Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. jún 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 12CoP/112/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3824204073
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:3824204073.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej

a sudcov Mgr. Silvie Tisovej a Mgr. Petra Straku, v právnej veci manželky (navrhovateľka, matka): A.
B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, D., zastúpená splnomocnenou zástupkyňou: JUDr. Daša
Taschová, advokátka so sídlom M. Mišíka I. 2752/4A, Prievidza proti manželovi (otec): E. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom A. XXX, zastúpený splnomocneným zástupcom: JUDr. Pavol Gráčik, advokát so
sídlomFarská40,Nitra,orozvodmanželstvaaúpravupomerovmanželovkmaloletýmdeťom:A.B.,nar.
XX.XX.XXXX a F. B., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom u rodičov, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza, na čas po rozvode, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného

súdu Prievidza č. k. 15P/82/2024-113 zo dňa 31. januára 2025, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu vo výroku III., ktorým je otec maloletých detí povinný platiť na výživu maloletej
A. mesačné výživné v sume 220 eur, a to počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva,
ktoré výživné je povinný platiť vopred najneskôr do posledného dňa predchádzajúceho mesiaca k rukám
matky maloletých detí p o t v r d z u j e .

Vo výroku III. ohľadom výživného na maloletého F. rozsudok okresného súdu

me ní tak,žeotecjepovinnýplatiťnavýživumaloletéhoF.mesačnévýživnévsume50eur,atopočnúc
právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva, ktoré výživné je povinný platiť vopred najneskôr do
posledného dňa predchádzajúceho mesiaca k rukám matky maloletých detí.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prievidza ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „okresný súd“) rozsudkom č. k.
15P/82/2024-113 zo dňa 31. januára 2025 rozhodol tak, že:
I.ManželstvoúčastníkovA.B.,G.D.,nar.XX.X.XXXXaE.B.,nar.XX.X.XXXX,uzavretédňaXX.X.XXXX

v D., zapísané v Knihe manželstiev Matričného úradu D., vo zväzku XX, ročník XXXX, strana XX,
poradové číslo XXX rozvádza.
II. Na čas po rozvode manželstva maloletú A. B., nar. XX.XX.XXXX zveruje do striedavej osobnej
starostlivosti oboch rodičov tak, že otec bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú A. od
16.dňa toho ktorého mesiaca od 15.00 hod do 23.dňa toho istého mesiaca do 15.00 hod, a matka
bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú A. od 23.dňa v mesiaci od 15.00 hod do 16.dňa
nasledujúceho mesiaca do 15.00 hod, a to počnúc právoplatnosťou rozsudku.

Na čas po rozvode manželstva maloletého F. B., nar. XX.XX.XXXX zveruje do striedavej osobnej
starostlivosti oboch rodičov tak, že otec bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého F. od
16.dňa toho ktorého mesiaca od 15.00 hod do posledného dňa tohto mesiaca do 15.00 hod, a matkabude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého F. vždy od posledného dňa v mesiaci od 15.00
hod do 16.dňa nasledujúceho mesiaca do 15.00 hod, a to počnúc právoplatnosťou rozsudku.
Matka a otec si budú maloleté deti navzájom odovzdávať a preberať v stanovenom čase vždy v

domácnosti matky.
III. Otec maloletých detí je povinný platiť na výživu maloletej A. mesačné výživné v sume 220 eur a
na výživu maloletého F. mesačné výživné 120 eur, a to počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode
manželstva, ktoré výživné je povinný platiť vopred najneskôr do posledného dňa predchádzajúceho
mesiaca k rukám matky maloletých detí.

IV. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
1.1 Rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľka návrhom podaným dňa 30.07.2024 navrhla rozvod
manželstva s manželom, maloleté deti navrhla zveriť do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov,
a to v dvojtýždňových intervaloch a zároveň zaviazať otca platením výživného na maloletú A. sumou
180 eur mesačne a maloletého F. sumou 120 eur mesačne. V priebehu konania uviedla, že dcéra A.
chce byť s otcom len týždeň. Navrhla preto maloletú zveriť do jej osobnej starostlivosti a upraviť styk

otca s dcérou na týždeň. Výživné navrhla určiť na maloletú A. v sume 220 eur mesačne a maloletého
F. v sume 120 eur mesačne.
1.2 Vychádzajúc zo skutkových zistení v predmetnej veci a citovaných ustanovení (§ 23 ods. 1,
2, § 24 ods. 1, 3, 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
ďalej len „Zákona o rodine“) dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľky na rozvod manželstva

je dôvodný. V manželstve účastníkov existuje kvalifikovaný rozvrat, manželia nežijú v spoločnej
domácnosti, nehospodária spoločne. Ich komunikácia sa obmedzuje len na starostlivosť a potreby detí.
Na starostlivosti o deti sa podieľajú spoločne, v priebehu konania bola realizovaná striedavá osobná
starostlivosť. Manželia nemajú záujem obnoviť spolužitie. Manžel sa zo spoločného bytu odsťahoval.
Situáciu v manželstve nechceli riešiť ani odbornou pomocou, ktorú im ponúkol Úrad práce, sociálnych

vecí a rodiny v Prievidzi. Medzi manželmi panuje nedôvera, navzájom si vyčítajú predovšetkým finančné
hospodárenie. Za stavu, že ani jeden z manželov nechce urobiť nič pre nápravu vzťahov v manželstve a
tento stav je podľa hodnotenia oboch trvalý a nenapraviteľný, súd návrhu na rozvod manželstva vyhovel,
keďže manželstvo je len formálnym zväzkom dvoch manželov. Pokiaľ deti nebudú vystavované hádkam
rodičov, prejavom ľahostajnosti, nebude rozvod ani v rozpore so záujmami maloletých detí. Čo sa týka

príčin rozvratu manželstva, obaja manželia videli svoje dôvody, ktoré viedli k vzájomnému odcudzeniu
sa, na nedôvere. Podľa názoru súdu je to práve rozdielny náhľad oboch manželov na spoločný život,
výchovu detí, financovanie, ktorý viedol k rozpadu pozitívnych citových väzieb.
1.3 Následne súd upravil práva a povinnosti rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode. V priebehu
konania bola realizovaná striedavá osobná starostlivosť v dvojtýždňových intervaloch najskôr tak, že

deti zostávali v domácom prostredí a rodičia sa striedali v tejto starostlivosti, pričom o syna matky H.
sa starala matka. Rodičia týmto rešpektovali povahu práce otca, ktorý pracuje na dvojtýždňové turnusy
a v čase, keď bol doma, zabezpečoval osobnú starostlivosť o deti. Maloletá A. v priebehu konania
opakovane vyjadrovala prianie byť s otcom len jeden týždeň a zvyšok s matkou. Vyjadrovala sa, že sa cíti
u matky lepšie, viac si rozumejú, viac sa rozprávajú a vyhovuje jej to aj kvôli maloletému F., od ktorého si

„oddýchne“ a má svoj „pokoj“. Nešlo o ojedinelé vyjadrenie maloletej, ale takto sa vyjadrovala opakovane
nielen pred rodičmi, ale aj v rámci zisťovania jej názoru pred kolíznym opatrovníkom. S prihliadnutím
na vek maloletej A., ktorá má 13 rokov, vie svoj názor sformulovať a aj primerane veku a rozumovej
vyspelosti logicky odôvodniť, súd prihliadol pri rozhodovaní o striedavej osobnej starostlivosti na jej
prianie. Taktiež na to, že ide o dievča vo veku, kedy potrebuje riešiť svoje „dievčenské“ záležitosti skôr

s matkou, čo je logické a pochopiteľné. Nakoniec v priebehu konania si rodičia striedali už deti v takomto
režime, keď maloletý F. bol u otca dva týždne, u matky dva týždne a maloletá A. bola u otca jeden týždeň
a u matky tri týždne. Na argument otca, že by sa deti nemali oddeľovať, súd neprihliadol, pretože deti
sú počas mesiaca spolu a ide v podstate len o jeden týždeň, kedy je maloletá A. u matky a maloletý F.
u otca a zvyšnú časť mesiaca sú deti spolu raz u jedného rodiča a raz u druhého rodiča. Ani tvrdenie

otca, že matka si chce „vydobyť“ výživné za účelom uspokojovania svojich potrieb, nepovažoval za
opodstatnené, pretože matka sa len prikláňala k prianiu maloletej dcéry. Taktiež ani to, že podľa otca
dcéra môže ísť za matkou, kedy bude chcieť a on jej nebude brániť. Podľa súdu maloletá A. by mala
mať situáciu ohľadom striedania sa u rodičov vyriešenú stabilne, tak aby sa vedela nastaviť na takýto
režim. Vzhľadom na uvedené rozhodol o zverení maloletej A. do striedavej osobnej starostlivosti tak, že

otec bude zabezpečovať osobnú starostlivosť počas jeho pracovného voľna vždy od 16. dňa v mesiaci
do 23. dňa v mesiaci a matka bude zabezpečovať osobnú starostlivosť od 23. dňa v mesiaci do 16.
dňa nasledujúceho mesiaca, čo prakticky znamená, že dcéra bude u otca jeden týždeň a u matky tri
týždne, resp. podľa počtu dní v mesiaci. Pri určení času a miesta striedania si detí zo strany rodičovsúd plne rešpektoval vyjadrenie rodičov, povahu zamestnania otca a nakoniec aj doteraz realizovanú
striedavú osobnú starostlivosť. Maloletého F. zveril do striedavej osobne starostlivosti v dňoch od 16. dňa
v mesiaci do konca mesiaca a u otca od posledného dňa v mesiaci do 16. dňa nasledujúceho mesiaca

u matky, čiže ide o striedanie približujúce sa dvojtýždňovým intervalom. U maloletého F. sa rodičia zhodli
v intenzite striedania, miesta a času prevzatia a odovzdania dieťaťa.
1.4 Rozhodujúc o vyživovacej povinnosti otca súd vychádzal z ust. § 62 ods. 6 Zákona o rodine, keď
prihliadol na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča a na základné zákonné kritéria pri
určení výživného podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Nakoniec aj na to, ako sa doteraz každý z rodičov

podieľal na pokrývaní potrieb detí. Konštatoval tiež, že zverenie detí do striedavej osobnej starostlivosti
neznamená bez ďalšieho to, že sa výživné neurčuje. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že manželia
ako rodičia od novembra 2024 už nežijú v spoločnej domácnosti, otec si prenajal byt v blízkosti bytu,
ktorýužívalidoterazspoločneakdezostalažiťmatkasmaloletýmideťmi.Matkamáajďalšiuvyživovaciu
povinnosť, a to k synovi H.. Pri výživnom na maloletú A. súd prihliadol na dĺžku striedavej osobnej
starostlivosti, keď je dieťa u otca jeden týždeň a zvyšok mesiaca u matky. Matka preukázala, že takmer

všetky výdavky na maloletú uhrádza ona, otec jej platí len paušál za mobil a príležitostne jej k Vianociam
zakúpil chrániče na hokej. Výdavky na maloletú preto predstavovali strava v školskej jedálni 15 eur,
dobíjanie kreditu na autobus najmenej 20 eur (doprava do školy a na tréningy), strava mimo školy,
poplatok za hokej 50 eur, výdavky na hokejové turnaje, hokejovú výbavu, vreckové s tým spojené,
výdavky na ošatenie, obuv, lieky, poistka 26 eur mesačne. Podľa úvahy súdu u maloletej A. tvoria

výdavky najmenej sumu 400 eur. Matka si pritom plní svoju vyživovaciu povinnosť aj výkonom osobnej
starostlivosti o maloletú, o ktorú sa stará najmenej tri týždne v mesiaci. Prihliadol na vzájomné pomery
rodičov,ichpríjmy(príjemotca1.850eur,príjemmatkysdaňovýmbonusom1.208eurarodinnéprídavky
180 eur, výživné na syna H. 100 eur). Pri výdavkoch matky zohľadnil nasledovné: bývanie 298,44 eur,
elektrina 60 eur, oblečenie, obuv, potraviny, pohonné hmoty, poistky detí a matky, lekárska starostlivosť,

televízia a internet, mobilné služby, úver na auto 50 eur a 260 eur za pôžičku na auto, na jedného člena
domácnosti tak zostáva suma 352 eur bez príjmu z určeného výživného. Pri úvahe o výške výživného
zo strany otca súd vychádzal z jeho preukázaného priemerného mesačného príjmu a odôvodnených
výdavkov na bývanie na území SR (najviac suma 400 eur), strava celkom najviac v sume 300 eur
mesačne (súd na tento účel spočítal všetky platby otca na potraviny a stravu v mesiaci v roku 2024

a súhrnná suma bola 276 eur), úrazovú poistku cca 50 eur vzhľadom na povahu zamestnania (životné
poistenie v sume 100 eur, ktoré predstavuje z povahy poistenia aj sporenie, nemôže mať prednosť
pred platením výživného), ostatné výdavky na drogériu, ošatenie, obuv cca 150 eur. Zohľadnil splácanie
úverov 196,61 eur (leasingová splátka na auto), 200 eur za výbavu domácnosti matky a sumu 215 eur.
Z príjmu otca zostáva k dispozícii ešte suma približne 900 eur, z ktorej uhrádza výdavky na zamestnanie

a pokrýva potreby domácnosti a detí. Ide nepochybne o vyššie finančné pokrytie otca ako u matky.
I keď účelom výživného na maloleté deti nie je vyrovnávať príjmové pomery rodičov prostredníctvom
výživného, súd konštatoval, že deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
1.5 Ďalej súd konštatoval, že pri určení výživného predovšetkým zohľadnil skutočnosť, že otec poberá
z Nemecka mesačne na všetky tri deti teda aj na maloletého H. sumu 570 eur ako prídavky na deti.

Ide o štátnu pomoc krajiny, v ktorej otec pracuje, určenú pre deti. Z tejto sumy otec matke nedáva
žiadny podiel, považuje to za svoj príjem, s čím sa súd nestotožňuje. Zvlášť ak ide aj o podporu určenú
maloletému H., o ktorého sa otec už aktuálne nestará. Ak súd zoberie len pomer tohto príspevku na
jedno dieťa, čo predstavuje 190 eur, otec by mal matke poskytnúť z tejto platby najmenej cca 400 eur
(podiel príspevku na maloletého H. 190 eur, pomerná časť dávky na maloletého F. 95 eur - 1-ica a na

maloletú A. 140 eur - 3-tiny), pričom určené výživné spolu 340 eur túto sumu ani nedosahuje. Matka
poberá na Slovensku rodinné prídavky na obe deti po 60 eur mesačne, z čoho by pri prepočte, ktorý
zvolil súd, mal mať otec podiel na maloletého F. 30 eur a na maloletú A. 15 eur, čo je spolu 45 eur).
Pokiaľ ide o daňový bonus, ktorý mal byť otcovi vyplatený v roku 2024 za rok 2023 na všetky tri deti
v sume nad 5.000 eur, ktorý si ponechal otec sám k dispozícii, súd uviedol, že matka mala tiež právo

nakladať s týmto príjmom, i keď ide o dobu do právoplatnosti rozvodu manželstva. Aktuálne je zrejmé,
že bude poberať daňový bonus matka, ktorý bude vzhľadom na zmenu právnej úpravy predpokladane
po 100 eur na každé dieťa. Ak otec uvádzal, že chodí s deťmi na rôzne výlety, kúpaliská a na tento účel
mal minúť aj sumu viac ako 5.000 eur ako daňový bonus na všetky deti, majú deti právo, aby sa formou
výživného od otca mohli podieľať na takýchto výletoch a mimoškolských aktivitách.

1.6 Súd pri striedavej osobnej starostlivosti určil vyživovaciu povinnosť otcovi na maloletú A. v sume
220 eur. Ochota otca platiť na potreby maloletej sumu 75 eur, pretože náklady na ňu sú len 147 eur,
nevyjadruje reálne náklady na maloletú. Pokiaľ ide o maloletého F., zobral do úvahy dvojtýždňový
cyklus striedania sa, pričom otec doteraz hradil škôlku 30 eur mesačne, príležitostne mu zakúpiloblečenie a dobíja mu kredit na telefón a chodí s deťmi na výlety. S prihliadnutím na pomer príjmu otca
a matky určil výživné na strane otca u maloletého F. na sumu 120 eur mesačne. Podľa presvedčenia
súdu pri rozumnom usporiadaní výdavkov otca bude bez vážnejších problémov v jeho možnostiach

a schopnostiach uvedené výživné platiť.
1.7 O náhrade trov konania rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok
(ďalej len „CMP“). Trovy konania nakoniec ani uplatnené neboli.

2. Proti rozsudku okresného súdu podal otec prostredníctvom splnomocneného zástupcu odvolanie zo

dňa 10.03.2025, ktorým žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu v časti výroku III.
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie podal odvolávajúc
sa na odvolacie dôvody uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. b/ a f/ zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“).
2.1 V odvolaní otec spochybňoval výdavky matky na stravu detí. Poukázal na to, že daňový bonus, ktorý
dostal za rok 2023, bol zo Slovenska a už ho nedostane, lebo ho poberá matka. Po rozvode bude jeho

príjemnižšío190eur,leboužnebudemaťnároknaprídavkynaH..Matkamávyššípríjemakodeklaruje,
nakoľko má aj druhý účet, na ktorý si preposiela peniaze. V príjmoch matky sa neuvádza stravné, ktoré
jej má zamestnávateľ zo zákona hradiť (priemerne 72,03 eur), pričom jeho stravné v Nemecku sa do
príjmu počíta. Z výpisov z účtu tiež vyplýva, že najväčšiu položku tvoria náklady na H. a má pocit,
že ich má suplovať on. Matka nežiadala otca tohto dieťaťa o vyššie výživné (doteraz platí 100 eur

mesačne), čo ide na úkor ich spoločných detí. To, že matka má vyšší príjem (v r. 2024 sumu 1.686,61
eur /1.334,58 eur mesačne, 180 eur rodinné prídavky, 100 eur výživné na syna H., 72,03 eur stravné,
čo je suma 421,61 eur na člena domácnosti/, v r. 2025 s prihliadnutím na zníženie daňového bonusu
1.568,48 eur, čo je suma 392,12 eur na člena domácnosti) sa snažil dokázať aj poukázaním na jej
nákupy v domácnosti pokiaľ ide o nábytok a elektrospotrebiče. K poukazovania súdu na to, že otec platí

nadštandardný prenájom uviedol, že matka býva v mestskom byte, kde sú oni obaja nájomcovia a nemá
preto nárok na ďalší mestský byt, na ktorý sa čaká veľmi dlhú dobu. Musí mať preto nájom komerčný.
Súd určil, že akceptuje mesačné výdavky na byt v sume 400 eur, čo je v D. možné len v prípade, že by
mal 1-izbový byt alebo nezariadený 2-izbový byt, na zariadenie ktorého nemá peniaze. Matke nechal
plne zariadený byt, aby deti nestratili svoj štandard, na aký sú zvyknuté. Nerozumie ani argumentu súdu,

že platí byt, kde sa údajne pol mesiaca nezdržiava. Zabezpečil preto deťom rovnaké bývanie, aké majú
u matky. Naopak matke stačí menší byt, keď v podstate týždeň žije sama, druhý týždeň s dcérou, tretí
a štvrtý týždeň s oboma deťmi a H. je celý mesiac na internáte. Ďalej otec uviedol, že od 01.01.2025 im
prestali v zamestnaní vyplácať nočné príplatky. Jeho príjem sa preto zníži o 250 eur. Vie ho dokladovať
aj páskami od kolegov a správami od vedenia. Jeho príjem sa bude preto pohybovať aj po odpočítaní

rodinných prídavkov na úrovni okolo 2.000 eur. Otec vytýkal súdu, že nebral do úvahy ani jeho náklady
v práci (pohonné hmoty a diaľničné poplatky 220 eur, hygiena, strava, vypracovanie daňového priznania
v Nemecku a za žiadosť o prídavky ročne 280 eur). Uviedol, že opakovane prízvukoval, že v Nemecku je
len kvôli prídavkom a kvôli tomu, aby mohol byť dva týždne s deťmi. Pokiaľ súd namietal aj jeho náklady
za telefón a televíziu, tak ich určil na túto dobu v nereálnej výške (15 eur internet, 10 eur televízia).

Keďže je v zahraničí a potrebuje mať dáta a volanie aj tam, je nútený platiť si vyšší paušál. Nad tým, že
matka platí 90 eur, sa súd nepozastavil. Rovnako ani nad výdavkami na psa. Náklady na deti a na stravu
uviedol presne identické ako matka, to, že ich nedokladuje ani ona na to súd neprihliadal. Je ochotný
hradiť polovicu výdavkov na deti čo sa týka oblečenia a obuvi, prípadne sa s matkou dohodnúť, čo kto
kúpi priebežne podľa potreby, pretože je zbytočné plytvanie financiami, aby tieto veci mali deti dvojmo.

3. Kolízny opatrovník vo vyjadrení zo dňa 21.03.2025 bol názoru, že maloleté deti majú právo podieľať
sa na životnej úrovni svojich rodičov a vyživovaciu povinnosť určenú rozhodnutím súdu považuje za
primeranú veku a odôvodneným potrebám maloletých detí.

4. Matka prostredníctvom splnomocneného zástupcu vo vyjadrení zo dňa 04.04.2025 nesúhlasila
s tvrdeniami otca a odvolacími dôvodmi uvedenými v odvolaní. Rozhodnutie prvostupňového súdu
považovala za vecne správne a riadne odôvodnené. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo
výroku III. ako vecne správny potvrdil.
4.1 Tvrdenie otca, že matka nepreukázala výdavky na stravu a poukaz na výpis z účtu, kde sa

otec snaží poukázať na skutočnosť, že matka minie mesačne na stravu sumu cca 150 eur pre
štvorčlennú domácnosť, čo činí cca 5 eur na deň, je skutočne nereálne tvrdenie. Za dôležité považovala
poukázať na vyjadrenie otca zo dňa 10.10.2024, v ktorom vyhlásil, že výdavky maloletej A. v sume
514 eur a maloletého F. v sume 380 eur uvedené v návrhu matky nespochybňuje. Náklady na bývaniev spoločnom nájomnom byte hradil otec z dôvodu, že matka v tom čase hradila všetky výdavky na obe
maloleté deti, okrem škôlky na maloletého F. v sume 30 eur a telefónu maloletej A.. Od decembra 2024
matka hradí náklady na bývanie sama v sume cca 360 eur. K vyplatenej sume 5.040 eur, čo je daňový

bonus za rok 2023 na 3 deti, nie je právne relevantné, odkiaľ bol vyplatený, či zo Slovenska alebo
z Nemecka, dôležitá je ale skutočnosť, že otec s príjmom dvojnásobne vyšším ako matka jej z tejto sumy
nevyplatil nič a použil ho na neznámy účel, ktorý žiadnym spôsobom nevydokladoval. Nevrátil jej ani
daňový bonus vyplatený na jej syna H., s ktorým sa otec ani nekontaktoval a už vôbec nehradil žiaden
z jeho výdavkov. Rovnako nevyplatil matke ani rodinné prídavky, ktoré poberal v Nemecku na maloletého

H. v sume ako sám uviedol 190 eur mesačne, čo činí 2.280 eur za rok. Takže otec poberal na 3 deti
daňový bonus spolu v sume 420 eur vyplatený jednorazovo v sume 5.040 eur, tiež rodinné prídavky
v Nemecku na 3 deti spolu v sume 570 eur mesačne, keď matka poberala len rodinné prídavky spolu
v sume 180 eur. Ďalej matka uviedla, že od januára 2024 poberala daňový bonus v sume 350 eur na
všetky3detiaodjanuára2025jedaňovýbonusnavšetky3deti250eurarodinnéprídavkynaSlovensku
v sume 180 eur. Pokiaľ si otec v Nemecku uplatní nárok, budú mu rodinné prídavky v Nemecku naďalej

vyplácané na dve deti v sume minimálne 190 eur na jedno dieťa, teda spolu v sume 380 eur. Podľa matky
otecneberiedoúvahyskutočnosť,žeonamáokrem2maloletýchdetíešteďalšiuvyživovaciupovinnosť.
Podniká kroky k zvýšeniu výživného od otca maloletého H., ktorý od decembra 2024 prispieva na výživu
maloletého sumou 150 až 200 eur a poskytuje maloletému aj mesačné vreckové a na matkinu výzvu
sa podieľa aj na jednorazových zvýšených výdavkoch. Pokiaľ bola maloletá A. zverená do striedavej

osobnej starostlivosti oboch rodičov, tak osobnú starostlivosť o ňu zabezpečuje matka prevažne 3
týždne v mesiaci, zúčastňuje sa na jej mimoškolskej aktivite - hokeji, a to aktívnou účasťou na turnajoch
a zápasoch, s čím sú spojené ďalšie ňou nepreukazované, avšak nepopierateľne vynaložené výdavky.
Podľa matky nemožno súhlasiť s odvolaním otca v tom, že súd zle vypočítal jeho príjem. Súd vychádzal
z listinných dôkazov predložených samotným otcom. Otec má preukázateľne vyšší príjem ako matka.

Spochybňovanie jej príjmu nie je namieste. Pokiaľ matka vykonáva niektoré práce pre zamestnávateľa
doma, je to len prejav vďaky za ústretovosť a úľavy, ktoré jej počas štúdia zamestnávateľ poskytuje. Robí
tak bez nároku na odmenu. Stravné zamestnávateľ matke vypláca v mesačnej mzde. Porovnávať však
diéty v zahraničí so stravnou jednotkou v sume 2,80 eur, ktorú vypláca zamestnávateľ na Slovensku,
nie je namieste. Otec opakovane poukazuje na svoje príjmy a výdavky, ktoré hradí aj na Slovensku aj

v Nemecku, avšak súčasne sám v odvolaní uvádza, že jeho príjem je cca 2.400 eur, takže minimálne
o 1.000 eur vyšší ako matka.

5. Otec ani kolízny opatrovník na vyjadrenie matky písomne nereagovali.

6. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 CMP, § 34 ods. 1 CSP, § 3 ods. 5 písm. a/ CMP)
po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 CSP), účastníkom konania v ktorého neprospech
rozhodnutie bolo vydané (§ 359 CSP, § 7, § 94 CMP), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť
týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom
rozsahu (§ 65 CMP a contrario) a bez viazanosti dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na vady

konania, iba ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 67 CMP) a postupom podľa § 378
ods. 1 CSP v spojení s § 219 ods. 3 CSP rozsudok okresného súdu vo výroku III. vo vzťahu k maloletej
A. potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP) a vo vzťahu k maloletému F. zmenil (§ 388 CSP). Vo výrokoch I. a II.
zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý, nakoľko nebol napadnutý odvolaním.

7. V prejednávanej veci okresný súd napadnutým rozsudkom rozhodol o rozvode manželstva účastníkov
konania (výrok I.), na čas po rozvode manželstva maloleté deti zveril do striedavej osobnej starostlivosti
(výrok II.), zaviazal otca platiť na maloleté deti výživné (výrok III.) a o trovách konania (výrok IV.).
8. Predmetom odvolacieho konania je odvolanie otca do výroku o výživnom na maloleté deti (výrok III.),
ktoré boli zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.

9. Podľa súdu sa má predmetným rozsudkom striedavá osobná starostlivosť realizovať u maloletej
A. v jednom týždni v mesiaci a u maloletého F. dva týždni v mesiaci. Súd zaviazal otca počnúc
právoplatnosťou rozsudku platením výživného na maloletú A. sumou 220 eur mesačne a na maloletého
F. sumou 120 eur mesačne. Prihliadol na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča. Ďalej na

výdavky detí (u maloletej A. v sume 400 eur mesačne), ďalšiu vyživovaciu povinnosť matky (k synovi H.),
pomery rodičov, ich príjmy a výdavky, daňový bonus poberaný matkou, prídavky na deti na Slovensku
poberané matkou, v Nemecku poberané otcom.10. Podľa § 62 ods. 1 - 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa

na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery,
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri
určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné

má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

11. Podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti
rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodičia
alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné

neurčuje.

12. Zákon o rodine v ust. § 62 ods. 6 upravuje určenie výživného v prípade zverenia maloletého dieťaťa
dostriedavejosobnejstarostlivostirodičov.Neurčenievýživnéhopodľaodôvodneniatejtoprávnejúpravy
by malo relevanciu v prípadoch približne rovnakých pomerov na strane oboch rodičov, t. j. približne

rovnakých majetkových pomerov matky a otca a rovnakej dĺžky osobnej starostlivosti obidvoch rodičov
v rámci striedavej osobnej starostlivosti.

13. Otec v odvolaní poukazuje na odvolací dôvod uvedený v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (súd
prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces). Podľa odvolacieho
súdu je uvedený odvolací dôvod daný vtedy, ak je na strane súdu taký závažný procesný postup,
ktorým sa strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej CSP priznáva (právo
vyjadriť sa k predloženým dôkazom, právo zúčastniť sa pojednávania, právo na také odôvodnenie
súdneho rozhodnutia, ktoré dáva zrozumiteľne odpoveď na všetky skutkové a právne otázky súvisiace

s predmetom veci) a to v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces Z obsahu
odvolania otca nevyplýva, v akých konkrétnostiach videl porušenie tohto zákonného ustanovenia.

14. V rámci odvolacieho dôvodu odkazujúceho na ust. § 365 ods. 1 CSP (súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) otec v odvolaní namietal

vyhodnotenie zistení súdu ohľadom jeho výdavkov.

15. Preskúmavaním veci bolo možné v tomto smere s niektorými výhradami otca súhlasiť. Odvolací
súd na rozdiel od okresného súdu prihliadol na bývanie otca (trojizbový byt) a náklady s tým spojené
v ním uvádzanej sume 650 eur mesačne pre zabezpečenie bývania deťom počas striedavej osobnej

starostlivosti, ako i preto, že deti na takéto bývanie boli zvyknuté a ktoré majú zabezpečené aj u matky
(trojizbový byt). Uvedené je aj v záujme detí, ktoré si aj vzhľadom na rozdielny vek a pohlavie vyžaduje
takéto bývanie. Tiež nemôže byť vzhľadom na zamestnanie otca pracujúceho turnusovo v zahraničí
(v Nemecku) rozhodujúce, že otec v byte býva len 2 týždne, keď sú u neho maloleté deti. Možno
súhlasiť s odvolaním otca v tom, že vyživovaciu povinnosť na syna matky a to H. má predovšetkým jeho

otec. Z vyjadrenia matky však vyplýva, že táto podnikla kroky k uplatňovaniu si vyššieho výživného na
maloletého syna. Jednoznačne však treba pri pomeroch matky prihliadať na to, že má ďalšiu vyživovaciu
povinnosť, na ktorej sa je tiež povinná podieľať a to vzhľadom na vek syna (16 rokov). Poukazovanie otca
na výdavky matky ohľadom stravy detí však nemožno považovať za náležité. Otec tvrdenie o znížení
svojho príjmu s ohľadom na zrušenie nočných príplatkov u jeho zamestnávateľa do dňa rozhodnutia

odvolacieho súdu nepreukázal. Čo sa však týka zárobkových pomerov rodičov, tieto nie sú rovnaké (u
otca príjem predstavoval 1.850 eur a u matky sumu 1.208 eur) čo predstavuje pomer 60 : 40.

16. Aj napriek tomu možno však konštatovať, že zárobkové schopnosti a možnosti otca a tým aj jeho
životná úroveň sú vyššie v porovnaní so zárobkovými možnosťami, schopnosťami a životnou úrovňou

matky. Otec sa musí preto na výžive maloletých detí podieľať i tomu zodpovedajúcim rozsahom. Tento
rozsah však odvolací súd na rozdiel od okresného súdu vo vzťahu k maloletým deťom inak právne
posúdil.17. Čo sa týka maloletej A., okresný súd pri rozhodovaní o výške výživného posúdil komplexne
všetky rozhodujúce skutočnosti. Správne bolo prihliadnuté na to, že maloletá sa nachádza v osobnej
starostlivosti matky 3 týždne. Zvyšné dni v mesiaci (7 dní) je čas ako v prípade, keby sa dieťa stretávalo

s otcom počas víkendových dní a v takom prípade sa tiež neznižuje výživné zo strany druhého rodiča.
Aj odvolací súd vzal do úvahy vek maloletej (13 rokov), výdavky spojené so psychickým a fyzickým
rastom a návštevou II. stupňa základnej školy (7. ročník). Hlavne však s mimoškolskou aktivitou
predstavujúcou športovú činnosť, nakoľko maloletá hrá aktívne hokej za Mesto D.. So športom sú
jednoznačne spojené výdavky na nákup športového oblečenia, výstroje, členské poplatky, účasť na

sústredeniach a zápasoch, na ktorých sa doposiaľ podieľala matka. Dôvodné sú tak výdavky na maloletú
predstavujúce aj sumu 500 eur mesačne uvádzanú matkou v návrhu. Z toho dôvodu výživné určené
okresným súdom v sume 220 eur mesačne na maloletú A. v plnom rozsahu zohľadňuje odôvodnené
potreby maloletej, ktoré sú determinované jej vekom, vývinom, záujmami a rovnako tak zohľadňuje
možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov. Časť potrieb dieťaťa je krytá aj rodinnými
prídavkami (60 eur) a daňovým bonusom poberaným matkou (100 eur).

18. Pokiaľ ide o maloletého F. odvolací súd mal za to, že suma určená okresným súdom (120 eur
mesačne) nie je za súčasného stavu odôvodnená. Hlavne bolo potrebné prihliadnuť na to, že rodičia
ohľadom maloletého vykonávajú rovnakú dĺžku osobnej starostlivosti (2 týždne). Okrem toho maloletý
je vo veku 6 rokov, v súčasnej dobe navštevuje len predškolské zariadenie (od 01.09.2025 začne

navštevovaťzákladnúškolu),zaktoréotecplatísumu30eurmesačne.Vzhľadomnauvedenépovažoval
za primeranú sumu 50 eur mesačne. Ak majú byť výdavky na maloletého F. v sume 380 eur, ako uviedla
matka v návrhu, potom pri dĺžke osobnej starostlivosti polovica predstavuje sumu 190 eur, určenom
výživnom (50 eur mesačne) spolu s rodinnými prídavkami (60 eur) a daňovým bonusom poberaným
matkou (100 eur) sú potreby maloletého v súčasnej dobe pokryté. Napriek uvedenému je potrebné

uviesť, že na potrebách oboch detí by sa mali podieľať aj rodinné prídavky poberané otcom v Nemecku
t. j. v sume 190 eur na každé dieťa, nakoľko sú na tento účel určené.

19. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu vo výroku III. ohľadom výživného
na maloletú A. ako vecne správny potvrdil a ohľadom výživného na maloletého F. zmenil tak, že

otec je povinný platiť na jeho výživu mesačné výživné v sume 50 eur a to počnúc právoplatnosťou
rozsudku o rozvode manželstva, ktoré výživné je povinný platiť vopred najneskôr do posledného dňa
predchádzajúceho mesiaca k rukám matky maloletých detí.

20. Vzhľadom na zmenu rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd okrem odvolacích trov, rozhodol aj

o trovách prvoinštančného konania, a to podľa § 57, § 58 ods. 1 a § 52 CMP v spojení s § 396 ods. 2
CSP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania nakoľko návrh na ich náhradu
nebol podaný a ani nebol zistený dôvod pre aplikáciu ust. § 55 CMP.

21. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v
prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods.
1 a 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).