Rozsudok – Ostatné ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 1. august 2024

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 11C/59/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5623214990
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 08. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Robert Droppa
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2024:5623214990.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudcom Mgr. Robertom Droppom, v spore žalobkyne A. B., nar.
XX. XX. XXXX, trvale bytom C. D. XX, proti žalovaným v 1. rade E. F., nar. XX. XX. XXXX, v 2. rade G.
H. F., nar. XX. XX. XXXX, obidvaja trvale bytom C. D. XX, žalovaní zastúpení JUDr. Dušanom Jančim,
advokátom, so sídlom Garbiarska 695, Liptovský Mikuláš, o odstránenie neoprávnenej stavby, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalovaným v 1. a 2. rade u k l a d á povinnosť na vlastné náklady odstrániť pôvodnú

stavbu rodinného domu so súpisným číslom XX, ktorá je postavená na pozemku žalobkyne zapísanom
Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XXX, pre katastrálne
územie C. D., obec C. D., okres Liptovský Mikuláš ako zastavaná plocha a nádvorie o výmere 78 m2,
parcela registra KN-C č. 84/3 a to v lehote do troch mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd žalobkyni p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne vyšší
súdny úradník samostatným uznesením vydaným po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou 01. 08. 2023 v spojení s jej doplnením zo dňa 12. 10. 2023 sa žalobkyňa
domáhala odstránenia stavby rodinného domu so súpisným číslom XX, ktorý je postavený na parcele
registra KN-C č. 84/3 v katastrálnom území C. D.. Na predmetnej parcele sa nachádza pôvodná
nehnuteľnosť, toho času neobývateľná, bez vody, elektriny, kanalizácie a kúrenia, s pôvodným súpisným
číslom XX, ktorá bola postavená pred rokom 1960. V roku 1974 požiadali rodičia žalovanej v 1. rade
o povolenie stavby druhej nehnuteľnosti, ktoré povolenie im vydané nebolo, ale aj napriek tomu ju na

cudzích nevysporiadaných pozemkoch postavili. V roku 1997 im obecný úrad vydal rozhodnutie o určení
súpisného čísla aj na tento druhý dom postavený bez povolenia, pričom aj na tento dom pridelil súpisné
číslo XX. Odvtedy tak majú dva domy pridelené rovnaké súpisné číslo. Žalobkyňa so svojím bývalým
manželomnadobudlavroku2005rodinnýdomsúpisnéčíslo26spoluspriľahlýmipozemkaminaparcele
č. 95, č. 93, č. 94, č. 96 a na parcele registra KN-E č. 508. Pri kúpe od I. J. a A. A. neboli žiadne
zmienky o iných stavbách na týchto pozemkoch. Potom, ako začali susedské problémy so žalovanými,
žalobkyňa zistila, že na jej pozemku stojí dreváreň, ako aj rodinný dom so súpisným číslom XX. Potom,

ako predávajúce odmietli vrátiť peniaze za pozemky a žalovaní odmietli kúpiť pozemky pod svojimi
stavbamizacenu,ktorúzaplatilažalobkyňa,podlhýchrokovaniachimpozemkyprenajala.Prvánájomná
zmluva bola podpísaná v roku 2008 s tým, že dreváreň do 28. 02. 20009 odstránia a následne sa urobia
nové geometrické plány, aby z parcely registra KN-E urobili parcelu registra KN-C. Žalovaní dohodu
nedodržali a dreváreň odstránili až po niekoľkých výzvach v júli 2009. Žalobkyňa dala pozemky nanovo
zamerať, bol vypracovaný geometrický plán a znovu navrhla, aby si pozemok pod ich rodinným domom

odkúpili, čo opätovne odmietli. Žalovaní sa vyjadrili, že im dom netreba, tento zbúrajú a pozemky vrátia
žalobkynikužívaniu.Následneuzatvorilidruhúnájomnúzmluvunadesaťrokovsnájmomvovýške474,-
eur ročne. Po uplynutí doby nájmu žalovaní uviedli, že potrebujú ešte dva roky na vypratanie rodinnéhodomu a jeho odstránenie, v dôsledku čoho strany sporu uzatvorili dodatok k zmluve na ďalšie dva roky,
s tým, že po odstránení domu žalobkyni vrátia pozemky do 30. 06. 2022. Ani túto dohodu však žalovaní
nedodržali a po splnomocnení právneho zástupcu sa tento vyjadril, že sa nič búrať nebude.

2. Žalovaní navrhli žalobu zamietnuť. Tvrdenia žalobkyne rozporujú a v celom rozsahu popierajú
uplatnený nárok. Žalobkyňa ani poriadne neuviedla, čoho sa vlastne domáha a naviac, jej petit
je nevykonateľný, nakoľko neobsahuje ani dostatočnú identifikáciu stavby, ktorá sa má odstrániť.
Z dôkazov predložených žalobkyňou zároveň vyplýva, že nejde o dve stavby, ale o jednu stavbu, ktorá

má jedno súpisné číslo XX. K existujúcej stavbe postavenej v roku 1953 bola v roku 1974 postavená
prístavba a hoci ide o samostatnú bytovú jednotu, samotná stavba tvorí jeden celok, tak ako to bolo
pôvodne plánované v roku 1974 a ako to potvrdila obec pri určení súpisného čísla v roku 1997. Žalovaní
poukázalinanedostatokvecnejlegitimáciežalobkynevovzťahukňoutvrdenejčiernejstavenapozemku
parcelné číslo 80/2, zapísanom na liste vlastníctva č. XXX, pre katastrálne územie C. D., ktorého nie je
vlastníčkou.Podľažalovanýchsažalobkyňalenúčelovosnažídosiahnuťodstráneniaichlegálnejstavby.

Aj v doplnení žaloby sama uviedla, že pozemok nadobudla s už existujúcou stavbou, ktorá ako sama
zistila, bola postavená legálne. Spornou je prístavba z roku 1974, ktorá však nestojí na jej pozemku.
Žalobkyňa nepredložila jediný dôkaz o tom, že by akýkoľvek štátny orgán označil stavbu so súpisným
číslom XX alebo jej akúkoľvek časť za nelegálnu a už vôbec nie časť stavby postavenú na jej pozemku
na parcele č. 84/3. Táto časť stavby bola nerušene užívaná 70 rokov a novšia časť takmer 50 rokov.

3. Žalobkyňa v replike poukázala na to, že prístavba k rodinnému domu so súpisným číslom XX sa
nachádza na parcele č. 80/3, ktorej vlastníčkou je ona a na parcele č. 80/2, ktorej vlastníkmi sú A. A. a H.
K..Naprieknesúhlasuobecnéhoúradupostavilinieprístavbu,alesamostatnýrodinnýdombezpovolení.
V roku 2010 kataster vyčiarkol rodinný dom so súpisným číslom XX na parcele č. 84/3 a ponechal iba

rodinný dom na parcele č. 80/2. Žalovaní sa po celý čas nesnažili pozemky pod ich stavbami vysporiadať
a starý dom na pozemku žalobkyne plánovali odstrániť.

4. Žalovaní v duplike spochybnili existenciu dohody o odstránení stavby po skončení nájmu. Ak aj
s niečím súhlasili, tak s tým, aby po skončení nájmu došlo k vyporiadaniu práv k pozemku pod stavbou,

čo však práve žalobkyňa po skončení nájmu odmietla. Žalobkyňa sama rešpektovala stav, že na jej
pozemku stojí cudzia stavba, uzatvorila so žalovanými nájomnú zmluvu a až následne sa začala
snažiť o odstránenie stavby. Žalovaní až po konzultácii s právnym zástupcom dokázali zistiť, že nárok
žalobkyne na odstránenie stavby je neopodstatnený a začali so snahou o vyporiadanie pozemku pod
ich stavbou.

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie, pred otvorením ktorého sa neúspešne pokúsil o mimosúdne
vyriešenie sporu, pričom k zmieru medzi stranami sporu nedošlo ani po obhliadke spornej nehnuteľnosti.
Žalobkyňa uviedla, že predmetom sporu je aj časť prístavby rodinného domu postavenej na jej pozemku
na parcele č. 84/3. So zriadením vecného bremena nesúhlasila, nič by sa tým nevyriešilo, nakoľko

by bola aj vlastníčkou okolitého pozemku. Poukázala na to, že žalovaným nechala do užívania aj jej
pozemok pred vchodovými dverami do prístavby, aby mali zabezpečený vstup do rodinného domu. Na
záveruviedla,žetrvánaodstránenístaréhorodičovskéhodomužalovanýchstým,žepokiaľideozvyšnú
časť môjho pozemku, ktorá je pod ich prístavbou, to s nimi vyrieši mimosúdne.

6. Právny zástupca žalovaných navrhol žalobu zamietnuť, nakoľko ide o oprávnenú stavbu postavenú
v roku 1953 podľa vtedy platných predpisov, so stavebným povolením a kolaudačným rozhodnutím,
čo vyplýva aj z rozhodnutia obce o určení súpisného čísla zo dňa 10. 12. 1997. Je teda nemožné za
súčasnej právnej úpravy odstrániť legálnu stavbu. Žalobkyňa pozemok pod ňou nadobudla niekoľko
desaťročí potom, ako bola táto stavba pokojne užívaná. Ak žalobkyňa tvrdí, že nevedela, že kupuje

pozemok pod cudzou stavbou, bolo jej povinnosťou overiť si to, čo kupuje. Žalovaní nemajú problém so
zriadením vecného bremena. Poukázal na ustanovenie § 142l ods. 3 stavebného zákona, podľa ktorého
sa stavby postavané pred 01. 10. 1976 považujú dňom 01. 04. 2024 za stavby postavené v súlade
s platnými predpismi.

7. Výpisom z listu vlastníctva č. XXX, pre katastrálne územie C. D. mal súd preukázané, že žalobkyňa
je výlučnou vlastníčkou zastavanej plochy a nádvoria o výmere 7 m2, parcela registra KN-C
č. 80/3 ako aj zastavanej plochy a nádvoria o výmere 78 m2, parcela registra KN-C č. 84/3, vo vzťahu
ku ktorej nehnuteľnosti je na liste vlastníctva uvedené, že vlastník pozemku nie je vlastníkom stavby naňom postavenej. Zo snímky katastrálnej mapy vyplýva, že pozemok na parcele registra KN-C č. 80/3 je
zastavaný stavbou bez súpisného čísla, ktorá je postavená aj na parcele registra KN-C č. 80/2.

8. Ohliadkou sporných nehnuteľností súd zistil, že k pôvodnému rodinnému domu so súpisným číslom
XX postavenom na pozemku žalobkyne (fotografia č. 5 na č. l. 77) je pristavaný rodinný dom (fotografia
č. 1 na č. l. 75), pričom tieto dve stavby nie sú spojené jednou stenou a vzájomne ani nie sú prepojené
akýmkoľvek vstupom.

9. Podľa § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na
to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady
toho, kto stavbu zriadil (ďalej len "vlastník stavby").

10. Podľa § 135c ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže
ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí.

11. Podľa § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka, súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom
pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné
na výkon vlastníckeho práva k stavbe.

12. Po doplnení žaloby bol predmet sporu ustálený tak, že žalobkyňa sa domáha odstránenia
neoprávnenej stavby rodinného domu zo súpisným číslom 27 zo svojho pozemku na parcele registra
KN-C č. 84/3. Medzi stranami nebolo sporné to, že predmetný pôvodný rodičovský dom po právnych
predchodcoch žalovanej v 1. rade, postavený v roku 1953, sa nachádza na pozemku vo výlučnom
vlastníctve žalobkyne, ktorá tento pozemok nadobudla kúpnou zmluvou v roku 2005 od tretích osôb.

Žalovaní navrhli žalobu zamietnuť z dôvodu, že ide o legálnu skolaudovanú stavbu, čo má preukazovať
ajRozhodnutieobceUhorskáVeszodňa10.12.1997ourčenísúpisnéhočíslabudovy(č.l.10)anaviac,
k legalizácii stavby by došlo aj na základe ustanovenia § 142l ods. 3 stavebného zákona.

13. V ustanovení § 135c Občiansky zákonník upravuje špecifický typ vlastníckej žaloby, ktorá umožňuje

vlastníkovi stavby domáhať sa ochrany svojho vlastníckeho práva súdnou cestou. Súd pri tomto type
žaloby nie je viazaný žalobným návrhom a pokiaľ má za to, že odstránením stavby na náklady jej
vlastníka by došlo k neprimeranému zásahu do vlastníckych práv vlastníka stavby, môže buď túto stavbu
so súhlasom vlastníka prikázať za náhradu do jeho vlastníctva, resp. môže usporiadať pomery medzi
vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby inak, najmä zriadiť vecné bremeno za náhradu tak, aby bol

zabezpečený nevyhnutný výkon vlastníckeho práva k stavbe.

14. Pre rozhodnutie vo veci bolo potrebné v prvom rade ustáliť, či rodinný dom súpisné číslo
XX, postavený na pozemku žalobkyne je alebo nie je neoprávnenou stavbou, nakoľko predmetné
ustanovenie upravuje problematiku len neoprávnenej stavby na cudzom pozemku, ktorá je stavbou

postavenou bez toho, aby mal stavebník k takému pozemku vlastnícke alebo iné právo, ktoré by
ho oprávňovalo na pozemku postaviť stavbu. Pri posudzovaní otázky, či de o neoprávnenú stavbu
je potrebné vychádzať z právnej úpravy platnej v čase vzniku stavby (rozhodnutie Najvyššieho súdu
Českej republiky zo dňa 16. 02. 2005, sp. zn. 31Cdo 606/2004). Predmetný rodinný
dom bol postavený v roku 1953, teda za účinnosti tzv. stredného Občianskeho zákonníka, zákona č.

141/1950Zb.,ktorýmnebolivzťahyvyplývajúcezneoprávnenejstavbyosobitneupravené.Ustanovením
§ 155 stredného Občianskeho zákonníka bola z právneho poriadku vypustená dovtedy všeobecne
platná rímska zásada „superficies solo cedit“, podľa ktorej všetky stavby nachádzajúce sa na pozemku,
ktoré sú pevne spojené so zemou, patria neoddeliteľne k tomuto pozemku. Zriadiť stavbu na cudzom
pozemku bolo možné len na základe tzv. práva stavby. Žalovaní v konaní netvrdili, nepreukázali a ani

nenavrhli dokazovanie na preukázanie tej skutočnosti, že stavebník predmetnej stavby mal na zriadenie
stavby na cudzom pozemku požadované oprávnenie. To, že podľa rozhodnutia o určení súpisného
čísla malo byť kolaudačné rozhodnutie Okresného národného výboru, odborom výstavby v Liptovskom
Mikuláši vydané v roku 1953, nie je právne významné, nakoľko od neoprávnenej stavby, pri ktorej
chýba občianskoprávny titul na jej zriadenie, treba odlišovať stavbu nepovolenú podľa príslušných

administratívnych predpisov, tzv. čiernu stavbu, ktorá je stavbou bez stavebného povolenia alebo
stavbou postavenou v rozpore s týmto povolením. Postavením stavby rodinného domu bez práva stavby
tak vzniklo oddelené vlastníctvo tak ku samotnej stavbe ako aj pozemku, ktorý stav trvá od roku 1953
doposiaľ a na tejto skutočnosti sa nič nezmenilo ani účinnosťou zákona č. 46/2024 Z. z. ktorým bol od01. 04. 2024 novelizovaný stavebný zákon aj v tom smere, že zákonodarca upravil možnosť legalizácie
stavieb a zápisu týchto stavieb do katastra nehnuteľností tak, že stavby postavené pred 1. októbrom
1976 sa dňom 1. apríla 2024 považujú za stavby postavené v súlade s platnými predpismi. Táto právna

úprava sa týka tzv. čiernych stavieb a nie neoprávnených stavieb, ktoré je od seba potrebné odlišovať.

15. Žalovaní ani len netvrdili, že ich právni predchodcovia mali akýkoľvek titul, ktorý by ich oprávňoval na
stavbu rodinného domu na cudzom pozemku a nakoľko súd nemôže v sporovom konaní sám navrhovať
a vykonávať dôkazy, ktoré strana sporu nenavrhla, konštatuje, že pôvodná stavba rodinného domu

súpisné číslo XX je stavbou neoprávnenou a žalobkyni tak nič nebránilo tomu, aby sa v záujme ochrany
svojho vlastníckeho práva mohla domáhať aj odstránenia tejto neoprávnenej stavby.

16. Odstránenie stavby je vždy značným zásahom do vlastníckeho práva stavebníka, resp. jeho
právnych nástupcov, preto súd posudzoval charakter stavby, súčasný stav stavby, možnosť jej
aktuálneho a budúceho využitia, hospodársku, prípadne inú stratu, ktorá by odstránením stavby vznikla

a potrebu a záujem žalovaných na využití stavby. Na druhej strane je nutné zvážiť, aká ujma objektívne
žalobkyni v dôsledku neoprávnenej stavby vznikla a ako je obmedzená v užívaní zostávajúcej časti
pozemku a či jej požiadavka na odstránenie stavby nie je v rozpore s dobrými mravmi. V neposlednom
rade súd zohľadnil aj dlhotrvajúce susedské spory vyvolané práve touto stavbou rodinného domu
a postojom žalovaných, ktorí nemali snahu vysporiadať si vlastníctvo jednak k predmetnému rodinnému

domu na cudzom pozemku ako ani k nelegálnej stavbe na pozemku parcely registra KN-C č. 80/2 a
KN-C č. 80/3, ktorá má byť prístavbou k rodinnému domu a ktorú časť reálne využívajú na
zabezpečenie svojho bývania. Pôvodný rodinný dom žalovaných je dlhodobo neužívaný, v pôvodnom
stave, bez akejkoľvek podstatnej rekonštrukcie a absolútne nespôsobilý na bývanie, nakoľko nie je
pripojený na žiadne siete. Aj keď tvrdenie žalobkyne a úplne schátranej nehnuteľnosti neboli pri

obhliadke preukázané, podľa názoru súdu je pre žalovaných táto stavba nepotrebná, nevyužiteľná
a navyše si vyžaduje vynaloženie značných finančných prostriedkov na rekonštrukciu a aj následnú
údržbu, ktoré prostriedky by žalovaní skôr mohli použiť na rekonštrukciu reálne užívanej prístavby
rodinného domu, samozrejme až potom, ako si túto stavbu zlegalizujú. Žalovaní tvrdili, že stavbu v rámci
predsúdnych rokovaní neodstránili z dôvodu, že k nej majú emocionálny vzťah. Súd aj po obhliadke

tejto stavby nemal dôvod tomuto tvrdeniu neveriť, avšak zároveň je dôvodné predpokladať, že pokiaľ má
vlastníkskutočnýemocionálnyvzťahkstavbe,taksaoňustaráanenechávajunapospassvojmuosudu.
Žalovaní zároveň preferujú emocionalitu pred možnosťou vyriešenia desaťročí trvajúcich susedských
sporov a zároveň možnosťou zlegalizovania si čiernej stavby, v ktorej bývajú, čo súd len utvrdzuje
v presvedčení, že predmetný rodinný dom prakticky slúži len ako nástroj sváru, ktorý medzi stranami

sporu existuje. Vzhľadom na veľkosť prístavby, v ktorej žalovaní žijú sami dvaja, má súd za to, že
pôvodný rodinný dom je pre nich absolútne nepotrebný, nemajú preň žiadne aktuálne ani budúce
využitieajehoodstránenímneutrpiažiadnuhospodárskuškodu,naopakzbaviasajedinéhopodstatného
predmetu susedských sporov a svoju energiu budú môcť venovať podstatnejším a zmysluplnejším
veciam. Tento spôsob vyriešenia sporu ohľadom stavby na cudzom pozemku je aj v zhode s dohodou

strán sporu o odstránení stavby pred začatím tohto konania. Žalovaní toto tvrdenie žalobkyne síce
popreli, avšak je naozaj nelogické predpokladať, že by žalobkyňa ako vlastníčka pozemku uzatvorila
s nimi nájomnú zmluvu, vrátane dodatku, s tým, že po skončení nájmu stavba zostane na jej pozemku,
resp. že následne prevedie pozemok pod stavbou na nájomcov. Presvedčivejšie práve vyznieva to
tvrdenie, že do dohodnutej doby nájmu žalovaní pristúpia k odstráneniu stavby, čím by boli zároveň

motivovaní k čo najskoršiemu splneniu svojej povinnosti z takejto dohody. Súd sa zároveň stotožnil
s názorom žalobkyne, že prípadné zriadenie vecného bremena by nič nevyriešilo, súčasne má za to,
že takéto vyriešenie sporu by bolo v neprospech žalovaných, nielen čo do výšky náhrady za zriadenie
vecného bremena, ale aj čo do potreby nevyhnutnej rekonštrukcie pôvodnej stavby z roku 1953, ktorá
naviac pre nich nemá žiadny význam a využitie, okrem emocionálnej stránky. Naviac, zriadenie vecného

bremena by celkom určite vyvolalo ďalšie spory, pričom v záujme súdu je takýmto predchádzať. Pokiaľ
ide o žalobkyňu, táto nadobudla pozemok pod stavbou od tretích osôb nevedomky, čo však samo
o sebe nemôže byť v jej neprospech v tom smere, že musí trpieť neoprávnenú cudziu stavbu na svojom
pozemku. Zo zisteného skutkového stavu bolo zistené, že žalobkyňa po zistení tejto skutočnosti mala
záujem stav riešiť, pričom na akýkoľvek jej racionálny návrh žalovaní nereagovali. Mali by to byť práve

oni, kto vyvíja iniciatívu za účelom vyporiadania si vlastníckeho práva a predovšetkým, aj keď to nie
je predmetom tohto sporu, za účelom legalizácie čiernej stavby. K takémuto konaniu preukázateľne
pristúpili až po tom, ako situáciu mienila vyriešiť žalobkyňa. Jej konanie v podobe žaloby o odstránenie
stavby súd nevyhodnotil ako konanie v rozpore s dobrými mravmi, ktoré by napĺňalo tieto atribúty ibav prípade, ak by najprv mienila predať žalovaným pozemok pod ich stavbou za neprijateľnú sumu, ak
by išlo o stavbu, ktorú reálne žalovaní užívajú a má pre nich akýkoľvek význam a ak by sa o túto
stavbu žalovaní reálne starali. Žiadne z týchto kritérií preukázané neboli. Naopak, žalobkyňa tvrdila,

že žalovaným ponúkla pozemok za rovnakú cenu, za aký ho nadobudla, s čím nemali súhlasiť a toto
jej tvrdenie ani v konaní nerozporovali. Nakoľko pôvodný rodinný dom je pre nikoho nepotrebnou,
neudržiavanou a neoprávnenou stavbou, súd v súlade s § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka rozhodol
o jej odstránení. Vzhľadom na charakter uloženej povinnosti súd uložil dlhšiu lehotu na jej splnenie.
Odstránením tejto pôvodnej stavby sa zároveň odstráni aj rozpor v katastri nehnuteľností, nakoľko

rodinnýdomsosúpisnýmčíslomXXpostavenýnapozemkuparcelyKN-Cč.80/2jezapísanývprospech
žalovaných na liste vlastníctva č. XXX, napriek tomu, že z katastrálnej mapy je zrejmé, že súpisné
číslo XX má pridelené len stavba na pozemku parcely registra KN-C č. 84/3 a na parcele KN-C č.
80/2 je postavená druhá samostatná stavba. Naviac, list vlastníctva č. XXX vôbec nezohľadňuje tú
medzi stranami nespornú skutočnosť, že prístavba rodinného domu je v časti postavená aj na pozemku
žalobkyne, na parcele registra KN-C č. 80/3. Uvedený nesúlad zrejme vznikol potom, ako obec Uhorská

Ves pridelila na dve rozdielne stavby rovnaké súpisné čísla.

17. Pre úplnosť súd uvádza, že v priebehu konania bol zo strany žalobkyne jednoznačne ustálený
predmet sporu, preto požadovanú povinnosť „zdržať sa ničenia majetku na pozemku žalobkyne a aby
nijakým spôsobom nehanobili jej meno, neohovárali ju a prestali urážať“ súd považuje len za akýsi

„dovetok“ vyplývajúci z dlhotrvajúcich susedských sporov a nie za prípadnú žalobu o ochranu osobnosti.
Žalobkyňa v priebehu konania vo vzťahu k tomuto vyjadreniu neuviedla žiadne skutkové tvrdenia,
nenavrhla žiadne dôkazy a strany sporu sa ohľadom tohto ani nevyjadrovali.

18. O náhrade trov konania súd rozhodol tak, že úspešnej strane sporu priznal ich náhradu v plnom

rozsahu, nakoľko nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa na to, aby žalobkyňa nemala mať právo
na náhradu trov. Týmto dôvodom nie je ani to, že nadobudla pozemok bez toho, aby vedela, že na
ňom stojí stavba a to z toho dôvodu, že neustále vyvíjala aktivitu na vyriešenie tohto stavu a k podaniu
žalobypristúpilaažpotom,akovšetkysnahyomimosúdnevyriešeniesporustroskotalizdôvoduprístupu
žalovaných.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,

ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.