Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 27. jún 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/75/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7125206545
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Koščová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7125206545.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Koščovej a sudcov
JUDr. Jozefa Maruščáka a JUDr. Viktórie Midovej v spore žalobkyne: A. A. B., narodená XX.XX.XXXX,
bytom v B., C. XX, zastúpenej Líška & Partners s.r.o., so sídlom v Košiciach, Brezová 10, IČO: 48 052
060,protižalovanému:D.E.B.F.,narodenýXX.XX.XXXX,bytomG.H.,I.XXXX/XX,zastúpenémuJUDr.
JCLic. Tomáš Majerčák, PhD., s.r.o., so sídlom v Košiciach, Kováčska 28, IČO: 52 858 774, o návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Mestského súdu Košice
zo dňa 21.04.2025 sp. zn. 0C/1/2025

r o z h o d o l :

Zrušuje uznesenieMestskéhosúduKošicezodňa21.04.2025č.k.0C/1/2025-35vovýrokuI. avracia
vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej len súd prvej inštancie alebo súd) uznesením zo dňa 21.04.2025 č.k.

0C/1/2025-35 uložil žalovanému, aby dočasne nevstupoval do bytu č. X na X. poschodí, vchod č. XX, v
bytovom dome súpisné číslo XXXX, na pozemku: parc. č. 3583 a spoločných priestorov tohto bytového
domu v katastrálnom území J., obec: B. - K. B., okres B. D. evidovanom na list vlastníctva č. XXXX (výrok
I.) a návrh žalobkyne na vydanie rozhodnutia vo veci samej o vylúčenie žalovaného z užívania bytu, o
trovách konania, návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia o uloženie zákazu priblíženia
žalovaného k žalobkyni a o uloženie zákazu kontaktovania žalobkyne žalovaným vylúčil na samostatné

konanie (výrok II.).

2. Rozhodol tak na základe návrhu žalobkyne, ktorá sa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia
uloženia zákazu vstupu žalovaného do bytu špecifikovaného vo výroku I. tohto rozhodnutia, zákazu
vstupu do bytového domu, v ktorom sa byt nachádza a návrh na vydanie rozhodnutia vo veci
samej o vylúčenie žalovaného z užívania predmetného bytu, o trovách konania, návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia o uloženie zákazu priblíženia žalovaného k žalobkyni a o uloženie zákazu
kontaktovania žalobkyne žalovaným.

3.1 Žalobkyňa dôvodila, že žalovaný je jej manželom, pričom manželstvo uzavreli dňa XX.XX.XXXX. Z
manželstva sa narodili dve maloleté deti, a to maloletý syn L. B., nar. XX.XX.XXXX a maloletá dcéra
B. B., nar. XX.XX.XXXX. Spoločne žijú v byte na ul. C. XX, XXX XX B., ktorý je v bezpodielovom

spoluvlastníctve žalobkyne a žalovaného.
3.2 V súčasnosti na Mestskom súde Košice prebieha konanie o rozvod manželstva a úpravu práv
a povinností k maloletým deťom, ktoré konanie je vedené pod sp. zn. 82P/48/2025. Manželstvo so
žalovaným až na pár okamihov nebolo nikdy harmonické. Prakticky aj v čase pred uzavretím manželstva
žalobkyňa zo strany žalovaného bola pod neustálou kontrolou, avšak uvedená kontrola prerástla do
doslovného ovládania jej života zo strany žalovaného, ktorý fakticky rozhoduje o všetkých veciach, ktoré

sa jej týkajú. Žalovaný mal a má neustálu potrebu ju kontrolovať, rozhodovať o tom, s kým a kedy sa
môže stretávať. Uvedené konanie žalovaného sa však postupom rokov stále radikalizovalo a prerástloaž do tej miery, že sa žalobkyňa žalovaného fakticky bojí, nakoľko nikdy nevie predvídať jeho správanie,
nikdy nevie, čo ho podráždi, čo jej bude zasa vytýkať, ako bude reagovať, nakoľko bežne sa stávalo,
že žalovaný po tom, ako sa rozčúlil, niečo hodil, hoci vlastný telefón o skriňu. V prípade akéhokoľvek

vzdoru nasledovali vyhrážky o tom, ako ju zničí, že ju úplne potopí, zničí jej kariéru a zoberie jej deti
tak, že ostane úplne sama a bez financií.
3.3 Približne v polovici mesiaca február tohto roku žalobkyňa žalovanému povedala, že s ním nechce
byť, že ju tento život zraňuje, že ju zraňuje jeho správanie. Bola na sesternicinej oslave, kde si žalovaný
opätovne ako mnohokrát v minulosti vyhľadal jej polohu cez mobilnú aplikáciu a prišiel za ňou. Na oslave

na ňu pred ostatnými kričal a nadával jej a nútil ju ísť domov, že ako si dovoľuje robiť niečo iné, ako
on rozhodol. Keď následne pred ním ušla do taxíka, tento prenasledoval a donútil ju nastúpiť k nemu.
Následne jej odmietal zastaviť auto, aj keď mu opakovala, že sa ho bojí, že už takto nechce žiť a povedal,
že môže vyskočiť. Keď došli na Sídlisko KVP a ona vybehla z auta, tak ju prenasledoval a zastavili ho
až ľudia na zastávke autobusu.
3.4 V prípade maloletých detí uvádza, že správanie žalovaného vnímali tak, že je to veľmi zlé, nakoľko

aj syn viackrát prosil žalovaného, ktorý ju zatváral v miestnosti v ich byte, aby ju pustil, aby za ňou mohol
ísť. Deti v poslednom období často nemohli zaspať kvôli tomu, čo žalovaný robil, keď hystericky vrieskal,
plakal v byte, vrieskal v aute, kedy ho zakaždým prosila, aby to nerobil, pretože všetkých traumatizuje.
3.5Žalovanýsičastovynucovalpohlavnýstyk,kdemanželkunútilkrôznympraktikám,ktoréjejubližovali
fyzicky. V prípade, že styk odmietala, tak jej nedovolil spať, kričal po nej, vravel, že musí tak, že sa

mnohokrát zobudili aj deti, kedy následne, aby bol kľud, podľahla. Uvedené správanie žalovaného
vyústilo do jej súčasného stavu, kedy doslova neznesie, aby sa jej dotkol. Pri akomkoľvek fyzickom
kontakte zo strany žalovaného doslova stuhne a nie je schopná ani rozmýšľať.
3.6 Celkové správanie žalovaného jej spôsobilo vážne psychické problémy, kedy nevedela jesť, spať,
cítila sa celkovo veľmi zle a z ktorého dôvodu bola nútená vyhľadať odbornú pomoc, pričom v súčasnosti

navštevuje psychiatrickú ambulanciu A. M. a užíva predpísanú liečbu.
3.7 Predmetné správanie žalovaného eskalovalo dňa 28.03.2025, kedy bol žalovaný zadržaný pre
podozrenie zo spáchania zločinu obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. d)
Trestnéhozákonavsúbehusprečinomnebezpečnéhovyhrážaniapodľa§363ods.1Trestnéhozákona,
pričom uznesením Mestského súdu Košice sp. zn. 31Tp/14/2025 zo dňa 31.03.2025 bol podľa § 71

ods. 1 psím. c) Trestného poriadku vzatý do väzby vo veci trestného stíhania pre zločin obmedzovania
osobnej slobody v súbehu s prečinom nebezpečného vyhrážania sa. Z uznesenia Mestského súdu
Košice č.k. 31Tp/14/2025 - 27 zo dňa 31.03.2025 vyplynulo, že žalovaný dňa 28.03.2025 v čase
okolo 17.00 hod. prostredníctvom mobilnej aplikácie lokalizoval polohu svojej manželky, ktorú následne
vyhľadal a našiel na ul. G. v B., kde sa pri nej zastavil a vulgárne jej vynadal a zároveň sa jej vyhrážal tým,

že ju finančne zničí, ak nezotrvá v manželstve, zdiskredituje ju a vykreslí v spoločnosti ako zlú matku,
ktorá sa nevie starať o deti a jej súčasného priateľa N. B. doláme. Následne ju pod vyhrážkami zničením
prinútil nastúpiť si do ich spoločného osobného motorového vozidla, čo žalobkyňa z obavy o svoj život a
zdravie urobila a následne ju obvinený napriek prosbám poškodenej o zastavenie a vystúpenie z vozidla,
previezolaždopodzemnéhoparkoviskaObchodnéhocentraAupark,kdeopakovanezastavovalaznovu

sa autom pohýňal tak, aby poškodená nemohla z vozidla vystúpiť, až nakoniec vozidlo zaparkoval na
parkovacom mieste a znova poškodenej vulgárne s krikom vynadal, pričom sa dotkol jej ruky, čo v
poškodenejumocnilostrachzpredchádzajúcichtraumatizujúcichudalostízintímnejsféryaparalyzovalo
ju to. Žalovaný nakoniec vytrhol z rúk poškodenej jej kabelku, ktorú držala oboma rukami položenú na
kolenách a z miesta ušiel, z čoho poškodená počas celého skutku pociťovala reálny a intenzívny strach

o svoj život a zdravie, ako aj o život a zdravie jej priateľa. Vo svojej výpovedi ďalej poškodená popisovala
množstvo podľa jej slov traumatizujúcich zážitkov zo vzájomného spolužitia, z ktorých vyplýva možné
podozrenie zo spáchania viacerých ďalších trestných činov voči poškodenej. Zo skutočností uvádzaných
poškodenou v ďalšom priebehu vyplýva, že takéto konanie obvineného má opakujúci sa charakter.
3.8 Nakoľko v trestnom konaní vystupuje ako poškodená, bola informovaná, že Krajský súd v Košiciach

dňa 17.04.2025, prepustil žalovaného z väzby.

4. Po právnom posúdení podľa ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. e/, § 328 ods. 2, § 329 ods.
1 veta prvá, 2 CSP súd dospel k záveru o dôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

5. Po výklade zmyslu neodkladného opatrenia a definícii násilia súd konštatoval, že žalobkyňa
pripojenými dôkazmi - uznesením tunajšieho súdu č. k. 31Tp/14/2025 - 27 zo dňa 31.03.2025 osvedčila
tvrdenia o násilnom správaní sa žalovaného voči nej a o jeho vzatí do väzby vo veci trestného stíhania
pre zločin obmedzovania osobnej slobody v súbehu s prečinom nebezpečného vyhrážania sa žalobkyni.6. Súd uviedol, že žalobkyňou opísané skutočnosti odôvodňujú, vzhľadom na násilné sa správanie
žalovaného, potrebu neodkladnej úpravy pomerov navrhovaným neodkladným opatrením v časti

dočasného nevstupovania do bytu, a to v záujme ochrany telesnej a duševnej integrity žalobkyne a
jej maloletých detí pred možnými ďalšími útokmi zo strany žalovaného, minimalizovaniu ich strachu o
svoje zdravie, život, majetok a zabezpečenie pokojného práva na bývanie. Preto súd vyhovel návrhu
žalobkyne a podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení nariadil neodkladné opatrenie v znení
uvedenom vo výroku I. tohto uznesenia, ktorým zakázal žalovanému dočasne vstupovať do bytu, v

ktorom žalobkyňa s maloletými deťmi bývajú. Z tvrdení žalobkyne je zrejmé, že žalobkyňa žije so svojimi
maloletými deťmi v strese, pod hrozbou psychického, aj fyzického násilia zo strany žalovaného, ktorý v
značnej miere porušuje právo žalobkyne a jej maloletých detí na pokojný rodinný život.

7.1 Konanie v časti o vydanie rozhodnutia vo veci samej o vylúčenie žalovaného z užívania bytu, o
trovách konania, návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia o uloženie zákazu priblíženia

žalovaného k žalobkyni a o uloženie zákazu kontaktovania žalobkyne žalovaným súd vylúčil na
samostatné konanie v súlade s Rozvrhu práce pre Mestský súd Košice, vzhľadom na skutočnosť, že
predmetný návrh bol podaný na tunajší súd v čase štátneho sviatku a rozhodoval o ňom sudca určený
rozvrhom služieb.
7.2 Podľa Rozvrhu práce pre Mestský súd Košice pre rok 2025 bod 14., ak bola doručená súdu žaloba

vo veci samej spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e)
CSP, resp. bol podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z viacerých dôvodov podľa § 325
ods. 2 písm. a) až h) CSP, pričom jedným z dôvodov je aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP, v čase od piatka po 13.00 hod do pondelka do 6.00 hod. alebo v
čase štátnych sviatkov od 13.00 hod v deň, ktorý predchádza dňu štátneho sviatku do nasledujúceho

najbližšieho pracovného dňa do 6.00 hod, sudca určený rozvrhom služieb rozhodne len o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP a vo zvyšnej časti bude žaloba,
návrh alebo návrhy, o ktorých službukonajúci sudca nerozhodol vylúčený na samostatné konanie a
pridelený náhodným výberom, resp. predložený do konania vo veci samej.

8.1 Proti tomuto uzneseniu vo výroku I., podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný,
z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, f/, h/ CSP a navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie
a návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a zaviazal žalobkyňu na náhradu
trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.
8.2 Žalovaný sa nestotožnil s nariadeným neodkladným opatrením a uviedol, že na jeho nariadenie

nebol dôvod, pretože skutočnosti na ktoré poukazuje žalobkyňa sú subjektivizované jej osobou, nie sú
podložené žiadnymi relevantnými dôkazmi. Voči žalovanému sa vedie trestné stíhanie za podozrenie zo
spáchania trestného činu obmedzovania osobnej slobody a nebezpečného vyhrážania, nejde o žiadne
násilie páchané voči žalobkyni. Žalovaný nespáchal a ani nepácha voči žalobkyni žiadne násilie.
Poukázal na to, že obvinenie na základe uznesenia o vznesení obvinenia zo dňa 29.03.2025 bolo

voči žalovanému vznesené predčasne, a to iba na základe manželky obvineného zo dňa 29.03.2025.
Žalovaný pri výsluchu pred vyšetrovateľom aj pred sudcom pre prípravné konanie vyhlásil, že je nevinný
a popiera, žeby sa dopustil konania, ktoré mu je kladené za vinu. V tomto smere poukázal na
trestný spis OR PZ Košice, odbor kriminálnej polície, ČVS:ORP-400/X-VYS-KE-2025, ktorého súčasťou
sú zápisnice o výsluchoch obvineného žalovaného a svedkov. Ako vyplýva zo samotnej výpovede

žalobkyne v trestnom konaní, obvinený ju žiadnym spôsobom nenútil nastúpiť do auta. Uvádza, že na ňu
kričalamalastrach,čosastane.Mestskýsúdvplnomrozsahuuverilžalobkyni,ktorábolavovzájomnom
vzťahu neverná, teda konala v rozpore so zákonom, nerešpektovala dôstojnosť manžela. Keď dokázala
byť nevernou, prečo by si nemohla vymýšľať, domýšľať, aby ospravedlnila svoje konanie. Aj svedok B.
popísal správanie obvineného v daný deň, z ktorého vyplynulo, že žalovaný nebol agresívny, začala

medzi žalobkyňou a žalovaným výmena názorov, ktorá neprebiehala v agresívnom tóne, a keďže sa cítil
nekomfortne, rozlúčil sa a išiel preč. Obvinený – žalovaný sa žiadnym spôsobom nevyhrážal svedkovi
ani obvinenej (poznámka odvolacieho súdu správne žalobkyni), v žiadnom prípade nenaplnil skutkovú
podstatu trestného činu nebezpečného vyhrážania sa. Všetky tvrdenia o nebezpečnom vyhrážaní sú
iba tvrdeniami žalobkyne bez relevantných dôvodov. V tejto súvislosti poukázal na zápisnicu o výsluchu

svedka N. B. zo dňa 08.04.2025. Skutočnosť, že sa mal žalovaný vyhrážať žalobkyni nie je preukázaná,
ani len čiastočne podporená iným dôkazom, len výpoveďou jeho manželky. O samotnej skutočnosti,
že žalovaný nie je agresívny, násilnícky, nemá sklony k zlému správaniu voči žalobkyni ani voči iným
osobám, vypovedajú aj doložené záruky za ďalšie správanie obvineného predložené v trestnom konanívedenom pod sp. zn. 31Tp/14/2025. Zároveň poukázal na to, že žalovaný bol prepustený z väzby
na základe uznesenia Krajského súdu v Košiciach zo dňa 17.04.2025 sp. zn. 7Tpo/19/2025. Nie je
pravdou, že by mal a má neustálu potrebu kontrolovať žalobkyňu, rozhodovať o tom, s kým a kedy sa

môže stretávať, tieto tvrdenia kategoricky odmieta. Nie je pravdou, aby bolo na nejakej pravidelnej báze
hádzanie telefónom o skriňu žalovaným, ako to popisuje žalobkyňa, jediné hodenie vlastným telefónom
o skriňu zo strany žalovaného bolo v noci 27.03.2025 v čase, kedy žalobkyňa dohnala žalovaného
výčitkami k zrúteniu a žalovaný odhodil svoj mobilný telefón v spálni, išlo o vyhrotenie psychického
násilia voči jeho osobe. Uvedené sa nestávalo nikdy predtým ani po tom, tvrdenia žalobkyne sú účelové.

Žalobkyňa uvádza, že žalovaný rozhodoval o všetkých aspektoch jej života. K mobilnému telefónu,
do ktorého mal nainštalovať aplikáciu na sledovanie polohy, uviedol, že mobilný telefón bol darom na
Vianoce od žalovaného pre žalobkyňu. V prípade, ak by žalovaný do jej telefónu nainštaloval aplikáciu
na sledovanie komunikácie, tak by vedel o jej vzťahu s iným mužom, vedel by o mimomanželskom
intímnom vzťahu s p. B., teda by vedel o nevere, avšak o nevere a ich vzťahu sa dozvedel až v deň jeho
zadržania, teda 28.03.2025. Čo sa týka sledovania polohy uviedol, že žalobkyňa účelovo zamlčala tú

skutočnosť, že túto aplikáciu mali nainštalovanú obaja kvôli ich bezpečnosti, a to dobrovoľne. Neexistuje
žiaden relevantný dôkaz o násilí žalovaného voči žalobkyni, sú to jej účelové tvrdenia a sú nesprávne,
neúplne,nepravdivé,vrozporesrealitou.Žalovanýtrávičassosvojimideťmiajpotom,čobolprepustený
zväzby.Tvrdeniažalobkynesúzavádzajúceaúčelové.Žiadnymspôsobomneporušujeprávožalobkyne
amaloletýchdetínapokojnýrodinnýživot.ZároveňpoukázalnaznalecképosudkyznalcaF.A.O.,F.,ato

znalecký posudok č. XX/XXXX vo veci znaleckého vyšetrenia poškodenej A. A. B., z ktorého vyplýva, že
podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia pramení z jej nenávisti, odporu voči jej manželovi.
Zároveň aj podané trestné oznámenie na manžela tiež vychádza z jej nenávisti, odporu a hnusu voči
žalovanému. Z hľadiska súčasného emočného rozpoloženia má tendenciu akoby všetku zodpovednosť
za potenciálne zlé skutky, úkony a zážitky presúvať na manžela. Zároveň poukázal na znalecký posudok

totožného znalca týkajúci sa žalovaného č. XX/XXXX, v ktorom znalec uviedol, že v záťažových
a konfliktných situáciách sa podľa jeho názoru žalovaný dokáže v celku vhodne kontrolovať, čoho
dôkazom je aj situácia, kedy po príchode na Jazero uvidel manželku s iným mužom, s ktorým ho
podviedla. Ak by bol obvinený emočne výrazne nestabilný a nevypočítateľný, tak je presvedčený, že
by reagoval agresívne a impulzívne, čo sa však nestalo. Žalovaný naopak nereagoval agresívne ani

impulzívne, teda je zjavné, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je nedôvodný. Neexistuje
dôvod na jeho nariadenie. Nie je potrebné ani vhodné bezodkladne upraviť pomery. Neexistuje žiadne
násilné správanie žalovaného voči žalobkyni. Sú to predovšetkým jej subjektívne názory a očierňovanie
jej manžela, voči ktorému cíti odpor, hnus.
8.3 Napokon žalovaný poukázal na to, že výrok I. napadnutého rozhodnutia je neurčitý, nejednoznačný

atýmnevykonateľný,nakoľkoabsentujevovýrokučasovéohraničenie,dokedymátrvaťnariadenietohto
neodkladného opatrenia, teda či do právoplatného rozhodnutia vo veci samej alebo do právoplatného
skončenia trestného stíhania, či iného súdneho konania. V tejto súvislosti poukázal na iné rozhodnutia
súdov v obdobných veciach.

9.1 Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že prezentovaný postoj žalovaného je
len jeho obranou, na ktorú má samozrejme právo, avšak v rámci vykonaného dokazovania boli mimo
svedkov zo strany žalovaného vypočuté aj svedkyne ako G. B. a p. O., ktoré boli očitými svedkami
konaniažalovaného,akoajbolizabezpečenéďalšiepodpornédôkazy.Rovnakožalovanýbolnazáklade
rozhodnutia Mestského súdu Košice z 31.03.2025 väzobne stíhaný, kde konajúci súd vzhľadom na

zabezpečené dôkazy, ktoré netkveli len vo výpovedi žalobkyne vzhliadol u žalovaného dôvodnosť
obmedzenia osobnej slobody žalovaného.
9.2 Žalobkyňa v tejto súvislosti uvádza, že žalovaný bol následne z väzby prepustený, avšak vzhľadom
na skutočnosť, že do dnešného dňa nedisponuje rozhodnutím odvolacieho súdu, nevie uviesť, či
odvolací súd prepustil žalovaného z dôvodu, že u neho nevzhliadol dôvody väzby alebo tieto vzhliadol,

ale nahradil ich niektorým z inštitútov trestného poriadku.
9.3 Pokiaľ žalovaný poukázal na to, že ona je tá, ktorá sa dopustila nevery, zdôraznila, že aj krátka
mimomanželská známosť žalobkyne má svoju príčinu. Aj keď žalovaný sám seba na základe jeho
podania vníma ako dokonalú milujúcu osobu je potrebné uviesť, že to bol práve žalovaný, ktorý svojim
skutočným a nie účelovo prezentovaným chovaním a prezentovaním svojej osoby privodil predmetný

skrat. Žalovaný si neuvedomuje, že manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach a
rovnako sú povinní vzájomne sa rešpektovať. Žalobkyňa uvádza, že žalovaný sa pri obhajovaní svojej
osoby a vykresľovaní seba samého v tom najlepšom svetle zabudol zmieniť ako našiel žalobkyňu
pred OC G., keď ako ďalej vo svojom podaní uvádza túto nikdy nesledoval, neprenasledoval ani ničpodobné. Rovnako pozabudol uviesť, že potom ako žalobkyňu donútil nastúpiť do motorového vozidla
podrobil ju pripravenému výsluchu a nátlaku, ktorý si nahrával v snahe získať dôkazný materiál proti
žalobkyni, ktorý chcel neskôr zrejme použiť ako nátlakový materiál na žalobkyňu. Rovnako pozabudol

uviesť, že po tom ako konečne zaparkoval motorové vozidlo a ušiel z neho s kabelkou žalobkyne,
ktorú jej odcudzil, žalovaný z mobilu žalobkyne, ktorý bol v kabelke, v jej mene vypisoval správy
svedkovi B. s rôznymi oplzlými návrhmi a následne vyhrážkami, pričom žalovaný následne predmetné
správy a zvukový záznam predložil v trestnom konaní. Žalovaný aj keď sa snaží presvedčiť, že nekonal
skratovo, konal uvážene, premyslene s dopredu pripraveným plánom. Toto je osobnosť žalovaného,

pre ktorého to nebolo prvé takéto správanie voči žalobkyni. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že žalobkyňa o
sledovanívedelaaneodmietlatozdôraznila,žežalobkyňanikdynedostalamožnosťsamasarozhodnúť,
nakoľko sa musela podriadiť diktátu zo strany žalovaného. V prípade tvrdení o tom, že žalovaný mal
mať záujem na osamostatnení sa žalobkyne, k čomu malo slúžiť aj osobné motorové vozidlo uviedla,
že žalovaný nikdy nemal záujem na jej osamostatnení, práve naopak mal potrebu ju kontrolovať,
ovládať, čo realizoval rôznymi formami od zastrašovania, ponižovania, vyhrážok. Z toho dôvodu má

hrôzu zo šoférovania motorového vozidla, pretože to nikdy nerobila správne. Pre svoje maloleté deti od
narodenia zabezpečovala a dodnes zabezpečuje všetky potreby, vrátane učenia, krúžkov a podobne,
teda nie je zrejmé, čo tým žalovaný mienil, keď sám seba označil za nosný subjekt. V súčasnosti
stretnutia žalovaného s maloletými deťmi sú stále za prítomnosti tretích osôb, pravdepodobne za účelom
zabezpečovania svedkov v ďalších konaniach a deti sú doslova vypočúvané o rôznych skutočnostiach,

pričom správanie žalovaného na týchto stretnutiach nezodpovedá ním prezentovanej predstave o sebe
samom. Pokiaľ žalovaný poukázal na znalecké posudky F. O., F. uviedla, že tieto sú ako dôkazy
predmetom prebiehajúceho trestného konania a obsahujú hlavne do značnej miery nepodložené úvahy
znalca a je potrebné ich vnímať ako celok a nie len cez žalovanému vyhovujúce pasáže. Zo všetkých
uvedených dôvodov navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil

a priznal jej nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

10. Žalovaný v odvolacej replike zotrval na dôvodoch uvedených v odvolaní.

11. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané

včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust.
§ 369 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného je dôvodné.

12. Súd prvej inštancie nevenoval náležitú pozornosť dôslednému skúmaniu všetkých zákonných
podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia v prejednávanej veci, v dôsledku čoho je predčasný,
a teda aj nesprávny jeho záver o splnení zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného
opatrenia podľa ust. § 325 ods. 2 písm. e/ CSP.

13. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

14. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

15. Podľa § 325 ods. 2 písm. e/ CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia.

16. Podľa § 325 ods. 2 písm. f/ CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,
kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú
integritu svojím konaním ohrozuje.

17. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti
uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia.18. V prejednávanej veci návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný spolu so žalobou vo
veci samej (na vylúčenie žalovaného z užívania bytu podľa ust. § 705a OZ).

19. V zmysle citovaných zákonných ustanovení predpokladom nariadenia neodkladných opatrení
je: 1. osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, 2. osvedčenie
potreby neodkladnej úpravy pomerov strán sporu alebo osvedčenie obavy, že exekúcia bude ohrozená
(osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy), 3. preukázanie vzťahu navrhovaného

neodkladného opatrenia k predmetu konania vo veci samej (splnenie tejto podmienky sa vyžaduje iba
u neodkladných opatrení nariadených počas konania - poznámka odvolacieho súdu).

20. Všetky tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne
skúmať ich splnenie každú jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Pred nariadením neodkladného
opatrenia súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré by boli potrebné pre vydanie rozhodnutia vo

veci samej, ale pre jeho nariadenie musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce
záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a musí byť zrejmé,
že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov sporových strán by bolo právo
navrhovateľa neodkladného opatrenia ohrozené. Zároveň pred nariadením neodkladného opatrenia
musí súd zvážiť, či v dôsledku neodkladného opatrenia sa nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav

v právnych vzťahoch medzi stranami sporu a či zásah do práv dotknutej strany sporu je primeraný
navrhovateľom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (teda, či ide o zásah
primeraný).

21. Súd prvej inštancie v prejednávanej veci dospel k predčasnému záveru o splnení zákonných

predpokladov pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia podľa § 324 ods. 1, § 325 ods. 1
CSP v spojení s § 325 ods. 2 písm. e/ CSP.

22. Podľa odvolacieho súdu v danom prípade žalobkyňa dôkazné bremeno neuniesla, neosvedčila
základné skutočnosti umožňujúce záver o dôvodnosti jej tvrdenia o násilnom správaní žalovaného

v intenzite, ktorá by odôvodňovala potrebu navrhovanej neodkladnej úpravy pomerov strán, a to
rozhodnutím súdu, ktorým uložil zákaz vstupu žalovaného do bytu, v ktorom býva spolu so žalobkyňou.
Neosvedčila dostatočným spôsobom potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu
z právneho dôvodu, že by bol žalovaný dôvodne podozrivý z násilia.

23. Aj keď má neodkladné opatrenie preventívnu funkciu a nemožno preto nariadenie neodkladného
opatrenia podmieňovať požiadavkou preukázania priamo násilného skutku, je nevyhnutné aspoň
osvedčiť násilné konanie žalovaného. Neznesiteľnosť spolužitia v dôsledku fyzického alebo psychického
násilia musí mať značnú intenzitu, musí byť dlhotrvajúce a stupňujúcej intenzity.

24. Účelom neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e/ a f/ CSP je eliminovať kontakt páchateľa
domáceho násilia alebo osoby dôvodne podozrivej z takéhoto skutku s jeho obeťou. Neodkladným
opatrením možno osobe, proti ktorej návrh smeruje, uložiť, aby dočasne nevstupovala do domu alebo
bytu, v ktorom chránená osoba býva. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je irelevantné, či v
prospech povinnej osoby svedčí vlastnícke alebo iné subjektívne právo vo vzťahu k dotknutému domu

alebo bytu. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musí mať súd za osvedčené dôvodné podozrenie
z násilia na žalobcovi alebo ohrozenie jeho telesnej alebo duševnej integrity. Pôjde napríklad o lekárske
správy, trestné oznámenia, čestné vyhlásenia tretej osoby (svedka).

25. Násilie je možno vo všeobecnosti definovať ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci,

buď len pravdepodobne ohrozené alebo skutočné, proti osobe, alebo proti určitej skupine alebo
spoločenstvu, ktoré buď má za následok alebo má vysokú pravdepodobnosť následok poranenia, smrť,
psychickú traumu a podobne. Násilie znamená najčastejšie označenie jednorazového fyzického aktu,
resp. postupu, pri ktorom človek spôsobuje ujmu druhému človeku. Iná charakteristika násilia hovorí
o akýchkoľvek aktoch, vrátane zanedbávania, ktoré ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú integritu

alebo slobodu jednotlivca alebo poškodzujú rozvoj jeho osobnosti. Hoci definície násilia sú rozdielne,
spájajú ich však aj spoločné črty. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania
sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že
obeť robí niečo, čo nechce robiť alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvolávastrach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky
a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré
priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia,

napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Je zvlášť účinné, ak sa spája s fyzickým násilím.
Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný, avšak jeho
základným charakteristickým znakom je úmysel. Násilie je následkom istého druhu ľudského konania,
ktoré je zámerné. Ide o telesnú, aj duševnú ujmu. Deklarácia o odstránení násilia páchaného na ženách
schválená Valným zhromaždením OSN v roku 1993 ho označuje ako akýkoľvek násilný čin, ktorý vedie

alebo by mohol viesť k fyzickej, sexuálnej alebo psychickej ujme alebo zraneniu, vrátane vyhrážania
sa takýmito činmi, zastrašovania alebo svojvoľného obmedzovania slobody, a to vo verejnom, či
súkromnom živote. Preto v súvislosti s domácim násilím je mimoriadne dôležité minimalizovať kontakt
násilníka s obeťou, keďže najvhodnejší priestor má násilník v domácom prostredí obete.

26. Od incidentu (28.03.2025) do podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (20.04.2025)

uplynul približne (necelý) mesiac. Žalobkyňa v čase incidentu bezprostredne kontaktovala políciu,
z dôvodu ktorého bol žalovaný zadržaný pre podozrenie zo spáchania zločinu obmedzovania osobnej
slobody podľa § 183 ods. 1,2 písm. d/ Trestného zákona v súbehu s prečinom nebezpečného vyhrážania
podľa § 363 ods. 1 PZ. Uznesením Mestského súdu Košice sp. zn. 31Tp/14/2025 zo dňa 31.03.2025
bol žalovaný podľa § 71 ods. 1 písm. c/ TP vzatý do väzby a dňa 17.04.2025 bol z väzby prepustený na

základe rozhodnutia Krajského súdu Košice sp. zn. 7Tpo/19/2025.

27. Žalobkyňa doposiaľ neosvedčila násilné konanie žalovaného ako také, keďže okrem jej vlastných
vyjadrení v žalobe súdu neponúkla iné dôkazy, ktoré by osvedčili násilné správanie sa žalovaného.
Násilné konanie žalovaného, z dôvodu ktorého by bol žalovaný vykázaný zo spoločného obydlia ani

tvrdené nebolo. Žalovaný totiž nebol policajným orgánom vykázaný zo spoločného obydlia.

28. Násilné konanie žalovaného nevyplynulo ani z obsahu uznesenia, ktorým bol žalovaný vzatý do
väzby a trestný spis, v ktorom sa nachádza aj vyšetrovací spis pripojený k tomuto konaniu nebol ani
na návrh žalobkyne.

29. Odvolací súd preto v tomto štádiu konania nemal osvedčenú naliehavosť úpravy pomerov uložením
neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e/ CSP, ktoré rieši najakútnejšie situácie domáceho
násilia.

30. Súd prvej inštancie však skutkové tvrdenia žalobkyne neposúdil v intenciách ust. § 325 ods. 2 písm.
f/ CSP, keďže vec právne posúdil tak, že ide o neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. e/ CSP.

31. Uvedené ustanovenie sa síce hypotézou právnej normy čiastočne prelína s hypotézou právnej
normy označenej žalobkyňou [§ 325 ods. 2 písm. e) CSP], keď ohrozenie telesnej alebo duševnej

integrity nepochybne predstavuje aj domáce násilie. Čiastočne sa líši v predpokladoch nariadenia tohto
neodkladnéhoopatrenia(osvedčeniedomácehonásilia,resp.osvedčeniezásahudotelesnejaduševnej
integrity) a jeho následkoch (možnosť domáhať sa náhrady škody).

32. Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne posúdiť skutkové tvrdenia žalobkyne (bod 3. tohto

uznesenia) v spojení s dôkazmi ňou predloženými, či tieto neosvedčujú dôvodnosť nariadenia
neodkladného opatrenia podľa ust. § 325 ods. 2 písm. f/ CSP.

33. Odvolací súd zdôrazňuje, že s prihliadnutím na osobitný charakter konania súvisiaceho s otázkami
zásahudotelesnejaleboduševnejintegrityosoby,ježalobkyňavystavenádoobťažnejdôkaznejsituácie

preukázaťuvedenýzásahvblízkomrodinnomkruhu,pretojepotrebnéveľmicitlivozvážiťvšetkyaspekty
potrebné pre nariadenie neodkladného opatrenia.

34. Zároveň však uvádza, že súd musí identifikovať, či žalobkyňou popísaná a tvrdená situácia aspoň
osvedčuje konanie žalovaného, ktorým žalovaný zasahuje do telesnej a duševnej integrity žalobkyne, či

dlhodobé psychické násilie (napr. či voči žalovanému sú evidované trestné alebo priestupkové konania,
občianskoprávne spory), či žalobkyňa predložila iné dôkazy, napr. čestné prehlásenia svedkov, lekárske
správy a pod. osvedčujúce opakované a dlhodobé verbálne útoky zo strany žalovaného, vyhrážky resp.
jeho manipulatívne správanie sa.35. Pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. f/ CSP postačuje, ak je
osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity žalobcu konaním osoby, proti ktorej návrh na

nariadenieneodkladnéhoopatreniasmeruje.Súdpomocouponúknutýchdôkaznýchprostriedkovzisťuje
najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť
sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Ide o opatrenie vydané v záujme
ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná,
duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie

v akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie,
obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku.
Chránenej osobe má byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana,
aby nemusela opúšťať svoje obydlie. Možno pritom spravidla vychádzať iba z tvrdení strán sporu a
dôkazov nimi predložených (napr. lekárske správy, trestné oznámenia, čestné vyhlásenie tretej osoby,
písomnáaleboelektronickákomunikácia),keďžestanoviskoprotistranyjeobvyklevzásadeprotichodné.

36. CSP nekvantifikuje (jeho intenzitu alebo frekvenciu) zásahu do telesnej a duševnej integrity, ktoré sa
vyžaduje pre vydanie neodkladného opatrenia, t. j. nemožno vylúčiť, že by bol súd oprávnený vyhovieť
návrhu na neodkladné opatrenie, aj keď by išlo o jediný preukázaný (osvedčený) zásah. Na jednej strane
je potrebné zohľadniť fakt, že pri takýchto zásahoch v domácnosti medzi partnermi zvyčajne nebývajú

svedkovia a je ich ťažké preukazovať, ale na druhej strane je potrebné zachovať istú dávku opatrnosti pri
rozhodovaní, pretože môže ísť o vykonštruované obvinenia smerujúce k istému cieľu (napr. obmedzeniu
rodičovských práv).

37.ZovšetkýchvyššieuvedenýchdôvodovodvolacísúdzrušilnapadnutéuznesenievovýrokuI.avracia

vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

38. Zrušenie a vrátenie napadnutého uznesenia neznamená, že súd má bez ďalšieho návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť, teda bez ďalšieho rozhodnúť inak, ako v napadnutom
uznesení. Povinnosťou súdu bude dôsledne posúdiť splnenie všetkých zákonných podmienok pre

nariadenie neodkladného opatrenia, v nadväznosti na to znovu vo veci rozhodnúť a svoje závery
podoprieť aj náležitými a preskúmateľnými úvahami.

39. V zmysle ust. § 391 ods. 2 CSP je súd prvej inštancie viazaný vysloveným právnym názorom
odvolacieho súdu.

40. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).