Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. máj 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/144/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121525885
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:6121525885.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek

senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: HBM Pharma s.r.o.,
Sklabinská 30, 036 80 Martin, IČO: 31 560 784, zastúpený: Karkó s.r.o., Obchodná 8985/5A, 010 08
Žilina, IČO: 50 158 121, proti žalovanému: FedEx Express Slovakia s.r.o., Pri starom letisku 14, 830
06 Bratislava 36, IČO: 31 351 603, zastúpený JUDr. Simonou Makúchovou, advokátkou, Novozámocká
95, 946 56 Dulovce, v konaní o zaplatenie 7.273,46 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava III č. k. 23Cb/28/2022 - 119 zo dňa 1.3.2023 takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č. k. 23Cb/28/2022 - 119 zo dňa

1.3.2023 p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava III rozsudkom č. k. 23Cb/28/2022 - 119 zo dňa 1.3.2023 vo výroku I uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 7.273,46 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne
od 4.6.2021 až do zaplatenia v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, vo výroku II
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi jednorazovú paušálnu náhradu vo výške 40,- Eur v
lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a vo výroku III zaviazal žalovaného povinnosťou

nahradiť žalobcovi trovy konania v plnej výške. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca žalobu
odôvodnil tým, že dňa 1.4.2021 odovzdal žalovanému za účelom vykonania prepravy hnuteľné veci
(kameru 2D Code Reader BR 421-F070 leaflets code reading v hodnote 3.525,- Eur a kameru 2D Code
Reader BR 421-A070 carton code reading v hodnote 3.775,- Eur) príjemcovi spoločnosti ASENTICS
GmbH& Co. KG, Birlenbacher Str. 18, D-57078 Siegen Nemecko (číslo 111112527), kontaktnej osobe
pani T. K. Q. (v objednávke nesprávne označená ako „Q.“). Žalovaný tieto hnuteľné veci adresátovi ani
žiadnemu inému zamestnancovi spoločnosti ASENTICS GmbH& Co. KG na adrese jej sídla neodovzdal,

ale podľa vlastných tvrdení ich odovzdal neznámej osobe. Z potvrdenia o odovzdaní vyplýva, že mali
byť odovzdané osobe „T.. Q., Asentics 99“, čo vyvoláva pochybnosti, komu vlastne boli predmetné
hnuteľné veci odovzdané (a či vôbec nejakej tretej osobe skutočne odovzdané boli), keďže v spoločnosti
ASENTICS GmbH& Co. KG žiadna osoba menom „Q.“ nepracuje, podľa potvrdenia od spoločnosti
ASENTICS GmbH& Co. KG žiadny jej zamestnanec žiadnu zásielku od žalovaného nepreberal a
žalobca považoval za nemožné, aby sa v mieste sídla spoločnosti mohla (celkom) náhodou ocitnúť
tretia osoba vystupujúca (opäť) náhodou pod menom „Q.“ a naviac ešte (už neuveriteľnou) náhodou

s úmyslom prevziať hodnotnú zásielku žalobcu dňa 6.4.2021 o 11:50 hod. Žalobcovi protiprávnym
konaním žalovaný spôsobil škodu. Žalovaný vrátil žalobcovi zaplatenú cenu prepravy 107,48 Eur a sumu
26,54 Eur za stratu hnuteľných vecí, hodnota prepravovaných vecí žalobcu však bola 7.300,- Eur, túto
sumu musel žalobca vynaložiť na obstaranie náhradných snímacích kamier, nakoľko ich nevyhnutnepotrebuje vo výrobe. Žalobca sa na žalovaného obrátil s výzvou na zaplatenie spôsobenej škody, ktorú
žalovaný neuhradil.

2. Súd prvej inštancie ďalej v odôvodnení uviedol, že žalovaný v rámci procesnej obrany v odpore
proti platobnému rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 8Up/1766/2021-52 zo dňa 24.11.2021
namietal, že žalobcovi bola uhradená kompenzácia za stratu zásielky vo výške 26,54 Eur v súlade s
príslušným medzinárodným dohovorom. Žalovaný ako dopravca vykonal prepravu v zmysle informácií
poskytnutých žalobcom a podľa prepravného listu zo dňa 1.4.2021 (dokument „DETAILED MANIFEST“).

Kuriér doručujúci zásielku na určené miesto doručenia kontaktoval osobu uvedenú v prepravnom liste
R.. T. K. Q.. Meno osoby, ktorej mala byť zásielka odovzdaná v zmysle prepravného listu a meno
osoby, ktorá zásielku prevzala na potvrdení o doručení zásielky sa zhoduje. Správnosť údajov na
prepravnom liste potvrdil žalobca podpisom. Žalovaný tvrdil, že postupoval s odbornou starostlivosťou
podľa pokynov žalobcu, dopravil zásielku na miesto určené v prepravnom liste a kontaktoval osobu
uvedenú v prepravnom liste telefonicky na telefónnom čísle uvedenom v prepravnom liste. Žalovaný má

za to, že na leteckú prepravu zásielky objednanej žalobcom sa aplikuje Dohovor o zjednotení niektorých
pravidiel pre medzinárodnú leteckú dopravu, prijatý v Montreale 28.5.1999, tzv. Montrealský dohovor,
zverejnený v Zbierke zákonov SR oznámením Ministerstva zahraničných vecí SR č. 544/2003 Z. z.
Zodpovednosť dopravcu je obmedzená podľa čl. 22 Montrealského dohovoru. Úprava zodpovednosti
dopravcu a prislúchajúca náhrada škody podľa Montrealského dohovoru predstavuje lex specialis

k zodpovednosti a náhrade škody dopravcu podľa slovenských právnych predpisov. Obmedzenie
zodpovednosti žalovaného vyplýva aj z čl. 15 bod. 1 písm. a) Prepravných podmienok žalovaného
platných ku dňu objednania prepravy. V zmysle čl. 22 ods. 3 Montrealského dohovoru je výška
odškodnenia v hodnote práv osobitného čerpania (SDR) na kilogram zásielky. Hmotnosť zásielky
predstavovala podľa prepravného listu menej ako 1 kg (Weight: 0,1 kg). Žalovaný si splnil svoju

povinnosť vyplývajúcu z čl. 22 ods. 3 Montrealského dohovoru, v rámci reklamačného konania uhradil
žalobcovi kompenzáciu vo výške 26,54 Eur vyčíslenú podľa čl. 22 ods. 3 Montrealského dohovoru
na základe váhy prepravovanej zásielky [konverzný kurz XDR/EUR = 1/0,829 x 22 (22 XDR = 1
kg zásielky) = 26,54 Eur]. Podľa čl. 19 bod 1 Prepravných podmienok žalovaného môže odosielateľ
zásielky poistiť za účelom krytia celej hodnoty zásielky. V prípade poistenia zásielky podľa čl. 19 ods.

1 Prepravných podmienok žalovaného by žalovaný zodpovedal v celom rozsahu škody (max. do výšky
25.000,- Eur). Napriek tomu, že predmetom zásielky boli hnuteľné veci v celkovej hodnote 7.300,- Eur,
žalobca zásielku nepoistil ani neuviedol hodnotu zásielky v objednávke, čím zanedbal svoju všeobecnú
prevenčnú povinnosť.

3. Žalobca k obrane žalovaného uviedol, že Montrealský dohovor sa zaoberá medzinárodnou prepravou
cestujúcich, batožiny a nákladu vykonávanou lietadlami za odplatu, teda právami a povinnosťami
zainteresovaných subjektov počas vykonávania medzinárodnej leteckej prepravy. V čl. 38 pojednáva
o kombinovanej preprave a stanovuje, že dohovor sa vzťahuje vyslovene na leteckú časť prepravy.
V danom prípade však nedošlo k žiadnej udalosti počas leteckej prepravy, tovar počas leteckej

prepravy nebol ani poškodený, zničený či stratený. Podľa tvrdenia žalovaného bola zásielka riadne
doručovateľom doručená na miesto určenia, akurát nedošlo k jej odovzdaniu adresátovi. Žalobca tiež
zdôraznil, že žalovaný ako profesionálny prepravca prevzal tovar v hodnote 7.300,- Eur, za prepravu
si vyúčtoval 107,48 Eur a následne, keď hrubo neprofesionálnym a nepochopiteľným spôsobom
porušil svoje povinnosti a tovar odovzdal neoprávnenej osobe alebo ho stratil a žalobcovi oznámil, že

zásielka mala byť odovzdaná osobe, ktorá neexistuje a je krajne nepravdepodobné, aby sa na mieste
dodania nachádzala, nahradí žalobcovi 26,54 Eur. Prepravné podmienky žalovaného tiež považuje za
irelevantné pre zodpovednosť žalovaného s poukazom na § 622 ods. 1 a ods. 4 zák. č. 513/1991 Zb.
Obchodnéhozákonníka(ďalejaj„ObZ“).Možnosťpoistenia(čohokoľvek)niejeprevenčnoupovinnosťou
a nepoistenie škody neznamená, že ten, kto za škodu zodpovedá, bol tejto právnej zodpovednosti

zbavený.

4. Žalovaný v priebehu konania uviedol, že úhrada kompenzácie žalobcovi neznamená automaticky
uznanie, že došlo k pochybeniu žalovaného. Na základe reklamácie žalobcu vyhodnotil zásielku ako
stratenú a trval na tom, že išlo o leteckú prepravu, nie o medzinárodnú kombinovanú prepravu. Aplikácia

Dohovoru CMR nie je v tomto prípade možná, keďže cestná doprava prebiehala iba vnútroštátne. Ďalej
namietal, že žalobca podpisom na prepravnom liste zo dňa 1.4.2021 potvrdil, že súhlasí s limitáciou
náhrady škody za stratu, zničenie alebo omeškanie zásielky v zmysle aplikovateľného medzinárodného
dohovoru a prepravných podmienok žalovaného a odkazuje na bod 15.1 Prepravných podmienok.Znenie obchodných podmienok má prednosť, ak nie je v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona
a žalobcom uvádzaný § 622 ods. 4, ako aj ďalšie ustanovenia Obchodného zákonníka nepatria
medzi kogentné ustanovenia. Ak by sa aj Montrealský dohovor vzťahoval iba na úsek leteckej

medzinárodnej prepravy, neznamená to, že Prepravné podmienky žalovaného sa nevzťahujú na
celú prepravu v zmysle bodu 15.1 písm. c) Prepravných podmienok. Obsah zmluvy, t.j. vrátane
prepravných podmienok, má prednosť pred dispozitívnymi ustanoveniami zákona. Strany platne
dojednali obmedzenie zodpovednosti žalovaného za škodu s tým, že bolo slobodným podnikateľským
rozhodnutím žalovaného si zásielku nepoistiť a znášať všetky riziká súvisiace so stratou alebo zničením

zásielky nad sumu, za ktorú zodpovedá žalovaný v zmysle aplikovateľného medzinárodného dohovoru
alebo prepravných podmienok.

5. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní (ods. 8 odôvodnenia rozsudku) vec právne posúdil
podľa čl. 1 ods. 1, čl. 22 ods. 1 až ods. 4, čl. 38 ods. 1 až ods. 2 Montrealského dohovoru (Oznámenie
MZV SR č. 544/2003 Z. z.); ustanovení § 1 ods. 1 a ods. 2, § 261 ods. 1, § 263 ods. 1, § 272 ods. 1, §

273 ods. 1 a ods. 2, § 610, § 622 ods. 1 a ods. 4, § 624 ods. 1, § 373, § 378, § 379, § 380, § 756, § 324
ods. 1, 340a ods. 1, § 365 ods. 1 a ods. 2, § 369 ods. 1 a ods. 2, § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka,
§ 1 ods. 1, § 2, § 3 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Obchodného zákonníka, ustanovení § 1 ods. 1 a ods. 2, § 34, § 35 ods. 1, § 43a ods. 1 a ods. 2, § 43c
ods. 1 a ods. 2, § 44 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, § 149, § 151 ods. 1 a ods. 2 zákona

č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Z predložených listinných dôkazov a zo
zhodných vyjadrení strán mal za to, že strany sporu uzavreli zmluvu o preprave podľa § 610 a nasl. ObZ,
kde žalobca bol odosielateľom a žalovaný dopravcom. Zmluva medzi stranami sporu bola uzavretá v
ústnej forme, pričom návrhom na uzavretie zmluvy v zmysle § 43a ods. 1 OZ (tzv. ofertou) bolo podľa
názoru súdu predloženie zásielky na prepravu žalovanému a akceptáciou takéhoto návrhu na uzavretie

zmluvy v zmysle § 43b ods. 1 OZ bolo prevzatie zásielky žalovaným. V zmysle
§ 610 ObZ bolo zmluvnou povinnosťou žalovaného ako dopravcu v prospech žalobcu ako odosielateľa
za odplatu prepraviť zásielku z určitého miesta (miesto odoslania) do určitého iného miesta (miesto
určenia) a odovzdať ju adresátovi, ktorého si vymienil žalobca. Zásielkou boli hnuteľné veci (kamera
2D Code Reader BR 421-F070 leaflets code reading v hodnote 3.525,- Eur a kamera 2D Code

Reader BR 421-A070 carton code reading v hodnote 3.775,- Eur), čo mal za preukázané predloženými
listinnými dôkazmi a zhodnými vyjadreniami strán sporu. Podľa objednávky žalobcu mal žalovaný
odovzdať uvedené hnuteľné veci do spoločnosti ASENTICS GmbH& Co. KG kontaktnej osobe pani
T. K. Q. (v objednávke však žalobcom označená ako „Q.“). Žalovaný nepreukázal, že doručil zásielku
žalobcu ním vymienenému adresátovi, že by zásielku odovzdal tejto osobe alebo inému zamestnancovi

spoločnosti ASENTICS GmbH& Co. KG na adrese sídla spoločnosti. Žalovaný predložil „potvrdenia
o odovzdaní“, kde sa uvádza, že predmetná zásielka mala byť odovzdaná osobe „T.. Q., Asentics 99“
dňa 6.4.2021 o 11:50 hod. Takto označený subjekt nebol adresátom zásielky. Žalobca omylom uviedol
nesprávne priezvisko adresáta namiesto „Q.“ uviedol nesprávne „Q.“, avšak súd prvej inštancie mal
za to, že ani chyba v priezvisku adresáta („Q.“ namieto „Q.“) nemohla spôsobiť, že zásielka nebude

doručená adresátovi, alebo že sa pre nemožnosť doručenia z tohto dôvodu vráti, keďže žalovaný
ako dopravca by mal hneď ako zistil, že žalobca nesprávne označil adresáta, kontaktovať žalobcu,
nakoľko v písomnej objednávke boli kontaktné údaje pracovníka žalobcu, konkrétne Natálie Petrovičovej
s uvedením telefónneho čísla. Súd prvej inštancie mal za to, že žalovaný nepostupoval s odbornou
starostlivosťou ako dopravca a zásielku (ak aj) doručil tretej osobe, ktorá nebola adresátom, porušil

zmluvu uzavretú v ústnej forme so žalobcom.

6. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalovaný dokonca priznal, že zásielku nedoručil, a to tým,
že žalobcovi nahradil podľa žalovaného dostatočné odškodnenie vo výške 26,54 Eur v zmysle
Montrealského dohovoru tvrdiac, že žalobcovi neprináleží vyššia výška odškodnenia, nakoľko zásielku

nepoistil ani neurobil osobitné vyhlásenie. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že na danú vec sa
Montrealský dohovor, konkrétne článok 1 a 22 nevzťahuje. V prípade prejednávanej prepravy neprišlo
k zničeniu, strate, poškodeniu zásielky alebo omeškania časti zásielky, zásielka sa v zmysle tvrdení
žalovaného ani nestratila, ani nezničila a ani nebola poškodená, ale žalovaný ju odovzdal cudzej
osobe.Súdprvejinštanciepretoaplikovalvnútroštátneprávo,tedaustanoveniaObchodnéhozákonníka.

Ako nedôvodnú vyhodnotil aj obranu žalovaného, že v zmysle jeho Prepravných podmienok mal
žalobca nárok na odškodnenie vo výške o cca 7,- Eur nižšej, ako mu vyplatil (vyplatil mu sumu
26,54 Eur). Zmluva o preprave bola uzavretá fakticky, teda v ústnej forme a akékoľvek prílohy alebo
všeobecné obchodné podmienky, museli byť žalobcom ako zmluvnou stranou výslovne podpísané. Súdprvej inštancie neakceptoval obranu, že sa prepravné podmienky žalovaného na žalobcu vzťahujú,
nakoľko neobsahovali podpis žalobcu, s ich znením žalobca neprejavil súhlas a žalovaný nepreukázal,
že žalobca bol s nimi pri vzniku záväzkového vzťahu medzi stranami sporu oboznámený. Súd

prvej inštancie uviedol, že súdnou praxou bola už dávnejšie implikovaná do slovenského právneho
systému podmienka podpisu všeobecných obchodných podmienok tou zmluvnou stranou, ktorá ich
nevypracovala a netýkajú sa jej obchodnej činnosti.

7. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že žalobcovi ako objednávateľovi vznikol nárok na náhradu

škody v zmysle § 624 ods. 1, § 373 a § 378 až § 380 ObZ. Výšku škody 7.300,- Eur mal za preukázanú
z nákladov, ktoré musel žalobca vynaložiť na opätovné získanie hnuteľných vecí, ktoré boli predmetom
zásielky, od ktorej žalobca správne odpočítal sumu 26,54 Eur, ktorú už žalovaný žalobcovi vyplatil a ktorú
mu s odkazom na § 373 a nasl. ObZ priznal. Súd prvej inštancie tiež žalobcovi priznal podľa § 365 a §
369 ObZ úroky z omeškania vo výške 9% ročne za obdobie od 4.6.2021 (deň nasledujúci po dni vzniku
škody žalobcu) vychádzajúc z § 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z. a základnej úrokovej

sadzby Európskej centrálnej banky k prvému dňu omeškania vo výške 0% a paušálnu náhradu nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur podľa § 369c ods. 1 ObZ a § 2 Nariadenia vlády
SR č. 21/2013 Z. z. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP.

8. Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), písm. d), písm. f)

a písm. h) CSP, má za to, že mu súd nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; namieta inú vadu
konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, namieta, že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne právne vec
posúdil. Žalovaný navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne a

prizná žalovanému nárok na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania v rozsahu 100%.

9. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP žalovaný odôvodňuje tým, že žiadna zo strán v
žiadnom písomnom vyjadrení ani prednese na pojednávaní neuviedla, že k uzavretiu zmluvy o preprave
došlo ústne. Žalobca v žalobe v druhom odseku uviedol: „Konkrétne podľa objednávky žalobcu mal

žalovaný odovzdať hnuteľné veci do spol. ASENTICS GmbH& Co. KG kontaktnej osobe pani T. K.
Q. (...)“. Ako listinný dôkaz pod názvom „objednávka prepravy u žalovaného - príloha č. 2“ predložil
písomnú zmluvu o preprave podpísanú oboma stranami, ktorá v poslednom odseku (pod podpismi
strán) obsahovala informáciu o limitácii škody žalovaného ako prepravcu v súlade s medzinárodným
dohovorom, ktorý sa aplikuje na daný druh prepravy a s odkazom na Prepravné podmienky žalovaného.

Žalovaný v odpore reagoval na vyjadrenia žalobcu v žalobe, spôsob a forma uzavretia zmluvy o preprave
nebola medzi stranami sporná, preto žalovaný v odpore neuvádza argumentáciu k spôsobu a forme
uzavretia zmluvy o preprave. V zmysle čl. 7 ods. 1 CSP, predmet konania určujú strany sporu. Forma
uzatvorenia zmluvy o preprave nebola žiadnou zo strán v spore rozporovaná a obe strany sporu
vychádzali v spore z toho, že doprava bola vykonaná na základe písomného dokumentu „objednávka

prepravy“. Nakoľko písomnosť zmluvy nebola sporná, súd prvej inštancie porušil dispozičný princíp
civilného sporového konania a nesprávne a svojvoľne dospel k záveru, že zmluva o preprave bola
uzatvorenáústneaprávneposúdenie,kuktorémudospelsúdprvejinštancie,žezmluvabolauzatvorená
ústne je ničím nepodložené. Žalovaný tiež namieta absenciu spornosti (ne)oboznámenia sa žalobcu
s Prepravnými podmienkami žalovaného. Žalobca rozporoval v konaní pred súdom prvej inštancie

limitáciu náhrady škody len s poukazom na ustanovenia § 622 až 624 ObZ, nie tým, že by sa Prepravné
podmienky žalovaného nemali aplikovať. Žalovaný tento procesný útok žalobcu eliminoval poukazom
na dispozitívnosť predmetných ustanovení. Žalovaný zastáva názor, že súd prvej inštancie sa s ničím z
uvedeného sa nevysporiadal a napriek tomu, že skutkové a právne okolnosti neboli rozporované, dospel
k úplne opačnému záveru. V odôvodnení napadnutého rozsudku naviac absentuje odôvodnenie, ako

súd prvej inštancie dospel k záveru o ústne uzatvorenej zmluve. Postup súdu prvej inštancie považuje
za arbitrárny a zakladajúci odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP.

10. Aj odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP žalovaný odôvodňuje tým, že súd prvej inštancie
nesprávne vyhodnotil formu a obsah uzatvorenej zmluvy. Z objednávky predloženej žalobcom pod

názvom„objednávkaprepravyužalovaného-prílohač.2“(čozodpovedálistinnémudôkazuuvedenému
súdom v ods. 8 odôvodnenia) jasne vyplýva forma (písomná) a obsah uzatvorenej zmluvy o preprave.
Súd prvej inštancie však dospel k záveru, že zmluva bola uzatvorená fakticky, teda v ústnej forme a
nevzal do úvahy listinný dôkaz predložený žalobcom a následne obsah zmluvy nesprávne interpretoval(nesprávne právne posúdil). Žalovaný uviedol, že správnym skutkovým zistením bol záver, že došlo k
uzatvoreniu zmluvy o prepravy medzi stranami, nesprávnym skutkovým zistením súd prvej inštancie
nevyhodnotil „objednávku“ ako zmluvu o preprave, napriek tomu, že obe strany sporu túto skutočnosť

nerozporovali a toto skutkové tvrdenie, týkajúce sa listinného dôkazu vychádzalo z tvrdení oboch
strán. Súd prvej inštancie síce dôkaz vykonal, avšak nesprávne ho vyhodnotil a dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam. Nesprávne vyhodnotenie zákonnosti dôkazov súdom prvej inštancie zakladá vadu
konania podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP.

11.Žalovanýnaplnenieďalšíchodvolacíchdôvodovpodľa§365ods.1písm.d)CSPa§365ods.1písm.
h) CSP vidí v (ne)aplikácii Montrealského dohovoru súdom prvej inštancie, nesprávnom vyhodnotení
údajnej ústnej formy uzatvorenej zmluvy medzi stranami sporu a neprihliadnutí na Prepravné podmienky
žalovaného. Namieta, že súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodnutí z nesprávneho právneho
posúdenia veci, nakoľko neaplikoval na predmetný spor Montrealský dohovor. V danom spore išlo o
medzinárodnú prepravu zásielky, miesto vyzdvihnutia zásielky bolo na Slovensku (mesto Martin) a

miestourčeniazásielkyvNemecku(mestoSiegen).Podľaodbornejliteratúrysamedzinárodnápreprava
tovaru spravuje medzinárodnými zmluvami, ak sú pre Slovenskú republiku záväzné. Medzi takéto
medzinárodné zmluvy, ktorými je Slovenská republika viazaná, patrí aj Montrealský dohovor, pričom
žalovaný cituje čl. 1 ods. 1 a čl. 22 ods. 3 Dohovoru. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 07.07.2022 uviedol,
že na základe reklamácie žalobcu vyhodnotil zásielku žalobcu ako stratenú (bez toho, aby uznal, že

nekonal s odbornou starostlivosťou), keďže žalobca preukázal, že zásielka sa nenachádza na mieste
doručenia a uhradil žalobcovi kompenzáciu a dobropisoval uhradené prepravné náklady. Žalovaný
argumentuje, že ak zásielky niet, znamená to, že je nedohľadateľná a tým pádom stratená. Článok 22
ods. 3 Montrealského dohovoru podľa žalovaného dopadá na všetky situácie, keď nedôjde k doručeniu
zásielky adresátovi (žalovaný namieta, že súd prvej inštancie učinil svojvoľne a nesprávne jazykový,

resp. gramatický výklad). Súd prvej inštancie navyše nesprávne uvádza, že podľa žalovaného bola
zásielka odovzdaná inej osobe, ide o tvrdenie žalobcu. Žalovaný v spore neuznal, že zásielku odovzdal
inej osobe, než uviedol v objednávke prepravy žalobca a uvedené v konaní ani nebolo preukázané.
Žalovaný uznal, že došlo k strate zásielky a odškodnil žalobcu v súlade s Montrealským dohovorom.
O stratu zásielky by šlo aj v prípade, ak by bolo tvrdenie žalobcu správne. Napadnutý rozsudok preto

je aj zmätočný (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP).

12. Žalovaný má za to, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, a
to spôsobu a formy vzniku záväzkovo-právneho vzťahu, nakoľko zmluvu posúdil ako uzavretú ústne,
pričom žalobcom predložený dokument „objednávka prepravy“ obsahuje všetky náležitosti písomne

uzavretej zmluvy o preprave. Medzi súdom prvej inštancie vykonanými dôkazmi je aj „objednávka
prepravy u žalovaného“. Pod „objednávkou prepravy u žalovaného“ sa rozumie písomne uzatvorená
zmluva o preprave medzi žalobcom a žalovaným, zachytená v písomnej forme, ktorá obsahuje
podstatnénáležitostizmluvyopreprave(objednávateľ/odosielateľ,dopravca,miestourčenia,všeobecná
identifikácia zásielky, uvedenie informácie o odplatnosti prepravy - „sender pays“ a zvolená odplatná

služba „service - G (12N) 12:00 Expres) a uvedenie informácie o limitácii škody žalovaného ako
prepravcu v súlade s medzinárodným dohovorom, ktorý sa aplikuje na daný druh prepravy a odkazom
na Prepravné podmienky žalovaného.

13. Žalovaný nesprávne právne posúdenie veci vidí aj v neprihliadnutí na Prepravné podmienky

žalovaného pri rozhodovaní. Žalovaný poukazuje na text na „Objednávke prepravy“ zo dňa 01.04.2021
pod podpismi odosielateľa (žalobcu) a prepravcu (žalovaného), kde žalobca podpisom potvrdil,
že súhlasí s limitáciou náhrady škody za stratu, zničenie alebo omeškanie zásielky v zmysle
aplikovateľného medzinárodného dohovoru a prepravných podmienok žalovaného aplikovateľných na
predmetnú zmluvu. Prepravné podmienky žalovaného boli žalobcovi známe pri uzatváraní zmluvy

o preprave a prejavil vôľu byť nimi viazaný podpisom na dokumente „Objednávka prepravy“, ktorý
predstavuje uzavretú formulárovú zmluvu o preprave bežne používanú v obchodnom styku v oblasti
prepravy. Podľa odbornej literatúry takto pripravený návrh zmluvy druhá strana prijme alebo ho odmietne
(„beralebonechajtak“).Argumentáciasúduprvejinštancie,vzmyslektorejtzv.inéobchodnépodmienky
musia byť druhej zmluvnej strane známe a zároveň, pokiaľ na ne zmluva odkazuje, musia byť žalobcom

ako druhou zmluvnou stranou výslovne podpísané, nemá oporu v § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka.
Žalobca netvrdil ani nenamietal, že by sa Prepravné podmienky žalovaného nemali aplikovať. Ak by aj
súd prvej inštancie vzal do úvahy aplikáciu slovenského práva a neaplikáciu Montrealského dohovoru,
nie je nárok na náhradu škody v rozsahu požadovanom žalobcom daný. Žalobca uzatvoril zmluvuo preprave, ktorá sa riadi aj Prepravnými podmienkami žalovaného, čo Obchodný zákonník v § 273
ods. 1 umožňuje. Obsah zmluvy, t.j. vrátane Prepravných podmienok žalovaného, má prednosť pred
dispozitívnymi ustanoveniami zákona. Podľa žalovaného limitácia rozsahu náhrady škody je prípustná,

nakoľko § 379 a § 380 ObZ sú dispozitívnymi ustanoveniami. Zároveň v bežnom obchodnom styku slúži
nakrytierizíkinštitútpoistenia,žalobcazásielkunepoistilanineuviedoljejhodnotuakovyplývazozmluvy
o preprave. Žalovaný žalobcovi nahradil škodu v súlade s Prepravnými podmienkami žalovaného. Súd
prvejinštancievods.62odôvodneniarozsudkutvrdí,žesúdnoupraxoubolauždávnejšieimplikovanádo
slovenskéhoprávnehosystémupodmienkapodpisuvšeobecnýchobchodnýchpodmienoktouzmluvnou

stranou, ktorá ich nevypracovala a netýkajú sa jej obchodnej činnosti, ale žiadnu konkrétnu prax
nereferoval. Ak by existovali takéto súdne rozhodnutia, by boli ústavne neudržateľné ako nemajúce
oporu v platnom právnom poriadku (§ 273 ods. 1 ObZ) a nerešpektujúce autonómiu vôle strán sporu.

14. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, napadnutý rozsudok považuje za správny a zákonný,
dôkladne odôvodnený a aj očividne spravodlivý. Žalobca zdôraznil, že podstata sporu spočíva v tom, že

sa obrátil na žalovaného ako profesionálneho prepravcu, aby zabezpečil prepravu balíka (hnuteľných
vecí žalobcu) na servis do Nemecka. K tomuto nedošlo, balík žalovaný adresátovi nedoručil, mal
ho odovzdať neznámej osobe (nie adresátovi, o tom ani niet sporu), aspoň takto to tvrdil žalovaný.
Žalovaný pochybenie uznal, vrátil žalobcovi cenu prepravy (107,48 Eur) a ako odškodné hnuteľných
vecí (priemyselných kamier) v hodnote 3.525,- Eur a 3.775,- Eur mu zaplatil sumu 26,54 Eur. Žalobca s

ohľadom na skutkové okolnosti (vo všeobecnosti) vôbec nerozumie postoju žalovaného v danej veci.

15. Žalobca vôbec nerozumie, čo žalovaný vytýka súdu ohľadom konštatovania, že zmluva medzi
stranami mala byť ústna. Súd konštatuje nesporný fakt, že bola objednávka žalobcu a bola akceptácia
objednávky žalovaného. Zmysel polemiky žalovaného, či to bola písomná alebo ústna zmluva vo vzťahu

k sporným skutočnostiam a predmetu konania žalobcovi uniká. Žalobca tiež uvádza, že sa samozrejme
s Prepravnými podmienkami žalovaného neoboznámil, nemal na to žiaden dôvod, obrátil sa na
žalovaného ako profesionála, aby zabezpečil prepravu a rozumne predpokladal, že tak žalovaný urobí.
Prvostupňový súd v súlade s dlhodobou rozhodovacou praxou a elementárnymi právnymi princípmi
skonštatoval zrejmý fakt, že žalovaný nepreukázal, že by sa žalobca s prepravnými podmienkami

oboznámil a že by s nimi súhlasil, preto žalobca nechápe, v čom je nelogické alebo nesprávne toto
konštatovanie, avšak tiež opakovane poukazuje na jasnú dikciu § 622 ods. 4 Obchodného zákonníka,
v zmysle ktorého sú ustanovenia zmluvy, ktorou sa obmedzuje zodpovednosť dopravcu ustanovená
podľa odsekov 1 až 3, neplatné. Z podstaty tohto ustanovenia vyplýva, že ide o ustanovenie kogentné
(nie je možné, aby zákon postihoval neplatnosťou ustanovenie zmluvy, ktoré by súčasne umožňovalo

dohodnúť inak, ako znie zákon). Žalobca sa tiež stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že
Montrealský dohovor sa na daný prípad nevzťahuje, čo vyplýva aj priamo z jeho textu. Montrealský
dohovor by sa vzťahoval na stratu zásielky v prípade, ak by došlo k strate/zničeniu zásielky počas
medzinárodnej leteckej prepravy (t.j. prakticky keď je zásielka v lietadle, napr. v prípade leteckej
katastrofy). Žalovaný sa, podľa žalobcu snaží naznačiť, že došlo k strate zásielky a k tejto mohlo dôjsť

aj v čase leteckej prepravy (lebo, že žalovaný nikdy neuznal odovzdanie zásielky tretej osobe), voči
takémuto „slovičkáreniu“ sa však žalobca ohradzuje. Žalobca súdu predostrel vec tak, ako stratu popísal
a tvrdil mu celú dobu žalovaný, konečne asi o zásielke by mal vedieť žalovaný, keď ju prepravoval a
nemá ju. Žalovaný tvrdil, že k odovzdaniu zásielky došlo, uviedol presne miesto, čas a domnelú osobu
preberajúcu zásielku, čo žalobca aj presne takto popísal súdu, preto žalovaný nemôže viniť žalobcu a

súd z toho, že vychádzajú z jednoznačných tvrdení žalovaného, ktoré unisono vylučujú, že by k strate
zásielky malo dôjsť počas leteckej prepravy, čo naviac žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie
netvrdil a ani nepreukázal. Žalobca napokon okrem správneho skutkového a právneho posúdenia veci
súdom prvej inštancie akcentuje dobré mravy a poctivý obchodný styk. Nepovažuje za normálne, aby
si objednal profesionálne doručenie hodnotného pracovného nástroja, za toto zaplatil 107,48 Eur (čo

vzhľadom na veľkosť zásielky a vzdialenosť vôbec nie je málo) a po nepochopiteľnej strate zásielky
(domnelého odovzdania neznámej osobe) žalovaný za nič nezodpovedal a odmietol nárok žalobcu s
tým, že sa predsa mal poistiť.

16. K vyjadreniu žalobcu k odvolaniu sa vyjadril žalovaný (odvolacia replika). Poukázal na to, že

žalobca nereflektuje svoju prevenčnú povinnosť, v rámci ktorej nepoistil svoju zásielku vyššej hodnoty
ani neuviedol jej hodnotu ako vyplýva zo zmluvy o preprave. Žalovaný uvádza, že v bežnom
obchodnom styku v rámci prepravných služieb je limitácia náhrady škody pri strate, poškodení
alebo odcudzení zásielky bežne zakotvená v prepravných podmienkach poskytovateľov takýchtoslužieb, ako príklad poukazuje na bod 9.2 a 9.3 Poštových podmienok - Balík spoločnosti Slovenská
pošta a.s., ktoré k vyjadreniu predkladá. Vzhľadom na obdobnú formuláciu obmedzenia náhrady
škody v Montrealskom dohovore a Prepravných podmienkach žalovaného žalobcovi uhradil príslušnú

kompenzáciu a dobropisoval uhradené prepravné náklady, preto k rozporu s dobrými mravmi ani
poctivým obchodným stykom nemohlo prísť. Žalovaný trvá na tom, že súd prvej inštancie posúdil formu
uzatvorenia zmluvy ako ústnu, čo z predložených dôkazov nevyplýva a samotný žalobca nerozporoval
písomnú formu zmluvy. Význam formy uzatvorenia zmluvy je podstatný najmä z dôvodu aplikácie
prepravných podmienok žalovaného na predmetný zmluvný vzťah. Tvrdenia žalobcu, že Prepravné

podmienky nečítal a nevyhodnocoval, sú v príkrom rozpore so spôsobom uzatvorenia zmluvy medzi
stranami sporu. K preprave objednanej cez webovú stránku žalovaného (t.j. k uzatvoreniu zmluvy)
nemohlo technicky dôjsť bez toho, aby žalobca neodsúhlasil (neodklikol), že sa oboznámil s obchodnými
podmienkami žalovaného ako poskytovateľa služieb. Prepravné podmienky sa tým stali súčasťou
uzatvorenej zmluvy. Žalovaný uvádza, že žalobca v konaní neuviedol, že by nebol oboznámený s
prepravnými podmienkami žalovaného a nerozporoval ich aplikáciu na predmetný zmluvný vzťah, preto

táto skutočnosť nebola sporná a žalovaný je nepreukazoval.

17. Žalobca v odvolacej duplike zo dňa 25.8.2023 poukázal na to, že žalovaný v odvolacej replike
predkladá nové dôkazy (Poštové podmienky - Slovenská pošta a.s.) a uvádza nové tvrdenia, na ktoré
s poukazom na § 366 CSP v odvolacom konaní nie je možné prihliadať, naviac sú vo vzťahu k

prejednávanej veci bez významu. Žalobca opakovane zdôrazňuje, že v zmysle § 622 ods. 4 ObZ sú
neplatné tie ustanovenia zmluvy, ktorými sa obmedzuje zodpovednosť dopravcu podľa odsekov 1 až 3
tohto ustanovenia.

18. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

19. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v zmysle § 379 a § 380 ods. 1
CSP v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania bez nariadenia pojednávania, pričom termín
verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a na

webovej stránke Krajského súdu v Bratislave v zákonnej lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením,
dňa 16.5.2025.

20. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom predloženého spisu súdu prvej inštancie, napadnutým
rozhodnutím, odvolaním žalovaného a vyjadreniami strán v odvolacom konaní dospel k záveru, že

odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Po oboznámení sa s obsahom odvolania odvolací súd konštatuje,
že odvolacia argumentácia žalovaného v zásade kopíruje jeho procesnú obranu uplatnenú v konaní pred
súdom prvej inštancie, pričom odvolateľ variuje v podanom odvolaní identické námietky, ktoré sa snaží
subsumovať pod rôzne odvolacie dôvody. Možno však zhrnúť, že z vecnej stránky žalovaný v odvolaní
namieta nesprávne právne posúdenie veci v tom, že súd prvej inštancie neaplikoval na posúdenie

nároku žalobcu Montrealský dohovor, nesprávne právne posúdil formu uzatvorenej prepravnej zmluvy,
nesprávne právne posúdil limitáciu náhrady škody s ohľadom na dispozitívny charakter § 379 a §
380 Obchodného zákonníka, nesprávne posúdil neaplikovanie Prepravných podmienok žalovaného v
rozpore s § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka. Zároveň žalovaný namieta zmätočnosť napadnutého
rozhodnutia, keď v odvolaní tvrdí, že ak zásielky niet, znamená to, že je nedohľadateľná a tým pádom

stratená, súd prvej inštancie mal však nesprávne uviesť, že zásielka bola odovzdaná inej osobe, čo
je tvrdenie žalobcu, ktoré žalovaný v spore neuznal a v konaní to nebolo preukázané. Žalovaný tiež
tvrdí, že uznal, že došlo k strate zásielky a odškodnil žalobcu v súlade s Montrealským dohovorom. K
jednotlivým odvolacím námietkam odvolací súd uvádza nasledovné:

21. Predmetom sporu je náhrada škody uplatnená žalobcom ako odosielateľom voči žalovanému
ako prepravcovi z titulu porušenia povinností žalovaného z prepravnej zmluvy, konkrétne povinnosti
odovzdať zásielku adresátovi, ktorého si vymienil žalobca odovzdaním zásielky subjektu, ktorý nebol
adresátom zásielky. Žalobca si v konaní uplatňuje titulom náhrady škody rozdiel medzi cenou zásielky
v čase prevzatia dopravcom 7.300,- Eur (kamera 2D Code Reader BR 421-F070 leaflets code reading

v hodnote 3.525,- Eur a kamera 2D Code Reader BR 421-A070 carton code reading v hodnote 3.775,-
Eur) a sumou 26,54 Eur uhradenou titulom náhrady škody žalovaným.22. Žalovaný uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP odôvodňuje tým, že súd
prvej inštancie porušil dispozičný princíp civilného sporového konania a hoci forma uzatvorenia zmluvy
o preprave nebola žiadnou zo strán rozporovaná a obe vychádzali v spore z toho, že doprava bola

vykonaná na základe písomného dokumentu „objednávka prepravy“, nesprávne a svojvoľne dospel
k záveru, že zmluva o preprave bola uzatvorená ústne a právne posúdenie, ku ktorému dospel súd
prvej inštancie, že zmluva bola uzatvorená ústne, je ničím nepodložené. V súvislosti s vytýkaným
pochybením žalovaný uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP a namieta nesprávne
právneposúdenieformyuzatvorenejprepravnejzmluvymedzižalobcomažalovaným,keďlistinnýdôkaz

pod názvom „objednávka prepravy u žalovaného - príloha č. 2 k žalobe vykonal, avšak nesprávne ho
vyhodnotil a dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne vyhodnotenie zákonnosti dôkazov
súdom prvej inštancie zakladá vadu konania podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP.

23. Odvolací súd sa s námietkou nesprávneho právneho posúdenia formy uzatvorenej prepravnej
zmluvy nestotožňuje. Zároveň v žiadnom prípade nie je pravdou, že by žalobca v konaní pred

súdom prvej inštancie tvrdil, že medzi stranami bola uzatvorená zmluva o preprave písomnou formou.
Žalobca žalobu odôvodnil tým, že „dňa 01.04.2021 odovzdal žalovanému za účelom vykonania prepravy
hnuteľné veci“..., ďalej tiež tvrdí, že „konkrétne podľa objednávky mal žalovaný odovzdať hnuteľné veci
do spoločnosti ASENTICS GmbH& Co. KG....“. Žalobca v žalobe ani počas konania pred súdom prvej
inštancie netvrdil, že by prišlo k uzatvoreniu písomnej zmluvy. Odvolací súd preto zhodne s vyjadrením

žalobcukodvolaniuuvádza,žesúdprvejinštanciekonštatujenespornýfakt,žebolaobjednávkažalobcu
a bola akceptácia objednávky žalovaného.

24. Odvolací súd ďalej uvádza, že skutočnosť, ako strana sporu formálne označí listinný dôkaz, ktorý
predkladá súdu ako prílohu k žalobe (alebo inému podaniu na súd) nijakým spôsobom nezaväzuje

konajúci súd pri vyhodnotení obsahu takej listiny a jej právnom posúdení. Žalobca ako prílohu k žalobe
predložil listinu, ktorú označil v prílohách žaloby ako objednávku prepravy, ktorou preukazoval zmluvný
vzťah medzi stranami sporu. Odvolací súd ale konštatuje, že táto listina preukazuje skutočnosť, že
žalobca odovzdal hnuteľné veci na prepravu žalovanému, nejde o písomnú objednávku prepravy,
ako tvrdí v odvolaní žalovaný, ale o písomné potvrdenie prevzatia zásielky (§ 611 ods. 1 ObZ), v

ktorom žalobca ako odosielateľ písomne podpisom potvrdil odovzdanie zásielky na prepravu a žalovaný
jej prevzatie na prepravu (listina „DETAILED MANIFEST“). Žalovaný v odpore listinu charakterizuje
ako prepravný list. Správnosti záveru súdu prvej inštancie, že zmluva bola uzatvorená neformálne,
nasvedčuje aj vyjadrenie samotného odvolateľa v odvolacej replike, že „.. K preprave objednanej cez
webovú stránku žalovaného (t.j. k uzatvoreniu zmluvy) nemohlo technicky dôjsť bez toho, aby žalobca

neodsúhlasil (neodklikol), že sa oboznámil s obchodnými podmienkami žalovaného ako poskytovateľa
služieb.“ Je pravdou, že z § 40 Občianskeho zákonníka vyplýva, že písomný právny úkon je platný,
ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy
na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými
prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé (§ 40 ods. 3) a písomná forma je zachovaná, ak je právny

úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie
obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná
vždy, ak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým
podpisom alebo zaručenou elektronickou pečaťou (§ 40 ods. 4), ale obsahom predloženého spisu je
emailová správa žalovaného zo dňa 01.04.2021 (č. l. 29), ktorou potvrdzuje prijatie objednávky žalobcu,

bez zaručeného elektronického podpisu alebo zaručenej elektronickej pečate. Súd prvej inštancie
vec správne právne posúdil so záverom, že zmluva medzi stranami sporu nebola uzavretá písomne,
návrhomnauzavretiezmluvyvzmysle§43aods.1OZ (tzv.ofertou)bolopodľanázorusúdupredloženie
zásielky na prepravu žalovanému a akceptáciou takéhoto návrhu na uzavretie zmluvy v zmysle §
43b ods. 1 OZ bolo prevzatie zásielky žalovaným, čo vyplýva z potvrdenie prevzatia zásielky zo dňa

01.04.2021, ktoré podpísali obe strany (odovzdanie zásielky na prepravu potvrdil žalobca a jej prevzatie
na prepravu žalovaný), ako aj emailovej komunikácie strán, kde žalovaný žalobcovi potvrdzuje prijatie
objednávky prepravy a oznamuje, že jeho zásielku vyzdvihne na prepravu 1.4.2021 o 12,30 hod. a o.i.
aj pokyn, že žalobca si má stiahnuť a vytlačiť pred príchodom kuriéra „manifest“, kuriér zoberie jednu
kópiu a druhú ponechá žalobcovi ako doklad. Skutočnosť, že žalobca formálne listinu označil v prílohách

ako „objednávka“ je pre jej právne posúdenie bez významu. Odvolací súd sa síce stotožnil s námietkou
odvolateľa, že „ústne“ uzatvorenie zmluvy strany nebolo v konaní tvrdené a preukázané, ale bez ohľadu
na právne posúdenie formy uzatvorenej zmluvy o preprave súdom prvej inštancie, toto nemá vplyv naspor o rozsahu zodpovednosti žalovaného v prejednávanej veci, ako odvolací súd vysvetľuje ďalej v
odôvodnení.

25. Odvolací súd ešte dodáva, že žalovaný v tejto súvislosti namietal aj „nesprávne vyhodnotenie
zákonnosti dôkazov“ súdom prvej inštancie, ktoré by malo zakladať odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1
písm.d) CSP,kčomuodvolacísúdkonštatuje,žeidezrejmeonepresnúformuláciuodvolateľa.Odvolací
súd z obsahu spisu nezistil žiadne okolnosti, ktoré by nasvedčovali nezákonnosti obsahu dôkazov alebo
nezákonnosti spôsobu obstarania akéhokoľvek dôkazu produkovaného stranami a žalovaný ani takúto

námietku v konaní pred súdom prvej inštancie neuplatnil.

26. Žalovaný naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP a § 365 ods. 1 písm. h)
CSP vidí v tom, že súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodnutí z nesprávneho právneho posúdenia veci,
nakoľko neaplikoval na predmetný spor Montrealský dohovor, nakoľko medzinárodná preprava tovaru
sa spravuje medzinárodnými zmluvami, ak sú pre Slovenskú republiku záväzné a namieta, že článok 22

ods. 3 Montrealského dohovoru dopadá na všetky situácie, keď nedôjde k doručeniu zásielky adresátovi.
Žalovaný uznal, že došlo k strate zásielky a odškodnil žalobcu v súlade s Montrealským dohovorom.

27. Odvolací súd sa s námietkou žalovaného nestotožňuje. Je pravdou, že zmluvným základom v
spore je medzinárodná preprava zásielky, miesto vyzdvihnutia zásielky bolo mesto Martin, Slovenská

republika a miesto určenia zásielky mesto Siegen, Nemecko. Rovnako je možné sa vo všeobecnosti
stotožniť s názorom žalovaného, že podľa odbornej literatúry sa medzinárodná preprava tovaru spravuje
medzinárodnými zmluvami, ak sú pre Slovenskú republiku záväzné. V prejednávnej veci však aplikáciu
tzv. Montrealského dohovoru (Dohovor o zjednotení niektorých pravidiel pre medzinárodnú leteckú
dopravu z 28.05.1999, platný pre SR od 04.11.2003, Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí

Slovenskej republiky č. 544/2003 Z. z.) na tento spor vylučuje rozsah pôsobnosti upravený samotným
dohovorom. V zmysle jeho článku 1 ods. 1. sa tento dohovor vzťahuje na všetku medzinárodnú prepravu
cestujúcich,batožinyalebonákladuvykonávanúlietadlamizaodplatu.Vzťahujesarovnakonabezplatnú
prepravu lietadlom, ktorú vykonáva letecký dopravný podnik. Podľa ods. 4 čl. 1 sa tento dohovor sa
vzťahuje tiež na prepravu uvedenú v kapitole V, s výhradou podmienok, ktoré sú v nej uvedené. V

konaní pred súdom prvej inštancie nebolo sporné, že v prípade prepravnej zmluvy medzi stranami v
prejednávanej veci išlo o tzv. kombinovanú prepravu, keď sa zásielka doručovala na území Nemecka
inýmspôsobomakoleteckouprepravou.Montrealskýdohovorvčl.38ods.1upravujerozsahpôsobnosti
dohovoru tak, že v prípade kombinovanej prepravy uskutočňovanej čiastočne letecky a čiastočne
iným druhom prepravy sa ustanovenia tohto dohovoru podľa odseku 4 článku 18 vzťahujú len na

leteckú prepravu za predpokladu, že letecká preprava spadá pod článok 1. Podľa článku 18 ods. 4
dohovoru sa do časového obdobia leteckej prepravy nepočíta žiadna preprava po zemi, mori alebo
po vnútrozemských vodných cestách vykonávaná mimo letiska. Ak sa však takáto preprava uskutoční
pri výkone zmluvy o leteckej preprave s cieľom nakladania, dodania, alebo prekladania, každá škoda
sa považuje za následok udalosti, ktorá sa udiala počas leteckej prepravy, ak sa nedokáže opak. Ak

dopravca bez súhlasu odosielateľa nahradí prepravu iným druhom dopravy na celej dĺžke alebo na časti
prepravy, ktorá mala byť podľa zmluvy medzi stranami leteckou prepravou, táto preprava iným druhom
dopravy sa považuje za prepravu v rámci časového obdobia leteckej prepravy. Vychádzajúc z citovaných
ustanovení vymedzujúcich rozsah pôsobnosti potom v prejednávanej veci nie je možné aplikovať
Montrealský dohovor, nakoľko ku škode neprišlo počas leteckej prepravy zásielky, čo v konaní pred

súdomprvejinštancienebolosporné(resp.žiadnazostrántakýtoskutkovýdejaninetvrdila)ačovyplýva
aj z dokazovania, keď z emailovej komunikácie vyplýva, že na území Nemecka zásielku doručoval GPS
kuriér. Na prejednávanú vec sa nevzťahuje ani Dohovor o CMR (vyhl. MZV č. 11/1975 Zb. o Dohovore o
prepravnejzmluvevmedzinárodnejcestnejnákladnejdoprave(CMR)),nakoľkotentodohovorvrozsahu
pôsobnosti upravuje len na prepravu zásielok za odplatu cestným vozidlom, ak miesto prevzatia zásielky

a predpokladané miesto jej dodania, ako sa uvádza v zmluve, ležia vo dvoch rôznych štátoch, z ktorých
aspoň jeden je zmluvným štátom tohto Dohovoru a neupravuje kombinovanú prepravu. Naviac, ako
správne uviedol súd prvej inštancie, zásielka sa nestratila, ani nezničila a ani nebola poškodená, ale
žalovaný ju odovzdal cudzej osobe, nie žalobcom vymienenému adresátovi. Montrealský dohovor škodu
na náklade upravuje len za podmienky, že sa udiala počas leteckej prepravy a do časového obdobia

leteckej prepravy sa nepočíta žiadna preprava po zemi, mori alebo po vnútrozemských vodných cestách
vykonávaná mimo letiska (viď. cit. čl. 18 ods. 1, ods. 4 Dohovoru). Súd prvej inštancie preto správne na
vec aplikoval § 610 a nasl. zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník o prepravnej zmluve.28. V súvislosti s uvedenými závermi sa odvolací súd zaoberal námietkou žalovaného, že súd prvej
inštancie nesprávne uvádza, že bola zásielka odovzdaná inej osobe a že ide o tvrdenie žalobcu a
žalovaný v spore neuznal, že zásielku odovzdal inej osobe akú uviedol v objednávke prepravy žalovaný

a uvedené v konaní ani nebolo preukázané. Žalovaný tiež namieta, že o stratu zásielky by šlo aj v
prípade, ak by bolo tvrdenie žalobcu správne. Žalovaný argumentuje, že ak zásielky niet, znamená
to, že zásielka je nedohľadateľná a tým pádom stratená a že vo vyjadrení zo dňa 07.07.2022 len
uviedol, že na základe reklamácie žalobcu vyhodnotil zásielku žalobcu ako stratenú bez toho, aby
uznal, že nekonal s odbornou starostlivosťou, keďže žalobca preukázal, že zásielka sa nenachádza

na mieste doručenia. Odvolací súd konštatuje, že skutkové tvrdenia žalovaného v odvolaní (v zmysle
ktorých konal s odbornou starostlivosťou a neodovzdal zásielku cudzej osobe, ktorá nebola adresátom)
nekorešpondujú s obsahom spisu, jeho vlastnými úkonmi voči žalobcovi pred podaním žaloby, ktoré
vyplývajú z predložených listinných dôkazov. Žalovaný tvrdil už v odpore proti platobnému rozkazu,
že vydal zásielku údajnému adresátovi, nakoľko tvrdí, že kuriér doručujúci zásielku na určené miesto
doručenia kontaktoval osobu uvedenú v prepravnom liste a že meno kontaktnej osoby, ktorej mala

byť zásielka odovzdaná v zmysle prepravného listu a meno osoby, ktorá zásielku prevzala, uvedené
na potvrdení o doručení zásielky, sa zhoduje. Súčasne ale v rámci procesnej obrany uviedol, že na
základe reklamácie žalobcu vyhodnotil zásielku žalobcu ako stratenú, keďže v rámci reklamácie žalobca
preukázal, že zásielka sa nenachádza na mieste doručenia. Z predloženej emailovej komunikácie, ktorá
je obsahom spisu, teda vyplýva, že žalovaný doručovanú zásielku odovzdal (aj keď zjavne osobe, ktorá

nebola adresátom), a doručoval žalobcovi emailom „potvrdenie o doručení s podpisom osoby, ktorá
balík prevzala“ (email zákazníckeho centra zo 16.04.2021, 8,04 hod., odvolací súd poznamenáva, že
rukopis na listine sa ani nejaví ako podpis). Odvolací súd preto dodatočnú obranu žalovaného v spore
(že neuznal, že nekonal s odbornou starostlivosťou, že neodovzdal zásielku cudzej osobe, že by malo ísť
len o tvrdenia žalobcu) posúdil ako účelovú a skutkový stav, ako ho ustálil súd prvej inštancie považuje

za správny.

29. Žalovaný nesprávne právne posúdenie veci vidí aj v neprihliadnutí na Prepravné podmienky
žalovaného pri rozhodovaní. Žalovaný poukazuje na text na „objednávke prepravy“ zo dňa 01.04.2021
pod podpismi, kde žalobca svojím podpisom potvrdil, že súhlasí s limitáciou náhrady škody za stratu,

zničenie alebo omeškanie zásielky v zmysle aplikovateľného medzinárodného dohovoru a prepravných
podmienok žalovaného aplikovateľných na predmetnú zmluvu. Argumentácia súdu prvej inštancie, že
súdnou praxou bola už dávnejšie implikovaná do slovenského právneho systému podmienka podpisu
všeobecných obchodných podmienok zmluvnou stranou, ktorá ich nevypracovala a netýkajú sa jej
obchodnej činnosti a v zmysle ktorej tzv. iné obchodné podmienky musia byť druhej zmluvnej strane

známe a zároveň, pokiaľ na ne zmluva odkazuje, musia byť žalobcom ako druhou zmluvnou stranou
výslovne podpísané, nemá oporu v § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka.

30. V prejednávanej veci žalobca podpísal predtlačenú listinu označovanú v konaní ako „objednávka
prepravy“, kde pod podpismi je predtlač textu s odkazom na Dohovor o CMR a Varšavský dohovor

(ktorý ale v r. 1999 nahradil Montrealský dohovor), ktoré ako už bolo odôvodnené, nie je možné
aplikovať na prejednávanú vec a ďalej text, že odosielateľ súhlasí so všeobecnými podmienkami
žalovaného s odkazom na link na tieto podmienky. Odvolací súd sa s právnym posúdením nezáväznosti
prepravných podmienok žalovaného pre žalobcu z dôvodu absencie ich podpisu žalobcom súdom
prvej inštancie nestotožňuje. Je nepochybné, že Obchodný zákonník v ustanovení § 273 ods. 1

pripúšťa, aby podrobnejšie upravené práva a povinnosti zmluvných strán obsahovali osobitné zmluvné
dojednania, ktoré majú charakter ustálených pravidiel a majú rámcový alebo dlhodobý charakter. Obsah
týchto pravidiel nemusí byť súčasne obsahom zmluvy, čím sa tým urýchľuje kontraktačný proces. V
prejednávanej veci však ide o podmienky, ktoré uplatňuje žalovaný vo svojich obchodných vzťahoch,
nemajú charakter všeobecne známych obchodných podmienok, teda nepostačuje pre ich záväznosť pre

žalobcu odkaz na tieto podmienky, ale podľa § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka sa vyžaduje, aby mu
boli známe alebo aby boli k návrhu zmluvy priložené. Obchodné podmienky vypracoval jednostranne
žalovaný a neboli súčasťou návrhu zmluvy, žalobca so žalovaným nebol v dlhodobom obchodnom
vzťahu, preto je rozhodné, aby žalovaný, ktorý sa znalosti obchodných podmienok žalobcom dovoláva,
preukázal, že boli žalobcovi známe.

31. Žalovaným nebolo preukázané, že obchodné podmienky žalobca obdržal pri uzatvorení prepravnej
zmluvy alebo že mu boli dobre známe pred jej uzavretím (žalovaný len v odvolacom konaní
argumentoval, že k preprave objednanej cez webovú stránku žalovaného, t.j. k uzatvoreniu zmluvy,nemohlo technicky dôjsť bez toho, aby žalobca neodsúhlasil - neodklikol, že sa oboznámil s obchodnými
podmienkami žalovaného ako poskytovateľa služieb), avšak z predloženej emailovej akceptácie
objednávky nevyplýva žiaden odkaz na zmluvné podmienky, ani z obsahu spisu nevyplýva, že žalobca

pri objednávke na webe žalovaného čokoľvek „odklikol“. Odhliadnuc od uvedeného však odvolací súd
dodáva, že aj za predpokladu že by žalovaný v konaní preukázal, že žalobca bol oboznámený s jeho
prepravnými podmienkami a tieto boli pre žalobcu záväzné, alebo ak by bolo potrebné vyhodnotiť na
ťarchu žalobcu, že pri odovzdaní veci na prepravu potvrdil, že so všeobecnými podmienkami žalobcu
súhlasí, ak sa s nimi neoboznámil, nie je možné dospieť k záveru tvrdenému žalovaným o prípustnosti

obmedzenia rozsahu náhrady škody v prepravných podmienkach z dôvodu dispozitívnosti ustanovení
§ 379 a § 380 ObZ.

32. Limitácia rozsahu zodpovednosti žalovaného za škodu v prepravných podmienkach žalovaného
(Prepravné podmienky TNT, Podmienky prepravy a iných služieb TNT, čl. 15 Rozsah našej
zodpovednosti, ods. 15.1 písm. c) je v rozpore s § 622 ods. 4 Obchodného zákonníka a na prejednávanú

vec preto nie je možné ich úpravu obmedzenia rozsahu zodpovednosti žalovaného aplikovať. Tento
záver napokon vyplýva aj zo samotného znenia čl. 15, ods. 15.1 písm. c) Prepravných podmienok,
ktoré pre prípad, ak žalovaný zodpovedá za stratu a/alebo poškodenie zásielky alebo jej časti, alebo
škodu spôsobenú nesprávnym doručením alebo nedoručením zásielky alebo jej časti, a to jeho konaním
alebo opomenutím z akéhokoľvek dôvodu, najmä z porušenia povinnosti zo zmluvného vzťahu alebo z

právneho predpisu, či už nedbanlivosti, úmyselného konania alebo inak, vylučuje obmedzenie rozsahu
zodpovednosti žalovaného pre prípad, ak je akékoľvek obmedzenie rozsahu zodpovednosti za škodu v
rozpore s kogentnou úpravou medzinárodnými dohovormi alebo vnútroštátnym predpisom.

33. Odvolací súd sa preto nestotožňuje so žalovaným, ktorý sa dovoláva aplikácie obmedzenia rozsahu

zodpovednosti v prepravných podmienkach z dôvodu dispozitívnosti ustanovení § 379 a § 380 ObZ.
Žalovaný opomína, že zodpovednosť dopravcu za škodu na zásielke je upravená v Obchodnom
zákonníku odlišne od všeobecnej úpravy zodpovednosti za škodu, a to v ust. § 622 a nasl. Podľa § 622
ods. 1 ObZ dopravca zodpovedá za škodu na zásielke, ktorá vznikla po jej prevzatí dopravcom až do
jej vydania príjemcovi, ibaže ju dopravca nemohol odvrátiť pri vynaložení odbornej starostlivosti, pričom

osobitné liberačné dôvody upravuje odsek 2 § 622 ObZ, tieto sa však nevzťahujú na prejednávanú
vec. Obchodný zákonník tiež osobitne normuje zákaz obmedzenia rozsahu zodpovednosti dopravcu v
ustanovení § 622 ods. 4 Obchodného zákonníka, a to pod sankciou neplatnosti ustanovení zmluvy v
rozpores§622ods.4Obchodnéhozákonníka(ustanoveniazmluvy,ktorousaobmedzujezodpovednosť
dopravcu ustanovená podľa odsekov 1 až 3, sú neplatné). Ustanovenie § 622 ods. 4 ObZ je svojou

povahou kogentným ustanovením bez potreby jeho výslovného uvedenia v § 263 ods. 1 ObZ. Rovnako
rozsah náhrady škody na zásielke je upravený odlišne od všeobecnej úpravy v § 379 ObZ, a to v §
624 Obchodného zákonníka. Ustanovenie § 629 ObZ tiež normuje zákaz obmedzenia zodpovednosti
dopravcu pri škode na zásielke aj v prípade vykonávacích predpisov pre jednotlivé druhy prepravy, ich
úprava rovnako nesmie obmedziť zodpovednosť dopravcu pri škode na zásielke upravenú v § 622 až

624 ObZ. Odvolací súd je preto toho názoru, že ustanovenie § 622 ods. 4 Obchodného zákonníka je
nepochybne povahou kogentným ustanovením, bez ohľadu na to, že nie je taxatívne uvedené v § 263.

34. Odvolací súd preto dospel k záveru, že prípadná limitácia rozsahu náhrady škody v prepravných
podmienkach, na ktoré sa odvoláva žalovaný (hoci v rámci procesnej obrany v konaní pred súdom prvej

inštancie primárne tvrdil, že rozsah náhrady škody ustálil podľa čl. 22 ods. 3 Montrealského dohovoru a
uhradil žalobcovi kompenzáciu vo výške 26,54 Eur na základe váhy prepravovanej zásielky [konverzný
kurz XDR/EUR = 1/0,829 x 22 (22 XDR = 1 kg zásielky); potom namietal, že v prípade, ak by sa
na vzniknutú škodu neaplikoval Montrealský dohovor, ale bod 15.1 písm. c) Prepravných podmienok,
nahradil škodu dokonca nad rámec zmluvy, keďže podľa bodu 15.1 písm. c) prepravných podmienok

zodpovedá prepravca max. do sumy 17,- Eur/1 kg zásielky) je tak v rozpore nielen s ustanovením § 622
ods. 4 ObZ, ale vzhľadom na symbolický rozsah náhrady škody (26,54 Eur. resp. 7,- Eur/kg) by takéto
ustanovenie prepravných podmienok bolo možné považovať aj za obchádzanie kogentného zákonného
zákazuvzdaniasanárokunanáhraduškodypredporušenímpovinnosti,zktoréhomôžeškodavzniknúť,
normovaný kogentne v § 386 Obchodného zákonníka. Odvolanie žalovaného preto ani v tejto časti nie

je možné vyhodnotiť ako dôvodné. Odvolací súd nad rámec uvedeného na margo obrany žalovaného
považuje za potrebné uviesť, že akákoľvek právna norma regulujúca spoločenské vzťahy, musí byť
vykladaná s účelom, ktorý sleduje a predmetom jej ochrany. Takým účelom ani predmetom ochrany
podľa názoru odvolacieho súdu nemôže byť ochrana zmluvnej strany porušujúcej zmluvnú povinnosťpodstatným spôsobom konaním nesúvisiacim s osobitným charakterom činnosti, ktorá je predmetom
zmluvy.

35. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov po posúdení odvolania žalovaného dospel k záveru, že
i napriek spornosti niektorých záverov súdu prvej inštancie z hľadiska právneho posúdenia veci, tieto
napokon nemajú vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia v merite a žalobcovi nárok tak, ako ho uplatnil
žalobou, patrí. Preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správny potvrdil.

36. V súvislosti s argumentáciou odvolateľa nad rámec procesnej obrany v konaní pred súdom
prvej inštancie, že v bežnom obchodnom styku v rámci prepravných služieb je limitácia náhrady
škody pri strate, poškodení alebo odcudzení zásielky bežne zakotvená v prepravných podmienkach
poskytovateľov takýchto služieb, ako príklad poukazuje na bod 9.2 a 9.3 Poštových podmienok - Balík
spoločnosti Slovenská pošta a.s., ktoré predložil odvolaciemu súdu, odvolací súd poukazuje na znenie §

366 CSP, ktoré upravuje konkrétne prípady, kedy je odvolateľ oprávnený uplatniť prostriedky procesného
útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie.
V danom prípade ani jedna z podmienok pre uplatnenie tzv. novôt v odvolacom konaní v zmysle §
366 nebola naplnená. Odvolací súd preto na tieto dodatočné prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, pri rozhodovaní o podanom odvolaní neprihliadol.

37. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

38. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

39. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

40. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s §

255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP, keďže žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd mu
priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov tohto
odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

41. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá

CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii.
Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v
rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).