Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 2. júl 2025

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 2T/19/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7625010085
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Kráľová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2025:7625010085.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves samosudkyňou JUDr. Monikou Kráľovou na hlavnom pojednávaní

konanom dňa 2. júla 2025 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. b) Tr. poriadku oslobodzuje obžalovanú A. B., C. D., nar. X.XX.XXXX v A., trvale
bytom A. A. XXXX/XX spod obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Spišská Nová Ves sp. zn. 1Pv
360/24/8810-11 zo dňa 19.2.2025, podanej dňa 24.2.2025 pre skutok, že
ako matka maloletého syna E., nar. XX.XX.XXXX aj napriek tomu, že jej vyživovacia povinnosť vyplýva
priamozustanovenia§62zákonaNRSRč.36/2005Z.z.orodinearozsudkomOkresnéhosúduSpišská
Nová Ves sp. zn. 15P/226/2022-27 z 25.10.2022, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa

02.11.2022, bola zaviazaná prispievať na výživu svojho maloletého syna E., nar. XX.XX.XXXX sumou
30 % zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa mesačne, a to vždy do 20. dňa v
mesiaci vopred, počnúc právoplatnosťou rozsudku, k rukám jeho otca E. B., si túto povinnosť v meste
Levoča, okres Levoča od 02.11.2022 až doposiaľ, z nedbanlivosti neplnila, čím jej za uvedené obdobie
vznikol dlh na výživnom najmenej vo výške 931,55 eur,
ktorý bol právne kvalifikovaný ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm.
b) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zákona, pretože skutok nie je trestným činom.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Spišská Nová Ves podala dňa 24.2.2025 na tunajší súd obžalobu

na obvinenú A. B. pre skutok popísaný vo výroku tohto rozsudku, ktorý právne kvalifikovala ako prečin
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm.
b) Tr. zákona.

Obžalovaná A. B. na hlavnom pojednávaní neurobila žiadne z vyhlásení v zmysle § 257 Tr. poriadku.
K skutku uviedla od roku 2022 bývala u svojej mamy s mal. F.. Okrem nej má ešte mal. syna G..
Dcéra nemohla byť v domácnosti u mamy, bolo tam veľa ľudí, mala epileptické záchvaty, preto musela

zobrať do prenájmu byt. Za prenájom bytu platila 200,- eur, mesačne, jej príjmom boli dávky vo výške
465,- eur a na živobytie jej ostávalo 260,- eur. S F. cestovala po lekároch, má lekárske správy, dcéra
ostávala v nemocnici, keď s ňou chcela ostať, musela si to hradiť v nemocnici sama, dcéra má teraz
3,5 roka. Nemala z čoho platiť alimenty. Keďže jej nevychádzalo na živobytie, naspäť sa presťahovala
k mame. Nevie presne odkedy, ale je to viac ako rok. Mala priateľa, ale momentálne je samoživiteľka.
Dcére zistili závažné diagnózy. Z výživného uhradila tri alebo štyrikrát sumu 30,- eur, keď začalo trestné
stíhanie, lenže potom začala chodiť s dcérou po vyšetreniach, peniaze potrebovala na lieky, vyšetrenia

a neostávalo jej. H. G. D. chodí na Základnú školu I. J. v Levoči a F. má 3,5 roka.
Ďalej obžalovaná uviedla, že dcéra má potvrdenú tuberkulóznu sklerózu, epilepsiu, autizmus.
Navštevuje s ňou neurológiu a psychológiu v Kežmarku, na kardiológii bola v Košiciach a v Čechách.
V H. K. L. má dcéra detskú lekárku, v Levoči bola hospitalizovaná na detskom oddelení, v nemocniciboli aj v Košiciach, neurologické vyšetrenia absolvovala v Českej republike, kde bola opakovane, aj
na Slovensku. Dcéra má problémy s obličkami, musím navštevovať nefrológiu, má ďalšie diagnózy a
odporúčali jej logopédiu, S dcérou chodí na EEG vyšetrenie, nasadia jej čiapku na hlavu, vidia ako

mozog pracuje, jej nádory. Tieto vyšetrenia absolvovala v Kežmarku, v Košiciach a v Českej republike.
Otcom F. je C. M., bol to jej priateľ, ale už nie sú spolu. On jej neprispieva ničím na dcéru, dcéra sa
volá B.. Chcela ju dať premenovať na M. a zaprieť otcovstvo, podala návrh, no konanie bolo zastavené,
lebo nezaplatila poplatok, lebo na neho nemala peniaze. Preto nemá žiadne rozhodnutie o výživnom na
dcéru F.. Jej biologický otec na ňu dobrovoľne neprispieva. S otcom syna G. nie je od narodenia syna,

o syna sa staral E. B. a ona chcela podať na výživné, ale E. B. ju odhovoril, tak nedala. Otcom syna je
N. N., ktorý ničím neprispieva na syna a ona ani nevie, kde on vlastne je. Od roku 2022 je jej príjmom
stále rodičovský príspevok a prídavok na dieťa. Žiadny príjem z pracovnej činnosti nemala, nemôže si
to ani dovoliť, pretože nemôže nechať dcéru samú.
K predloženým šekom o úhrade výživného dňa 17.4.2025 uviedla, že spolu 80,-eur zaplatila z toho,
že jej bol priznaný rodičovský príspevok na mal. dcéru do jej 6 rokov, dostala naraz väčšiu sumu, tak

uhradila 80,- eur. Nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, motorové vozidlo, nič podobné. U mamy býva ona
s deťmi, mama, sestra a brat, sú však už dospelí, tak nie sú tak často doma. Mame niekedy prispievala
100,- eur na bývanie, ale keď mama videla, že musí chodiť s dcérou po lekároch, tak už dosť dlho jej
neprispela ničím. Mama je nezamestnaná, jej príjem je cca 310,- eur, je osobou v hmotnej núdzi. H. E.
B. býva blízko, je s ním v kontakte, majú dobrý vzťah, zavolajú ho s mamou najesť sa, keď má nejaké

drobné, dá mu, na narodeniny mu kúpila oblečenie. Na lieky teraz dopláca tak do 70,- eur, dcéra ich
už berie veľa, čaká ich ďalšie vyšetrenie, ktoré musí odsúhlasiť zdravotná poisťovňa, a keď nie, jeho
úhrada bude na nej. Že dcéra má nejaké zdravotné problémy vedeli od jej 8 mesiacov. Predtým mala
doplatky na lieky v nižších sumách, postupne rástli. S otcom F. ak sa to dá povedať, žila dva mesiace
minulý rok. Na domácnosť a dcéru neprispieval, preto ho aj z domácnosti vyhodila. Keď žila v nájme

cca pol roka, žila sama s deťmi. Materská jej bola predlžená do šiestich rokov dcéry. Ide vybaviť ZŤP na
dcéru, je plne plienkovaná, plienky ju stoja 60,- eur mesačne. Mala napr. infekciu v stolici, prebaľovanie
bolo časté, všetko má v správach. Z tuberkulóznej sklerózy má vyrážky po tvári, po tele, má predpísané
maste, ktoré musí užívať, taktiež hygienu jej zabezpečuje pre ňu vlastnú. Teraz sú častejšie v nemocnici,
musí jej kúpiť pyžamá, papučky, ponožky.

S E. B. nežije cca od roku 2020, 2021. Keď sa narodil syn G., asi od jeho 7 mesiacov už žila s E. B.,
on povedal, že sa bude o syna starať, aj sa staral, povedal aby výživné neriešila, tak ho nevybavovala.
Ohľadom G. otca nemá informácie, len počula, že žije v Anglicku. Ďalej uviedla, že fajčí, nie veľa,
nemôže kvôli malej, lebo jej to škodí, tak prestáva. Mesačne ju cigarety vyjdú na 10,- eur dve krabičky,
viac nefajčí. Zafajčí len vtedy, keď niečo zistí ohľadom dcéry, tiež má toho dosť.

Svedok E. B. na hlavnom pojednávaní uviedol, že odkedy rozhodol súd, má syna u seba, predtým ho
mala v starostlivosti p. B.. Výživné mu zaplatila asi dvakrát, nepamätá sumu, ani kedy to bolo. Platby
z apríla 2025 obdŕžal. Syn navštevuje 6. triedu ZŠ I. J. v Levoči. S obžalovanou bývajú asi 500 metrov od

seba. Obžalovaná aj keď syna zavolá, on k nej nejde. Nevie o tom, aby obžalovaná synovi kupovala veci,
poskytovala mu stravu. Syn nespomína, aby sa s mamou stretol. Okrem syna, nemá iné maloleté deti.
Žije s mamou a priateľkou. Má príjem z brigád, tiež ich živí mama. Syn nebol vystavený žiadnej núdzi, to
sa nestane. Žiadosť o náhradné výživné podal asi pred dvoma mesiacmi, ale nič odvtedy neprišlo. Syn
mu bol zverený, lebo chcel byť u neho, chodil k nemu a povedal, že nechce byť u mamy, že ju nemá rád.

Na návrh prokurátorky bola prečítaná časť výpovede svedka z prípravného konania z 28.10.2024 v časti,
kde uviedol, že za celé to obdobie mu zaplatila iba 30,- eur, zaplatila to šekom, bolo to asi v máji tohto
roku. Ten šek nemá, vyhodil ho. Za celé to obdobie mu dala iba 30,- eur, viac nič, a dlh jej vznikol cez
800 eur už.

Svedok sa vyjadril, že je to pravda, takto to bolo.

Obžalovaná k výpovedi svedka uviedla, že tri až štyri razy mu zaplatila a prečítané bolo, že iba raz.
Zaplatila tri alebo štyrikrát po 30,- €, ale šeky stratila. Syn povedal, že nechce bývať pri nej, ale pri otcovi,
lebo u jej mamy ich bývalo veľa.

Na hlavnom pojednávaní boli prečítané nasledovné listinné dôkazy:Z rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 15P/226/2022 zo dňa 25.10.2012, právoplatného
dňa 2.11.2022 bolo preukázané, že ma. E. B. bol zverený do osobnej starostlivosti otca a obžalovaná
A. B. bola zaviazaná prispievať na výživu mal. E. B. sumou 30% zo sumy životného minima na

neplnoleté nezaopatrené dieťa mesačne k rukám otca, vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred, počnúc
právoplatnosťou rozsudku.

Rodný list E. B., nar. XX.X.XXXX potvrdzuje, že bol narodený rodičom E. B., nar. XX.X.XXXX a A. D.,
nar. X.XX.XXXX.

Z potvrdení o návšteve školy vyplynulo, že mal. E. B. bol v šk. roku 2023/2024 žiakom 5.B triedy
Základnej školy, Gašpara Heina 37, Levoča, v školskom roku 2024/2025 bol naďalej žiakom základnej
školy.

Zo správ Sociálnej poisťovne vyplynulo, že obžalovaná od 1.11.2022 nepoberala žiadne nemocenské

dávky, dávky v nezamestnanosti ani žiadny druh dôchodku, nebola prihlásená u žiadneho
zamestnávateľa, ani SZČO. Je evidovaná ako občan – star. o dieťa do 6 rokov od 22.12.2021.

Z výpisu zo živnostenského registra vyplynulo, že živnostenskú činnosť obžalovaná ukončila ku dňu
21.1.2016. V rámci obchodného registra osoba obžalovanej nefiguruje.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad vyplynulo, že obžalovaná bola naposledy
vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie do 26.10.2021 vrátane.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad zo dňa 31.10.2024 vyplynulo, že obžalovaná

je evidovaná ako príjemca prídavku na dieťa na deti G. D., nar. X.X.XXXX a F. B., nar. XX.XX.XXXX
v sume 120,- eur mesačne. Od 1.12.2021 je evidovaná ako príjemca rodičovského príspevku v sume
345,20 eur mesačne.

Z priložených potvrdení vyplynulo, že za rok 2022, od novembra 2022 výška vyplácaného prídavku na

dieťa bola 60,- eur, od januára 2023 do decembra 2023 v sume 120,- eur mesačne, od januára 2024
v sume 120,- eur mesačne, v januári 2025 v sume 120,- eur a vo februári 2025 v sume 60,- eur.
Prídavok na dieťa poberá na syna G. D., nar. X.X.XXXX od 1.11.2009 do 31.3.2034, na syna E. B., nar.
XX.X.XXXX poberala do 31.10.2022 a na dcéru F., nar. XX.XX.XXXX od 1.12.2021 do 31.12.2024.

Z potvrdení o o poberaní rodičovského príspevku vyplynulo, že v roku 2022 od novembra 2022 bol
obžalovanejvyplácaný vovýške280,-eur,od1/2023do7/2023vovýške301,-eur,od8/2023do12/2024
v sume 345,20 eur mesačne, od 1/2025 v sume 351,80 eur mesačne.

Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad zo dňa 5.3.2025 obžalovaná je evidovaná

ako príjemca prídavku na dieťa pre G. D. a u F. od 1.1.2025 bola výplata prídavku zastavená, lebo
nepredložila oznámenie o poskytovaní starostlivosti o dieťa po dovŕšení troch rokov veku. Žiadosť
obžalovanej o rodičovský príspevok pre F. s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom je v štádiu
vybavovania, predtým jej bol poskytovaný od 1.11.2021 do 31.12.2024.

Z poslednej správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad zo dňa 4.6.2025 vyplynulo, že
obžalovaná poberala prídavok na dieťa v roku 2025 od 1/2025 do 5/2025 v sume 120,- eur mesačne.

Obžalovaná na hlavnom pojednávaní predložila lekárske správy ohľadom mal. dcéry F. B. z ktorej
vyplýva, že zdravotné problémy začali už v januári 2022, opakovane sa podrobovala rôznym

vyšetreniam. Na základe posledných správ je u maloletej diagnostikovaná iná epilepsia, tuberózna
skleróza. K týmto najzávažnejším diagnózam sa pridružujú ďalšie diagnózy ako epileptický syndróm,
iná zmiešaná porucha správania a emotivity pri základnej dg., iné zaostávanie v očakávanom
fyziologickom vývine, iná psychická porucha zapríčinená poškodením a dysfunkciou mozgu
a somatickou chorobou pri základnej dg.-duševná zaostalosť, autistické prvky a ďalšie. Maloletá

je opakovane hospitalizovaná v nemocnici v Levoči, v Košiciach, obžalovaná s ňou absolvuje
mnohé vyšetrenia (napr. MRI, CT, USG, onkologické a iné) v súvislosti s diagnostikovaním jej
zdravotného stavu, a to opakovane aj v Českej republike. Na základe zistených diagnóz má odporúčanénavštíviť neurologickú ambulanciu, dermatologickú, očnú, kardiologickú, nefrologickú, pneumologickú,
logopedickú, endokrinologickú,klinického psychológa.

Zo šekov predložených obžalovanou vyplynulo, že dňa 17.4.2025 uhradila E. B. sumu 30,- eur a 50,-
eur z titulu výživného.

Podľa odpisu z registra trestov obžalovaná nebola doposiaľ súdne trestaná. V evidencii priestupkov má
záznamy o troch priestupkoch rôznej povahy. Z miesta bydliska je charakterizovaná iba všeobecne.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil, že nebolo v konaní sporné, že obžalovaná A. B.
má vyživovaciu povinnosť na maloletého syna E. B., ktorý je zverený do osobnej starostlivosti otca a
ktorý vzhľadom na svoj vek nie je schopný sám sa živiť. Výška sumy mesačného výživného bola určená
právoplatným rozhodnutím súdu na sumu 30% zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené
dieťa mesačne, ktorú má uhrádzať k rukám otca, vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred, počnúc

právoplatnosťou rozsudku, t.j. od 2.11.2022. To, že výživné neuhrádzala okrem troch úhrad, čo vyplynulo
z výpovede svedka E. B. a predložených šekov.

Výška výživného predstavovala sumu 32,11 eur mesačne do 30.6.2023, od 1.7.2023 sumu 36,80 eur
mesačne až do 30.6.2024, od 1.7.2024 sumu 37,53 eur.

Ďalej mal súd preukázané, že už od začiatku žalovaného obdobia, teda od mesiaca november 2022 až
doposiaľ je obžalovaná samoživiteľkou dvoch maloletých osôb a jej príjmom po celé žalované obdobie
je rodičovský príspevok a prídavok na dieťa v sumách, ktoré sú uvedené vyššie. Pre skonštatovanie
trestnej zodpovednosti obžalovanej za spáchanie prečinu zanedbania povinnej výživy je podstatná

skutočnosť, že výška príspevkov od štátu, ktoré poberá, prevyšuje hranicu sociálnej odkázanosti
ustanovenej v príslušných právnych predpisoch. V prípade obžalovanej to tak ale nebolo, pretože
výška príspevkov, ktoré poberala od štátu neprevyšovala hranicu sociálnej odkázanosti. Suma životného
minima pre jednu plnoletú osobu bola od 1.7.2022 vo výške 234,42 eur a pre nezaopatrené dieťa v sume
107,03 eur (214,06 eur pri dvoch mal. nezaopatrených deťoch), od 1.7.2023 to bola suma vo výške

268,88 eur a pre nezaopatrené dieťa v sume 122,77 eur (245,54 eur pri dvoch mal. nezaopatrených
deťoch), od 1.7.2024 vo výške 273,99 eur a pre nezaopatrené dieťa v sume 125,11 eur (250,22 eur pri
dvoch mal. nezaopatrených deťoch).

Z uvedeného je zrejmé, že mesačný príjem obžalovanej, ktorým bol prídavok na dieťa a rodičovský

príspevok ani v jednom mesiaci nepresiahol stanovenú sumu životného minima na jednu plnoletú
fyzický osobu a dve nezaopatrené, neplnoleté deti, čo zodpovedalo rodinnej situácii, v ktorej bola a je
obžalovaná.

Na uznanie viny z prečinu zanedbania povinnej výživy nestačí len samotná skutočnosť, že obžalovaná

výživné neplatila, ale zároveň musí byť preukázané, že bolo v schopnostiach a možnostiach obžalovanej
si vyživovaciu povinnosť plniť. U obžalovanej je stav hmotnej núdze, ktorý nastáva vtedy, ak príjem
občana a fyzických osôb, ktoré sa s občanom spoločne posudzujú, nedosahuje životné minimum a tieto
osoby si príjem nemôžu zabezpečiť alebo zvýšiť vlastným pričinením. Obžalovaná sa počas žalovaného
obdobia sama stará o dve maloleté deti, z ktorých jedno bolo vo veku do troch rokov a následne jej

bol rodičovský príspevok na maloletú F. pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav priznaný a poberá ho
naďalej. Obžalovaná si tak nemôže zabezpečiť príjem iným spôsobom a zabezpečuje si svoje potreby
a potreby mal. detí, vrátane zvýšených nákladov z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu mal.
F. z poskytovaného rodičovského príspevku a prídavku na dieťa, ktorých súhrnná výška nepresahuje
výšku životného minima pre dospelú osobu a dve nezaopatrené deti. Zároveň nebolo preukázané, aby

jej plnenie vyživovacej povinnosti umožňovali ostatné majetkové pomery, ba naopak boli preukázané
objektívne stále rastúce výdavky súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti mal. F..

Na základe takto zisteného skutkového stavu súd musí skonštatovať, že nebolo v schopnostiach
obžalovanej, teda nemala reálnu možnosť, v žalovanom období plniť svoju vyživovaciu povinnosť, pre

svoju nemajetnosť a príjem, ktorý spočíval v rodičovskom príspevku a prídavku na dieťa v mesačných
sumách, ktoré nedosahovali ani výšku životného minima, pričom pre nepriaznivý zdravotný stav dcéry
vo veku 3,5 roka, na základe čoho jej štát poskytuje naďalej rodičovský príspevok nie je možné od nejočakávať, aby si zabezpečila príjem iným spôsobom a teda objektívne nemôže prispievať na výživu
maloletého syna E. B..

S poukazom na takto zistené skutočnosti nemožno konštatovať, že zo strany obžalovanej A. B. sa
jednalo o zavinené konanie, preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku rozsudku a obžalovanú
spod obžaloby podľa § 285 písm. b) Tr. poriadku oslobodil, pretože nebolo dokázané, že skutok je
trestným činom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnásť) dní od

jeho oznámenia na Okresný súd Spišská Nová Ves.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba
rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby,
oznámením je až doručenie rozsudku.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie

smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Obžalovaný môže odvolaním napadnúť rozsudok pre nesprávnosť výroku,
ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal
jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku
uvedeného v obžalobe.

Poškodený môže odvolaním napadnúť nesprávnosť výroku o náhrade škody.
Oprávnená osoba sa po vyhlásení rozsudku môže odvolania výslovne vzdať
alebo podané odvolanie môže výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do
doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.