Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. júl 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/36/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8121204759
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Valenčin

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8121204759.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Eduarda Valenčina a členov senátu

JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD., v spore žalobcu: Fibermont s.r.o., so sídlom
Mieru 14, 083 01 Sabinov, IČO: 50 887 807, za účasti intervenienta: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
C. XXX/XX, XXX XX D., proti žalovanému: E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. X/X, XXX XX D., právne
zastúpenému: Advokátska kancelária Peter Rak, s.r.o. so sídlom Levočská 4, 08 001 Prešov, IČO: 50
581 121, o vylúčenie veci z exekúcie, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k
16C/44/2021-121 zo dňa 4.4.2024, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u jrozsudok.

II. O d m i e t a odvolanie žalobcu proti výroku o náhrade trov konania v časti o povinnosti intervenienta
nahradiť žalovanému trovy konania.

III. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.NapadnutýmrozsudkomOkresnýsúdPrešov(ďalejlen„súdprvejinštancie“)žalobuzamietol(I.výrok)
a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi aj intervenientovi na strane žalobcu

v rozsahu 100 % (II. výrok).
V odôvodnení rozsudku okrem iného uviedol, že na podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok
Okresného súdu Prešov č.k. 15C/27/2017 zo dňa 13.11.2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu
v Prešove č.k. 4Co/36/2019-196 zo dňa 28.5.2020 sa voči intervenientovi ako povinnému vedie exekúcia
na vymoženie pohľadávky žalovaného ako oprávneného. V rámci exekúcie bolo zriadené exekučné
záložné právo na nehnuteľnosti vo vlastníctve intervenienta - povinného v exekúcii, ktoré na základe
nájomnej zmluvy zo dňa 1.9.2017 užíva žalobca na výkon jeho podnikateľskej - poľnohospodárskej

činnosti. Z tohto dôvodu žalobca podal návrh na vylúčenie veci z exekúcie.
Žalovaný so žalobou nesúhlasil a trval na tom, že nájomná zmluva je len disimulovaný právny úkon
(intervenient je otec konateľa žalobcu a nájomné je vo výške 0,01 EUR za každý rok nájmu). Dôvodil,
že pri vylúčení veci z exekúcie musí ísť o vec, ktorá vo svojej podstate exekúciu neznesie, a to z veľmi
vážneho a zákonom uvedeného dôvodu, pričom závažným dôvodom, aby vec nebola exekvovaná je
väčšinou iné právo tzv. vecné právo.
Súd vo veci rozhodol dňa 16.6.2022 rozsudkom č. k. 16C 44/2021-83, ktorým žalobu zamietol a

žalovanému priznal oproti žalobcovi a intervenientovi na strane žalobcu nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %.
Po odvolaní podanom žalobcom odvolací súd uznesením č. k. 9Co 67/2022-104 zo dňa 19.10.2023
zrušil vyššie uvedený rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.V dôvodoch svojho rozhodnutia odvolací súd uviedol najmä, že súd odňal žalobcovi možnosť konať
pred súdom, ak bez výslovného návrhu účastníka prejednal vec v jeho neprítomnosti i neprítomnosti
zástupcu, ktorý z dôležitého dôvodu (spočívajúceho v jeho osobe) požiadal o odročenie pojednávania.

Po zrušení veci súd prvej inštancie opakovane dospel k záveru, že žalobe nie je dôvodná.
Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. § 44 ods. 1 a 8, § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z.
o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a ust. § 41a ods. 2 zákona č. 40/1964
Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“).
Excindačná žaloba (žaloba o vylúčenie veci z exekúcie) slúži na ochranu osôb, ktoré majú v majetku

postihnutému exekúciou také právo, ktoré vylučuje, aby bol tento majetok použitý k nútenému
výkonu rozhodnutia. Nájomná zmluva uzatvorená medzi žalobcom a intervenientom na jeho strane
nepredstavuje dôvod, pre ktorý má ísť o vec vylúčenú z exekúcie, všetko vo svetle tej skutočnosti, že
ide o nájomnú zmluvu uzatvorenú medzi blízkymi osobami (prenajímateľ - v tomto konaní intervenient
na strane žalobcu a otec konateľa žalobcu a nájomca v tomto konaní žalobca a syn intervenienta na
strane žalobcu), pričom nájomné vo výške 0,01 eur za každý 1 rok nájmu indikuje, že skôr ako o nájomnú

zmluvu ide o takmer bezodplatné prenechanie užívania nehnuteľností vlastníkom - otcom v prospech
synovej obchodnej spoločnosti.
Súd prvej inštancie zároveň zamietol návrhy na doplnenie dokazovania. Vo vzťahu k predloženiu
fotokópie podania na Ústavný súd uviedol, že právny zástupca žalobcu predložil súdu originál tohto
podania na nahliadnutie, preto súd nemal pochybnosti o jeho existencii a nespochybňovala to ani

žalovaná strana. Čo sa týka návrhu na výsluch štatutárneho zástupcu žalobcu, súd prvej inštancie
konštatoval, že toto dokazovanie súd prvej inštancie zamietol a považuje ho za nedôvodné, neúčelné,
majúce tendenciu spôsobiť len prieťahy v konaní (žaloba doručená súdu 8.6.2021), bez ambície dokázať
pre konanie podstatné skutočnosti, všetko vo svetle rýchlosti a hospodárnosti konania. Štatutárny
zástupca žalobcu mal počas takmer 3 rokov konania možnosť uvádzať svoje argumenty, nič nebránilo

jeho prítomnosti na ostatnom pojednávaní a súd jeho ospravedlnenie prostredníctvom právneho
zástupcu považoval za účelové a obštrukčné.
Súd prvej inštancie má za to, že postup žalujúcej strany v kontexte, či už s poukazom na nájomnú zmluvu
medzi žalobcom a intervenientom vykazujúcu znaky účelovosti, či už návrhom na prerušenie konania
alebo aj viacnásobnými žiadosťami právneho zástupcu žalujúcej strany o odročenie pojednávania

s tendenciou spôsobiť prieťahy v konaní a oddialenie meritórneho rozhodnutia vykazuje aj rozpor
s dobrými mravmi, čo v kontexte s vyššie uvedenom právnou argumentáciou nedávalo súdu prvej
inštancie inú možnosť, ako žalobu zamietnuť.
Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľa§255ods.1CSP.Žalovanýbolvkonanívcelomrozsahuúspešný,
a preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi a intervenientovi na strane žalobcu

v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca namietajúc procesný
postup súdu prvej inštancie, keď na pojednávaní dňa 4.4.2024, na ktorom súd vo veci rozhodol,

nebol prítomný žalobca, ktorého jeho právny zástupca navrhoval vypočuť. Takýmto postupom podľa
žalobcu došlo k odňatiu jeho práva konať pred súdom. Namietal tiež, že v konaní nebol vypočutý
ani intervenient. Nesúhlasil ani s rozhodnutím o náhrade trov konania, keď súd prvej inštancie uložil
povinnosť nahradiť trovy konania aj intervenientovi bez toho, aby rozhodol o jeho vstupe do konania.
Na základe uvedeného navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie.

3. Žalovaný v reakcii na odvolanie žalobcu uviedol, že uzatvorenie nájomnej zmluvy (medzi otcom a
synom–konateľomFibermonts.r.o.za1centročne)žiadnymspôsobomnebrániexekúciinehnuteľnosti,
a teda nie je dôvod na vylúčenie z exekúcie. Žalobca sa vo svojom odvolaní ani len jedinou vetou

nevyjadruje k odôvodneniu napadnutého rozsudku, a nevedie s napádaným rozhodnutím žiadnu
polemiku, ani nepredkladá žiadne tvrdenia či judikáty pre podporu svojich tvrdení uvedených v žalobe.
Žalovanýďalejpoukázalnato,žesúdnysporjevedený3roky,stranykonaniasakvecipodrobnevyjadrili
a nie je zrejmé, čo nové by mal vo veci mohol uviesť priamo konateľ žalobcu, ktorý sa pojednávania
nezúčastnil dobrovoľne s odkazom na nejaké údajné pracovné stretnutie.

4. Žalobca vo vyjadrení zotrval na svojim tvrdeniach o odňatí možnosti konať pred súdom, porušení
práva na spravodlivý proces a zmätočnosti napadnutého rozhodnutia.5.Žalovanývduplikepoukázalnato,žecelýobsahvyjadreniaaodvolaniažalobcujeprejavomobštrukcií
súdneho konania a jeho marenia zo strany žalobcu, bez akýchkoľvek zmysluplných návrhov či tvrdení,
ktoré by sa týkali veci samotnej.

6. Krajský súd v Prešove, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok
(CSP)), po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania, ktoré mu predchádzalo a odvolania žalobcu
podľa § 363 a § 365 ods. 1 CSP, pri viazanosti dôvodmi a rozsahom týchto odvolaní (§ 379, § 380
ods. 1 CSP), skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie podľa § 383 CSP, bez nariadenia

odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP (a contrario), dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
nie je dôvodné.
Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov, to, či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne
svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť
daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú

rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/2005).

7. Odvolacia argumentácia žalobcu spočívala predovšetkým v tvrdení, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces z dôvodu nevyhovenia žiadosti právneho zástupcu o odročenie pojednávania za
účelom vykonania ďalšieho dokazovania výsluchom žalobcu a predložením fotokópie sťažnosti na

Ústavný súd SR.

8. V civilnom procese platí zásada, že vec sa má rozhodnúť spravidla na jednom pojednávaní. Možnosť
súdu odročiť pojednávanie je len výnimočná a zákon podmieňuje tento postup existenciou dôležitých
dôvodov. V prípade žiadosti o odročenie termínu pojednávania musí súd vyhodnocovať aj to, či sa

niektorá zo sporových strán týmto postupom nepokúša o procesnú obštrukciu.
V sporovom konaní nie je prítomnosť strany na pojednávaní podmienkou prejednania a rozhodnutia
veci. Strana môže na účely súdneho sporu splnomocniť zástupcu, ktorý koná v jej mene. Ak sa na
pojednávanie nedostavila strana, aj keď bola predvolaná a na pojednávanie sa dostavil jej zástupca,
nie je dôvod na to, aby sa súd s takouto neprítomnosťou zastúpenej strany osobitne vyporiadal, keďže

treba mať za to, že strana sa na pojednávanie dostavila prostredníctvom svojho zástupcu, a teda je
jeho prostredníctvom na pojednávaní prítomná. V tejto súvislosti preto ani nemožno vyhovieť takým
žiadostiam zástupcu strany o odročenie pojednávania, ktoré by boli postavené na tvrdeniach zástupcu
strany o tom, že s vykonaním pojednávania strana v jej neprítomnosti, hoci jej zástupca je prítomný,
nesúhlasí.

Výnimkou je iba výsluch strany ako jeden z dôkazných prostriedkov, ktorý je nezastupiteľným procesným
úkonom. K výsluchu strany však súd pristúpi iba na návrh a len v prípade, ak relevantné skutočnosti
nemožno preukázať inak (§ 195 ods. 1 CSP).

9. Žalobca v odvolaní tvrdí, že súd chcel na pojednávaní vypočuť žalobcu ako stranu sporu. V zmysle

ust. § 185 ods. 1 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. V civilnom sporovom konaní
je výsluch strany iba podporným dôkazom. Vyplýva to z dikcie zákona, podľa ktorej výsluch strany
môže súd vykonať vtedy, ak tvrdenú skutočnosť nemožno preukázať inak. V civilnom sporovom procese
platí prejednacia zásada, podľa ktorej len strany v spore nesú zodpovednosť za unesenie dôkazného
bremena. Strana má povinnosť tvrdenia, dôkaznú povinnosť, povinnosť vyjadrovať sa k veci, k dôkazom

a pod. Tieto úkony môže vykonávať aj prostredníctvom svojho zástupcu. Dôkazom je výsluch strany iba
vtedy, ak ho súd ako procesný prostriedok nariadi. Súd nariadi tento dôkazný prostriedok iba vtedy, ak to
navrhne strana sporu a na preukázanie tvrdených skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo a preukázať
ich nemožno iným spôsobom. Z obsahu spisu nevyplýva, že by súd kedykoľvek v priebehu konania
rozhodol o vykonaní dôkazu výsluchom žalobcu, od čoho by neskôr bez dôvodu upustil. Naopak, na

pojednávaní dňa 4.4.2024 súd tento návrh zamietol.
Na margo uvedeného odvolací súd dodáva, že je to v prvom rade žalobca, kto nesie zodpovednosť za
výsledok sporu a za unesenie dôkazného bremena. Pokiaľ žalobca navrhoval vykonať dôkaz výsluchom
strany, bol povinný zabezpečiť vykonanie tohto dôkazu a dostaviť sa na pojednávanie, na ktorom by súd
prípadne mohol nariadiť vykonanie tohto dôkazu. Predvolanie na pojednávanie konané dňa 4.4.2024

boložalobcovidoručenédňa6.2.2024,tedažalobcabolsdostatočnýmpredstihomupovedomenýočase
pojednávania. Z vyjadrenia jeho právneho zástupcu na pojednávaní dňa 4.4.2024 nevyplýva, nakoľko
neodkladné boli pracovné povinnosti žalobcu, kvôli ktorým sa ani po takmer troch rokoch od podania
žaloby a opakovaných odročených pojednávaniach z dôvodov na strane žalobcu, resp. jeho právnehozástupcu, nedostavil ani na spomínané pojednávanie. Odvolací súd v tomto smere v zhode so súdom
prvej inštancie konštatuje, že takéto správanie sa žalobcu vykazuje znaky obštrukcie a úmyselného
oddiaľovania meritórneho rozhodnutia.

10. Výsluch strany ako dôkaz je potrebné odlišovať od prednesu strany podľa ust. § 181 CSP, pričom
tieto práva strana sporu vykonáva prostredníctvom zástupcu, ak ho má zvoleného. Na pojednávaní
dňa 4.4.2024 bol právny zástupca žalobcu osobne prítomný a na pojednávanie bol riadne predvolaný.
Na pojednávaní dostal právny zástupca žalobcu v zmysle zákonných ustanovení priestor vyjadriť sa

k žalobe, k dokazovaniu a k právnej stránke veci, ako aj uviesť všetky podstatné skutkové tvrdenia,
a toto právo aj využil. Osobná prítomnosť žalobcu na pojednávaní nebola nevyhnutná, a žalobca
sa pojednávania „zúčastnil“ prostredníctvom svojho právneho zástupcu. V žiadnom prípade sa tak
nemožno stotožniť s tvrdením žalobcu o tom, že mu bolo odňaté právo konať pred súdom.
Aj Najvyšší súd v rozhodnutí R 21/2017 uviedol, že: „Povinnosť uskutočniť výsluch strany civilného
sporu nie je absolútna. Ak súd nevykoná dôkaz výsluchom sporovej strany, bez ďalšieho nedochádza

k porušeniu práva na spravodlivý proces.“
Vyššie uvedené dôvody platia primerane aj pre intervenienta a uplatňovanie jeho procesných práv
v konaní pred súdom.

11. Čo sa týka nevykonania navrhnutých dôkazov, súd nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy.

Dokazovanie je časť civilného sporového konania, v rámci ktorej si súd vytvára poznatky potrebné
na rozhodnutie vo veci. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje i právomoc
posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí
dôkaz na jeho vykonanie (I.ÚS 52/03). Súd v civilnom sporovom konaní nie je povinný vykonať všetky
navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú

v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (viď § 185 CSP), nie strán sporu. Ak však súd
odmietne vykonať navrhnuté dôkazy, musí ich nevykonanie náležite odôvodniť. V bode 40. odôvodnenia
napadnutého rozsudku súd prvej inštancie relevantné a dostatočne vysvetlil, prečo nevyhovel návrhom
žalobcu na vykonanie ďalších dôkazov.

12. K tomuto odvolací súd poukazuje aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS
350/08 z 30. septembra 2010, podľa ktorého: „Dokazovanie v občianskom súdnom konaní prebieha vo
viacerých fázach; od navrhnutia dôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie.
Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov konania, len súd
rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej

právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc tak
rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu
dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu
podstaty prejednávanej veci nie je relevantný. V prípade, že súd odmietne vykonať určitý účastníkom
navrhovaný dôkaz, je jeho zákonnou povinnosťou v odôvodnení rozhodnutia uviesť, prečo nevykonal

ďalšie navrhnuté dôkazy (§ 157 ods. 2 Občiansky súdny poriadok). Skutočnosť, že okresný súd a
ani následne krajský súd neakceptovali návrhy na vykonanie dokazovania predložené sťažovateľom,
nemôže sama osebe viesť k záveru o porušení jeho práv. Zásah do základného práva na súdnu
ochranu či práv na spravodlivé súdne konanie by v tejto súvislosti podľa Ústavného súdu Slovenskej
republiky bolo možné konštatovať len vtedy, ak by záver všeobecného súdu o nevykonaní účastníkom

navrhovaného dôkazu bol zjavne neodôvodnený, chýbala by mu predchádzajúca racionálna úvaha
konajúceho súdu vychádzajúca z priebehu konania a stavu dokazovania v jeho rámci, či vtedy, ak by
nevykonaním navrhnutého dôkazu bol účastník postavený do podstatne nevýhodnejšej pozície ako
druhá strana v konaní.“

13. K otázke dokazovania odvolací súd dodáva, že žalobca je povinný už v žalobe uviesť všetky
podstatné skutkové tvrdenia a označiť dôkazy na ich preukázanie. Ako vyplýva z ust. § 195 ods. 1 CSP
je výsluch strany sporu len podporným dôkazným prostriedkom na preukázanie skutočností, ktoré vyšli
najavo v konaní a nemožno ich preukázať inak. Právny zástupca žalobcu v návrhu na vykonanie dôkazu
výsluchom žalobcu navyše ani neuviedol, aké skutkové tvrdenia, ktoré nemožno preukázať inak, by

mali byť výsluchom preukázané, a to so zreteľom na to, že súd musí mať vždy vyriešenú otázku, na
preukázanie ktorej skutočnosti vykonáva ten-ktorý dôkaz.14. V súvislosti so žalobcom namietaným porušením práva na spravodlivý proces, ktorých mal spočívať
v tom, že jeho štatutárny zástupca nebol v konaní vypočutý, odvolací súd poznamenáva, že samotný
žalobca v žalobe ani nenavrhol svoje vypočutie, teda vypočutie štatutára, a ani vypočutie intervenienta.

Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že súd prvej inštancie dňa 16.12.2021 vytýčil termín
pojednávania na deň 27.01.2022 a v predvolaní dokonca výrazne uviedol, že pokiaľ strany navrhujú
ich výsluch, majú zabezpečiť ich účasť na pojednávaní. Na základe ospravedlnenia právneho zástupcu
žalobcu súd pojednávanie odročil na deň 10.02.2022 a na základe jeho následného telefonického
požiadania pojednávanie opätovne odročil na deň 22.03.2022, a to presne v zmysle žiadosti právneho

zástupcu, ktorý žiadal o vytýčenie termínu pojednávania v rozmedzí od 22. do 24.03.2022. Súd
následne pojednávanie odročil na deň 28.04.2022. Na základe opätovnej žiadosti právneho zástupcu
žalobcu pojednávanie odročil na 16.06.2022. Následnú žiadosť právneho zástupcu žalobcu o odročenie
pojednávania súd prvej inštancie neakceptoval s poukazom na to, že sa jedná o opakované žiadosti,
ktoré spôsobujú prieťahy v konaní, pričom nie je daný dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania a
žiadosť nespĺňa podmienky podľa § 183 ods. 2 CSP. Sudca ale na základe tejto žiadosti posunul

začiatok pojednávania z 8,30 hod. na 8,00 hod. Po vrátení veci odvolacím súdom súd prvej inštancie dňa
07.12.2023 vytýčil termín pojednávania na deň 01.02.2024, pričom právny zástupca žalobcu opätovne
navrhol odročenie pojednávania, pričom súd zrušil tento termín pojednávania s tým, aby kancelária
kontaktovala právneho zástupcu žalobcu a aby tento vopred uviedol, ktoré termíny pojednávania mu
vyhovujú. Následne súd pojednávanie odročil na deň 04.04.2024 a vo veci rozhodol.

Odvolací súd, v súvislosti s vyššie uvedenými skutočnosťami, poukazuje na to, že konanie právneho
zástupcu žalobcu skutočne vykazuje znaky obštrukcií a úmyselného predlžovania sporu, pričom strana
žalobcu mala nepochybne dostatočný priestor na to, aby sa mohla k veci vyjadriť, resp. navrhnúť svoj
výsluch a na pojednávanie sa osobne dostaviť. Odvolací súd taktiež poznamenáva, že z vyjadrení
právneho zástupcu žalobcu ani nevyplýva k akým konkrétnym skutočnostiam by mal žalobca, resp.

intervenient vypočutý.

15. Po preskúmaní veci odvolací súd nezistil vady konania, ktorými by u žalobcu, resp. intervenienta
došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom, k porušeniu práva na spravodlivý proces, ani žiadnym iným
vadám, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

16.Knámietkežalobcuotom,žesúdnerozhodoloprípustnostivstupuintervenientadokonaniaodvolací
súd uvádza, že v zmysle ust. § 83 CSP prípustnosť vstupu intervenienta súd skúma výlučne na návrh.
Súd nemôže vylúčiť intervenienta z konania ex offo, a to ani vtedy, ak jeho právny záujem na výsledku
konania absentuje. Vzhľadom na to, že návrh na rozhodnutie o prípustnosti vstupu intervenienta do

konania nebol podaný, je táto odvolacia námietka žalobcu nedôvodná.

17. Za daného stavu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods.
1, 2 CSP potvrdil, vrátane správneho výroku o náhrade trov konania.

18. Žalobca v odvolaní namietal aj to, že súd prvej inštancie uložil povinnosť nahradiť trovy konania
aj intervenientovi. Odvolací súd poznamenáva, že v prejednávanej veci žalobca a intervenient, ktorý
vystupuje na jeho strane, netvoria nerozlučné spoločenstvo (§ 85 CSP). Podľa ust. § 359 CSP odvolanie
môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Výrok o trovách konania v časti
uloženia povinnosti intervenientovi nahradiť trovy konania nie je výrokom vydaným v neprospech

žalobcu. Preto žalobca nie je oprávnený podať odvolanie proti výroku o povinnosti intervenienta nahradiť
trovy konania. Z tohto dôvodu odvolací súd podľa ust. § 386 písm. b) CSP v tejto časti odmietol
odvolanie, ako odvolanie podané neoprávnenou osobou.

19. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP, s použitím § 262

ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania voči žalobcovi. Prvoinštančný súd o výške trov konania rozhodne samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník do 60 dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený

advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).