Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. jún 2025

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 5C/92/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5624203966
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Magdaléna Andreánska

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2025:5624203966.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou Mgr. Magdalénou Andreánskou v spore žalobcu Slovenská

televízia a rozhlas, so sídlom, Mlynská dolina, Bratislava, IČO: 56 398 255 proti žalovanej A. B., nar. X.
X. XXXX, bytom C. XX/XX, D. E., v konaní o zaplatenie 186,62 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa zamieta.

Žalovanej sa voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 14. 10. 2024, sa žalobca domáhal voči
žalovanej zaplatenia sumy 186,62 €, úhrady poštových sadzieb spojených s vymáhaním vo výške 2,40
€ a nahradiť trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca je verejnoprávna inštitúcia zriadená na

základe zákona č. 157/2024 Z. z. o Slovenskej televízii a rozhlase v znení neskorších predpisov. Žalobca
je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby podľa § 4 ods. 1 a § 10 ods. 5 zákona č. 340/2012 Z. z. o
úhrade služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska v znení neskorších predpisov.
Žalovaná je platiteľom úhrady za služby verejnosti zo zákona podľa § 3 písm. a) zákona č. 340/2012 Z.
z. vo výške 4,64 € s periodicitou platenia úhrad mesačne. Žalobca kontrolou úhrad za služby verejnosti
zistil, že žalovaná ku dňu podania žaloby nezaplatila úhradu za kontrolované obdobie od 1. 3. 2019 do
30. 6. 2023. V zmysle § 10 ods. 1 a 3 zákona je platiteľ povinný zaplatiť pokutu vo výške 17 €. Žalobca

písomnou výzvou zo dňa 16. 4. 2024 odoslanou prostredníctvom Slovenskej pošty, a. s. vyzval žalovanú
na zaplatenie omeškanej úhrady a na zaplatenie poštových služieb súvisiacich s odoslaním výzvy.
Nakoľko žalovaná neuhradila úhradu a poštovné služby v lehote do 30 dní od doručenia uvedenej výzvy,
je povinná zaplatiť v zmysle § 10 ods. 3 zákona č. 340/2012 Z. z. aj pokutu. Dlh žalovanej predstavuje
sumu 169,62 €, ktorá pozostáva z 36 neuhradených mesačných predpisov v kontrolovanom období od
1. 3. 2019 do 30. 6. 2023. Výška dlhu je súčinom počtu neuhradených predpisov v kontrolovanom období
a sadzby úhrady v zmysle § 6 ods. 1 zákona. V zmysle zákona predstavuje pohľadávka žalobcu sumu

186,62 € (z toho istina vo výške 169,62 €, pokuta vo výške 17 € a zaplatené poštové sadzby vo výške
2,40 €.

2. Súd vo veci vydal dňa 15. 10. 2024 platobný rozkaz sp. zn. 5C/92/2024, ktorý bol doručený žalovanej
dňa 28. 10. 2024.

3. Žalovaná podala dňa 12. 11. 2024 voči platobnému rozkazu odpor, v ktorom uviedla, že nedoplatok

vznikol na koncesionárskom poplatku, ktorý jej bol od začiatku neprávom účtovaný na odberné miesto
Björnsonova 16, Liptovský Mikuláš. V novembri 2009 brala hypotekárny úver, ktorým jej otec financoval
rekonštrukciu rodinného domu na ulici Björnsonova 16, Liptovský Mikuláš (KNC 1878/2, 1878/5). Na
základe tejto skutočnosti jej otec previedol 6/10 rodinného domu do vlastníctva. Odvtedy jej cez SIPObol zasielaný koncesionársky poplatok s tým, že v tomto období išla na poštu oznámiť, že v dome
nik nebýva a celý sa prerába. Vtedy jej pracovníčka dala takú informáciu, že pokiaľ tam má odber
elektrickej energie, tak musí platiť aj koncesionársky poplatok za RTVS. Rekonštrukcia prebiehala veľa

rokov a na tomto mieste nikto nebýval a nebol tam pripojený televízor. Jej otec F. G. ochorel a v roku
2017 zomrel. Na rad prišlo majetkové vysporiadanie medzi jej bratom a jej sestrou. V roku 2021 sa
dohodli a svoj podiel na rodinnom dome predala bratovi kúpnou zmluvou. Všetky energie sa prepísali
na neho, iba koncesionársky poplatok ostal nedoriešený. Vždy z morálneho hľadiska to uhradila, aby
nebola evidovaná ako neplatička, aj keď fyzicky služby RTVS na uvedenej adrese nikdy nevyužívala.

Tentokrát však sa rozhodla obhájiť, nakoľko už 3 roky uvedenú nehnuteľnosť nevlastní. Je rozvedená,
samoživiteľka a suma 186,62 € je pre ňu veľká položka a k tomu aj neoprávnená. Od roku 2000 fyzicky
býva na adrese C. XX/XX D. E..

4. Podaním, doručeným súdu dňa 20. 11. 2024, sa žalobca vyjadril k odporu žalovanej. V uvedenom
podaníuviedol,žepodľa§3písm.a)zákonač.340/2012Z.z.oúhradezaslužbyverejnostiposkytované

Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon“):
„Platiteľ úhrady je fyzická osoba, ktorá je evidovaná dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov
elektriny v domácnosti ako odberateľ elektriny v domácnosti v odbernom mieste, pre spotrebu v byte
alebo v rodinnom dome“. Táto povinnosť vzniká priamo zo Zákona. Žalobca je v zmysle § 9 Zákona
povinný viesť evidenciu platiteľov úhrad. Údaje o platiteľoch do tejto evidencie mu poskytujú subjekty,

ktorým táto povinnosť priamo z § 9 Zákona vyplýva, a to najmä dodávatelia elektriny, prevádzkovatelia
distribučnej sústavy a Sociálna poisťovňa. Žalobca nemôže vychádzať z iných skutočností, keďže zákon
munedávainémožnosti,akoúdajeoplatiteľoch(osobáchpovinnýchplatiťúhrady,t.j.ajžalovanúsumu)
získať. Žalobca eviduje žalovanú pod VS: 9040423987 na odbernom mieste: G. XX, D. E.; EIC kód:
24ZSS3020295000H, teda spĺňa definíciu platiteľa podľa § 3 písm. a) Zákona o úhrade a je povinná

platiť úhrady za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska. Keďže v evidencii
platiteľov je ako odberateľ elektriny v danom odbernom mieste evidovaná žalovaná, žalobca námietky
žalovanej považuje za neopodstatnené, nakoľko rozhodujúcou je skutočnosť, že žalovaná je evidovaná
ako odberateľ elektriny v danom odbernom mieste. K tvrdeniu, že žalovaná služby žalobcu nevyužíva,
uviedol, že pre určenie postavenia platiteľa úhrady v zmysle vyššie spomenutého ustanovenia § 3

písm. a) Zákona nie je rozhodujúce, či fyzická osoba využíva alebo nevyužíva služby verejnosti v
oblasti televízneho alebo rozhlasového vysielania. Jediným kritériom pre vznik povinnosti platiť úhrady
je skutočnosť, že určitú osobu eviduje dodávateľ elektriny ako odberateľa elektriny v danom odbernom
mieste. Úhrada za služby verejnosti je teda tzv. neekvivalentnou platbou, t. z. že povinný subjekt je
povinný ju uhrádzať bez ohľadu na to, či služby využíva alebo nie (svojou povahou sa úhrada najviac

približuje dani). Podľa § 9 ods. 7 písm. a) Zákona: „ Platiteľ je povinný písomne oznámiť vyberateľovi
úhrady do 30 dní vznik alebo zánik povinnosti platiť úhrady.“ Žalovaná do dňa podania vyjadrenia
nedoložila doklad preukazujúci zánik povinnosti platiť úhrady za služby verejnosti poskytované RTVS
za odberné miesto: G. XX, D. E. s EIC kódom 24ZSS3020295000H. Na odhlásenie je potrebné zaslať:-
doklad o ukončení odberu elektriny v odbernom mieste, pre ktoré bol platiteľ evidovaný dodávateľom

elektriny ako odberateľ elektriny v domácnosti (doložiť všetky strany z vyúčtovacej faktúry od dodávateľa
elektriny), -doklad o ukončení odberu elektriny musí obsahovať dátum ukončenia odberu elektriny, meno
odberateľa elektriny, adresu odberného miesta elektriny. Žalobca zotrval na svojich vyjadrenia v návrhu
na vydanie platobného rozkazu zo dňa 24. 9. 2024.

5. Podľa § 180 Civilného sporového poriadku, po vyvolaní veci súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré
boli na pojednávanie predvolané. Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude
konať v ich neprítomnosti, a otvorí pojednávanie.

6. Súd nariadil pojednávanie na 29. 5. 2025 o 13.30 hod. Súd vykonal pojednávanie a rozhodol

v neprítomnosti žalobcu, Žalobca ospravedlnil svoju neúčasť, z dôvodu hospodárnosti konania, zároveň
žiadal, aby súd konal v neprítomnosti žalobcu a žalovanú zaviazal na zaplatenie žalovanej sumy.

7. Žalovaná na pojednávaní zotrvala na svojom písomnom podaní a skutočnostiach uvedených
v odpore, dodala, že na uvedenom odbernom mieste odhlásila odber elektrickej energie, o čom súdu

doručila listinný dôkaz, a to oznámenie o ukončení zmluvy Stredoslovenskej energetiky s dátumom
ukončenia 12. 11. 2019 na odbernom mieste G. XXX/XX – X X, číslo odberného miesta 3020295,
EIC24ZSS3020295000H.8. Žalobca podaním, doručeným súdu dňa 12. 6. 2025 sa vyjadril k skutočnostiam, ktoré uvádzala
žalovaná na pojednávaní dňa 29. 5. 2025. V podaní uviedol, že opravuje chybné údaje, ktoré uviedol
vo svojom predchádzajúcom vyjadrení zo dňa 20. 11. 2024. V tomto vyjadrení žalobca uviedol:

„Žalobca eviduje žalovanú pod VS: 9040423987 na odbernom mieste: G. XX, D. E.; EIC kód:
24ZSS3020295000H, teda spĺňa definíciu platiteľa podľa § 3 písm. a) Zákona o úhrade a je povinná
platiť úhrady za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska.“ Správne údaje sú,
že žalovaná je evidovaná u dodávateľa elektriny ako odberateľ elektriny na odbernom mieste: A. X.
XXXXXX XXXX, D. E. XXX XX, EIC kód 24ZSS3015415000K. V návrhu platobného rozkazu z 24. 9.

2024 sa odberné miesto neuvádza. Takto sa návrh zo strany STVR podáva napríklad, ak má platiteľ na
svojemenouvedenýchviacodbernýchmiest,čobolajprípadžalovanej.Žalovaná,síceažnavyžiadanie
cez súd doložila, že už odber elektriny na adrese G. XX, D. E. nemá, nakoľko podľa dátumu, teda od
1. 12. 2019 už za vyššie uvedené miesto povinnosť platiť úhradu zanikla. Avšak z dôvodu, že žalovaná
je evidovaná na inom odbernom mieste, a to Nábrežie 4. apríla 1844, rovnako v Liptovskom Mikuláši,
povinnosť platiť úhradu za služby verejnosti jej pretrvávala zo zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za

služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len „Zákon“) aj naďalej, to znamená aj od 1. 12. 2019, z dôvodu existencie ďalšieho
miesta. Zo zákona túto povinnosť platiť poplatok za Slovenskú televíziu a rozhlas naďalej mala, a to
až do zrušenia zákona. Keďže neeviduje, že by žalovaná za jej odberné miesto A. X. XXXXXX XXXX
pod variabilným symbolom 9040423987 platila, je potrebné, aby nedoplatok na úhrade za obdobie

od 03/2019 do 06/2023 bol naďalej vymáhaný prostredníctvom súdu. Súčasne ospravedlnil neúčasť
na pojednávaní nariadenom na deň 26. 6. 2025, z dôvodu hospodárnosti konania požiadať súd o
ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní a zároveň žiadal, aby súd konal v neprítomnosti žalobcu a
zaviazal žalovanú na zaplatenie žalovanej sumy.

9. Žalovaná na pojednávaní dňa 26. 6. 2025 uviedla, že na adrese A. X. XXXXXX XXXX, D. E. ide o byt,
ktorý nadobudla v dedičskom konaní po mame v roku 2019 a elektrina bola na ňu prepísaná dňa 23. 7.
2019. Nebol jej zaslaný žiaden predpis, platila len čo jej bolo dané z Bytového podniku. Všetky výzvy zo
Slovenskej televízie jej chodili za G.. G. A. H. X. apríla momentálne nevyužíva. Žiadna výzva vo vzťahu
ku koncesionárskym poplatkom za tento byt jej doručená nebola. Keď jej boli doručované výzvy, tak to

boli za G.. Na G. jej prišlo viacej výziev. A ako už uvádzala, po výzve zaplatila väčšiu čiastku. Až po
poslednej výzve sa už voči tomu začala brániť.
10. Súd z listín, ktoré sú obsahom súdneho spisu, zistil nasledovný skutkový stav:

11. Z výzvy na zaplatenie nedoplatku zo dňa 16. 4. 2024 súd zistil, že žalobca vyzval žalovanú na

úhradu nedoplatku na úhrade za služby verejnosti poskytované RTVS v celkovej výške 172,02 € vrátane
poštových sadzieb 2,40 €, za kontrolované obdobie do 30. 6. 2023 v lehote 30 dní od doručenia výzvy
prevodným príkazom na účet I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX s variabilným symbolom 9040423987.
K výzve bol pripojený sumár predpisov a platieb pod variabilným symbolom 9040423987. Predpisy
celkom 304,81 €, platby celkom 132,79 €. Nedoplatok 172,02 €. Z prehľadu platieb vyplýva, že žalovaná

v roku 2019 zaplatila v mesiaci jún sumu 9,28 € (dňa 19. 6. 2019) , v roku 2020 nezaplatila žiadnu sumu,
v roku 2021 zaplatila v mesiaci máj sumu 88,66 € (dňa 24. 5. 2021), v roku 2022 nezaplatila žiadnu
sumu, v roku 2023 v decembri zaplatila sumu 34,85 € (dňa 21. 12. 2023), v roku 2024 nezaplatila žiadnu
sumu. Výzva bola žalovanej doručovaná doporučene do vlastných rúk s označením „9040423987/
obl_fo-pppu-2024 04 16 dopuz $JOBID CTDB.txt-28“ na adresu C. XX, D. E. a bola jej do vlastných rúk

doručená dňa 22. 4. 2022.

12. Z potvrdenia tarifnej ceny za úradnú zásielku od spoločnosti Slovenská pošta, a. s. súd zistil, že od
1. 3. 2023 je cena pre úradnú zásielku 2,40 € za 1 ks.

13. Mesto Liptovský Mikuláš dňa 27. 4. 2009 vydalo stavebné povolenie č. ÚR,SP a ŽP 2009/01693-04
Slv na stavbu „Prístavba, nadstavba a stavebné úpravy rodinného domu na pozemku parc. č. KNC
1878/2 a 1878/5 k. ú. D. E..

14. Kúpnou zmluvou uzatvorenou dňa 19. 10. 2021 predávajúca A. B. predala kupujúcemu C. E. J. G.

spoluvlastnícky podiel 6/10 na nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX – rodinný dom súp.
č. XXX postavený na parcele KNC č. 1878/5 a nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX k.
ú. D. E. v podiele 1/2.15. Z emailovej komunikácie medzi Stredoslovenskou energetikou, a. s. a žalovanou zo dňa 12. 11. 2019
vyplýva, že SSE realizovala požiadavku žalovanej o ukončenie zmluvy o združenej dodávke elektriny,
o čom jej zaslala oznámenie o ukončení zmluvy.

16. Z oznámenia o ukončení zmluvy vyplýva, že SSE ukončila zmluvu č. 0030202954 dňa 12. 11. 2019
na odbernom mieste 3020295, EIC: 24ZSS3020295000H na adrese G. XXX/XX-XX D. E..

17. Podľa § 3 písm. a) zákona č. 340/2012 Z. z., o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a

televíziou, platiteľ úhrady (ďalej len "platiteľ") je fyzická osoba, ktorá je evidovaná dodávateľom elektriny
2) v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti 3) ako odberateľ elektriny v domácnosti 2) v odbernom
mieste, 2) pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome.

18. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z. z., vyberateľom úhrady a príjemcom úhrady je
Rozhlas a televízia Slovenska.

19. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z. z. účinného do 31. 12. 2019, platiteľ podľa § 3 písm. a) platí
úhradu 4,64 eura za každý aj začatý kalendárny mesiac. Platiteľ podľa § 3 písm. a), ktorý je evidovaný
dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti vo viacerých odberných miestach,
platí úhradu len za jedno odberné miesto, ak vznik tejto skutočnosti oznámi a preukáže vyberateľovi

úhrady podľa § 9 ods. 6 písm. c).

20. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 340/2012 Z. z. účinného do 31. 12. 2019, nárok na platenie úhrady len
za jedno odberné miesto podľa odseku 1 vzniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho
po kalendárnom mesiaci, v ktorom platiteľ podľa § 3 písm. a) oznámil a preukázal vznik skutočnosti

podľa odseku 1.

21. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z. z., povinnosť platiť úhradu vzniká od prvého dňa
kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa osoba stala platiteľom, a
zaniká posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom osoba prestala byť platiteľom.

22. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 340/2012 Z. z., úhrada sa platí mesačne; úhradu za príslušný kalendárny
mesiac je platiteľ povinný zaplatiť do posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca.

23. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z. z, platiteľ, ktorý nezaplatí úhradu podľa § 7, je v omeškaní

so zaplatením úhrady.

24. Podľa § 10 ods. 2 zákona č. 340/2012 Z. z, ak vyberateľ úhrady zistí, že platiteľ je v omeškaní so
zaplatením úhrady, je povinný ho písomne vyzvať do 60 dní od zistenia tejto skutočnosti na zaplatenie
tejto úhrady a na zaplatenie poštových sadzieb 23) súvisiacich s odoslaním výzvy na zaplatenie úhrady.

25. Podľa § 10 ods. 3 zákona č. 340/2012 Z. z, ak platiteľ podľa § 3 písm. a) nezaplatí úhradu a poštové
sadzby v lehote do 30 dní od doručenia výzvy podľa odseku 2, platiteľ je povinný zaplatiť vyberateľovi
úhrady aj pokutu 17 eur.

26. Podľa § 10 ods. 5 zákona č. 340/2012 Z. z., nárok na zaplatenie úhrady, s ktorou je platiteľ v
omeškaní,pokutypodľaodsekov3a4apoštovýchsadziebjepovinnývyberateľúhradyuplatniťnasúde.

27. Podľa čl. 8 Civilného sporového poriadku, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité
pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti
a podľa pokynov súdu.

28. Podľa § 132 ods. 3 Civilného sporového poriadku, žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha
to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.29. Stranu sporu zaťažuje bremeno tvrdenia (onus dicendi). Schopnosť strany sporu uniesť bremeno
tvrdenia spolu s dôkazným bremenom (onus probandi) je predpokladom pre úspech v spore. Nesplnenie
povinnosti tvrdiť, resp. nesplnenie povinnosti „relevantne“ tvrdiť (uviesť tvrdenia z hľadiska ich kvality

pravdivé, úplné, podstatné a rozhodujúce) má pre stranu sporu procesnoprávnu sankciu. Táto sankcia
má podobu prehry sporu. Prejaví sa teda v meritórnom rozhodnutí veci. (Števček M., Ficová S., Baricová
J., Mesiarkinová S., Bajánková J., Tomašovič M. a kol., Civilný sporový poriadok, komentár, C. H. Beck,
2016, str. 568). Následkom porušenia povinnosti žalobcu substancovane tvrdiť je zamietnutie žaloby bez
dokazovania. (Števček M., Ficová S., Baricová J., Mesiarkinová S., Bajánková J., Tomašovič M. a kol.,

Civilný sporový poriadok, komentár, C. H. Beck, 2016, str. 571). Všeobecný súd nemôže vyvodzovať
právne účinky zo zanedbania procesnej povinnosti protistrany poprieť tvrdenia žalobcu, ak žalobca
samotný zanedbal svoju povinnosť tvrdenia. Povinnosť strany sporu tvrdiť má pritom kľúčový význam
a predstavuje jeden zo základných princípov civilného procesu. (Uznesenie Ústavného súdu SR z 11.
júna 2019, sp. zn. I. ÚS 246/2019).

30. Žalobca si v pôvodne podanej žalobe uplatnil nedoplatok na úhradách za služby verejnosti za
obdobie od 1. 3. 2019 do 30. 6. 2023, za 36 neuhradených platieb po 4,64 €. V žalobe nešpecifikoval, za
ktoré odberné miesto si uplatňuje neuhradené platby. V duplike tvrdil, že eviduje nezaplatené poplatky
na odbernom mieste pod variabilným symbolom 9040423987 na odbernom mieste G. XX D. E., EIC:
24ZSS3020295000H. Po tom, ako žalovaná predložila dôkaz o ukončení odberu elektrickej energie

na tomto mieste, žalobca v podaní doručenom súdu dňa 12. 6. 2025 špecifikoval, že si uplatňuje
nezaplatené poplatky na odbernom mieste A. X. XXXXXX XXXX D. E., EIC kód 24ZSS3015415000K.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovanej vznikla povinnosť platiť koncesionárske
poplatky na odbernom mieste G. XX D. E. v roku 2009, medzi stranami nebolo sporné, že od 1. 12. 2019
za toto odberné miesto povinnosť platiť úhradu zanikla. Z tvrdenia žalovanej mal súd preukázané, že od

23. 7. 2019 jej vznikla povinnosť platiť koncesionárske poplatky aj za odberné miesto na adrese 4. apríla
1844, Liptovský Mikuláš. V zmysle platnej právnej úpravy účinnej do 31. 12. 2019 zákona č. 340/2012
Z. z. žalovaná mala povinnosť platiť koncesionárske poplatky v roku 2019 na obidvoch odberných
miestach, keďže vyberateľovi úhrady neoznámila riadne a včas, že má povinnosť úhrady len na jednom
odbernom mieste. Skutočnosť, že žalovaná neoznámila ukončenie o zmluvy o odbere elektrickej energie

na odbernom mieste G. XX D. E., EIC: 24ZSS3020295000H, nebola medzi stranami sporu sporná.
Keďže výzva žalobcu na úhradu nedoplatku zo dňa 16. 4. 2024 neobsahovala údaj vo vzťahu ku ktorému
odbernému miestu je žalovaná vyzvaná na nedoplatok koncesionárskych poplatkov a z jej obsahu
možno vyvodiť, že ide o výzvu vzťahujúcu sa len k jednému odbernému miestu, súd ju vyhodnotil ako
neurčitú, a teda v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka, ako neplatnú. Keďže súd vyhodnotil výzvu na

úhradu koncesionárskych poplatkov ako neplatnú, nebola zo strany žalobcu riadne splnená povinnosť
vyzvať žalovanú ako platiteľku úhrady v zmysle § 10 ods. 2 zákona č. 340/2012 Z. z., na zaplatenie tejto
povinnosti. Žalobca v spore neuniesol povinnosť tvrdenia, ako aj povinnosť dokazovania a svoj nárok
na zaplatenie žalovanej sumy riadne nepreukázal, tak čo do úhrady koncesionárskych poplatkov, ako aj
úhrady poštových úhrad a nároku na pokutu. Žalobca taktiež netvrdil, na úhradu ktorých nezaplatených

poplatkov a na ktoré odberné miesto započítal platby prijaté od žalovanej v mesiacoch jún 2019, máj
2021 a december 2023. Keďže žalobca neuniesol povinnosť tvrdenia a dokazovania, súd žalobu ako
nedôvodnú zamietol.

31. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj

bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

32. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

33. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

34. Súd o trovách konania rozhodol v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení. Žalovaná si ich

v konaní neuplatnila, preto jej súd nárok na náhradu trov konania nepriznal.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Liptovský Mikuláš na Krajský súd v Žiline písomne v troch vyhotoveniach. (§ 357 písm.

a/ Civilného sporového poriadku).
Podľa § 2 ods. 1 v spojení s § 1 písm. a) zákona č. 62/2020 Z. z. lehota na podanie odvolania do 30.
apríla 2020 neplynie.
Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.
Podľa § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia

rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota
plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku:
(1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu

prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v znení neskorších predpisov.