Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. jún 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/51/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1220203959
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:1220203959.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie

Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: A. A., nar. XX.XX.XXXX,
v konaní zastúpená procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so
sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX, E.,
zastúpená splnomocnenkyňou: NIKU & partners, s. r. o., so sídlom Prokopa Veľkého 51, Bratislava, IČO:
36 866 008, a otec - D. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/XX, E., zastúpený splnomocnenkyňou: Mgr.
Andrea Bobeková, advokátka, so sídlom Šachorová 24, Bratislava, o úpravu výkonu rodičovských práv
a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca dieťaťa proti rozsudku Mestského súdu Bratislava II

z 13. novembra 2024 č. k. 27P/90/2020-1275, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. a v závislých výrokoch II. a IV. p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokom I. otcovi uložil prispievať výživu
maloletej A. A., nar. XX.XX.XXXX výživným vo výške vo výške 650 eur mesačne vždy k 15. dňu
v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc od 24.07.2020; výrokom II. rozhodol, že zročné výživné na
mal. A. otcovi nevzniklo; výrokom III. vo zvyšnej časti návrh matky zamietol a výrokom IV. rozhodol, že

žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Rozhodnutie právne odôvodnil použitím ustanovení § 28 ods. 1, 2 a 3, § 36 ods. 1, § 62 ods. 1 a 2
a § 65 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, keď poukázal na to, že základnou podmienkou správneho určenia
vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu, je vyhodnotenie nákladov na pokrytie odôvodnených potrieb
dieťa. Medzi tie základné patrí bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná
starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školskej dochádzky, preprava dieťaťa,
poplatky za záujmovú činnosť. Iba základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť

rodičov len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé, alebo objektívne obmedzené
a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná
úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že právom dieťaťa je podieľať sa na životnej
úrovni každého svojho rodiča. Miera životnej úrovne rodiča je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi.
Môže ju preukazovať napríklad výška mesačných nákladov rodiča a to v súhrne, ale aj v jednotlivých
položkách. Smerodajnou môže byť výška tých položiek, ktoré nie sú pre život nevyhnutné, napr. úvery,
životné poistky, náklady na mobilný telefón a pod. Jedným z rozhodujúcich faktorov pri určení jej

výšky, je zistenie mesačných nákladov povinného rodiča. Častokrát totiž ochota rodiča plniť určitú
výšku výživného na svoje dieťa nedosahuje ani jeho mesačné náklady na platenie úverov, či poistiek.
Cieľom ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti
tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď si rodič zodpovedajúcim spôsobomsplní svoju vyživovaciu povinnosť. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho
dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich
vlastných potrieb, pričom zákon nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča, alebo potreby

iné. Vo vzťahu k výživnému súd vychádzal zo všeobecných poznatkov o cenách tovarov a služieb a
primeranosti obvyklej spotreby pre dieťa v určitom veku, ako aj opakujúce sa mimoriadne výdavky s
dieťaťom súvisiace, ktoré sú pre neho špecifické. Súd posudzoval taktiež aj životnú úroveň, na ktorú
bolo maloleté dieťa nastavené v čase, keď žili rodičia v spoločnej domácnosti, a ktorú je potrebné v
rámci možností zachovať, pretože odluka rodičov maloletého dieťaťa nemôže byť z hľadiska určenia

vyživovacej povinnosti na jeho ujmu. Pri určení výživného súd prihliadal tiež na možnosti, schopnosti a
majetkovépomeryobochrodičov.Rozsahvyživovacejpovinnostirodičovkmaloletýmdeťomjeupravený
na základe všeobecných kritérií, ktoré sa uplatňujú pri všetkých druhoch vyživovacích povinností. Z
vykonaného dokazovania súd zistil, že obaja rodičia podnikajú, matka na základe živnostenského
oprávnenia a otec ako spoločník v dvoch obchodných spoločnostiach: F. G. a H. G.. Matka podniká
v oblasti reklamnej a propagačnej činnosti, organizovania vzdelávacích kurzov, školení, seminárov a

konferencii, v oblasti poradenskej činnosť v oblasti zdravej výživy a životného štýlu, vizážistické služby,
organizovanie voľného času detí a dospelých v rozsahu voľnej činnosti, masérske služby a iné. V roku
2020 matka vykazovala hospodársky zisk vo výške 6796 eur, v roku 2021 vo výške 2592,29 eur, v roku
2022 vo výške 5515 eur, v roku 2023 vo výške 13914 eur. Otec ako jeden z dvoch spoločníkov obchodnej
spoločnosti F. G. vykazoval z podnikania v roku 2020 stratu vo výške 16217 eur, v roku 2021 stratu

49553 eur, v roku 2022 stratu 33301 eur, v roku 2023 stratu 15420 eur. Od januára 2019 mal príjem
z pracovného pomeru v obchodnej spoločnosti F. G. vo výške 1056 eur, v súčasnosti predstavuje jeho
príjem 850eurnettomesačne.VobchodnejspoločnostiH.G.jeotec jediným spoločníkom. Vroku2020
vykazovala spoločnosť stratu 1605 eur, v roku 2021 zisk vo výške 2473 eur, v roku 2022 zisk vo výške
2473 eur, v roku 2023 zisk vo výške 2287 eur. Matka je vlastníčkou 3-izbového bytu, otec je vlastníkom

rodinného domu v B., kde býva sám, v dedičskom konaní zdedil spolu so sestrou podiel na byte a garáži
v E. a záhrade v I. C. A., ktorú bezodplatne prenajíma. Spoločnosť F. G. vlastní dve motorové vozidlá,
a vlastní tiež nehnuteľnosti v J.. Otec deklaruje, že jeho jediným zdrojom príjmu je mzda, ktorá mu je
vyplácaná z pracovného pomeru v obchodnej spoločnosti t. č. vo výške 850 eur netto. Žiadal, aby súd
vychádzal z uvedenej mzdy a vyčíslil výživné v zmysle Metodických pokynov pre výpočet výživného

vydaných Ministerstvom spravodlivosti SR. V tejto súvislosti súd uviedol, že metodika má odporúčací
charakter, nedá sa použiť vždy, pretože život prináša rôzne situácie, ktoré je súd povinný zohľadniť, ide
napríklad o deti so špecifickými potrebami, zvýšených výdavkoch pri mimoriadnom talente, zdravotných
problémoch, pri rodičoch, ktorých príjem nie je pravidelný, resp. ak ich životná úroveň nie je štandardná.
V prejedávanej veci súd nepristúpil k postupu podľa metodiky vzhľadom na skutočnosť, že obaja rodičia

sú podnikateľmi, dieťa navštevuje súkromné gymnázium, otec okrem príjmu z pracovného pomeru je
spoločníkom v dvoch obchodných spoločnostiach, z ktorých mu plynú ďalšie finančné prostriedky a
benefity. Podľa vyjadrenia otca mu spoločnosť platí poplatok v zdravotníckom zariadení ProCare v sume
1100 eur a prepláca mu poplatky za mobilný telefón. Spoločnosť napriek deklarovanej strate vlastní
dve motorové vozidlá, pričom v roku 2022 rekonštruovala prevádzku „D.“, G. G. C. D. XX A. E., čo

bolo prezentované na sociálnej sieti facebook. V porovnaní s rokom 2019 vzrástol nerozdelený zisk
spoločnostiF.G.zo163026eurna325043eur.Nezanedbateľnýjeajrozsahnehnuteľnostívovlastníctve
otca bez záväzkov voči bankám alebo iným finančným inštitúciám. Otec je spolu s matkou a sestrou
spoluvlastníkom bytu a garáže na B. XX A. E., garáže a záhrady v I. C. A.. Je výlučným vlastníkom
rodinného domu v B., ktorý nie je zaťažený žiadnou ťarchou. Obchodná spoločnosť F. G., v ktorej je

otec spoločníkom so svojou bývalou manželkou, je vlastníkom pozemkov v katastrálnom území E. - J.
o výmere viac ako 18 árov. Otec síce tvrdí, že firemné motorové vozidlá nepoužíva na súkromné účely,
ktorému tvrdeniu súd neuveril jednak z dôvodu, že je spoločníkom uvedených spoločností, a jednak z
dôvodu, že aj na pojednávanie súdu prišiel na firemnom vozidle. Otec v konaní tvrdil, že podnikanie
začalo stagnovať v priebehu konania o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej A.,

ktoré sa začalo na návrh matky dňa 24.07.2020, od uvedenej doby klesal aj jeho príjem z pracovného
pomeru. Z účtovných závierok obchodnej spoločnosť F. G. bolo zistené, že spoločnosť vykazuje straty
od roku 2020 doposiaľ. Obchodná spoločnosť H. G. vykazovala zisk vo výške 25278 eur v roku 2020
a od roku 2021 v priemernej výške 2300 eur ročne/191 eur mesačne. Tento pokles príjmov od podania
návrhu na súd vzbudzuje podozrenie, že otec sa po podaní návrhu na súd snaží finančné záležitosti

korigovať znižovaním príjmu. Pri posudzovaní hospodárskych výsledkov obchodných spoločností je
súdna prax taká, že sa vychádza z porovnaní predmetu úpravy daňových a rodinných predpisov,
pričom súd nemusí každý výdavok, hoci uznaný a akceptovateľný daňovým predpisom, považovať
za taký nevyhnutný pre udržanie príjmu z podnikateľskej činnosti, aby to odôvodňovalo jeho prioritupred existenčným charakterom plnenia vyživovacej povinnosti, resp. priorizovať neprimeraný rozvoj
podnikateľských aktivít povinného na úkor vyživovacej povinnosti. Relevantnými údajmi z daňového
priznania podnikateľského subjektu a príloh nie je len zisk alebo strata, ktoré sú konečným výsledkom

hospodárenia, pretože strata nemusí automaticky signalizovať zlú finančnú kondíciu spoločnosti. Kladný
hospodárky výsledok môže byť znižovaný stratou z minulých rokov, rozhodnutím podnikateľa realizovať
výdavky a investície v takom rozsahu, že to podstatným spôsobom zníži jeho daňový základ, až vykáže
daňovú stratu. Otec ako spoločník spoločnosti s ručením obmedzeným má regulovať ekonomické
kategórie príjmov a výdavkov spoločnosti tak, aby spoločnosť dosahovala zisk (ktorý zisk podľa tvrdenia

otca v minulosti dosahovala). Ak spoločnosť F. G. vykazuje od roku 2020 stratu, nastoľuje sa otázka
samotného zmyslu jeho podnikania. Vzhľadom na podnikateľskú aktivitu otca je v zásade exaktné
určenie výšky jeho reálneho príjmu obtiažne, keď bežnou súčasťou podnikania sa stáva optimalizácia
daňovej povinnosti, ako vedomé a cielené usmerňovanie výdavkov a príjmov za účelom dosiahnutia
čo najnižšej daňovej povinnosti, ako aj bežnú prax podnikateľov, ktorí svoje osobné výdavky kryjú
práve prostredníctvom činnosti a účtovníctva spoločnosti. Takýto optimalizovaný výstup účtovníctva

je však pre potreby výživného použiteľný len v obmedzenej miere, keď presnejšími ukazovateľmi sa
javia pomery, v ktorých žije, aký majetok vlastní, než číselne vyjadrená výška jeho čistého príjmu.
Optimalizáciu účtovníctva nasvedčuje v prejednávanej veci okrem využívania motorového vozidla
na služobné účely, preplácania nákladov za mobilný telefón a poplatku v súkromnom zdravotníckom
zariadení z firemných prostriedkov, či čerpanie pôžičky v minulosti vo výške 30000 eur na bežný

život, ktoré finančné prostriedky doposiaľ do spoločnosti nevrátil, aj výpis z účtu obchodnej spoločnosti
F. G., z ktorého vyplývajú transakcie v sumách od 1000 eur do 4000 eur, ktoré boli poukázané na
bežný účet otca. Vysvetleniu, ktoré otec podal na pojednávaní dňa 13.11.2024, súd neuveril, považoval
takéto presúvanie finančných prostriedkov za konanie v rozpore s účtovnými predpismi, ktoré sa nedá
dosledovať. Súd nepovažoval za dôvod, pre ktorý by mal súd určiť výživné v nižšej sume navrhovanej

otcom ani okolnosť, že otec je v preddôchodkovom veku 60 rokov, pretože dieťa nemôže niesť
zodpovednosť za to, že sa rozhodol mať dieťa vo veku 44 rokov. Ak mu podnikanie v predchádzajúcom
období prosperovalo, bolo jeho povinnosťou vytvoriť si finančné rezervy, aby si v prípade horšej
finančnejkondíciemoholplniťsvojuvyživovaciupovinnosťvpožadovanomrozsahu. Akonezodpovedné
hodnotí súd jeho konanie, keď napriek deklarovanej zlej finančnej situácii sa vzdáva príjmu z prenájmu

záhrady v I. C. A., ktorú podľa vlastného vyjadrenia prenajíma bez nároku na finančné protiplnenie. Otec
dieťaťa nemá zníženú pracovnú schopnosť, nemá ani žiadne preukázané vážne zdravotné problémy,
nič mu teda nebráni v tom, aby riadne pracoval, viedol svoju spoločnosť k dosahovaniu zisku, a tým
si aj mohol riadne plniť vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu. Za riešenie súd nepovažoval, aby
dieťa vo veku 16 rokov menilo školu, ktorú navštevuje od prvej triedy základnej školy len preto, aby otec

platil nižšie výživné. Súd prihliadol na vek maloletého dieťaťa a tiež na skutočnosť, že maloletá trpí
závažným ochorením tráviaceho traktu, intoleranciou na laktózu, s ktorými ochoreniami sú spojené
zvýšené výdaje na stravu a zdravotnú starostlivosť. Za odôvodnené náklady maloletej súd vyhodnotil
školné 550 eur, resp. 635,50 eur (od roku 2023 ), stravu - 250 eur, pomernú časť nákladov na bývanie
- 92,60 eur, doučovanie - 40 eur, mobil, lístky MHD - 51,60 eur, kozmetiku - 30 eur (matkou vyčíslenú

sumu 50 eur mesačne súd považoval za nadhodnotenú), ošatenie - 70 eur (matkou vyčíslenú sumu
90 eur súd považoval za nadhodnotenú), lieky, vitamíny - 30 eur, voľno časové aktivity - 50 eur,
dopravu autom - 40 eur. Spolu pravidelné výdavky 1288 eur. Súd do pravidelných mesačných výdajov
nezapočítal sporenie 48,82 eur, ani vreckové 30 eur, pretože ide o položky nie nevyhnutné, matka sa
sama rozhodla, či a v akej výške bude dcére sporiť a v akej výške bude dostávať vreckové je taktiež na

rozhodnutí toho-ktorého rodiča. Ako mimoriadne výdavky súd akceptoval náklady na zubný strojček,
zubára, uskladnenie pupočníkovej krvi a bežnú zdravotnú starostlivosť. Ďalšie nadštandardné výdaje
ako poplatok na súkromné zdravotnícke zariadenie ProCare, výlety zo školy do zahraničia (Mníchov,
Boston, Japonsko), podiel pripadajúci na maloletú z titulu úveru čerpaného matkou na kúpu bytu, súd
ako odôvodnené výdaje na dieťa neakceptoval. Podľa súdnej praxe sa do nákladov na bývanie na

maloleté dieťaťa započítava podiel na nákladoch za služby, ktoré dieťa reálne spotrebováva (poplatky
za služby spojené s užívaním bytu), úver na byt by matka čerpala, aj keby dieťa nemala, byt je v
konečnom dôsledku v jej výlučnom vlastníctve, môže s ním ľubovoľne nakladať, preto považoval súd
za nespravodlivé, aby sa otec platbami výživného podieľal na nadobudnutí majetku (bytu) matkou. Súd
na základe vykonaného dokazovania konštatoval, že finančná situácia otca je v porovnaní s finančnou

situáciou matky neporovnateľne lepšia. Matka býva v 3-izbovom byte, na ktorý čerpá úver, ktorý spolu
s leasingom spláca v mesačnej konsolidovanej splátke vo výške 721,99 eur. Iné nehnuteľnosti matka
nevlastní, okrem maloletej A. má vyživovaciu povinnosť k plnoletému synovi I., ktorý študuje na vysokej
škole vo Viedni. Otec sa na výchove a starostlivosti o A. žiadnym spôsobom nepodieľa, s dcérou sanestretáva, netrávi s ňou prázdniny ani víkendy. Výšku výživného požadovaného matkou vo výške 800
eur mesačne súd považoval za prehnane vysokú. Za primerané náklady na maloletú A. považoval
náklady vo výške 1288 eur majúc za to, že výživné vo výške 650 eur mesačne odzrkadľuje potreby

dieťaťa, finančné možnosti otca a jeho životnú úroveň. Vo zvyšnej časti výživného, súd návrh matky
zamietol. Zročné výživné za obdobie od podania návrhu na súd, t. j. od 24.07.2020, do rozhodnutia
súdu otcovi nevzniklo. Tak ako uviedla matka na pojednávaní súdu dňa 13.11.2024, otec od vyhlásenia
prvého rozsudku súdu prvej inštancie platil na dcéru súdom určené výživné 650 eur mesačne, pričom
v mesačných splátkach uhradil aj v tom čase vzniknuté zročné výživné vo výške 430 eur. O náhrade

trov konania rozhodol súd podľa § 52 CMP, tak že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania, nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania,
pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanovení § 53 a nasl. CMP.
3. Proti výroku I. rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletej, ktorý
navrhol rozsudok v napadnutom výroku zmeniť a výživné určiť vo výške 350 eur mesačne. Uviedol, že
súd prvej inštancie mal v zmysle zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu dôsledne preveriť a posúdiť

jeho majetkové možnosti, schopnosti, jeho náklady, ktorými by bola preukázaná jeho reálna životná
úroveň. Taktiež mal súd skúmať odôvodnenosť a výšku nákladov na dieťa. Prvoinštančný súd však toto
neurobil a vo veci rozhodol identicky ako v predošlom konaní. Súd podľa jeho názoru neustálil objektívny
skutkový stav a vykonané dôkazy následne nesprávne právne vyhodnotil. Dlhotrvajúce súdne konanie,
počas ktorého viac ako 75% jeho príjmu odchádza k rukám matky z titulu stanoveného výživného, má

pre neho likvidačný charakter. K matkou deklarovaným výdavkom sa v priebehu konania detailne vyjadril
a namietol ich výšku. Poukázal na to, že on nedal súhlas k uzavretiu zmluvy o štúdiu na súkromnom K. K.
G., kde výška školného je 632,50 eur za mesiac. V čase, kedy maloletá nastupovala do prvého ročníka
základnej školy a on bol lepšie finančne disponovaný, žili s matkou v spoločnej domácnosti, súhlasil
s uzavretím zmluvy o primárnom vzdelávaní. Platnosť zmluvy, ktorú podpísal, bola ukončená skončením

základnej školy. Opakovane uviedol, že už pred nástupom maloletej na gymnázium a prijatím maloletej
na štúdium nesúhlasil s pokračovaním na K. G. z finančných dôvodov. Snažil sa stretnúť s matkou
a riešiť situáciu a oslovil i zriaďovateľa školy. Namietol tiež výšku nákladov na doučovanie maloletej,
ktoré matka vyčíslila vo výške 280 eur mesačne. Pokiaľ maloletá nemá schopnosti, aby zvládala učivo
na gymnáziu, je namieste prehodnotiť náročnosť štúdia. Rozporoval tiež náklady na terapiu maloletej,

keď uviedol, že napriek jeho snahe sa s maloletou celé roky nestretol a v prípade potreby terapie je
množstvo psychológov a zariadení, kde je možné poskytovanie takejto podpory bez povinnosti úhrady.
K nákladom na množstvo výletov a zahraničných pobytov maloletej uviedol, že on sám nebol celé
roky na žiadnej dovolenke, a preto považoval za absurdné, aby sa podieľal na financovaní luxusných
pobytov maloletej v zahraničí. K preukazovaným príjmom matky uviedol, že nie je možné, aby matka

vynakladala mesačne sumu 1700 eur na potreby maloletej tak, ako to ona uviedla. On je v súčasnosti
jediným zamestnancom spoločnosti F. G., ktorej hospodársky výsledok v roku 2022 bola strata vo výške
33301 eur a v roku 2023 strata vo výške 15420 eur. Na preukázanie svojich zárobkových možností
súdu predložil potvrdenie o príjme zo závislej činnosti, ktorý je jeho jediným príjmom a predstavuje sumu
850 eur netto mesačne. Snaží sa nájsť si zamestnanie, v ktorom by dosahoval vyšší príjem, avšak

neúspešne, vzhľadom na jeho zdravotný stav, skutočnosť, že je preddôchodkovom veku a chýba mu
prax. Súd sa nezaoberal a nevyhodnotil jeho reálne zárobkové možnosti a schopnosti. Poukázal na to,
že za použitia Metodiky pre určenie výživného by výživné predstavovalo sumu 204 eur. S rozchodom
s matkou maloletej prišlo k poklesu životnej úrovne na strane oboch rodičov v dôsledku toho, že každý
si bol nútený zabezpečovať samostatné náklady na bývanie, stravu a ostatné životné potreby z jedného

príjmu. Uviedol, že zo sumy 1100 eur ročne vyplácanej spoločnosťou F. G. spoločnosti ProCare je
len suma 300 eur jeho benefitom a týka sa jeho osobnej zdravotnej starostlivosti. Vzhľadom na to,
že je aktuálne jediným aktívnym zamestnancom spoločnosti F. G., došlo k poklesu obratu a tržieb.
Čo sa týka vozidiel, ktoré spoločnosť vlastní, tieto sú staršie. Nehnuteľnosti sú nelikvidné a pozemok,
ktorý spoločnosť vlastní, bol znehodnotený stavbou diaľničného obchvatu. Pokiaľ bolo poukazované

na hodnotu majetku spoločnosti, uviedol, že on je len jedným z dvoch spoločníkov a nemá samostatné
rozhodovacie právo. Považoval za zarážajúce, že súd v odôvodnení rozsudku vyslovil podozrenie, že by
sa snažil korigovať finančné záležitosti znižovaním príjmu. Kedykoľvek je pripravený odovzdať účtovné
doklady daňovej kontrole. Za nedôvodné a nenáležité považoval konštatovanie súdu ohľadom jeho
údajnej nezodpovednosti z dôvodu, že vo veku 44 rokov sa rozhodol mať s matkou maloletej dieťa.

Poprel, že by z jeho strany došlo niekedy k účelovej manipulácii s príjmom. Predložil súdu lekárske
správy preukazujúce zhoršenie jeho zdravotného stavu. Uviedol, že znížená pracovná schopnosť mu
zatiaľ priznaná nebola. Nesúhlasil s vyjadrením súdu, ktorý konštatoval, že nepovažuje za riešenie, aby
dieťavoveku16rokovmeniloškolu,ktorúnavštevujepreto,abyplatilnižšievýživné.Dieťavakomkoľvekveku môže používať výhody nadštandardného vzdelávania a životného štýlu len za predpokladu, pokiaľ
rodičia na to majú prostriedky. Súd neakceptoval a nijakým spôsobom nevzal do úvahy možnosť, že aj
situácia rodičov sa môže kedykoľvek zmeniť. Poukázal na to, že jeho životná úroveň je v súčasnosti

výrazne nižšia ako životná úroveň matky a maloletej. Súd pri určení výživného nielenže nevychádzal
z jeho preukázaného príjmu 850 eur, ale určil ho s poukázaním na majetkové pomery právnickej osoby,
v ktorej je iba jedným zo spoločníkov. Jeho ostatné aktíva (vlastníctvo závažne poškodeného dreveného
rodinného domu a spoluvlastníckych podieloch 1/6 na nehnuteľnostiach) nezakladajú predpoklad, že by
mohli byť akýmkoľvek spôsobom využité na účely úhrady výživného.

4. K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka maloletej, ktorá navrhla napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie z dôvodu vecnej správnosti potvrdiť. Uviedla, že výšku školného riadne preukázala.
Argumentáciu otca, že udelil súhlas k štúdiu maloletej iba na základnej škole, nie však na strednej škole,
avšak v tom istom školskom zariadení, považovala za účelovú, s ktorou sa vysporiadalo aj školské
zariadenie na základe jeho žiadosti. Stotožnila sa so záverom súdu, ktorý konštatoval, že za riešenie
nepovažuje, aby dieťa veku 16 rokov (t. č. už 17 rokov) menilo školu, ktorú navštevuje od prvej triedy

základnej školy len preto, aby otec platil nižšie výživné. Mal. A. má pred sebou posledné dva maturitné
ročníky. Zhoršený študijný prospech mala len v 2. ročníku, ktorý bol spôsobený náhlym a vážnym
zhoršenímjejzdravotnéhostavu.Od1.2.2025bološkolnézvýšenéo15%nasumu727,40eurmesačne.
Zdôraznila, že výdavky za školské výlety maloletej do zahraničia súd nezahrnul do bežných mesačných
výdavkov maloletej. Nesúhlasila s výhradami otca vo vzťahu k mesačným nákladom za doučovanie.

Maloletá má doučovanie nie z dôvodu nezvládania učiva ale preto, že chce sama dosahovať vynikajúce
výsledky a s niektorým učivom potrebuje pomôcť a zdokonaliť sa v problematike. Doučovanie mala
a má najmä z dôvodu prípravy na EGCSE skúšky, ktoré sa vyžadujú pre prijatie na univerzitu. Podotkla,
že súd do odôvodnených výdavkov maloletej za doučovanie zahrnul len sumu 40 eur mesačne. Otec
namietol aj položku nákladov na terapie maloletej, aj keď túto položku súd nezahrnul do odôvodnených

výdavkov maloletej. Aj keď jej životná úroveň nie je nadštandardná, vzhľadom na vážne zhoršený
zdravotný stav maloletej a s ním zvýšené výdavky sa snaží v maximálnej možnej miere zabezpečiť
maloletej úhradu všetkých nevyhnutných potrieb pre jej osobnostný i fyzický rozvoj. Svoj príjem súdu
riadne preukázala a rovnako všetky svoje výdavky spojené s bývaním a osobnou spotrebou. Považovala
za vysoko tendenčné pokiaľ otec poukazuje na jej príjmy dosiahnuté z podnikateľskej činnosti a pri

ich výpočte vychádza iba z mesačného priemeru a následne na to účelovo tvrdí, že ňou deklarované
príjmy vysoko presahujú jej skutočné príjmy. Ona súdu uviedla, aké je schopná dosahovať mesačné
príjmy. Tak ako nemožno pri posudzovaní jej skutočného príjmu vychádzať z matematického priemeru
hospodárskeho výsledku/základu dane z jej daňového priznania, rovnako nemožno pri posudzovaní
príjmu otca vychádzať z otcom deklarovaného príjmu, ktorý si ním dokladovanú výšky mzdy vypláca

ako spoločník a konateľ spoločnosti výhradne a len na základe vlastného rozhodnutia. Otec v konaní
žiadnym spôsobom nepreukázal, že by si hľadal iné zamestnanie. Rovnako otec nepreukázal, že by
mal zníženú pracovnú schopnosť, ktorá by bola posúdená podľa osobitných predpisov. Argumenty
o nemožnosti dosahovať vyšší príjem otec predkladal súdu iba v polohe úvah a hypotéz. Nemožno
súhlasiť s tvrdením otca, že je potrebné pri určení výživného vychádzať z Metodiky Ministerstva

spravodlivosti SR pre určenie výživného, pretože táto má len odporúčací charakter. Súd postupoval
správne,keďdopríjmuotcazapočítalajnímprijímanébenefityanepeňažnéplnenia.Poukázalanato,že
otecnapojednávaníuviedol,žespoločnosťF.G.vlastnívozidlápribližne4ročné,čonemožnooznačiťza
vozidlá staršie. Tvrdenie, že spoločnosť sa snaží dlhodobo neúspešne scudziť pozemok a za akú cenu
otec nepreukázal. Uviedla, že otec uspokojivo nevysvetlil, prečo spoločnosti, v ktorých je spoločníkom

a konateľom, začali vykazovať účtovnú stratu až od roku 2020, kedy podala návrh na úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletej, pričom za predchádzajúce účtovné obdobia vykazovali
zisky. Rovnako v priebehu konania došlo k zníženiu otcom deklarovanej mzdy na sumu 850 eur. Otec
sa s maloletou dlhodobo nestretáva, nekontaktuje ju, neprejavuje o ňu žiadny záujem. O zdravotný stav
maloletej sa otec nezaujímal, ani nezaujíma. Maloletá nebola otcom za posledné obdobie obdarovaná

ani na Vianoce, ani na jej sviatok. Pokiaľ otec doložil lekárske správy preukazujúce zhoršený zdravotný
stav, tak týmito zdravotnými obtiažami otec trpel už v čase ich spolužitia. Otec žije s priateľkou L. M. už
niekoľko rokov, pričom vedú spoločnú domácnosť v jeho dome.
5. K odvolaniu otca sa písomne vyjadril opatrovník maloletej, ktorý navrhol napadnutý rozsudok ako
vecne správny potvrdiť. Uviedol, že súd posúdil výšku výživného správne, nakoľko boli preukázané

zvýšené náklady na maloletú, a to najmä pre jej nepriaznivý zdravotný stav a poplatky za súkromnú
školu.Počaskonaniasapreukázalo,žefinančnásituáciaotcajevporovnanísfinančnousituácioumatky
neporovnateľne lepšia.6. Otec v písomnom vyjadrení k vyjadreniu matky sa pridržal obsahu svojho odvolania. Poprel, že by žil
v spoločnej domácnosti s priateľkou. Uviedol, že mal. A. je už takmer dospelá a je plne v jej kompetencii,
či sa s ním ako rodičom má alebo nemá záujem stretávať. Kontakt s ňou si napriek jeho záujmu žiaľ

nemá možnosť vynútiť. Za posledné roky sa nemohol napriek jeho snahe s dcérou stretnúť a osobne
rozprávať.
7. Otec v písomnom vyjadrení k vyjadreniu opatrovníka označil správu opatrovníka za
nesprávnu a neobjektívnu, pričom táto nevychádza z vykonaného dokazovania, ani z priebehu
pojednávania, ktorého sa opatrovník zúčastnil. Jeho preddôchodkový vek 61 rokov ako prvý určujúci

faktor potencionality dosahovaného príjmu je nespochybniteľný. Rovnako súdu predložil dôkazy
o podnikateľských výsledkoch spoločnosti, kde je zamestnaný a súčasne spoločníkom. Dokladoval tiež
formou lekárskych správ jeho dlhodobé zdravotné problémy, ktoré mu objektívne bránia v dosahovaní
primeraného príjmu. Namietol, že opatrovník bez akéhokoľvek odôvodnenia konštatoval, že jeho
finančnásituáciajevporovnanísosituácioumatkyneporovnateľnelepšia.Opatrovníkpodľajehonázoru
neobjektívne vyhodnotil skutkový stav, predložené dôkazy zo strany oboch rodičov, ako aj odôvodnené

potreby maloletej.
8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP a § 3 ods. 5 písm. b/ CMP) po zistení, že
odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 363 CSP), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365

ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66
CMP), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania, či
doplnenia dôkazov (§ 383, § 384 CSP a § 68 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 CSP a contrario) s tým, že oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke súdu miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

9. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie bola úprava výkonu rodičovských práv
a povinností k mal. A.. Rozsudkom z 29. novembra 2021 č. k. 27P/90/2020-479 súd prvej inštancie (v
tom čase Okresný súd Bratislava II) zveril maloletú A. do osobnej starostlivosti matke (výrok I.), otcovi
uložil platiť výživné na maloletú A. vo výške 650 eur mesačne, vždy k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám

matky, počnúc od 24.07.2020 (výrok II.) a zročné výživné na maloletú za obdobie od 24.07.2020 do
15.12.2021 vo výške 430 eur otcovi uložil zaplatiť k rukám matky do 60 dní od doručenia rozsudku (výrok
III). Ďalej súd napadnutým rozsudkom rozhodol, že styk otca s maloletou A. sa neupravuje (výrok IV.)
aobajarodičiabudúmaloletúA.zastupovaťaspravovaťjejmajetok(výrokV.).Vozvyšnejčastisúdnávrh
matky zamietol (výrok VI.). O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov

nemá nárok na náhradu trov konania (výrok VII.). Na základe v zákonnej lehote podaného odvolania
otcom maloletej odvolací súd uznesením z 17. januára 2024 sp. zn. 11CoP/55/2023 rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutých výrokoch II. (bežné výživné), III. (zročné výživné) a VII. (nárok na náhradu trov
konania) zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Následne súd prvej
inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. otcovi uložil prispievať výživu mal. A. výživným vo výške

vo výške 650 eur mesačne vždy k 15.dňu v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc od 24.07.2020;
výrokom II. rozhodol, že zročné výživné na mal. A. otcovi nevzniklo; výrokom III. vo zvyšnej časti návrh
matky zamietol a výrokom IV. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
10. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie
v napadnutom výroku I. (bežné výživné) a v závislých výrokoch II. (zročné výživné) a IV. (nárok na

náhradu trov konania).

11. Keďže súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na zistenie
skutočného stavu veci, výsledky tohto dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne
a správne vyhodnotil, pričom dospel k správnym skutkovým zisteniam a súčasne vec i správne právne

posúdil a odvolací súd sa stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. §
387 ods. 2 CSP konštatuje správnosť jeho dôvodov. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa
mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a nemôže preto dať za pravdu
odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa iba nasledovné:

12. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení preskúmavaného rozsudku vyporiadal so všetkou relevantnou
argumentáciou účastníkov, ktorú vzniesli v priebehu prvoinštančného konania, dokazovanie vykonal
v celom potrebnom rozsahu, jeho výsledky správne vyhodnotil a dospel k správnym skutkovým
záverom, pričom vec i správne právne posúdil. Vyhodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie je vsúlade s výsledkami vykonaného dokazovania aj so zásadami formálnej logiky, pričom pri hodnotení
dôkazov nemožno súdu vyčítať žiadne pochybenia, preto ani nemožno polemizovať s jeho skutkovými
závermi, ktoré majú oporu vo vykonanom dokazovaní. Odôvodnenie napadnutého rozsudku zodpovedá

ustanoveniu § 220 ods. 2 CSP, pričom je samozrejmé, že odvolateľ nemusí súhlasiť so všetkými
skutkovými a právnymi závermi v ňom obsiahnutými.

13. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom má v systéme vyživovacích povinností Zákona o rodine
významné postavenie a zaťažuje oboch rodičov. Zákonná vyživovacia povinnosť oboch rodičov

neznamenámechanickúrovnosť,tedapriurčovanívýživnéhonemožnouplatňovaťmechanickývýpočet.
Vychádza sa z individuálnych schopností, možností a majetkových pomerov každého z rodičov (§ 75).
V konaní treba zisťovať pravidelné aj nepravidelné výdavky výživou povinnej osoby spojené s bývaním
(nájomné, údržba a prevádzka bytu, domu, náklady na energie), stravou, ošatením, obutím, zdravotným
stavom, starostlivosťou o dieťa a domácnosť, inými vyživovacími povinnosťami, poistnými plneniami,
sporením, pôžičkami a úvermi a pod. Tieto kritériá na strane rodičov treba posudzovať vo vzájomnej

súvislosti s odôvodnenými potrebami na strane výživou oprávneného dieťaťa. Podstatou vyživovacej
povinnosti je uspokojenie všetkých nákladov dieťaťa, ktoré možno očakávať, nielen výživu v užšom
slova zmysle. Je potrebné si uvedomiť, že výšku týchto nákladov nemožno zovšeobecniť, závisí napr. od
veku dieťaťa, jeho schopností, duševnej a fyzickej vyspelosti, zdravotného stavu, záujmov a koníčkov,
voľnočasových aktivít, školského zariadenia, v ktorom sa dieťa vzdeláva a pod., čím je daná potreba

odstupňovania miery týchto potrieb. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti nemožno opomenúť osobnú
starostlivosť rodiča o dieťa, ani zásadu rovnakej životnej úrovne, ktorá znamená, že výživným má byť
dieťaťu zaistená taká životná úroveň, ktorá zodpovedá sociálnemu postaveniu rodičov, a ktorú by rodičia
dieťaťu zabezpečovali, keby žili v spoločnej domácnosti (Radimský, J. - Radvanová, S. a kol. Zákon o
rodine. Komentár. Praha: Panorama, 1989, 434 s.).

14. Tak ako v reálnom živote nie je možné exaktne matematicky vyčísliť všetky náklady na výživu
dieťaťa v širšom zmysle slova, tak nie je možné vyčísliť hodnotu osobnej starostlivosti, na ktorej by sa
mali rovnakou mierou podieľať obidvaja rodičia (netreba pripomínať, že nejde len o zabezpečenie a
prípravu jedla, zabezpečenie a údržbu bývania, pranie a žehlenie ošatenia, odvoz dieťaťa do a zo školy/

škôlky alebo na krúžky, ale napr. aj o zabezpečenie lekárskej starostlivosti a liečebného režimu dieťaťa
v prípade ochorenia /návšteva a čakanie u lekára alebo na pohotovosti, nemožnosť rodiča pracovať
v prípade ošetrovania člena rodiny/ alebo o trávenie osobného času s dieťaťom). Rovnako netreba
prehliadnuťdveskutočnosti:1/maloletévýživouoprávnenédieťamáprávopodieľaťsanaživotnejúrovni
svojich rodičov a 2/ vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletým deťom má prednosť pred ostatnými

výdavkami rodičov.

15. Práve na nemožnosť v reálnom živote matematicky vyčísliť všetky náklady na výživu dieťaťa
v širšom zmysle bolo rozhodovacou činnosťou súdov ustálené určovanie výživného v rozsahu 20 – 30 %
z čistého príjmu povinného rodiča na všetky výživou oprávnené deti (na základe čoho bola vypracovaná

i Metodická príručka pre výpočet výživného rodičov k deťom), samozrejme so zohľadnením, že určenie
výšky výživného je vždy výsledkom posúdenia vysoko individuálnych, jedinečných skutkových okolností
každej prejednávanej veci, ktoré sú nezameniteľné s okolnosťami relevantnými v iných veciach, pretože
kritériá na určenie rozsahu vyživovacej povinnosti (napr. schopnosti, možnosti a majetkové pomery
povinného, ako aj odôvodnené potreby dieťaťa a ďalšie) sú rozdielne v každej veci a odlišujú sa

od prípadu k prípadu. Iný výklad by viedol k rozporu so záujmami dieťaťa, ktorému sa výživné
priznáva (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Cdo 50/2017). Každé jedno rozhodnutie
o výživnom na dieťa je založené na riešení čisto individuálnych otázok, ktoré nemôže byť považované
za pravidlo pre iné prípady (porovnaj rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 87/2017, 3 Cdo
226/2017). Pri posúdení a hodnotení zákonom ustanovených východísk na určenie výživného postupujú

totiž súdy vždy diferencovane v každom konkrétnom prípade a nezotrvávajú na určitých striktných
hraniciach (porovnaj rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Cdo 50/2017, 3 Cdo 88/2017). V takto
individualizovanom rámci určovania konkrétnej výšky výživného zovšeobecnenie ani neprichádza do
úvahy (porovnaj rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 226/2017, 4 Cdo 148/2019).

16. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie pri určení výživného na mal. A. týmto spôsobom
postupoval, pričom na posúdenie zárobkových schopností, možností a majetkových pomerov rodičov,
ich životnej úrovne, ako aj odôvodnených potrieb mal. A. si zabezpečil dostatočné podklady, vykonané
dôkazy posúdil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti, pričom prihliadol na všetko, čo vyšlo počas konanianajavo, vec správne právne posúdil a odôvodnenie napadnutého rozsudku zodpovedá ustanoveniu §
220 ods. CSP a odvolací súd naň, ako už uviedol vyššie, v podrobnostiach odkazuje (najmä body 14.
– 17.).

17. Odvolaciu námietku otca ohľadne zohľadnenia len jeho príjmu z pracovného pomeru vo výške
850 eur netto odvolací súd považoval za nedôvodnú. Súd prvej inštancie správne okrem príjmu otca
dosahovaného z pracovného pomeru zohľadnil i skutočnosť, že otec je zamestnaný v spoločnosti,
kde je spoločníkom a konateľom, rovnako je otec spoločníkom a konateľom ďalšej spoločnosti.

Pokiaľ by otec nemal profitovať z účasti v uvedených spoločnostiach (čo otec tvrdí), potom je
otázny zmysel jeho účasti. Súd prvej inštancie správne poukázal na to, že otec ako spoločník
a konateľ spoločností s ručením obmedzeným má možnosť regulovať ekonomické kategórie príjmov
a výdavkov spoločnosti, a tým ovplyvňovať účtovný výsledok hospodárenia a v nadväznosti na
to i daňovú povinnosť. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia netvrdil, že by otec,
prípadne niektorá zo spoločností, v ktorých je otec spoločníkom a konateľom, porušovala účtovné,

prípadne daňové predpisy. Súd uviedol, že nie každý výdavok, hoci uznaný a akceptovateľný daňovým
predpisom, možno považovať za taký nevyhnutný pre udržanie príjmu z podnikateľskej činnosti, aby
to odôvodňovalo jeho prioritu pred existenčným charakterom plnenia vyživovacej povinnosti, resp.
priorizovať neprimeraný rozvoj podnikateľských aktivít na úkor vyživovacej povinnosti, s ktorým záverom
sa odvolací súd stotožňuje. Správne súd prvej inštancie zohľadnil využívanie služobného vozidla otcom,

preplácanie nákladov za mobilný telefón, či zdravotnú starostlivosť. Rovnako nebolo možné nechať bez
povšimnutia transakcie z účtu spoločnosti F. G. v prospech účtu otca, ktoré otec uspokojivo nevysvetlil.
K namietaným zdravotným problémom otca odvolací súd zhodne s prvoinštančným súdom udáva, že
nebolo preukázané, že by mal otec zníženú schopnosť pracovať. Rovnako nebolo možné nechať bez
povšimnutia, že otec prenecháva bezodplatne do užívania záhradu a spoločnosť, v ktorej je spoločníkom

a konateľom, sa nesnaží (otec nepreukázal opak) speňažiť nehnuteľnosti, ktoré nevyužíva.

18. K námietke otca, že neudelil súhlas k zápisu mal. A. na súkromné K. K. G., odvolací súd udáva, že
otec podpísal prihlášku na základnú školu K. G. a maloletá pokračuje v štúdiu i na K. K. G., pričom podľa
zriaďovateľa nebol opätovný súhlas otca potrebný a otec ani neinicioval konanie v dôsledku nesúhlasu

rodičov o podstatnej veci týkajúcej sa maloletej. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie považuje
za rozporné so záujmami mal. A., aby táto vo veku 17 rokov menila školu z dôvodov uvádzaných otcom.

19. K námietkam otca voči nákladom na doučovanie maloletej vo výške 280 eur mesačne odvolací súd
udáva, že nie je ničím výnimočným, že dieťa chodí na doučovanie, pričom bolo potrebné prihliadnuť na

to, že súd prvej inštancie uvedené náklady zohľadnil len vo výške 40 eur mesačne.

20. K námietkam otca voči výdavkom maloletej v súvislosti s terapiou odvolací súd udáva, že tieto súd
prvej inštancie nezahrnul do odôvodnených výdavkov. Uvedené rovnako platilo aj o výdavkoch na výlety
a zahraničné pobyty, ktoré tiež neboli zahrnuté do odôvodnených výdavkov.

21. Súd prvej inštancie po zohľadnení všetkých rozhodných kritérií a so zohľadnením jedinečných
skutkových okolností prejednávanej veci rozhodol správne o výške vyživovacej povinnosti otca, správne
stanovil jej počiatok, pričom svoje rozhodnutie vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil.

22. Správne súd prvej inštancie rozhodol aj o zročnom výživnom, keď z vyjadrenia rodičov vyplynulo,
že od vyhlásenia prvého rozsudku súdu prvej inštancie otec platí výživné vo výške 650 eur mesačne
a uhradil i zročné výživné.

23. Za správne odvolací súd považoval i rozhodnutie súdu prvej inštancie o nároku na náhradu konania.

24. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I.
a v závislých výrokoch II. a IV. podľa § 387 ods. 1 CSP z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 CMP a § 396 ods.

1 CMP.

26. Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na
Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané

advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).