne
neprispieval výživným na maloletého. Momentálne sú spolu v sporadickom telefonickom kontakte.
Maloletý A. otca pozná, oslovuje ho otec, už sa na neho prestal pýtať, pretože s ním dlho nebol v
kontakte. Keď ho príde otec navštíviť do domácnosti, nemá problém za ním ísť. Matka poberá rodičovský

príspevok a prídavky na obidve deti spolu vo výške 450,- Eur mesačne. Na maloletého K. jej otec L.
B. prispieva výživným 80,- Eur mesačne. Mesačne uhrádza 80,- Eur nájomné, 50,- Eur elektrina, wifi
a televízia 20,- Eur mesačne. S nákupom stravy, oblečenia pre deti a liekov jej finančne a aj osobnou
starostlivosťou pomáha jej matka K. B.. Spoločne sa stravujú, aj nakupujú potraviny. Maloletý A. je
zdravý, jeho detskou lekárkou je E. E.. Matka s ním má len bežné výdavky, zatiaľ nenavštevuje materskú

školu.

8. Okresný súd poukázal na to, že kolízny opatrovník sa pokúsil vykonať pohovor s maloletým A., v
domácom prostredí, ktorý však na otázky kolízneho opatrovníka nereagoval, iba sa usmieval, odmietal
sa vyjadrovať k rodinným vzťahom, a z tohto dôvodu nemohol byť jeho názor v konaní zistený.

9. Sociálnym šetrením na uvedenej adrese otca E. I. bolo zistené, že otec sa v tejto domácnosti
nezdržiava, nepreberá tu ani písomnosti. Doporučená zásielka do vlastných rúk sa vrátila ako
nedoručená. S otcom dieťaťa nebol vykonaný ani informatívny pohovor z dôvodu neprevzatia pošty.
Otec iné vyživovacie povinnosti nemá. Vo vzťahu k maloletému E. J., nar. XX.XX.XXXX nemá súdom

určenú vyživovaciu povinnosť. Na jeho výživu prispieva sporadicky. Stará sa o neho jeho stará matka. E.
I. nie je uvedený v rodnom liste ako otec. Naďalej je dobrovoľne nezamestnaný, príležitostne brigáduje
na stavbách

10. Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci okresný súd považoval za potrebné

rozhodnúť o úprave práv a povinností k maloletému A. z dôvodu, že v súčasnosti rodičia spoločne
nezabezpečujú starostlivosť o maloletého, o ktorého sa výlučne stará matka maloletého, pričom sa v
súčasnosti ani nerealizuje stretávanie otca s maloletým. Keďže v starostlivosti matky neboli zistené
nedostatky a riadne vykonáva starostlivosť, bol maloletý A., a to aj s poukazom na vyjadrený súhlas
otca, zverený do osobnej starostlivosti matky a otcovi bola uložená vyživovacia povinnosť. Otec si v

súčasnosti vyživovaciu povinnosť neplní, napriek tomu, že mu plnenie vyživovacej povinnosti vo výške
100,- Eur mesačne bolo uložené nariadeným neodkladným opatrením.11. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti okresný súd prihliadal na to, ktorý z rodičov a v akej
miere sa o maloleté dieťaťa osobne stará. Otec maloletého dieťaťa žiadnym spôsobom nezabezpečuje
starostlivosť o maloletého a uviedol, že sa nemôže riadne zamestnať kvôli voči nemu vedeným

exekúciám. Pracuje brigádne a jeho priemerný čistý mesačný príjem je suma cca 500,- Eur. Rodičia sa
zhodli pri určovaní výživného v rozsahu 100,- Eur a vo zvyšnej výške okresný súd prihliadol na otcom
pri informatívnom stretnutí opakovane uvedený záväzok platiť maloletému škôlku, aktuálne výdavky na
zabezpečenie potrieb, konfliktnú komunikáciu medzi rodičmi, ako aj na skutočnosť, že matka v najbližšej
dobe zostane bez príjmu.

12. Okresný súd vo všeobecnosti poukázal na ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorého vyplýva
princíp potencionality príjmov, ktorý je inštitútom výrazne ochraňujúcim záujmy oprávneného a umožňuje
súdu hodnotiť nielen životné okolnosti a pomery povinného, ktoré sú reálne dané, ale aj tie, ktoré by
za určitých podmienok mohli existovať. Okolnosťou, pre ktorú súd vychádza z princípu potenciality, je
podľa ustálenej judikatúry i nemožnosť vykonávať akékoľvek zamestnanie, resp. doterajšie zamestnanie

z dôvodov na strane povinného, čím sa povinná osoba (v danej veci otec) pripraví o pravidelný príjem,
z ktorého by mohol platiť súdom určené výživné. Následkom aplikácie princípu potencionality je, že súd
pri určovaní výšky výživného vychádza z potencionálneho príjmu povinného (otca), t. j. príjmu, ktorý
by povinný dosahoval v prípade, že by riadne pracoval. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ povinný (otec)
nemá dostatočný príjem na plnenie si vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu, je povinnosťou súdu

skúmať dôvody takéhoto stavu. Pokiaľ sa rodič svojím zavineným konaním, pre ktoré sú voči nemu
vedené exekúcie, pripravuje objektívne o možnosť plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému
dieťaťu, nie je možné túto skutočnosť pričítať na ťarchu dieťaťa, ktoré podľa Článku 32 ods. 4 Listiny
základných práv a slobôd má základné právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Opačný výklad
ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine a ustanovení o výživnom by viedol k absurdným dôsledkom,

podľa ktorých by sa rodič, ktorý sa nechce riadne zamestnať, mohol zbaviť týmto spôsobom vyživovacej
povinnosti.

13. Z týchto dôvodov okresný súd za aplikácie § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri posudzovaní pomerov
povinného (otca) vychádzal z jeho predpokladaného príjmu, ktorý by mohol dosahovať v prípade, že by

riadne pracoval, t.j. z príjmu cca 800,- Eur - 1.000,- Eur mesačne (priemerný zárobok v stavebníctve).
Bol názoru, že i v súčasnosti by otec, v prípade, že by riadne pracoval, nepracoval len brigádne a
občasne, mohol dosiahnuť minimálne príjem, ktorý by mu umožnil platiť výživné pre maloleté dieťa v
súdom určenej výške s účinnosťou od podania návrhu. Súčasne považoval za potrebné poukázať aj
na dobrovoľný záväzok otca platiť poplatky spojené so škôlkou, teda jeho vedomosť o svojom príjme,

v ktorej súvislosti zdôraznil, že nie je možné sa však spoľahnúť len na vyjadrenie otca, keďže si
vyživovaciu povinnosť neplní vôbec. Súčasne nebolo možné ani ponechať starostlivosť o maloletého
výlučne na matke. Ak otec nevykonáva žiadnym spôsobom osobnú starostlivosť, mal by sa aspoň snažiť
maloletého zabezpečiť po finančnej stránke.

14. Zároveň okresný súd vyčíslil nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 04.09.2024 do
31.03.2025 v sume 1.035,- Eur, ktorý je otec povinný splácať v splátkach vo výške 40,- Eur mesačne
spolu s bežným výživným vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky počnúc právoplatnosťou tohto
rozsudku, pod hrozbou straty výhody splátok, keď nezaplatením jednej splátky sa stane splatný celý
dlh. Okresný súd otcovi povolil splatenie nedoplatku v splátkach s poukazom na výšku nedoplatku a

aktuálne pomery na strane otca.

15. Vzhľadom na to, že rodičia nežiadali upraviť stretávanie otca s maloletým A., okresný súd o úprave
stretávania sa otca s maloletým rozhodol tak, že ho ponechal na vzájomnej dohode rodičov bez zásahu
zo strany súdu. Otec by mal prejaviť záujem o svojho syna nielen formálne, ale aj v bežnom živote.

16. O zrušení nariadeného neodkladného opatrenia rozhodol okresný súd v súlade s § 363 CMP.
Nadobudnutím právoplatnosti predmetného rozsudku odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené
neodkladné opatrenie uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 78P 127/2024-22 zo dňa 26.11.2024.

17. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie otec maloletého dieťa, pretože nesúhlasil
s výškou výživného. Podľa otca okresný súd nebral do úvahy jeho životnú situáciu.18. Postupom okresného súdu, a to podaniami zo dňa 16.04.2025, bolo odvolanie otca doručené matke
a kolíznemu opatrovníkovi s možnosťou sa k nemu v lehote 10 dní písomne vyjadriť, ktorú možnosť
nevyužili.

19. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP), na základe odvolania
podaného v zákonnej odvolacej lehote osobou oprávnenou, a to otcom maloletého dieťaťa, postupom
bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods.1 CSP a contrario, keď nebolo potrené zopakovať
alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval si to ani dôležitý verejný záujem, posúdil rozsudok okresného

súdu v napadnutých výrokoch za aplikácie § 65, § 66 CMP a verejným vyhlásením rozsudku krajským
súdom za rešpektovania § 219 ods.1,3 CSP bol rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch II.
a III. v spojení so závislým výrokom VI. o trovách konania potvrdený ako vecne správne rozhodnutie
podľa ust. § 387 ods.1,2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

20. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie otca maloletého dieťaťa bez

nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 15CoP/58/2025-50
zo dňa 03.06.2025, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli
Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle vyššie uvedeného
uznesenia krajského súdu dňa 03.06.2025 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe
čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.

21. Za rešpektovania ust. § 65, § 66 CMP krajský súd uvádza, že základom pre jeho konanie bolo
odvolanie otca maloletého dieťaťa proti rozsudku okresného súdu. Otec, podľa obsahu odvolania,
namietal výroky II. a III. rozsudku okresného súdu o určenom výživnom a nedoplatku na zročnom
výživnom.

22. V súvislosti s podaným odvolaním otca maloletého dieťaťa krajský súd uvádza, že výroky I., IV.,
V., a to výrok o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky a o práve oboch rodičov ho
zastupovať, o neupravení spôsobu stretávania sa otca s maloletým, o zrušení uznesenia okresného
súdu o nariadenom neodkladnom opatrení otec nenamietal, preto v tomto rozsahu rozsudok okresného

súdu zostal nedotknutý. Podľa rozsahu a obsahu odvolania otca maloletého dieťaťa, tieto výroky
neboli napadnuté jeho odvolaním. Odvolací súd len k úplnosti dodáva k ostatným odvolaním otca
nenapadnutým výrokom, že nezistil ani ich nesprávnosť.

23. Predmetom odvolacieho prieskumu, s poukazom na dôvody otca predostreté v odvolaní, bolo

posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol správne, keď výrokom II. uložil otcovi povinnosť prispievať na
výživu maloletého A. výživným v sume 150,- Eur mesačne s účinnosťou od 04.09.2024 a závislým
výrokom III. rozhodol o zameškanom výživnom, ktoré otcovi povolil splácať.

24. Otec v podanom odvolaní namietal okresným súdom určenú výšku výživného, ktorá nezohľadňuje

jeho životnú situáciu.

25. Krajský súd uvádza, že pokiaľ išlo o odvolanie otca voči výrokom II. a III. rozsudku okresného
súdu a v ňom uvádzané tvrdenia, tak na rozhodnutie krajského súdu, ako súdu odvolacieho, v zmysle
podaného odvolania nebolo potrebné k uvádzaným námietkam nariadiť pojednávanie, za účelom

zopakovania, resp. doplnenia dokazovania, ak v konaní pred okresným súdom bolo dokazovanie
vykonané v potrebnom a dostatočnom rozsahu, z ktorého riadne zisteného skutkového stavu vychádzal
aj krajský súd, naviac, ak účastníci konania, a ani v odvolateľ v podanom odvolaní nemali návrhy na
doplnenie dokazovania.

26. Primárne krajský súd uvádza, že základom jeho rozhodnutia je aplikácia ust. § 387 ods. 2
CSP, pretože sa v celom rozsahu stotožňuje s rozsudkom okresného súdu v napadnutých výrokoch
a s odôvodnením k týmto výrokom sa viažucim a v podrobnostiach naň odkazuje. Prvoinštančné
a odvolacie konanie tvoria z hľadiska jeho predmetu jeden celok a určujúca spätosť rozsudku
odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom vytvára ich organickú (kompletizujúcu) jednotu. Krajský

súd za aplikácie ust. § 387 ods. 3 druhá veta CSP sa v odôvodnení svojho rozsudku vysporiadal len
s podstatnou námietkou uvedenou v odvolaní.27. Odvolací súd vo všeobecnosti uvádza, že zákonná vyživovacia povinnosť rodičov k deťom má
zabezpečiť uspokojenie všetkých životných potrieb dieťaťa, ktorých uspokojenie je potrebné pre jeho
všestranný telesný a duševný vývoj. Za týmto účelom zákonodarca v § 62 ods. 5 Zákona o rodine

stanovil, že vyživovacia povinnosť má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Určenie rozsahu
vychádza z dvoch základných hľadísk. Prvým aspektom sú odôvodnené potreby dieťaťa a druhým
aspektom sú individuálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery každého z rodičov. Odôvodnené
potreby sú najmä náklady spojené s jeho výživou, ošatením, bývaním, starostlivosťou o zdravie, ako aj
nákladysovzdelávanímavýchovou.Prizverenímaloletéhodieťaťadoosobnejstarostlivostilenjedného

z rodičov je pravidlom určovanie rozsahu vyživovacej povinnosti vo výroku súdneho rozhodnutia len
tomu rodičovi, ktorý maloleté dieťa v osobnej starostlivosti nemá, a je preto povinný nedostatok osobnej
starostlivosti nahrádzať vo forme všeobecného ekvivalentu, ktorým sú peniaze, ktoré slúžia na úhradu
potrieb maloletého dieťaťa.

28. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o určení výživného

dostatočne zistil skutočný stav a na základe neho rozhodol vecne správne, pričom zohľadnil všetky
zákonné aspekty vyplývajúce z ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1 Zákona o rodine.

29. K nesúhlasu otca s určenou výškou výživného krajský súd konštatuje, že okresný súd za
rešpektovania ust. § 75 ods.1 Zákona o rodine vecne správne vychádzal zo zásady potencionality, nie

fakticity príjmu u otca maloletého. Vo všeobecnosti sa uvádza, že pre zabezpečenie zhodnej životnej
úrovnedieťaťaarodiča,musísúdpriurčovanívýškyvýživnéhozvažovaťakourčujúcuživotnúúroveň,t.j.
pri hodnotení schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča vychádza nielen z fakticity
jeho príjmov, resp. z jeho reálnych majetkových pomerov, ale tiež z potencionality jeho príjmu. Uvedené
okresný súd dodržal. Ak sa otec maloletého nestotožnil s posúdením jeho životnej úrovne okresným

súdom, tak je primárne potrebné poukázať na to, že to bol otec, ktorý v rámci skutkových tvrdení
potvrdil výšku brigádnického príjmu 500,- Eur mesačne a súčasne vyjadril, že bude platiť výdavky na
materskú školu, ktoré predstavujú aj podľa kolízneho opatrovníka cca 80,- Eur. Pokiaľ otec na jednej
strane netvrdil a ani nepreukázal dôvody, pre ktoré by si nemohol nájsť stabilnú prácu s pravidelným
príjmom, tak okresný súd správne vychádzal z potencionálneho príjmu, ktorý by mohol dosahovať, a to

príjem cca 800,- Eur – 1000,- Eur mesačne (v stavebníctve). K ustálenej potencionalite príjmu na strane
otca maloletého, okresný súd zobral do úvahy schopnosti a možnosti otca maloletého, odôvodnené
potreby maloletého, ktoré neboli ani jedným z rodičov spochybnené, preto aj za odporúčania kolízneho
opatrovníka určil správnu výšku vyživovacej povinnosti otcovi 150,- Eur mesačne V tejto súvislosti je
potrebné zvýrazniť zákonnou úpravou otcovi ako rodičovi danú povinnosť prispievať na výživu svojho

dieťaťa.

30. Okresný súd vychádzal aj z toho, že matka je na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok
a má vyživovaciu povinnosť k mal. K.. V zmysle § 62 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine bol povinný
zohľadniť aj výkon osobnej starostlivosti matky, ktorý sa chápe ako určitá hodnota, ktorá sa pri určovaní

výživného nemôže nebrať do úvahy. Pokiaľ sa aj v zákonnom znení používa termín „prihliada sa“,
osobnú starostlivosť nepochybne kladie na roveň finančnému zabezpečeniu výživy. Najvýznamnejší
podiel predstavuje pri deťoch nižšieho veku, kde je osobná starostlivosť náročnejšia, kedy osobná
starostlivosť môže úplne vyvážiť peňažné plnenie vyživovacej povinnosti zo strany druhého rodiča. Ak
aj z tejto zákonnej úpravy vychádzal okresný súd a výlučnú osobnú starostlivosť matky o maloleté

dieťa zohľadnil a premietol, resp. vyjadril kompenzáciu v určitej hodnote pri určovaní výživného otcovi
maloletého dieťaťa, tak tento postup okresného súdu nepredstavoval nesprávne právne posúdenie veci.
Predsasprihliadnutímktomu,žemaloletédieťajevosobnejstarostlivostimatky,sktoroužijevspoločnej
domácnosti, tak táto musí byť aj príslušným spôsobom finančne kompenzovaná.

31. K úplnosti sa žiada dodať, že oproti osobnej starostlivosti matky o maloletého, ktorá má ešte jednu
vyživovaciupovinnosť,výkonrodičovskýchpovinnostínastraneotcajereálneobmedzenýlennaplnenie
si vyživovacej povinnosti, takže otec nie je žiadnym spôsobom limitovaný vo vzťahu k akýmkoľvek
aktivitám v rámci jeho každodenného života, teda aj v rámci aktívneho prístupu k zabezpečeniu si
pravidelného príjmu, a najmä za otcom nespochybneného stavu, že sa o maloletého relevantne

nezaujíma a ani iným spôsobom (naturálne) na neho neprispieva.

32. Za vecne správny a v súlade s ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine odvolací súd posúdil aj výrok III.
o nedoplatku na zročnom výživnom za obdobie od 04.09.2024 do 31.03.2025, ktoré výživné predstavujevýživné za už uplynulý čas, ktoré už matka na potreby maloletého dieťaťa reálne vynaložila. Okresný súd
pri zameškanom výživnom mal s ohľadom na výšku zameškaného výživného a pomery otca splnené
podmienky na určenie dlhšej lehoty na plnenie (§ 232 ods. 3 CSP), a to v splátkach splatných spolu

s bežným výživným.

33. Krajský súd nezistil dôvody pre vyhovenie odvolaniu otca maloletého dieťaťa, preto bol rozsudok
okresného súdu v napadnutých výrokoch II. a III. v spojení aj so závislým výrokom VI. o trovách
prvoinštančného konania potvrdený ako v týchto výrokoch vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387

ods. 2 CSP.

34. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 52
CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu, ak neboli zistené dôvody postupu pre iné
rozhodnutie o týchto trovách v zmysle ust. § 54, § 55 CMP.

Poučenie:

Proti tomu rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva

táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky

procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.