Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 13. január 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/151/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2322202466
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2322202466.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.X.XXXX, adresa C. D. XXX/XX, E. F.,
zastúpenej advokátom: Mgr. Richard Trusina, so sídlom Hálkova 1, Bratislava, proti žalovaným: 1. G.
H., nar. XX.X.XXXX, 2. I. H., nar. XX.X.XXXX, obaja bytom E. D. XXX, obaja zastúpení advokátskou
kanceláriou: Advokátska kancelária MHS Legal, s.r.o., so sídlom Plynárenská 4659/1, Bratislava, IČO:
36 866 687, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o návrhu žalobkyne na nariadenie

neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaných 1. a 2. proti uzneseniu Okresného súdu Galanta č.k.
10C/35/2022-191 zo dňa 4. októbra 2024, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením prvoinštančný súd vyhovel návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného
opatrenia, keď vo výroku rozhodol nasledovne: I. Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní zdržať sa konania,

ktorého následkom by došlo k zrušeniu, či zmene zmluvných vzťahov s dodávateľmi energií v súvislosti
s dodávkou zemného plynu, elektrickej energie, dodávok pitnej vody a odvádzania odpadových vôd k
nehnuteľnostiam evidovaných na Liste vlastníctva č. XXX pre obec E. F., okres Galanta, katastrálne
územie E. F. ako parc. č. 224/2 o výmere 1 077 m2 zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 225/2 o výmere
2 343 m2 záhrady, rodinný dom č. súpisné XXX, postavený na parcele č. 224/2, a to do právoplatného
skončenia konania vo veci samej.

2. V odôvodnení predmetného uznesenia prvoinštančný súd skonštatoval, že žalobkyňa sa podanou
žalobou domáhala proti žalovaným v 1. a 2. rade určenia, že jej právne predchodkyne boli podielové
spoluvlastníčky v podiele 1/2 k označeným nehnuteľnostiam špecifikovaným v žalobe (primárny petit),
eventuálne, že nadobudla vlastníctvo k daným nehnuteľnostiam vydržaním (eventuálny petit). V žalobe
tvrdila, že na liste vlastníctva č. XXX pre obec E. F., okres Galanta, kat. úz. E. F., sú zapísané

nehnuteľnosti parcela č. 224/2 o výmere 1.077 m2 zastavané plochy a nádvoria, parcela č. 225/2
o výmere 2.343 m2 záhrady, rodinný súp. č. XXX postavený na parcele č. 224/2, ako vlastníci
týchto nehnuteľností sú zapísaní žalovaní, ktorí tieto nehnuteľnosti nadobudli na základe Zmluvy o
zabezpečovacom prevode práva V 1757/02 zo dňa 29.7.2002 s tým, že žalobkyňa je jedinou dcérou, a
dedičkou po neb. J. K., L. K., nar. X.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, a vnučkou J. K., nar. X.X.XXXX, zomr. v
roku 2013, obe naposledy bytom C. D. XXX/XX, E. F.. Matka žalobkyne (J. K.) zomrela skôr ako jej matka

(J. K.). V rámci dedičského konania neboli prededené uvedené nehnuteľnosti. Spolu so svojou rodinou
užíva tieto nehnuteľnosti v podstate nepretržite už niekoľko desiatok rokov. Po smrti matky žalobkyne,
p. J. K., sa so svojím synom starali o starú matku p. J. K., ktorá v predmetnej nehnuteľnosti bývala
až do svojej smrti v roku 2013. Následne nehnuteľnosť užívala, a užíva ako vlastnú, pričom všetky
poplatky spojené s nehnuteľnosťou vždy hradili jej matka, stará matka a po smrti starej matky žalobkyňa,
predmetnú nehnuteľnosť priebežne z vlastných zdrojov rekonštruovala a udržiavala, nakoľko ide o starší

rodinný dom s tým, že žalovaným ani jej právne predchodkyne neplatili nájomné. Zároveň uviedla, žeaj samotný nadobúdací titul žalovaných je sporný, pretože predpokladá existenciu záväzku jej právnych
predchodkýň.

3. Súd o žalobe žalobkyne rozhodol rozsudkom č. k. 10C/35/2022-122 zo dňa 8.6.2023 tak, že žalobu
zamietol a žalovaným v 1. a 2. rade priznal náhradu trov konania. Na základe odvolania žalobkyne
Krajský súd v Trnave uznesením č. k. 24Co/29/2023-228 zo dňa 31.10.2023 rozsudok súdu prvej
inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie z dôvodu, že súd prvej inštancie
zmluvu o zabezpečovacom prevode práva ako nadobúdací titul vlastníckeho práva žalovaných k

sporným nehnuteľnostiam nevyhodnotil a posúdenie veci zúžil len na dôvody zakladajúce neplatnosť
zmluvy o pôžičke a naplnenie predpokladov vydržania vlastníckeho práva žalobkyňou, čím vec po
právnej stránke neposúdil správne, s tým, že poukázal i na rozsiahlu a ustálenú judikatúru k ust. §
553 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007 (napr. 2MCdo/2/2006 publikované v ZSP
61/2009, R 20/2006, 1Cdo/48/2010, 1Cdo/58/2008, 3Cdo/446/2012, 2Cdo/208/2010, 5Cdo/208/2010,
8MCdo/5/2014, 4Cdo/261/2020). Súdu prvej inštancie tiež vytkol, že sa primárnym petitom žalobkyne

nezaoberal ani z tohto hľadiska, či je tento vykonateľný, keď súdna prax pripúšťa žaloby dedičov vo
formulácii „súd určuje, že určitá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi“, prípadne „súd určuje, že poručiteľ
bol vlastníkom veci ku dňu smrti“.

4.Vďalšompriebehusporu,návrhomzodňa5.9.2024sažalobkyňadomáhalanariadenianeodkladného

opatrenia, ktorým by súd žalovaným v 1. a 2. rade uložil povinnosť zdržať sa konania, ktorého následkom
bydošlokzrušeniu,čizmenezmluvnýchvzťahovsdodávateľmienergiívsúvislostisdodávkouzemného
plynu, elektrickej energie, dodávok pitnej vody a odvádzania odpadových vôd k nehnuteľnostiam
evidovaných na Liste vlastníctva č. XXX pre obec E. F., okres Galanta, kat. úz. E. F. ako parc. č. 224/2
o výmere 1.077 m2 zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 225/2 o výmere 2.343 m2 záhrady, rodinný

dom súp. č. XXX, postavený na parcele č. 224/2. Potrebu bezodkladnej úpravy súčasných pomerov a
dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia vyvodzovala z toho, že listom od dodávateľa zemného
plynu, ako i listom od dodávateľa elektrickej energie bola informovaná, že žalovaní požiadali v mesiaci
august 2024 tieto distribučné spoločnosti, o zrušenie zmlúv o dodávke zemného plynu, ako i elektrickej
energie ku spornej nehnuteľnosti. Podľa jej názoru žalovaní pristúpili k takémuto kroku účelovo až po

vydaní uznesenia Krajského súdu v Trnave, ktorým bol zrušený rozsudok Okresného súdu Galanta
(ktorým bola žaloba žalobkyne zamietnutá). V tej súvislosti podotkla, že žalovaní k takémuto kroku
nemali potrebu pristúpiť cca 20 rokov. Vzhľadom na uvedené má dôvodnú obavu, že takýto krok by
mohol viesť k znehodnoteniu/poškodeniu spornej nehnuteľnosti z dôvodu odstavenia vykurovania a pod.
Podotkla, že 20 rokov znášala všetky náklady na úhrady dodávok zemného plynu a elektrickej energie,

resp. jej právne predchodkyne, a žalovaní nikdy o toto nejavili záujem, keď distribučné spoločnosti
neevidujú, či neevidovali akékoľvek pohľadávky z platieb za dodávku plynu a elektrickej energie po
lehote splatnosti. Na osvedčenie svojich tvrdení predložila výzvu na preukázanie užívacieho práva
Západoslovenskej distribučnej, a.s., Bratislava zo dňa 2.9.2024 a výzvu na preukázanie užívacieho
práva k nehnuteľnosti SPP, a.s., Bratislava zo dňa 30.7.2024.

5. Právne prvoinštančný súd vec posúdil na základe aplikácie ustanovení § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2,
§ 326 ods. 1, 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 a 2 CSP (zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
– v texte aj len CSP).

6. Prvoinštančný súd pokračoval, že v rámci konania vo veci samej mal z obsahu spisu za
preukázané, že žalobkyňa spolu s jej právnymi predchodkyňami užívala a užíva sporné nehnuteľnosti
dlhodobo, a znášali i všetky náklady na úhrady dodávok zemného plynu a elektrickej energie, pričom
žalovaní o toto nejavili záujem, keď bezpodielovými spoluvlastníkmi uvedených nehnuteľností sú
na základe Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva č. V 1757/02 z 29.7.2002 (otázka platnosti

zmluvy o zabezpečovacom prevode práva je prejudiciálnou otázkou vo vzťahu k požadovanému
určeniu podľa primárneho petitu). Zo žalobkyňou predložených listinných dôkazov je zrejmé, že
žalovaní ako vlastníci nehnuteľnosti sa u distribútorov energií - elektriny (Západoslovenskej distribučnej,
a.s. Bratislava) a plynu (SPP, a.s. Bratislava) domáhali odpojenia odberného miesta - sporných
nehnuteľností od distribučnej sústavy, teda žalobkyňa má dôvodnú obavu, že odpojením dodávok

elektrickej energie a zemného plynu, odstavením vykurovania predmetných nehnuteľností, by mohlo
viesť k znehodnoteniu/poškodeniu sporných nehnuteľností. Žalobkyňa bola zároveň vyzvaná, aby
preukázala, že je vlastníčkou, resp. správkyňou nehnuteľností alebo osobou, ktorá má právo užívať
nehnuteľnosti, na ktorej je pripojené zariadenie zriadené. Vychádzajúc z tvrdení žalobkyne v návrhuna nariadenie neodkladného opatrenia, pripojených listinných dôkazov, ako i zo spisového materiálu,
prvoinštančný súd skonštatoval, že žalobkyňa dostatočne osvedčila existenciu dôvodnosti a trvania
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, čo predstavuje primárny predpoklad pre procesný úspech

vo vzťahu k nariadeniu neodkladného opatrenia (s prihliadnutím na obsah a časovú následnosť
prevodových právnych úkonov, tvrdený stav žalobkyne a rozhodujúce okolnosti sa javí byť minimálne
právne možným, aby sa žalobkyňa v konaní vo veci samej úspešne domáhala určenia, že predmetné
nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi z právneho dôvodu neplatnosti nadobúdacieho titulu).
Rovnako súd vychádzajúc najmä z listinných dôkazných prostriedkov predložených žalobkyňou mal

za osvedčenú potrebu neodkladnej úpravy pomerov, keďže žalovaní preukázateľne iniciujú vo vzťahu
k zmluvným dodávateľom energií odpojenie sporných nehnuteľností od prívodu energií a faktické
znemožnenie užívania nehnuteľností žalobkyňou a jej príbuznými (ktorá pravidelne platí platby za
dodávky energií). Požadovaným návrhom zároveň objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa
žalobkyňa domáha, a to v podobe nerušeného užívania sporných nehnuteľností žalobkyňou vrátane jej
príbuzných dočasne (bez vytvorenia nenávratného stavu), t. j. do času právoplatného skončenia konania

vo veci samej, pričom meritum veci je žalobou determinované ako určenie vlastníckeho práva k sporným
nehnuteľnostiam. Vzhľadom na skutočnosť, že nehnuteľnosti boli a stále sú nepretržite obývané
žalobkyňou a jej príbuznými (nie žalovanými), právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia
povinnú osobu (žalovaných) neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, čím bude zachovaný
aj princíp proporcionality. Uvedeným dočasným rozhodnutím sa tiež zabráni, aby došlo k znehodnoteniu,

resp. poškodeniu predmetných nehnuteľností, teda nariadenie neodkladného opatrenia je v konečnom
dôsledku aj v záujme žalovaných. S poukazom na uvedené prvoinštančný súd návrhu vyhovel.

7. Proti tomuto uzneseniu v celom jeho rozsahu, z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP a to, že
súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, čo viedlo k tomu, že
rozhodnutievychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci,podaliprostredníctvomsvojhoprávneho
zástupcoviaodvolanieobajažalovaní,ktorýmnavrhli,abyodvolacísúdnapadnutéuzneseniezrušilavec
vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

8. Odvolatelia argumentovali tým, že tvrdenie žalobcu o účelovom odpojení zmlúv o dodávke
energií nie sú pravdivé. Zároveň ani len tvrdenia žalobcu o tom, že by tento krok mohol viesť
k znehodnoteniu spornej nehnuteľnosti nedáva žalovaným zmysel, veď prečo by žalovaní chceli zničiť
spornú nehnuteľnosť, keď v súdnom konaní bojujú za to, aby ich vlastnícke právo bolo súdom potvrdené.

Cieľom žalovaných nebolo dosiahnuť odpojenie žalobcu od dodávky energií, ale dosiahnuť zmenu
zmluvných vzťahov s dodávateľmi energií, teda prepísať tieto dodávky energií na seba, nakoľko žalovaní
sú už od roku 2002 zapísaní ako vlastníci v katastri nehnuteľností. Keďže však zmene zmluvných
vzťahov pri prepise na nových odberateľov predchádza aj zrušenie pôvodných zmluvných vzťahov, tak
sa žalobca nedokáže vyhnúť takémuto zrušeniu bez odpojenia dodávky energií.

9. Žalobkyňa odvolanie nepodala. K doručenému odvolaniu žalovaných predložila prostredníctvom
svojho advokáta písomné vyjadrenie v ktorom uviedla, že sa nestotožňuje s argumentáciou žalovaných
v odvolaní. K pohnútke žalovaných uviedla, že trvá na svojom vyjadrení, ktoré uviedla i v návrhu na
vydanieneodkladnéhoopatrenia,žesajednáoúčelovékonaniežalovaných,navyšektakémutokonaniu

z ich strany došlo po cca 20 rokoch potom, ako sa mali stať „vlastníkmi“ predmetnej nehnuteľnosti.
Po celú dobu ich zápisu na príslušnom LV k spornej nehnuteľnosti sa absolútne žiadnym spôsobom
nezaujímali o to, akým spôsobom je upravený vzťah s dodávateľmi energií ku spornej nehnuteľnosti.
Žalobkyňa má za to, že napadnuté uznesenie je vecne správne a v súlade so zákonom. Preto navrhuje,
aby súd vyššej inštancie zamietol odvolanie a uznesenie potvrdil. Zároveň si uplatnila náhradu trov

odvolacieho konania.

10. K doručenému vyjadreniu žalobkyne k odvolaniu žalovaných, žalovaní reagovali replikou v ktorej
uviedli, že zotrvávajú na svojich tvrdeniach uvedených v odvolaní, nakoľko majú za to, že súd dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Tvrdenie žalobkyne o účelovom

odpojení zmlúv o dodávke energií z dôvodu zámerného znehodnotenia spornej nehnuteľnosti považujú
za nezmyselné. Žalovaní si nechcú zničiť nehnuteľnosť, o ktorej vlastnícke právo v tomto sporovom
konaní bojujú. Žalovaní chcú konečne po dvadsiatich rokoch dosiahnuť zmenu zmluvných vzťahov
s dodávateľmi energií, teda prepísať tieto dodávky energií na seba, avšak tejto zmene predchádza ajzrušenie pôvodných zmluvných vzťahov, s čím súvisí aj odpojenie od dodávky energií. Navrhli, aby
odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

11. Ďalšie podanie v odvolacom konaní strany do spisu nedoručili.

12. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
– v texte aj len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným
subjektom – stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu

prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP), po
skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolatelia použili
zákonomprípustnéodvolaciedôvody(§365ods.1písm.f)ah)CSP),preskúmalnapadnutérozhodnutie
v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím
ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc
pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť

dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a
contrario), po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v intenciách podaného odvolania dospel k záveru,
že odvolaniu žalovaných nie je možné priznať úspech, keďže napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
je vo výroku vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods.
1 CSP.

13. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený resp. osvedčený skutkový stav, pokiaľ
ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie splnenia podmienok pre nariadenie žalobkyňou
navrhnutého neodkladného opatrenia a pretože v celom rozsahu zdieľa jeho právne závery vo veci,
pričom sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, s poukazom na ustanovenie § 387

ods. 2 CSP, odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje na odôvodnenie písomného
vyhotovenia preskúmavaného uznesenia. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal
od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie dotknutých odvolaním odchýliť a preto
nemôže dať za pravdu odvolateľom. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa iba
nasledované:

14. V konaní bolo preukázané, resp. pre potreby nariadenia neodkladného opatrenia minimálne
osvedčené, že sporné nehnuteľnosti definované vo výroku preskúmavaného uznesenia, rodinný dom
a súvisiace záhrady, nepretržite niekoľko desiatok rokov užívali matka žalobkyne nebohá J. K., L. K.,
zomrelá XX.X.XXXX, ktorej jedinou dcérou a dedičkou je žalobkyňa, tiež stará matka žalobkyne J. K.,

zomrelá v roku 2013 a žalobkyňa so svojou rodinou ako obydlie. Žalobkyňa so svojou rodinou od úmrtia
starej matky v roku 2013 predmetnú nehnuteľnosť užíva ako vlastnú, pričom uhrádzala a uhrádza všetky
poplatky spojené s nehnuteľnosťou, nehnuteľnosť rekonštruovala a udržiavala, pričom žalovaným nikdy
nebolo platené žiadne nájomné ani iné úhrady.

15. Podľa osvedčeného žalovaní, aktuálne zapísaní na LV ako vlastníci dotknutých nehnuteľností,
sa mali stať ich vlastníkmi na základe zmluvy o zabezpečovacom prevode práva z roku 2002,
uzavretej s nebohou J. K.. Prípadná neplatnosť právneho titulu, zmluvy o zabezpečovacom prevode
práva, ktorým malo dôjsť k nadobudnutiu sporných nehnuteľností žalovanými, je pritom predmetom
prebiehajúceho konania vo veci samej ako prejudiciálna otázka vo vzťahu k určeniu vlastníckeho práva

k nehnuteľnostiam. Ako správne skonštatoval prvoinštančný súd, v konaní sa zatiaľ javí byť minimálne
právne možným, aby sa žalobkyňa v konaní vo veci samej úspešne domáhala určenia, že predmetné
nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľa z dôvodu neplatnosti nadobúdacieho titulu, čím bola pre
potreby nariadenia neodkladného opatrenia dostatočným spôsobom osvedčená dôvodnosť a trvanie
nároku, ktorému sa má v danom prípade poskytnúť ochrana a tým naplnený základný predpoklad pre

nariadenie neodkladného opatrenia.

16. V konaní bolo tiež preukázané, že žalovaní vo vzťahu k zmluvným dodávateľom energií (elektriny
a plynu) iniciovali odpojenie sporných nehnuteľností od prívodu, čo potvrdzujú aj v podaniach v tomto
odvolacom konaní. Odvolatelia pritom spochybňujú iba účel odpojenia keď tvrdia, že toto odpojenie je

nevyhnutné pre dosiahnutie zmeny v zmluvných vzťahoch s dodávateľmi energií, keď chcú prepísať
ich dodávky na seba, nakoľko od roku 2002 sú zapísaní ako vlastníci nehnuteľností v katastri
nehnuteľností. Toto svoje tvrdenie ale žalovaní v konaní ničím nepreukázali ani neosvedčili. Správanie
žalovaných, keď po viac ako dvadsiatich rokoch od zapísania svojho vlastníckeho práva v katastrik dotknutým nehnuteľnostiam, práve v priebehu tohto súdneho sporu hodlajú dosiahnuť, aby ako
odberatelia energií boli vedení namiesto žalobkyne oni, zároveň za situácie, keď celé toto obdobie
všetky energie a náklady s užívaním nehnuteľností hradila žalobkyňa a jej právne predchodkyne,

podľa osvedčeného bez nedoplatkov, vzbudzuje pochybnosti o poctivosti ich zámeru a nedáva žiadne
záruky, že po odpojení daných nehnuteľností od energií dôjde obratom aj k obnoveniu ich dodávky.
Zároveň je nutné skonštatovať, že doterajší stav vo vzťahu k dodávkam a odberom dotknutých energií
k daným nehnuteľnostiam, žalovaných 1. a 2. ako v katastri nehnuteľností zapísaných vlastníkov nijako
neohrozuje, neobmedzuje, resp. nezasahuje do ich vlastníckych práv. Na druhej strane je tiež potrebné

zohľadniť, že predmetné nehnuteľnosti tvoria desiatky rokov obydlie žalobkyne a jej rodiny, pričom
prípadným odpojením dotknutých nehnuteľností od energií by sa toto obydlie stalo neužívateľným.
Popritom hrozí aj znehodnotenie nehnuteľností. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd zhodne
s prvoinštančným je tiež názoru, že bol naplnený i druhý zo základných predpokladov pre nariadenie
neodkladného opatrenia a to reálna hrozba vzniku ujmy na strane žalobkyne. Zároveň pokračovaním
viac ako dve desiatky rokov stranami akceptovaného a trvajúceho status quo, nemôže dôjsť ani k

obmedzeniu žalovaných neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality).
Odvolací súd je názoru, že za daných okolností je žiadúce zachovať trvajúci stav až do právoplatného
rozhodnutia vo veci samej.

17. S poukazom na vyššie uvedené, v spojení s odôvodnením preskúmavaného uznesenia súdom prvej

inštancie, bolo potom dôvodným vyhovieť návrhu žalobkyne a nariadiť neodkladné opatrenie v rozsahu
výroku preskúmavaného uznesenia. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako
vo výroku vecne správne, s použitím ust. § 387 CSP, potvrdil.

18. O nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie

v rozhodnutí, ktorým sa konanie bude končiť (§ 262 ods. 1 v spojení s § 378 ods. 1 CSP).

19. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v

ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu
so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor
môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V
dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem

skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).