Rozsudok – Spoluvlastníctvo ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. október 2024

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 6C/1/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8323200093
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kurucová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2024:8323200093.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Kurucovou v spore žalobcu A. B., nar. XX. X. XXXX,

bytom X. XXXX XXXX/XX, C., zastúpeného JUDr. Slavomírom Hrubišákom, advokátom, Pugačevova
1, Humenné proti žalovaným 1. A. D., nar. XX. X. XXXX, bytom A. XXXX/X, E. X - F., G. B., 2. H. A., nar.
XX. X. XXXX, bytom I. XX, 3. J. K., nar. XX. X. XXXX, bytom I. XXX, 4. A. J., nar. XX. X. XXXX, bytom
L. B. XXX, všetci žalovaní zastúpení JUDr. Evou Kákošovou, advokátkou, Partizánska 1057, Snina o
zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva takto

r o z h o d o l :

I.Zrušujepodielovéspoluvlastníctvožalobcuažalovanýchv1.–4. radeknehnuteľnostiam,parceleKN-
E č. 989/2 orná pôda o výmere 2174 m2 a parcela KN-E 989/4 orná pôda o výmere 118 m2 zapísaných

na LV č. XXX pre okres C., obec I., kat. územie I. a vyporiadava ho tak, že do výlučného vlastníctva
žalobcu prikazuje parcely KN-E 989/2 orná pôda o výmere 2174 m2 a KN-E 989/4 orná pôda o výmere
118 m2 zapísaných na LV č. XXX pre okres C., obec I., kat. územie I..

II. Žalobca je povinný uhradiť žalovanej v 1. rade finančnú náhradu za jej zaniknutý podiel vo výške
3.783,33 eur, žalovanej v 2. rade finančnú náhradu za jej zaniknutý podiel vo výške 3.783,33 eur,
žalovanej v 3. rade finančnú náhradu za jej zaniknutý podiel vo výške 3.783,33 eur a žalovanému v 4.

rade finančnú náhradu za jeho zaniknutý podiel vo výške 11.349,99 eur, všetkým žalovaným v lehote
3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žiadnej zo strán právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal dňa 9. 1. 2023 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadal, aby súd zrušil podielové
spoluvlastníctvomedzinímažalovanýmiknehnuteľnostiamatoparceleKN-E989/2ornápôdaovýmere
2174 m2, parcele KN-E 989/4 orná pôda o výmere 118 m2 zapísaných na LV č. XXX katastrálne územie
I..

Na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nechal vypracovať geometrický plán a žiadal, aby do jeho
výlučného vlastníctva bol prikázaný v celosti pozemok, parcela C-KN 466/55 – lesný pozemok o výmere
22 m2, parcela C-KN 467/9 orná pôda o výmere 1087 m2 a parcela C-KN 570/3 zastavaná plocha
o výmere 37 m2, tak ako boli vytvorené geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XXX/XXXX vyhotoviteľa
M. A. A. – GEOMM dňa 12. 12. 2022.

Zároveň žiadal, aby do podielového spoluvlastníctva žalovaných bola prikázaná parcela C-KN 466/56
lesný pozemok o výmere 29 m2, parcela C-KN 467/10 orná pôda o výmere 1087 m2 a parcela C-KN
570/4 zastavaná plocha o výmere 30 m2, ktoré boli vytvorené geometrickým plánom M. A. A. – GEOMMz 12. 12. 2022 a to tak, že žalované v 1., 2. a 3. rade budú podielovými spoluvlastníčkami s veľkosťou
podielu 1/6-ina k celku a žalovaný v 4. rade s podielom 3/6-iny k celku.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že spolu so žalovanými sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností
zapísaných na LV č. XXX pre okres C., obec I., katastrálne územie I. a to parciel KN-E č. 989/2 orná pôda
o výmere 2174 m2 a KN-E č. 989/4 orná pôda o výmere 118 m2. Žalobca je podielovým spoluvlastníkom
s podielom 1-ica k celku, žalovaná v 1. rade vlastní podiel X/XX-XXX k celku, rovnako ako žalované
v 2. a 3. rade a žalovaný v 4. rade je vlastníkom podielu 1-ina ku nehnuteľnostiam zapísaným na LV

č. XXX kat. úz. I..

Keďže žalobca je väčšinovým podielovým spoluvlastníkom, navrhol žalovaným vyporiaedanie
podielového spoluvlastníctva dohodou a to tak, že odkúpi ich podiely alebo sa podielové spoluvlastníctvo
vyporiada reálnym rozdelením. Žalované v 1., 2. a 3. rade akékoľvek vyporiadanie odmietli a žalovaný
v 4. rade ponechal rozhodnutie na súd.

3. Za účelom reálneho rozdelenia nehnuteľností, ku ktorým žiadal zrušiť a vyporiadať podielové
spoluvlastníctvo, nechal žalobca vypracovať GO-plán, ktorým z parcely KN-E 989/2 vznikli parcely C-
KN 467/9 o výmere 1087 m2 a C-KN 467/10 o výmere 1087 m2, z parcely E-KN 989/4 boli vytvorené
parcely C-KN 466/55 o výmere 22 m2, C-KN 466/56 o výmere 29 m2, C-KN 570/3 o výmere 37 m2 a C-

KN 570/4 o výmere 30 m2.

4. Žalovaní v 1. až 4. rade sa k žalobe písomne vyjadrili tak, že so zrušením a vyporiadaním podielového
spoluvlastníctva k sporným pozemkom prostredníctvom ich rozdelenia súhlasia, za predpokladu
rozdelenia tak, že im bude umožnený prístup k pozemku a šírka pozemku ostane nezmenená.

Tvrdili, že žalobca pri vyhotovovaní geometrického plánu nevzal do úvahy ich požiadavky a návrhy,
ale zapríčinil znehodnotenie jednotlivých nehnuteľností tým, že rozdelenie spôsobuje odopretie
prístupu k novovytvoreným parcelám. Geometrický plán bol nielen vypracovaný, ale aj zaregistrovaný
katastrálnym odborom Okresného úradu Humenné bez akéhokoľvek súhlasu zúčastnených strán,

vrátane jednotlivých podielových spoluvlastníkov a nemá žiadnu právnu relevanciu. Podľa ich názoru
žalobca sleduje len svoj vlastný prospech, ktorého účelom je poškodenie ostatných podielových
spoluvlastníkov a znehnodnotenie stavebných pozemkov ako celku.

5. Pred začiatkom prvého pojednávania vo veci žalovaní doplnili svoje vyjadrenie už prostredníctvom

zvolenej právnej zástupkyne tak, že nesúhlasia s tým, aby žalobca realizoval rozdelenie pozemkov tak,
žesámsivyčlenísvojpodieloveľkosti1-icadonovovytvorenýchparcielabudeichvýlučnýmvlastníkom,
pričom zostávajúcu časť navrhuje ponechať v podielovom spoluvlastníctve žalovaných v 1. až 4. rade.

Ustanovenie § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka síce umožňuje, aby súd prikázal vec aj viacerým

spoluvlastníkom, avšak len za predpokladu, že títo sami to navrhujú alebo s tým súhlasia.

Vzhľadom na veľkosť podielov žalovaných v 1. až 4. rade by u žalovaných v 1. až 3. rade bola výmera
parcely E-KN 989/2 iba 181,16 m2 a v prípade parcely E-KN 989/4 len 9,83 m2. U žalovaného v 4.
rade je podiel v parcele E-KN 989/2 o výmere 543,5 m2 a v prípade parcely E-KN 989/4 29,50 m2.

Reálne rozdelenie podľa výmery jednotlivých podielových spoluvlastníkov, ktorá zodpovedá veľkostiam
ich podielov nie je „dobre možné“, lebo by vznikli veľmi dlhé a úzke parcely. Došlo by k vytvoreniu
piatich samostatných pozemkov pre piatich podielových spoluvlastníkov, avšak novovzniknuté parcely
žalovaných by podľa veľkosti ich podielov boli z hľadiska šírky, dĺžky a tvaru nevyužiteľné.

Poukázali na to, že geometrický plán č. XXXXXXXX-XXX/XXXX z 22. 12. 2022 bol vytvorený „na určenie
vlastníckeho práva k pozemkom“, nie na účely ich reálneho rozdelenia. Sporné pozemky sa nikdy
neužívali v žiadnom rozdelenom stave a už vôbec nie podľa predloženého geometrického plánu.

Nakoľko vyporiadania podielového spoluvlastníctva reálnym rozdelením podľa veľkosti podielov nie je

dobre možné, vyporiadanie je možné realizovať prikázaním podielov žalovaných žalobcovi do jeho
vlastníctva za primeranú náhradu. Keďže žalobca nadobudol susediacu parcelu č. KN-E 467/8, ako aj
podiel v sporných parcelách za sumu 19,19 eur za 1 m2, žalovaní predpokladali, že predajú žalobcovi
svojepodielyminimálnezacenu20,-eurza1m2.Žalobcavšaknavrholsumu7,-eurza1m2anáslednepodal žalobu na súd. Keďže sporné pozemky sú zahrnuté do územného plánu obce I. ako pozemky
určené na výstavbu rodinných domov, cena navrhnutá žalobcom je neprimerane nízka a žalovaní žiadali
vyplatiť sumu 22,- eur za 1 m2 pozemku.

Navrhli zrušiť podielové spoluvlastníctvo k sporným parcelám a vyporiadať ho tak, že ich podiely budú
prikázané žalobcovi a ten bude mať povinnosť vyplatiť žalovaným v 1. až 3. rade, každej z nich po 3.820,-
eur a žalovanému v 4. rade 11.460,- eur.

6. Alternatívne navrhli, aby po zrušení podielového spoluvlastníctva bol podiel žalobcu prikázaný do
spoluvlastníctva žalovaných, ktorí budú zaviazaní uhradiť mu finančnú náhradu v rovnakej výške, než
akú by mal žalobca zaplatiť im.

7. Súdu boli predložené listinné dôkazy a to výpis LV č. XXX kat. územie I., geometrický plán, na základe
ktorého boli vytvorené nové parcely, každá zo strán predložila vlastný znalecký posudok na určenie

hodnoty sporných nehnuteľností, súd nechal vypracovať ďalší znalecký posudok a zistil nasledovný
skutkový stav.

8. Z výpisu z LV č. XXX pre okres C., obec I., katastrálne územie I. mal súd za preukázané, že sú na ňom
zapísané parcely reg. „E“ a to č. 989/2 orná pôda o výmere 2174 m2 a č. 989/4 orná pôda o výmere 118

m2 ako podielové spoluvlastníctvo žalobcu o veľkosti podielu 1-ide k celku, žalovanej v 1. rade o veľkosti
podielu X/XX-XXX k celku, žalovanej v 2. rade o veľkosti podielu X/XX-XXX k celku, žalovanej v 3. rade
o veľkosti podielu X/XX-XXX k celku a žalovaného v 4. rade o veľkosti podielu 1-ina k celku.

9. Žalobca predložil geometrický plán XXXXXXXX-XXX/XXXX, ktorý vyhotovil M. A. A. – GEOMM,

Štefánikova 22, Humenné dňa 12. 12. 2022, ktorý autorizačne overil M. A. A. a ktorý úradne overil 22.
12. 2022 Okresný úrad, katastrálny odbor Humenné pod G-531/2022. Geometrický plán bol vyhotovený
na určenie vlastníckeho práva parciel 466/55, 467/8, 467/9, 570/2, 570/3. Predmetným geometrickým
plánom boli z parcely KN-E 989/2 vytvorené parcely KN-C 467/9 a 467/10. Z parcely KN-E 989/4 boli
vytvorené parcely KN-C č. 466/55, 466/56, 570/3 a 570/4.

10. Na prvom pojednávaní zotrval žalobca na svojom stanovisku, že žiada zrušiť podielové
spoluvlastníctvo a vyporiadať ho reálnym rozdelením jestvujúcich parciel podľa predloženého
geometrického plánu s tým, že do jeho výlučného vlastníctva budú prikázané novovytvorené parcely C-
KN 466/55, 467/9 a 570/3 a do podielového spoluvlastníctva žalovaných parcely 466/56, 467/10 a 570/4

a to v rovnakých podieloch, v akých sú podielovými spoluvlastníkmi k nehnuteľnostiam zapísaným na
LV č. XXX katastrálne územie I..

Žalovaní s navrhnutým vyporiadaním podielového spoluvlastníctva nesúhlasili, lebo nechcú byť
podielovými spoluvlastníkmi parciel, ktoré vzniknú po odčlenení podielu žalobcu a vzniku samostatných

nových parciel. Poukazovali na to, že nikto nemôže iného nútiť, aby zotrval v spoluvlastníctve s tým,
s kým byť nechce a zároveň poukazovali na účelné využitie novovytvorených parciel, ktoré by neboli
spôsobilé na samostatné užívanie podľa veľkosti podielov žalovaných vzhľadom na ich šírku a dĺžku.
Preto navrhovali, aby ich podiely boli prikázané do výlučného vlastníctva žalobcu, ktorý im uhradí
sumu zhruba 20,- eur za 1 m2. Navrhli, aby súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie na preukázanie

skutočností, že reálne rozdelenie parciel podľa výšky podielov nie je účelné.

11. Po nariadení znaleckého dokazovania žalobca súdu oznámil, že odkúpi podiel každého zo
žalovaných za trhovú cenu a predložil znalecký posudok znalca Ing. Jozefa Kondisa. Z toho dôvodu
žiadalzrušiťnariadenéznaleckédokazovaniezaúčelompreukázaniadeliteľnostipozemkovpodľavýšky

podielov jednotlivých spoluvlastníkov a nariadiť vo veci pojednávanie.

Žalovaní súhlasili so zrušením nariadeného znaleckého dokazovania, avšak nie s hodnotou 1 m2
sporných nehnuteľností podľa znaleckého posudku, ktorý predložil žalobca.

Súd zrušil uznesenie o nariadení znaleckého dokazovania, lebo strany sporu akceptovali skutočnosť,
že reálne rozdelenie sporných parciel podľa výšky podielov jednotlivých spoluvlastníkov nie je dobre
možné.12. Každá zo strán predložila vlastný znalecký posudok na preukázanie trhovej hodnoty sporných
parciel.

Žalobca predložil znalecký posudok znalca Ing. Jozefa Kondisa č. 58/2023, ktorý určil trhovú hodnotu
parciel KN-E 989/2 a KN-E 989/4 zapísaných na LV č. XXX kat. úz. I. vo výške, po zaokrúhlení, 13.600,-
eur. Hodnotu 1 m2 parcely KN-E 989/2 určil vo výške 6,03 eur a 1 m2 parcely KN-E 989/4 vo výške
4,52 eur. Žalovaní predložili znalecký posudok Ing. Michaely Lehockej č. 1/2024, ktorá určila hodnotu
sporných parciel, po zaokrúhlení, sumou 42.100,- eur.

Keďže rozdiel v cene 1 m2 sporných parciel, podľa znaleckých posudkov predložených stranami sporu
bol veľmi veľký a ani jedna zo strán nesúhlasila so znaleckým posudkom predloženým protistranou, súd
nariadil vlastné znalecké dokazovanie na preukázanie hodnoty sporných nehnuteľností.

Znalecký posudok vypracoval Ing. Vladimír Tornyos pod č. 26/2024 a cenu sporných nehnuteľností určil,

po zaokrúhlení, na sumu 45.400,- eur.

13. Po vypracovaní znaleckého posudku žalovaní navrhli schválenie zmieru, ktorým by došlo k zrušeniu
a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva tak, že ich podiely by boli prikázané do vlastníctva žalobcu,
ktorý by žalovaným v 1. až 3. rade vyplatil po 3.783,33 eur a žalovanému v 4. rade 11.350,- eur. Zároveň

by bol žalobca povinný uhradiť žalovaným trovy konania vo výške 4.424,16 eur.

Na nariadenom pojednávaní žalobca súhlasil so schválením zmieru, avšak bez jeho povinnosti uhradiť
žalovaným trovy konania. Navrhol, aby naopak žalovaní uhradili trovy konania jemu a poukázal na
predžalobnú komunikáciu strán sporu.

Právna zástupkyňa žalovaných žiadala, aby súd vo veci rozhodol rozsudkom, napriek tomu, že žalovaní
predložili návrh zmieru, lebo žalobca odmietol uzatvoriť zmier, ktorým by sa zaviazal uhradiť im trovy
konania.

14. Podľa § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové
spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.

Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na
právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva
a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné

správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

15. V konaní bolo preukázané, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností KN-E
989/2 orná pôda o výmere 2174 m2 a KN-E 989/4 orná pôda o výmere 118 m2, ktoré sú zapísané

na LV č. XXX pre okres C., obec I., katastrálne územie I.. Žalobca je väčšinovým podielovým
spoluvlastníkom, pretože vlastní 1-icu z predmetných parciel oproti tomu, že každá zo žalovaných
v 1. až 3. rade je podielovou spoluvlastníčkou o veľkosti podielu X/XX-XXX k celku a žalovaný
v 4. rade je podielovým spoluvlastníkom o veľkosti 1-ina k celku. Žalobca ako väčšinový podielový
spoluvlastník podal žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva potom, čo sa

podieloví spoluvlastníci nedohodli mimosúdne. Žalobca navrhol, aby podielové spoluvlastníctvo po jeho
zrušení bolo vyporiadané tak, že do jeho výlučného vlastníctva budú prikázané dve novovytvorené
parcely na základe geometrického plánu, ktorý nechal vyhotoviť a zvyšok pôvodných parciel bude
prikázaný znova do podielového spoluvlastníctva žalovaných o veľkosti podielov, ktoré zodpovedajúterajšiemu stavu. Žalovaní s navrhnutým vyporiadaním podielového spoluvlastníctva nesúhlasili,
poukazujúc na to, že nechcú byť podielovými spoluvlastníkmi novovytvorených parciel a reálne
rozdelenie podľa výšky ich podielov neprichádza do úvahy vzhľadom na malú výmeru zodpovedajúcu

ich podielom.

Na preukázanie, či reálne rozdelenie parciel podľa výšky podielov jednotlivých spoluvlastníkov je možné,
súd nariadil znaleckého dokazovanie, ktoré bolo zrušené na návrh žalobcu, ktorý akceptoval skutočnosť
nemožnosti reálneho rozdelenia parciel podľa výšky podielov jednotlivých spoluvlastníkov a navrhol, aby

podiely žalovaných boli prikázané do jeho výlučného vlastníctva.

16. Súd vyhovel žalobe o zrušenie podielového spoluvlastníctva, lebo všeobecne platí, že nikoho
nemožno nútiť, aby zotrval v spoluvlastníctve s tým, s kým nechce. Žalobu podal žalobca, ktorý je
väčšinovým podielovým spoluvlastníkom, lebo k dohode o zrušení podielového spoluvlastníctva so
žalovanými nedošlo.

17. Spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva upravuje ust. § 142 ods. 1 Občianskeho
zákonníka v prípade, že podieloví spoluvlastníci sa na zrušení a vyporiadaní nedohodnú. Súd prihliada
predovšetkým na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Prioritu má reálne rozdelenie a len ak to nie
je dobre možné, prikáže vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom. V prípade,

ak by žiaden zo spoluvlastníkov vec nechcel, nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. Žalobca
navrhol vyporiadanie podielového spoluvlastníctva reálnym rozdelením tak, že jeho podiel v pôvodných
parcelách by zodpovedal novovytvoreným parcelám, ktoré by priliehali k nehnuteľnostiam, ktoré už
vlastní a zvyšok by bol prikázaný do podielového spoluvlastníctva žalovaných. Žalovaní odmietli byť
v podielovom spoluvlastníctve v novovytvorených parcelách a tvrdili, že reálne rozdelenie podľa výšky

podielov nie je dobre možné. Žalobca napokon výhradu žalovaných akceptoval a žiadal, aby sporné
nehnuteľnosti boli prikázané v celosti do jeho výlučného vlastníctva s tým, že vyplatí žalovaným finančnú
náhradu za ich zaniknuté podiely.

Súd akceptoval skutočnosť, že reálne rozdelenie parciel podľa výšky podielov nie je účelné a akceptoval

aj skutočnosť, že žalovaní nechcú byť podielovými spoluvlastníkmi v novovytvorených parcelách.
Vzhľadom na výmeru parciel a podiely jednotlivých spoluvlastníkov by pri reálnom rozdelení parciel
vzniklo 5 nových parciel, ktoré by najmä u žalovaných v 1. až 3. rade boli rozlohou takmer nevyužiteľné,
lebo by išlo o úzky a dlhý pás pozemku. Výmera týchto žalovaných k parcele KN-E 989/2 by bola
len 181,16 m2 a k parcele 989/4 len 9,83 m2, pričom táto parcela sa nachádza už teraz na dvoch

miestach. Súd teda vylúčil možnosť reálneho rozdelenia parciel podľa výšky podielov jednotlivých
podielových spoluvlastníkov, po zrušení podielového spoluvlastníctva a pristúpil k druhej možnosti,
ktorou je prikázanie veci jednému, alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu. Žalobca
ako väčšinový spoluvlastník súhlasil s tým, že bude určený za výlučného vlastníka sporných parciel
a žalovaným vyplatí finančnú náhradu. Naopak žalovaní v 1. až 4. rade odmietli byť podielovými

spoluvlastníkmi parciel, ktoré by vznikli po odčlenení podielu žalobcu v dvoch samostatných parcelách
a súhlasili s tým, aby žalobca vyplatil finančnú náhradu za ich podiely. Alternatívne navrhli spôsob
vyporiadania tak, že oni zostanú podielovými spoluvlastníkmi v doterajších parcelách a vyplatia podiel
žalobcu podľa trhovej hodnoty.

Keďže žalobca je väčšinovým podielovým spoluvlastníkom, na čo súd musí prihliadnuť, prikázal sporné
parcely do jeho výlučného vlastníctva v celosti.

18. Na preukázanie náhrady za podiely žalovaných bol súdom vypracovaný znalecký posudok, v ktorom
znalec Ing. Tornyos určil všeobecnú, trhovú hodnotu nehnuteľnosti sumou 45.400,- eur. Strany sporu

túto hodnotu akceptovali a na základe matematického prepočtu výšky podielu žalovaných k celkovej
výmere parciel a ich hodnoty súd zaviazal žalobcu vyplatiť žalovaným v 1. až 3. rade, každej po 3.783,33
eur a žalovanému v 4. rade sumu 11.349,99 eur, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

19. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane

náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je špecifické v tom, že súd nie je
viazaný návrhmi strán, spoluvlastníci vopred nemôžu presne predvídať rozhodnutie súdu a každýz návrhov spoluvlastníkov môže mať presvedčivý základ. Keďže sa koná o vlastníckom práve všetkých
účastníkov, spravidla sa ako spravodlivé východisko pre rozhodnutie o trovách konania bude javiť, aby
každý zo spoluvlastníkov sám znášal svoje náklady konania a nebol povinný nahradiť náklady iného

spoluvlastníka, iba že by na to boli dané zvláštne dôvody (uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn.
5Co/49/2021 z 13. 10. 2021).

Konanie o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je iudicium duplex a teda nie je možné určiť
víťaza a porazeného. Okrem toho právo na náhradu nákladov je možné priznať iba vo výnimočných

a odôvodnených prípadoch. Súdy sú pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva viazané
zákonom, nie návrhmi strán sporu. Z toho dôvodu nemôže byť strana, ktorá navrhne spôsob
vyporiadania podielového spoluvlastníctva plne úspešná vo veci len preto, že súd sa s jeho návrhom
stotožní. Ústavný súd Českej republiky v Náleze z 5. 4. 2022 sp. zn. 4ÚS/404/2022 uviedol, že: „Pri
rozhodovaní o nákladoch konania platia dve základné zásady a to zásada úspechu vo veci a zásada
procesného zavinenia. Vzhľadom na povahu konania (t. j. vzhľadom na to, že išlo o iudicium duplex),

teda nejde o klasické sporové konanie, v ktorom jedna zo strán vyhrá a druhá naopak prehrá. Rovnako
tak platí, že žiadny zo spoluvlastníkov nemôže byť nútený v spoluvlastníctve zotrvať a preto ani nemôže
byť sankcionovaný za návrh na zrušenie spoluvlastníctva. Účastníci konania môžu súdu uviesť svoj
návrh, ako podielové spoluvlastníctvo vyporiadať, avšak konečné rozhodnutie je na konajúcom súde,
ktorý rozhoduje na základe vlastnej úvahy.“

20. Judikatúra k náhrade nákladov konania nebola vždy jednotná, pretože spočiatku akceptovala
rozhodovanie súdov na základe aplikácie procesného úspechu vo veci. Podľa novšej judikatúry
však procesný úspech nemožno posudzovať podľa toho, ako v konečnom dôsledku k vyporiadaniu
podielovéhospoluvlastníctvadošlo.Prirozhodovaníonáhradetrovkonaniatotižniejemožnévychádzať

zo zásady procesného úspechu vo veci, nakoľko účastníci tohto konania nemôžu ovplyvniť jeho
výsledok. Súd nie je viazaný ich návrhmi, právna norma mu umožňuje rozhodnúť na základe vlastnej
úvahy a v medziach tejto právnej normy.

21. Súd má za to, že v danom prípade nemožno hovoriť o úspešnosti jednej strany sporu, na úkor

tej druhej. Žalobca získal sporné parcely v celosti do svojho výlučného vlastníctva, ale s povinnosťou
uhradiť žalovaným finančnú náhradu za ich podiely. Žalovaní po zrušení spoluvlastníctva prestali byť
spoluvlastníkmi a teda prišli o svoje podiely v nehnuteľnostiach, ale získali adekvátnu finančnú náhradu
vo výške trhovej hodnoty prislúchajúcej ich podielom.

Ani podanie žaloby a správanie sa strán sporu počas konania nemožno hodnotiť tak, že by súd mal
priznať náhradu trov konania jednej zo strán, na úkor tej druhej. Žalobca predložil súdu predžalobnú
komunikáciu so žalovanými, ktorá trvala asi 8 mesiacov a v zmysle ktorej navrhol buď rozdelenie parciel
alebo finančnú náhradu. Pokiaľ ide o žalované v 1. až 3. rade, tak každej z nich chcel vyplatiť sumu
4.000,- eur. Žalovaný v 4. rade súhlasil aj so zámenou pozemkov. V emailovej komunikácii z 30. 8. 2022

žalobca žalovanú v 3. rade upozornil, že ak k dohode nedôjde (či už rozdelením alebo predajom), tak
bude musieť podať žalobu na súd. Žaloba bola podaná 9. 1. 2023, lebo strany sporu sa mimosúdne
nedohodli. Z komunikácie vyplýva, že žalované v 1. až 3. rade sú sestry a postupovali spoločne pri
jednaniach so žalobcom. Teda žaloba na súd musela byť podaná, lebo väčšinový spoluvlastník nechcel
zotrvať v spoluvlastníctve a žalovaní na dohodu nepristúpili.

22. Súd vo veci rozhodol a spoluvlastníctvo zrušil, ale nevyporiadal ho podľa pôvodného návrhu žalobcu,
ktorý nechal vypracovať GO-plán a parcely chcel rozdeliť podľa výšky podielov, ale tak, že jeho podiel by
bol odčlenený v dvoch samostatných parcelách a zvyšok by zostal v spoluvlastníctve žalovaných. Tento
spôsob vyporiadania je v súlade s ust. § 142 Občianskeho zákonníka, ktorý preferuje reálne rozdelenie

veci, vrátane možnosti ponechať vec v podielovom spoluvlastníctve viacerých spoluvlastníkov. K žalobe
sa žalovaní písomne vyjadrili tak, že s vyporiadaním spoluvlastníctva k pozemkom ich rozdelením
súhlasia, za predpokladu, že im bude umožnený prístup a šírka pozemku zostane nezmenená (pri
reálnom rozdelení podľa výšky podielov by to však nebolo možné). Až v priebehu sporu žalovaní uviedli,
že nechcú byť vzájomne v spoluvlastníctve a reálne rozdelenie podľa výšky ich podielov nie je dobre

možné a súhlasili s možnosťou prikázania ich podielov do výlučného vlastníctva žalobcu. Žalobca to
akceptoval, oznámil súdu, že netrvá na nariadenom znaleckom dokazovaní preukazujúcom možnosť
reálnej deľby a chce žalovaným vyplatiť finančnú náhradu.Žalobcanechalvypracovaťznaleckýposudoknaohodnoteniespornýchparcielaurčenietrhovejhodnoty
podielov žalovaných. Nemožno vyčítať žalobcovi, že ponúkol žalovaným cenu vypočítanú na základe
znaleckého posudku, keďže posudok bol vypracovaný na tento účel. Za obsah posudku a teda aj

stanovenú hodnotu pozemkov zodpovedá znalec a nie objednávateľ posudku, teda žalobca. Nič na tom
nemení ani skutočnosť, za akú cenu kupoval žalobca podiel v predmetných parcelách, lebo v súkromno-
právnych vzťahoch je to vec ponuky a dopytu, kdežto súd rozhoduje na základe preukázanej všeobecnej
ceny, ktorá sa v individuálnych prípadoch nemusí zhodovať s konkrétnou kúpnou cenou. Nie je vylúčené,
že v prípade značnej snahy o získanie určitého produktu, kupujúci zaplatí aj niekoľko násobne vyššiu

cenu, než je trhová hodnota, len aby daný produkt získal. Ak však rozhoduje súd, musí vychádzať len
z reálne preukázanej všeobecnej hodnoty.

Žalovaní s cenou podľa znaleckého posudku, ktorý predložil žalobca nesúhlasili a predložili vlastný
posudok, s ktorým nesúhlasil žalobca. Súd preto zabezpečil znalecký posudok sám a v intenciách jeho
záveru o všeobecnej hodnote pozemkov aj rozhodol. Je potrebné konštatovať, že cena, ktorá bude

vyplatená žalovaným v 1. až 3. rade, bude nižšia, než akú im ponúkol žalobca pred podaním žaloby na
súd. Jeho ponuka bola vo výške 4.000,- eur každej zo žalovaných a súd rozhodol o vyplatení 3.783,33
eur pre každú z nich.

23. Žalovaní prispeli k vzniku sporu, keďže sa pred podaním žaloby so žalobcom nedohodli

na vyporiadaní podielového spoluvlastníctva a odmietli tak reálne rozdelenie, ako aj výplatu vo
forme finančnej náhrady. Odmietli vyporiadanie podielového spoluvlastníctva reálnym rozdelením
s odôvodnením, že nechcú zotrvať vo vzájomnom spoluvlastníctve, ale alternatívne sami navrhli, že
vyplatia žalobcu a jeho podiel si rozdelia, t. z. že v spoluvlastníctve by naďalej zotrvali.

Nemožno sa stotožniť ani s argumentáciou žalovaných o tom, že žalobca navrhol vyporiadanie
neprimeraným spôsobom v značnom neprospechu voči žalovaným. Žalobca navrhol vyporiadanie
v súlade s ust. § 142 OZ ods. 1, teda zákonným spôsobom, ktorý umožňuje prikázanie veci viacerým
spoluvlastníkom. Keďže sa strany sporu nedohodli na cene nehnuteľností, musel rozhodnúť súd, na
základe znaleckého posudku, ktorý nechal sám vypracovať.

Súd žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal, lebo nezistil ani dôvody hodné osobitného
zreteľa pre aplikáciu ust. § 150 CSP, ani výnimočné okolnosti, ktoré by nasvedčovali, že došlo
k obštrukčnému správaniu niektorej zo strán sporu, nezistil ani šikanózny výkon práva zo strany žalobcu,
alebo nezáujem vec vyriešiť mimosúdne. Každá zo strán presadzovala svoj záujem prostriedkami,

ktoré považovala za vhodné, čo nemožno považovať za neúčelné uplatňovanie, alebo bránenie práva
smerujúce k žiadanému výsledku.

Keďže súd o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nerozhodol podľa pôvodného návrhu žalobcu
(reálne rozdelenie) a prihliadol na to, že žalované nepristúpili na mimosúdnu dohodu, podľa ktorej by

im bola priznaná vyššia náhrada za ich podiely, než rozhodnutím súdu (a tým by sa predišlo súdnemu
sporu), bolo potrebné o náhrade trov rozhodnúť tak, že súd ich náhradu nepriznal žiadnej zo strán sporu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné v zmysle ust. § 355 Civilného sporového poriadku (CSP) odvolanie,
ktoré sapodľaust.§362CPSpodávavlehote15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúdHumenné.

Podľa ust. § 358 CSP odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa ust. § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.