Uznesenie – Spoluvlastníctvo ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. marec 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12Co/7/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8323200093
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Krochtová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8323200093.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Krochtovej a členov
senátu JUDr. Andreja Radomského a JUDr. Romana Lajoša, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom X. XXXX XXXX/XX, XXX XX C., zastúpeného JUDr. Slavomírom Hrubišákom, advokátom,
Pugačevova 1, 066 01 Humenné, IČO: 35 458 976, proti žalovaným: 1. A. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom
A. XXXX/X, E. 4 - Chodov, Česká republika, 2. F. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, 3. H. I., nar.

XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, 4. A. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. B. XXX, všetci žalovaní zastúpení
JUDr. Evou Kákošovou, advokátkou, Partizánska 1057, 069 01 Snina, IČO: 37 938 398, o zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalovaných v 1. až 4. rade proti výroku III.
rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 6C/1/2023-255 zo dňa 24.10.2024, o trovách konania, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku III. o trovách konania.
II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovaným v 1., 2., 3. a 4. rade náhradu trov odvolacieho konania

v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“ a „súd“) rozhodol
tak, že vo výroku I. rozsudku zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaných v 1. až 4. rade k
nehnuteľnostiam, parcele KN-E č. XXX/X orná pôda o výmere 2174 m2 a parcele KN-E XXX/X orná
pôda o výmere 118 m2, zapísaných na LV č. XXX pre okres C., obec G., kat. územie G. a vyporiadal

ho tak, že do výlučného vlastníctva žalobcu prikázal parcely KN-E XXX/X orná pôda o výmere 2174
m2 a KN-E XXX/X orná pôda o výmere 118 m2, zapísaných na LV č. XXX pre okres C., obec G., kat.
územie G.; vo výroku II. uložil žalobcovi povinnosť uhradiť žalovanej v 1. rade finančnú náhradu za jej
zaniknutý podiel vo výške 3.783,33 eur, žalovanej v 2. rade finančnú náhradu za jej zaniknutý podiel
vo výške 3.783,33 eur, žalovanej v 3. rade finančnú náhradu za jej zaniknutý podiel vo výške 3.783,33
eur a žalovanému v 4. rade finančnú náhradu za jeho zaniknutý podiel vo výške 11.349,99 eur, všetkým

žalovaným v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku; vo výroku III. vyslovil, že žiadnej zo strán
právo na náhradu trov konania nepriznáva.

2. Súd svoje rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 136 ods. 1 a 2, § 137 ods. 1, § 141 ods. 1, § 142
ods. 1 Občianskeho zákonníka. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 zák. č. 160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

3. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že žalobca žiadal, aby súd zrušil podielové
spoluvlastníctvo medzi ním a žalovanými k sporným nehnuteľnostiam. Na vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva nechal vypracovať geometrický plán a žiadal, aby do jeho výlučného vlastníctva bol
prikázaný v celosti pozemok, parcela C-KN XXX/XX - lesný pozemok o výmere 22 m2, parcela C-KN
XXX/X orná pôda o výmere 1087 m2 a parcela C-KN XXX/X zastavaná plocha o výmere 37 m2, tak

ako boli vytvorené geometrickým plánom č. 32389833-126/2022 vyhotoviteľa K. A. A. - GEOMM dňa
12.12.2022. Zároveň žiadal, aby do podielového spoluvlastníctva žalovaných bola prikázaná parcela C-KN XXX/XX lesný pozemok o výmere 29 m2, parcela C-KN XXX/XX orná pôda o výmere 1087 m2 a
parcela C-KN XXX/X zastavaná plocha o výmere 30 m2, ktoré boli vytvorené geometrickým plánom K.
A. A. - L. z 12.12.2022 a to tak, že žalované v 1., 2. a 3. rade budú podielovými spoluvlastníčkami s

veľkosťou podielu 1/6-ina k celku a žalovaný v 4. rade s podielom 3/6-iny k celku. Keďže žalobca je
väčšinovým podielovým spoluvlastníkom, navrhol žalovaným vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
dohodou a to tak, že odkúpi ich podiely alebo sa podielové spoluvlastníctvo vyporiada reálnym
rozdelením. Žalované v 1., 2. a 3. rade akékoľvek vyporiadanie odmietli a žalovaný v 4. rade ponechal
rozhodnutie na súd.

4. Žalovaní namietali, že sporné pozemky sú zahrnuté do územného plánu obce G. ako pozemky určené
na výstavbu rodinných domov, a preto cena navrhnutá žalobcom, je neprimerane nízka. Na základe
toho žalovaní žiadali vyplatiť sumu 22,- eur za 1 m2 pozemku. Navrhli zrušiť podielové spoluvlastníctvo
k sporným parcelám a vyporiadať ho tak, že ich podiely budú prikázané žalobcovi a ten bude mať
povinnosťvyplatiťžalovanýmv1.až3.rade,každejznichpo3.820,-euražalovanémuv4.rade11.460,-

eur. Alternatívne navrhli, aby po zrušení podielového spoluvlastníctva bol podiel žalobcu prikázaný do
spoluvlastníctva žalovaných, ktorí budú zaviazaní uhradiť mu finančnú náhradu v rovnakej výške, než
akú by mal žalobca zaplatiť im. Navrhli, aby súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie na preukázanie
skutočností, že reálne rozdelenie parciel podľa výšky podielov nie je účelné.

5. Žalobca napokon navrhol, že odkúpi podiel každého zo žalovaných za trhovú cenu. Žalobca predložil
znalecký posudok znalca K. M. I. č. 58/2023, ktorý určil trhovú hodnotu parciel KN-E XXX/X a I. XXX/X
zapísaných na LV č. XXX kat. úz. G. vo výške po zaokrúhlení, 13.600,- eur. Hodnotu 1 m2 parcely I. XXX/
X určil vo výške 6,03 eur a 1 m2 parcely I. XXX/X vo výške 4,52 eur. Žalovaní predložili znalecký posudok
K. A. D. č. 1/2024, ktorá určila hodnotu sporných parciel po zaokrúhlení sumou 42.100,- eur. Keďže

rozdiel v cene 1 m2 sporných parciel bol podľa znaleckých posudkov predložených stranami sporu
značný, súd nariadil znalecké dokazovanie na preukázanie hodnoty sporných nehnuteľností. Znalecký
posudok vypracoval K. F. N. pod č. 26/2024 a cenu sporných nehnuteľností určil po zaokrúhlení na sumu
45.400,- eur.

6. Žalovaní navrhli schválenie zmieru, ktorým by došlo k zrušeniu a vyporiadaniu podielového
spoluvlastníctva tak, že ich podiely by boli prikázané do vlastníctva žalobcu, ktorý by žalovaným v 1. až 3.
radevyplatilpo3.783,33euražalovanémuv4.rade11.350,-eur.Zároveňbybolžalobcapovinnýuhradiť
žalovaným trovy konania vo výške 4.424,16 eur. Žalobca súhlasil so schválením zmieru, avšak bez jeho
povinnosti uhradiť žalovaným trovy konania. Navrhol, aby naopak, žalovaní uhradili trovy konania jemu

a poukázal na predžalobnú komunikáciu strán sporu.

7. Súd ďalej konštatoval, že konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je
špecifické v tom, že súd nie je viazaný návrhmi strán, spoluvlastníci vopred nemôžu presne predvídať
rozhodnutie súdu a každý z návrhov spoluvlastníkov môže mať presvedčivý základ. Keďže sa koná

o vlastníckom práve všetkých účastníkov, spravidla sa ako spravodlivé východisko pre rozhodnutie o
trovách konania bude javiť, aby každý zo spoluvlastníkov sám znášal svoje náklady konania a nebol
povinný nahradiť náklady iného spoluvlastníka, iba že by na to boli dané zvláštne dôvody (uznesenie
Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 5Co/49/2021 z 13. 10. 2021).

8. Konanie o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je iudicium duplex, a teda nie je možné určiť
víťaza a porazeného. Okrem toho právo na náhradu nákladov je možné priznať iba vo výnimočných
a odôvodnených prípadoch. Súdy sú pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva viazané
zákonom, nie návrhmi strán sporu. Z toho dôvodu nemôže byť strana, ktorá navrhne spôsob
vyporiadania podielového spoluvlastníctva plne úspešná vo veci len preto, že súd sa s jej návrhom

stotožní. Ústavný súd Českej republiky v náleze z 05.04.2022 sp. zn. IV. ÚS/404/2022 uviedol, že: „Pri
rozhodovaní o nákladoch konania platia dve základné zásady, a to zásada úspechu vo veci a zásada
procesného zavinenia. Vzhľadom na povahu konania (t. j. vzhľadom na to, že išlo o iudicium duplex),
teda nejde o klasické sporové konanie, v ktorom jedna zo strán vyhrá a druhá naopak prehrá. Rovnako
tak platí, že žiadny zo spoluvlastníkov nemôže byť nútený v spoluvlastníctve zotrvať, a preto ani nemôže

byť sankcionovaný za návrh na zrušenie spoluvlastníctva. Účastníci konania môžu súdu uviesť svoj
návrh, ako podielové spoluvlastníctvo vyporiadať, avšak konečné rozhodnutie je na konajúcom súde,
ktorý rozhoduje na základe vlastnej úvahy.“9. Judikatúra k náhrade nákladov konania nebola vždy jednotná, pretože spočiatku akceptovala
rozhodovanie súdov na základe aplikácie procesného úspechu vo veci. Podľa novšej judikatúry
však procesný úspech nemožno posudzovať podľa toho, ako v konečnom dôsledku k vyporiadaniu

podielovéhospoluvlastníctvadošlo.Prirozhodovaníonáhradetrovkonaniatotižniejemožnévychádzať
zo zásady procesného úspechu vo veci, nakoľko účastníci tohto konania nemôžu ovplyvniť jeho
výsledok. Súd nie je viazaný ich návrhmi, právna norma mu umožňuje rozhodnúť na základe vlastnej
úvahy a v medziach tejto právnej normy.

10. Súd prvej inštancie zároveň uviedol, že v danom prípade nemožno hovoriť o úspešnosti jednej strany
sporu na úkor tej druhej. Žalobca získal sporné parcely v celosti do svojho výlučného vlastníctva, ale s
povinnosťou uhradiť žalovaným finančnú náhradu za ich podiely. Žalovaní po zrušení spoluvlastníctva
prestali byť spoluvlastníkmi, a teda prišli o svoje podiely v nehnuteľnostiach, ale získali adekvátnu
finančnú náhradu vo výške trhovej hodnoty prislúchajúcej ich podielom.

11. Ani podanie žaloby a správanie sa strán sporu počas konania nemožno hodnotiť tak, že by súd mal
priznať náhradu trov konania jednej zo strán, na úkor tej druhej. Žalobca predložil súdu predžalobnú
komunikáciu so žalovanými, ktorá trvala asi 8 mesiacov a v zmysle ktorej navrhol buď rozdelenie parciel
alebo finančnú náhradu. Pokiaľ ide o žalované v 1. až 3. rade, tak každej z nich chcel vyplatiť sumu
4.000,- eur. Žalovaný v 4. rade súhlasil aj so zámenou pozemkov. V emailovej komunikácii z 30.08.2022

žalobca žalovanú v 3. rade upozornil, že ak k dohode nedôjde (či už rozdelením alebo predajom), tak
bude musieť podať žalobu na súd. Žaloba bola podaná 9.01.2023, lebo strany sporu sa mimosúdne
nedohodli. Z komunikácie vyplýva, že žalované v 1. až 3. rade sú sestry a postupovali spoločne pri
jednaniach so žalobcom. Teda žaloba na súd musela byť podaná, lebo väčšinový spoluvlastník nechcel
zotrvať v spoluvlastníctve a žalovaní na dohodu nepristúpili.

12. Súd vo veci rozhodol a spoluvlastníctvo zrušil, ale nevyporiadal ho podľa pôvodného návrhu žalobcu,
ktorý nechal vypracovať geometrický plán a parcely chcel rozdeliť podľa výšky podielov, ale tak, že
jeho podiel by bol odčlenený v dvoch samostatných parcelách a zvyšok by zostal v spoluvlastníctve
žalovaných. Tento spôsob vyporiadania je v súlade s ust. § 142 Občianskeho zákonníka, ktorý preferuje

reálne rozdelenie veci, vrátane možnosti ponechať vec v podielovom spoluvlastníctve viacerých
spoluvlastníkov. K žalobe sa žalovaní písomne vyjadrili tak, že s vyporiadaním spoluvlastníctva k
pozemkom ich rozdelením súhlasia, za predpokladu, že im bude umožnený prístup a šírka pozemku
zostane nezmenená (pri reálnom rozdelení podľa výšky podielov by to však nebolo možné). Až v
priebehu sporu žalovaní uviedli, že nechcú byť vzájomne v spoluvlastníctve a reálne rozdelenie podľa

výšky ich podielov nie je dobre možné a súhlasili s možnosťou prikázania ich podielov do výlučného
vlastníctva žalobcu. Žalobca to akceptoval, oznámil súdu, že netrvá na nariadenom znaleckom
dokazovaní preukazujúcom možnosť reálnej deľby a chce žalovaným vyplatiť finančnú náhradu.

13. Žalobca nechal vypracovať znalecký posudok na ohodnotenie sporných parciel a určenie trhovej

hodnoty podielov žalovaných. Nemožno vyčítať žalobcovi, že ponúkol žalovaným cenu vypočítanú na
základe znaleckého posudku, keďže posudok bol vypracovaný na tento účel. Za obsah posudku, a teda
aj stanovenú hodnotu pozemkov zodpovedá znalec, a nie objednávateľ posudku, teda žalobca. Nič
na tom nemení ani skutočnosť, za akú cenu kupoval žalobca podiel v predmetných parcelách, lebo v
súkromno-právnych vzťahoch je to vec ponuky a dopytu. Súd však rozhoduje na základe preukázanej

všeobecnej ceny, ktorá sa v individuálnych prípadoch nemusí zhodovať s konkrétnou kúpnou cenou.
Nie je vylúčené, že v prípade značnej snahy o získanie určitého produktu kupujúci zaplatí aj niekoľko
násobne vyššiu cenu, než je trhová hodnota, len aby daný produkt získal. Ak však rozhoduje súd, musí
vychádzať len z reálne preukázanej všeobecnej hodnoty.

14. Žalovaní s cenou podľa znaleckého posudku, ktorý predložil žalobca, nesúhlasili a predložili vlastný
posudok, s ktorým nesúhlasil žalobca. Súd preto zabezpečil znalecký posudok sám a v intenciách jeho
záveru o všeobecnej hodnote pozemkov aj rozhodol. Je potrebné konštatovať, že cena, ktorá bude
vyplatená žalovaným v 1. až 3. rade, bude nižšia, než akú im ponúkol žalobca pred podaním žaloby na
súd. Jeho ponuka bola vo výške 4.000,- eur každej zo žalovaných a súd rozhodol o vyplatení 3.783,33

eur pre každú z nich.

15. Žalovaní prispeli k vzniku sporu, keďže sa pred podaním žaloby so žalobcom nedohodli na
vyporiadaní podielového spoluvlastníctva a odmietli tak reálne rozdelenie veci, ako aj výplatu voforme finančnej náhrady. Odmietli vyporiadanie podielového spoluvlastníctva reálnym rozdelením s
odôvodnením, že nechcú zotrvať vo vzájomnom spoluvlastníctve, ale alternatívne sami navrhli, že
vyplatia žalobcu a jeho podiel si rozdelia, t. z. že v spoluvlastníctve by naďalej zotrvali.

16. Nemožno sa stotožniť ani s argumentáciou žalovaných o tom, že žalobca navrhol vyporiadanie
neprimeraným spôsobom v ich neprospech. Žalobca navrhol vyporiadanie v súlade s § 142
Občianskeho zákonníka, teda zákonným spôsobom, ktorý umožňuje prikázanie veci viacerým
spoluvlastníkom. Keďže sa strany sporu nedohodli na cene nehnuteľností, musel rozhodnúť súd na

základe znaleckého posudku, ktorý nechal sám vypracovať.

17. Súd žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal, lebo nezistil ani dôvody hodné osobitného
zreteľa, ani výnimočné okolnosti, ktoré by nasvedčovali, že došlo k obštrukčnému správaniu niektorej
zo strán sporu, nezistil ani šikanózny výkon práva zo strany žalobcu, alebo nezáujem vec vyriešiť
mimosúdne. Každá zo strán presadzovala svoj záujem prostriedkami, ktoré považovala za vhodné, čo

nemožno považovať za neúčelné uplatňovanie, alebo bránenie práva smerujúce k žiadanému výsledku.

18. Keďže súd o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nerozhodol podľa pôvodného návrhu žalobcu
(reálne rozdelenie) a prihliadol na to, že žalované nepristúpili na mimosúdnu dohodu, podľa ktorej by
im bola priznaná vyššia náhrada za ich podiely, než rozhodnutím súdu (a tým by sa predišlo súdnemu

sporu), bolo potrebné o náhrade trov rozhodnúť tak, že súd ich náhradu nepriznal žiadnej zo strán sporu.

19. Proti výroku III. o trovách konania napadnutého rozsudku podali odvolanie žalovaní v 1. až 4.
rade. Podľa ich názoru im mal súd priznať právo na náhradu trov konania vo výške 100 %. Každý
prípad priznania, či nepriznania trov súdneho konania je potrebné posudzovať osobitne s prihliadnutím

na špecifiká toho - ktorého prípadu. Pre posúdenie úspechu v konaní je podstatným, či sa súd
svojim rozsudkom stotožnil so žalobným návrhom na vyporiadanie alebo nie. Ako nepodstatné sa
javí, či medzi účastníkmi došlo k dohode pred súdnym konaním alebo nie. Ak by došlo k dohode,
nemusia sa vôbec súdiť. Žalobca v danej veci navrhoval reálne rozdelenie nehnuteľnosti, čo v prvom
rade preferuje aj zákon. Navrhoval reálne rozdelenie aj pri pozemku v extraviláne, kde zo zákona

rozdelenie nie je možné, pretože by bol rozsudok nezapísateľný do katastra nehnuteľností. Takýmto
spôsobom si chcel žalobca vyčleniť svoj podiel do konkrétneho pozemku a zostatkové parcely v
žalobe navrhoval prikázať do podielového spoluvlastníctva štyroch účastníkov, z ktorých iba traja
boli príbuzní (aj keď ani to nie je dôvod). Predložil geometrický plán, v ktorom nenavrhoval reálne
rozdelenie podielového spoluvlastníctva podľa veľkosti podielov účastníkov (ako to preferuje zákon), ale

vytváral a navrhoval opätovné vytvorenie podielového spoluvlastníctva, hoci už bez neho. Vzhľadom
na veľkosť a tvar pozemkov, ich užívanie by nebolo „dobre možné“. Žalobca teda navrhol taký
spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ktorý bez ďalšieho dokazovania nebol zákonný -
zákaz drobenia pozemkov alebo vytváranie spoluvlastníctva. Žaloba žalobcu bola opodstatnená, avšak
navrhovaný spôsob vyporiadania spoluvlastníctva bol od počiatku nesprávny. Súd v zmysle žaloby ani

nerozhodol. Žalovaní od počiatku súdneho konania navrhovali prikázanie ich podielov žalobcovi za
finančnú náhradu cca 20 eur, pričom boli ochotní sami túto sumu vyplatiť žalobcovi za jeho podiel.
Žalobca taký spôsob vyporiadania odmietal (vyjadrenie k vyjadreniu žalovaných, zápisnica z prvého
pojednávania). Žalobca zotrvával na reálnom rozdelení. Znalecké dokazovanie za účelom preukázania,
či reálne rozdelenie pozemkov je alebo nie je dobre možné sa nevykonalo, pretože žalobca pod tlakom

zákonných obmedzení od reálneho rozdelenia upustil. Následne počas konania, keď aj z vyjadrení súdu
žalobca pochopil, že vyporiadanie reálnym rozdelením nie je dobre možné, nechal vyhotoviť znalecký
posudok na hodnotu nehnuteľností. Cena znalcom K. I. bola absolútne nereálna vo výške cca 5 eur/
m2. Žalobca pritom sám vstúpil do spoluvlastníctva spornej parcely pred začatím súdneho konania za
sumu cca 19 eur/m2. Nakoľko sám nechal vyhotoviť tento znalecký posudok, možno predpokladať (a v

konaní sa preukázalo), že znalec ohodnotenie vykonal bez znalosti veci a subjektívne podľa predstáv
žalobcu. Nakoľko tento znalecky posudok nebol vyhotovený v súdnom konaní na podnet súdu, jeho
objektivita nie je daná. Nezostávalo teda iné, len aby žalovaní sa bránili a sami predložili v konaní
znalecky posudok. Išlo o znalecky posudok K. D. na sumu cca 18 eur/m2, čo zodpovedalo sume, za
ktorú nadobudol pozemok žalobca pred začatím súdneho konania. Následne súd pristúpil k znaleckému

dokazovaniuznalcomK.N.,atonazákladepreddavkovuhradenýchžalovanými.Výsledkomznaleckého
dokazovania bola cena 19,80 eur/m2 zodpovedajúca kúpnej cene uhradenej žalobcom pri vstupe do
pozemku a cene určenej znalkyňou žalovaných K. D.. Pokiaľ by sa žalovaní aktívne sami, vlastnou
obranou a predkladaním dôkazov nebránili, vyporiadanie podielového spoluvlastníctva mohlo pre nichskončiť veľmi nepriaznivým spôsobom. Je predsa rozdiel v sume 5 eur/m2 a 19,80 eur/m2. Výsledok
sporu je teda v prvom rade pričinením žalovaných. Nepriznanie náhrady trov konania za situácie, keď
žalované od začatia súdneho konania nijako vznik trov nezavinili, nespôsobovali prieťahy a celý čas

sa aktívne bránili, pričom súd nakoniec rozhodol v zmysle ich prvotného vyjadrenia k žalobe, je pre
žalované nepriznanie náhrady trov konania neprimerane tvrdé. Najmä pre žalované v 1. až 3. rade, ktoré
sú vzhľadom na svoj vek starobnými dôchodkyňami. Aj keď súd rozhodol podľa § 255 CSP, žalovaní
poukázali na ust. § 257 CSP, ktoré nemôže znamenať svojvoľnú aplikáciu, ale ide o ustanovenie, podľa
ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného

zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť.
Strane, ktorá mala vo veci úspech, nemožno nepriznať náhradu trov podľa výnimočného ustanovenia
len na základe všeobecného záveru hodnotiaceho dopad rozhodnutia o určitom druhu nárokov. Nejde
o automatické pravidlo, ktoré by sa uplatňovalo vo vzťahu k určitému typu konania (nálezy ÚS ČR
sp. zn. III. ÚS 292/07 či sp. zn. I. ÚS 303/12), ale ide o prvok individualizácie, nie ľubovôle zo strany
súdu (nález ÚS ČR sp. zn. III. ÚS 727/2000). Hranice sudcovskej úvahy sú dané účelom právnej

úpravy náhrady trov konania, ktorá jej nepriznanie úspešnému účastníkovi pripúšťa len ako výnimku
zo všeobecného procesného princípu zodpovednosti za výsledok sporového konania (§ 255 ods. 1
CSP). Priamo z textu zákonného ustanovenia vyplýva, že súd by mal podľa neho rozhodovať iba vo
výnimočných prípadoch. Vytýkať žalovaným, najmä žalovaným v 1. až 3. rade, ktoré sú vzhľadom na
vek a skúsenosti nerozhodné, že neuzatvorili so žalobcom mimosúdnu dohodu pred súdnym konaním,

naviac, keď žalobca predložil súdu mailovú komunikáciu len s jednou žalovanou a pritom neprihliadnuť
naformužalobyapostupžalobcuvsamotnomkonaní,jepopretímhlavnýchzásadnáhradytrovsúdneho
konania. Náhrada trov súdneho konania by mala reflektovať v prvom rade na súdne konanie ako také, a
nienaokolnostiaskutočnosti,ktorésamalistaťpredzačatímkonania,otoviac,akvtomtosmerenebolo
vykonané žiadne dokazovanie. Na základe uvedeného žalovaní navrhli odvolaciemu súdu, aby zrušil

výrok III. napadnutého rozsudku a sám rozhodol tak, že prizná žalovaným nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 % alebo aby po zrušení tohto výroku vec vrátil na opätovné prejednanie a rozhodnutie
súdu prvej inštancie.

20. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných uviedol, že súd prvej inštancie vyhovel jeho návrhu,

podielové spoluvlastníctvo zrušil, prikázal nehnuteľnosti v celosti do jeho výlučného vlastníctva a
zaviazal ho vyplatiť žalovaným v 1. až 4. rade náhradu. Trovy konania nepriznal nikomu. Žalobca
vyslovil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za správne. Prvýkrát do konania predložený
znalecký posudok (písomné ocenenie) K. A. D. nebol posudkom, nespĺňal základné náležitosti posudku
(neobsahoval prehlásenie znalca) a je vecou žalovaných, že si u tejto znalkyne dali vyhotoviť ďalší

posudok, ktorý museli zaplatiť. Náhrada za písomné ocenenie im nepatrí. Žalobca si tiež dal vyhotoviť
znalecký posudok, ktorý spĺňal všetky náležitosti posudku, z neho vychádzal v žalobe a rovnako jeho
náklady znášal. Žalobca uviedol, že nemôže znášať následky za ním nezavinené zmeny pomerov, ktoré
nastali za čas od ním predloženého posudku podaného na začiatku konania do času, v ktorom bol
vyhotovenýkontrolnýznaleckýposudok,ktorýuždalvyhotoviťsúd.Tentokontrolnýznaleckýposudokuž

rešpektoval nový stav (bol schválený územný plán obce G. atď ). Ďalej žalobca uviedol, že keď žalovaní
odmietli vyporiadanie dohodou ako 1. variant rozdelenie nehnuteľnosti a odmietli aj 2. variant v podobe
predaja podielov, bol nútený podať žalobu. Vychádzal z reálnej situácie - žalovaní trvali na zachovaní
ich podielového spoluvlastníctva. Žalobca to rešpektoval a chcel oddeliť iba svoj podiel a zachovať
vlastníctvo žalovaných. Novovzniknutú parcelu v celosti bolo možné aj naďalej účelne využívať. Podľa

judikatúry súdov možno zvyšok nehnuteľnosti zachovať aj naďalej v podielovom spoluvlastníctve.
Žalobca sa zamyslel aj nad tvrdením žalovaných, v čom spočíva ich víťazstvo, ak svoje podiely nechceli
predať,alevkonaníichzískalonzaodplatu.Žalobcasúčasnepoukázalnato,žejednaniesožalovanými
začalo v apríli 2022, t.j. dávno pred podaním žaloby. Dokonca žalovaní v 1. až 3. rade predbežne
súhlasili s cenou s tým, že sa ešte potrebujú dohodnúť celá rodina. Mali možnosť sa dohodnúť, čím by

sa predišlo súdnemu sporu a nemali by tak výdavky. Žalovaní nevyužili predkupné právo podielových
spoluvlastníkov, pričom takto mali možnosť svoje vlastníctvo nielen zachovať, ale ešte ho aj rozšíriť.
Žalovaní nesúhlasili ani s predajom, ani rozdelením. Posledná ponuka žalobcu za podiel žalovaných
v 1. až 3. rade bola 4 000,- eur pre každú zo žalovaných. Predbežná dohoda so žalovaným v 4. rade
bola. Chcel zámenu podielov so žalobcom na iných nehnuteľnostiach. Zámena sa nerealizovala práve

pre postoj žalovaných v 1. až 3. rade, ktoré nechceli svoje podiely predať. Žalobca tiež uviedol, že v
prípade vyporiadania podielového spoluvlastníctva nikto neprehráva, čo znamená, že niet víťaza ani
porazeného. Vlastníctvo sa nadobúda za protihodnotu. Žalobca súčasne považoval tvrdenia žalovaných
o ich úspechu v spore za zavadzajúce. V tejto súvislosti dodal, že sa stane výlučným vlastníkomnehnuteľnosti, napriek tomu, že žalovaní v 1. až 3. rade odmietli prevod a zámenu podielov. Poukázal
na to, že žalovaným v 1. až 3. rade vyplatil po 3 783,33 eur a vyplatil tiež žalovaného v 4. rade. Už v roku
2022imzapodielyponúkalsumu4000,-eur,čojesumavyššia,akoprisúdilsúd.Oprotiponuketakušetril

216,67 eur za každý podiel. Ušetril tiež tým, že ostal vlastníkom podielov iných nehnuteľností, o ktorých
zámenu sa usiloval žalovaný v 4. rade a ktoré boli hodnotnejšie ako odplata za podiel žalovaného v 4.
rade. Na základe toho sa žalobca domnieval, že nie žalovaní, ale on je v konaní úspešný. Preto navrhol,
aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania.

21. Ďalšie vyjadrenia neboli do odvolacieho konania predložené.

22. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 357 CSP), preskúmal napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ako aj
konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia

pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že rozsudok v jeho napadnutej časti je
potrebné potvrdiť.

23. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

24. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

25. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

26.Civilnýsporovýporiadokvsúčasnostiupravujenáhradutrovkonaniavustanoveniach§255anasl.,v
zmysle ktorých sa v sporových konaniach ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu,
t.j. strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Úspech vo
veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo.

Strana, ktorá mala plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti
strane, ktorá vo veci úspech nemala. Ak strana nemá plný úspech vo veci, každá zo sporových strán
(t. j. žalobca aj žalovaný) je sčasti úspešná a sčasti neúspešná. Vo všeobecnosti platí, že ak mala
strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí. Pomer sa vyjadruje
spravidla percentuálne. Aj keď má strana podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP právo na náhradu trov konania

na základe zásady úspechu v konaní, súd jej nemusí priznať náhradu trov konania, ak existujú dôvody
hodné osobitného zreteľa (§ 257 CSP).

27. Predmetom odvolacieho konania je odvolaním napadnutý výrok III. rozsudku súdu prvej inštancie
o trovách konania pri predmete konania - zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva

k nehnuteľnosti. Žaloba o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je žalobou podľa § 137
písm. b) CSP, teda o nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania
vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. V takýchto prípadoch súd nie je viazaný návrhom
na spôsob vyporiadania a žalobca dokonca nie je povinný uviesť výšku vyrovnacieho podielu.

28. Súd o trovách konania rozhodol podľa § 255 CSP. Podľa názoru odvolacieho súdu rozhodol správne.
Je nepochybné, že aj v konaniach o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je prípustná
aplikácia § 255 CSP.

29. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti zohľadnil, že žalobca síce v žalobe žiadal zrušiť podielové

spoluvlastníctvo a navrhoval reálne rozdelenie veci, avšak pred podaním žaloby navrhol žalovaným
v 1. až 3. rade odkúpenie ich podielov, pričom každej ponúkol za jej podiel sumu 4.000,- eur.
Žalovaný v 4. rade súhlasil so zámenou pozemkov. Keďže strany sa mimosúdne nedohodli, žalobca
podal žalobu. Znalecké dokazovanie na preukázanie, či je reálne rozdelenie veci dobré možné sa
neuskutočnilo, nakoľko žalobca súhlasil s tým, že odkúpi podiely žalovaných. Znalecký posudok na

ocenenie nehnuteľností, ktorý do konania predložil žalobca, stanovil cenu sporných nehnuteľností
v sume cca 13.600,- eur. Žalovaní tiež predložili znalecký posudok, ktorý predmetné nehnuteľnosti ocenil
nasumucca42.100,-eur.Prevýraznérozporyvtrhovejcenesúdnariadilznaleckédokazovanie,ktorého
závery v otázke trhovej ceny nehnuteľností vypovedali o sume cca 45.400,- eur.30. Summa summarum súd prvej inštancie rozhodol na základe návrhu žalobcu a zrušil podielové
spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti. Nerozhodol v súlade s ním navrhovaným spôsobom vyporiadania

(reálne rozdelenie veci), s ktorým vo vyjadrení k žalobe súhlasili aj žalovaní v 1. až 4. rade za podmienky,
že im bude umožnený prístup k ich pozemku a šírka pozemku ostane nezmenená. Nie je teda pravdivé
tvrdenie žalovaných, že súd rozhodol na základe ich prvotného vyjadrenia k žalobe. Neskôr žalovaní
navrhli, aby nehnuteľnosti boli prikázané do výlučného vlastníctva žalobcu s tým, že by bol povinný
vyplatiť žalovaným v 1. až 3. rade, každej po 3.820,- eur a žalovanému v 4. rade sumu 11.400,-

eur, respektíve naopak, aby podiely žalobcu boli prikázané žalovaným a títo by mu vyplatili náhrady
v uvedených sumách. To znamená, že pokiaľ ide o spôsob vyporiadania, súd rozhodol v súlade
s návrhom žalovaných, s čím súhlasil žalobca. V neposlednom rade je potrebné zohľadniť, že daný
spôsob vyporiadania navrhol v rámci mimosúdnych rokovaní žalobca, ktorý navrhol vyplatiť žalovaným
v 1. až 3. rade, každej po 4.000,- Eur, čo je viac, ako im prisúdil súd na základe ním nariadeného
znaleckého dokazovania. Okrem toho žalobca v rámci mimosúdnych rokovaní upozornil žalovaných na

to, že v prípade, ak sa nedohodnú na rozdelení veci alebo na predaji podielov, rozhodne súd. Nič na tom,
že žalobca v rámci mimosúdnych rokovaní komunikoval so žalovanou v 3. rade, nakoľko táto v rámci e-
mailovej komunikácie sama uviedla, že požiadavky bude komunikovať s rodinnými príslušníkmi. Pokiaľ
ide o žalovaného v 4. rade, ten súhlasil so zámenou pozemkov, avšak čakal na postoj žalovaných v 1.
až 3. rade.

31. Pri stanovení výšky náhrady táto musí predstavovať objektívnu cenu, za ktorú by vec bolo
možné predať. Odborná znalecká mienka je len jedným z predpokladov pri určení všeobecnej ceny
nehnuteľnosti. Určenie bežnej ceny tvoriacej základ pre určenie výšky vyrovnacieho podielu v konaní
o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva predstavuje otázku skutkovú, nie právnu.

Hodnotovým základom vyporiadavanej nehnuteľnosti je všeobecná cena obvyklá v danom mieste
a čase. Znalec nie je oprávnený určovať výšku primeranej náhrady, pretože jej určenie je otázkou
právnou, ktorej posúdenie prináleží výlučne súdu.

32. Porovnaním toho, že k zrušeniu podielového spoluvlastníctva došlo na návrh žalobcu, k spôsobu

vyporiadania na návrh žalovaných, ale s prihliadnutím k tomu, že návrh na kúpu podielov od žalovaných
v 1. až 3. rade a zámenu pozemkov so žalovaným v 4. rade predložil ešte pred podaním žaloby žalobca,
s čím žalované v 1. až 3. rade nesúhlasili, a preto žalobca žalobu prispôsobil danej situácii a navrhol
reálne rozdelenie veci, ako aj porovnaním v rámci mimosúdnych rokovaní navrhovanej (žalobca), resp.
v súdnom spore požadovanej (žalované v 1. až 4. rade) náhrady za spoluvlastnícky podiel s náhradou,

ktorú pri vyporiadaní zrušeného podielového spoluvlastníctva určil konajúci súd, možno dospieť k záveru
o správnosti výroku III. napadnutého rozsudku. Inými slovami ak by boli žalované v 1. až 3. rade súhlasili
s ponukou žalobcu pred podaním žaloby o odkúpení ich podielov po 4.000,- eur (k čomu napokon
v súdnom spore došlo, avšak za nižšiu cenu) a ak by žalovaný v 4. rade nevyčkával na postoj žalovaných
v 1. až 3. rade, nemusel vzniknúť súdny spor, a tým ani trovy žiadnej zo strán. Ak teda súd prvej

inštancie vychádzajúc z osobitostí danej veci rozhodol o nepriznaní náhrady trov konania žiadnej zo
strán, rozhodol správne zohľadniac skutkové okolnosti prejednávanej veci a postoj strán predchádzajúci
podaniu žaloby.

33. Žalovaní namietali, že spor nezavinili a že v spore sa aktívne bránili, preto by mal trovy znášať

žalobca. O aktívnom prístupe žalovaných k ich procesnej obrane nemá ani odvolací súd pochybnosti.
Rovnaký záver však nemožno prijať vo vzťahu k poznaniu, kto vyvolal príčinu vzniku súdneho sporu.
Z tohto pohľadu súd vyhodnocuje postoj strán k mimosúdnym návrhom. Samozrejme, nikoho nemožno
nútiť, aby prijal pre seba nevýhodný návrh. Avšak v danom prípade takáto situácia nenastala. Naopak,
žalobca pred začatím súdneho konania (okrem iného) ponúkol žalovaným v 1. až 3. rade odkúpenie

ich podielov za vyššiu sumu, než im napokon súd prisúdil. Žalované na dohodu pred podaním žaloby
nepristúpili, čo bolo dôvodom, že sa nerealizovala ani zámena pozemkov medzi žalobcom a žalovaným
v 4. rade. Aj napriek tomu, že žalované pred podaním žaloby neprijali výhodný návrh žalobcu na predaj
podielov, súd napokon aj tak rozhodol spôsobom zodpovedajúcim akoby predaju podielov žalovaných
žalobcovi. Za daných okolností nenastala situácia, z ktorej by bola vyvoditeľná povinnosť žalobcu

nahradiť trovy konania protistrane.

34. Žalovaní v odvolaní zmienili aj ust. § 257 CSP s tým, že jeho aplikácia prichádza do úvahy výnimočne
z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Je potrebné uviesť, že súd prvej inštancie dané zákonnéustanovenie neaplikoval, pričom v závere odôvodnenia (bod 23.) konštatoval, že nezistil žiadne dôvody
hodné osobitného zreteľa.

35. Na základe uvedeného odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III. o trovách
konania ako vecne správny postupom podľa § 387 CSP.

36. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s
ust. § 255 ods. 1 CSP. V celom rozsahu úspešnému žalobcovi priznal voči žalovaným v 1. až 4. rade

náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Ani v rámci odvolacieho konania neboli zistené
žiadne dôvody pre použitie § 257 CSP. Skutočnosť, že žalované v 1. až 3. rade sú dôchodkyne, nemôže
v otázke trov konania bez ďalšieho zakladať opodstatnenosť odklonu od zásady zodpovednosti za
výsledok v spore.

37. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).