Uznesenie – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. máj 2025

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 9Cdo/109/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1517216368
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Holič
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2025:1517216368.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne R. S., narodenej X. S. XXXX, H., W. XX, zastúpenej
advokátom JUDr. Jánom Foltánom, Galanta, SNP č. 708, proti žalovaným: 1/ V.. W. Á., narodený X.
Q. XXXX, H., P. X, 2/ V.. Z. Á., narodená X. I. XXXX, H., P. X, obaja žalovaní zastúpení Advokátskou
kanceláriou JUDr. Ladislav Pavlovič s. r. o., Bratislava, Ivanská cesta 32B, o odstránenie neoprávnenej
stavby a náhradu škody, vedenom na Mestskom súde Bratislava IV (pôvodne na Okresnom súde

Bratislava V) pod sp. zn. B5-39C/52/2017, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v
Bratislave z 26. mája 2022 sp. zn. 9Co/24/2021, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a .

Žalovaní 1/ a 2/ majú proti žalobkyni nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava V (dnes Mestský súd Bratislava IV; ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom
z 10. júla 2020 č. k. 39C/52/2017-223 zamietol v celom rozsahu žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala
uloženia povinnosti žalovaným 1/, 2/ neobmedzovať žalobkyňu vo výkone vlastníckeho práva a na
vlastné náklady odstrániť oplotenie postavené na hranici medzi ich susediacimi pozemkami, ako aj
povinnosti nahradiť jej škodu, vrátane psychickej traumy, a náklady, ktoré jej vznikli s obstaraním
geodetických prác a právnej pomoci, s príslušenstvom, ako aj nahradiť jej vzniknuté trovy. Žalobkyňa

žalobu odôvodňovala tým, že žalovaní 1/, 2/ si na jej úkor zväčšili pozemok o 1 meter a postavili plot
tak, že zasahuje do jej pozemku. V súvislosti s realizáciou oplotenia podľa tvrdenia žalobkyne jej vznikla
škoda 1 000 eur, spôsobená nahádzaním dielcov betónového chodníka na rastliny v jej záhrade.
1.1. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že Protokolom o vytýčení hraníc zo dňa 6. 4.
2017, vyhotoveným I.. N. F.-K., bola na žiadosť žalovaných vytýčená hranica medzi pozemkami parc. č.
XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX. Na podrobnom vytýčení bodov hraníc boli osobne prítomné strany

sporuasvojimpodpisompotvrdili,žebolioboznámenéspriebehomaoznačenímvytýčenejhranice.Dňa
11. 9. 2017 vykonal V.. C. H. - J. na žiadosť žalobkyne kontrolné premeranie hranice medzi parcelami
č. XXX/XX a č. XXX/XX a potvrdil, že plot tvoriaci danú hranicu je postavený správne, nachádza sa na
hranici medzi oboma pozemkami. Súd prvej inštancie uzavrel, že žalobkyňa nepreukázala, že by došlo
k obmedzeniu jej vlastníctva, a že by žalovaní 1/, 2/ realizovali plot na jej pozemku. Oplotenie vykonali
podľa nákresu projektovej dokumentácie predloženej miestnemu úradu, stavebnému úseku k ohláške

drobnej stavby a stavbu realizovali na základe povolenia Mestskej časti Bratislava - Rusovce zo dňa
13. 4. 2017.
1.2. Ďalej súd prvej inštancie zistil, že žalobkyňa podala na žalovaného 1/ trestné oznámenie pre
nebezpečné vyhrážanie a poškodzovanie cudzej veci a podala aj oznámenie o priestupku proti
majetku na neznámeho páchateľa, ktorý poškodil drevené zábradlie jej záhradnej chatky. Podľa
vyjadrenia žalobkyne na pojednávaní, v trestnom konaní nebolo preukázané, že by sa poškodenia

jej záhradnej chatky dopustil žalovaný 1/. Z výpovede samotnej žalobkyne i z poznámky napísanej
pod fotodokumentáciou, ktorú predložila žalobkyňa „apríl 2017, preložili sme si chodník na vlastnýpozemok“, mal súd za preukázané, že v čase, keď ešte žalovaní 1/, 2/ nepostavili oplotenie, betónový
chodník preložila žalobkyňa so synom. Dôvodom zamietnutia žaloby v časti o odstránenie oplotenia
a náhradu škody bolo teda neunesenie dôkazného bremena žalobkyňou. Žalobkyňa nepreukázala, že

žalovaní 1/, 2/ realizovali stavbu oplotenia na jej pozemku, že išlo o neoprávnenú stavbu a ani to,
že jej spôsobili škodu, či už na porastoch pri hranici pozemkov alebo poškodením záhradnej chatky.
Žalobkyňanavrhovalavykonaťdokazovanieustanovenímznalcazodborugeodézie,ktorýbyznaleckým
posudkom preukázal, že si žalovaní 1/, 2/ zväčšili svoj pozemok o 1 meter na jej úkor. Súd prvej inštancie
navrhovaný dôkaz považoval za nadbytočný vzhľadom na listinné dôkazy, predovšetkým na zameranie

hraníc pozemku žalovaných 1/, 2/ zo 6. 4. 2017 podpísané aj žalobkyňou, ako aj kontrolné premeranie
hranice z 11. 9. 2017.

2. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „odvolací súd“) na odvolanie žalobkyne rozsudkom z 26. mája
2022 sp. zn. 9Co/24/2021 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalovaným 1/ a 2/ priznal voči
žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Rozhodnutie zdôvodnil tým,

že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, náležite zistil skutkový stav, vec tiež
posúdil správne po právnej stránke a v odôvodnení rozhodnutia uviedol, na akých dôvodoch založil svoje
rozhodnutie.
2.1. Odvolací súd dospel zhodne so súdom prvej inštancie k záveru, že žalobkyňa nepreukázala,
že ju žalovaní obmedzujú vo výkone jej vlastníckych práv tým, že vybudovali oplotenie medzi ich

susediacimi pozemkami bez jej súhlasu a navyše na jej pozemku. Žalovaní vyvrátili tvrdenie žalobkyne,
že nimi postavené oplotenie je neoprávnenou stavbou, keď listinným dôkazmi (ohlásenie drobnej
stavby a písomné oznámenie stavebného úradu, že proti uskutočneniu drobnej stavby nemá námietky)
preukázali, že si splnili ohlasovaciu povinnosť a oplotenie vybudovali so súhlasom stavebného úradu.
Rovnako bolo preukázané, že oplotenie je postavené na hranici pozemkov žalobkyne a žalovaných, t.

j., že oplotenie nezasahuje do pozemku žalobkyne, a teda ju neobmedzuje vo výkone jej vlastníckych
práv. Vyplýva to jednak z Protokolu o vytýčení hranice pozemku zo 6. 4. 2017, v ktorom sa uvádza,
že „Zúčastnené strany svojím podpisom potvrdzujú, že boli oboznámené s priebehom a označením
vytýčenej hranice pozemkov“ s podpismi: Á. W. (žalovaný 1/) a S. (žalobkyňa). Zúčastnené strany (t. j.
žalovaný 1/ ani žalobkyňa) nemali k vytýčenej hranici žiadne pripomienky. Aj z tohto dôvodu považoval

odvolací súd tvrdenie žalobkyne, že svojím podpisom na Protokole o vytýčení hranice zo 6. 4. 2017 len
potvrdila svoju účasť na tomto meraní (nie svoj súhlas), za čisto účelovú obranu, ktorá len dokumentuje
neochotu žalobkyne akceptovať opakované výsledky meraní. Správnosť zamerania hranice vyplýva
aj z vyjadrenia geodeta V.. C. H. z 28. 9. 2017, ktorý potvrdzuje, že „Plot tvoriaci danú hranicu bol
postavený správne. Po premeraní umiestnenia prístupného oplotenia môže potvrdiť, že sa nachádza

na hranici medzi oboma uvedenými parcelami a nezasahuje do pozemku č. XXX/XX“ (t. j. nezasahuje
do pozemku žalobkyne). Vzhľadom na výsledky opakovaných zameraní hraníc medzi susediacimi
pozemkami žalobkyne a žalovaných bolo ďalšie znalecké dokazovanie v tomto smere nadbytočné.
2.2. K žalobkyňou uplatnenému nároku na náhradu škody odvolací súd uviedol, že žalobkyňa v
konaní neprodukovala žiaden relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval, že sa žalovaní dopustili nejakého

porušenia povinností, ktorého dôsledkom by bol vznik škody na strane žalobkyne. Žiadne dôkazy
nepotvrdzovali jej tvrdenie, že to boli žalovaní 1/, 2/ (prípadne niektorý z nich), kto jej mal poškodiť
drevené zábradlie na záhradnej chatke, prípadne kto jej spôsobil škodu nahádzaním betónových dielcov
z chodníka na rastliny v jej záhrade. Povinnosť žalobkyne preukázať svoje tvrdenie, že škodcami sú
žalovaní, nemôže nahradiť jej vnútorné presvedčenie o tom, že to môžu byť len žalovaní, ktorí môžu

mať motiváciu jej škodiť. Napokon k odvolacej námietke žalobkyne, týkajúcej sa číslovania strán spisu,
odvolací súd konštatoval, že zo žurnalizácie spisového materiálu nemožno vyvodiť, že by spisový
materiál nebol kompletný (že by nejaké listy v spise chýbali).

3. Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podala žalobkyňa (ďalej aj „dovolateľka“) včas dovolanie,

ktoré odôvodnila podľa § 420 písm. f) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Navrhla,
aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uviedla, že
považuje rozsudok odvolacieho súdu za vecne nesprávny a vydaný v rozpore so skutkovým aj právnym
stavom veci, nakoľko v konaní boli doložené všetky dôkazové materiály potvrdzujúce opodstatnenosť
podaného žalobného návrhu. Skutkové a právne závery uvedené v rozsudku odvolacieho súdu nie sú

riadne odôvodnené. Napriek predloženým dôkazným materiálom jej bolo dokazovanie zamietnuté pre
nehospodárnosť a súd prvej inštancie (a následne aj odvolací súd) si osvojil iba tvrdenia žalovaných,
ktoré ale samotné preukazujú, že stavbu plotu vykonali nezákonne. Skutkový stav teda nebol náležite
zistený a vec tiež nebola posúdená správne po právnej stránke. Súd sa nezaoberal otázkou, prečostavebný úrad v roku 2015 nepovolil oplotenie pozemku žalobkyni a neriešil ani nezákonné odstránenie
hraničného stĺpika. Súd sa rovnako nezaoberal nezákonným postupom stavebného úradu, ktorý
žalovanému povolil v r. 2009 stavbu bungalovu napriek tomu, že stavba nespĺňala nomenklatúry

výstavby. Z uvedeného dôvodu žalobkyňa navrhla pridať na zoznam žalovaných aj stavebný úrad (m.
č. M.), čo bolo napriek zjavnému nezákonnému postupu súdom zamietnuté.
3.1. Žalovaným prizvaný geodet podľa dovolateľky v roku 2017 potvrdil, že zameranie jej pozemku z roku
2015jesprávneatoajonapodpísala.To,ženáslednebolouvedené,žehranicepozemkubolivyznačené
roxorom a plotom, sa nezakladalo na pravde, k čomu predložila súdu fotodokumentáciu. Prizvaním

znalca do konania malo byť preukázané, že žalovaný si vedome zväčšil nezákonne svoj pozemok parc.
č. XXX/XX, XX, k čomu bol doložený dôkazový materiál, pretože uvedený pozemok pri vymeriavaní
záhrad celej lokality X. v roku 1998 mal šírku 8,83 m pri parcele č. XXX/XX a žalovaný do katastra po
postavení bungalovu uviedol šírku 9,96 m a rovnaký postup mal naplánovaný aj s pozemkom žalobkyne.
Podľa dovolateľky mal súd do znaleckého premerania hraníc dať vyznačiť hranice pozemkov oboch
účastníkov konania v katastrálnom operáte ako sporné podľa § 67c ods. 5 zákona č. 162/1995 Z. z.

katastrálnyzákonamalnariadiťodstránenieoploteniavybudovanéhožalovaným,nakoľkonezodpovedá
druhu popisu plotu odsúhlaseného žalovanému stavebným úradom.
3.2. Dovolateľka uviedla, že sa nestotožňuje ani s názorom odvolacieho súdu, že neuniesla dôkazné
bremeno v prípade jej nároku na náhradu škody. Práve preto navrhovala vykonanie znaleckého
dokazovania na určenie osadenia plota s ohľadom na skutočný priebeh hranice pozemkov a na určenie

výškyškody,ktorújejžalovaníspôsobili.Ďalejdovolateľkatvrdila,žeoprávnenežiadalanielenvykonanie
znaleckého dokazovania, ale tiež výsluch geodeta za účelom zistenia nezrovnalostí a rozdielnosti
oproti stavu zamerania z roku 2015. Vzhľadom na to, že žalobkyňa neudelila žalovaným súhlas s
umiestnením oplotenia na jej pozemok, nie je možné oplotenie považovať za legálnu stavbu, súladnú
so stavebným zákonom č. 50/1976 Zb. a stavba sa preto považuje za neoprávnenú. Tým, že súd

dokazovanie nevykonal, hoci bolo riadne navrhnuté, znemožnil žalobkyni preukázať, že oplotenie je
postavené v rozpore s ohlásením drobnej stavby a teda v rozpore so stavebným zákonom, ktorý
neumožňujeanistavbuoplotenianahranicisusednýchpozemkovbezvopreduzatvorenejdohodymedzi
vlastníkmipozemkov,žesaoplotenienachádzanapozemkužalobkyneaževdôsledkurealizáciestavby
spôsobom porušujúcim stavebný zákon došlo k vzniku škody.

3.3. Predmetom dokazovania malo byť podľa dovolateľky aj vyhodnotenie celkovej škody v dôsledku
presúvania betónových kvádrov žalovanými a následnej devastácie rastlín v jej záhrade. Napriek jej
opakovaným návrhom na vyhotovenie znaleckého posudku súdu prvej inštancie ani odvolací súd
znalecké dokazovanie nenariadili. Priebeh hraníc, rozloha pozemkov, správnosť zákresu hraníc v
katastrálnej mape, presnosť osadenia oplotenia sú skutočnosti, ktoré súd nemôže vyhodnotiť na základe

vlastného uváženia, ale na ich vyhodnotenie je potrebné odborné zameranie. Napokon dovolateľka
namietala, že v konaní pred odvolacím súdom sa nekonalo pojednávanie a na prečítanie rozsudku
bola prizvaná iba ona, pričom žalovanú stranu súd nepredvolával, čo vzbudzuje pochybnosť, že strana
žalovaných bola o verdikte vopred informovaná. Tiež uviedla, že jej právny zástupca pri nahliadnutí do
súdneho spisu na Okresnom súde Bratislava V dňa 3. 8. 2022 zistil, že spis nie je riadne žurnalizovaný,

konkrétne strany č. 196, 197, 198 boli zjavne nesprávne očíslované a žurnalizované. Poukázala na to,
že súčasťou nesprávne zožurnalizovaného spisu bolo aj geometrické zameranie hraníc z roku 2015
vyhotovené geodetom V.. C. H. preukazujúce, že stavba oplotenia je postavená na spornej hranici
medzi pozemkami žalobkyne a žalovaných. Odvolací súd sa s touto vadou vysporiadal len formálne.
Neúplnosť a pochybná žurnalizácia súdneho spisu podľa dovolateľky spôsobuje nepreskúmateľnosť

celého rozhodnutia súdu prvej inštancie, ako aj odvolacieho súdu.

4. Žalovaní v písomnom vyjadrení k dovolaniu žalobkyne uviedli, že považujú dovolanie za zjavne
neopodstatnené a neprípustné. Navrhli, aby dovolací súd dovolanie odmietol. Poukázali na to, že
dovolací súd nemá zákonný dôvod, ani možnosť nanovo hodnotiť skutkový stav veci zistený v riadnom

konaní. Zo strany súdu prvej inštancie ani odvolacieho súdu nedošlo k žiadnemu konaniu, ktoré by
neumožňovalo strane sporu realizovať jej procesné oprávnenia a ani k znemožneniu práva aktívnej
účasti na konaní. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie predchádzalo rozsiahle vykonanie dokazovania, na
ktorom mali strany sporu možnosť uplatňovať svoje procesné práva v plnom rozsahu, avšak civilné
konanie stojí na princípe voľného hodnotenia dôkazov. Z práva na spravodlivý proces pre procesnú

stranu nevyplýva právo na to, aby sa súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, rozhodol
v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany vyjadrovať sa
k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu
hodnotenia vykonaných dôkazov. Procesnou vadou konania v zmysle § 420 písm. f) CSP nie je to, žeodvolací súd neodôvodnil rozhodnutie podľa predstáv odvolateľa. Napokon žalovaní s poukazom na
ustanovenie § 387 ods. 2 CSP konštatovali, že odvolací súd sa môže v odôvodnení svojho rozhodnutia
obmedziť na skonštatovanie správnosti dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie a nie je tak povinný

svoje rozhodnutie rozsiahlejšie odôvodňovať.

5. Dovolateľka doplnila dovolanie podaním z 31. 8. 2023, na ktoré však dovolací súd nemohol prihliadať,
pretože bolo podané po uplynutí dovolacej lehoty (§ 434 CSP).

6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „dovolací súd“ alebo „najvyšší súd“) ako súd príslušný
na rozhodnutie o dovolaní (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1
CSP)stranasporu,vktorejneprospechbolonapadnutérozhodnutievydané(§424CSP),beznariadenia
pojednávania (§ 443 CSP) po preskúmaní, či dovolanie obsahuje zákonom predpísané náležitosti (§ 428
CSP) a či sú splnené podmienky podľa § 429 CSP, dospel k záveru, že dovolanie žalobcu je potrebné
odmietnuť.

7. O všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch platí, že narušenie princípu právnej istoty strán,
ktorých vec bola právoplatne skončená (meritórnym rozhodnutím predstavujúcim res iudicata), musí
byť vyvážené sprísnenými podmienkami prípustnosti. Právnu úpravu dovolania a dovolacieho konania,
ktorá stanovuje podmienky, za ktorých môže byť výnimočne prelomená záväznosť už právoplatného

rozhodnutia, nemožno interpretovať rozširujúco; namieste je tu skôr reštriktívny výklad. Ak by najvyšší
súdbezohľadunaprípadnúneprípustnosťdovolaniapristúpilkposúdeniuvecnejsprávnostirozhodnutia
odvolacieho súdu a na tom základe ho prípadne zrušil, porušil by základné právo na súdnu ochranu
toho, kto stojí na opačnej procesnej strane [porovnaj rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky
(ďalej len „ústavný súd“) sp. zn. II. ÚS 172/03].

8. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon
pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu
odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia
odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421

CSP.

9. Dovolateľka vyvodzovala prípustnosť dovolania s poukazom na § 420 písm. f) CSP, v zmysle ktorého
dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej

patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Mala za to, že
rozhodnutie odvolacieho súdu nie je riadne odôvodnené a je nepreskúmateľné.

10. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť
nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných

ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnému procesnoprávnemu rámcu, a ktoré
tak zároveň znamená aj porušenie ústavne zaručených procesných práv spojených s uplatnením súdnej
ochrany práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť
sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť
rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom

svojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio
iustitiae (odmietnutia spravodlivosti). Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 CSP nie je
významný subjektívny názor dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto
ustanovenia; rozhodujúci je výlučne záver dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo
(3Cdo/41/2017, 3Cdo/214/2017, 8Cdo/5/2017, 8Cdo/73/2017, 9Cdo/213/2021). Dovolací súd preto

skúmal opodstatnenosť argumentácie dovolateľky, že v konaní došlo k ňou tvrdenej vade zmätočnosti,
pričom takúto vadu v procesnom postupe odvolacieho súdu nezistil.

11. K tomuto dôvodu prípustnosti dovolania treba uviesť, že podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdu
pre ľudské práva (ESĽP) súdy musia v rozsudkoch jasne a zrozumiteľne uviesť dôvody, na ktorých

založili svoje rozhodnutia, musia sa zaoberať najdôležitejšími argumentami vznesenými stranami sporu
a uviesť dôvody pre prijatie alebo odmietnutie týchto argumentov, a že nedodržanie týchto požiadaviek
je nezlučiteľné s ideou práva na spravodlivý proces (napr. Garcia Ruiz v. Španielsko, Vetrenko v.
Moldavsko, Kraska v. Švajčiarsko). Aj najvyšší súd už v minulosti vo viacerých svojich rozhodnutiach,najmä pod vplyvom judikatúry ESĽP a ústavného súdu, zaujal stanovisko, že za porušenie práva strany
sporu na spravodlivý proces treba považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia
súdneho rozhodnutia. Povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť je totiž odrazom práva strany

sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktorý sa zaoberá všetkými právne
relevantnými dôvodmi uplatnenej žaloby, ako aj špecifickými námietkami strany sporu. Porušením
uvedeného práva strany sporu na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej, sa strane sporu
(okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť
náležite argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych

opravných prostriedkov. Ak nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva
na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá i prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) CSP.

12. Ak dovolateľka v rámci dovolacieho dôvodu v zmysle § 420 písm. f) CSP namietala arbitrárnosť
odôvodenia napadnutého rozsudku odvolacieho súdu, dovolací súd opakovane uvádza, že odôvodnenie
rozhodnutia v odvolacom konaní nemusí odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom

prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní alebo sú
nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05).
Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď
na každý argument účastníka konania (II. ÚS 76/07). O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii
zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko

odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (m. m. I. ÚS
115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 383/06). K zjavnej neodôvodnenosti (arbitrárnosti) rozhodnutí všeobecných
súdov Ústavný súd Slovenskej republiky uviedol, že je najčastejšie daná rozporom súvislostí ich
právnych argumentov a skutkových okolností prerokúvaných prípadov s pravidlami formálnej logiky
alebo absenciou jasných a zrozumiteľných odpovedí na všetky právne a skutkovo relevantné otázky

súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV.
ÚS 115/03, III. ÚS 209/04).

13. Treba mať na pamäti, že konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden
celok a v prípade potvrdenia rozsudku súdu prvej inštancie spätosť rozsudku odvolacieho súdu s

potvrdzovaným rozsudkom vytvára ich organickú (kompletizujúcu) jednotu. Ak odvolací súd v plnom
rozsahu odkáže na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie, rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe
zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie. Odvolací súd zhodnotil
skutkový stav, ktorý vyplynul z dokazovania pred súdom prvej inštancie, a pri svojom právnom závere,
podrobne a presvedčivo odôvodnil, z čoho vychádzal. Zároveň sa vysporiadal s podstatnými odvolacími

námietkami. Dovolateľka v dovolaní opakovane vyjadrila nesúhlas so závermi odvolacieho súdu, ktoré
však vychádzali zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, ktorý prevzal odvolací súd, a
právnych záverov, s ktorými sa stotožnil.

14. Dovolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu a obsahu spisu zistil, že

odvolací súd sa nielen stotožnil s dôvodmi zamietnutia žaloby uvedenými v rozsudku súdu prvej
inštancie, ale sám tiež reagoval na odvolacie námietky žalobkyne (hoci tieto v prevažnej miere boli
opakovaním tvrdení z konania pred súdom prvej inštancie) a doplnil vlastný záver, že žalobkyňa
nepreukázala, že ju žalovaní obmedzujú vo výkone jej vlastníckych práv tým, že vybudovali oplotenie
medzi ich susediacimi pozemkami, keď žalovaní listinnými dôkazmi preukázali, že si splnili ohlasovaciu

povinnosť a oplotenie vybudovali so súhlasom stavebného úradu, pričom - čo je podstatné - toto
oplotenie vybudovali na hranici pozemkov žalobkyne a žalovaných tak, že nezasahuje do pozemku
žalobkyne. K tomuto záveru dospel odvolací súd na základe dokazovania vykonaného súdom prvej
inštancie, pričom odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozsudku osobitne odkázal na protokol o
vytýčení hranice pozemku zo 6. 4. 2017 (v ktorom obe sporové strany podpisom potvrdili oboznámenie

s priebehom hranice pozemkov a nemali k vytýčenej hranici pripomienky) a na vyjadrenie V.. C. H.,
geodeta, z 28. 9. 2017, že „plot tvoriaci danú hranicu bol postavený správne“, nachádza sa na hranici
medzi oboma parcelami a nezasahuje do pozemku parc. č. XXX/X (t. j. do pozemku žalobkyne).

15. Z uvedených listinných dôkazov vyvodený skutkový záver súdu prvej inštancie aj odvolacieho

súdu o nepreukázaní obmedzovania žalobkyne žalovanými vo výkone jej vlastníckych práv v žiadnom
prípade nemožno považovať za arbitrárny, ani nie je v rozpore s elementárnou logikou. Naopak, takýto
záver je plne v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov podľa úvahy súdu, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich súvislosti (§ 191 ods. 1 CSP). Za takéhoto dôkazného stavu, privytýčení hranice jedným geodetom a jej potvrdení vyjadrením ďalšieho geodeta (objednaného samotnou
žalobkyňou) nemožno považovať za arbitrárne ani odmietnutie návrhu na vykonanie ďalšieho merania
resp. vytyčovania hranice znalcom (v súlade s ustanovením § 185 ods. 1 CSP), pričom aj tento procesný

postup odvolací súd náležite odôvodnil v bode 32 odôvodnenia napadnutého rozsudku výsledkami
opakovaných zameraní hraníc. Napokon, pokiaľ chcela žalobkyňa vykonať ďalšie vytýčenie hranice
alebo vyžiadať ďalší posudok geodeta, nič jej v tom nebránilo a mohla súdu sama predložiť listinný dôkaz
potvrdzujúci jej tvrdenia, prípadne tzv. súkromný znalecký posudok (§ 209 CSP).

16. Je potrebné dať za pravdu dovolateľke, že priebeh hraníc, rozloha pozemkov, správnosť zákresu
hraníc v katastrálnej mape, presnosť osadenia oplotenia sú skutočnosti, ktoré súd nemôže vyhodnotiť
na základe vlastného uváženia, ale na ich vyhodnotenie je potrebné odborné zameranie. Keďže ide o
odborné otázky, odborné posúdenie priebehu hraníc geodetmi nemožno spochybňovať len na základe
fotografií s laickým popisom, dodanými stranou sporu. Práve preto, že v spise sa už nachádzali dve
takéto odborné zamerania resp. vyjadrenia geodetov, nebolo potrebné ďalšie dokazovanie. Za procesnú

vadu konania podľa § 420 písm. f) CSP nemožno považovať to, že súdy neodôvodnili svoje rozhodnutie
podľa predstáv dovolateľa.

17. Podobne záver o neunesení dôkazného bremena žalobkyňou k jej tvrdeniu o spôsobení škody
práve žalovanými odvolací súd dostatočne jasne odôvodnil v bode 33 odôvodnenia napadnutého

rozsudku, keď uviedol, že žiadne dôkazy nepotvrdzovali tvrdenie žalobkyne, že to boli práve žalovaní
1/, 2/ (prípadne niektorý z nich), kto jej mal poškodiť drevené zábradlie na záhradnej chatke, prípadne
kto jej spôsobil škodu nahádzaním betónových dielcov z chodníka na rastliny v jej záhrade, pričom
povinnosť žalobkyne preukázať svoje tvrdenie, že škodcami sú žalovaní, nemôže nahradiť jej vnútorné
presvedčenie, že to môžu byť len žalovaní, ktorí môžu mať motiváciu jej škodiť. Tu vôbec nebolo jasné,

ako mohol žalobkyňou navrhovaný znalecký posudok preukázať tvrdenia žalobkyne o osobe škodcu.
Obsah spisu teda neopodstatňuje tvrdenie dovolateľky, že rozhodnutie odvolacieho súdu je arbitrárne.

18. K námietke, že súd sa nezaoberal otázkou, prečo stavebný úrad v roku 2015 nepovolil oplotenie
pozemku žalobkyni a nezaoberal sa ani nezákonným postupom stavebného úradu, pričom oplotenie

vybudované žalovanými podľa dovolateľky nezodpovedá popisu plotu odsúhlaseného stavebným
úradom, je potrebné uviesť, že predmetom konania bolo odstránenie neoprávnenej stavby, pričom
je potrebné dôsledne odlišovať neoprávnenú stavbu v zmysle občianskoprávnych predpisov od
nepovolenej alebo nesprávne postavenej stavby v zmysle stavebných predpisov. Všeobecný súd v
civilnom konaní môže posudzovať len to, či stavba je alebo nie je neoprávnene zriadená na cudzom

pozemku (§ 135c Občianskeho zákonníka). Otázka, či bola stavba povolená stavebným úradom, či bola
zriadená v súlade s týmto povolením (v tomto prípade v súlade s ohlásením drobnej stavby a súhlasom
stavebného úradu) a so stavebnou dokumentáciou, nepatrí do kompetencie civilného súdnictva, ale do
kompetencie stavebných úradov, resp. následne správnych súdov.

19.Pokiaľdovolateľkanamietala,žeodvolacísúdsalenformálnevysporiadalsjejtvrdenímonesprávnej
žurnalizácii spisu, dovolací súd uvádza, že žalobkyňa v odvolaní len veľmi všeobecne namietala, že
súd prvej inštancie nežurnalizoval všetky žalobkyňou predkladané dôkazné materiály (k tomu - ako
sama uviedla v doplnení dovolania - predseda súdu prvej inštancie uviedol, že dôkazové materiály boli
zakladané do prílohových obálok), avšak v odvolaní neuviedla žiaden konkrétny listinný dôkaz, ktorý by v

súdnom spise chýbal. Preto dovolací súd považuje za dostačujúcu odpoveď na túto námietku vyjadrenie
odvolacieho súdu v bode 34 odôvodnenia jeho rozsudku, v ktorom uviedol, že zo žurnalizácie spisového
materiálu nemožno vyvodiť, že by spisový materiál nebol kompletný (že by nejaké listy v spise chýbali).
Až v dovolaní žalobkyňa uviedla, v čom konkrétne má spočívať nesprávna žurnalizácia spisu, t. j. ktoré
strany boli nesprávne očíslované (k tomu je potrebné uviesť, že samotné nesprávne číslovanie strán

súdneho spisu nepredstavuje porušenie práva na spravodlivý proces). Pritom dovolateľka až v dovolaní
nejasne poukázala na geometrické zameranie hraníc z roku 2015 vyhotovené geodetom V.. C. H., ktoré
bolo „súčasťou druhého zväzku nesprávne zožurnalizovaného spisu“) bez toho, aby bolo zrejmé, či
tým mala na mysli, že takýto listinný dôkaz sa zo spisu stratil. Dovolací súd uvádza, že tak súd prvej
inštancie ako aj odvolací súd pri zisťovaní skutkového stavu vychádzali najmä z písomného vyjadrenia

geodeta V.. C. H. z 28. 9. 2017, pričom v euroobale je vo forme prílohovej obálky založený aj výkaz
výmer od toho istého geodeta z 2. 4. 2015. Pokiaľ mala žalobkyňa vedomosť o tom, že v spise chýba
nejakéďalšievyjadrenieresp.zameraniehranícodtohtogeodeta,malatútoskutočnosťjasneuviesťužv
odvolaní. Dovolací súd sa ňou nemohol zaoberať, keďže išlo o novotu v dovolacom konaní (§ 435 CSP),pričom dovolateľka neuviedla dôvod, pre ktorý túto námietku nemohla uplatniť už v odvolaní a - ako už
bolo uvedené vyššie - dovolateľka ani v dovolaní výslovne nenamietala stratu nejakého podstatného
listinného dôkazu zo spisu.

20. Napokon, pokiaľ dovolateľka uviedla, že vec nebola posúdená správne ani po právnej stránke,
toto jej tvrdenie v dovolaní je len všeobecným vyjadrením nesúhlasu s právnymi názormi a výkladom
všeobecne záväzných predpisov odvolacím súdom. Nemožno to však považovať za relevantné
vyjadrenie dovolacieho dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 421 CSP, keďže

dovolateľka neuviedla, ktorú konkrétnu právnu otázku podľa nej odvolací súd posúdil nesprávne a v
čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 421 ods. 1, § 432 CSP). Námietka nesprávnosti
právneho posúdenia veci pritom nemôže predstavovať dovolací dôvod vady zmätočnosti podľa §
420 CSP, keďže pre nesprávne právne posúdenie ustanovuje Civilný sporový poriadok samostatný
dovolací dôvod v § 421 CSP. Nenaplnenie podmienok prípustnosti dovolania podľa § 421 CSP nemožno
nahrádzať tým, že sa nesprávne právne posúdenie subsumuje pod dovolacie dôvody podľa § 420 CSP

(porovnaj judikáty R 54/2012 a R 24/2017).

21. Z uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že dovolanie žalobkyne nebolo odôvodnené
prípustnými dovolacími dôvodmi, resp. dovolacie dôvody neboli vymedzené spôsobom, ktorý ustanovuje
procesný predpis, preto dovolací súd dovolanie podľa § 447 písm. f) CSP odmietol.

22. Rozhodnutie o trovách dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 druhá veta
CSP).

23. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.