Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. september 2023

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/5/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7713207685
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Miková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2023:7713207685.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Mikovej a členiek

senátu JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcov 1/ A. B., nar. XX.X.XXXX,
bývajúceho v A., C. D. XX a 2/ E. B., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v F. G., H. X, B., obaja zastúpení
JUDr. Martou Šuvadovou, advokátkou so v Košiciach, Floriánska 6, proti žalovaným: 1/ H. B., nar.
X.X.XXXX, bývajúcemu v A., D. C. XX, zastúpenému JUDr. Radoslavom Sotákom, advokátom so sídlom
AdvokátskejkancelárievMichalovciach,Námestieslobody3a2/H.B.,nar.X.X.XXXX,bývajúcemuvA.,
D. C. XX, o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného
súdu Michalovce zo dňa 14. júla 2021 č.k. 7C/124/2013-514

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok tak, že: 1. u r č u j e, že spoluvlastnícky podiel žalovaného 1 k nehnuteľnostiam
zapísaným na LV XXXX pre kat. územie I., obec A., J. A. ako parc. CKN č. 727 - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 490 m2 a na tejto parcele sa nachádzajúci dom súp. č. XXXX vo veľkosti 3/12 pod
B2 k celku patri do dedičstva po neb. K. B., nar. XX.XX.XXXX, zomrelej dňa X.X.XXXX.

2. Súd u r č u j e, že spoluvlastnícky podiel žalovaného 2 k nehnuteľnostiam zapísaným na LV XXXX
pre kat. územie I., obec A., J. A. ako parc.CKN č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 490 m2

a na tejto parcele sa nachádzajúci dom súp. č. XXXX vo veľkosti 3/12 pod B5 k celku patri do dedičstva
po neb. K. B., nar. XX.XX.XXXX, zomrelej dňa X.X.XXXX.

Z r u š u j e výrok o zrušení neodkladného opatrenia, ktoré ostáva v platnosti do uplynutia času, na ktorý
bolo nariadené uznesením Okresného súdu Michalovce 7C/124/2013 zo dňa 11.02.2020.

Žalobcom v 1. a 2. rade oprávneným spoločne a nerozdielne p r i z n á v a proti žalovanému v 1.
rade a žalovanému v 2. rade v plnom rozsahu nárok na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení,

prvoinštančného a odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie preskúmavaným rozsudkom zamietol žalobu, ktorou v spojení s jej zmenou sa
žalobcovia domáhali určenia, že spoluvlastnícky podiel žalovaného 1/ k nehnuteľnostiam zapísaným
na LV č. XXXX pre kat. úz. I. ako parcela CKN XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 490 m2,
dom súp. č. 3160 vo veľkosti 3/12 a spoluvlastnícky podiel žalovaného 2/ k uvedeným nehnuteľnostiam
vo veľkosti 3/12 patria do dedičstva po poručiteľke K. B., nar. XX.XX.XXXX a zomrelej X.X. XXXX (I.).
Zrušil neodkladné opatrenie nariadené uznesením zo dňa 11.2.2020 (II) priznal žalovaným nárok na

náhradu trov prvoinštančného konania (III.), žalobcom v 2. a 3. rade priznal nárok na náhradu trov
predchádzajúceho odvolacieho konania a konania o neodkladnom opatrení (IV., V.) s tým, že o výške
náhrady trov rozhodne samostatným uznesením.2. Súd prvej inštancie rozhodoval v konaní, v ktorom pôvodná žalobkyňa K. B. nar. XX.XX.XXXX a zomr.
X.X.XXXX (ďalej aj „právna predchodkyňa žalobcov“ alebo „poručiteľka“), žiadala o určenie vlastníckeho
práva k vyššie zmieneným nehnuteľnostiam dôvodiac, že darovacia zmluva zo 17.10.2012, na základe

ktorej mala previesť na žalovaného v 1. rade (svojho syna) podiel 1/2 na nehnuteľnostiach je absolútne
neplatná, pretože nikdy nemala vôľu takú zmluvu uzavrieť, o darovaní sa dozvedela 14.5.2013, pričom
pre zdravotné postihnutie nevidela, a teda nemohla zmluvu ani prečítať, táto nebola uzavretá v zákonom
predpísanej forme, a aj pre prípad platnosti zmluvy poručiteľka tvrdila existenciu dôvodov na vrátenie
daru, lebo žalovaný 1/ sa o ňu riadne nestaral, zanedbal jej zdravotnú starostlivosť, zamykal ju v jednej

izbe, v ktorej žila v nedôstojných podmienkach. Po úmrtí poručiteľky súd ďalej pokračoval v konaní s jej
dedičmi v súlade s výsledkami dedičského konania Okresného súdu Michalovce vo veci 21D/794/2013.
Žalobcovia v 1. a 2. rade a žalovaný v 1. rade sú deťmi poručiteľky, pričom z dedičského konania
vyplynulo, že poručiteľka ustanovila žalobcov 1., 2. za závetných dedičov a žalovaného 1. vydedila,
závet ani listina o vydedení neboli dedičmi spochybnené. V priebehu konania v roku 2015 žalovaný
v 1. rade previedol 1/2 zo svojho podielu na sporných nehnuteľnostiach na svojho syna, žalovaného 2..

Žalobcovia reflektujúc na zmenu procesnej situácie navrhli jeho pristúpenie do konania a upravili petit
žaloby na určenie, že spoluvlastnícky podiel žalovaných na nehnuteľnostiach v rozsahu 3/12 ako bol
dotknutý prevodom patrí do dedičstva po nebohej poručiteľke.

3. Preskúmavaným (v poradí tretím rozsudkom) súd prvej inštancie žalobu zamietol, keď považoval za

preukázané, že poručiteľka ako nevidiaca bola oboznámená so spornou darovacou zmluvou žalovaným
v 2. rade, vedela, o aký prejav vôle sa jedná, zmluva bola upravená v súvislosti so zápisom do
evidencie nehnuteľností pracovníčkou notára L. H., ktorá overovala podpis poručiteľky v jej domácnosti,
pred ktorou mala poručiteľka potvrdiť vedomosť o tom, čo podpisuje, zmluvu riadne podpísala, teda
išlo o prejav vôle slobodný, určitý a vážny, nebola preto preukázaná neplatnosť právneho úkonu pre

nedostatokformyvzmysle§40ods.6Občianskehozákonníka(OZ).Súdnezistilaniexistenciužiadneho
dôvodu na vrátenie daru podľa § 630 OZ, lebo z vykonaného dokazovania mu nevyplynulo, aby sa
žalovanýv1.radesprávalkporučiteľkespôsobom,ktorýbybolomožnékvalifikovaťakohrubéporušenie
dobrých mravov.

4. Pri rozhodnutí vychádzal zo zistenia, že poručiteľka, ktorá bola pôvodne podielovou spoluvlastníčkou
nehnuteľnosti v rozsahu 1/2 žila na nehnuteľnosti v spoločnej domácnosti so žalovaným v 1. rade
a jeho rodinou, ktorí jej mali poskytovať pomoc v starobe a chorobe, žalobcovia a žalovaný 1., ktorí sú
deťmi poručiteľky, boli pred uzavretím darovacej zmluvy podielovými spoluvlastníkmi každý v 1/6-ine
titulom dedenia po otcovi, nebohom manželovi poručiteľky. Súd vzal do úvahy tvrdenia žalovaného 1., že

niekedy v roku 2012 ho oslovila poručiteľka, kedy na neho môže previesť polovicu rodinného domu, aby
zabezpečil notára, čo následne aj vykonal, požiadajúc notársky úrad, aby sa zamestnanec dostavil do
ich domácnosti za účelom overenia podpisu poručiteľky. Prihliadal ďalej na vyjadrenia žalovaného v 2.
rade, že spoločne s poručiteľkou bývali v rodinnom dome, zabezpečovali o ňu starostlivosť, z vďaky im
chcela darovať svoj podiel na nehnuteľnosti, prišla za ním, že má takúto vôľu, a na základe jej požiadania

zabezpečilzmluvu,požiadalnotára,abysadostavildoichdomácnostinaúčelyovereniapodpisu,pričom
poručiteľka mala darovaciu zmluvu u seba asi 2 týždne, mohla sa s ňou oboznámiť, poručiteľka čítala
s okuliarmi, je pravdou, že dodatočne bola na zmluve pred podpisom opravená chyba, ohľadom výmery,
alebolapoučenáooprave,prioverovanípodpisupriamonebol,počulvšakkomunikáciuporučiteľkysH.,
že chce darovať synovi lebo sa o ňu stará. Z vyjadrení svedkyne A. M. N., oftalmologičky, ošetrujúcej

lekárky poručiteľky súd zistil, že poručiteľka už k 1.6.2010 mala silný zrakový handikep, bežný text
nedokázala čítať ani s okuliarmi ani bez okuliarov, pričom zdravotný stav nemal tendenciu k náprave
alebo zlepšeniu, videla iba najväčšie písmeno, druhým okom iba prsty z troch metrov, nebola teda
spôsobilá prečítať text, avšak pri takomto zrakovom poškodení sa mohla pohybovať normálne vo svojom
známom priestore, a aj keď text darovacej zmluvy prečítať nemohla, to nevylučovalo, aby sa vedela

podpísať. Pracovníčka notárskeho úradu A. L. H. ako svedkyňa súdu vypovedala, že sa na notársky
úrad dostavil p. B., zrejme vnuk poručiteľky, žiadajúc, aby sa mohli dostaviť do ich domácnosti na účely
overenia podpisu na darovacej zmluve, notársky úrad darovacou zmluvou nedisponoval, existovalo len
vyhotovenie predložené p. B., pri kontrole ktorého na notárskom úrade predtým než išli overiť podpis
poručiteľky zistila chyby v údajoch týkajúcich sa identifikácie nehnuteľností, čo do výmery, preto túto

chybu opravovala vyhotovením novej listiny zmluvy. Následne sa dostavila do domácnosti poručiteľky,
keď pri vojdení do miestnosti, ktorú táto obývala s ňou komunikovala pýtajúc sa, či si je vedomá, čo
podpisuje, na čo poručiteľka potvrdila svoju vôľu a na zmluve sa podpísala, ktorú okolnosť overila do
overovacej knihy. Pri overení podpisu nebol nik prítomný, domnieva sa, žalovaný v 2. rade, ktorý jupriviezol na aute, ostal vonku. Vôľu poručiteľky darovať podiel na nehnuteľnosti považoval za potvrdenú
ajvýpoveďousvedkaA.O.,ktorýbolpriateľomžalovanéhov2.rade,podľanázoruktoréhosaporučiteľka
sama pohybovala, podľa neho videla, svedok uviedol, že mal vedomosť, že poručiteľka mala záujem

darovať podiel na nehnuteľnosti v rodinnom dome tomu, kto ju dochová, a predpokladal, že v čase
uzavretia darovacej zmluvy a aj neskôr v roku 2012 bola v normálnom stave, po ulici chodila sama, aj
keď do mesta nechodila.

5. Po kladnom posúdení existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení v zmysle §

137 písm. c/ CSP, súd ako predbežnú otázku riešil platnosť darovacej zmluvy a splnenie povinnosti
notárskeho úradu pri overovaní podpisu aplikujúc v konaní ustanovenia o platnosti právnych úkonov §
34, §37, § 40 OZ a vychádzajúc z ustanovení § 46 až §55 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej
činnosti (notársky poriadok) o notárskej zápisnici. Uviedol, že pokiaľ aj žalobkyňa podaním žaloby
popierala svoju vôľu a taktiež listinou o vydedení prejavila zámer neposkytnúť nič zo svojho majetku
žalovanému v 1. rade a jeho potomkom, to samo o sebe nepreukazuje, že napriek tomu darovaciu

zmluvu podpísala ako slobodný prejav vôle. Okolnosť, že z rozhodnutia mesta Michalovce zo dňa
10.12.2012 vyplýva, že poručiteľka bola odkázaná na sociálnu službu a v niektorých sebaobslužných
úkonov odkázaná na pomoc inej osoby, rovnako nepovažoval za dôkaz spôsobilý vyvrátiť výpoveď
svedkov A. O. o existencii vôli poručiteľky a pracovníčky notára L. H. o potvrdení tohto prejavu vôle
podpisom zmluvy. Aj keď mal preukázané, že poručiteľka nebola spôsobilá zmluvu prečítať, v zmysle

§ 40 ods. 6 OZ považoval darovaciu zmluvu za platný právny úkon, keďže v prípade v písomných
právnych úkonov osoby, ktorá nemôže čítať alebo písať, ale je schopná listinu vlastnoručne podpísať
sa nevyžaduje úradná zápisnica, ak takáto osoba mala schopnosť oboznámiť sa s obsahom právneho
úkonu pomocou prístrojov alebo inej osoby, ktorú si zvolila. Považoval za zistené, že poručiteľka bola
schopná túto zmluvu podpísať, čo nevylučovala ani A. M. P., potvrdila to zamestnankyňa notára A. L. H.,

ktorá vypovedala, že poručiteľka na otázku, či vie čo podpisuje uviedla, že sa starajú a zmluvu podpísala.
Považoval tiež za preukázané, že poručiteľka bola aj riadne oboznámená s darovacou zmluvou
prostredníctvomžalovanéhov2.radeasvojúkonurobilaslobodne,vážne,určiteazrozumiteľnevsúlade
s § 37 OZ. V tomto kontexte výpovede žalobcov a ďalších svedkov Q. B., R. A., H. S., C. T., L. T. o tom,
že poručiteľka nemala vedomosť o darovaní, že na ňu žalovaný 1. s rodinou naliehal, aby mu podiel

darovala, nepovažoval za relevantný a vylučujúci možnosť, že poručiteľka svoj názor zmenila, a preto
uzavrela darovaciu zmluvu. Nezistil tak žiadne dôvody neplatnosti darovacej zmluvy pre nedostatok
vôle alebo formy podľa § 40 ods. 6 OZ, keďže boli splnené všetky podmienky na riadne zrealizovanie
tohto právneho úkonu aj v situácii, ak poručiteľka nemohla pre zdravotné postihnutie čítať. Nezistil ani
porušenie ustanovení notárskeho poriadku, keďže poručiteľka sa vedela sama podpísať a nevyžadovalo

sa teda vyhotovenie právneho úkonu formou notárskej zápisnice.

6. Po konštatovaní platnosti právneho úkonu darovania súd skúmal existenciu dôvodov na vrátenie
daru podľa § 630 OZ. K tvrdeniu žalobcov, že žalovaný v 1. rade s manželkou, v spoločnej domácnosti
ktorých poručiteľka žila zanedbávali starostlivosť o ňu, pretože v prípade návštevy ju našli pomočenú

v zapáchajúcej miestnosti, neplienkovanú, keď žalovaný 1 s manželkou tvrdili, že poručiteľka už
nepotrebuje osobitnú lekársku starostlivosť ako napr. zubné ošetrenie, a ak ju chceli vziať na ošetrenie
k lekárovi, toto nebolo dovolené, napokon ju preto umiestnili do charitatívneho domu v máji 2013, keď
doklady poručiteľky museli vymáhať cez políciu, súd uviedol, že tieto tvrdenia žalobcov boli podporené
len výpoveďou vnučky H. S., dcéry žalobkyne, no v trestnom konaní začatom na podnet žalobkyne

o týraní blízkej a zverenej osoby sa nepreukázalo naplnenie skutkovej podstaty tohto trestného činu
a navyše sama žalobkyňa a jej dcéra potvrdili, že poručiteľka sa nikdy nevyjadrovala zle na adresu
žalovaného v 1. rade. Súd tiež uviedol, že fotografie vyhotovené z rodinného domu i prehratý CD
záznam nepreukazoval porušenie morálnych pravidiel takej intenzity, naplnil dôvody na vrátenie daru,
ktoré si vyžaduje, aby išlo o porušovanie sústavné, s trvalým priebehom, závažnosťou i pôsobením,

kedy nadobudne povahu hrubého porušenia dobrých mravov, čo má už povahu aj fyzického násilia,
hrubých urážok, či neposkytnutia pomoci. Súd konštatoval, že aj v prípade, ak by vzal do úvahy, že počas
príležitostných návštev poručiteľky bola táto nájdená v pomočenom stave, uvedená skutočnosť sama
o sebe nezakladá kvalifikované porušenie morálnych pravidiel, keď prihliadal na vyjadrenie žalovaného
v 1. rade i výpoveď jeho manželky, svedkyne K. B., ktorá sa o poručiteľku starala, že sa tak mohlo stať

vzhľadom na zdravotný stav poručiteľky, ktorá nemohla byť plienkovaná z dôvodu kožných problémov.
Vždy však mala navarené, upratané, riadnu lekársku starostlivosť, pričom svedkyňa S., dcéra žalobkyne
videla poručiteľku raz za 5 rokov a jediné námietky v čase od októbra 2012 do júla 2013 boli tie, že
poručiteľke by bolo dať treba urobiť chrup. Súd uviedol, že žalobcovia nenavrhli vykonanie žiadnehoďalšieho dokazovania, ktoré by svedčilo o tom, že poručiteľka bola pri umiestnení do charitatívneho
domu v zúboženom alebo zanedbanom stave, pokiaľ išlo o predchádzajúcu starostlivosť, ani nebol
navrhnutý žiaden nezávislý svedok bez príbuzenského vzťahu, ktorý by potvrdzoval vyjadrenia žalobcov.

Tiežkonštatoval,žedôvodomnavráteniedaruniesúskutočnostizakladajúcepredpokladynavydedenie
dediča, ktorý v rozpore s dobrými mravmi neposkytuje poručiteľovi potrebnú pomoc a starostlivosť
v chorobe, starobe a v iných závažných prípadoch, či trvalo neprejavuje opravdivý záujem o poručiteľa,
ktorýbyakopotomokprejavovaťmal.Sozreteľomnauvedenéhodnotil,žežalobcovianeunieslidôkazné
bremeno o svojich tvrdeniach, z ktorých dôvodov žalobu zamietol. Pretože žalobu zamietol a v konaní

bolo vydané neodkladné opatrenie, ktorým bol uložený žalovaným v 1. a 2. rade zákaz nakladať s ich
spoluvlastníckymi podielmi k spornej nehnuteľnosti do času právoplatného skončenia veci, rozhodol tiež
o zrušení neodkladného opatrenia v zmysle § 335 ods. 1 CSP. O náhrade trov konania rozhodoval podľa
§ 255 ods. 1 CSP, prihliadajúc na to, ktorá zo sporových strán mala procesný úspech v konaní na súde
prvej inštancie, v odvolacom konaní a v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

7. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalobcovia vymedzujúc dôvody odvolania podľa § 365 ods. 1
písm. b/, d/, f/, h/ CSP že, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (b), konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (d), súd dospel na základe
vykonanýchdôkazovknesprávnymskutkovýmzisteniam(f)ajehorozhodnutievychádzaznesprávneho

právneho posúdenia veci (h). Navrhovali napadnutý rozsudok zmeniť a ich žalobe vyhovieť. Označili
za nepredvídateľný a zákonu odporujúci postup súdu, ak im vytkol nedostatok navrhovania dôkazov
v situácii, ak z vyjadrení súdu v konaní nevyplýval rozsah sporných skutočností, ku ktorým by sa
vyžadovalo podanie ďalších návrhov na dokazovanie. Až písomné vyhotovenie rozhodnutia obsahovalo
vymedzenie dôvodov, ktoré súd prvej inštancie považoval za dôležité pre platnosť darovacej zmluvy.

Všetky potrebné listinné dôkazy aj tie, ktoré sa týkali nezrovnalostí v podpisovom vzore poručiteľky boli
súduriadnepredložené,vovšeobecnostisaporučiteľkapodpisovalabezdiakritiky,čojezásadneodlišné
od overeného podpisu na zmluve o darovaní. Vytkli súdu, že ak by ani nemal pochybnosti o pravosti
podpisu poručiteľky, nie je zrejmé, ako posudzoval vôľu poručiteľky, keď počas celého niekoľkoročného
súdneho konania žalobcovia poukazovali na skutočnosti, že práve poručiteľka sama spochybnila

existenciu svojej vôle, keďže za svojho života podala žalobu, ktorou sa domáhala neplatnosti darovacej
zmluvy, resp. rozhodnutia o vrátení daru a v tom čase spísala aj závet a listinu o vydedení, v ktorej
vydedila žalovaného v 1. rade. O nedobromyseľnom konaní žalovaného v 1. rade svedčí to, že počas
konania previedol podiel na sporných nehnuteľnostiach na žalovaného v 2. rade, teda vykonával rad
úkonov smerujúcich k tomu, aby sťažoval ochranu práv žalobcov uplatnených v konaní. To všetko

vo vzájomnom súhrne spochybňuje existenciu vôle darkyne na uzavretie darovacej zmluvy. Nie je
zrejmé, z akých dôvodov súd zrušil neodkladné opatrenie, pokiaľ toto malo v zmysle výroku uznesenia,
ktorým bolo nariadené zaniknúť právoplatným skončením konania. Súd nevzal do úvahy, že darkyňa sa
o darovaní dozvedela až z rozprávania svojej dcéry žalobkyne, že vydedila žalovaného, ktorý vydedenie
nespochybnil, že nikto nenapádal psychickú spôsobilosť darkyne na realizáciu právnych úkonov a pokiaľ

žalobkyňa vôbec podpísala darovaciu zmluvu, rozhodne nemala vedomosť o tom, čo podpisuje, keď
bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že došlo k úprave dokumentu – darovacej zmluvy, a to
výmene prvej strany dokumentu, kde je uvedené, o aký úkon sa jedná, čo je presne predmetom daru,
o ktorom žalovaný tvrdil, že túto darovaciu zmluvu mala poručiteľka možnosť dva týždne študovať,
pričom na výmenu listín upozornili až žalobcovia. Žalovaní sa o tejto skutočnosti nezmienili a reagovali

na výslovný podnet žalobcov, keď bol zrejmý nesúlad písomných vyhotovení darovacej zmluvy, čo
napokon potvrdila aj svedkyňa L. H., ktorá uviedla, že darovaciu zmluvu mala v 4 vyhotoveniach
zo sebou, nakoľko H. B., žalovanému v 2. rade bolo povedané, že ak donesie túto zmluvu spolu
s občiankou, tak následne bude možné zrealizovať overenie podpisu, pričom vyhotovenie darovacej
zmluvy, ktoré predložil nemalo správnu výmeru, nebol tam správny a určitý údaj z listu vlastníctva, preto

došlo k jej oprave a následne to bolo vytlačené na notárskom úrade, zmluvu však notár nevyhotovoval.
Odvolatelia vytkli súdu, že vôbec nevenoval pozornosť zmene a úpravy výpovedí žalovaných, keď najprv
žalovaný v 1. rade tvrdil, že to bol on, kto oslovil notára, dal vypracovať darovaciu zmluvu, následne
tieto skutočnosti začal tvrdiť žalovaný v 2. rade, takisto aj pracovníčka notárskeho úradu vo svojej
prvotnej výpovede tvrdila, že pri overovaní nebol nik prítomný, zisťovala, či vie, čo poručiteľka podpisuje,

následne overila jej podpis, o niekoľko rokov neskôr si v ďalšej výpovedi presnejšie spomenula, čo
sa pri overovaní podpisu odohrávalo, jej komunikáciu s poručiteľkou mal dokonca potvrdiť žalovaný
v 2. rade, ktorý síce nebol osobne pri overovaní podpisu, ale všetko počul zo vzdialenejšieho miesta,
čo sa javí ako vylúčené vychádzajúc z opisu rodinného domu, z ktorého vyplývalo, že ak sa chcelniekto dostať do miestnosti k poručiteľke, musel prejsť vonkajšími dverami do veľkej hosťovskej izby,
následne do chodby a tak k poručiteľke, preto je aj ťažko uveriteľné, že žalovaný 2, ktorý mal ostať
pred domom, počul komunikáciu medzi pracovníčkou notárskeho úradu a poručiteľkou. Vzhľadom na

čas overovania podpisu na darovacej zmluve 17.10.2012, kedy priemerná teplota bola 15 stupňov je
tiež zrejmé, že poručiteľka bola vystavená značnému diskomfortu, zime a chladu, ak mali byť dvere
otvorené. Za situácie, ak v konaní vypočutí svedkovia ako aj samotní žalovaní uvádzali, že v roku
2012 mala poručiteľka problémy s chôdzou, čo dokazoval aj posudok o jej zdravotnom stave, lebo
chodilalenzapomocifrancúzskejbarly,nepovažovalizazrozumiteľnúúvahusúdu,ktorýuveriltvrdeniam

svedka A. O.. Svedok totiž vypovedal o samostatnosti poručiteľky, o bežných a častých prechádzkach
po ulici, a uvádzal, že mu ako náhodnému svedkovi spomínala, že dom prepíše na toho, kto ju
dochová, ktorú výpoveď súd hodnotil ako nezvratný dôkaz o vôli poručiteľky. Zastávali názor, že listinné
dôkazy o zdravotnom stave poručiteľky v konaní, svedkovia vypovedajúci o nespôsobilosti poručiteľky
prečítať bežný text, rozpornosť vo výpovediach žalovaných, spochybňujú, že poručiteľka mala možnosť
sa oboznámiť s obsahom darovacej zmluvy i opraveným textom listín, ktoré jej boli doručené poverenou

pracovníčkou notárskeho úradu, a že teda bola skutočne uzrozumená s tým, čo podpisuje, s ktorými
okolnosťami sa súd nijako nevysporiadal a hodnotil darovaciu zmluvu ako platnú. Žalobcovia zastávali
názor, že dôkazy produkované v konaní vo vzájomných súvislostiach preukazujú, že poručiteľka nemala
vôľu darovať dotknuté nehnuteľnosti, ak vôbec bola darovacia zmluva podpísaná, nepodpisovala ju
slobodne a vážne tak, aby vedela, o aký úkon sa jedná, darovacia zmluva nebola spísaná vo forme, ktorú

vyžaduje platná právna úprava, lebo nebola schopná sama si listinu prečítať, oboznámiť sa s jej textom
a rozpory vo výpovediach žalovaných len znásobili pochybnosti o pravdivosti ich tvrdení. Argumentáciu
súdu v odôvodnení považovali za nesúladnú s objektívne existujúcim skutkovým a právnym stavom,
ktorý bol v konaní preukázaný. Zdôraznili, že pokiaľ by sa aj ustálilo, že napriek všetkému je darovacia
zmluva platná, čo však vylučujú, v súdnom konaní bol vypočutý rad svedkov, z ktorých výpovedí bolo

možné ustáliť obraz o vysoko nedôstojných podmienkach, v ktorých bola nútená dožívať poručiteľka svoj
život, čo tvrdila aj sama poručiteľka v podaní žaloby, keď bola trpená a izolovaná v jednej izbe bez okien,
pri upieraní lekárskeho ošetrenia, keď až za asistencie polície boli vydané žalobkyni v 2. rade doklady
a kartička poistenca, ktoré všetky okolnosti súd hodnotil ako normálne, akceptovateľné a bežné.

8. Žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu uviedli, že žalobcovia len opakujú tvrdenia z konania na súde prvej
inštancie, keď súd vykonal dokazovanie v zmysle pokynov nadriadeného odvolacieho súdu na okolnosti,
či bola poručiteľka riadne oboznámená s obsahom zmluvy, či táto bola uzavretá slobodne, vážne,
určite a zrozumiteľne. A pokiaľ žalobcovia spochybňovali pravosť podpisu, mohli navrhnúť znalecké
dokazovanie, avšak k tejto otázke sa jednoznačne vyjadrila zamestnankyňa notárskeho úradu H., keď

bez akýchkoľvek pochybností opísala spôsob a priebeh overenia podpisu poručiteľky a žalovaný v 2.
rade vypovedajúci na jednom pojednávaní s touto svedkyňou reagoval konzistentne na cielené otázky
žalobcov, a bolo celkom zrejmé, ako došlo k legalizácii podpisu poručiteľky. Na uvedenom nič nemení ani
správa o poveternostných podmienkach v deň overenia podpisu. Poručiteľka bola riadne oboznámená
s darovacou zmluvou prostredníctvom žalovaného v 2. rade, vedela, čo ide podpisovať a podpis bol

vykonaný v súlade s predpokladmi vyžadovanými § 40 ods. 6 OZ. Ďalšie tvrdenia žalobcov považovali
pre toto konanie za nepodstatné, navrhovali rozsudok potvrdiť a priznať im náhradu trov.

9. V odvolacej replike žalobcovia uviedli, že pokiaľ aj opakujú niektoré skutočnosti prednesené
v priebehu konania na súde prvej inštancie, deje sa tak z dôvodu, že súd nevenoval náležitú

pozornosť ich argumentácii a nelogickosti v tvrdeniach žalovaných, nevysporiadal sa náležite so
skutočnosťamivyplývajúcimizvykonanéhodokazovanianapriekopakovanémuusmerneniusúduvyššej
inštancie. Poukázali na uznesenie Najvyššieho súdu SR 6Sžf/150/2013, v zmysle ktorého súd nemôže
argumentáciu účastníka iba odmietnuť ako nesprávnu, ale musí relevantným spôsobom uviesť, v čom
táto nesprávnosť spočíva. V danej veci súd opomenul náležite ustáliť skutkový stav zodpovedajúco

pravidlám logickej argumentácie a tento podriadiť pod príslušné zákonné ustanovenia.

10. Žalovaní v duplike zastávali názor, že žalobcovia sa ani v odvolacom konaní žiadnym relevantným
spôsobom nespochybnili správnosť zisteného skutkového stavu, nimi tvrdené nezrovnalosti vo
výpovediach svedkov sú nepravdivé, nereagovali na tvrdenia žalovaných, že súd vykonal dokazovanie

v zmysle pokynov odvolacieho súdu, ani sa nevyjadrili ku skutočnosti, že mohli navrhnúť znalecké
dokazovanie z oblasti písmoznalectva, čo však neurobili, pričom sa nevysporiadali ani s výpoveďou
svedkyne L. H., pracovníčky notárskeho úradu, ktorá potvrdila podpis poručiteľky na darovacej zmluve,
i opísala priebeh jeho overenia, pričom zhodne k okolnostiam vypovedal aj žalovaný v 2. rade.Zopakovali, že darovacia zmluva bola uzavretá v súlade s predpokladmi vyžadovanými pre platnosť
právneho úkonu, teda riadne, slobodne, vážne určite a zrozumiteľne, v zhode s § 37 a §40 ods. 6 OZ.

11. V reakcii na uvedené písomné podanie žalobcovia poukazovali na vyjadrenie konajúceho súdu, ktorý
na žiadosť zástupkyne žalobcov na pojednávaní dňa 1.2.2017 uviedol, že niet žiadneho zákonného
ustanovenia, ktorým by prezentoval svoj právny názor vo veci. Naďalej zotrvali na svojich argumentoch
uvedených v odvolaní zopakujúc, že počas konania na súde prvej inštancie neboli rozporované
nezrovnalosti v podpisoch poručiteľky a ani súd prvej inštancie nekonštatoval v tejto otázke spornosť.

K ostatným tvrdeniam žalovaných uviedli, že svedčia len o neporozumení podstaty odvolania a zotrvali
na návrhu na zmenu rozhodnutia a vyhovenie žalobe, s tým že im bude priznaná náhrada trov konania.

12. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcov ako podané včas
oprávnenými osobami, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods.1 CSP a contrario, v rozsahu danom § 379, § 380 ods.1, 2 CSP z hľadísk

uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

13. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho názoru, pokiaľ považoval
darovaciu zmluvu za uzavretú za zákonom stanovených podmienok v prepísanej forme tak, ako to
predpokladá § 40 ods. 6 OZ vo vzťahu k osobám, ktoré nevedia čítať. Pretože neboli splnené podmienky

pre potvrdenie ani na zrušenie rozhodnutia, odvolací súd rozsudok zmenil v zhode s § 388 CSP a žalobe
vyhovel.

14. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 20. septembra 2023 v
pojednávacej miestnosti č. 202/II.posch., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli

zverejnené na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v súlade s § 219 ods. 3 CSP.

15. Primárne súd prvej inštancie riešil otázku platnosti darovacej zmluvy zo dňa 17.10.2012 týkajúcej
sa podielu poručiteľky 1/2 na sporných nehnuteľnostiach, v prípade ktorého predmetu právneho úkonu
zákon vyžaduje sprísnenú písomnú formu zachovávajúcej jednotu listiny, pod následkom absolútnej

neplatnosti, (§ 46 OZ). Obsahom tohto písomného prejavu vôle musí byť dohoda o podstatných
náležitostiach zmluvy, v danej veci vymedzenie predmetu daru a vyjadrenie bezodplatnosti prenechania
daru obdarovanému, ktorý dar prijíma. Písomný právny úkon sa považuje za platný, ak je podpísaný
konajúcou osobou, v prípade nehnuteľností, u ktorých právna úprava vyžaduje uzavretie v písomnej
forme, to má za následok, že taký právny úkon sa považuje za neplatný (§ 40 ods. 1). Podpis

darcu, musí byť v zmysle predpokladov pre zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností úradne
osvedčený, zákonná úpravu vymedzuje tiež spôsob a rozsah identifikácie nehnuteľností (§ 42 zákona
č. 162/95 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv). Osobitná právna úprava
§ 40 ods. 6 OZ vyžadujúca splnenie ďalších požiadaviek sa týka osôb, ktoré nemôžu čítať alebo
písať v dôsledku zdravotného postihnutia alebo vady telesnej, či dočasnej, keď zákon predpokladá

úradnú notársku zápisnicu s výnimkou, ak osoba, ktorá taký úkon robí je schopná takýto prejav vôle
potvrdiť svojim podpisom a súčasne má možnosť sa s obsahom právneho úkonu oboznámiť, buď
prostredníctvom na to určených technických pomôcok alebo prostredníctvom osoby, ktorú si zvolila
a ktorá ich s takýmto právnym úkonom oboznámi. Oboznámením sa predpokladá prečítanie listiny tak,
aby bol zachovaný účel sledovaný vyžadovanou právnou formou, teda aby konajúci subjekt prejavujúci

vôľu nakladať s nehnuteľnosťou mal ozrejmené, za akých podmienok tento prejav vôle robí. o akú
nehnuteľnosť sa jedná, aké právne účinky sa s prejavom vôle spájajú. Dôvodom podania žaloby podľa
tvrdení poručiteľky skutočnosť, že nemala vedomosť o darovaní, darovacou zmluvou nedisponovala a
o darovaní dozvedela od príbuzných s odstupom času, v máji 2013, kedy podala aj žalobu.

16. Poručiteľka mala darovacou zmluvou darovať svojmu synovi, žalovanému v 1. rade podiel v rozsahu
1/2 na nehnuteľnostiach ( rodinnom dome a pozemku), zapísaných na LV č. XXXX kat. územia I., Okres
A.. V konaní bolo nesporné, že poručiteľka vzhľadom na svoje zdravotné postihnutie nebola spôsobilá
čítať. Súdprvejinštancievosvojichpredchádzajúcichrozsudkochzodňa4.2.2015,10.5.2017vychádzal
zo skutkového zistenia, že to bol žalovaný v 1. rade, kto zabezpečil vyhotovenie zmluvy i overenie

podpisu poručiteľky v domácom prostredí. V preskúmavanom rozsudku tento skutkový záver zmenil
na základe výpovede žalovaného v 2. rade potom, čo sa tento stal stranou sporu na základe návrhu
žalobcov, keď nadobudol od žalovaného v 1. rade, svojho otca, 3/12 zo sporného podielu poručiteľky
darovacou zmluvou z 19.11.2015 (vklad povolený 14.12.2015). Žalovaný v 2. rade vypovedal, že tobol on, koho poručiteľka, jeho stará mama oslovila s tým, že by svoj podiel na rodinnom dome chcela
darovať, preto zabezpečil a prostredníctvom právnika pripravil darovaciu zmluvu, s obsahom ktorej ju
oboznámil prečítaním, odovzdal ju poručiteľke, ktorá ju mala u seba približne dva týždne, a následne

ho požiadala, aby vybavil notára, ktorý príde za ňou, aby nechodila po meste sama, že chce zmluvu
podpísať. Išiel za notárkou, ktorá zistila chybu v zmluve, nevedel či priamo na mieste alebo mu to
oznámila telefonicky, nešlo o nejakú veľkú chybu, ale len o nejakú chybu v číslach, zmluva bola opravená
na notárskom úrade, poučil poručiteľku o tom, že je tam oprava. Svedkyňa A. L. H., zamestnankyňa
notárskeho úradu uviedla, že za ňou prišiel p. B., ktorého predtým nepoznala, spýtal sa, či by bolo možné

overiť podpis na darovacej zmluve na notárskom úrade, čo mu potvrdila, následne sa spýtal, či je možné
k nim prísť domov, keďže „babka“ na notársky úrad nie je schopná prísť, dohodli si termín, H. ju priviezol
k nim domov, na darovacej zmluve, ktorú žalovaný v 2. rade doniesol s listom vlastníctva na notársky
úrad si všimla chybu, išlo o zrejmú nesprávnosť, na to upozornila žalovaného, že je tam chyba a že by
to neprešlo cez kataster, keďže nedisponovala zmluvou, tak tú chybu opravila tak, že prepísala prvú
stranu, išlo o údaje, ktoré boli podstatné pre kataster. Tieto vyhotovenia zmluvy predložila poručiteľke na

podpis, poručiteľka ich podpísala po tom, čo vošla k nej do miestnosti, žalovaný v 2. rade ostal vonku.
Keď vstúpila do miestnosti, v ktorej bola poručiteľka, tá vstala z postele, sadla si za stôl, opýtala sa jej,
či vie, čo podpisuje, ona povedala, „že áno, starajú sa o ňu“, pýtala si okuliare a podpísala zmluvu.

17. Vychádzajúc z právnej úpravy § 40 ods. 6 OZ vyžadujúcej v prípade osôb, ktoré nemôžu čítať alebo

písať formu notárskej zápisnice alebo v prípade, ak sú spôsobilé sa podpísať, tak musia disponovať
schopnosťou (možnosťou) preukázateľne sa oboznámiť s obsahom právneho úkonu samy alebo
prostredníctvom inej osoby, odvolací súd dospel k záveru, že neboli splnené kumulatívne podmienky
stanovené pre platnosť písomného právneho úkonu v prípade poručiteľky ako osoby nevidiacej. Je
zrejmé, že listina – darovacia zmluva, ktorá mala byť pripravená prostredníctvom žalovaného v 1. alebo

žalovaného v 2. rade, a ktorú mala mať k dispozícii poručiteľka dva týždne, bola pre ňu nepoužiteľná,
lebo si nevedela text zmluvy prečítať. Pokiaľ aj žalovaný v 2. rade vypovedal, že ju s textom zmluvy
oboznámil tým, že ju prečítal, z výpovede svedkyne, pracovníčky notárskeho úradu A. H. vyplýva, že
ním predložené vyhotovenie zmluvy obsahovalo nesprávne údaje, ktoré ona opravila. S opravenými
vyhotoveniami zmluvy o darovaní odišli z notárskeho úradu motorovým vozidlom na overenie podpisu

poručiteľky, pričom on do domu nevstupoval, zmluvy predložila na podpis poručiteľke svedkyňa, ktorá
sa len opýtala, či si je poručiteľka vedomá, čo podpisuje, na čo dostala odpoveď, že „áno starajú sa“.
Zdravotné postihnutie poručiteľky, ktoré ju činilo nespôsobilou čítať, vyžadovalo pre zachovanie platnosti
právneho úkonu podľa § 40 ods. 6 OZ, aby poručiteľka bola oboznámená s textom darovacej zmluvy,
ktorý bol zmenený. Len podpis zmluvy poručiteľkou pri absencii oboznámenia sa s textom právneho

úkonu, ktorý bol zmenený, a ktorý takáto nevidiaca osoba činí znamená, že nebola dodržaná forma
právneho úkonu vyžadovaná § 40 ods. 6 OZ, čo spôsobuje jeho absolútnu neplatnosť (§40 ods. 1
OZ). Ak aj žalovaný v 2. rade, či pracovníčka notárskeho úradu uvádzali, že sa jednalo len o opravu
výmery, z pohľadu identifikácie predmetu darovania sa nejedná o bezvýznamnú náležitosť. Identifikácia
predmetu darovania je podstatnou náležitosťou zmluvy o darovaní. Nehnuteľnosť je identifikovaná práve

údajmi, ako vyplývajú z evidencie nehnuteľností vymedzením súp. č., druhu stavby, parcely, na ktorej
nehnuteľnosť stojí, rovnako druhu a výmery pozemku, katastrálneho územia a listu vlastníctva, na
ktorom sa nachádza (§ 42 ods. 2 zákona č. 162/95 Z.z.) Akákoľvek aj zrejmá nesprávnosť v tejto
identifikácii nehnuteľnosti môže mať za následok, že právny úkon je neurčitý, či nezrozumiteľný, preto
v zmysle § 42 ods. 5 zákona č. 162/95 Zz. platí, že ak verejná listina alebo iná listina obsahuje chyby

v písaní alebo počítaní alebo iné zrejmé nesprávnosti, alebo ak neobsahuje náležitosti podľa odsekov
1 a 2, okresný úrad ju vráti vyhotoviteľovi na vykonanie opravy. „Poučenie o oprave“ ako to uvádzal
žalovaný 2, nenahrádza riadne oboznámenie sa poručiteľky s predmetom právneho úkonu, účelom
a zmyslom ktorého oboznámenia textu, je chrániť tých, ktorí nemôžu čítať, pred ujmou spôsobenou
prípadným nedobromyseľným konaním tretích osôb. Aj v prípade, ak by zmluva po podaní návrhu

na vklad obsahovala chyby v písaní, čítaní alebo iné nesprávnosti, musela by sa vykonať jej oprava
dodatkom alebo doložkou so súhlasom všetkých zmluvných strán, v ktorej by bolo uvedené, v čom
spočívala nesprávnosť i správne znenie textu, čo znamenalo vyhotovenie ďalšieho listinného dokladu,
s ktorým by bolo potrebné poručiteľku oboznámiť.

18. Nemožno preto vykonaný zásah do zmluvy o prevode nehnuteľností týkajúci sa údajov rozhodných
pre zápis do katastra nehnuteľností považovať len za nepodstatnú opravu, nemajúcu vplyv na platnosť
právneho úkonu ako taký právny záver vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie „že
nebohá K. B. po oboznámení sa s darovacou zmluvou, ktorú jej predložil a oboznámil žalovaný v2.rade, a táto bola opravená v súvislosti so zápisom do Katastra nehnuteľnosti svedkyňou L. H. a
predložená jej k podpisu pred samotným overením podpisu vedela, čo ide podpisovať“. Bola to práve
poručiteľka ako osoba prevodcu, ktorá poprela, aby mala v úmysle darovať podiel na nehnuteľnosti

žalovanému v 1. rade, z ktorého dôvodu podala žalobu a za svojich závetných dedičov ustanovila
svoje ostatné deti, žalobcu v 1. a 2. rade, pričom v zmysle § 469a ods. 1 písm. a/, b/, d/ OZ vydedila
žalovaného v 1. rade včítane jeho potomkov. Závet poručiteľky bol uznaný ako platný všetkými dedičmi,
žalovaný 1 listinu o vydedení nespochybňoval (odôvodnil to nízkou hodnotou dedičstva). Tieto okolnosti
v spojitosti s rozpornými tvrdeniami žalovaných o tom, ktorý z nich mal vykonávať úkony spojené

s vyhotovením zmluvy a overením podpisu rovnako nasvedčujú záveru, že v skutočnosti poručiteľka
nebola o obsahu právneho úkonu upovedomená. Overovanie podpisu, teda legalizácia (§ 58 zákona
č. 323/92 Zb. notárskeho poriadku) v znení účinnom v čase podpisu zmluvy 17.10.2012 pritom
neosvedčovala pravdivosť skutočností obsiahnutých v listine, ale iba to, že osoba, ktorej totožnosť
bola overená, listinu vlastnoručne podpísala. Overenie podpisu poručiteľky nebolo spôsobilé zhojiť
nedostatok formálnych náležitostí predpokladaných zákonnou úpravou u osoby, ktorá nemohla čítať.

subjektu, ktorý nevie čítať a písať s obsahom právneho úkonu. Pretože odvolací súd vychádzajúc zo
skutkového stavu, ako bol ustálený súdom prvej inštancie uzavrel, že nedošlo k dodržaniu písomnej
formy právneho úkonu vyžadovanej zákonom pri prevodoch nehnuteľnosti je tento úkon považovaný za
absolútne neplatný (§ 40 ods. 1 OZ), na ktorú neplatnosť súd prihliada aj z úradnej moci. Absolútnou
neplatnosťou je právny úkon darovania postihnutý od počiatku, preto žalovaný 1 nikdy nedisponoval

právom (spolu)vlastníka k podielu 1/2 poručiteľky na nehnuteľnostiach parc. č. XXX zastavané plochy
a nádvoria o výmere 490 m2 a rodinnom dome súp. č. XXXX na parc. č. XXX zapísaných na LV č.
XXXX kat. územie I., okres A., a z tohto dôvodu v súlade so zásadou „nikto nemôže previesť na iného
viac práv ako sám má“ nemohol previesť (spolu)vlastnícke práva v rozsahu polovice tohto podielu tj
v rozsahu 1/4 resp. 3/12 z celku, na žalovaného 2, v ktorom rozsahu je neplatná aj zmluva o darovaní

nehnuteľností uzavretá medzi žalovaným 1. a 2. dňa 19.11.2015. V dôsledku absolútnej neplatnosti
darovacej zmluvy zo 17.10.2012 poručiteľke ostali zachované jej práva spoluvlastníka k nehnuteľnosti
v podiele 1/2 k celku, čo aktuálne podľa zápisu v katastri nehnuteľnosti na na LV č. XXXX kat. územie
I., okres Michalovce zodpovedá podielu každého zo žalovaných 1. a 2. v pomere X/XX-XXX k celku.
Pri konštatovaní neplatnosti darovacej zmluvy sa otázka vrátenia daru v zmysle § 630 OZ stala právne

bezvýznamnou, skúmanie ktorých okolností prichádza do úvahy len vo vzťahu k darovacej zmluve,
ktorá má znaky platného právneho úkonu. Pretože odvolací súd konštatoval dôvodnosť odvolacej
argumentácie žalobcov o neplatnosti právneho úkonu pre nesplnenie formálnych náležitostí právneho
úkonu, rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil a žalobe vyhovel.

19. V konaní súd prvej inštancie uznesením zo dňa 11. februára 2020 čk. 7C/124/2023-374 nariadil
neodkladné opatrenie ukladajúce žalovaným 1, 2, zákaz nakladať s ich spoluvlastníckym podielom
k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom sporu, ktoré rozhodnutie v spojení s potvrdzujúcim uznesením
Krajského súdu v Košiciach 5Co/143/20 zo dňa 24. júla 2020 nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť
17. februára 2020. Neodkladné opatrenie bolo nariadené do právoplatného skončenia konania vo veci

samej, teda bol ním vymedzený čas trvania v zmysle § 333 CSP, podľa ktorého ustanovenia neodkladné
opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené. Vyhovením žalobe odpadli zákonné dôvody
pre zrušenie neodkladného opatrenia v zmysle § 335 CSP, ktoré rozhodnutie o zrušení prichádza do
úvahy len v prípade zamietnutia alebo odmietnutia žaloby, či zastavenia konania vo veci samej, ktorý
prípad v danej veci nenastal. Z uvedených dôvodov odvolací súd zrušil výrok odvolaním napadnutého

rozsudku o zrušení neodkladného opatrenia, ktoré ostáva v platnosti do uplynutia času, na ktorý bolo
nariadené.

20. Pretože odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie, rozhodol aj o náhrade všetkých trov
konania podľa § 396 ods. 2 CSP v spojení so zásadou zodpovednosti za procesný výsledok konania

podľa § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci. Strana žalobcov bola v konaní plne úspešná, preto im patrí v celom rozsahu náhrada
trov konania prvoinštančného, odvolacieho aj konania o neodkladnom opatrení.

21. Rozhodnutie prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).