Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 24. marec 2025

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 6C/54/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8324202529
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kurucová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2025:8324202529.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Kurucovou v spore žalobcu A. B., nar. XX. X. XXXX,

bytom C. X. XXXX XXXX/XX, D., zastúpeného JUDr. Slavomírom Hrubišákom, advokátom, Pugačevova
1, Humenné proti žalovanej Slovenskej republike, v mene ktorej koná Generálna prokuratúra SR,
Štúrova 2, Bratislava o náhradu škody a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná uhradiť žalobcovi sumu 3.000,- eur z titulu náhrady nemajetkovej ujmy v lehote
30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Priznáva žalobcovi vo vzťahu k žalovanej právo na náhradu trov konania v celom rozsahu,
z prisúdenej sumy s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá
po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal 18. 9. 2024 na tunajšom súde žalobu, ktorou žiadal, aby žalovaná bola zaviazaná
uhradiť mu sumu 5.000,- eur ako nemajetkovú ujmu a sumu 1.172,92 eur ako náhradu trov v pôvodných
konaniach a tiež nahradiť trovy tohto konania.

2. Podanú žalobu odôvodnil tým, že pred jej podaním obligatórne podľa zák. č. 514/2003 Z. z.
podal generálnej prokuratúre návrh na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej
orgánom štátu, ktorú pretrpel a ktorá mu bola spôsobená v trestnom konaní. Časť nároku pozostávala
z nemajetkovej ujmy a časť z hmotnej škody, zo zaplatených výdavkov na právne zastúpenie.

3. V odôvodnení žaloby uviedol, že prokurátor Okresnej prokuratúry Humenné podal naňho obžalobu
pre skutok právne kvalifikovaný ako spolupáchateľstvo prečinu výtržníctva podľa § 20k, § 364 ods. 1

písm. a) Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe ako je uvedený v obžalobe, aj vo
výrokovej časti rozsudku.

Okresný súd Humenné rozhodol o obžalobe prokurátora tak, že žalobcu uznal za vinného a uložil mu
samostatný peňažný trest vo výške 160,- eur a pre prípad úmyselného zmarenia trestu náhradný trest
odňatia slobody 1 mesiac.

Krajský súd v Prešove uznesením rozsudok okresného súdu zrušil, pretože nešlo o trestný čin a postúpil
vec Okresnému úradu Humenné, pretože skutok by mohol byť prejednaný ako priestupok. Okresný
úrad Humenné vec prejednal a konanie zastavil z dôvodu, že spáchanie priestupku nebolo žalobcovi
preukázané.4. Žalobca uviedol, že naňho bola nespravodlivo podaná obžaloba, pretože sa trestného činu nedopustil
a nespáchal ani priestupok. Nezákonného rozhodnutia sa prokuratúra ako orgán verejnej moci dopustila

tým, že súhlasila s postupom vyšetrovateľa, keď nezrušila ním vydané uznesenie o začatí trestného
stíhania a podala naňho obžalobu. Keďže trestné stíhanie skončilo právoplatným zrušením rozsudku
okresného súdu o jeho vine, tak možno nepochybne konštatovať, že všetky rozhodnutia a úkony
v trestnom konaní vykonané prokurátorom, boli nezákonné. Po predložení vyšetrovacieho spisu bolo
zákonnom povinnosťouprokurátoratrestnéstíhanie,vzhľadomnadôkaznúsituáciu,zastaviťaniepodať

obžalobu. Zavinením vyšetrovateľa a orgánov prokuratúry bola v trestnom konaní žalobcovi spôsobená
škoda, ktorú špecifikuje ako priamu škodu a nemajetkovú ujmu. Priama škoda pozostáva z náhrady trov
právneho zastúpenia obhajcom v rámci trestného stíhania.

5. Nárok na náhradu nemajetkovej ujmy odôvodnil žalobca tým, že počas dlhého časového úseku bolo
voči nemu vedené trestné stíhanie, počas ktorého psychicky ochorel. Tiež sa mu rozpadol snúbenecký

vzťah a stratil postavenie slušného a dobrého človeka, na ktorého je možné sa spoľahnúť. Bol pod
neustálym nátlakom a vyrušovaním políciou vrátane návštev v obydlí, kde časté policajné razie videli
susedia, čo spôsobilo, že niektorí susedia sa s ním prestali stretávať, rozprávať a niektoré vzťahy sa mu
nepodarilo obnoviť ani po zastavení trestného stíhania. Viacerí susedia sa s ním doposiaľ rozprávajú
rezervovaneadobrýsusedskývzťahsidokázalobnoviťlensosusedomE.E.,ktorýbolsvedkomčastých

návštev policajtov, ktorí žalobcu navštevovali doma a keď nebol prítomný, tak zvonili u tohto suseda.
Žalobca uviedol, že stratil priateľov, má problém nájsť si partnerku, získal povesť „bitkára“, s ktorým je
dobre nič si nezačínať. Pod takýmto dlhotrvajúcim nátlakom to nezvládol, psychicky sa zrútil a musel
vyhľadať psychiatrickú pomoc. Navštevoval psychiatrickú ambulanciu, kde mu bola zistená diagnóza
úzkostno-depresívna porucha bez psychotických symptómov ako reakcia na stres v minulosti. Uviedol,

že má čistý register trestov, lebo doposiaľ nebol trestne odsúdený.

6. Na základe návrhu na predbežné prerokovanie nároku generálna prokuratúra oznámila, že nárok na
náhradu nemajetkovej ujmy neuznáva, ale čiastočne uhradila náklady právneho zastúpenia v trestnom
konaní v celkovej výške 1.121,02 eur.

7. Žalobca žiadal priznať nemajetkovú ujmu vo výške 5.000,- eur a náhradu škody za zastupovanie
JUDr. Júliusa Kvetana za obhajobu v trestnom konaní vo výške 1.256,32 eur plus 300,- eur, t. z. spolu
1.556,32 eur. Tiež žiadal náhradu škody za obhajobu JUDr. Šepeľovej v priestupkovom konaní vo výške
375,62 eur a za zastúpenie v konaní o predbežnom prerokovaní nároku na Generálnej prokuratúre SR

vo výške 362,- eur.

8. Žalovaná sa vyjadrila tak, že považuje nárok na majetkovú ujmu za neodôvodnený, žiada ho v celom
rozsahu zamietnuť a rovnako tak nárok na nemajetkovú ujmu, lebo je nepreukázaný, pretože absentuje
kvalifikovaná príčinná súvislosť medzi existenciou nemajetkovej ujmy a nezákonným rozhodnutím, od

ktorého žalobca odvíja svoj nárok.

Poukázala na to, že primárnym predpokladom uplatnenia nároku na náhradu škody v zmysle
zák. č. 514/2003 Z. z. je kumulatívne splnenie troch kritérií a to preukázanie skutočnosti, že bolo
vydané nezákonné rozhodnutie alebo došlo k nesprávnemu úradnému postupu, vznik škody, prípadne

nemajetkovej ujmy a kauzálny nexus medzi týmito podmienkami. Náhrada škody zahŕňa aj náhradu
účelne vynaložených trov konania, ktoré vznikli v konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému
postupu, ak tieto trovy konania priamo súviseli s nesprávnym úradným postupom a boli účelne
vynaložené. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
pred príslušným orgánom.

9. K nároku na náhradu škody v podobe neuznaných trov právneho zastúpenia vo výške 1.172,92 eur
žalovaná poukázala na to, že žalobca bol v trestnom konaní zastúpený advokátom JUDr. Júliusom
Kvetanom, ktorý vyúčtoval odmenu za jeho zastúpenie a vystavil faktúru dňa 6. 2. 2024. Žalobca
vyplatenie odmeny deklaroval príjmovým pokladničným dokladom advokáta z 21. 8. 2020. Advokát si

však uplatnil nesprávne vyčíslenú výšku odmeny za jednotlivé úkony právnej pomoci, lebo v zmysle §
1 ods. 4 vyhl. č. 655/2004 Z. z. je výpočtovým základom na účely výpočtu tarifnej odmeny advokáta za
zastupovanie klienta v trestnom konaní a konaní o priestupkoch priemerná mesačná mzda zamestnanca
hospodárstva SR za 1. polrok kalendárneho roka, ktorý o 3 roky predchádza roku určujúcemu výpočtovýzáklad podľa ods. 3. Advokát použil nesprávny výpočtový základ a preto mu odmena za úkony
realizované v r. 2020 prislúcha namiesto uplatňovanej sumy 82,50 eur iba vo výške 73,66 eur. Obdobne
postupovalJUDr.JúliusKvetanajpriúkonochprávnejslužbyvykonanýchvr.2021,zaktorésiuplatňoval

sumu 90,75 eur namiesto sumy 76,75 eur a za úkony v r. 2022 si nesprávne uplatňoval sumu 85,96 eur
namiesto sumy 81,67 eur. Aj keď náhrada za stratu času v rozsahu 4 polhodiny vo výške 15,35 eur za 1
polhodinu nie je vo vyúčtovaní špecifikovaná, je zrejmé, že advokát účtoval náhradu straty času za cestu
na verejné zasadnutie Krajského súdu v Prešove a späť, ktoré sa konalo 8. 9. 2022. Obhajca má nárok
na náhradu vo výške 1/60-iny výpočtového základu, čo predstavuje suma 18,12 eur. Keďže si obhajca

účtoval len sumu 61,40 eur, nemožno mu priznať viac a túto položku žalovaná považovala za oprávnenú.

Pokiaľ ide o sumu 300,- eur, ktorú žalobca uhradil JUDr. Kvetanovi, išlo o sumu uplatňovanú nad rámec
fakturovanej odmeny vo výške 1.256,32 eur bez toho, aby bolo zrejmé, za aké úkony právnej pomoci
si tento nárok uplatňuje. Bez preukázania súvislostí uplatneného nároku s trestným stíhaním žalobcu,
žalovaná tento nárok neuznala a rovnako tak neuznala odmenu za jednotlivé úkony právnej služby nad

rámec zákonného nároku v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z. z..

10. K nároku na vyplatenie sumy 375,62 eur, ktorá predstavuje odmenu za zastupovanie advokátkou
JUDr. Janou Šepeľovou v priestupkovom konaní, žalovaná uviedla, že táto advokátka pri výpočte tarifnej
odmeny nerešpektovala ust. § 1 ods. 4 vyhl. č. 655/2004 Z. z. a namiesto odmeny vo výške 44,25 eur za

1 úkon účtovala sumu 52,17 eur. Rovnakým spôsobom nesprávne účtovala aj odmenu za režijný paušál
a správne by mala nárok len na odmenu vo výške 328,10 eur (6 x úkony právnej služby po 44,25 eur
a 5 x režijný paušál 62,60 eur). Tento nárok však žalovaná v celosti neuznala z dôvodu, že postúpenie
veci inému orgánu, ak k takémuto rozhodnutiu došlo preto, že sa nenaplnil predpoklad o spáchaní
trestného činu obvineným, má síce rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania

a vznesení obvinenia pre nezákonnosť, avšak právoplatnosťou rozhodnutia o postúpení veci inému
orgánu trestné konanie končí a zanikajú účinky rozhodnutia o začatí trestného stíhania a vznesení
obvinenia.

11. Uplatnené trovy konania vo výške 362,- eur vyplatené JUDr. Slavomírovi Hrubišákovi za zastúpenie

v konaní o náhradu škody za prípravu a prevzatie veci a za podanie návrhu o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody, nie je podľa žalovanej možné považovať za uplatnené v súlade so zákonom.

Poukázala na § 18 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z. z., podľa ktorého súčasťou trov konania sú aj trovy
právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie,

ktorá sa učí ako tarifná odmena advokáta. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom. Tento nárok preto žalovaná
považovala za nezákonný. Žiadala v tejto časti žalobu zamietnuť.

12. K nároku na náhradu nemajetkovej ujmy žalovaná uviedla, že poverený príslušník uznesením

ČVS: F./D. z 31. 7. 2020 vzniesol žalobcovi obvinenie pre skutok, ktorý právne kvalifikoval ako prečin
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. v súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156
ods. 1 Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák., formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr.
zák.. Predmetné uznesenie o vznesení obvinenia bolo žalobcovi oznámené doručením jeho písomného
vyhotovenia dňa 6. 8. 2020. Obvineným podanú sťažnosť dozorujúca prokurátorka uznesením 2Pv

284/2020/7702 z 14. 9. 2020 ako nedôvodnú zamietla. Prípravné konanie bolo ukončené podaním
obžaloby dňa 10. 12. 2020 na Okresný súd Humenné, ktorý rozsudkom z 24. 2. 2022 sp. zn. 3T/69/2020
uznal žalobcu vinným za spáchaný skutok a uložil mu peňažný trest vo výmere 160,- eur, ktorý v prípade
zmarenia bol nahradený trestom odňatia slobody vo výmere 1 mesiaca. Na základe podaného odvolania
Krajský súd v Prešove uznesením 3Tdo/18/2022 z 8. 9. 2022 predmetný rozsudok zrušil a vec postúpil

Okresnému úradu Humenné s konštatovaním, že v žalovanom skutku nešlo o trestný čin, ale skutok by
mohol byť prejednaný ako priestupok.

K samotnej výške nemajetkovej ujmy 5.000,- eur, vzhľadom na dôvody uvádzané žalobcom, žalovaná
uviedla, že nemajetkovú ujmu je možné s prihliadnutím na rozhodovaciu prax súdov chápať ako

psychické útrapy, poníženie alebo inú citovú ujmu, ktorú poškodená osoba utrpela v dôsledku trestného
stíhania. Za závažnú ujmu treba považovať ujmu, ktorú fyzická osoba vzhľadom na okolnosti, za ktorých
k porušeniu práva došlo, intenzitu zásahu, jeho trvanie alebo dopad a dôsledky, považuje za ujmu
značnú. Pritom však nie sú rozhodujúce subjektívne pocity žalobcu, ale objektívne hľadisko, teda to,či by predmetnú ujmu takto v danom mieste a čase vnímala aj každá iná fyzická osoba. Zásah má
závažné dôsledky vtedy, keď ním bola v značnej miere znížená dôstojnosť alebo vážnosť fyzickej osoby
v spoločnosti alebo do práva na súkromie, pričom tento negatívny – difamačný následok nie je jediným

právne akceptovateľným prejavom závažnosti ujmy spôsobenej fyzickej osobe na týchto chránených
právach.

Žalovaná poukázala, že žalobca sa protiprávneho konania dopustil, lebo krajský súd konštatoval, že bez
dôvodných pochybností bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že sa skutočne dostal do fyzického

konfliktu s poškodeným, ktorého fyzicky napadol s doposiaľ nestotožnenými páchateľmi a podstatou
prečinu výtržníctva je totižto dopustenie sa výtržnosti alebo hrubej neslušnosti verejne alebo na mieste
verejne prístupnom a to slovne alebo fyzicky, pričom Trestný zákon vymenúva len demonštratívne rôzne
podoby takejto výtržnosti. Žalovaná trvala na tom, že žalobca poškodeného fyzicky napadol a nie je
pochybnosť o tom, že k incidentu došlo verejne, resp. na verejne prístupnom mieste, čím naplnil znaky
skutkovej podstaty prečinu výtržníctva z hľadiska stupňa prečin jej objektívnej stránky, podľa uvedeného

zákonného ustanovenia. Naplnené boli aj ďalšie obligatórne znaky skutkovej podstaty žalovanej trestnej
činnosti, keď obžalovaný je plne trestne zodpovedný subjekt z hľadiska veku a príčetnosti, ktorý
porušil objekt chránený Trestným zákonom, ktorý je v prípade tohto trestného činu verejný poriadok,
pokojné spolunažívanie medzi občanmi a pri tejto podobe trestného činu výtržníctva sčasti aj zdravie
jednotlivca. Svojho konania sa dopustil úmyselne, vo forme priameho úmyslu a medzi jeho konaním

a spôsobeným následkom existuje nepochybne príčinná súvislosť. Konajúci súd až aplikáciou ust. §
10 ods. 2 Trestného zákona, skúmaním materiálnej stránky, teda či ide o tak závažné konanie, ktoré
presahuje mieru nepatrnosti, a teda či svojou závažnosťou dosahuje intenzitu trestného činu, postúpil
vec na prejednanie priestupku. Následne samotná skutočnosť, že správny orgán okresný úrad, odbor
všeobecnej vnútornej správy nesprávnym procesným postupom v administratívnom konaní, za situácie,

keď pripustil sugestívne otázky zo strany obhajkyne JUDr. Šepeľovej vo vzťahu k výsluchu jednotlivých
svedkov, dokazovanie dostal do fázy protichodných tvrdení dvoch skupín a nesprávne vyhodnotil vo
veci vykonané dokazovanie a konanie zastavil podľa § 76 ods. 1 písm. c) Zákona o priestupkoch,
lebo spáchanie priestupku, o ktorom sa koná, nebolo obvinenému preukázané. Podľa názoru žalovanej
v danom prípade správny orgán pripustil subjektívne otázky pri vykonanom dokazovaní a nemal na ne

prihliadať.

Žalovaná poprela tvrdenia žalobcu o tom, že bol pod neustálym nátlakom a vyrušovaním políciou
vrátane návštev v obydlí, kde časté policajné razie videli susedia, čo spôsobilo podozrenia susedov
z bezprostrednej hrozby jeho voči nim a považovala ich za účelové a absolútne nepravdivé. V danom

prípade bolo skrátené vyšetrovanie realizované štandardnou formou písomnými predvolaniami a neboli
uplatňovanéžiadneinvazívneprostriedky,napodkladektorýchtietoskutočnostižalobcauvádza,pretože
na ne nebol dôvod.

Žalovaná uviedla, že žalobca bol aj pred trestným stíhaním, od ktorého odvíja svoj nárok, trestne

stíhaný pre rovnaký prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a uznesením Okresného
súdu Humenné sp. zn. 1T/69/2018 bola vec postúpená okresnému úradu na prejednanie priestupku.
U žalobcu teda nejde o prvé protiprávne konanie rovnakého charakteru a preto trestné stíhanie, od
ktoréhoodvíjasvojnárok,nebolospôsobiléujmy,ktorúžalobcapopisuje.Ďalejpoukázalanato,žepodľa
výpisu z ústrednej evidencie priestupkov mal žalobca evidovaných 9 záznamov o spáchaní priestupku

atedanejdeoosobu,ktorábysadočasuvedenéhotrestnéhostíhanianedostaladorozporusozákonom
a teda bezúhonnú tak, ako to formálne uvádza žalobca len na základe výpisu z registra trestov.

Nárok na nemajetkovú ujmu považovala žalovaná za nedôvodný, nepreukázaný pre chýbajúci
obligatórny kauzálny nexus. Uviedla, že absentuje kvalifikovaná príčinná súvislosť medzi existenciou

nemajetkovej ujmy, ktorú si žalobca uplatňuje a nezákonným rozhodnutím, od ktorého odvíja svoj
nárok a prípadný zásah do jeho práv, ktorý za vyššie popísaných okolností prípadu vyhodnotiac
intenzitu zásahu, jeho trvanie, dopad a dôsledky, považuje za nedôvodný. Nemožno len formálne
konštatovať s ohľadom na výsledok a dĺžku konania v tejto procesnej fáze pri tejto dôkaznej situácia
vznik nemajetkovej ujmy, ktorý nebol preukázaný a nebol uňho spôsobilý vyvolať ujmu na osobnostných

právach a to znížením jeho dôstojnosti a vážnosti v spoločnosti a preto žiadala žalobu zamietnuť v celom
rozsahu.13. Žalobca k vyjadreniu žalovanej uviedol, že musel uhradiť odmenu advokátke JUDr. Šepeľovej, ktorá
ho zastupovala v priestupkovom konaní, lebo je v príčinnej súvislosti s vznesením obvinenia, ktorého
následkom sú všetky náklady s tým spojené, vrátane priestupkového konania.

Tvrdenie žalovanej, že niekoho iného napadol, je nepravdivé, lebo bol napadnutý a len sa bránil. Pred
vznesením obvinenia nebol chorý, v čase trestného stíhania mal depresie a pravidelne navštevoval
psychiatrickúambulanciuaužívalliekynadepresiu.Bolpodneustálymnátlakompolície,vrátanenávštev
v obydlí, čo vedia dosvedčiť členovia rodiny a susedia. Trestné konanie bolo spúšťacom všetkého, čo

je v príčinnej súvislosti s následkom, traumou, ktorú pretrpel a zasiahla ho v takom rozsahu do jeho
osobnosti, že má nárok na majetkovú ujmu v peniazoch.

Pokiaľ ide o skutok opísaný v obžalobe z 30. 5. 2018, tak išlo o podobný prípad, kedy sa žalobca iba
bránil a súd vec postúpil na priestupkové konanie. Keďže nechcel mať s tým už nič spoločné, lebo mu
to ničilo duševné zdravie, tak zaplatil minimálnu pokutu a ďalej to neriešil.

K 9 záznamom o spáchaní priestupku sa vyjadril tak, že išlo o dopravné priestupky, lebo pracoval ako
vodič z povolania a mesačne najazdil od 4 do 5000 km.

Suma 362,- eur je odmena za jeho zastupovanie advokátom za prípravu a podanie veci na prokuratúru.

14. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so spisom tunajšieho súdu sp. zn. 3T/69/2020,
s rozhodnutím Okresného úradu Humenné o priestupku, s listinnými dôkazmi o trovách trestného
a priestupkového konania, s lekárskymi správami žalobcu, s výpisom z jeho registra trestov,
s oznámením generálnej prokuratúry o výsledku nároku na predbežné prerokovanie škody

a nemajetkovej ujmy, vypočul žalobcu, oboznámil sa s čestnými vyhláseniami svedkov A. B., E. E. a G.
E., vypočul svedkov H. I. a J. K., oboznámil sa so správou o povesti žalobcu, s jeho vyjadrením, ako aj
s dodatočným vyjadrením žalovanej a zistil nasledovaný skutkový stav.

15. Obvodné oddelenie PZ v Humennom uznesením ČVS: F./D. z 31. 7. 2020 vznieslo voči žalobcovi

obvinenie pre skutok, ktorý bol právne kvalifikovaný ako prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a)
Tr. zák. v súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14
ods. 1 Tr. zák., formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák.. Predmetné uznesenie mu bolo doručené
dňa 6. 8. 2020 a žalobca voči nemu podal sťažnosť, ktorú dozorujúca prokurátorka uznesením 2Pv
284/20/7702 z 14. 9. 2020 zamietla ako nedôvodnú podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por.. Prípravné

konanie bolo ukončené podaním obžaloby prokurátorky z 10. 12. 2020 na Okresný súd Humenné.

16. Na Okresnom súde Humenné sa konanie viedlo pod sp. zn. 3T/69/2020-338 a súd rozhodol
rozsudkom z 24. 2. 2022 tak, že uznal žalobcu za vinného, že dňa 13. 6. 2020 v čase okolo 4.00 hod. na
L.M.N.D.spolusďalším,doposiaľnestotožnenýmpáchateľompotom,čosaO.G.popredchádzajúcom

slovnom provokovaní snažil údermi päsťou ruky zaútočiť na A. B., sa ten jeho úderom vyhol, pričom
došlo k pádu O. G. na zem, kde ho A. B. spolu s nestotožneným páchateľom fyzicky napadol a to údermi
päsťami a kopancami a keď sa O. G. snažil pomôcť E. G., tak došlo aj k jeho napadnutiu údermi päsťou
a najmenej jedným kopnutím do oblasti hlavy, pričom O. G. utrpel zranenie a to zlomeninu nosa s
posunom úlomkov, pohmoždenie spánkovej oblasti ľahkého stupňa, pohmoždenie tváre v oblasti uhla

sánky vpravo ľahkého stupňa s dobou liečenia a obmedzenia v obvyklom spôsobe života v trvaní 6 dní
a E. G. utrpel zranenia a to pomliaždenie a povrchovú odreninu v pravej zaušnicovej oblasti a odreninu
v oblasti pravého lakťa s dobou liečenia a obmedzenia v obvyklom spôsobe života po dobu 2 dni.

Dopustil sa prečinu výtržníctva spolupáchateľstvom podľa § 20 k a § 364 ods. 1 písm. a) Trestného

zákona, za čo sa bol uložený na peňažný trest vo výmere 160,- eur a v prípade zmarenia tohto trestu
súd obžalovanému ustanovil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1 mesiaca.

17. Krajský súd v Prešove uznesením č. k. 3To/18/2022-366 z 8. 9. 2022, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňom 8. 9. 2022 zrušil rozsudok Okresného súdu Humenné sp. zn. 3T/69/2020 a trestnú vec

obžalovaného A. B. postúpil Okresnému úradu Humenné, pretože nejde o trestný čin, ale skutok by
mohol byť prejednaný ako priestupok.18. Okresný úrad Humenné, odbor všeobecnej vnútornej správy rozhodnutím č. F./XXXXXXX-XXX z 14.
8. 2023 konanie vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zák.
č. 372/1990 voči A. B. zastavil z dôvodu, že spáchanie skutku, o ktorom sa koná, nebolo obvinenému

z priestupku preukázané.

19. Žalobca predložil do konania faktúru č. 01024 vystavenú JUDr. Júliusom Kvetanom, advokátom,
ktorou si advokát vyúčtoval odmenu za zastupovanie žalobcu v trestnom konaní v celkovej výške
1.256,32eurazároveňpredložildokladotom,žetútosumuadvokátoviuhradil.Rovnakopredložildoklad

– príjmový pokladničný doklad z 21. 8. 2020, ktorým preukázal, že JUDr. Kvetanovi uhradil sumu 300,-
eur na účel: trovy právneho zastupovania.

Žalobca tiež predložil faktúru č. 03023 vystavenú JUDr. Janou Šepeľovou, advokátkou za zastupovanie
žalobcu v priestupkovom konaní na sumu 375,62 eur a zároveň predložil aj výpis z účtu, ktorým
preukázal, že túto sumu advokátke uhradil.

Dokladom z 19. 4. 2024 bolo preukázané, že žalobca uhradil JUDr. Slavomírovi Hrubišákovi sumu 362,-
eur s poznámkou 2 x úkon po 180,93 eur – zastupovanie pred GP.

20. Generálna prokuratúra SR listom z 5. 8. 2024 pod č. VI/4 Gc67/24/1000-5 oznámila žalobcovi

zastúpenému JUDr. Slavomírom Hrubišákom, advokátom, že uznáva nárok na skutočnú škodu, účelne
vynaložené trovy právneho zastúpenia v trestnom konaní vo výške 1.121,02 eur.

Vo vzťahu k uplatneným nárokom zo strany obhajkyne JUDr. Šepeľovej uviedla, že išlo o trovy
priestupkového konania, ktoré nie je možné uznať v rozsahu nároku na náhradu škody spôsobenej

nezákonne vedeným trestným stíhaním.

Rovnako tak uviedla, že uplatnené trovy konania vo výške 362,- eur nie je možné považovať za
uplatnené v súlade so zákonom a opodstatnene. Ide o trovy v súvislosti so žiadosťou o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody, ktoré sú priamo vylúčené ust. § 18 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z. z..

Generálna prokuratúra uviedla, že nárok na úhradu nemajetkovej ujmy vo výške 5.000,-eur neuznáva,
pretože nie je preukázané, že táto ujma vznikla. Nie je dostatočne preukázaný jej vznik a príčinná
súvislosť medzi jej vznikom a uplatneným titulom náhrady škody. Nie sú splnené podmienky na priznanie
nemajetkovej ujmy v peniazoch tak ako to predpokladá ust. § 17 ods. 2., ods. 3 zák. č. 514/2003 Z. z..

Generálna prokuratúra tak uspokojila nárok žalobcu čiastočne a to vo výške 1.121,02 eur.

21. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že cítil veľkú krivdu už v r. 2020, keď sa začalo trestné konanie,
lebo hoci bol napadnutý O. G., ten bol postúpený na prejednanie priestupku, ale voči nemu, ktorý sa iba

bránil útokom, sa začalo trestné konanie.

Keď sa začali úkony prípravného konania, tak mu chodili predvolanky a iné listiny poštou, ktorú vždy
preberal, ale medzitým sa dostavili aj príslušníci polície a povedali, že potrebujú urýchliť trestné konanie
a takýmto spôsobom ho prišli predvolať na výsluch. Nepoprel, že keď mu boli predvolanky zasielané

poštou, tak vedel o čo ide a preberal ich až posledný deň úložnej lehoty, lebo nemal chuť chodiť po
úkonoch trestného konania. Polícia zakaždým, keď sa dostavila do jeho bydliska, zvonila u susedov,
pýtali sa naňho, čo bolo obťažujúce. V tom čase žil v spoločnej domácnosti s matkou a bratom a jeho
matka veľmi zle znášala, keď sa naňho pýtali policajti a nevedela to prijať, lebo je veľmi citlivá. Žalobca
uviedol, že situácia vyústila do toho, že začal chodiť k psychológovi a psychiatrovi a požiadal o pridelenie

sociálneho bytu, do ktorého sa odsťahoval. Jeho matku veľmi trápilo, že k nim chodia policajti, zvonia,
pýtajú sa naňho, zle to prežívala a on sa rozhodol situáciu vyriešiť tým, že sa od nej odsťahoval. Nechcel,
aby jeho matka bola predvolaná na súd a svedčila, lebo je príliš citlivá a niekoľko nocí by kvôli tomu
nespala.

Následkom začatia trestného stíhania bolo aj jeho zhoršenie psychického stavu a poukázal na
predložené lekárske správy. Uviedol, že za psychiatričkou ho poslala obvodná lekárka a liečenie mu
sčasti pomohlo, ale značná úľava uňho nastala až vtedy, keď sa trestné konanie skončilo postúpenímna prejednanie priestupku. V súčasnej dobe už nechodí ani na terapie, ani neberie žiadne lieky a to od
času, keď okresný úrad konanie o priestupku zastavil.

Svoj stav popísal tak, že nemohol poriadne dýchať, mal tlak na hrudníku, v noci nemohol spávať a keď
zaspal, tak mal neustále sny, v ktorých sa vracal k udalosti, ktorá začala trestné stíhanie, najmä sa mu
snívalo o G., ktorý ho napadol. Následkom bolo to, že musel užívať lieky, ktoré vyplývajú z predložených
lekárskych správ.

Uviedol tiež, že mal snúbenecký vzťah, ktorý trval asi 1,5 roka a priateľku G. E. požiadal o ruku a ona
súhlasila. Keď začalo trestné stíhanie, tak sa s ním rozišla a povedala, že nechce s ním mať nič spoločné
a hlavným dôvodom rozchodu bolo prebiehajúce trestné konanie.

Podľa žalobcu došlo aj k zhoršeniu medziľudských vzťahov v bytovom dome, kde v tom čase býval
s matkou a s bratom, lebo susedia mu na pozdrav len kývli hlavou, alebo prešli bez odzdravenia.

O trestnom stíhaní sa dozvedeli tak, že za ním chodili policajti do bytovky a hľadali ho.

Následkom prebiehajúceho trestného konania obmedzil aj kontakt s dovtedajšími kamarátmi, vyhýbal
sa stretávaniu s ľuďmi a nemal chuť vychádzať z bytu. Bol konateľom eseročky, ktorá sa zaoberala
stavebnými činnosťami, ale došlo k zhoršeniu výsledkov, lebo po začatí trestného stíhania išiel do

práce 3, 4 dni, lebo nevládal chodiť, bol unavený, nevyspatý, nebolo mu dobre.

Uviedol, že trvá na náhrade škody za to, čo vyplatil advokátom a tiež na nemajetkovej ujme vo výške
5.000,- eur, lebo ani 50.000,- eur ani 100.000,- eur by mu nenahradilo ujmu, ktorú prežíval, keď chodil
k psychiatrovi.

Na doplňujúce otázky uviedol, že pred začatím trestného konania žil spoločenským životom, chodil
s kamarátmi niekde posedieť, išiel do baru, zabával sa a pod., ale po začatí trestného stíhania s nimi
kontakty obmedzil alebo prerušil úplne.

Predchádzajúce trestné stíhanie vysvetlil tak, že bol s kamarátmi v bare a boli tam traja opití muži, ktorí
napadli jeho kamaráta. On sa medzi nich postavil, došlo k bitke a bolo to kvalifikované ako výtržnosť voči
všetkým zúčastneným. Vec bola postúpená na priestupok, kde zaplatil pokutu 20,- eur a ďalej to neriešil,
lebo chcel mať pokoj. Ostatné priestupky súviseli s vedením motorového vozidla a išlo o dopravné
priestupky.

Rozdiel medzi prvým a druhým trestným stíhaním popísal tak, že prvé trvalo 3 až 4 mesiace a voči
všetkým zúčastneným išlo o výtržnosť, kdežto v druhom prípade bol napadnutý a útočník bol postúpený
na priestupok a voči nemu vzniesli obvinenie z trestného činu. Jeho duševný stav sa začal rapídne
zhoršovať od konfrontácie na polícii, keď tam bol predvolaný aj G., ktorý sa mu vyhrážal.

Vysvetlil, že mu boli zasielané písomnosti s úkonmi trestného konania, pričom zásielky vždy prevzal až
na konci úložnej lehoty a aj napriek tomu mu boli zásielky doručované aj do miesta trvalého bydliska.

22.ŽalobcapredložildokonanialekárskesprávyodMUDr.AmálieBalážiovej,psychiatričkyzobdobiaod

18. 11. 2021 do 3. 2. 2023, podľa ktorých trpel úzkostnou depresívnou symptomatikou potencovanou aj
reaktívne po prežitom negatívnom zážitku a bola mu nasadená farmakologická liečba. Z lekárskej správy
z 18. 11. 2021 vyplýva, že sa dostavil na vyšetrenie pre problémy s náladovosťou, úzkosťami, nočnými
desivými snami, má poruchy spánku, budí sa, má obavy a strach a hlavne v noci, lebo pred rokom
mal potýčku, ktorej to pripisuje. Subjektívne uviedol, že je nervózny a depresívny, má aj silné bolesti

s dolnou končatinou, kvôli čomu navštevuje ortopédiu. Je frustrovaný, nakoľko sa vyhýba spoločnosti,
spoločenským aktivitám, je izolovaný, má málo priateľov, má problémy so spánkom, obavy z budúcnosti,
strach ako ďalej a nezvláda športové aktivity.

Aj z ostatných správ vyplýva, že žalobca popisoval pri stretnutiach s psychiatričkou obavy a úzkosť,

aj strach z toho, že by mohol byť opätovne napadnutý, má nočné mory, je depresívny, izolovaný, rýchlo
sa unaví a podobne. Opakovane udával, že má strach zo spánku a hlavne z toho, čo zažil, že došlo
k potýčke a má obavy, že sa to môže zopakovať a bojí sa násilia.Záver psychiatrického vyšetrenia v uvedenej dobe bol taký, že žalobca trpí úzkostnou depresívnou
poruchou, ťažká forma.

23. Žalobca predložil výpis z registra trestov Generálnej prokuratúry SR, podľa ktorého nemá záznam
v registri trestov.

Žalobca predložil aj správu o povesti z 18. 8. 2020, vypracovanú Mestskou políciou Humenné pre účely
trestného konania, v zmysle ktorej podľa susedov s nimi vychádza dobre a nemajú vedomosť o tom, aby

požíval alkoholické, návykové alebo psychotropné látky. V správe sa tiež uvádza, že hliadka mestskej
polície opakovane bola na adrese trvalého bydliska žalobcu, ale nikto jej neotváral. V r. 2018 bol riešený
za priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.

24. Žalobca predložil do konania čestné prehlásenie svedka A. B. (ktorý je jeho bratom), ktorý uviedol,
že v r. 2020 boli u nich viac než časté návštevy polície a vie o tom, lebo väčšinou otváral dvere on alebo

jeho matka, s ktorou všetci žili v spoločnej domácnosti. Policajti buď doručovali zásielky alebo zisťovali,
či je brat doma. Raz od neho chceli, aby zásielku prevzal za brata, čo odmietol. Uviedol tiež, že jeho
brat znášal návštevy polície ťažko, ako aj jeho matka, ktorá mala oňho obavy a mali medzi sebou z toho
dôvodu nezhody. Potvrdil, že brat navštevoval psychiatra, odsťahoval sa zo spoločného bytu a rozišiel
sa so snúbenicou.

25. V čestnom prehlásení E. E., ktoré bolo súdu predložené, tento uviedol, že je susedom žalobcu a bol
svedkom návštev polície na adrese trvalého bydliska. Celkovo uňho polícia zvonila dvakrát a to preto,
že hľadali žalobcu, pričom raz im otváral vchodové dvere do bytového domu a raz zvonili priamo uňho.
V ďalšom prípade sa ho suseda pani O. na chodbe pýtala, že kvôli čomu boli u B. policajti a že sa boli

u nej naňho pýtať, kde býva a aký je. Vtedy sa v bytovke rozprávalo, že B. niečo spravil, preto tam toľko
chodí polícia.

26. Žalobca predložil aj čestné vyhlásenie G. E., ktorá uviedla, že je jeho bývalou snúbenicou a mali
vzťah od r. 2017. Potvrdila, že žalobca mal v r. 2020 konflikt v meste, v dôsledku čoho bol trestne stíhaný,

ale stále tvrdil, že neprávom. Následne sa situácia v ich vzťahu zhoršila, rovnako tak vzťah žalobcu
s jeho matkou. Dôvodom boli časté návštevy polície u nich doma, na základe čoho sa žalobca s mamou
hádali a jeho matka z toho bola nešťastná. Ona sama bola svedkom ako polícia zvonila do bytu žalobcu,
keď tam bola na návšteve a jeho matka jej povedala, že už aj susedia o ňom hovoria ako o bitkárovi.
Potvrdila, že žalobca mal kvôli tomu zdravotné problémy, neskôr sa začal uzatvárať do seba a prestal

komunikovať aj s ňou. Vo vzťahu to bolo už ťažšie a ťažšie, lebo spolu prestali tráviť čas a komunikovali
veľmi málo. Žalobca hľadal pomoc u psychológa a aj keď sa mu snažila pomôcť, nešlo to, lebo bral
lieky a komunikoval s ňou len minimálne. V r. 2021 požiadal žalobca o mestský byt, kde spolu ešte žili,
ale napokon sa rozišli, lebo žalobca nechcel nikam chodiť, nekomunikoval s ňou, uzatváral sa do seba,
trpel depresiami, bral lieky, v noci nespal a mala pocit, že ju už neľúbi. Na základe týchto skutočností

sa v r. 2022 rozišli.

27. Svedok H. I., uviedol, že v minulosti pracoval na Obvodnom oddelení PZ Humenné a pracovne
prišiel so žalobcom do kontaktu, lebo sa riešila potýčka na L. M. N. D.. Žalobca bol obvinený a pán G.
bol poškodený, pričom vec skončila podaním návrhu na obžalobu. V rámci trestného konania sa robili

trestné úkony, vrátane konfrontácie aj rekognícii. Žalobca bol na tieto úkony predvolávaný štandardne
prostredníctvom slovenskej pošty, ale aj prostredníctvom príslušníkov polície. Svedok uviedol, že sa
snažil komunikovať so žalobcom telefonicky, ale neúspešne, preto mu boli zásielky doručované poštou,
avšak preberal ich až posledný deň úložnej lehoty. Keďže bolo potrebné urýchliť vyšetrovanie a dodržať
procesnélehoty,niektorézásielkyboližalobcovi doručovanéajprostredníctvomhliadkyOOPZ.Nevedel

sa presne vyjadriť k tomu, koľkokrát takým spôsobom žalobcovi bola doručovaná zásielka, lebo mal aj
obhajcu a niektoré úkony boli zabezpečované prostredníctvom neho. Niektoré predvolanky mohli byť
žalobcovi doručované aj pri procesných úkonoch, na ktorých bol osobne prítomný. Svedok tiež uviedol,
že žalobca naňho pôsobil si sebavedomo, až arogantne, ale nebol voči nemu zaujatý, pričom uviedol,
že je možné lehoty skracovať, ak osoba nespolupracuje.

28. Svedok J. K. uviedol, že v r. 2020 až 2022 bol konateľom eseročky, pre ktorú žalobca ako živnostník
vykonával určité práce. Prichádzal s ním do kontaktu osobne na dennej báze a videl, že sa menilo jeho
správanie a najmä psychický stav. Zmena jeho správania spočívala v tom, že bol úzkostlivý, niekedytrocha nervózny a ustráchaný. Niekedy sa stalo, že bezdôvodne nenastúpil do práce a neozval sa aj
týždeň, pričom takéto správanie predtým nebolo uňho obvyklé. Svedok uviedol, že to pripisoval tomu, že
chodí na políciu. Správanie žalobcu sa zmenilo k horšiemu a prejavovala sa aj tým, že menej často spolu

chodili von, aj keď žalobca mu pre to neuviedol žiadne dôvody. Svedok potvrdil, že mal vedomosť o tom,
že sa rozišiel aj so snúbenicou a vydedukoval, že to bolo následkom bitky, ktorej sa žalobca zúčastnil.

29. K stanovisku žalovanej sa žalobca vyjadril aj písomne tak, že netvrdil, že policajti ho navštevovali
v priebehu 2 rokov, ale že svedkovia v čestných vyhláseniach potvrdili, že k nim chodila polícia často

a hlavne to, že sa v priebehu 2 rokov trápil, mal nezhody doma s matkou, aj zdravotné ťažkosti a že
sa rozišiel so snúbenicou.

Keďže preberal zásielky adresované poštou aj chodil na procesné úkony na políciu, tak nevidel dôvod
návštevy polície na adrese trvalého bydliska, čo potvrdil aj vyšetrovateľ H. I.. Z dôvodu, že chceli urýchliť
vyšetrovanie,takmuskracovalilehotyna3dni,hociostatnímaliodbernúlehotu10dní.Policajnéhliadky,

ktoré k nemu chodili na adresu trvalého bydliska, mu zničili súkromný život, psychické zdravie, vzťahy
v rodine, v susedstve, aj v snúbeneckom vzťahu. Poukázal na to, že bol predvolávaný opakovane na
úkony trestného konania, lebo trikrát mu bolo doručené oznámenie o záverečnom preštudovaní spisu,
bol predvolaný na konfrontáciu, rekogníciu a opakované výpovede svedkov.

Uviedol, že predchádzajúce priestupky nemali žiaden vplyv na jeho dobrú povesť u susedov, ktorí podľa
správy mestskej polície potvrdili, že s nimi vychádza dobre, nepožíva alkoholické alebo psychotropné
látky. Dobrú povesť u susedov stratil až začiatkom trestného stíhania v r. 2020 – 2023, kedy o ňom
rozprávali, že je bitkár a prestali s ním komunikovať, aj ho zdraviť.

30. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení uviedla, že trestné stíhanie začalo 13. 6. 2020, kedy
žalobca nevystupoval v procesnom postavení obvineného a trestné stíhanie voči nemu začalo až 31. 7.
2020, kedy bol v postavení obvineného vypočutý 3. 9. 2020. Vyšetrovanie bolo ukončené záverečným
preštudovaním spisového materiálu 25. 11. 2020. K osobnému doručovaniu zásielok žalobcovi došlo v 3
prípadoch, čo je preukázané svedeckou výpoveďou svedka H. I.. Správu o povesti vypracovala mestská

polícia a nie poverený príslušník OO PZ. Žalobca nepreukázal, ktorí susedia ho považovali za bitkára
a akým spôsobom sa to dozvedeli.

Závažnosť následkov v spoločenskom uplatnení žalobcu nebola preukázaná a z lekárskych správ
nevyplýva, že pocity žalobcu boli následkom prebiehajúceho vyšetrovania, či trestného konania a už

vôbec nie z návštev polície. Podľa žalovanej z lekárskych správ vyplýva, že žalobca má obavy z násilia
a vracia sa v snoch k udalosti, ktorá začala trestné stíhanie. Stav žalobcu súvisel s osobou poškodeného
a absentuje príčinná súvislosť medzi vedeným trestným stíhaním a jemu spôsobených zdravotných
komplikácií. Žalovaná znova poukázala na odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v Prešove, v zmysle
ktorého sa žalobca dostal do fyzického konfliktu s poškodeným, ktorého fyzicky napadol a nie je

pochybnosť o tom, že k incidentu došlo verejne, čím naplnil znaky skutkovej podstaty prečinu
výtržníctva.

Žalovaná poukázala na to, že pre poskytnutie peňažnej formy nemajetkovej ujmy platí, že táto je len
subsidiárna a nastupuje v prípade, ak dostatočným prostriedkom nápravy nie je samotné konštatovanie

porušenia práva a nemajetkovú ujmu je možné uspokojiť inak. Výška sa odvíja od konkrétnych
skutkových okolností každého individuálneho prípadu na základe vykonaných dôkazov.

Žalobca musí preukázať príčinnú súvislosť s vedeným trestným stíhaním (nie situáciou, ktorá má svoj
pôvod v skutkových okolnostiach, pre ktoré sa trestné stíhanie viedlo) a to v jednotlivých oblastiach

jeho života, ako aj súčasne, že zadosťučinenie v inej ako peňažnej podobe nie je dostatočné. Na
základe tvrdených skutočností žalobcu nemožno vyvodiť záver, že samotné trestné stíhanie závažným
spôsobom ovplyvnilo doterajší život žalobcu a že by svojím rozsahu a intenzitou predstavovalo značný
zásah do jeho osobnostných práv a malo závažné dopady na jeho spoločenské uplatnenie, ktoré by
odôvodňovalo priznanie nemajetkovej ujmy.

31. Na pojednávaní dňa 24. 3. 2025 bolo vykonané dokazovanie prečítaním listiny – Výpisu z ústrednej
evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR, pričom išlo o priestupky z rokov 2013 až 2016, za ktorému boli uložené pokuty vo výške 20, resp. 30,- eur a tiež priestupky v rokoch 2016 – 2020, pričom išlo
o priestupky v cestnej premávke, za ktoré mu boli uložené pokuty od 10,- eur do 100,- eur.

Na uvedenom pojednávaní tiež boli oboznámené listiny z vyšetrovacieho spisu, záznam o jeho
preštudovaní z 25. 11. 2020, ktorého sa žalobca zúčastnil a tiež to, že žalobca prevzal upovedomenie
o úkone z 19. 10. 2020 s tým, že ho žalobca prevzal, lebo bol prítomný na inom vyšetrovacom úkone.

32. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len Zákon č. 514/2003 Z. z.), štát zodpovedá za
podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem
tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím.

Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 4 ods. 1 písm. f) zák. č. 514/2003 Z. z., vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu
spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo
v správnom konaní.

Podľa § 5 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z., právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 6 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým

bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,

o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 16 ods. 4 zák. č. 514/2003 Z. z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody

alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán
písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde
môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný a z titulu,
ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok

z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najneskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovanie
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

Podľa § 17 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis

neustanovuje inak.

Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie
je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné

uspokojiť ju inak.

Podľa ods. 3 cit. ustanovenia, výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa ods. 2 sa určuje s
prihliadnutím najmä na písm. a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a
pracuje, písm. b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, písm. c) závažnosť

následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, písm. d) závažnosť následkov, ktoré vznikli
poškodenému v spoločenskom uplatnení.Podľa § 18 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z., náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených
trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo
rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení

osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo
trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.

Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia, súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré
zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná

odmena advokáta. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody pred príslušným orgánom.

33. Predmetom daného konania je nárok žalobcu na náhradu škody spôsobenej orgánom verejnej moci
v trestnom konaní, pozostávajúci z náhrady trov vynaložených na zastupovanie obhajcom v trestnom
konaní, v priestupkovom konaní a v konaní o predbežnom prerokovaní nároku a tiež nárok na náhradu

nemajetkovej ujmy.

Žalovaná nárok uznala čo do základu tým, že vyplatila žalobcovi trovy obhajoby v trestnom konaní vo
výške 1.121,02 eur a v prevyšujúcej časti nárok neuspokojila.

34. Na základe vykonaného dokazovania súd rozhodol, že nárok žalobcu je čo do základu dôvodný a
v zmysle § 4 ods. 1 písm. f) zák. č. 514/2003 Z. z. zaňho zodpovedá Generálna prokuratúra SR, ktorá
koná v mene Slovenskej republiky

35. Táto skutočnosť nebola medzi stranami sporná a je v súlade s rozsudkom Najvyššieho súdu SR

zo 14. 10. 2015 sp. zn. 8Cdo/289/2014 uverejnený v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a súdov SR
pod č. 1/2016. Napokon tým, že žalovaná v predsporovom konaní uhradila žalobcovi časť nároku a to
náhradu vynaložených trov v trestnom konaní, nebolo spornou skutočnosťou to, že je vo veci vecne
pasívne legitimovaná.

36. Keďže bolo preukázané, že voči žalobcovi bolo vznesené obvinenie, voči uzneseniu podal
sťažnosť, ktorá bola príslušnou prokurátorkou zamietnutá a následne prokurátor podal obžalobu, pričom
výsledkom trestného konania bolo postúpenie veci na prejednanie priestupku a priestupkové konanie
bolo zastavené, súd rozhodol, že nárok uplatnený žalobcom je čo do základu dôvodný. Zároveň bolo
preukázané, že žalobca uplatnil žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, ktorej bolo

čiastočne vyhovené, lebo žalovaná uhradila sumu 1.121,02 eur.

Právne žalobca uplatnený nárok odôvodnil ust. § 3 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z., t. z. že ide o škodu,
ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci nezákonným rozhodnutím.

Podľa § 6 ods. 1 Zák. č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť
príslušným orgánom.

37. Zákon 514/2003 Z. z. výslovne neupravuje nárok na náhradu škody v prípade oslobodenia

obžalovaného spod obžaloby. Judikatúra súdov však dospela k záveru, že ide o špecifický prípad
zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú začatím a vedením trestného stíhania, pri ktorom treba
vychádzať z analogického výkladu úpravy najbližšej a to z úpravy zodpovednosti za škodu spôsobenú
nezákonným rozhodnutím. Rovnaký význam ako zrušenie právoplatného uznesenia o vznesení
obvinenia pre nezákonnosť má v tomto zmysle tiež zastavenie trestného stíhania alebo oslobodenie

spod obžaloby. Skutočnosť, že nedošlo k zrušeniu rozhodnutia, ktorým sa začína trestné stíhanie na
tom nič nemení. Podstata nároku na náhradu škody sa totiž v tomto prípade neviaže na správnosť či
nesprávnosť postupu orgánov činných v trestnom konaní pri začatí trestného stíhania, ale na samotný
výsledok trestného stíhania. (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/194/2010)

Z hľadiska výkladu teologického, vychádzajúceho zo zmyslu a účelu právneho predpisu, ktorým je v
prípade uvedeného zákona ochrana základného práva na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom v zmysle čl. 46 ods. 3 Ústavy SR, nemožno
lipnúť na formálnom zrušení (zmene) tvrdeného nezákonného rozhodnutia, ale je potrebné splnenietejto podmienky vykladať extenzívne. Za ústavne konformný treba preto považovať výklad, podľa
ktorého v prípade posudzovania zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím o začatí
trestného stíhania a vznesení obvinenia, postúpenie veci inému orgánu, ak k takému rozhodnutiu došlo

preto, že sa nenaplnil predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným, má rovnaké dôsledky ako
zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia pre nezákonnosť. Právoplatnosťou
rozhodnutia o postúpení veci inému orgánu trestné konania končí. To znamená, že zanikajú účinky
rozhodnutia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia a zrušenie takéhoto rozhodnutia sa
zároveňztohodôvodustávabezpredmetným(nadbytočným).Postúpenímveciinémuorgánu,zdôvodu,

že výsledky trestného konania ukazujú, že nejde o trestný čin, zároveň znamená, že podozrenie zo
spáchania trestného činu sa nepotvrdilo a vyšla tak najavo nezákonnosť rozhodnutia o začatí trestného
stíhania a vznesení obvinenia.

Pre vznik nároku na náhradu škody spôsobenej v trestnom konaní je pritom rozhodujúca skutočnosť, že
trestné stíhanie neskončilo právoplatným odsudzujúcim rozsudkom a to bez ohľadu na dôvod takéhoto

výsledku. Ide tak o objektívnu zodpovednosť štátu (bez ohľadu na zavinenie), ktorej sa nemožno zbaviť.
Neposudzuje sa teda správnosť rozhodnutia jeho orgánu z hľadiska, či pri rozhodovaní porušil právnu
povinnosť a škodu zavinil. Rozhodujúcim kritériom zákonnosti konania vedeného orgánom verejnej moci
je výsledok tohto konania.

38. Aj Ústavný súd SR zhodne s judikatúrou súdov poukázal na to, že v materiálnom právnom štáte
musí štát niesť objektívnu zodpovednosť za konanie svojich orgánov, ak nimi zasiahol do základných
práv občana. Pre posúdenie nezákonnosti rozhodnutia nie je rozhodujúce ako orgány činné v trestnom
konaní vyhodnotili pôvodné podozrenie, ale to, či sa ich podozrenie v trestnom konaní potvrdilo (nález
Ústavného súdu SR sp. zn. 1ÚS/540/2016 z 13. 12. 2016).

Zák. č. 514/2003 Z. z. zakladá objektívnu zodpovednosť štátu, v dôsledku čoho sa neposudzuje
správnosť rozhodnutia jeho orgánu z hľadiska toho, či pri rozhodovaní porušil právnu povinnosť a škodu
zavinil. Rozhodujúcim kritériom zákonnosti konania vedeného orgánom verejnej moci je výsledok tohto
konania. Teda prichádza do úvahy zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím,

lebo výsledkom trestného konania bolo postúpenie veci na prejednanie priestupku. Trestnoprávna
zodpovednosť žalobcu sa tak nepreukázala.

Ústavnoprávny základ nároku jednotlivca na náhradu škody v prípade trestného stíhania, ktoré
neskončiloprávoplatnýmodsúdením,jepotrebnéhľadaťnielenvčlánku46ods.3ÚstavySRačl.36ods.

3 Listiny základných práv a slobôd, ale aj vo všeobecnej rovine, aj v princípoch materiálneho právneho
štátu. Ak má byť štát považovaný za právny štát, musí niesť objektívnu zodpovednosť za konanie svojich
orgánov, ktorými zasahujú do základných práv jednotlivca. V takejto situácii nie je rozhodné, ako orgány
činnévtrestnomkonanívyhodnotilipôvodnépodozrenie,aleto,čisaichpodozrenieskutočnevtrestnom
konaní potvrdilo (rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. 3ÚS/754/2016).

39. Medzi stranami sporu nebolo spornou skutočnosťou to, či žalobca má nárok na náhradu trov
trestného konania, ale ich výška.

Žalobca uplatnil náhradu škody vo výške 1.172,92 eur, ktorú odôvodnil tým, že ide o nárok na náhradu

trov trestného konania, priestupkového konania a konania o predbežnom prerokovaní nároku.

Žalobca na základe predloženej faktúry uhradil trovy trestného konania JUDr. Júliusovi Kvetanovi,
advokátovi v celkovej výške 1.256,32 eur a k tomu 300,- eur na základe príjmového pokladničného
dokladu, z ktorých žalovaná uhradila 1.121,02 eur. Na základe faktúry vystavenej advokátkou JUDr.

Janou Šepeľovou žalobca uhradil trovy priestupkového konania vo výške 375,62 eur za zastupovanie v
tomto konaní a tiež uhradil JUDr. Slavomírovi Hrubišákovi, advokátovi trovy za uplatnenie predbežného
prerokovania nároku podľa zák. č. 514/2003 Z. z. 362,- eur. Žalobca teda preukázal, že spolu vynaložil
na trovy konania sumu 2.293,94 eur, z ktorej žalovaná uhradila len 1.121,02 eur a preto uplatňoval v
konaní rozdiel, t. z. sumu 1.172,92 eur.

40. Pokiaľ ide o náhradu trov vynaložených na zastupovanie žalobcu v rámci trestného konania, medzi
stranami sporu neboli sporné jednotlivé vykonané úkony tak ako ich určil advokát vo faktúre č. 01024
z 6. 2. 2024, ale výška odmeny za jednotlivé úkony.Žalovaná poukazovala na to, že advokát pri vyúčtovaní odmeny za jednotlivé úkony právnej pomoci
použil nesprávny výpočtový základ a teda dospel k nesprávnej výške odmeny za jednotlivé úkony.

Súd poukazuje na ust. § 18 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z. z., podľa ktorého sa odmena za zastupovanie určí
ako tarifná odmena advokáta. Ide o tarifnú odmenu v zmysle Vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a to v zmysle § 9 tejto vyhlášky.

Podľa § 1 ods. 4 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. výpočtovým základom na účely výpočtu tarifnej
odmeny advokáta za zastupovanie klienta v trestnom konaní a konaní o priestupkoch je priemerná
mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok kalendárneho roka,
ktorý o tri roky predchádza roku určujúcemu výpočtový základ podľa odseku 3.

Na základe faktúry vystavenej advokátom JUDr. Júliusom Kvetanom je zrejmé, že pri určení výšky

tarifnej odmeny použil nesprávny výpočtový základ, pretože za úkony právneho zastúpenia v r. 2020
účtoval sumu 82,50 eur, hoci správne mala byť účtovaná suma 73,66 eur. Rovnako tak za úkony v r.
2021 účtoval advokát nesprávne sumu 90,75 eur, hoci správna odmena za 1 úkon právnej pomoci v
r. 2021 mala byť vo výške 76,75 eur a za úkony v r. 2022 účtoval sumu 85,96 eur za 1 úkon právnej
pomoci, hoci správna výška bola 81,67 eur. Za všetky úkony právnej pomoci uvedené vo faktúre z 6. 2.

2024 mala byť účtovaná odmena v celkovej výške 1.059,62 eur a k tomu mala byť pripočítaná náhrada
za stratu času vo výške 61,40 eur, takže spolu mala byť odmena JUDr. Júliusovi Kvetanovi vyplatená vo
výške 1.121,02 eur tak, ako ju uznala a vyplatila žalovaná v rámci predbežného prerokovania nároku na
náhradu škody. Vykonanie jednotlivých úkonov právnej pomoci nebolo medzi stranami sporné a preto
sa nimi súd nezaoberal.

Žalobca na pojednávaní uviedol, že uplatňuje nárok na vyplatenie odmeny advokátom tak, ako ich
účtovali a ako ju uhradil, lebo nezodpovedá za nesprávne vyčíslenie účtovanej odmeny.

Súd však žalobe nemohol vyhovieť v časti rozdielu účtovanej odmeny pre JUDr. Júliusa Kvetana a

škodou, ktorá žalobcovi z toho titulu bola priznaná vo výške 1.121,02 eur, lebo ust. § 18 ods. 3 zák. č.
514/2003 Z. z. výslovne uvádza, že odmena za zastupovanie sa určí ako tarifná odmena advokáta.

Súd preto žalobu zamietol o zaplatenie sumy 135,30 eur, ktorá by bola rozdielom medzi žalobcom
vyplatenou odmenou advokátovi vo výške 1.256,32 eur a škodou, ktorá mu bola žalovanou uhradená

vo výške 1.121,02 eur.

41. Žalobca uplatnil aj trovy konania vyplatené JUDr. Júliusovi Kvetanovi vo výške 300,- eur dňa 21. 8.
2020 na základe príjmového pokladničného dokladu vo výške 300,- eur. Na tomto pokladničnom doklade
je iba uvedené, že účelom sú trovy právneho zastúpenia, avšak nie je špecifikované, v akom konaní a

za aké úkony táto odmena bola vyplatená.

Keďže žalobca nepreukázal príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vyplatením odmeny
vo výške 300,- eur advokátovi JUDr. Kvetanovi, v tejto časti súd žalobe nemohol vyhovieť.

Na preukázanie nároku na náhradu trov v trestnom konaní nestačí preukázať, že určitá suma bola
advokátovi vyplatená, ale je potrebné preukázať, za ktoré konkrétne úkony a v akej výške bola odmena
vyplatená tak, aby bolo možné posúdiť, či išlo účelne vynaložené trovy za zastupovanie a či tieto trovy
boli účtované v súlade s vyhl. č. 655/2003 Z. z..

Keďže žalobca hore uvedené skutočnosti nepreukázal, súd v tejto časti žalobu zamietol.

42.Žalobcauplatnilajškoduvovýške375,62eurakonáhradutrovpriestupkovéhokonania,ktorévyplatil
advokátke JUDr. Jane Šepeľovej na základe faktúry č. 03023 z 20. 10. 2023.

V zmysle § 18 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených
trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo
rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbaveníosobnej slobody, alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo
trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.

Z citácie hore uvedeného ustanovenia vyplýva, že náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne
vynaložených trov ale len trov konania, v ktorom bola vec postúpená inému orgánu. V danom prípade
ide o trestné konanie, v ktorom krajský súd zrušil rozsudok Okresného súdu Humenné a postúpil vec
Okresnému úradu Humenné, lebo skutok by mohol byť prejednaný ako priestupok. Právoplatnosťou
uznesenia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3To/18/2022, t. j. dňom 8. 9. 2022 bolo trestné konanie

skončené a v rámci konania o náhradu škody v zmysle zák. č. 514/2003 Z. z. možno priznať ako škodu
len účelne vynaložené trovy konania do skončenia konania, v ktorom vec bola postúpená inému orgánu.
Právoplatnosťou uznesenia Krajského súdu v Prešove o postúpení veci zanikli účinky rozhodnutia o
začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia, ktoré je podkladom uplatneného nároku.

Rozdiel medzi trestným a priestupkovým konaním je ten, že v trestnom konaní dochádza k trestnému

stíhaniu konkrétnej osoby, obvineného, až na základe rozhodnutia orgánu verejnej moci – orgánu
činného v trestnom konaní a pred súdom sa obvinený ocitá až na základe uplatnenia obžalovacej zásady
trestného konania, v zmysle ktorej „trestné stíhanie pred súdmi je možné len na základe obžaloby
podanej prokurátorom a teda je právomocou prokurátora, na ktorého páchateľa a pre ktorý skutok podá
obžalobu“. Naproti tomu v prípade priestupkového konania je osoba obvinená z priestupku, len čo

správny orgán vykonal voči nej prvý procesný úkon. Teda priamo zo zákona, bez potreby, aby orgán
verejnej moci, na základe kvalifikovaného podozrenia o spáchaní priestupku konkrétnou osobou, bol
povinný vydať rozhodnutie, ktorým by voči predmetnej osobe začal priestupkové konanie. Samotné
priestupkové konanie môže správny orgán tiež začať na základe návrhu inej osoby, či v dôsledku
postúpenia veci iným orgánom verejnej moci, o ktorých návrhoch a postúpených právnych veciach je

povinný správny orgán rozhodnúť. Obvinenému z priestupku v prípade úspechu v priestupkovom konaní
sa nepriznáva právo na náhradu trov právneho zastúpenia a hotových výdavkov, ktoré bol v tomto
konaní nútený vynaložiť.

Keďže žalobca ako škodu uplatnil sumu 375,62 eur ako trovy priestupkového konania, súd v tejto časti

žalobu zamietol.

Ako náhradu trov konania žalobca uplatnil aj sumu 362,- eur, ktorú vyplatil advokátovi JUDr. Hrubišákovi
za predbežné prerokovanie nároku podľa § 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z.. Náhrada takýchto trov je
však vylúčená priamo ust. § 18 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z. z., podľa ktorého súčasťou trov konania nie

sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom. Z toho
dôvodu súd žalobu aj v tejto časti zamietol.

43. Mimo samotnej náhrady škody žalobca uplatnil v súlade s ust. § 17 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.
z. aj nárok na nemajetkovú ujmu v peniazoch a to vo výške 5 000 eur. Z tohto ustanovenia vyplýva,

že náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch patrí poškodenému za splnenia jediného predpokladu a
to, že iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na
ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, ktorú preto nemožno
uspokojiť inak.

Výška nemajetkovej ujmy sa určuje s prihliadnutím na 1. osobu poškodeného, na jeho doterajší život a
prostredie, v ktorom žije a pracuje, 2. na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
3. na závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, 4. na závažnosť následkov,
ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

44. Vo všeobecnosti pod nemajetkovou ujmou je možné s prihliadnutím na rozhodovaciu prax súdov
rozumieť psychické útrapy, poníženie alebo inú citovú ujmu, ktorú poškodená osoba utrpela v dôsledku
trestného stíhania. Právo domáhať sa takejto náhrady sa priznáva každému, komu škoda alebo ujma
vznikla ako dôsledok nezákonného rozhodnutia orgánu verejnej moci alebo ako dôsledok nesprávneho
úradného postupu takéhoto orgánu.

45. Podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch (t. j. materiálnej satisfakcie) je vždy,
v závislosti na individuálnych okolnostiach daného prípadu existencia závažnej ujmy. Za závažnú ujmu
treba považovať ujmu, ktorú fyzická osoba vzhľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo,intenzitu zásahu, jeho trvanie alebo dopad a dôsledky, považuje za ujmu značnú. Pritom však nie sú
rozhodujúce subjektívne pocity žalobcu, ale objektívne hľadisko, teda to, či by predmetnú ujmu takto
v danom mieste a čase (v tej istej situácii, prípadne spoločenskom postavení a podobne) vnímala ja

každá iná fyzická osoba. Pokiaľ dôjde k neoprávnenému zásahu, má zásah závažné dôsledky vtedy,
keď ním bola v značnej miere znížená dôstojnosť alebo vážnosť fyzickej osoby v spoločnosti alebo do
práva na súkromie, pričom tento negatívny následok nie je jediným právne akceptovateľným prejavom
závažnosti ujmy spôsobenej fyzickej osoby na týchto chránených právach ( rozsudok Krajského súdu
v Košiciach sp. zn. 5Co/30/2017 z 28.11.2017).

46. Výšku nemajetkovej ujmy súd určuje úvahou, avšak nemôže ísť o úvahu nepreskúmateľnú, resp.
svojvoľnú. Určenie výšky nemajetkovej ujmy má byť vzhľadom na okolnosti konkrétneho prípade v
súlade s požiadavkou spravodlivosti. Výška nemajetkovej ujmy nemôže presiahnuť výšku odškodnenia
obete násilného trestného činu.

Po vykonanom dokazovaní a zvážení všetkých preukázaných skutočností súd podanej žalobe čiastočne
vyhovel, lebo mal za to, že samotné konštatovanie porušenie práva nie je v danom prípade dostatočným
zadosťučinením.

47. Žalobcovi bolo vznesené obvinenie uznesením z 31. 7. 2020 a uznesenie Krajského súdu v Prešove,

ktorým bola vec postúpená na prejednanie priestupku, nadobudlo právoplatnosť dňa 8. 9. 2022, t. z. po
viac ako 2 rokoch. Už len samotná dĺžka trestného konania je neprimeraná vzhľadom na skutočnosť,
že sa žalobcovi spáchanie trestného činu, ktoré mu bolo kladené za vinu, nepreukázalo. Preto len
konštatovanie porušenia práva by nebolo dostatočnou satisfakciou. Súd však zohľadnil nielen samotnú
dĺžkutrestnéhokonania,aleajskutočnosti,ktorébolipreukázanéaodôvodňovalipriznanienemajetkovej

ujmy, najmä skutočnosti týkajúce sa zdravotného stavu žalobcu, jeho osobného a partnerského života,
obmedzenie spoločenských kontaktov a zhoršenie pracovného výkonu.

Súd sa nestotožnil s tvrdením žalovanej, že nárok na náhradu nemajetkovej ujmy je nedôvodný a
nepreukázaný, lebo absentuje kvalifikovaná príčinná súvislosť medzi existenciou nemajetkovej ujmy,

ktorú si žalobca uplatňuje a nezákonným rozhodnutím, od ktorého odvíja svoj nárok.

Súd má za to, že nie je možné selektívne pristupovať k uplatneným nárokom na náhradu škody
a nemajetkovej ujmy tak, že na základe rovnakého skutkového základu (nepreukázanie spáchania
trestného činu na základe vzneseného obvinenia – nezákonného rozhodnutia) by súd nárok na náhradu

trov trestného konania priznal ako opodstatnený a nárok na náhradu nemajetkovej ujmy zamietol
ako neopodstatnený. Je potrebné poukázať na skutočnosť, že Generálna prokuratúra SR v rámci
predbežného prerokovania nároku uznala nárok za opodstatnený čo do základu a preto vyplatila
škodu v podobe náhrady trov trestného konania v zákonnej výške. Preto sa súd nemohol stotožniť s
argumentácioužalovanejopotrebezamietnutiažalobyvčastiuplatnenejnemajetkovejujmyspoukazom

na citáciu odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Prešove, ktorý konštatoval, že bez dôvodných
pochybností bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že A. B. sa skutočne dostal do fyzického
konfliktu s poškodeným, ktorého fyzicky napadol a že k incidentu došlo verejne, resp. na verejne
prístupnommieste.Akbytomutakbolo,žalobcabynemalaninároknanáhraduškodyvpodobenáhrady
trov trestného konania, ktoré mu boli pri predbežnom prerokovaní nároku priznané a vyplatené. Ako

vyplýva z citácie rozhodnutí najvyšších súdnych autorít, nie je rozhodné, ako orgány činné v trestnom
konanívyhodnotilipôvodnépodozrenie,aleto,čisaichpodozrenieskutočnevtrestnomkonanípotvrdilo.
Trestné konanie sa neskončilo právoplatným odsúdením a teda nemožno konštatovať, že žalobca nemá
nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, lebo krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval
určité skutočnosti, ktoré v konečnom dôsledku preukázané neboli, lebo priestupkové konanie voči

žalobcovi bolo zastavené z dôvodu, že spáchanie skutku, o ktorom sa koná, nebolo obvinenému z
priestupku preukázané.

Nemožno sa stotožniť ani s argumentáciou žalovanej o hodnotení vykonaného dokazovania v
priestupkovom konaní, keď žalovaná tvrdila, že priestupkové konanie bolo zastavené preto, že orgán

prejednávajúci priestupok pripustil kapciózne otázky zo strany právnej zástupkyne žalobcu. Tu je
potrebné uviesť, že priestupkové konanie je správnym konaním, t. z. bez akejkoľvek intervencie
prokuratúry, ktorá ani nemôže hodnotiť procesný postup a vykonávanie dôkazov v rámci priestupkovéhokonania. Takáto kontrola by bola možná len pri preskúmavaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu
v odvolacom konaní, ktoré v danom prípade nebolo iniciované.

Žalovaná tak pre svoje tvrdenia o tom, že výsledok priestupkového konania bol závislý od kladenia
kapcióznych otázok, nemala žiaden právny základ a súd na tieto tvrdenia nemohol prihliadnuť.

Základom uplatneného nároku však nebolo priestupkové konanie, ktoré žalovaná vo svojom vyjadrení
k žalobe hodnotila a označila ho za nesprávny procesný postup, ale nezákonné rozhodnutie, ktorým je

rozhodnutie o vznesení obvinenia.

48. Pokiaľ ide o samotnú výšku nemajetkovej ujmy, súd vychádzal z kritérií uvedených v ust. § 17 ods.
3 zák. č. 514/2003.

Podľa písm. a) tohto ustanovenia je potrebné prihliadnuť na osobu poškodeného, jeho doterajší život

a prostredie, v ktorom žije a pracuje.

V čase vznesenia obvinenia mal žalobca 25 rokov, pracoval ako živnostník v oblasti stavebníctva, žil v
spoločnej domácnosti so svojou matkou a bratom a bol zasnúbený. Nemal záznam v registri trestov a
preto bol považovaný za bezúhonného, ale súd prihliadol na to, že v minulosti sa dopustil niekoľkých

priestupkov, najmä na úseku cestnej dopravy, ale aj iných, za ktoré mu boli uložené poriadkové pokuty.
Súd preto nevyhovel žalobe v celom rozsahu, ale s prihliadnutím na priestupky spáchané žalobcom v
minulosti nemajetkovú ujmu znížil.

V zmysle horeuvedeného ustanovenia je potrebné prihliadnuť na osobu poškodeného a jeho doterajší

život. Súd preto nemohol nezohľadniť skutočnosť, že žalobca sa už v minulosti dopustil priestupkov
a to nielen na úseku cestnej dopravy, ale aj obdobného priestupku, pre spáchanie ktorého bolo začaté
trestné stíhanie.

Podľa písm. b) citovaného ustanovenia je potrebné prihliadnuť na závažnosť vzniknutej ujmy a na

okolnosti, za ktorých k nej došlo.

Žalobcovi vznikla ujma v súvislosti s vedením trestného stíhania, ktoré trvalo 2 roky a vzhľadom na
samotnú dĺžku trestného konania súd považoval ujmu za závažnú. Ak by okolnosti, za ktorých k ujme
došlo, boli vyhodnotené tak, že vec má byť postúpená na prejednanie priestupku, nedošlo by k začatiu

trestného stíhania, ktoré trvalo viac ako 2 roky.

Podľa písm. c) citovaného ustanovenia je potrebné prihliadnuť na závažnosť následkov, ktoré vznikli
poškodenému v súkromnom živote.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že závažnými následkami v súkromnom živote
žalobcu bolo to, že sa značným spôsobom zhoršil jeho zdravotný stav, ukončil snúbenecký vzťah a
odsťahoval sa zo spoločnej domácnosti, v ktorej dovtedy žil s matkou a s bratom.

Za najzávažnejší následok súd považoval úzkostno-depresívnu poruchu, ktorá bola žalobcovi

diagnostikovaná a liečená. Na základe predložených lekárskych správ mal súd za preukázané, že
žalobca navštívil psychiatrickú ambulanciu 18. 11. 2021 a následne v pravidelných intervaloch, pričom
bola diagnostikovaná úzkostno-depresívna porucha v ťažkej forme, pričom lekárske správy obsahujú
psychický stav žalobcu v danom období a ťažkosti spojené so zhoršením zdravotného stavu, najmä
depresiu, nervozitu, nespavosť, obavy, úzkosť, strach a podobne.

Súd sa nestotožnil so stanoviskom žalovanej, že hore uvedené zhoršenie zdravotného stavu žalobcu
nebolo následkom vedeného trestného stíhania, ale následkom samotného incidentu, ku ktorému došlo
13. 6. 2020. Žalovaná poukázala len na niektoré skutočnosti uvádzané v predložených lekárskych
správach a tvrdila, že žalobca má strach z fyzického kontaktu, lebo sa opakovane a dlhodobo lieči na

ortopédii. Má obavy z násilia a z toho, že situácia sa môže zopakovať a zostane invalidom.

Súd má za to, že ide iba o určité skutočnosti vytrhnuté z kontextu všetkých lekárskych správ, ktoré
žalobca predložil.Je potrebné konštatovať, že k samotnému incidentu došlo 13. 6. 2020 a žalobca navštívil psychiatrickú
ambulanciu na základe odporúčania svojej lekárky 18. 11. 2021. Vo svojej výpovedi žalobca uviedol, že

k zásadnému zhoršeniu zdravotného stavu došlo až po rekognícii s poškodeným na polícii a ovplyvnilo
ho samotná dĺžka trestného konania. Bolo preukázané, že žalobca sa dopustil obdobného konania už
v minulosti, ale nemalo to na jeho zdravotný stav taký zásadný vplyv, lebo ako sám uviedol, u všetkých
aktérov incidentu bol postup rovnaký, t. z. že došlo k postúpeniu veci na prejednanie priestupku, kde mu
bola uložená sankcia v podobe minimálnej pokuty a vec bola uzatvorená veľmi rýchlo.

Žalobca popisoval, že prebiehajúce trestné konanie malo naňho veľmi nepriaznivý vplyv aj z toho
dôvodu, že jemu bolo vznesené obvinenie, ale u pána G. došlo k postúpeniu na prejednanie priestupku.
Žalobca bol pritom od začiatku presvedčený, že sa trestného činu nedopustil a trvalo viac než 2 roky
kým sa táto skutočnosť preukázala. Ak by bolo pravdivé tvrdenie žalovanej o tom, že samotné vedenie
trestného stíhania nemalo na zhoršenie psychického stavu žalobcu vplyv, ale dôvodom bol samotný

incident, zhoršenie zdravotného stavu žalobcu by sa prejavilo hneď po tomto incidente. Podľa názoru
súdu spúšťačom zhoršenia psychického zdravotného stavu žalobcu bolo práve vedenie trestného
stíhania, lebo samotné je zásahom do osobnostných práv fyzickej osoby a vyvoláva strach a neistotu
v súvislosti s uloženým trestom. Prežívanie začatia a vedenia trestného stíhania je u každej fyzickej
osoby individuálne a rovnako tak následky môžu byť rôzne. U žalobcu bolo následkom také zhoršenie

psychického zdravotného stavu, ktoré si vyžadovalo psychiatrickú liečbu.

Nemenej závažným následkom boli aj ďalšie skutočnosti v osobnom živote žalobcu a to, že sa
odsťahoval zo spoločnej domácnosti a tiež ukončenie nielen partnerského, ale aj snúbeneckého vzťahu,
čopotvrdilajehosnúbenica.Takpodľačestnéhoprehláseniasnúbenice,akoajbratažalobcu,sažalobca

dostával do konfliktných situácií s matkou, ktoré vedenie trestného stíhania voči synovi mimoriadne zle
znášala a následkom bol rozpad spoločnej domácnosti.

Bolo preukázané, že niektoré predvolania na jednotlivé procesné úkony v rámci trestného konania boli
žalobcovi doručované aj v mieste trvalého bydliska príslušníkmi polície a tiež, že opakovane vykonávala

šetrenie hliadka mestskej polície, za účelom vypracovania správy o jeho povesti. Žalobca to vnímal
obťažujúco (hoci zo strany polície nedošlo k protiprávnemu konaniu), lebo ako sám uviedol, všetky
zásielky preberal v posledný deň úložnej lehoty, na čo má právo. Túto skutočnosť však súd nepovažoval
za tak zásadnú, aby sama o sebe mala za následok priznanie nemajetkovej ujmy, lebo išlo o štandardný
postup v medziach zákona.

Podľa písm. d) citovaného ustanovenia je potrebné prihliadnuť na závažnosť následkov, ktoré vznikli
poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Žalobca tvrdil, že obmedzil spoločenské kontakty na minimum, nemal chuť stretávať sa s ľuďmi, ani s

kamarátmi, zhoršili sa jeho vzťahy so susedmi, ktorými bol vnímaný ako bitkár a podľa jeho tvrdenia mu
ani neodpovedali na pozdrav.

Svedeckou výpoveďou J. K. mal súd výpoveď žalobcu v tomto smere za preukázanú, lebo svedok bol
konateľom s. r. o., pre ktorú žalobca vykonával činnosti a uviedol, že sa s ním stretával na dennej báze.

Popísal zhoršenie psychického stavu žalobcu, zmeny jeho správania v tom, že bol úzkostlivý, nervózny a
ustráchaný a niekedy ani bezdôvodne neprišiel do práce. Samotný svedok to pripisoval tomu, že žalobca
chodí po polícii. Svedok tiež potvrdil, že žalobca obmedzil spoločenský život a rozišiel sa so snúbenicou.

49. Na základe vykonaného dokazovania súd zohľadnil všetky preukázané skutočnosti a žalobe o

priznanie nemajetkovej ujmy vyhovel čiastočne tak, že zaviazal žalovanú uhradiť žalobcovi sumu 3.000,-
eur a v prevyšujúcej časti tento nárok zamietol.

50. Podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci.

Súd priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania, ale len z prisúdenej sumy, lebo výška nároku na
nemajetkovú ujmu závisela od úvahy súdu. V takom prípade je podstatný úspech čo do samotného
základu nároku a priznaná výška je pri posudzovaní úspechu vo veci druhoradá.Keďže žalobca bol čo do základu pri uplatnení nároku na náhradu nemajetkovej ujmy úspešný, súd mu
priznal z prisúdenej sumy právo na náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že ich výška bude

určená po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné v zmysle ust. § 355 Civilného sporového poriadku (CSP) odvolanie,
ktoré sapodľaust.§362CPSpodávavlehote15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúdHumenné.

Podľa ust. § 358 CSP odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa ust. § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.