Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. apríl 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/30/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6424010260
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bc. Viktor Marko, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6424010260.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Bc. Viktora Marka,
PhD. a sudcov JUDr. Štefana Nováka, LL.M. a JUDr. Martina Ľuptáka, PhD., MBA, v trestnej veci
obžalovanéhoA.B.,prezločinneoprávnenejvýrobyaobchodovaniasomamnoulátkouapsychotropnou
látkou podľa § 173 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona a iné, prejednal na verejnom zasadnutí
konanom dňa 29. apríla 2025 v Banskej Bystrici odvolanie okresného prokurátora a obžalovaného proti

rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 2T/39/2024 zo dňa 05. februára 2025, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Trestného poriadku zrušuje rozsudok Okresného súdu Žiar nad
Hronom sp. zn. 2T/39/2024 zo dňa 05. 02. 2025 vo výroku o treste a ochrannom opatrení.

Podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vec vracia súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Samosudca Okresného súdu Žiar nad Hronom rozsudkom sp. zn. 2T/39/2024 zo dňa 05. 02. 2025 uznal
obžalovaného A. B. za vinného zo spáchania zločinu neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou
látkou a psychotropnou látkou podľa § 173 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na
§ 138 písm. b), písm. j) Trestného zákona, zločinu neoprávneného prechovávania omamnej látky a
psychotropnej látky podľa § 171 ods. 1, ods. 4 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 135d písm.

b) Trestného zákona, prečinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294
ods. 1 Trestného zákona, prečinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294
ods. 2 Trestného zákona a prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d)
Trestného zákona, na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Za to bol obžalovaný odsúdený podľa § 173 ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. l), § 37 písm. h), písm.

m), § 38 ods. 3, § 39 ods. 5, § 41 ods. 1, ods. 2, § 42 ods. 1 Trestného zákona na úhrnný a súhrnný
trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona bol na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd uložil obžalovanému trest prepadnutia veci, a to:
sklenená fajka, digitálna váha šedej farby, mobilný telefón zn. Samsung Galaxy S9, mobilný telefón zn.
Samsung Galaxy S22, mobilný telefón zn. Iphone 13, mobilný telefón zn. myPhone, mobilný telefón zn.
Samsung Galaxy S23, samonabíjacia pištoľ československej výroby značky ČZ, vzor 27, kalibru 7,65
mm Browning, výr. č. 552101 ČZ, spolu so zásobníkom.

Podľa § 60 ods. 1 písm. c) Trestného zákona súd uložil obžalovanému trest prepadnutia veci –
finančných prostriedkov vo výške 290,- Eur.Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona súd uložil obžalovanému trest zákazu činnosti vedenia
motorových vozidiel akéhokoľvek druhu vo výmere 6 rokov.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd zrušil vo výrokoch o treste trestný rozkaz Okresného súdu
Žiar nad Hronom sp. zn. 2T/53/2024 zo dňa 18. 07. 2024, rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom
sp. zn. 6T/36/2024 zo dňa 12. 06. 2024 a trestný rozkaz Okresného súdu Zvolen sp. zn. 1T/15/2024
zo dňa 06. 06. 2024.

Proti uvedenému rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie intervenujúci prokurátor, a to
z dôvodu, že obžalovanému nebolo uložené ochranné opatrenie, ktoré písomne odôvodnil v podstate
tým, že samosudca neuložil ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou s poukazom na
vyjadrenie obžalovaného, že by takéto liečenie nesplnilo svoj účel. Poukázal na ustanovenia § 73 ods.
2 písm. c) Trestného zákona a § 73 ods. 3 Trestného zákona a uviedol, že v konaní bol znalcom

z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia psychiatrie, vypracovaný znalecký posudok č. 13/2024
zo dňa 10. 02. 2024, z ktorého najmä vyplýva, že znaleckým skúmaním bol u obžalovaného zistený
sklon k zneužívaniu omamných a psychotropných látok, vrátane alkoholu. Bola zistená závislosť od
viacerých návykových látok (pervitín, marihuana), a to v klinicky rozvinutom štádiu. Znalec navrhol uložiť
ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou. Z vyššie uvedeného znaleckého posudku teda

nevyplývajú žiadne indície o tom, že by ochranné liečenie u obžalovaného v prípade jeho uloženia
nesplnilo svoju funkciu a účel, práve naopak, potreba uloženia daného liečenia je pomerne jednoznačne
znalcom konštatovaná. Výkladom ustanovenia § 73 ods. 3 Trestného zákona možno dospieť k záveru,
že je na mieste ho aplikovať za situácie, kedy osoba, ktorej sa protitoxikomanické liečenie týka, už v
minulosti takého liečenie absolvovala a bolo jej takéto liečenie ukončené z dôvodu, že jeho účel nebolo

možné splniť pre jej postoj k danému liečeniu. V prípade obžalovaného sa však o danú situáciu nejedná.
Obžalovaný v minulosti absolvoval komplexné protitoxikomanické liečenia, a to najskôr ústavnou a
následne ambulantnou formou, ktoré splnilo svoj účel a aj podľa jeho vlastného vyjadrenia sa po ich
absolvovaní niekoľko rokov „držal“ a drogy neužíval. Dikciu ustanovenia § 73 ods. 3 Trestného zákona
v znení „postoj k predchádzajúcemu ochrannému liečeniu“ je potrebné vyhodnocovať spätne – ako

postoj v čase výkonu predchádzajúceho ochranného liečenia, nie ako postoj, ktorý samotný obžalovaný
proklamuje/prezentuje pri rozhodovaní o opätovnom (inom) ukladaní totožného ochranného liečenia.
Záver o tom, či účel ochranného liečenia nemožno pre postoj obžalovaného dosiahnuť (aj s ohľadom
na predchádzajúce skúsenosti pri výkone totožného ochranného liečenia), musí vyplývať z odborných
záverov znalca z odvetvia psychiatrie, a nie z jednostranného laického zhodnotenia predchádzajúcej

liečby zo strany osoby, ktorej má byť takéto ochranné opatrenie uložené. S poukazom na uvedené preto
navrhol, aby krajský súd podľa § 322 ods. 2 Trestného poriadku bez zrušenia napadnutého rozsudku
vec súdu prvého stupňa vrátil s nariadením, aby o chýbajúcom výroku rozhodol a obžalovanému uložil
podľa § 73 ods. 2 písm. c) Trestného zákona ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.
Proti uvedenému rozsudku podal odvolanie aj obžalovaný, ktoré písomne odôvodnil prostredníctvom

svojej obhajkyne v podstate tým, že na pojednávaní konanom dňa 05. 02. 2025 v procesnom postavení
obžalovaného vyhlásil podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania skutkov
uvedených v obžalobe, a tak súd vykonal iba dokazovanie súvisiace s výrokom o treste a ochrannom
opatrení. Napadnutý rozsudok čo do výroku o treste považuje za nesprávny, nespravodlivý, nezákonný,
nezodpovedajúci základným zásadám ukladania trestov, a to z toho dôvodu, že súd prvej inštancie

pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu neprihliadol na všetky významné skutočnosti v zmysle §
34 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona, nezohľadnil všetky vykonané dôkazy týkajúce sa jeho osoby a
okolností prípadu, pričom ak by tak urobil, t. j. ak by vyhodnotil všetky dôkazy jednotlivo i vo vzájomných
súvislostiach, nevyhnutne by musel dospieť k záveru o splnení zákonných podmienok uvedených v §
39 ods. 1 Trestného zákona pre mimoriadne zníženie trestu pod dolnú hranicu zákonom stanovenej

trestnej sadzby za stíhanú trestnú činnosť. Podľa jeho názoru mal súd pri ukladaní trestu prihliadnuť
aj na poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Trestného zákona, teda že napomáhal súdu pri
objasňovaní trestnej činnosti. Poukázal pritom na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, Krajského
súdu v Trenčíne, Krajského súdu v Nitre, Okresného súdu Malacky, z ktorých vyplýva dôvodnosť
priznania aj tejto poľahčujúcej okolnosti. V ďalšej časti odvolania poukázal na mimoriadne zníženie

trestu podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona, a uviedol, že na základe vykonaného dokazovania boli
splnené podmienky na to, aby súd prvej inštancie aplikoval § 39 ods. 1 Trestného zákona a uložil mu
trest pod dolnú hranicu trestu ustanoveného Trestným zákonom, nakoľko na jeho strane sú prítomné
okolnosti a pomery, ktoré sa u páchateľov trestných činov bežne nevyskytujú, pričom výnimočnosť týchtookolností a pomerov objektívne spôsobuje, že úhrnný a súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov
je pre neho nespravodlivý a neprimerane prísny. Predmetné ustanovenie § 39 ods. 1 Trestného zákona
pre mimoriadne zníženie trestu by malo byť v tomto prípade aplikované podľa jeho názoru aj z toho

dôvodu, že vzhľadom na okolnosti prípadu použitie trestnej sadzby resp. nadkvalifikovanie trestného
činu v bode 1. obžaloby o § 138 písm. j) Trestného zákona k § 173 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného
zákona vníma ako pre páchateľa neprimerane prísne, keďže na zabezpečenie ochrany spoločnosti
postačuje aj trest kratšieho trvania. V ďalšej časti namietal nedostatočné odôvodnenie napadnutého
rozsudku vo vzťahu k neaplikovaniu § 39 ods. 1 Trestného zákona, čím bolo podľa jeho názoru porušené

jeho právo na spravodlivé súdne konanie vyplývajúce z čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv základných slobôd a z čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, k čomu citoval viaceré nálezy Ústavného súdu
SR a uzavrel, že napadnutý rozsudok je arbitrárny, jeho odôvodneniu chýba presvedčivosť vyúsťujúca
do jeho nepreskúmateľnosti, keďže v ňom nie sú uvedené vôbec žiadne preskúmateľné dôvody, pre
ktoré súd prvej inštancie vylúčil možnosť aplikácie inštitútu mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39
ods. 1 Trestného zákona pri ukladaní trestu jeho osobe. Záverom odvolania namietal nesprávny výklad

a aplikáciu § 138 písm. j) Trestného zákona, teda nesprávnu právnu kvalifikáciu skutku, avšak vzhľadom
na skutočnosť, že vzhľadom na prijaté vyhlásenie o vine obžalovaného nie je proti výroku o vine
prípustné odvolanie, sa týmito argumentmi krajský súd bližšie nezaoberal. Na základe uvedeného preto
navrhol, aby krajský súd podľa § 321 ods. 1 písm. a), b), c), d), e) Trestného poriadku zrušil napadnutý
rozsudok a vec vrátil okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.

K podanému odvolaniu okresného prokurátora sa písomne vyjadril obžalovaný, a to prostredníctvom
svojej obhajkyne, keď v podstate uviedol, že s rozhodnutím okresného súdu vo vzťahu k ochrannému
opatreniu súhlasí, súd pri rozhodovaní správne vychádzal z postoja jeho osoby, protitoxikomanické
liečenie ústavnou formou nepovažuje za efektívny nástroj na resocializáciu. Ústavná liečba z jeho

pohľadu pôsobí represívne, nie terapeuticky. V jeho prípade nie je možné očakávať dosiahnutie
účelu ochranného liečenia ústavnou formou. Podľa jeho názoru zárukou úspechu je výlučne
protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou, ktorú podstúpi po výkone trestu odňatia slobody. Táto
forma je pre neho nielen akceptovateľná, ale túto považuje za najefektívnejší nástroj na dosiahnutie
splnenia účelu ochranného liečenia. Preto navrhol, aby krajský súd v tejto časti potvrdil napadnutý

rozsudok a neuložil mu ochranné liečenie ústavnou formou.

Zástupca krajského prokurátora na verejnom zasadnutí uviedol, že považuje napadnutý prvostupňový
rozsudok za zákonný a správny vo výroku o vine aj treste, podľa jeho názoru nie sú tu žiadne okolnosti,
ktoré by odôvodňovali mimoriadne zníženie trestu v zmysle § 39 ods. 1 Trestného zákona tak, ako sa

toho domáha obžalovaný. V napadnutom rozsudku ale podľa neho absentuje výrok o ochrannom liečení,
a preto v zmysle podaného odvolania navrhol uložiť obžalovanému aj ochranné protitoxikomanické
liečenie ústavnou formou. Odvolanie obžalovaného navrhol ako nedôvodné zamietnuť.

Obhajkyňa obžalovaného sa na verejnom zasadnutí v plnom rozsahu pridržala odôvodnenia podaného

odvolania, ako aj vyjadrenia k odvolaniu prokurátora. Poukázala na skutočnosť, že napriek tomu, že
obžalovaný spravil vyhlásenie o vine na hlavnom pojednávaní, sú tu určité pochybnosti ohľadne právnej
kvalifikácie skutku. Preto požiadala, aby práve tieto skutočnosti krajský súd zohľadnil pri aplikácii § 39
ods. 1 Trestného zákona. V prípade obžalovaného nejde o typického dílera, keďže drogy poväčšine
užil so svojou priateľkou a kamarátmi a preto navrhla, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a vec

vrátil okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie, prípadne aby sám uložil obžalovanému trest
odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby. Vo zvyšku s napadnutým rozsudkom v podstate
súhlasila a čo sa týka odvolania okresného prokurátora, toto navrhla ako nedôvodné zamietnuť, keďže
okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, z akých dôvodov obžalovanému neukladal
ochranné liečenie.

Obžalovaný na verejnom zasadnutá uviedol, že súhlasí s tým, čo uviedla jeho obhajkyňa a dodal, že čo
sa týka ochranného liečenia, ktoré by mal absolvovať vo výkone trestu, tak to je ešte horšie, ako keby ho
neabsolvoval vôbec, pretože drvivá väčšina osôb sú tam feťáci, ktorí ho po prepustení budú kontaktovať
a budú fetovať naďalej. Čo sa týka uloženého trestu, bol by rád, keby sa to už doriešilo, neočakáva, že

by mu krajský súd uložil nižší trest, avšak bol by tomu rád. Chce zmeniť svoj život, aby už nebol v base
a čím skôr sa dostal na slobodu.Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť
podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku zistil, že odvolanie prokurátora a obžalovaného bolo podané
včas, v lehote ustanovenej § 309 ods. 1 Trestného poriadku, odvolanie bolo podané oprávnenou osobou

v súlade s § 307 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného poriadku, pričom nedošlo k vzdaniu sa práva na
podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 ods. 1, ods. 2 Trestného
poriadku, a preto odvolací súd nepostupoval podľa § 316 Trestného poriadku.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.

1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. V tejto súvislosti odvolací súd zistil, že odvolania sú dôvodné.

Podľa § 168 ods. 1 Trestného poriadku ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie,

ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami
sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí
byť zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov
a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných
ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky, treba odôvodniť aj tieto

výroky.

Okresný súd sa však pri odôvodnení napadnutého rozsudku vyššie citovaným ustanovením dôsledne
neriadil. Z odôvodnenia je síce možné zistiť, aké všetky dôkazy na hlavnom pojednávaní súd
vykonal, avšak v rámci vykonaného dokazovania sa dostatočne nevysporiadal so všetkými okolnosťami

významnými pre rozhodnutie a preto boli porušené ustanovenia Trestného zákona.

Z vykonaného znaleckého dokazovania jednoznačne vyplynul záver o tom, že vzhľadom na zistenú
závislosť od viacerých návykových látok (pervitín, marihuana), a to v klinicky rozvinutom štádiu, znalec
navrhol uložiť ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou. Neuloženie tohto ochranného

opatrenia ani podľa názoru krajského súdu nie je možné založiť len na tvrdení obžalovaného, že jeho
účel nie je možné dosiahnuť. V zmysle § 73 ods. 2 písm. c) Trestného zákona preto boli splnené
všetky zákonné predpoklady pre uloženie ochranného protitoxikomanického liečenia ústavnou formou
obžalovanému, pričom je nutné podotknúť, že oprávnené osoby v prípade, ak takéto liečenie splní svoj
účel, môžu navrhnúť jeho ukončenie, resp. jeho zmenu na ambulantnú formu

Okresný súd taktiež pochybil, keď v rámci ukladania súhrnné trestu v zmysle § 42 ods. 2 Trestného
zákona zrušil všetky rozhodnutia, ktoré sú uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. Zo
spisového materiálu je možné zistiť, že okresný súd si vyžiadal a pripojil spis Okresného súdu Zvolen
sp. zn. 1T/15/2024, z ktorého je zistiteľné, že trestný rozkaz zo dňa 06. 05. 2024 bol obžalovanému

doručený dňa 22. 07. 2024. Podľa § 42 ods. 1 Trestného zákona ak súd odsudzuje páchateľa za trestný
čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný
čin, uloží mu súhrnný trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu. V zmysle uvedeného sa má na
mysli prvý taký rozsudok (trestný rozkaz). Z odpisu registra trestov obžalovaného je zrejmé, že 11.
odsúdením obžalovaného trestným rozkazom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 2T/53/2024 mu

bolukladanýsúhrnnýtrestodňatiaslobodyvovýmere32mesiacov,atovovzťahukrozsudkuOkresného
súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 6T/36/2024 zo dňa 12. 06. 2024, hoci je zrejmé, že mal byť ukladaný
súhrnný trest vo vzťahu k trestnému rozkazu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 1T/15/2024. Pokiaľ mienil
okresný súd uvedené pochybenia reparovať spôsobom zrušenia všetkých troch rozhodnutí uvedených
vo výroku napadnutého rozsudku, z jeho odôvodnenia takáto skutočnosť nie je zrejmá. Rovnako tak nie

je možné relevantným spôsobom, a to bez pripojenia si ostatných trestných spisov posúdiť, ku ktorému
rozhodnutia mal byť správne ukladaný súhrnný trest, ktorá trestná činnosť je v prípade obžalovaného
zbiehajúcou, a v ktorom prípade ide už o recidívu. Okresný súd preto aj pri ukladaní trestu pochybil
a rozhodol predčasne.

Vzhľadom na uvedené procesné pochybenia okresného súdu, ktoré nemohol krajský súd sám napraviť,
je zrejmé, že okresný súd nerozhodol v súlade so zákonom a nevysporiadal sa tak so všetkými
okolnosťami významnými pre rozhodnutie.Úlohou okresného súdu v ďalšom konaní preto bude potrebné opätovne sa vysporiadať so všetkými
skutočnosťami, ktoré sú relevantné pre ukladanie trestu, pripojiť si ostatné trestné spisy Okresného
súdu Zvolen, a následne relevantne posúdiť ukladanie súhrnného trestu. Rovnako tak bude potrebné

zohľadniť argumentáciu okresného prokurátora uvedenú v podanom odvolaní a závery znaleckého
posudku č. 13/2024 zo dňa 10. 02. 2024 ohľadne potreby uloženia ochranného protitoxikomanického
liečenia ústavnou formou. Až následne bude môcť okresný súd zákonne rozhodnúť v zmysle príslušných
ustanovení Trestného zákona.

Nazákladevšetkýchvyššieuvedenýchskutočnostípretokrajskýsúdvzmysle§321ods.1písm.d),ods.
2 Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok, a vec vrátil prvostupňovému súdu, aby ju v potrebnom
rozsahu znovu prejednal a rozhodol, a to v rozsahu, ako je uvedené vyššie.

UznesenieboloprijatésenátomKrajskéhosúduvBanskejBystricijednomyseľne(§163ods.4Trestného
poriadku v spojení s § 180 Trestného poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.