Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. marec 2025

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 5C/19/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4425201086
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Božena Csibrányiová
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2025:4425201086.1

Uznesenie

Okresný súd Nové Zámky v právnej veci navrhovateľov v rade: 1. A. B., nar.: XX.XX.XXXX, bytom: XXX
XX C. D., E. XXXXX/X, 2. F. B., nar.: XX.XX.XXXX, bytom: XXX XX C. D., E. XXXXX/X, proti odporcom
v rade: 1. G. H. I., A., skrátený názov: G., A., so sídlom F. C. X, XX XXX I., IČO: XX XXX XXX, 2. U9,
a.s., so sídlom Zelinárska 6, 821 08 Bratislava- mestská časť Ružinov, IČO: 35 849 703, o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh navrhovateľov v rade 1 a 2 na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta v celom
rozsahu.

II. Súd odporcom v rade 1 a 2 nárok na náhradu trov konania voči navrhovateľom v rade 1 a 2
nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovatelia sa návrhom doručeným súdu dňa 18.03.2025, doplnením podaním zo dňa 18.03.2025
domáhali nariadenia neodkladného opatrenia , ktorým by súd nariadil odporcovi v rade 1 zdržať sa
výkonu záložného práva zriadeného na základe zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti reg.
é. XXX/XXXXXX/XX - XXX/XXX zo dňa 23.12.2011 v znení dodatku zo dňa 22.05.2012 zapísaného na
Okresnom úrade v Nových Zámkoch - katastrálnym odborom pod G. XXXX/XX, ktorým je zabezpečená
pohľadávka odporcu v 1/ rade zo zmluvy o poskytnutí flexihypotéky na refinancovanie reg. č. XXX/

XXXXXX/XX - XXX/XXX zo dňa 31.10.2011 k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v okrese C. D., v
obci C. D., v katastrálnom území C. D., vedených na Okresnom úrade v Nových Zámkoch - katastrálny
odbor a to na LV č. XXXXX k.ú. C. D. ako parc.č. XXXX/X ostatné plochy vo výmere 6913 m2, parc.č.
XXXX/X zastavané plochy a nádvoria vo výmere 924 m2, parc.č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria
vo výmere 221 m2 a parc.č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria vo výmere 35 m2 a ďalej na LV č.
XXXXX k.ú. C. D. ako rodinný dom so súp.č. XXXXX nachádzajúci sa na parc.č. XXXX/X k.ú. C. D.

a garáž so súp.č. XXXXX nachádzajúca sa na parc.č. XXXX/X k.ú. C. D. všetko v celosti a to až do
právoplatného skončenia konania vo veci samej. A odporcovi v rade 2 povinnosť zdržať sa vykonania
dobrovoľnej dražby nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese C. D., v obci C. D., v katastrálnom území
C. D., vedených na Okresnom úrade v Nových Zámkoch - katastrálny odbor a to na LV č. XXXXX k.ú. C.
D. ako parc.č. XXXX/X ostatné plochy vo výmere 6913 m2, parc.č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria
vo výmere 924 m2, parc.č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria vo výmere 221 m2 a parc.č. XXXX/X

zastavané plochy a nádvoria vo výmere 35 m2 a ďalej na LV č. XXXXX k.ú. C. D. ako rodinný dom so
súp.č. XXXXX nachádzajúci sa na parc.č. XXXX/X k.ú. C. D. a garáž so súp.č. XXXXX nachádzajúca
sa na parc.č. XXXX/X k.ú. C. D. všetko v c e 1 o s t i, a to až do právoplatného skončenia konania vo
veci samej.
Navrhovatelia návrh na neodkladné opatrenia odôvodnili nasledovne:
,, Navrhovateľ v 1. rade je jednak výlučným vlastníkom nehnuteľností vedených na Okresnom úrade v

Nových Zámkoch - katastrálny odbor a to na LV č. XXXXX k.ú. C. D. ako parc.č. XXXX/X ostatné plochy
vo výmere 6913 m2, parc.č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria vo výmere 924 m2, parc.č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria vo výmere 221 m2 a parc.č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria vo
výmere 35 m2 v celosti podľa B/1 predmetného listu vlastníctva a spoluvlastníkom spolu s manželkou
navrhovateľkou v 2. rade nehnuteľností vedených taktiež na Okresnom úrade v Nových Zámkoch -

katastrálny odbor a to na LV č. XXXXX k.ú. C. D. ako rodinný dom so súp.č. XXXXX nachádzajúci
sa na parc.č. XXXX/X k.ú. C. D. a garáž so súp.č. XXXXX nachádzajúca sa na parc.č. XXXX/X k.ú.
C. D. s tým, že každý z nich je spoluvlastníkom v 1/2 k celku dľa B/1,2 predmetného listu vlastníctva.
V roku 2011 navrhovatelia obdržali úver od odporcu v rade 1 /G. I., A., I./ ktorá si automaticky v
dôsledku poskytnutého úveru za účelom jeho zabezpečenia zriadila na vyššie uvedené nehnuteľnosti

záložné právo. Úver bol riadne platený, hoci niekedy s meškaním, avšak vždy s doplatením. Koncom
roku 2015 však napriek viactisícovým mesačným platbám Odporca v rade 1 rade vykazoval viactisícové
nezaplatené položky, čo znamenalo plniť neľahké podmienky úverovej zmluvy. V dôsledku platobnej
neschopnosti navrhovateľov, zapríčinenej stratou veľkej časti odberateľov tovaru, ktorým predávali v
lete2017,obdržaliododporcuvradežalovanéhov2./ U9,a.s.predtýmsnázvomDražobnáspoločnosť,
a.s.Bratislava/oznámenieozačatívýkonuzáložnéhoprávazodňa27.07.2017spolusplnomocenstvom

odporcuvrade1preodporcu rade2ohľadnezačatiavýkonuzáložnéhopráva.Napriekhoreuvedenému
vzniknutému stavu navrhovatelia v dobrej viere ešte do konca roku 2017 zaplatili odporcovi v rade 1
približne hodnotu troch splátok s tým, že mali záujem realizovať aj ďalšie splátky podľa ich príjmov
dúfajúc, že úverová zmluva s upravenými dohodnutými podmienkami by mohla byť upravená v rámci
dodatku. V dôsledku takéhoto stanoviska a aby navrhovatelia zabránili strate ich majetku nezákonným

spôsobom, ktorý už v tej dobe bol zo strany znalca vybraného odporcom v rade 2 značne podhodnotený,
navrhovatelia už aj vtedy podali návrh na súd o nariadenie neodkladného opatrenia, aby sa odporcovi
v 1.rade nariadilo zdržanie sa výkonu záložného práva a odporcovi v 2. rade nariadila povinnosť
zdržať sa vykonania dobrovoľnej dražby vyššie uvedených nehnuteľností. Ich návrhu Okresný súd
v Nových Zámkoch vyhovel a to svojím Uznesením sp.zn. 9C/57/2018-71 zo dňa 27.08.2018, ktorý

nadobudol právoplatnosť dňa 13.09.2018. V dôsledku uvedeného preto navrhovatelia proti odporcovi
v 1. rade podali aj príslušnú žalobu na súd, na základe ktorej sa dovolávali neplatnosti uzavretých
zmlúv v súvislosti s poskytnutým úverom od odporcu v 1. rade. Podaná žaloba bola zamietnutá a to
rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky sp.zn. 18C/65/2018-135 zo dňa 24.09.2019. Navrhovatelia
zároveň poukázali na skutočnosť, že odporca v 1. rade v zmluve o vykonaní dražby č. XXXXX zo

dňa 24.05.2024 uzavretú s odporcom v 2. rade opätovne inicioval dražbu našich nehnuteľností a
v jej 4. bode a to v dôvodoch konania dražby uviedol ako istinu po lehote splatnosti práve sumu
526.233,33 Eur, na ktorú bol zaviazaný len navrhovateľ v 1. rade a navrhovateľka v 2. rade ako
ďalšia spoluvlastníčka dotknutých nehnuteľností zaviazaná nebola. Pre nespornosť uvedeného dôvodu
konania dražby zo strany odporcu v 1. rade poukázali na skutočnosť, že tak ako to vyplýva zo samotného

obsahu odôvodnenia predmetného rozsudku 5Csp/14/ 2019-323 zo dňa 10.11.2022, tak odporca v 1.
rade sa domáhal zaplatenia danej žalovanej sumy 526.233,33 Eur práve titulom zmluvy o úvere zo
dňa 31.10.2011 reg.č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX, teda na základe právneho dôvodu pohľadávky,
ktorý je uvedený taktiež v 4. bode zmluvy o vykonaní dražby č. XXXXX zo dňa 24.05.2024. Dôležitou
skutočnosťou je aj fakt, že táto zmluva o vykonaní dražby neobsahuje v prílohe aj splnomocnenie

odporcu v 2. rade pre svojho splnomocnenca, ktorý za neho danú zmluvu uzatváral a podpisoval.
Ďalej uviedli, že dňa 05.03.2025 približne o l6,00 hod. navrhovateľka v 2. rade prevzala od dražobnej
spol. U9, a.s., t.j. odporcu v 2. rade Oznámenie o dražbe Zn. XX/XXXX s dátumom 1. kola konania
dražby dňa 27,03.2025 o 10,00 hod, a ktorej predmetom majú byť nehnuteľnosti vedené na L V č.
XXXXX A. XXXXX k.ú. C. D. s tým, že nehnuteľnosti - pozemky zapísané na LV č. XXXXX má vo

výlučnom vlastníctve navrhovateľ v 1. rade v celosti a nadstavby - rodinný dom a garáž zapísané na
LV XXXXX mám s navrhovateľkou v 2. rade v podielovom spoluvlastníctve a to každý z nás v podiele
14- ice k celku. V tejto časti nášho návrhu poukázali jednak na vyššie uvedenú Zmluvu o vykonaní
dražby č. XXXXX zo dňa 24.05.2024 ako aj na samotné oznámenie o dražbe zo dňa 12.02.2025, z
ktorých vyplýva, že predmetom dražby sú všetky vyššie uvedené nehnuteľnosti v celosti, podľa štylizácie

odporcu v 2. rade ako dražobníka spoluvlastnícky podiel vo výške 1/1 s tým, že predmet dražby sa draží
tak ako stojí a leží. Ďalej uviedli, že odporca v 1. rade ako záložný veriteľ vychádza zo súdom určenej
pohľadávky, ktorej úhrade však navrhovateľka v 2. rade ako spoluvlastníčka zaviazaná nebola. Teda v
tomto prípade predmetom dražby môže byť len spoluvlastnícky podiel navrhovateľa v 1. rade a preto
považujú deklarovať vykonanie dražby predmetných nehnuteľností v celosti podľa odporcu v 2. rade

ako dražobníka v spoluvlastníckom podiele vo výške 1/1 za absolútne nezákonné. Taktiež v Zmluve
o vykonaní dražby č. XXXXX odporca v 1. rade nešpecifikoval výšku uvádzaných úrokov s poukazom
na obdobia ich splatnosti, teda ako vypočítal dané úroky, či už z úveru a taktiež z omeškania, ktorú
skutočnosť uvádzané dôvody konania dražby v predmetnej zmluve absentujú. V predmetnej zmluve ovykonaní dražby nie je v rámci prílohy pripojené ani písomné prehlásenie odporcu v 1. rade, ktoré by
malo byť neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky so špecifikáciou,
pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva, čo je taktiež v rozpore so zákonom č. 527/2002 Z.z. o

dobrovoľných dražbách v znení neskorších predpisov s poukazom na jeho ustanovenie § 16 ods. 4.
Predmetná zmluva o vykonaní dražby č. XXXXX síce poukazuje na uzavretie všeobecnej Rámcovej
zmluvy medzi odporcom v 1. rade a odporcom v 2. rade ešte v roku 2006, avšak absentuje špecifikáciu
ustanovení pre prípad tejto konkrétnej zmluvy o výkone dražby. Hneď v preambule chýba vyhlásenie
odporcu v 2. rade ako dražobníka, že je právnickou osobou odborne sa zaoberajúcou organizovaním

dobrovoľných dražieb v zmysle príslušných právnych predpisov. Ďalej, že záložný veriteľ je veriteľom
pohľadávkytýkajúcejsadražby.Okremtohochýba,čizáložnýveriteľprijalponukudražobnejspoločnosti
a preto sa strany dohodli uzatvoriť zmluvu v zmysle § 16 Zákona o dobrovoľných dražbách. Zmluva síce
obsahuje kto je dlžníkom záložného veriteľa, čo je podstatná náležitosť zmluvy, avšak je tu opätovný
zámerignorovaťvtomtosmererozsudokOkresnéhosúduNovéZámkysp.zn.5Csp/14/2019-323zodňa
10.11.2022, nakoľko sa uvádza ako dlžníčka aj navrhovateľka v 2. rade, čo je evidentne zavádzajúce.

Absentuje podmienky dražobnej zábezpeky a taktiež ďalšie podmienky súvisiace s dražbou. V dôsledku
uvedeného zároveň poukázali aj na osobitnú zodpovednosť navrhovateľa dražby - odporcu v 1. rade s
poukazom na ustanovenie § 33 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách v znení neskorších
predpisov. Takáto deklarácia zo strany odporcov v 1. a 2. rade je podľa ich názoru vychádzajúc aj z ich
skúseností už v minulosti skúšanou dražbou zámerná s cieľom realizovať dražbu za každých okolností

a zvýhodniť zainteresované osoby aj čo sa týka samotnej hodnoty predmetu dražby a to na úkor ako
navrhovateľa v 1. rade ako výlučného vlastníka pozemkov a navrhovateľa v 1. rade s navrhovateľkou
v 2. rade ako podielových spoluvlastníkov predmetných nadstavieb. V dôsledku vyššie uvedených
skutočností sú preto taktiež názoru, že odporca v 1. rade je v úzkej spolupráci s odporcom v 2. rade
a má evidentný záujem zneužiť prvotný zápis záložného práva na príslušných listoch vlastníctva bez

rešpektovania novej právnej skutočnosti a to vyššie uvedeného rozsudku 5Csp/14/ 2019-323, ktorým
vlastne bola zistená skutočná istina zakladajúca nárokovanú pohľadávku odporcu v 1. rade a zároveň
bol ním zistený aj subjekt zodpovedný za takto zistenú pohľadávku. Preto dané súdne rozhodnutie je
novým objektívnym faktom v danej veci oproti existujúcemu skutkovému a právnemu stavu veci do
obdobia, kedy dané rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť. Taktiež poukázali na to,

že aj doterajšie zápisy na príslušných listoch vlastníctva ohľadne vydania oznámenia o začatí výkonu
záložného práva zo dňa 27.07.2017 odporcom v 2. rade sú neaktuálne a zavádzajúce a to jednak
s poukazom na vyššie uvedený rozsudok Okresného súdu Nové Zámky 5Csp/14/2019-323 a taktiež
na samotné nové oznámenie odporcu v 2. rade o začatí výkonu záložného práva zo dňa 12.02.2025,
ktoréhozápisnapríslušnýchlistochvlastníctvasaneeviduje,čojetiežvrozporesozákonomč.527/2002

Z.z. o dobrovoľných dražbách v znení neskorších predpisov s poukazom na jeho ustanovenie § 17 ods.
5 písm. c). Menovaná dražobná spoločnosť, t.j. odporca v 2. rade je ten istý subjekt, ktorý už v minulosti
mal záujem vykonať a realizovať v rámci ním realizovanej dobrovoľnej dražby naše nehnuteľnosti,
pričom postupoval aj v minulosti nezákonným spôsobom, na ktorú skutočnosť z našej strany bol viackrát
upozornený, avšak opakovane opätovne postupuje v tých istých intenciách aj v súčasnosti a preto

navrhovatelia namietali dôveryhodnosť odporcu v 2. rade ako dražobnej spoločnosti konajúcej v ich
veci. Podľa navrhovateľov v 1. a 2. rade je dôležitou skutočnosťou, že ani k Zmluve o vykonaní
dražby č. XXXXX a ani k Oznámeniu o dražbe Zn. XX/XXXX nie je pripojené splnomocnenie odporcu
v 2. rade pre svojho uvedeného splnomocnenca, ktorý za neho dané úkony uzatváral a podpisoval.
Vychádzajúc z hora uvedeného potom uvádzané najnižšie podanie dražobnej ceny vo výške 1.220.000,-

Eur odporcom v 2. rade v oznámení o dražbe Zn. XX/XXXX nemôže byť smerodajné a záväzné, nakoľko
skutočná cena nehnuteľností, ktoré majú byť predmetom dražby je oveľa vyššia, tak ako to vyplýva
zo Znaleckého posudku č. 29/2025 J. A. K., znalkyne v odbore stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty
nehnuteľností, ktorým je určená všeobecná hodnota nehnuteľností, ktoré majú byť predmetom dražby v
sume 1.880.000,-Eur. Vzhľadom na hore uvedené je evidentný značný rozdiel ceny dražby, pričom pri

porovnaní cien nehnuteľností z jednotlivých posudkov to predstavuje zo strany odporcu v 2. rade ako
dražobníka zníženie ceny dotknutých nehnuteľností o sumu vo výške 1.880.000,- Eur mínus 1.220.000,-
Eur, t.j. o sumu 660.000,-Eur. Navrhovateľovi v 1. rade a navrhovateľovi v 2. rade ako vlastníkovi a
spoluvlastníkom predmetu dražby nebol doručený a nimi prevzatý príslušný znalecký posudok J. L. v
zákonom stanovenej lehote 30 dní pred termínom dražby podľa ustanovenia § 12 ods. 4 Zákona č.

527/2002 o dobrovoľných dražbách v znení neskorších predpisov. Teda odporca v 2. rade opätovne
konal v rozpore so zákonom, ktorý ho zaväzuje k zodpovednosti nielen voči navrhovateľovi dražby,
ale aj voči navrhovateľom v 1. a 2. rade, ktorých predmet dražby sa priamo týka. Navrhovateľovi
v 1. rade doposiaľ zo strany odporcu v 2. rade nebolo doručené ani príslušné oznámenie o dražbeZn. XX/XXXX. Skutočnosť, že navrhovatelovi v 1. rade a navrhovateľke v 2. rade ako vlastníkovi a
spoluvlastníkom predmetu dražby znalecký posudok J. L. nebol riadne doručený v zákonom stanovenej
lehote potvrdzuje aj záznam zo stretnutia zo dňa 14.03.2025, kedy ani splnomocnencovi navrhovateľovi

v 1. rade F. B. F. daný znalecký posudok nebol vydaný a boli odkázaní len na webovú stránku odporcu
v 2. rade, čo je taktiež v rozpore so zákonom č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách v znení
neskorších predpisov s poukazom na jeho ustanovenie § 10 ods. 1. Podľa názoru navrhovateľov v ich
prípade ide o výkon záložného práva v rozpore so zákonom. Preto navrhujú v ich záujme odstránenie
právnej neistoty spočívajúcej v tom, že zo strany odporcu v 1. rade ako aj odporcu v 2. rade existuje

reálna hrozba vykonania záložného práva vo vzťahu k nehnuteľnostiam, ktoré sú toho času ešte vo
výlučnom vlastníctve a v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľov v 1. a 2. rade vyššie naznače-
ným nezákonným spôsobom, resp. v rozpore s príslušnými zákonmi, na ktoré poukázali. Vzhľadom na
vyššie uvedené sú navrhovatelia preto toho názoru, že uvádzané argumenty a predložené dôkazy bez
pochybností odôvodňujú naplnenie ustanovenia § 21 ods.2 Zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných
dražbách v znení neskorších predpisov s tým, že pre prípad možnej realizácie dražby, by túto súd mohol

vyhlásiť za neplatnú, avšak do tej doby by nám mohla taktiež vzniknúť nenahraditeľná a nenávratná
škoda, ktorej náhrada za daných okolností by bola nerealizovateľná, nehovoriac o strate obydlia, v
ktorom žijú a bývajú. Navrhovatelia v 1. a 2. rade taktiež poukázali na to, že v súčasnosti výkonom
záložného práva odporcu v 1. rade by sa mohlo vymôcť aj to, načo nemá ešte nárok S poukazom na
absenciu špecifikácie úrokov súvisiacich so zistenou istinou. Taktiež v prípade ďalšieho nakladania s

nehnuteľnosťami by mohlo dôjsť k vzniku ďalších škôd aj tretími subjektami, ktorí by v rámci dražby
mohli kúpiť predmetné nehnuteľnosti aj za značne podhodnotenú cenu. „

2. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhovatelia navrhli vydať neodkladné opatrenia v znení ako je
uvedené vyššie.

3. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala,
niečoho sa zdržala, alebo niečo znášala.
Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené
podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez

výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 333 CSP, neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.
Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo
nariadené.
Podľa § 336 ods. 1 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo

výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami.
Podľa § 336 ods. 2 CSP súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania
vo veci samej.

Podľa § 336 ods. 3 CSP súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola
v lehote podaná.
Podľa § 336 ods. 4 CSP ak bola žaloba odmietnutá alebo zamietnutá alebo ak bolo konanie vo veci
samej zastavené, platí ustanovenie § 335 primerane.

4. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a z priložených listín a tiež z výpisov z katastra
nehnuteľností súd zistil, že podľa LV č. XXXXX pre k.ú. C. D. sú navrhovatelia podielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na uvedenom LV. Jedná sa o rodinný dom s garážou,
postavené na parcelách č. XXXX/X A. XXXX/X. Ďalej súd zistil, že podľa LV č. XXXXX pre k.ú. C. D.
je navrhovateľ v rade 1 výlučným vlastníkom nehnuteľností, a to parciel č.: XXXX/X, XXXX/X, XXXX/

X, XXXX/X. Nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXXX sú vo výlučnom vlastníctve navrhovateľa v rade
1 a nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXXX sú v podielovom vlastníctve oboch navrhovateľov s tým,
že každý je spoluvlastník 1/2 z celku. Z tvrdenia samotných navrhovateľov vyplýva, že im odporca
v rade 1 poskytol na základe úverovej zmluvy úver s tým, že splatenie úveru bolo zabezpečenézáložným právom k nehnuteľnostiam zapísaným na vyššie uvedených LV, v prospech úverového veriteľa
G., A.. / odporcu v rade 1/. Z k návrhu pripojeného oznámenia o dražbe a zmluvy o vykonaní
dražby č. XXXXX súd zistil, že dražba, ktorej sa týka návrh na nariadenie neodkladného opatrenia,

sa pripravovala za účelom realizácie uvedeného záložného práva v prospech odporcu v rade 1,
ktoré ako bolo uvedené, bolo zriadené za účelom zabezpečenia jeho pohľadávky z úverovej zmluvy
o poskytnutí hlexihypotéky na refinancovanie č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa 31.10.2011. Z
tvrdenia navrhovateľov teda vyplýva, že na zabezpečenie tejto pohľadávky bolo zriadené záložné
právo k nehnuteľnostiam zapísaným na vyššie uvedených dvoch LV a táto skutočnosť vyplýva aj zo

samotných listov vlastníctva č. XXXXX A. M. XXXXX, z ktorých je zrejmé, že v prospech zabezpečenia
úverovej pohľadávky odporcu v rade 1- G., A. sú založené všetky, na LV č. XXXXX A. M. XXXXX
uvedené nehnuteľnosti a to v celosti, t.j. aj nehnuteľnosti, ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve oboch
navrhovateľov, sú však založené v celom rozsahu. Je teda zrejmé, že záložné právo sa týka všetkých
nehnuteľností v celosti. Navrhovatelia v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia spochybňujú
spôsob realizácie dražby a to jednak vo vzťahu k odporcovi v rade 1 ako záložnému veriteľovi, tak aj

voči odporcovi v rade 2 ako právnickej osobe, ktorá zabezpečuje realizáciu dražieb – tzv. dražobníkovi.
Navrhovatelia tvrdia, že už raz tento súd neodkladné opatrenie vo veci vydal. Je pravda, že vo veci
vedenej na tunajšom súde pod sp.zn. 9C/57/2018-71 bolo vydané neodkladné opatrenie, ktorým sa
obomodporcomnariadilozdržaťsavýkonudražbynehnuteľností,avšaklendoprávoplatnéhoskončenia
konania vo veci samej. Zo zdôvodnenia uvedeného uznesenia je zrejmé, že toto neodkladné opatrenie

bolo nariadené na čas, kým nebude rozhodnuté, či zmluva o poskytnutí úveru a zmluva o zriadení
záložného práva je platná, resp. neplatná. Takéto konanie vo veci samej sa na tunajšom súde aj viedlo
a to pod sp.zn. 18C/65/2018 s tým, že v uvedenom konaní navrhovatelia úspešní neboli a v konečnom
dôsledku bolo rozsudkom tunajšieho súdu sp.zn. 18C/65/2018-135 v znení rozsudku Krajského súdu
v Nitre sp.zn. 6Co/31/2021-221 zo dňa 22.04.2022 rozhodnuté o tom, že žaloba žalobcov sa zamieta. To

znamená, že neodkladné opatrenie, ktoré bolo vydané vo veci 9C/57/2018 už stratilo svoje účinky. Ďalej
súd zistil, že v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 5Csp/14/2019 bolo rozhodnuté o žalobe
odporcu v rade 1 voči navrhovateľovi v rade 1 okrem iného aj tak, že navrhovateľ v rade 1 bol zaviazaný
na úhradu sumy 526.233,33 eur s príslušenstvom odporcovi v rade 1. Vychádzajúc z uvedených
skutočností je zrejmé, že nehnuteľnosti, ktorých dražbe chceli neodkladným opatrením navrhovatelia

dočasne zabrániť, sú zaťažené záložným právom, ktorým bola zabezpečená pohľadávka odporcu v rade
1, pričom táto pohľadávka vyplýva zo zmluvy o poskytnutí flexihypotéky na refinancovanie zo dňa
31.10.2011. Samotný navrhovatelia nerozporujú, že táto pohľadávka je zabezpečená záložným právom,
ktorá skutočnosť vyplýva aj z výpisov z príslušných LV. Navrhovatelia sú teda jednak záložnými dlžníkmi,
ale aj záložcovia, ktorých nehnuteľnosti slúžia na zabezpečenie pohľadávky odporcu v rade 1. Súd

podotýka, že k tomu, aby mohol záložný veriteľ realizovať dražbu nehnuteľností, ktorých sa záložné
právo týka, podľa zákona o dobrovoľných dražbách, nie je potrebné, aby existoval exekučný titul,
t.j. súdom judikovaná pohľadávka. Preto námietky navrhovateľov, že o povinnosti zaplatiť odporcovi
v rade 1 pohľadávku bolo zatiaľ rozhodnuté len vo vzťahu voči navrhovateľovi v rade 1, považuje
súd pre účely dražby za nedôvodnú. Ako bolo uvedené, aj z výpisov z listov vlastníctva vyplýva, že

uvedené nehnuteľnosti, ktorých sa mala dražba týkať, sú zaťažené záložným právom v celosti, vo
vzťahu k veriteľovi G., A., preto nie je zrejmé, z akého dôvodu navrhovatelia namietali skutočnosti, že
v prípade nehnuteľností na LV č. XXXXX sú nehnuteľnosti zapísané do podielového spoluvlastníctva.
Súd opäť uvádza, že dražbu podľa zákona o dobrovoľných dražbách je možné vykonať aj bez toho,
aby veriteľ disponoval exekučným titulom, samozrejme, ak sú splnené ostatné podmienky. Záložca,

ktorý zakladá nehnuteľnosť za účelom zabezpečenia nejakej pohľadávky si musí byť vedomý dôsledkov
uzavretia takejto zmluvy, ktorá má zabezpečovací charakter. T.j. záložca si musí byť vedomý toho,
že môže prísť o vlastníctvo v prípade, ak nastanú zákonné dôvody oprávňujúce záložného veriteľa
pristúpiť k výkonu záložného práva. Dokonca je možné, aby záložnú zmluvu ako záložca uzatvorila aj
osoba odlišná od dlžníka. Záložná zmluva je bežným a často používaným zabezpečovacím inštitútom

v súkromnom práve a jeho základným účelom je práve zabezpečenie pohľadávky veriteľa s tým, že
pokiaľ pohľadávka veriteľa zo strany dlžníka uspokojená nebude, záložný veriteľ je oprávnený pristúpiť
k výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby podľa zákona č. 527/2002 Z.z.. Takáto dobrovoľná
dražba má jednoznačne oporu v zákonnej úprave, pričom k otázke legitimity jej realizácie súd podporne
poukazuje aj na uznesenie Ústavného súd SR sp.zn. PL.ÚS23/2014 zo dňa 24.09.2014, z ktorého

vyplýva, že realizácia dobrovoľnej dražby v prípade záložného veriteľa, ako navrhovateľa dražby je
možná a k jej realizácii nie je potrebné disponovať zo strany záložného veriteľa exekučným titulom,
ktorý by mal byť podkladom na nútený predaj nehnuteľnosti. Aj z uvedeného je teda zrejmé, že
výkon dražby je možné zrealizovať aj bez toho, aby voči dlžníkom bol vydaný rozsudok na plnenie.Navrhovatelia namietali aj iné skutočnosti, ktoré sa ale mali týkať už samotnej realizácie dražby,
či už to bola zmluva o vykonaní dražby uzavretá medzi odporcami, alebo oznámenie o dražbe zo
dňa 12.02.2025, prípadne znalecký posudok, znalec a znalcom stanovená cena pre účely dražby. Súd

má za to, že všetky tieto námietky sa týkajú postupu dražobnej spoločnosti a veriteľa (odporcovia
v rade 1 a 2) realizovaného v procese dražby. K týmto námietkam navrhovateľov spochybňujúcim
postup dražobnej spoločnosti a veriteľa v rámci realizácie dražby súd uvádza, že rozhodnutie o tom, či
dražba bola vykonaná v súlade so zákonom a či boli splnené všetky podmienky pre jej uskutočnenie,
je možné urobiť len v konaní o neplatnosť dražby. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nie

je možné ako prejudiciálnu otázku riešiť otázku, či je záložný veriteľ oprávnený, alebo nie je oprávnený
dobrovoľnú dražbu vykonať, a či dražobná spoločnosť realizuje dražbu v súlade so zákonom. Skúmanie
adokazovanieprípadnýchnedostatkovtýkajúcichsadražbynehnuteľnostíatonajmäpostupudražobnej
spoločnosti, bude možné skúmať len v prípade, ak dražba prebehne a ak v súlade so zákonom č.
527/2002 Z.z., § 21 odsek 2 citovaného zákona, oprávnená osoba platnosť dražby dôvodne napadne na
súde. Podľa súdu len v takomto konaní o neplatnosť dražby je možné riešiť otázku, či samotná dražba

prebehla, bola zrealizovaná v súlade so zákonom o dražbách a či pre jej uskutočnenie boli splnené
zákonné požiadavky. Je to tak aj preto, že vyhodnotiť, či dražba prebehla v súlade so zákonom možno
len po vykonaní rozsiahleho skutkového zisťovania a dokazovania, pre ktoré v rozhodovaní o návrhu
na vydanie neodkladných opatrení dostatočný priestor nie je. T.j. v konaní o neplatnosť dražby je
možné skúmať, či zo strany dražobníka a záložného veriteľa bol dodržaný zákonný postup pri realizácii

celého procesu dražby, t.j. či bol záložný veriteľ oprávnený pristúpiť k výkonu záložného práva, resp. či
dražobná spoločnosť zrealizovala dražbu zákonným spôsobom. Navrhovateľom tak zostáva zachovaný
prostriedok právnej ochrany, samozrejme, len za predpokladu, keď sú na to splnené podmienky, ktorým
je inštitút žaloby o neplatnosť dražby podľa zákona o dražbách. Zamietnutím tohto návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia nebude vytvorený nenávratný stav, ktorý by neprimerane zasahoval do práv

a povinností navrhovateľov, keďže títo sa v prípade, pokiaľ odporcovia nedodržali zákonný postup pri
realizácii dražby, môžu domáhať určenia neplatnosti dražby. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru,
že navrhovatelia dostatočne neosvedčili, že je daný dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia. Preto
návrh navrhovateľov zamietol.

5. Podľa § 251 C.s.p. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

6. O trovách účastníkov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p.. V tomto konaní boli plne
úspešní odporcovia v rade 1 a 2. Keďže im však žiadne trovy konania doposiaľ nevznikli, súd im nárok
na náhradu trov nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Nitre.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. (§ 358 C.s.p.)
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.)
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie: a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené
v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. (§ 127 ods.

1, 2 C.s.p.)
Rozsah, v akom sa napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§
364 C.s.p.)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávneobsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 C.s.p.)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 C.s.p.)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 C.s.p.)
Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu,
a to až po vyhlásení rozhodnutia. (§ 368 C.s.p.)
Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže

ho podať znova. (§ 369 ods. 1 C.s.p.)
Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby
k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia,
plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. (§ 369 ods. 2
C.s.p.)

Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. (§
369 ods. 3 C.s.p.)
Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane. (§ 369
ods. 4 C.s.p.)