Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. jún 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9CoPr/1/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5922200614
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5922200614.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej

a členov senátu JUDr. Jozefa Šuleka a JUDr. Jany Vargovej, v spore žalobkyne: A. B. C., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. XXXX/XX, F., štátna občianka SR, právne zast.: JUDr. Michal Roštár,
advokát, so sídlom Pod Brehom 71, Turzovka, proti žalovanému: LESY Slovenskej republiky, štátny
podnik, so sídlom Nám. SNP 8, Banská Bystrica, IČO: 36 038 351, právne zast.: JUDr. Marekom
Morochovičom, advokátom, so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, IČO: 31 808 689, o zaplatenie
1.564,13 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k.
2Cpr/2/2024-432 zo dňa 22. novembra 2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok prvoinštančného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovanému vo vzťahu k žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd žalobu žalobkyne zamietol, žalovanému priznal vo vzťahu
k žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že
predmetom konania po rozhodnutí odvolacieho súdu zostali nároky uplatnené podanou žalobou v

rozsahu: nárokov na vyplatenie príplatku pre THZ zaradených do funkcie LO za mesiace jún, júl,
august 2019, nároku na mesačné prémie za obdobie apríl, jún - august 2019, nároku na mimoriadnu
mzdu za druhý polrok 2019, zvyšnej časti náhrady mzdy za mesiace september až november 2019,
zvyšnej časti náhrady príjmu pri DPN za mesiac september 2019, nároku na preplatenie zvyšnej časti
dovolenky za november 2019, čím je daný predmet dokazovania. Súd po vrátení veci odvolacím súdom
a následnom postúpení veci nariadil pojednávanie na deň 30.05.2024. Pred konaným pojednávaním,
dňa 29.05.2024 bol súdu doručený návrh žalobkyne na rozšírenie žaloby, v ktorom žalobkyňa žiadala

o pripustenie zmeny žaloby s tým, že súd zaviaže žalovaného na zaplatenie: - doplatku do sumy
minimálnej mzdy pre rok 2019 pre stupeň náročnosti č. 4 za mesiac apríl 2019 sumu =125,23 eur
spolu s ročným úrokom z omeškania 5,00 % zo sumy 125,23 eur od 22.05.2019 až do zaplatenia,
- doplatku do sumy minimálnej mzdy pre rok 2019 pre stupeň náročnosti č. 4 za mesiac máj 2019
sumu =19,91 eur spolu s ročným úrokom z omeškania 5,00 % zo sumy 19,91 eur od 22.06.2019 až
do zaplatenia, - doplatku do sumy minimálnej mzdy pre rok 2019 pre stupeň náročnosti č. 4 za mesiac
jún 2019 sumu =106,40 eur spolu s ročným úrokom z omeškania 5,00 % zo sumy 106,40 eur od

22.07.2019 až do zaplatenia, - doplatku do sumy minimálnej mzdy pre rok 2019 pre stupeň náročnosti
č. 4 za mesiac júl 2019 sumu =189,17 eur spolu s ročným úrokom z omeškania 5,00 % zo sumy 189,17
eur od 22.08.2019 až do zaplatenia, - doplatku do sumy minimálnej mzdy pre rok 2019 pre stupeň
náročnosti č. 4 za mesiac august 2019 sumu =159,77 eur spolu s ročným úrokom z omeškania 5,00 % zosumy 159,77 eur od 22.09.2019 až do zaplatenia. Na konanom pojednávaní dňa 30.05.2024 žalovaný
k návrhu na rozšírenie žaloby uviedol, že súd by nemal pripustiť rozšírenie žaloby a to vzhľadom na
rozsah dokazovania, ktoré už prebehlo. Zároveň žalovaný uviedol, že pokiaľ súd aj pripustí zmenu

žaloby, namieta premlčanie uplatneného nového nároku, keďže sa jedná o nárok z roku 2019 a dnes
je rok 2024. Tunajší súd o návrhu žalobkyne zo dňa 02.09.2024 rozhodol tak, že návrh žalobkyne na
rozšírenie žaloby s ohľadom na nesplnenie podmienok pre pripustenie zmeny žaloby a res iudicatae
nepripustil tak, ako to vyplýva z uznesenia, č. k 2Cpr/2/2024-415. Predmetné uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňom 06.10.2024. Medzi stranami nebola sporná existencia pracovno-právneho vzťahu

medzi stranami tohto sporu, ktorý bol založený dňa 08.04.2013. Zároveň bolo v konaní nesporné, že
žalobkyňa dňa 20.03.2019 uzavrela so žalovaným dohodu o zmene pracovnej zmluvy, na základe ktorej
došlo počnúc dňom 01.04.2019 k zmene pracovnej pozície: vedúci lesníckeho obvodu. Pracovný pomer
skončil uplynutím výpovednej doby dňa 30.11.2019. Vo vzťahu k žalobkyňou uplatnenému nároku -
nárok na vyplatenie príplatku pre THZ zaradených do funkcie LO za mesiace jún, júl, august 2019
súd uviedol, že predmetný nárok si žalobkyňa uplatnila z dôvodu nároku na príplatok pre technicko-

hospodárskych zamestnancov (THZ) zaradených do funkcie LO, ktorí sú držiteľmi platného osvedčenia
o vykonaní skúšky odborného lesného hospodára (OLH). Žalobkyňa uvedený nárok odôvodňovala s
poukazomnačl.37Kolektívnejzmluvyžalovanéhoprerok2019abod3.3.1.4písm.a)mzdovejsmernice
žalovaného č. Sm - O 007 (13). Vykonaným dokazovaním súd zistil, že v rozhodnom čase bola u
žalovaného ako zamestnávateľa žalobkyne platná mzdová smernica č. Sm - O 007 s platnosťou od

29.01.2019 (č. l. 87 spisu). Žalobkyňa v konaní nerozporovala tvrdenie žalovaného v tom zmysle, že
predmetná mzdová smernica jej bola k dispozícii. Žalovaný v konaní tvrdil, že žalobkyni bol predmetný
príplatok odobratý a to na základe rozhodnutia riaditeľa závodu (OZ Čadca), o ktorej skutočnosti bola
žalobkyňa informovaná listom zo dňa 19.06.2019 (č. l. 94 spisu). Z listu žalovaného zo dňa 19.06.2019
adresovaného žalovaným ako zamestnávateľom žalobkyni ako zamestnankyni vyplýva, že v súlade

s článkom 3.3.1.4 písm. b) mzdovej smernice za rok 2019 došlo k odobratiu príplatku za OLH podľa
článku 3.3.1.4 mzdovej smernice žalovaného za mesiac apríl 2019 a to ešte dňa 03.05.2019. Z výsluchu
svedka A. G. H., vedúceho žalobkyne v čase výkonu práce vyplynulo, že žalobkyňa nevykonávala
prácu tak, ako mala, tzn. pri výkone jej práce sa vyskytli závažné nedostatky, ktoré vznikli v súvislosti s
neprebratím lesného obvodu, za ktorý bola žalobkyňa zodpovedná. Uvedená skutočnosť nebola sporná,

keď žalobkyňa v konaní netvrdila, že by lesný obvod prezvala. Z výsluchov svedkov A. G. H. a svedkyne
A. I. vyplynulo, že príplatok sa odoberá jedným rozhodnutím a trvá až do momentu, kedy nie je príplatok
vrátený. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobkyňa neprevzala lesný obvod, ktorého bola
vedúca, ktorá skutočnosť v konaní ani nebola sporná. Žalobkyni bolo riaditeľom OZ komunikované
neprevzatie obvodu v čase extrémnej hospodárskej záťaže, a to až do skončenia pracovného pomeru

žalobkyne u žalovaného táto neprevzala lesný obvod. Určená doba odobratia lesného obvodu tak, ako
vyplýva z bodu 3.3.1.4 písm. b) smernice žalovaného Sm-O007(14) platnej pre rok 2019 predstavuje
dobu do odstránenia nedostatkov, ku ktorému odstráneniu do doby skončenia pracovného pomeru
zo strany žalobkyni nedošlo. Vychádzal zo skutočnosti, že žalobkyni bol riadnym spôsobom odobratý
príplatok určený pre technicko-hospodárskych zamestnancov (THZ) zaradených do funkcie LO, keď

z kolektívnej zmluvy, či mzdovej smernice žalovaného nevyplýva, že by mala byť stanovená forma
takéhoto rozhodnutia. Žalobkyňa sa o odobratí príplatku dozvedela na základe listu zo dňa 19.06.2019,
tzn. v priebehu mesiaca 06/2019. Vo vzťahu k nároku na príplatok za mesiac 06/2019 súd uvádza,
že zo mzdovej smernice nevyplýva, že by žalobkyni vznikol nárok na príplatok za mesiac, v ktorom
bol príplatok odobratý, potom žalovaný správne žalobkyni nepriznal príplatok za mesiace 06/, 07/, 08/

2019, keď v súlade s 3.3.1.4 písm. b) smernice žalovaného Sm-O007(14) platnej pre rok 2019 došlo
k platnému odobratiu predmetného príplatku, ktorá skutočnosť bola žalobkyni oznámená najneskôr
v mesiaci 06/2019. Súd k tomu nad rámec uvádza, že podmienkou platnosti predmetného odobratia
príplatku nie je jeho oznámenie zamestnankyni a už vôbec nie oznámenie s dostatočným predstihom,
ako v konaní žiadala žalobkyňa prostredníctvom jej právneho zástupcu. Zároveň súd zdôraznil, že zo

mzdovej smernice rovnako nevyplýva relevantnosť postupu, ktorý žiada žalobkyňa a teda oznamovanie
odobratia príplatku vo vzťahu ku každému mesiacu samostatne. Požadovanie takéhoto postupu zo
stranysúdunadrámecpredloženejsmernicežalovanéhobyviedlokukladaniupovinnostízostranysúdu
spôsobom, ktorý z ničoho nevyplýva. Pokiaľ potom žalovaný odobral príplatok žalobkyni do budúcna,
ktorú skutočnosť preukázal ako výsluchom svedkov, tak aj predloženým listom zo dňa 19.06.2019, nie

je dôvodné požadovanie preukázania odobratie príplatku vo vzťahu ku každému mesiacu samostatne.
Vo vzťahu k žalobkyňou uplatnenému nároku - nároku na mesačné prémie za obdobie apríl, jún -
august 2019 súd uviedol, že sa jedná o nároky vyplývajúce zo mzdovej smernice žalovaného za rok
2019 určené pre technicko-hospodárskych zamestnancov. Z oznámenia o krátení mesačných prémiizo dňa 02.05.2019 (č. l. 111 spisu) vyplýva, že došlo ku kráteniu prémií za mesiac 04/2019 vo výške
50 eur z tam uvedených dôvodov. Z oznámenia o krátení mesačných prémii zo dňa 01.07.2019 (č. l.
112 spisu) vyplýva, že došlo ku kráteniu prémií za mesiac 06/2019 vo výške 50 eur z tam uvedených

dôvodov. Z oznámenia o krátení mesačných prémii zo dňa 01.08.2019 (č. l. 113 spisu) vyplýva, že
došlo ku kráteniu prémií za mesiac 07/2019 vo výške 50 eur z tam uvedených dôvodov. Z oznámenia
o krátení mesačných prémii zo dňa 02.09.2019 (č. l. 114 spisu) vyplýva, že došlo ku kráteniu prémií za
mesiac 08/2019 vo výške 50 eur z tam uvedených dôvodov. Krajský súd v Žiline vo vzťahu k vyššie
zmienenému nároku vec vrátil na ďalšie konanie z dôvodu potreby vyhodnotenia námietky žalobkyne

v tom zmysle, že uvedené krátenie prémií nebolo vykonané predpísaným spôsobom, na predpísanom
tlačive. K tomu súd uvádza, že na pojednávaní konanom dňa 30.05.2024 právny zástupca žalovaného
predložil súdu predtlač listiny s názvom „Oznámenie o krátení mesačných prémií“ (č. l. 321 spisu), ktorá
bola predložená žalobkyni a jej právnemu zástupcovi, na čo právny zástupca žalobkyne potvrdil, že sa
jedná o listinu totožnú s listinou, ktorá mu je k dispozícii ako predtlač formulára pre oznámenie o krátení
mesačných prémií vychádzajúca zo mzdovej smernice. Skutočnosť, že žalobkyni bolo oznámenie o

krátení mesačných prémií vykonané predpísaným spôsobom na predpísanom formulári sa tak v konaní
stala nespornou (č. l. 321 spisu s porovnaním na č. l. 111 a nasl. spisu). V konaní bolo preukázané, že
podľa bodu 3.3.2.3 písm. a.d. mzdovej smernice žalovaného za rok 2019, mesačné prémie prideľuje
riaditeľ OZ a určuje vedúci zamestnanec bez písomného zadania ukazovateľov vo väzbe na priebežné
hodnotenie plnenia úloh zamestnancov, ktoré vykonáva priamy nadriadený. Prísľub mesačných prémií

sa neuvádza v mzdovom dekréte. Vedúci zamestnanci, ktorí prideľujú mesačné prémie oboznámia
každého podriadeného zamestnanca s výškou prídelu mesačných prémií pri hodnotení; oboznámenie
môže byť vykonané aj ústne, na základe žiadosti hodnoteného zamestnanca aj písomne a tiež podľa
bodu 3.3.2.3 písm. a.e. mzdovej smernice žalovaného za rok 2019, určení vedúci zamestnanci môžu
priamemu nadriadenému zamestnancovi mesačné prémie krátiť za neplnenie pracovných povinností;

dôvod a výška krátenia musia byť zamestnancovi písomne oznámené na tlačive podľa prílohy P - Sm
- 0 007-08 - oznámenie o krátení mesačných prémií, ktoré kópia sa odovzdá pri mesačnej uzávierke
personalistovi, resp. mzdovej účtovníčke ako podklad k výplate. V konaní bolo preukázané, že žalobkyni
bolo oznámené krátenie mesačných prémií za mesiace apríl, jún, júl, august 2019 spolu s dôvodmi,
ktoré boli podrobne vysvetlené pri výsluchu svedka A. G. H., vedúceho žalobkyne na pojednávaní

dňa 30.05.2019. V konaní boli preukázané dôvody žalovaného, na základe ktorých došlo ku kráteniu
mesačných prémií žalobkyni, ktoré dôvody vyplývajú z oznámenia o krátení mesačných prémií za
mesiace apríl, jún, júl a august 2019 (č. l. 111 - 114 spisu). Svedok A. H. sa vyjadril konkrétne k
jednotlivým mesiacom, v ktorých boli žalobkyni krátené prémie. Vo vzťahu ku kráteniu prémií za mesiac
apríl 2019 svedok uviedol, že roku 2019 mali poradu na lesnej správe Čadca, kde všetci pracovníci

väčšinousútechnicialesnícilesnejsprávy,resp.lesnícisúnazývaníakovedúcilesnýchodvodov,dostali
pokyn na základe usmernenia odštepného závodu, že do 15.4.2019 majú byť inštalované feromónové
lapače na monitoring podkrovného hmyzu. Tento termín bol uvedený aj v zápisnici lesnej správy, všetci
pracovníci, ktorých sa to týkalo vykonali túto inštaláciu okrem žalobkyne. Na základe druhej porady,
ktorá bola 25.4.2019, na ktorej bol prítomný aj zástupca vedenia odštepného závodu, tá funkcia sa

volá vedúci výrobnotechnického úseku, kde dali žalobkyni náhradný termín na inštaláciu týchto lapačov,
keďže nenainštalovala v zmysle prvého termínu, tento druhý termín bol do 30.4.2019, pani žalobkyňa
ani toto nevykonala. Žalobkyňa teda ignorovala ako príkaz svojho priameho nadriadeného, tak aj príkaz
pracovníka vedenia odštepného závodu. Túto inštaláciu nakoniec svedok za účasti technika lesnej
správy. Žalobkyňa v konaní nepreukázala opak, keď uvádzala, že nemala povinnosť vykonať takúto

inštaláciu, keď pritom svedok sám potvrdil, že takýto pokyn zadal. Plniť úlohy zadané nadriadeným
zamestnancom súvisiace s predmetom činnosti podniku LESY SR, š. p. pritom vyplýva z pracovnej
náplnežalobkyne(č.l.139spisu).Vovzťahukukráteniuprémiizamesiacjún2019bolovkonanízistené,
že žalobkyňa nevykonávala pravidelné kontroly svojho lesného obvodu, keď následne tieto kontroly
museli vykonávať iní pracovníci namiesto nej. Zároveň žalobkyňa nepredložila doklady k vyznačeniu

kalamity, ktorá povinnosť jej vznikla. Opätovne sa jedná o povinnosti vyplývajúce z jej pracovnej náplne.
Vo vzťahu ku kráteniu prémii za mesiac júl 2019 súd uvádza, že tieto žalobkyni neboli poskytnuté v plnej
výške z dôvodu, že žalobkyňa na týždennej báze (ako to funguje u žalovaného 28 rokov) nenahlasovala
svojmunadriadenémuvýsledkylesnejsprávyvšetkýchpestovnýchaťažbovýchprácnaodštepnýzávod,
z uvedeného dôvodu následne svedok nemohol tieto výsledky nahlásiť ďalej, ako výsledky týkajúce sa

lesnej správny na úrovni jednotlivých lesných obvodov. Žalobkyňa bola jediná, ktorá si túto povinnosť
oproti ostatným zamestnancom, resp. lesníkom a technikom, neplnila, rovnako tomu bolo aj v mesiaci
08/2019. S poukazom na vykonanie krátenia mesačných prémií predpísaným spôsobom po tom, čo
žalobkyňa neplnila svoje pracovné povinnosti súd ustálil, že žalobkyni nevznikol nárok na zaplateniemesačných prémií technicko-hospodárskych zamestnancov za obdobie mesiacov apríl 2019, jún až
august 2019. Žalovaný v konaní predložil Metodicko-organizačný pokyn zo dňa 01.03.2016, z ktorého
vyplývajú organizačné pokyny k umiestneniu feromónových lapačov (č. l. 149 spisu) s tým, že zároveň

súdu predložil zápisy súvisiace s nevykonávaním práce žalobkyňou (č. l. 158 spisu). Žalovaný v konaní
ďalej predložil sms komunikáciu zaslanú žalobkyni za účelom porady, kde mali byť doručené služobné
denníky (č. l. 161 spisu). Žalobkyňa na uvedené nereagovala, pokyn k doneseniu denníkov nesplnila.
Je teda zrejmé, že žalovaný opakovane riešil pracovné pochybenia žalobkyne. Žalovaný listom zo dňa
08.08.2019 písomne (na žiadosť žalobkyne) komunikoval so žalobkyňou jej pracovné pochybenia (č. l.

85 spisu), na čo žalobkyňa príslušným spôsobom nereflektovala. Súd zdôrazňuje, že v konaní nebolo
preukázané, že by aj iní zamestnanci žalovaného v rovnakom rozsahu ako žalobkyňa neplnili svoje
pracovné povinnosti, čo by bolo dôvodom pre nepriznanie jednotlivých zložiek mzdy obdobne ako tomu
bolo u žalobkyne. Uvedené skutočnosti súd zdôraznil s poukazom na odvolacím súdom zdôraznený
zákaz diskriminácie v pracovnoprávnych vzťahoch. Vo vzťahu k žalobkyňou uplatnenému nároku -
nároku na mimoriadnu mzdu za druhý polrok 2019, žalobkyňa v konaní namietala výšku vyplatenej

mimoriadnej mzdy. V konaní bolo nesporné, že žalobkyni bola vyplatená mimoriadna mzda za druhý
polrok 2019, avšak žalobkyňa namietala jej výšku. Z výsluchu svedkyne G. H., personalistky - mzdovej
pracovníčky žalovaného v roku 2019 vyplynulo, že výška mimoriadnej mzdy za druhý polrok 2019, tzv.
14. mimoriadna mzda bola vyčíslená za obdobie mesiacov 7 až 11 roku 2019, pričom bola vypočítaná z
časovej mzdy, ktorá činila za toto obdobie sumu 1.113,56 eur, pričom žalobkyňa v predmetnom prípade

mala vyplatenú časovú mzdu len v 7. a 8. mesiaci, preto táto suma je vo výške 1.114 eur zaokrúhlene a
z toho bola vyčíslená výška mimoriadnej mzdy. V predmetnom prípade bolo podkladom pre vyčíslenie
mimoriadnej mzdy žalobkyne iba časová mzda v 7. a 8. mesiaci. To znamená 14-ta (mimoriadna)
mzda predstavovala 10,10 % zo sumy 1.114 eur (zaokrúhlená suma). Žalobkyni bola v mesiaci 12/2019
vyplatená mimoriadna mzda v zaokrúhlenej výške 112 eur. Uvedená skutočnosť vyplýva aj z výplatnej

pásky na č. l. 41 rub spisu, kde je uvedené - mzda vo výške 112 eur. Percentuálny násobok 10,10
% vychádza z výsledku hospodárenia, ktoré žalovanému stanoví Generálne riaditeľstvo, š. p. Banská
Bystrica, pričom to stanovuje tesne predtým, takýto postup je použitý pri všetkých zamestnancoch, t.
z. vypočítaná výška mimoriadnej mzdy vychádza z tých výpočtov, ktoré svedkyňa už uviedla, ktoré
sa násobí 10,10 % na základe rozhodnutia Generálneho riaditeľstva v Banskej Bystrici. Pod pojmom

časová mzda svedkyňa označovala mzdu uvedenú na výplatnej páske takým spôsobom, že základ
mzdy bol tvorený tarifou, ktorý bol určený vo vzťahu k mesačnému fondu, pričom základ mzdy sa
následne prepočítal na skutočný počet odpracovaných hodín. S poukazom na presné vysvetlenie
výpočtu mimoriadnej mzdy ako všeobecne, tak aj vo vzťahu k žalobkyni súd konštatoval, že žalovaný
nepochybil pri priznaní výšky mimoriadnej mzdy za druhý polrok roku 2019 a preto súd žalobný nárok aj

v uvedenej časti zamietol. V konaní bolo preukázané, že mimoriadna mzda sa vypočítava z vyplatenej
tarifnej mzdy a mesačných prémií a nie z náhrady mzdy, pokiaľ teda v prípade mimoriadnej mzdy za
druhý polrok vychádzal žalovaný iba z mesiacov, kedy mala žalobkyňa určenú časovú mzdu, keď táto
bola vyplatená len za obdobie júla a augusta 2019, postupoval správne. Súd teda uzavrel, že žalobkyni
nevznikol nárok na doplatenie mimoriadnej ročnej mzdy, pretože táto jej bola žalovaným priznaná v

správnej výške. Z vyjadrenia personalistky žalovaného vyplýva, že žalobkyni bola priznaná mimoriadna
mzda vyčíslená z jej časovej mzdy v percentuálnom vyjadrení 10,10 %, tzn. v rozsahu viac ako 8
%, ktoré upravuje bod 3.4.3.1 mzdovej smernice žalovaného pre rok 2019. Z vyjadrenia právneho
zástupcu žalobkyne na pojednávaní dňa 24.10.2024 vyplynulo, že žalobkyňa pri výpočte mimoriadnej
mzdy na druhý polrok vychádzala zo započítateľnej mzdy za obdobie mesiacov júl až november 2019,

z uvedeného dôvodu mala za to, že výška mimoriadnej mzdy za druhý polrok 2019 bola vypočítaná
nesprávne. Z výpovede svedkyne však vyplynulo, že žalobkyni sa mimoriadna mzda počítala iba za
obdobie mesiacov júl a august, pretože v iné mesiace jej mzda a mesačné prémie neboli vyplácané.
Do výpočtu pre mimoriadnu mzdu sa nezapočítavajú náhrady. K rovnakému záveru dospel aj odvolací
súd, keď rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil v častiach nárokov, ktoré žalobkyňa požadovala

za mesiace, v ktorých mesiacoch poberala náhrady a nie mzdu. Odvolací súd vo svojom zrušujúcom
rozhodnutí uviedol, že napokon tak z kolektívnej zmluvy za rok 2019, ako i mzdovej smernice za rok 2019
vyplýva, že žalobkyňou uplatnené príplatky a prémie sa vyplácajú iba za odpracované dni, a teda pokiaľ
žalobkyňa preukázateľne v mesiacoch máj 2019, september až november 2019 nepracovala, nebolo jej
možné tieto ani priznať. Z výsluchu svedkyne A. I., ako aj z predložených výplatných pások vyplynulo,

že žalobkyňa v mesiacoch 9, 10 a 11/2019 nedostávala mzdu a teda ani mesačné prémie. Z uvedeného
dôvodu žalovaný správne vychádzal pri výpočte výšky mimoriadnej mzdy za druhý polrok 2019 zo mzdy
za mesiace 7 a 8/2019 a to z časovej mzdy (určenej z tarifnej mzdy) a mesačných prémií. Vo vzťahu
k žalobkyňou uplatnenému nároku - zvyšnej časti náhrady mzdy za mesiace september až november2019, zvyšnej časti náhrady príjmu pri DPN za mesiac september 2019, nároku na preplatenie zvyšnej
časti dovolenky za november 2019 súd uvádza, že z rozsudku odvolacieho súdu vyplýva zrušenie
rozsudku prvoinštančného súdu v predmetnej časti z dôvodu ustálenia, či čiastočným vyhovením žalobe

ohľadne jednotlivých nárokov v zmysle zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu nemohlo dôjsť k
inému výpočtu náhrady mzdy v rozhodnom období. K tomu súd uvádza, že týmto rozsudkom zamietol
žalobkyňou uplatnené nároky, ktoré zostali predmetom konania po vrátení veci odvolacím súdom, z
uvedeného dôvodu nevznikol dôvod pre iný výpočet náhrady mzdy v rozhodnom období. Z vykonaného
dokazovania teda vyplynulo, že žalobkyni nevznikol nárok na ňou v žalobe uplatnené peňažné nároky

ku mzde, a teda žalobkyňa si odvodila tento nárok od navýšenia príjmov pri priznaní dôvodnosti vyššie
uvedených nárokov, súd však vykonaným dokazovaním zistil, že tieto nároky sú nedôvodné, a preto
žalobkyni nevznikol nárok na zaplatenie zvyšnej časti mzdy za mesiace september 2019 až november
2019 a náhrada mzdy v dôsledku navýšenia príjmov v rozhodujúcom období pre vyššie uvedené úvahy
a citované listinné dôkazy. Z tohto dôvodu preto aj súd túto časť nároku žalobkyne ako nedôvodnú
zamietol. Vo vzťahu ku všetkým vyššie požadovaným nárokom súd uviedol, že z vyjadrení žalobkyne a

jej právneho zástupcu vyplynulo, že pri výpočte uvedených nárokov vychádzali nielen z príjmu, ktorý z
tohtopracovnéhopomeružalobkyňamala(zložkymzdy-tarifná/časovámzda),čizniektorýchpríplatkov,
ale aj z náhrad a príplatkov, ktoré sa nezapočítavajú do základu pre určenie jednotlivých nárokov, čo
vyplynulo z výsluchov právneho zástupcu žalobkyne uskutočnených na nariadených pojednávaniach.
Vo vzťahu k žalobkyňou uplatnenému nároku - časti náhrady príjmu pri DPN za mesiac september 2019

súd poukázal na výsluch svedkyne G. H., personalistky žalovaného, z ktorého vyplynulo, že pri určení
náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti sa štandardne v zmysle príslušných právnych
predpisov vychádza z vymeriavacieho základu, ktorý sa vypočítava z predchádzajúceho kalendárneho
roka. Nakoľko žalobkyňa nemala z predchádzajúceho kalendárneho roka denný vymeriavací základ, tak
sa tento základ počítal od vzniku pracovného pomeru 20.12.2018 (zmena pracovného pomeru) až do

konca kalendárneho mesiaca predchádzajúcemu kalendárnemu mesiacu, v ktorom došlo k začatiu PN
žalobkyne.Takýtopostupvyplývapriamozozákona.Zozákonavyplýva,žeprepriznanienáhradypríjmu
pri DPN musí mať zamestnanec najmenej 90 dní odpracovaných. Svedkyňa ďalej uviedla, že uvedený
výpočet nevykonáva ručne, pretože k tomu majú program. Denný vymeriavací základ sa vypočíta z
vymeriavacieho základu na nemocenské poistenie deleno počet kalendárnych dní. Uvedená suma je

teda vždy uvedená aj na výplatnej páske, napr. keď sa jedná napr. za obdobie 1/2019 (výplatná pásku
na č. l. 36), tak je uvedená suma 863,23 eur. Tieto jednotlivé sumy na výplatných páskach za zmienené
obdobie sa spočítajú a vydelia sa počtom kalendárnych dní za celé obdobie nemocenského poistenia,
ktoré sa počíta. Takto sa zistí denný vymeriavací základ. Tento denný vymeriavací základ vypláca
zamestnávateľ prvých 10 dní PN vo výške 60 % z denného vymeriavacieho základu a následne už

náhradu za PN platí Sociálna poisťovňa. Z vyjadrenia právneho zástupcu žalobkyne vyplynulo, že tento
zamieňa pojmy a to pokiaľ sa týka pojmu vyplývajúceho z kolektívnej zmluvy uvedeného v čl. 37, kde je
uvedené, že mzda sa skladá zo mzdových položiek a sú tam zahnuté položky (ktoré však nemusia byť
súčasťou každej mzdy) a pojem základ mzdy, kde však uvedené položky zahrnuté nie sú. Žalobkyňa
potom nesprávne žiadala, aby pre určenie náhrady príjmu pri DPN sa vychádzalo zo všetkých položiek

tak, ako sú uvedené v čl. 37 kolektívnej zmluvy. Vo vzťahu k žalobkyňou uplatnenému nároku - nároku
na preplatenie zvyšnej časti dovolenky za november 2019 súd poukazuje na skutočnosť, že z výsluchu
svedkyne G. H., mzdovej zamestnankyne žalovaného vyplynulo, že pri výpočte dovolenky sa rovnako
zoberie predchádzajúci kvartál, ktorý týmto priemerom má ona preplatenú dovolenku. To znamená, z
obdobia 7, 8, 9, t. z., stále sa vychádza zo zistenej náhrady mzdy. To znamená pri zistení náhrady mzdy

sa vychádza z predchádzajúceho kvartálu, kde sa táto náhrada mzdy počíta z časovej mzdy, pričom
pre výpočet náhrady nie sú zahrnuté všetky položky v zmysle čl. 37 kolektívnej zmluvy. V konaní z
výsluchu personalistky žalovaného vyplynul presný spôsob výpočtu náhrady mzdy (ktorá je potrebná
pre vyplatenie zvyšnej časti dovolenky), ako aj náhrady mzdy pri dočasnej PN, pričom sa preukázalo,
že žalobkyni nevznikol nárok na doplatenie uvedených nárokov, ako to v konaní tvrdila. Zároveň

súd uviedol, že z pojednávania konaného dňa 24.10.2024 vyplynulo, že právny zástupca žalobkyne
argumentoval nesprávnym výpočtom základu mzdy s odkazom na kolektívnu mzdu, keď však už na
pojednávaní boli overené nesprávne skutočnosti tvrdené právnym zástupcom žalobkyne. Žalobkyňa
prostredníctvom svojho právneho zástupcu na konanom pojednávaní vo vzťahu k nesprávnemu výpočtu
mzdy uviedla, že do základu mzdy mali byť zahrnuté príplatky, ktorá skutočnosť vyplýva z čl. 37

kolektívnej zmluvy. Súd oponoval, že z čl. 37 kolektívnej zmluvy žalovaného (č.l. 20 rub spisu) vyplýva,
že mzda (všeobecne) sa skladá zo mzdových zložiek a nie mzdový základ. Súd priznal žalovanému
právo na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100%, nakoľko žalovaný bol v spore v celom
rozsahu úspešný (§ 255 ods. 1 CSP).2. Proti rozsudku prvoinštančného súdu v zákonnej lehote doručila odvolenie žalobkyňa z dôvodov
uvedených v § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP. Namietala skutkové zistenia o neprevzatí LO Vreščovka s
tým, že lesný obvod bol žalobkyňou riadne prevzatý najneskôr dňa 3.5.2019. V tejto súvislosti poukázala

na dôkazy, ktoré jej tvrdenie preukazujú. Pre žalobkyňu ostalo nepochopiteľné ako súd prvej inštancie
jednotlivokaždýdôkazakoajvichvzájomnýchsúvislostiachposúdilskutkovýstavtak,žemalpredmetný
LO Vreščovka za neprevzatý. Súd nesprávne aplikoval ustanovenie bodu 3.3.1.4 smernice žalovaného
Sm-O0007(14) platnej pre rok 2019, pričom krátenie predmetné príplatku prináležiaceho žalobkyni
nebolo možné krátiť žalovaným podľa citovaného ustanovenia smernice v inom prípade ako v prípade

zistených nedostatkov v práci žalobkyne, pričom za takýto dôvod sa nedá považovať neprevzatie
pracoviska LO Vreščovka. Sám žalovaný neposkytol súčinnosť žalobkyni k úkonu, ktorý vyžadoval na
účely prevzatia a odovzdania pracoviska žalobkyni, avšak takúto skutočnosť potom súd prvej inštancie
nemôže vyhodnocovať v rámci ustaľovania skutkového stavu na vrub žalobkyne. Súd prvej inštancie
v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku (bod 46 rozsudku) konštatoval, že v konaní boli
preukázané dôvody žalovaného, na základe ktorých došlo ku kráteniu mesačných prémií žalobkyne,

dôvody ktoré vyplývajú z oznámenia o krátení mesačných prémií za mesiace apríl, jún, júl a august
2019. Pokiaľ ide o krátenie týchto prémií za mesiac apríl 2019 súd prvej inštancie odkazuje výlučne na
výsluch svedka A. H. (dlhoročné vedúceho zamestnanca žalovaného), pričom tento vo svojej výpovedi
na pojednávaní zo dňa 30.05.2024 uviedol, že mali dňa 09.04.2019 poradu na lesnej správe Čadca,
kde všetci pracovníci dostali pokyn na základe usmernenia odštepného závodu, že do 15.04.2019 majú

byť nainštalované feromónové lapače na monitoring podkôrneho hmyzu. Tento termín bol uvedený
aj v zápisnici LS Čadca, pričom všetci pracovníci, ktorých sa to týkalo vykonali túto inštaláciu okrem
žalobkyne. Na základe druhej porady, ktorá bola 25.04.2019, dal svedok ako vedúci žalobkyne náhradný
termín na inštaláciu týchto lapačov, keďže žalobkyňa podľa svedka nenainštalovala v zmysle prvého
termínu,druhýtermínboldo30.04.2019,pričomžalobkyňanesplnilapodľasvedkaA.H.anitentotermín,

čo znamenalo, že žalobkyňa ignorovala príkaz svedka ako svojho priameho nadriadeného vedúceho
pracovníka, a teda aj príkaz vedúceho odštepného závodu, ktorý bol prítomný pri druhej porade. Z
uvedených skutočností vychádzal súd prvej inštalácie s doplnením, že žalobkyňa nepreukázala opak,
keď uvádzala, že nemala povinnosť vykonať takúto inštaláciu. Z uvedeného hodnotenia skutkového
stavu súdom prvej inštancie vyplýva, že tento sa absolútne nezaoberal skutočnosťou, či predmetná

úlohaprináležízamestnancovižalovanéhonapracovnejpozíciižalobkyne,zčohojezrejmé,žesúdprvej
inštanciedoslovaprevzalvrámcihodnoteniaskutkovéhostavuvýpoveďsvedkaA.H.akosvojeskutkové
zistenie a neobťažoval sa náležite zisťovať skutkový stav. Žalobkyňa v priebehu celého súdneho
konania poukazovala na to, že krátenie vykonané žalovaným sa opiera o dôvody, v ktorých žalovaný
účelovo a klamlivo uvádza také povinnosti žalobkyne, ktoré nebolo jej pracovnými povinnosťami. Súd

prvej inštancie si nedal námahu spoľahlivo zistiť skutkový stav, a preto žalobkyňa v tejto súvislosti
dala odvolaciemu súdu zdvorilo do pozornosti listinné dôkazy pripojené k jej podaniu adresovanému
súdu dňa 04.09.2024, a to konkrétne listinné dôkazy č. 5 a č. 6 označené ako rámcová zmluva č.
R/302-15/19-22/10/02 uzavretá medzi žalovaným ako objednávateľom a dodávateľom B. C. na dodanie
lesníckych služieb v pestovateľskej činnosti a zákazkový list pre menovaného dodávateľa na montáž

lapačov so začiatkom prác 11.03.2019. Vo vzťahu k mesačných prémiám za jún 2019 súd prvej inštancie
poukazoval, že v konaní bolo zistené, že žalobkyňa nevykonávala pravidelné kontroly svojho LO, keď
následne tieto kontroly museli vykonávať iní pracovníci namiesto nej. Zároveň žalobkyňa podľa súdu
prvej inštancie nepredložila doklady k vyznačeniu kalamity, ktorá povinnosť jej vznikla. Čo sa týka
plnenia pracovných povinností inými pracovníkmi žalovaného, žalobkyňa uvádza, že toto skutkové

tvrdenie svedka A. H. je v rozpore pracovnými povinnosťami iných vedúcich LO, ktorí majú svoje
trvalé pracovisko na inom LO a nie sú na základe pracovnej zmluvy oprávnení vykonávať práce na
LO prináležiacom žalobkyni. V dôsledku uvedeného vníma toto nepravdivé skutkové tvrdenie svedka,
ktoré súd prvej inštancie prevzal ako ustálený skutkový stav. Zároveň nie je žalobkyni zrejmé, nakoľko
z rozsudku súdu to nevyplýva, prečo súd uveril žalovanému namiesto žalobkyni v prípade, ak žalovaný

žiadnym spôsobom nepreukázal svojvoľné krátenie prémií za jún 2019, v rámci dôkazného stavu
je to len výpoveď svedka, oproti výpovedi žalobkyne ako slabšieho účastníka civilného konania v
predmetnej veci. Pokiaľ ide o kontroly feromónových lapačov žalobkyňa poukazuje na prílohu č. 7 a č.
8 označenú ako fotodokumentácia, z ktorej je zrejmé, že žalobkyňa kontrolu lapačov v termínoch máj
2019 a jún 2019 vykonávala. Vo vzťahu k nepredloženiu dokladov k vyznačeniu kalamity, ktorá jej mala

vzniknúť, žalobkyňa poukazuje, že takéto súdom ustálený dôvod krátenia nie je obsiahnutý v oznámení
o krátení predloženom žalovaným za jún 2019, v dôsledku čoho žalobkyňa vníma toto súdom ustálené
skutkové zistenie za nesprávne a nemajúce oporu vo vykonanom dokazovaní. Vo vzťahu ku kráteniu
mesačných prémií za júl a august 2019 súd prvej inštancie pri ich nepriznaní žalobkyni poukazovalv rámci vyhodnotenia dôkazného stavu na skutočnosť, že žalobkyňa nenahlasovala svedkovi A. H.
výsledky lesnej správy všetkých pestovných a ťažbových prác na odštepný závod. Žalobkyňa má za
to, že aj v tomto prípade sa súd prvej inštancie obmedzil v rámci vyhodnotenia skutkového stavu

na prevzatie skutkových tvrdení svedka A. H. ako svedka žalovaného, ktorý potvrdil žalovanému
skutočnosti tvrdené žalovaným v danom konaní, bez toho, aby súd prvej inštancie podrobil tieto
skutkové tvrdenia svedka žalovaného skúmaniu s ohľadom na ostatné dôkazy predložené v konaní.
V nadväznosti na uvedené žalobkyňa dala do pozornosti odvolacieho súdu, že žalobkyňa bola nútená
vyzvať žalovaného písomnou výzvou zo dňa 11.07.2019 (listinný dôkaz označený ako dôkaz č. 3

pripojený k vyjadreniu žalobkyne zaslaný súdu dňa 04.09.2024), aby jej poskytol ročné plány v pestebnej
a ťažbovej činnosti na rok 2019, ktoré boli žalovaným schválené, čo znamená, že žalovaný nemal pre
žalobkyňu vytvorené adekvátne pracovné podmienky ani v júli 2019, kedy žalobkyňa žiadala doklady,
ktoré jej mali byť žalovaným poskytnuté pri prevzatí jej pracoviska LO Vreščovka. Žalovaný požadoval
od žalobkyne činnosti, za nesplnenie ktorých následne žalobkyni krátil označené mesačné prémie
a zároveň žalovaný nepreukázal, že žalobkyni poskytol všetky potrebné pracovné pomôcky – a to

žalobkyňou požadované plány na rok 2019. Krátenie mesačných prémií žalobkyne za júl a august 2019
považovala za nesprávne a v rozpore s vykonaným dokazovaním ako aj v rozpore so skutočnosťou,
že žalobkyňa je slabším účastníkom v predmetnom spore. V súvislosti s tým, že súd prvej inštancie
nepriznal žalobkyni nároky podľa predchádzajúcich bodov tohto odvolania žalobkyne súd prvej inštancie
nepriznal následne ani nárok uplatnený žalobkyňou vo vzťahu k zvyšnej časti náhrady mzdy za mesiace

september až november 2019, zvyšnej časti náhrady príjmu pri DPN za mesiac september 2019
a nároku na preplatenie zvyšnej časti dovolenky november 2019. Pridŕžajúc sa toho, že žalobkyňa
odvolaciemu súdu spoľahlivo preukázala nesprávnosť ustálenia skutkové stavu súdom prvej inštancie
čo do nároku na príplatok pre THZ zaradených do funkcie vedúceho LO ako i mesačných prémií za
apríl, jún, júl a august 2019 príplatok ako i nesprávneho právneho posúdenia súdom prvej inštancie,

žiadala, aby odvolací súd prehodnotil nesprávne a nezákonné rozhodnutie súdu prvej inštancie aj
vo vzťahu k nároku uplatnenému žalobkyňou vo vzťahu k zvyšnej časti náhrady mzdy za mesiace
september až november 2019, k zvyšnej časti náhrady príjmu pri DPN za mesiac september 2019 a k
nároku na preplatenie zvyšnej časti dovolenky november 2019 a tieto v rozhodnutí odvolacieho súdu
priznal žalobkyni v plnom rozsahu tak, ako sa ich žalobkyňa domáhala vo svojej žalobe. Žalobkyňa

napokon odôvodnila odvolaním napadnutý rozsudok súdu z dôvodu, že mzda žalobkyne z dôvodu
nepriznania niektorých nárokov predchádzajúcim zrušujúcim rozhodnutím odvolacieho súdu, nespĺňa
minimálne mzdové nároky v zmysle § 120 Zákonníka práce za mesiace apríl 2019 až august 2019,
teda že žalobkyni v zmysle výplatných pások predložených za jednotlivé mesiace v konaní nevyplýva
ani suma minimálne mzdy určenej pre rok 2019 podľa stupňa náročnosti pracovného miesta žalobkyne

(zodpovedajúceho stupňu č. 4 s prislúchajúcim koeficientom minimálnej mzdy v hodnote =1,6 s ohľadom
s prihliadnutím na pracovnú náplň žalobkyne), nakoľko Suma minimálnej mzdy na rok 2019 bola pre
stupeň náročnosti pracovného miesta č. 1 určená v sume =520,- eur, pričom pre stupeň náročnosti
pracovného miesta č. 4 bola však určená v sume =832,- eur, čo zodpovedá súčinu 520,- eur a hodnote
koeficientu minimálnej mzdy pre stupeň náročnosti č. 4 =1,6. S ohľadom na to, že mzda žalobkyne po

predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu nespĺňala minimálne mzdové nároky podľa
§ 120 ZP si tieto žalobkyňa v konaní uplatnila rozšírením žaloby zo dňa 29.05.2024. Súd prvej inštancie
nereflektoval na túto zákonnú požiadavku zákonodarcu na výšku mzdy vo vzťahu k pracovnej náplni
žalobkyne a vo vzťahu k stupni náročnosti pracovného miesta žalobkyne, čo žalobkyňa považuje za inú
vadu konania, ktorej sa dopustil súd prvej inštancie v priebehu konania, a preto považovala predmetné

rozhodnutie súdu prvej inštancie za nesprávne, nezákonné a nespravodlivé. Žiadala súd, aby žalobkyni
priznal doplatok, t.j. rozdiel medzi minimálnym mzdovým nárokom žalobkyne za mesiace apríl 2019
až august 2019 a tým, čo bolo v skutočnosti žalobkyni zo strany žalovaného vyplatené. Na základe
vyššie uvedeného žiadala, aby odvolací súd po prejednaní odvolania žalobkyne vydal v predmetnej veci
podľa § 391 a § 392 CSP uznesenie, ktorým mení rozsudok Okresného súdu Žilina 22.11.2024 sp. zn.:

2Cpr/2/2024 tak, že uloží žalovanému zaplatiť žalobcovi z titulu

- neuhradeného príplatku za OLH za mesiac apríl 2019 sumu =34,- eur spolu s ročným úrokom z
omeškania 5,00 % zo sumy 34,- eur od 22.05.2019 až do zaplatenia,

- neuhradeného príplatku za OLH za mesiac máj 2019 sumu =34,- eur spolu s ročným úrokom z
omeškania 5,00 % zo sumy 34,- eur od 22.06.2019 až do zaplatenia,- neuhradeného príplatku za OLH za mesiac jún 2019 sumu =34,- eur spolu s ročným úrokom z
omeškania 5,00 % zo sumy 34,- eur od 22.07.2019 až do zaplatenia,

-neuhradenéhopríplatkuzaOLHzamesiacjúl2019sumu=34,-eurspolusročnýmúrokomzomeškania
5,00 % zo sumy 34,- eur od 22.08.2019 až do zaplatenia,

- neuhradeného príplatku za OLH za mesiac august 2019 sumu =34,- eur spolu s ročným úrokom z
omeškania 5,00 % zo sumy 34,- eur od 22.09.2019 až do zaplatenia,

- neuhradeného príplatku za OLH za mesiac september 2019 sumu =34,- eur spolu s ročným úrokom z
omeškania 5,00 % zo sumy 34,- eur od 22.10.2019 až do zaplatenia,

- neuhradeného príplatku za OLH za mesiac október 2019 sumu =34,- eur spolu s ročným úrokom z
omeškania 5,00 % zo sumy 34,- eur od 22.11.2019 až do zaplatenia,

- neuhradeného príplatku za OLH za mesiac november 2019 sumu =34,- eur spolu s ročným úrokom z
omeškania 5,00 % zo sumy 34,- eur od 22.12.2019 až do zaplatenia,

a to všetko v lehote do 3 (troch) dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi z titulu

- neuhradenej mesačnej prémie za mesiac apríl 2019 sumu =50,- eur spolu s ročným úrokom z
omeškania 5,00 % zo sumy 50,- eur od 22.05.2019 až do zaplatenia,

- neuhradenej mesačnej prémie za mesiac máj 2019 sumu =43,48 eur spolu s ročným úrokom z
omeškania 5,00 % zo sumy 43,48 eur od 22.06.2019 až do zaplatenia,

- neuhradenej mesačnej prémie za mesiac jún 2019 sumu =50,- eur spolu s ročným úrokom z omeškania

5,00 % zo sumy 50,- eur od 22.07.2019 až do zaplatenia,

- neuhradenej mesačnej prémie za mesiac júl 2019 sumu =50,- eur spolu s ročným úrokom z omeškania
5,00 % zo sumy 50,- eur od 22.08.2019 až do zaplatenia,

- neuhradenej mesačnej prémie za mesiac august 2019 sumu =50,- eur spolu s ročným úrokom z
omeškania 5,00 % zo sumy 50,- eur od 22.09.2019 až do zaplatenia,

- neuhradenej mesačnej prémie za mesiac september 2019 sumu =50,- eur spolu s ročným úrokom z
omeškania 5,00 % zo sumy 50,- eur od 22.10.2019 až do zaplatenia,

- neuhradenej mesačnej prémie za mesiac október 2019 sumu =50,- eur spolu s ročným úrokom z
omeškania 5,00 % zo sumy 50,- eur od 22.11.2019 až do zaplatenia,

- neuhradenej mesačnej prémie za mesiac november 2019 sumu =50,- eur spolu s ročným úrokom z

omeškania 5,00 % zo sumy 50,- eur od 22.12.2019 až do zaplatenia,

a to všetko v lehote do 3 (troch) dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi z titulu

- neuhradenej polročnej prémie zamestnanca za obdobie január 2019 až jún 2019 v sume =126,- eur
spolu s ročným úrokom z omeškania 5,00 % zo sumy 126,- eur od 22.08.2019 až do zaplatenia,

- neuhradenej polročnej prémie zamestnanca za obdobie júl 2019 až december 2019 v sume =100,- eur
spolu s ročným úrokom z omeškania 5,00 % zo sumy 100,- eur od 22.03.2020 až do zaplatenia,

a to všetko v lehote do 3 (troch) dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi z titulu- neuhradenej ročnej mimoriadnej mzdy žalobcu za 2. polrok 2019 v sume =215,65 eur spolu s ročným
úrokom z omeškania 5,00 % zo sumy 215,65 eur od 22.01.2020 až do zaplatenia,

a to všetko v lehote do 3 (troch) dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi z titulu

- neuhradenej časti náhrady mzdy žalobcu za mesiac september 2019 v sume =11,46 eur spolu s ročným
úrokom z omeškania 5,00 % zo sumy 11,46 eur od 22.10.2019 až do zaplatenia,

a to všetko v lehote do 3 (troch) dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi z titulu

- neuhradenej časti náhrady príjmu pri dočasnej práceneschopnosti žalobcu za mesiac september 2019
v sume =6,35 eur spolu s ročným úrokom z omeškania 5,00 % zo sumy 6,35 eur od 22.10.2019 až do

zaplatenia,

a to všetko v lehote do 3 (troch) dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi z titulu

- neuhradenej časti náhrady mzdy žalobcu za mesiac október 2019 v sume =229,58 eur spolu s ročným
úrokom z omeškania 5,00 % zo sumy 229,58 eur od 22.11.2019 až do zaplatenia,

a to všetko v lehote do 3 (troch) dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi z titulu

- neuhradenej časti náhrady mzdy žalobcu za mesiac november 2019 v sume =84,84 eur spolu s ročným
úrokom z omeškania 5,00 % zo sumy 84,84 eur od 22.12.2019 až do zaplatenia,

a to všetko v lehote do 3 (troch) dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi z titulu

- neuhradenej časti dovolenky ako zložky mzdy za mesiac november 2019 v sume =124,77 eur spolu s
ročným úrokom z omeškania 5,00 % zo sumy 124,77 eur od 22.12.2019 až do zaplatenia,

a to všetko v lehote do 3 (troch) dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi z titulu

- doplatku do sumy minimálnej mzdy pre rok 2019 pre stupeň náročnosti č. 4 za mesiac apríl 2019 sumu
=125,23 eur spolu s ročným úrokom z omeškania 5,00 % zo sumy 125,23 eur od 22.05.2019 až do

zaplatenia,

- doplatku do sumy minimálnej mzdy pre rok 2019 pre stupeň náročnosti č. 4 za mesiac máj 2019
sumu =19,91 eur spolu s ročným úrokom z omeškania 5,00 % zo sumy 19,91 eur od 22.06.2019 až
do zaplatenia,

- doplatku do sumy minimálnej mzdy pre rok 2019 pre stupeň náročnosti č. 4 za mesiac jún 2019 sumu
=106,40 eur spolu s ročným úrokom z omeškania 5,00 % zo sumy 106,40 eur od 22.07.2019 až do
zaplatenia,

- doplatku do sumy minimálnej mzdy pre rok 2019 pre stupeň náročnosti č. 4 za mesiac júl 2019 sumu
=189,17 eur spolu s ročným úrokom z omeškania 5,00 % zo sumy 189,17 eur od 22.08.2019 až do
zaplatenia,

- doplatku do sumy minimálnej mzdy pre rok 2019 pre stupeň náročnosti č. 4 za mesiac august 2019

sumu =159,77 eur spolu s ročným úrokom z omeškania 5,00 % zo sumy 159,77 eur od 22.09.2019 až
do zaplatenia,a to všetko v lehote do 3 (troch) dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň jej prizná nárok na náhradu
trov konania a trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie (tiež „súd“)

považuje za správne, riadne a dostatočne zdôvodnené s tým, že toto obsahuje zásadné vysvetlenie
dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu. K žalobcom uvádzaným odvolacím dôvodom k jednotlivým
mzdovým nárokom uviedol, že žalobkyňa v podanom odvolaní neuvádza iné právne a skutkové tvrdenia
ako pred súdom prvej inštancie, ku ktorým sa vyjadrili pred rozhodnutím súdu prvej inštancie, a
preto poukázal na doterajšie vyjadrenia, pokiaľ ide o skutkové okolnosti prejednávanej veci, dôkazy

a právne posúdenie uplatnených domnelých nárokov žalobkyne. Pre úplnosť dodal, že pri všetkých
„nárokoch“ žalobkyne žalovaný preukázal listinnými dôkazmi, ktoré žalobkyňa nevyvrátila, že k ich
nevyplateniu či kráteniu došlo z dôvodov uvedených v tom čase platnej kolektívnej zmluvy, mzdovej
smernice a právnych predpisov, čím bola vyvrátená dôvodnosť žaloby. Žalobkyňa aj v tomto odvolaní
argumentuje a poukazuje na svoj výklad príslušných predpisov vzťahujúcich sa k žalovaným nárokom
a požadovala, aby sa súdy stotožnili s jej právnymi názormi a hodnotením dôkazov. Súd prvej inštancie

vo veci dostatočne zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil a vo veci rozhodol správne, pričom v
odôvodnení zhrnul rozhodné skutkové okolnosti, a to veľmi podrobne a uviedol ako jednotlivé skutkové
okolnosti veci posúdil a čo z týchto konkrétnych dôkazných prostriedkov zistil a čo z nich vyplynulo
pre rozhodnutie o uplatnenom nároku. Nakoľko žalobkyňa v odvolaní presvedčivo nezdôvodnila, že
postupom a rozhodnutím súdu prvej inštancie došlo k naplneniu ňou uvádzaných odvolacích dôvodov,

podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil
ako vecne správny a v priznal žalovanému voči žalobkyni plnú náhradu trov odvolacieho konania.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP) súc viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania
(§ 379, § 380 CSP) postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario odvolaním

napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu ako správny postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

5. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že prvoinštančný súd vykonal vo veci dostatočné
dokazovanie, z výsledkov vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec
správne právne posúdil a svoje rozhodnutie náležitým a vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil.

6. V predchádzajúcom zrušujúcom uznesení odvolací súd uviedol, že každá mzda zamestnanca
pozostáva z dvoch častí – základnej a pohyblivej. Základná zložka mzdy je pevná, zamestnávateľ
je povinný ju vyplatiť zamestnancovi, nemôže ju jednostranne znížiť bez písomnej dohody so
zamestnancom a v prípade, ak ju nevyplatí, má zamestnanec zákonné možnosti, ako donútiť
zamestnávateľa, aby mu mzdu vyplatil. Naproti tomu pohyblivá zložka mzdy je variabilná, jej vyplatenie

je viazané na splnenie stanovených podmienok, a teda je na ľubovôli zamestnávateľa, či ju vyplatí
alebo nie. To, že ide o nenárokovateľné odmeny spoznáme tak, že v pracovnej zmluve (prípadne
kolektívnej dohode) je uvedené, že odmeny sa budú vyplácať pri splnení určitých nekonkrétnych,
objektívne nemerateľných kritérií. Ich vyplatenie môže závisieť napríklad od dosiahnutia vyššieho
zisku spoločnosti, mimoriadneho pracovného nasadenia zamestnanca, výborných výsledkov alebo

dobrovoľného rozhodnutia zamestnávateľa. Nenárokovateľné odmeny (bonusy) majú dobrovoľnú
povahu. Ak sú viazané na takéto neurčité kritériá, zamestnanec má nárok na ich vyplatenie až
vtedy, keď zamestnávateľ rozhodne, že zamestnancom odmeny vyplatí. Bez takéhoto rozhodnutia
zamestnanec nebude úspešný v prípade vymáhania odmien, a to ani v prípade, ak kritériá stanovené
zamestnávateľom na priznanie odmeny splní. Či zamestnávateľ takéto rozhodnutie prijme alebo nie,

závisí len od jeho vôle. Rozhodnutie zamestnávateľa o priznaní odmien má tzv. konštitutívny účinok.
To znamená, že takýmto rozhodnutím sa nenárokovateľná zložka mzdy mení na nárokovateľnú. Ak
zamestnávateľ takéto rozhodnutie vydá, je povinný zamestnancovi sľúbenú odmenu aj vyplatiť.

7. Skôr, ako odvolací súd pristúpil k preskúmaniu odvolaním napadnutého rozsudku prvoinštančného

súdu skúmal, či prvoinštančný súd odôvodnene nepripustil zmenu žaloby v znení jej rozšírenia
doručeného súdu dňa 04.09.2024, ktorým sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému vyplatenia ročnej
prémie za rok 2019 vo výške 450,- eur od 01.04.2019.
8. Na pojednávaní konanom dňa 05.09.2024 právny zástupca žalobkyne uviedol, aby súd podanie
žalobkyne doručené súdu dňa 04.09.2024 považoval ako návrh na rozšírenie žaloby, keď žalobkyňa

predmetným podaním uplatňuje nároky tak, ako boli uplatnené v žalobe pod bodom 2.2 žaloby. Z obsahu
podanej žaloby (č.l. 2 spisu) vyplýva, že žalobkyňa si v podanej žalobe uplatňuje nevyplatené prémie
THZ za obdobie mesiacov 04/2019 – 11/2019. Žalobkyňa v konaní odôvodňuje rozšírenie žaloby
s poukazom na rozpor v rozsudku odvolacieho súdu medzi výrokom a odôvodnením. K tomu súduviedol, že je viazaný výrokom rozsudku odvolacieho súdu, keď po právoplatnosti uvedeného rozsudku
predmetom konania zostali iba tie nároky, v ktorých odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil
a vec iba v tomto rozsahu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Pokiaľ odvolací súd výrokom

svojho rozsudku rozsudok súdu prvého stupňa nezrušil a nevrátil vec na ďalšie konanie aj v časti nároku
na zaplatenie prémií uplatnených v žalobe pod bodom 2.2, v tejto časti sa stalo rozhodnutie súdu prvého
stupňa po potvrdení odvolacím súdom právoplatne rozhodnuté. V tejto súvislosti poukázal na ust. §
230 CSP a uviedol, že sa jedná o nárok o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté a preto na konanie
o tomto nároku nie sú splnené procesné podmienky. Pokiaľ by súd pripustil zmenu žaloby, následne

v súlade s § 161 CSP by bolo jeho povinnosťou konanie zastaviť, keď súd kedykoľvek, ako bolo už vyššie
spomenuté, počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť.
Súd zároveň dal do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo/288/2009 zo dňa 14.
januára 2010. Zdôraznil, že pri vymedzení predmetu konania v rozsahu vrátenia veci odvolacím súdom
na nové konanie a rozhodnutie je v časti, v ktorej sa týka predmetu konania viazaný právnym výrokom
rozhodnutia súdu druhého stupňa a nie jeho odôvodnením. Pokiaľ z výroku nevyplýva, že by v časti

o zaplatenie sumy 450 eur, suma ktorá predstavuje nárok žalobkyne na prémie za obdobie roku 2019
od 01.04.2019 odvolací súd vec vrátil na nové konanie a nové rozhodnutie platí, že v tejto časti (vo
zvyšnej časti tak, ako to vyplýva z rozhodnutia odvolacieho súdu) je vec potvrdená odvolacím súdom,
to znamená právoplatne skončená.
9. K uvedenému odvolací súd dodáva, že v danom prípade pokiaľ by eventuálne i došlo k disproporcii

medzi výrokom rozsudku odvolacieho súdu a jeho odôvodnením, túto skutočnosť nie je možné napraviť
ako konštatoval prvoinštančný súd podaním návrhu na zmenu žaloby o rozšírenie žaloby, ale v tejto
časti bolo potrebné podať mimoriadny opravný prostriedok, o ktorom by rozhodoval Najvyšší súd SR.
10. Taktiež sa odvolací súd vysporiadal i so správnosťou rozhodnutia prvoinštančného súdu zo dňa
4. septembra 2024, ktorým prvoinštančný súd nepripustil návrh žalobkyne na rozšírenie žaloby dňa

29.05.2024 doručený v obedňajších hodinách v rozsahu nových nárokov - doplatkov do sumy minimálnej
mzdy pre rok 2019 pre stupeň náročnosti č. 4 a to za mesiace apríl 2019 až august 2019 spolu s
príslušným úrokom z omeškania. Po preštudovaní návrhu žalobkyne na zmenu žaloby súd dospel k
záveru, že je potrebné ho zamietnuť, nakoľko výsledky doterajšieho konania nemôžu byť podkladom
na konanie o zmenenej žalobe. Dispozícia účastníka konania, ktorou chce meniť svoju žalobu, nie

je neobmedzená. Zmenená žaloba je vo svojej podstate novou žalobou, o ktorej rozhoduje súd v
tom istom (pôvodnom) konaní. Je na rozhodnutí súdu, či pripustí alebo nepripustí zmenu návrhu.
Pokiaľ by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom na konanie o zmenenom návrhu, súd
zmenu nepripustí a po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní o pôvodnom návrhu. Posúdenie,
aké sú výsledky doterajšieho konania a či tieto môžu alebo nemôžu byť podkladom na konanie o

zmenenom návrhu, patrí do výlučnej právomoci všeobecného súdu. Súd pri svojej úvahe dbá najmä
na hospodárnosť konania. (I. ÚS 20/2013). Ústavný súd v tejto súvislosti tiež poukázal na judikatúru
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a jeho uznesenie sp. zn. 1 Cdo 92/2009 z 29. novembra 2010,
podľa ktorého úvaha, či výsledky konania, ku ktorým sa dospelo pred žalobcom požadovanou zmenou
žaloby, (ne)môžu byť podkladom pre konanie o zmenenej žalobe, súvisí s predbežným hodnotením

dôkazov a výsledkom vnútorného presvedčenia sudcu a jeho myšlienkového postupu; preto táto úvaha
patrí len súdu rozhodujúcemu o návrhu na pripustenie zmeny žaloby. Pri tejto navrhovanej zmene žaloby
by sa dokazovanie uberalo ďalším smerom, ako doterajšie dokazovanie ohľadne doterajšej žaloby
žalobcu. Zmena žaloby nemôže byť v rozpore ani so zásadou hospodárnosti konania. Súd doposiaľ
nevykonával dokazovanie v rozsahu zameranom na preukázanie zmenou žaloby rozšíreného nároku.

Pripustenie zmeny by smerovalo k vykonávaniu dokazovania nad žalobou uplatnený rozsah. Odvolací
súd preto dospel k záveru, že i napriek nepripusteniu zmeny žaloby, právo žalobkyne ukrátené nie je,
nakoľko svoj nárok môže uplatniť v samostatnom konaní.
11. Za podstatné pre rozhodnutie v predmetnej veci odvolací súd považoval, že žalobkyňou uplatnené
nároky v podobe príplatku pre THZ zaradených do funkcie LO, nároku na mesačné prémie, mimoriadnu

mzdu, sú nenárokovateľnými zložkami mzdy, ich priznanie patrí preto do sféry rozhodovacej činnosti
zamestnávateľa. Zásah súdu by bol adekvátny iba v tom prípade, ak by bola nepochybne preukázaná
diskriminácia zamestnanca, prípade ničím neospravedlniteľný zlý úmysel zamestnávateľa, pokiaľ by
tieto nároky nepriznal, prípadne krátil.
12. Z vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že pokiaľ išlo o príplatok pre THZ

tento bolo možné odobrať rozhodnutím generálneho riaditeľa alebo rozhodnutím riaditeľa OZ, to
znamená, že iba v rozhodovacej činnosti generálneho riaditeľa alebo riaditeľa OZ bolo, či takýto príplatok
zamestnancovi bude vyplatený alebo mu bude odobratý. O tom, že bol riaditeľom závodu tento príplatok
žalobkyni odobratý, sa dozvedela z listu žalovaného zo dňa 19.06.2019, doručenie ktorého v sporenerozporovala. Prvoinštančný súd vychádzal zo skutkového zistenia, že žalobkyňa neprebrala lesný
obvod, za ktorý bola podľa pracovnej zmluvy zodpovedná. V odvolaní žalobkyňa namietala, že k
uvedenému došlo i spoluzavinením žalovaného. Podľa názoru odvolacieho súdu prvoinštančný súd

správne ustálil, že lesný obvod, za ktorý prevzala podľa pracovnej zmluvy žalobkyňa zodpovednosť,
mohla prevziať i so zápisom nedostatkov, na ktoré poukazovala. Teda pokiaľ bolo v konaní preukázané,
želesnýobvodneprevzala,nebolomožnéňoupožadovanýpríplatokvyplatiťaždomomentuodstránenia
zisteného nedostatku, čo bolo do doby skončenia pracovného pomeru. Svedok A. H. v konaní podrobne
popísal neplnenie príkazov zo strany žalobkyne, ktoré jej boli udelené vedúcim lesnej správy. Úlohou

žalobkyne ako vedúcej lesného obvodu bolo organizovať prácu a za túto organizáciu práce niesla
adekvátnu zodpovednosť. Pokiaľ žalobkyňa v konaní tvrdí, že nemala vytvorené pracovné podnmienky,
prípadne že bolo od nej požadované vykonávanie takých činností, ktoré boli v rozpore s jej pracovnými
povinnosťami, bolo potrebné, aby z jej strany na tieto skutočnosti zamestnávateľa patričným spôsobom
upozorňovala.
13. Pokiaľ i v ďalšom poukazovala na rámcovú zmluvu, uzatvorenú medzi žalovaným ako

objednávateľomadodávateľomB.C.nadodanielesníckychslužiebvpestovateľskejčinnosti,zákazkový
list pre menovaného dodávateľa na montáž lapačov, nepreukázala, že by ako vedúca LO kontrolovala, či
tieto práce boli skutočne dodané a vykonané, čo napokon vyplynulo i z výpovede svedka, ktorý uviedol,
že nevykonávala pravidelné kontroly svojho LO a tieto museli namiesto nej vykonávať iní pracovníci.
Uvedené sa vzťahuje i na nárok na vyplatenie mesačných prémií. V tomto smere zo strany odvolacieho

súdubolopožadovanévzrušujúcomuznesení,abyprvoinštančnýsúdbezpečneustálil,čižalobkynibolo
oznámenie o krátení mesačných prémií vykonané predpísaným spôsobom na predpísanom formulári
tak, aby sa táto skutočnosť stala nespornou. Prvoinštančný súd v rámci doplnenia dokazovania ozrejmil
a zároveň poukázal na bod 3.3.2.3 písm. a.e. mzdovej smernice žalovaného za rok 2019, podľa ktorého
určení vedúci zamestnanci môžu priamemu podriadenému zamestnancovi mesačné prémie krátiť za

nesplnenie pracovných povinností. Krátenie prémií bolo odôvodňované svedkom tým, že žalobkyňa
ignorovala príkaz svojho priameho nadriadeného ako aj príkaz pracovníka vedenia odštepného závodu
a popísal i ďalšie nedostatky v práci žalobkyne, ktoré viedli k odobratiu, resp. kráteniu mesačných prémií,
na ktoré v podrobnostiach poukázal súd prvého stupňa.
14. Vzhľadom na to, že v danom prípade ide o nenárokovateľnú zložku mzdy a svedok ako zamestnanec

žalovaného konkrétne popísal, aké skutočnosti ku kráteniu prémií žalobkyni viedli, mal odvolací súd
za to, že nie je v kompetencii súdu zasahovať do rozhodovacej činnosti zamestnávateľa vykonanej
prostredníctvom ním určených zamestnancov a preskúmavať jeho pohnútky.
15. Žalobkyňa totiž v konaní nepredložila jediný dôkaz o tom, že by bola zo strany nadriadených
pracovníkov šikanovaná, resp. ich postojom vo vzťahu k sebe diskriminovaná. Preto súd bez tvrdenia

a preukázania týchto skutočností nemal ani dôvod dokazovanie na ich zisťovanie zamerať. Napokon v
konaní bolo preukázané, že žalovaný listom zo dňa 08.08.2018 písomne komunikoval so žalobkyňou jej
pracovné pochybenia (č. l. 85 spisu), na čo žalobkyňa príslušným spôsobom nereflektovala.
16. Vo vzťahu k nároku na mimoriadnu mzdu za druhý polrok 2019 prvoinštančný súd doplnil
dokazovanie G. H., personalistkou – mzdovou pracovníčkou žalovaného, ktorá vysvetlila, z akého

dôvodu bola vyplatená mimoriadna mzda za druhý polrok 2019 žalobkyni vo výške ako jej bola
poukázaná. V ďalšom i ohľadne časti náhrady príjmu pri DPN za mesiac september 2019 prvoinštančný
súd vychádzal z výsluchu svedkyne G. H., ktorá v konaní konkrétne popísala ukazovatele, z ktorých pri
výpočte mzdy a náhrady mzdy v prospech žalobkyne vychádzala.
17. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynula nesprávnosť spôsobu výpočtu základu mzdy

zo strany žalobkyne, nakoľko ako správne uviedol prvoinštančný súd mzda všeobecne sa skladá zo
mzdových zložiek avšak nie mzdový základ, z ktorého žalobkyňa pri výpočte vychádzala.
18. Pokiaľ v podanom odvolaní žalobkyňa namietala, že pre prípad nespokojnosti žalovaného s jej
pracovnou disciplínou a plnením pracovných úloh mal pristúpiť ku skončeniu pracovného pomeru, a to či
už výpoveďou alebo okamžitým skončením pracovného pomeru, odvolací súd udáva, že v tomto smere

je vyslovene na rozhodnutí zamestnávateľa, k akej sankcii pristúpi, či pristúpi k motivácii zamestnanca
odobratím jednotlivých príplatkov ako nenárokovateľných zložiek mzdy alebo až k radikálnemu riešeniu,
ktorým je skončenie pracovného pomeru. Ide o hypotetickú úvahu, ktorá nie je relevantná spochybniť
správnosť záverov súdu prvého stupňa.
19. Vo väzbe na uvedené, v ostatnom sa stotožniac s odôvodnením rozhodnutia zo strany

prvoinštančného súdu, odvolací súd toto ako správne postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
20. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, v nadväznosti na čo mu odvolací súd priznal nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.21. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

(§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)