Uznesenie – Rozvod ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. júl 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 15CoP/15/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1223203594
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 07. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Čakváriová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:1223203594.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a členiek senátu
Mgr. Patrície Železníkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej v právnej veci manžela: A. B., nar. XX.X.XXXX,
bytom C. XXXX, D., zastúpený advokátom JUDr. Michalom Vavríkom, so sídlom Mliekarenská 2,
Bratislava, a manželky: E. B., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XXX/XX, G., zastúpená advokátska kancelária
AK LITVÁKOVÁ A SPOL., s. r. o. so sídlom Sliačska 1/A, Bratislava, o rozvod manželstva a o úpravu

výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva k maloletým deťom: H. B., nar.
XX.X.XXXX a B. B., nar. X.X.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a
rodiny Bratislava, Odbor sociálnych vecí a rodiny, Oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej
kurately so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, na odvolanie manželky/matky voči rozsudku Mestského
súdu Bratislava II č.k. 5P/53/2023-93 zo dňa 1.10.2024 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutom výroku III a v nadväzujúcom výroku IV z r u š u j e

a vec sa v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súdprvejinštancierozsudkomč.k.5P/53/2023-93zodňa1.10.2024 vovýrokuI.rozviedolmanželstvo
A. B., nar. XX.X.XXXX a E. B., F. I., nar. XX.X.XXXX, uzavreté dňa 4.10.2008 v Bratislave, zapísané v
knihe manželstiev Matričného úradu Bratislava - Nové Mesto, vo zväzku 20, ročník 2008, na strane 251,
pod poradovým číslom 54. II. Schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej maloletý H., nar. XX.X.XXXX

a maloletý B., nar. X.X.XXXX sa zverujú do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia sú
oprávnení zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok. Otec sa zaviazal na čas po rozvode
prispievať na výživu maloletého H. sumou 250 eur mesačne a na maloletého B. sumou 200 eur mesačne
vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. III. Otca oprávnil stýkať sa s maloletými deťmi každú
stredu v čase od 16.00 hod. do 18.30 hod. a každý víkend v nepárnom kalendárnom týždni od piatku
v čase od 18.00 hod. do nedele do 18.00 hod. , prvý júlový týždeň a prvý augustový týždeň, vždy od

pondelka od 10.00 hod. do nedele do 18.00 hod., počas vianočných sviatkov v každom nepárnom roku
od 23.12. od 18.00 hod. do 27.12. do 18.00 hod., v každom párnom roku počas zimných prázdnin od
29.12. od 18.00 hod. do 02.01. do 18.00 hod., v čase jarných prázdnin v každom párnom roku od prvého
dňa jarných prázdnin od 08.00 hod. do nedele týždňa, v ktorom trvajú jarné prázdniny, do 18.00 hod., v
čase jesenných prázdnin v každom nepárnom roku od prvého dňa jesenných prázdnin od 08.00 hod.
do posledného dňa jesenných prázdnin do 18.00 hod. s tým, že matka je povinná maloleté deti riadne

pripraviť a v stanovenom dni a hodine odovzdať otcovi v bydlisku matky. IV. Žiadnemu z účastníkov
nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 18, § 23 ods. 1, 3, § 24 ods. 1, 4, 5 Zákona o rodine,
čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 7, 8, čl. 29 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa. Na základe

vykonaného dokazovania dospel k záveru, že manželstvo účastníkov je vážne a trvalo rozvrátené, ide
o dlhodobý rozvrat a nie je reálny predpoklad, že by mohlo v budúcnosti plniť svoj spoločenský účel.Prihliadol na preukázané skutočnosti, že manželstvo účastníkov je len formálnym zväzkom, neplní svoj
účel, manželia nebývajú v spoločnej domácnosti a od podania návrhu na rozvod manželstva spolužitie
neobnovili. Z uvedených dôvodov návrhu na rozvod manželstva vyhovel. Pri rozhodovaní o úprave

pomerov rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode vzal do úvahy a schválil čiastočnú dohodu
rodičov zo dňa 1.10.2024, v zmysle ktorej sa maloleté deti zverujú do osobnej starostlivosti matky, otec
bude prispievať na výživu maloletého H. sumou 250 eur a maloletého B. sumou 200 eur mesačne. Pri
rozhodovaní o spornej otázke styku otca s maloletými deťmi, keď matka nesúhlasila s prespávaním
detí u otca, prihliadol na zistenie zo spisu tamojšieho súdu vedenom pod sp. zn. 5P 90/2024, že

rodičia sa v rámci informatívneho výsluchu dohodli na styku otca s maloletými na každú stredu od 16.00
hod do 18.00 hod. a každú nepárnu sobotu od 10.00 hod. do 16.00 hod. pričom matka rozhodnutie
nerešpektovala. Zohľadnil vyjadrenia rodičov v rámci výsluchov, z ktorých vyplynulo, že matka s otcom
nekomunikuje, bráni mu v styku s deťmi, neinformuje ho o maloletých, nenechá mu vziať si maloletého
B. na ruky a pod.. Maloletý H. sa stretával s otcom, avšak otca odmieta, pretože matka sa o ňom
vyjadrovala pred deťmi hanlivo. Z výpovede matky zistil, že otec sa stretával s maloletým H., nie však

podľa dohody, maloletý B. sa s otcom nestretával, nakoľko mal len 10 mesiacov, je stále kojený, nebolo
to v záujme maloletého. Konštatoval, že uznesením č.k. 5P 90/2024 -13 z 23.7.2024 nariadil neodkladné
opatrenie, ktorým upravil styk otca s maloletými deťmi na každú stredu v týždni kalendárneho roka
v čase od 16.00 hod. do 18.00 hod. a každú nepárnu sobotu v kalendárnom roku v čase od 10.00
hod. do 16.00 hod.. Zhodne ako s odôvodnením citovaného uznesenia poukázal na rodičovské práva

a povinnosti, na rovnoprávne postavenia otca a matky pri ich výkone, na záujem maloletých detí na
pravidelný osobný kontakt s oboma rodičmi a právo na zachovanie rodinných väzieb. Poukázal na
právo rodiča budovať si vzťah so svojimi deťmi a podieľať sa na ich výchove, čo možno docieliť len
pri realizovaní styku. Apeloval na matku, že nesmie podceňovať význam proaktívneho pôsobenia na
maloleté deti v snahe približovať význam výchovy aj druhého rodiča. Pasivita zo strany matky a jej

tvrdenia, že nebráni v styku, pretože nič nepodniká proti druhému rodičovi a že "maloletý nechce"
neznamená, že v styku nebráni. Uviedol, že submisívny postoj k realizácii styku otca s maloletými,
ktorý matka ponecháva výlučne na názore maloletého, vnáša pochybnosti o jej rodičovskej spôsobilosti.
Názor maloletého je dôležitý, avšak maloletý toho času nie je rovnocenným partnerom rodičov a nie
je možné ponechať ho v rozhodovaní na úplnej svojvôli. Otcom navrhovaný rozsah styku považoval

za adekvátny, nenarušujúci stabilitu, či režim výchovného prostredia maloletých detí, keďže ide skôr
o zabezpečenie nevyhnutného kontaktu otca s maloletými a styk v každú stredu od 16.00 hod.
do 18.30 hod. a každý víkend v nepárnom kalendárnom týždni od piatku od 18.00 hod. do nedele
do 18.00 hod. počas bežného roka, vrátane individuálnej úpravy styku počas prázdnin považoval za
splniteľný zo strany matky a neohrozujúci maloletých. Tvrdenia matky o tom, že maloleté deti nie sú

s otcom v bezpečí vyhodnotil ako nepreukázané. K argumentom matky, že neverí otcovi, že sa vie o
maloletého B. postarať poukázal na rovnocenné postavenie rodičov pri výchove maloletých detí, právo
otca vychovávaťmaloletéhoajvútlomveku,zažívaťapodieľaťsanajehostarostlivosti,učiťsa.Uzavrel,
že nie je v záujme maloletého pre jeho vek úplne odstaviť otca a vylúčiť ho zo starostlivosti a výchovy,
nakoľko uvedené bude mať opačný efekt a dôsledkom bude úplné odcudzenie sa otca od maloletého.

Upravený styk, vrátane prespávania u otca a prázdninového režimu považoval za súladný so záujmom
maloletých. O trovách konania rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového
poriadku (ďalej len CMP).

3. Proti výroku III. rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie matka prostredníctvom zvolenej
právnej zástupkyne navrhujúc rozsudok v napadnutom výroku zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
Odvolanie odôvodnila ustanovením § 365 ods. 1 písm. d/ a e/ zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len CSP) a § 62 ods. 1 CMP. Namietala, že styk upravený rozhodnutím súdov na

každú stredu a každý nepárny víkend bez uvedenia, že ide o styk počas školského roka mimo prázdnin
a sviatkov, je možné rozhodnutie vykladať ako právo otca na styk celoročne bez ohľadu na sviatky a
prázdniny. Nesúhlasila s úpravou styku počas vianočných sviatkov, pretože by mohlo dôjsť k situáciám,
že matka by nemala možnosť tieto sviatky tráviť s maloletými ucelene, kým otec by mal možnosť, napr.
v roku 2026 tráviť s maloletými vianočné sviatky ucelene. Uvedené sa týka aj ostatnej úpravy, napr.

jarnýchprázdnin.Namietala,ževodôvodnenírozhodnutiaabsentujevyhodnotenievýsluchumaloletého,
naviac ak podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine a § 38 ods. 1 a 2 CMP názoru maloletého dieťaťa musí
byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti. Hoci maloletý bol
vypočutý súdom, v rozhodnutí nie je uvedené, aký názor vyslovil. Nie je tak možné zistiť, či a v akomrozsahu súd na jeho názor prihliadal. Podľa jej mienky je polemické, či je vôbec možné považovať dôkaz
za vykonaný. Mala za to, že týmto spôsobom súd porušil právo maloletého prihliadať na jeho názor,
ako aj povinnosť vyhodnotiť dôkazy jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti. Nesúhlasila s názorom, že

ňou vyslovené obavy o bezpečie maloletých detí neboli v konaní preukázané a s apelovaním súdu na
ňu, aby proaktívne pracovala s maloletým, aby mal záujem o styk s otcom. Súd má možnosť preveriť
pomery na strane otca kolíznym opatrovník návštevou domácnosti, v ktorej sa maloletí počas pobytu u
otca budú nachádzať. Rovnako môže preveriť prítomnosť prípadných ďalších osôb v jeho domácnosti.
Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, či má otec vytvorené podmienky na pravidelné

prespávanie maloletých detí u neho. Takýmto postupom mohol súd zistiť, či sú jej obavy dôvodné, avšak
jej námietkami sa nezaoberal a bezdôvodne neúplne zistil skutočný stav veci. Zotrvala na vyslovených
obavách o starostlivosť o maloletých v čase pobytu u otca, predovšetkým o postoj otca k maloletým.
Uviedla, že maloletý H. sa odmieta stretávať s otcom, hoci s ním pracovala. Pokiaľ sa maloletý rozhodol
prijať ponuku otca na výlet na lego výstavu, následne ju informoval, že otca žiadal, aby čas trávili sami,
avšak otec trval na prítomnosti jeho aktuálnej partnerky. Maloletý H. prítomnosť partnerky odmietol, otec

výlet odmietol a syna jej odovzdal, čím sa vzdal času stráveného s ním. V tejto situácii autoritatívne
rozhodnutiesúdubezohľadunajejobavy,nanázormaloletého,bezprieskumuvhodnostiprostredia,bez
psychologického poradenstva nemôže priniesť pozitívny výsledok. Za vhodnejší považovala pomalší
processúčasťourodičova maloletého H.poradensko-psychologickýchslužiebÚradupráce,sociálnych
vecíarodiny. Namietala,žekonaniemávadu,ktorámázanásledoknesprávnerozhodnutievoveci, súd

prvej inštancie v predmetnom konaní nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností a dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne
a neúplne zistil skutočný stav veci..

4. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu navrhol
napadnutý rozsudok vo výroku III. potvrdiť. Mal za to, že napadnuté rozhodnutie netrpí žiadnou z
vytýkaných vád, je zákonné s osobitným akcentom na najlepší záujem maloletých detí. Nesúhlasil s
argumentamimatkyvovzťahukrozdeleniusiprázdnin považujúc rozhodnutievtejtočastizaadekvátne,
nenarúšajúce stabilitu alebo režim výchovného prostredia maloletých. Podľa jeho názoru rozhodnutie

reflektuje na zabezpečenie aspoň nevyhnutného kontaktu otca s maloletými deťmi, je splniteľné, deti
neohrozuje, pričom matka si nemôže uzurpovať právo obmedzovať jeho styk s maloletými. Poukázal
na nariadené neodkladné opatrenie o styku otca s maloletými v priebehu konania, ktoré matka neplnila
a neplní, zamedzuje mu v styku s deťmi, čo svedčí o nutnosti ingerencie súdov. Tvrdenia matky, že
deti nie sú v bezpečí, považoval za nepreukázané. Ak matka uvedené tvrdí z dôvodu, že nechce,

aby deti strávili s otcom ani trochu času, jej argument je v príkrom rozpore so zákonom a záujmom
maloletých. V konaní boli maloleté deti zastúpené kolíznym opatrovníkom, ktorý sa vyjadril, že obaja
rodičia sú zodpovední za vytvorenie vhodných podmienok pre deti, obaja majú právo na styk s deťmi a
nevidel problém ani s prespávaním maloletých u otca. Mal za to, že súd prvej inštancie vykonal všetky
dôkazné prostriedky za účelom riadneho zistenia skutkového stavu. Za nepravdivé považoval tvrdenia

matky, že nedokáže zabezpečiť starostlivosť o maloletých u neho doma, resp. na adrese jeho trvalého
pobytu, pričom maloletý H. u neho prespal, bol spokojný a šťastný, že mohol byť s otcom. Stotožnil sa
s názorom súdu, že nie je v záujme maloletého pre jeho vek úplne odstaviť od otca a odlúčiť ho zo
starostlivosti a výchovy, čo môže mať opačný efekt a spôsobiť odcudzenie otca od maloletého. Pokiaľ
matka poukazuje na potrebu psychologického poradenstva dal do pozornosti, že konanie prebieha

viac ako rok, počas tejto doby sa rodičia zúčastnili informatívneho výsluchu realizovaného v rámci
Cohemskej praxe a za účasti psychológa dospeli k dohode na určitom modeli stretávaní, avšak tento
sa neplnil z dôvodu nespolupráce matky. V rámci informatívneho výsluchu sa zúčastnil psychologického
poradenstva realizovaného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, avšak z dôvodu niekoľkých absencií
na strane matky sa psychologička rozhodla dňa 23.08.2024 ukončiť poradenstvo. Za účelom možnej

dohody sa zúčastnil dňa 17.07.2024 mediačného konania, ktoré malo pokračovať dňa 13.09.2024,
matka toto konanie ukončila dňa 9.9.2024 s odôvodnením, že sa s otcom dohodla. Poukázal na
predloženú mailovú správu zo dňa 23.8.2024 od J. C. I. a záverečnú správu z mediácie zo dňa
22.09.2024. Situáciu sa snažil vyriešiť zmierlivo, využil všetky dostupné služby zo strany úradu práce,
avšak z dôvodu nespolupráce matky nie je dohoda možná. Autoritatívne rozhodnutie súdu v danom

prípade považoval za nevyhnutné. Mal za to, že súd postupoval správne, svoje rozhodnutie náležite
odôvodnil a upravený rozsah styku je súladný so záujmom maloletých.5. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca sa stotožnil s napadnutým rozhodnutím vo výroku
III považujúc ho za správne a v záujme maloletých detí. Uviedol, že rodičom opakovane poskytoval
rozsiahle odborné poradenstvo zamerané na postavenie otca a matky pri výkone rodičovských práv a

povinností s dôrazom na styk maloletých s oboma rodičmi. Uviedol, že obom rodičom bolo ponúknuté
psychologické poradenstvo, ktoré spolu s mediáciou bolo predčasne ukončené zo strany matky. Hoci
súd uznesením nariadil neodkladné opatrenia o styku otca s maloletými, otec dňa 07.11.2024 sa dostavil
na úrad a verbalizoval problémy v styku s deťmi, nedodržiavanie rozhodnutia matkou a uviedol, že
deti sú v jeho prítomnosti spokojné a jeho priateľku tolerujú. Otec vyjadril obavy z možnej manipulácie

detí voči jeho osobe a obavy zo správania matky, ktorá nevie pripustiť, že on má iný vzťah. Bolo mu
poskytnuté poradenstvo s dôrazom na záujmy maloletých detí a úrad navrhol riešiť rodičovský konflikt
medzi rodičmi spoluprácou s centrom pre deti a rodiny, s čím otec súhlasil. Dňa 14.11.2024 SPODaSK
predvolal na pohovor na úrad matku maloletých z dôvodu aktuálnej realizácie styku maloletých s otcom,
pričom matka sa vyjadrila, že otcovi neverí a vyslovila obavy o maloleté deti v domácnosti otca. Matke
bolo tiež poskytnuté odborné poradenstvo a navrhnuté riešiť rodičovský konflikt na základe odporúčania

spolupráce rodičov a centra pre deti a rodiny, matka však nemala o spoluprácu záujem. Úradu neboli
hlásené žiadne nedostatky v zmysle nestarostlivosti o maloleté deti, preto nebolo indikované šetrenie
v domácnosti rodičov. Stotožnil sa s názorom súdu, že obavy matky o bezpečnosť detí neboli v konaní
ničím preukázané, pričom rodičia majú pri výchove maloletých rovnocenné postavenie, rovnaké práva
deti vychovávať a podieľať sa na ich výchove.

6. V podaní zo dňa 09.12.2024 matka prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu zotrvala na svojich
tvrdeniach. Poukázala na to, že otec v rámci vyjadrenia nepredniesol žiadne argumenty, ktoré by vyvrátili
v odvolaní uvedené nedostatky rozhodnutia. Pokiaľ otec poukazuje na to, že matka mu zamedzuje

styk s maloletými dala do pozornosti, že otec sa nevenuje budovaniu vzťahu s deťmi, tento čas venuje
tomu, aby maloletí nadviazali vzťah s jeho novou partnerkou. Hoci maloletého H. presvedčila, aby u
otca prespal, po návrate od neho sa odmietol pripravovať do školy, odmietal hygienu. Otec počas ich
stretnutia nenaplnil plány, ktoré H. sľúbil a počas pobytu maloletého v jeho domácnosti mu neumožnil
telefonický kontakt s matkou a B. sa z pobytu u otca vrátil hladný.

7. V podaní zo dňa 18.12.2024 otec prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu vyslovil súhlas so
stanoviskom kolízneho opatrovníka. Zdôraznil, že napadnuté rozhodnutie reflektuje na zabezpečenie
aspoň nevyhnutného kontaktu otca s maloletými deťmi. V ostatnom zotrval na svojich vyjadreniach.

8. Odvolací súd po zistení, že odvolanie matky bolo podané včas, preskúmal rozsudok súdu prvej
inštancie podľa § 65, § 66 CMP s tým, že rozsahom a odvolacími dôvodmi nie je viazaný (§ 66 CMP)
a toto rozhodnutie bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) zrušil a vec vrátil súdu

prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie dospejúc k záveru, že odvolanie matky voči výroku
III napadnutého rozsudku je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutom výroku
zrušiť.

9. Podľa § 35 CMP súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

10. Podľa § 36 CMP súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na
zistenie skutočného stavu veci.

11. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší len, ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.12. Podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie
je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

13. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné

skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

14. Odvolací súd zdôrazňuje, že právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo
účastníka konania na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na
spravodlivý proces. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva totiž aj povinnosť všeobecného súdu
zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán, resp. účastníkov konania
(avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05). Štruktúra práva na odôvodnenie

je rámcovo upravená v § 220 ods. 2 CSP, pričom rozhodnutie nemusí odpovedať na každú námietku
alebo argument použitý v priebehu konania pred súdom prvej inštancie, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúcivýznamprerozhodnutieouplatnenejžalobe(návrhu).Zodôvodneniarozhodnutiasúduvšak
musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a
právnymi závermi na druhej strane. Nepreskúmateľné rozhodnutie tiež nedáva dostatočné záruky pre to,

že nebolo vydané v dôsledku ľubovôle a spôsobom porušujúcim ústavne zaručené právo na spravodlivý
proces. Odôvodnenie rozhodnutia súdu, z ktorého nemožno zistiť, akým spôsobom súd postupoval pri
posudzovaní rozhodných skutočností, nevyhovuje zákonným požiadavkám, ktoré CSP kladie na obsah
odôvodnenia rozhodnutia a v konečnom dôsledku takéto rozhodnutie zasahuje do základných práv
účastníka súdneho konania, ktorý má nárok na to, aby bola jeho vec spravodlivo posúdená. Civilný súd

je povinný svoje rozhodnutie riadne odôvodniť a zrozumiteľným spôsobom vysvetliť, ako a prípadne
prečo sa určitou námietkou nezaoberal. Ak tak súd nepostupuje, porušuje právo účastníka konania na
spravodlivý proces garantovaný čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

15. Je potrebné zdôrazniť, že v konaní o veciach maloletých, ktoré možno začať aj bez návrhu, sa
súd spravuje vyšetrovacou zásadou, ktorej dôsledkom je primárna zodpovednosť súdu za zistenie
skutočného stavu, ktorá je jeho povinnosťou, ktorú bude musieť splniť bez ohľadu na dôkazné návrhy a
aktivityúčastníkov(§35a§36CMP). Súdjevtakomtokonanípovinnývykonaťajinédôkazy,akonavrhli

účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci. Aj keď návrhy na ďalšie dokazovanie
účastníkmivkonaníneboliprodukované,súdprvejinštanciemalpostupovaťvsúladesvyššieuvedeným
zákonným ustanovením, mal vykonať dokazovanie na zistenie skutočného stavu, na základe ktorého by
mohol ustáliť vhodnosť rozsahu úpravy styku otca s maloletými deťmi.

16. Podľa § 25 ods. 1, 2 zákona č. 36/2005 Z.z. rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým
dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s
maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku
s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o

rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

17. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol o rozvode
manželstva rodičov, schválil rodičovskú dohodu o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti

matky, o výživnom, oboch rodičov oprávnil a uložil im povinnosť maloleté deti zastupovať a spravovať
ich majetok a autoritatívne rozhodol o styku otca s maloletými deťmi. Z obsahu pripojeného spisu
vyplýva, že Mestský súd Bratislava II uznesením č.k. 5P/90/2024 -13 zo dňa 23.7.2024 nariadil
neodkladné opatrenie, ktorým upravil styk otca s maloletými deťmi na každú stredu v kalendárnomtýždni kalendárneho roka od 16.00 hod. do 18.00 hod. a každú nepárnu sobotu kalendárneho týždňa
kalendárneho roka od 10.00 hod. do 16.00 hod..

18. Vo veciach starostlivosti o maloleté deti sú súdy povinné prihliadať na záujem maloletých a zisťovať
všetky podstatné a významné skutočnosti pre vyriešenie otázky styku rodiča s deťmi, ktorý nie je
preferenčným rodičom, teda maloletí nie sú zverení do jeho starostlivosti. V každej rodinnej veci je
nevyhnutne potrebné pristupovať k nej individuálne, vyhodnocovať vzťah rodiča s deťmi, či má rodič,

ktorý bude realizovať styk s deťmi vhodné prostredie pre deti a prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré
z výpovedí účastníkov a vykonaného dokazovania vyplynuli.

19. V konaní bolo preukázané, že v danom prípade je potrebné autoritatívne rozhodnutie, ktoré
určí styk otca s maloletými deťmi na čas po rozvode. Súdu prvej inštancie je potrebné vytknúť

nevykonanie dostatočného dokazovania na ustálenie záveru o vhodnom rozsahu styku maloletých
s otcom. Vychádzajúc z obsahu spisu a vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie odvolací súd
konštatuje, že súd prvej inštancie rozhodol o styku na každú stredu v kalendárnom týždni od 16.00 hod.
do 18.00 hod., každý víkend v nepárnom kalendárnom týždni od piatku od 18.00 hod. do nedele do 18.00
hod. a súčasne upravil styk otca s maloletými na čas letných prázdnin (týždeň v mesiaci júl a týždeň

v mesiaci august), na čas vianočných prázdnin, jarných a jesenných prázdnin. V prvom rade konštatuje,
že námietka matky, že súd ponechal výrok o bežnej úprave v platnosti aj počas prázdnin a sviatkov, je
dôvodná. Výhrada matky, že pri styku počas prázdnin môže dôjsť k narušeniu harmonogramu stretnutí
je dôvodná, pretože takéto rozhodnutie, ktoré neurčuje výnimku pre styk v čase prázdnin a sviatkov je
zmätočné a môže spôsobiť konflikty medzi rodičmi vyplývajúce z výkladu daného rozhodnutia. Z obsahu

spisu vyplýva, že rodičia ukončili spolužitie v júni 2023, odkedy otec žije s novou partnerkou. Nemožno
opomenúť, že v tom čase bol maloletý H. vo veku 6 rokov a B. vo veku takmer 10 mesiacov. Je nesporné,
že obaja rodičia potvrdili, že styk otca s maloletým B. sa nerealizoval z dôvodov na strane matky,
ktorá nerešpektovala dočasné rozhodnutie o styku a k stretnutiam otca s maloletým H. dochádzalo
nepravidelne, mimo súdom určeného rámca styku. Tieto okolnosti boli dôvodom pre širšie dokazovanie

so zameraním sa na osobu otca, či má vytvorené vhodné podmienky pre realizáciu styku s maloletými
deťmi aj s prespaním, ale najmä so zameraním sa na vek maloletého B., ktorý s otcom nebol v kontakte
od jeho 10 mesiacov, nie je zvyknutý na jeho prítomnosť, pričom nie je zrejmé, či nastavený rozsah
styku na každý druhý víkend od piatku do nedele, počas prázdnin v rozsahu celého týždňa nebude
pre neho zaťažujúci, vzhľadom na jeho vývinové obdobie, matkou tvrdené kojenie maloletého, jeho

pravidelný režim a potreby, ktoré si dieťa v tomto veku vyžaduje. Odvolací súd nespochybňuje práva detí
a práva rodičov na pravidelný spoločný styk a zabezpečenie starostlivosti o dieťa aj zo strany otca, avšak
v danom prípade pri určení rozsahu styku je nevyhnutné zohľadniť okolnosti týkajúce sa veku oboch
detí, najmä však maloletého B. a jeho potrieb. Bolo povinnosťou súdu prvej inštancie sa dôslednejšie
zaoberať touto skutkovou okolnosťou, situáciou na strane maloletých detí a na strane otca. Za dôvodné

vyhodnotil odvolací súd aj námietky matky o nepreskúmateľnosti rozsudku v jeho napadnutej časti, keď
súd prvej inštancie podstatnú časť odôvodnenia sa venoval všeobecným otázkam týkajúcim sa práva
dieťaťa a rodiča na styk a rozvíjanie vzájomných väzieb a záujmu maloletého dieťaťa, avšak z daného
rozhodnutia nie je zrejmé ako posúdil práve záujem najmä maloletého B., ktorý sa s otcom dlhodobo
nestretával, keď otec odišiel zo spoločnej domácnosti v čase, kedy mal len 10 mesiacov. Pokiaľ súd

prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie o styku otca s maloletými deťmi, ktorý upravil v rozsahu
dvoch hodín každú stredu a šiestich hodín každú nepárnu sobotu, ktorý styk sa ani v tomto rozsahu
nerealizoval, resp. u maloletého B. sa neuskutočňoval vôbec, je otázne ako sa súd vysporiadal s otázkou
prenocovania maloletých detí u otca počas styku vo vzťahu k maloletým. Povinnosťou súdu prvej
inštancie bolo vyhodnocovať aj doposiaľ realizovaný styk otca s maloletými (na základe nariadeného

neodkladného opatrenia), pričom nepostačujú úvahy o tom, že matka stretnutia otcovi neumožnila,
ale bolo potrebné sa zaoberať aj vyššie uvedenými skutočnosťami. Odvolací súd vytýka súdu prvej
inštancie, že spis neobsahuje kompletnú zápisnicu z pojednávania konaného dňa 1.10.2024, v rámci
ktorého matka poukazovala na to, že u otca neboli prešetrené pomery, že maloletý B. je kojený a mala
výhrady voči styku s prenocovaním, keďže kontakt maloletého s otcom bol prerušený. Nakoľko zvukový

záznam z pojednávania nie je zrozumiteľný, pretože počas celého pojednávania sú prednesy účastníkov
prerušované hlukom a nie je možné identifikovať ich vyjadrenia, nebolo v možnostiach odvolacieho súdu
ani zistiť komplexne ako sa rodičia vyjadrili vo vzťahu k doposiaľ realizovanému styku otca s maloletými
deťmi. Námietky matky v súvislosti so zisťovaním názoru maloletého H. a výhradami, že maloletýodmieta styk s otcom, odvolací súd akceptoval, nakoľko z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie
nevyplýva ako sa maloletý vyjadril a ani posúdenie a vyhodnotenie tohto vyjadrenia, keď súd opäť toto
vyhodnotil len všeobecne.

20. Odvolací súd po oboznámení sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch o styku
a po oboznámení sa s vykonaným dokazovaním uzavrel, že súd prvej inštancie v nedostatočnom
rozsahu vykonal dokazovanie k tomu, aby mohol vo veci rozhodnúť a odôvodnenie rozhodnutia nespĺňa

kritériá uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 CSP a neobsahuje ani právne posúdenie, t.j. ktoré
ustanovenie zákona súd pri rozhodovaní aplikoval.

21. V dôsledku vyššie uvedeného, nakoľko súd prvej inštancie nevykonal vo veci náležité
a dostatočné dokazovanie a aj tohto dôvodu ani napadnutý rozsudok vo vzťahu k výroku III nepovažoval

za dostatočne odôvodnený.

22. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude zopakovať a doplniť dokazovanie smerujúce k odstráneniu
vyššieuvedenýchpochybenívovzťahukúpravestykuotcasmaloletýmideťmi,komplexnýmposúdením

situácie v rodine, a to aj v súvislosti s aktuálnym stavom a okolnosťami, ktoré nastali po vyhlásení
napadnutého rozsudku, zisťovaním vhodnosti podmienok zo strany otca pre realizáciu styku
s maloletými deťmi, prípadne aj s prespaním (šetrenie pomerov kolíznym opatrovníkom v domácnosti
otca), posúdením vhodnosti rozsahu styku s maloletými, vzhľadom na ich vek a potreby, zisťovaním
v akom rozsahu s tým ktorým dieťaťom sa doposiaľ realizoval styk, či bolo zo strany obidvoch rodičov

rešpektované uznesenie súdu o neodkladnom opatrení o styku, zisťovaním či boli problémy pri realizácii
styku s maloletými deťmi a akého charakteru, či už došlo k prespaniu oboch maloletých (príp. len
maloletého H.) v domácnosti otca a ako styk prebiehal, a v prípade, ak sa styk nerealizoval, zistí dôvody,
tieto vyhodnotí. Tiež posúdi a vyhodnotí priebeh a spoluprácu rodičov a v prípade zistenia negatívnych
výsledkov tieto vyhodnotí aj vo vzťahu k rodičovským kompetenciám každého z rodičov. Dokazovanie

vykoná a doplní v naznačenom smere a vo veci rozhodne (s tým, že je viazaný právnym názorom
odvolacieho súdu podľa § 391 ods. 2 CSP) po zistení skutočného stavu veci v čase svojho rozhodnutia,
na základe vykonania na vec vzťahujúceho sa dokazovania v súlade s § 188 a § 195 a nasl. CSP a § 204
CSP, súčasne umožní účastníkom konania vyjadriť sa k dôkazom (§ 182 CSP). V novom rozhodnutí sa
bude dôsledne zaoberať všetkými skutočnosťami a zákonnými kritériami rozhodujúcimi pre rozhodnutie

o styku otca s maloletými deťmi s ohľadom na prvoradý a najlepší záujem maloletých. Dôvody svojho
rozhodnutia uvedie v jeho písomnom vyhotovení tak, ako mu to ukladá ustanovenie § 220 ods. 2 CSP,
tzn. v ňom uvedie stručný a jasný výklad o tom, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými
úvahami sa riadil, uvedie z ktorých konkrétnych dôkazov a preukázaných skutočností pri hodnotení
predmetu konania vychádzal, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy

vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy.
V novom rozhodnutí o zostávajúcom predmete konania súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov
konania (§ 396 ods.3 CSP).

23. Na základe uvedených dôvodov odvolací súd za danej situácie uzavrel, že súd prvej inštancie v
dôsledku nesprávneho právneho posúdenia neúplne zistil skutočný stav a tento nedostatok nemožno
napraviť (z dôvodu rozsiahlosti potrebného dokazovania) odvolacím súdom, a preto napadnutý
rozsudok vo výroku o styku a v nadväzujúcom výroku IV o trovách konania podľa ust. § 389 ods. 1
písm. b/ a c/ CSP, v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP zrušil a podľa ust. § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu

prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

24. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie opätovne rozhodne o náhrade trov konania
a v súlade s § 396 ods. 3 CSP a § 58 CMP vrátane náhrady trov odvolacieho konania.

25. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 CMP, § 393 ods.
2 CSP).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).