Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. marec 2024

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1Obdo/56/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4118212749
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Čanádyová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2024:4118212749.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Čanádyovej a
členiek senátu JUDr. Jany Hullovej a JUDr. Miroslavy Janečkovej, v právnej veci žalobkyne PROFISIGN
SLOVENSKO, s.r.o., SNP 36/56, Želiezovce, IČO: 35 923 482, zastúpenej advokátom JUDr. Jurajom
Bilickým, Farská 8, Nitra, IČO: 42 210 305, proti žalovanému Igor Bilanovič - I.B. +, Pavlovičovo námestie
3862/45, Prešov, IČO: 32 937 776, zastúpenému advokátom Mgr. Marekom Tauberom, Hviezdoslavova

11, Spišská Nová Ves, IČO: 42 321 808, o zaplatenie 349,44 eura s príslušenstvom, o dovolaní
žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 12. apríla 2022 č. k. 7Cob/46/2021-355, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a.

II. Rozsudok Krajského súdu v Prešove z 12. apríla 2022 č. k. 7Cob/46/2021-355 z r u š u j e a vec v
r a c i a Krajskému súdu v Košiciach na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 24. mája 2021 č. k. 22Cb/8/2019-249
zamietol návrh žalovaného na prerušenie konania, uložil žalovanému povinnosť, aby žalobcovi zaplatil
349,44 eura s príslušenstvom a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky 40 eur
a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
2. K rozhodnutiu o zamietnutí návrh na prerušenie konania odôvodnení rozhodnutia uviedol, že z

činnosti súdu mu je známe, že žalovaný sa opakovanými podaniami domáhal sprístupnenia evidencie
prideľovania vecí zákonnému sudcovi u rôznych orgánov. Napriek tomu, že žalovaný bol zo strany
súdu prvej inštancie, ako aj zo strany Krajského súdu v Prešove viackrát informovaný o spôsobe aj
prostriedkoch prideľovania veci zákonnému sudcovi, žalovaný sa opakovanými žiadosťami domáhal
zodpovedania tej istej, už zodpovedanej otázky. Nezáujem žalovaného akceptovať jednotlivé odpovede
alebo samotná nespokojnosť so závermi uvedenými v jednotlivých odpovediach od príslušných orgánov

nemožno vyhodnotiť ako nerešpektovanie práv žalovaného. Žiadosti a podnety žalovaného sa skôr javia
ako šikanózne podania vo vzťahu k štátnej správe súdov. Zároveň mal súd prvej inštancie za to, že nie je
dôvod predpokladať, že výsledkom vybavenia sťažnosti žalovaného podanej Ministerstvu spravodlivosti
SR alebo Generálnemu prokurátorovi SR bude záver o nezákonnom postupe prideľovania vecí, resp.
bude mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej a zároveň poukázal na možnosť žalovaného podať
opravný prostriedok voči rozhodnutiu súdu vo veci samej, čím zostávajú zachované jeho procesné ako

aj základné práva. Prerušenie konania za daných okolností by podľa súdu prvej inštancie podstatným
spôsobom zasiahlo do práva na spravodlivý proces žalobcu, ktorý (rovnako ako žalovaný) má právo
na prejednanie veci v primeranom čase a bez prieťahov. Vo vzťahu k vykonanému dokazovaniu sa
prerušenie konania nejaví ako hospodárne ani účelné, keďže rozhodnutie súdu vo veci nezávisí od toho,
ako ministerstvo vyhodnotí sťažnosť žalovaného.
3. Ďalej v rámci odôvodnenia rozhodnutia vo veci samej súd prvej inštancie v súvislosti s pojednávaním

zo dňa 24. mája 2021, na ktoré sa žalovaný nedostavil, hoci na pojednávanie bol riadne a včas
predvolaný a zároveň nepožiadal o odročenie pojednávania z dôležitých dôvodov a neospravedlnilsvoju neprítomnosť včas ani vážnymi okolnosťami, uviedol, že až po pojednávaní bolo zistené a do
spisu založené, že žalovaný podal návrh na odročenie pojednávania na neurčito, a to z dôvodu, že
súd neustanovil zákonného sudcu v konaní a aby nadriadený súd rozhodol o námietkach súvisiacich

s ústavným právom na zákonného sudcu. Skutočnosti tvrdené žalovaným v žiadosti o odročenie
pojednávania súd prvej inštancie neakceptoval, nakoľko v zmysle ustanovenia § 183 ods. 1 Civilného
sporového poriadku (ďalej iba „CSP“), pojednávanie možno odročiť len z dôležitých dôvodov. Dôležitý
dôvod v zmysle uvedeného ustanovenia môže byť vyvodzovaný len zo skutočnosti, ktorá je vo
vzťahu k prebiehajúcemu súdnemu konaniu a nariadenému pojednávaniu so zreteľom na všetky

okolnosti vážna (svojou povahou znemožňujúca každému účastníkovi občianskeho súdneho konania
za rovnakých okolností účasť na súdnom pojednávaní), súčasne ospravedlniteľná (všeobecne prijímaná
ako odpustiteľná), nepredvídateľná (nepredvídaná alebo neočakávaná), neodvrátiteľná (neumožňujúca
účastníkovi prijať opatrenie prekonávajúce príčinu neúčasti na pojednávaní) a náhla (vzhľadom na
časové súvislosti nedovoľujúca účastníkovi uskutočniť kroky vedúce k jeho účasti na pojednávaní).
Skutočnosti tvrdené žalovaným nepredstavovali naplnenie dikcie ustanovenia § 183 ods. 1 CSP, pričom

samotné doručenie žiadosti o odročenie pojednávania ešte neznamená, že pojednávanie sa tým
momentom považuje za odročené, naopak, kým súd nedoručí žiadateľovi oznam, že mu vyhovie, je
pojednávanie naďalej riadne vytýčené a sporové strany sa podľa toho majú zariadiť. V danom prípade
zároveň nebola splnená podmienka bezodkladného oznámenia dôvodov odročenia pojednávania, aj
vzhľadom na dôvod odročenia, ktorý v žalovaný v žiadosti uviedol, pretože odkazoval opäť len na

skutočnosti, na ktoré v konaní už početnekrát poukazoval, napriek tomu, že sa príslušné orgány týmito
skutočnosťami opakovane zaoberali. Aj keď účastník konania vo svojej žiadosti uvedie dôvod, inak
spôsobilý viesť k záveru o odročení pojednávania, nie je súd vždy povinný takýto dôvod akceptovať,
a to najmä vtedy, ak je účastníkom konania uplatnený k procesnej obštrukcii s cieľom bezdôvodného
predlžovania konania.

4.Ďalejsúdprvejinštancieuviedol,ževovecisadňa24.mája2021riadnekonalopojednávanievsúlade
s CSP a neúčasť žalovaného na pojednávaní nepredstavovala prekážku, pre ktorú by súd nemohol vo
veci rozhodnúť, keďže žalovaný bol na pojednávanie riadne predvolaný, svoju neúčasť neospravedlnil
a zároveň jeho neúčasť bola výsledkom jeho slobodného rozhodnutia, pričom mal dostatok priestoru
na vyjadrenie sa k predmetu konania a ani uskutočnenie pojednávania za prítomnosti žalovaného

by nemalo vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Taktiež súd prvej inštancie skonštatoval, že konanie
žalovaného, jeho početné obsahovo a skutkovo totožné námietky a sťažnosti, ktoré boli zo strany
jednotlivých orgánov opakovane zodpovedané, či neodôvodnené žiadosti o odročenie pojednávania,
sa javia ako zjavné zneužitie práva, ktoré nemôže požívať ochranu. Podania žalovaného majú v
celom kontexte znaky špekulatívneho, účelového a obštrukčného konania, snažiace sa o oddialenie

rozhodnutia vo veci samej, a to bez racionálneho opodstatnenia.
5. Zistený skutkový stav súd prvej inštancie posúdil podľa ustanovení § 409 Obchodného zákonníka
(ďalej iba „ObZ“) a § 447 ObZ. Uviedol, že podstatou obrany žalovaného je tvrdenie, že s ohľadom na
nesprávne uvedené miesto podnikania vo vystavenej faktúre a potvrdení o prevzatí tovaru nie je pasívne
legitimovaným, keďže v dôsledku toho nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, ako aj argument,

že potvrdenie o prevzatí tovaru nie je možné prepojiť s vystavenou faktúrou z dôvodu, že faktúra je
vystavenádňa15.decembra2014atovarboldodanýdňa16.decembra2014.pričomžalovanýnepoprel
dodanie tovaru, naopak vo vyjadrení uviedol, že tovar bol dodaný 16. decembra 2014. S argumentáciou
žalovanéhosasúdprvejinštancienestotožnil.Predovšetkýmpoukázalnato,žežalovanéhoakonositeľa
hmotnoprávnej povinnosti zaplatiť za dodaný tovar bezpečne a jednoznačne identifikuje ako fyzickú

osobu podnikateľa predovšetkým identifikačné číslo (IČO), ktoré je zhodné tak vo vystavenej faktúre,
potvrdení o prevzatí tovaru, ako aj žalobe, a prípadné pochybenia v iných údajoch nemajú vplyv na
povinnosť žalovaného zaplatiť za dodaný tovar.
6. Pozornosti súdu prvej inštancie rovnako neušlo ani to, že žalovaný potvrdil prevzatie tovaru pečiatkou,
ktorá obsahuje údaj o mieste podnikania žalovaného. Ak žalovaný nesúhlasil s jeho označením na

potvrdení o prevzatí tovaru a na faktúre za dodaný tovar, súd prvej inštancie zdôraznil, že aj on
sám takéto označenie použil. Obrana žalovaného v tomto kontexte nadobudla charakter účelovej a
zavádzajúcej.
7. Pokiaľ ide o označenie adresy, na ktorej mal byť tovar dodaný, súd prvej inštancie uviedol, že táto
identifikuje iba miesto plnenia záväzku, nie však samotného odberateľa.

8. K argumentu žalovaného, že faktúru nemožno prepojiť s potvrdením o dodaní tovaru, súd prvej
inštancie uviedol, že táto skutočnosť nemá vplyv na hmotnoprávnu povinnosť žalovaného zaplatiť za
dodaný tovar. Skutočnosť, že potvrdenie o prevzatí tovaru potvrdzuje prevzatie tovaru fakturovaného
predmetnou faktúrou, vyplýva predovšetkým zo zhodne označeného predmetu dodania na obochlistinách, označenia dodávateľa a odberateľa. Súd prvej inštancie mal za to, že je bežnou obchodnou
zvyklosťou, ak dodávateľ vystaví faktúru (účtovný doklad) s časovým predstihom (v tomto prípade
jedného dňa) tak, aby ju už pri dodaní tovaru mohol odberateľovi predložiť.

9. S ohľadom na vyššie uvedené mal súd prvej inštancie za to, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná,
keďže žalobca svoj záväzok dodať tovar riadne splnil, avšak žalovaný svoj záväzok zaplatiť za dodaný
tovar riadne nesplnil.
10. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že úspešnému žalobcovi priznal
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 CSP, nakoľko

tento bol v celom rozsahu vo veci úspešný.
11. Následne uznesením z 2. augusta 2021, č. k. 22Cb/8/2019-276 súd prvej inštancie zamietol návrh
žalovaného na opravu zrejmých nesprávností v odôvodnení svojho rozsudku. V odôvodnení uznesenia
uviedol, že opraviť súdne rozhodnutie možno len v prípade chýb v písaní alebo počítaní a ide o
také chyby, ku ktorým došlo len zjavným a okamžitým zlyhaním duševnej alebo mechanickej činnosti
osoby, ktorá rozhodnutie vyhotovovala. Opravu v súdnom rozhodnutí možno vykonať kedykoľvek,

a to aj po právoplatnosti rozhodnutia, pričom súd vykoná opravu na základe návrhu alebo sám, z
vlastnej iniciatívy. V predmetnom prípade jednotlivé časti alebo vety odôvodnenia rozsudku súdu prvej
inštancie, ktoré žalovaný navrhoval opraviť a považoval za zrejmú nesprávnosť, súd prvej inštancie
mienil napísať tak, ako to napísal, za použitia citovaných výrazových prostriedkov a vetných konštrukcií.
Žalovaným prezentované zrejmé nesprávnosti neboli chybami v písaní alebo počítaní, alebo iné zrejmé

nesprávnosti, na ktoré by bolo možné aplikovať ustanovenie § 224 CSP, ale boli to iba časti viet vytrhnuté
z kontextu. Účelom inštitútu opravného uznesenia je napravenie pochybení, ktorých sa dopustil súd, nie
však vecného odôvodnenia, ktoré súd mal v úmysle napísať tak, ako boli uvedené. Súd prvej inštancie
v tejto súvislosti skonštatoval, že ak žalovaný nesúhlasil s jeho rozsudkom, mohol proti nemu podať
odvolanie v zmysle § 357 CSP, čo aj v konečnom dôsledku urobil, a nebolo potrebné, ani účelné podávať

aj návrh na opravu predmetného rozhodnutia.
12. Na odvolania žalovaného Krajský súd v Prešove (ďalej aj „odvolací súd“) rozsudkom z 12. apríla
2022, č. k. 7Cob/46/2021-355 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako
vecne správny potvrdil, odvolanie žalovaného proti uzneseniu z 2. augusta 2021 č. k. 22Cb/8/2019-276
podľa § 386 písm. c) CSP odmietol a o trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP

v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti
žalovanému v rozsahu 100%.
13. Odvolací súd skonštatoval, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu,
na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Uviedol, že skutkové
zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má

podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie
sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania, nemožno mať pochybnosti o správnosti právneho
posúdenia prejednávanej veci súdom prvej inštancie, a nemožno ani konštatovať vady konania v podobe
rozhodovania nezákonným sudcom alebo porušenia práva sporovej strany (žalovaného) na spravodlivý
proces.

14. Vo veci bolo nepochybne preukázané, že faktúrou č. 20142814 z 15. decembra 2014, splatnou 22.
decembra2014,žalobcafakturovalžalovanémudodanietovaru vcelkovejsume349,44eur,suvedením
predmetu dodania, pričom v zhode so súdom prvej inštancie, aj odvolací súd skonštatoval, že žalovaný
bol dostatočným a nepochybným spôsobom identifikovaný ako objednávateľ a odberateľ tohto tovaru.
Ako správne skonštatoval súd prvej inštancie, pochybnosti o tom, že žalovaný tento tovar objednal a

odobral v prejednávanej veci, nie sú, a eventuálne chybne uvedené miesto podnikania vo vystavenej
faktúre alebo v potvrdení o prevzatí tovaru nie je dostatočným argumentom, na základe ktorého by mal
byť žalovaný zbavený zodpovednosti za zaplatenie záväzku vyplývajúceho z kúpnej zmluvy.
15. Odvolací súd nemal pochybnosti o tom, že vo veci konal zákonný sudca (JUDr. Štefan
Tomašovský), ktorému bola vec pridelená v zmysle rozvrhu práce Okresného súdu Prešov (ide o

sudcu obchodného grémia tohto okresného súdu), a to prostredníctvom technických programových
prostriedkov Ministerstva spravodlivosti SR (tzv. elektronická podateľňa) tak, ako to vyplýva z obsahu
spisu, nakoľko žaloba bola prijatá 29. októbra 2018 o 15.02 hod. a pridelená elektronickou podateľňou
do oddelenia 27Cb pod sp. zn. 27Cb/49/2018, a to pôvodne na Okresnom súde Nitra, ktorý vo veci
vydal platobný rozkaz zo 6. decembra 2018 (č.l. 22 spisu), pričom v dôsledku podania odporu zo strany

žalovaného a v dôsledku vznesenej námietky miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Nitra bol spis
postúpený na prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu Prešov, na ktorom taktiež prostredníctvom
technických programových prostriedkov Ministerstva spravodlivosti SR bola vec pridelená do oddelenia
22Cb pod sp. zn. 22Cb/8/2019 zákonnému sudcovi JUDr. Štefanovi Tomašovskému tak, ako to vyplýva zpotvrdenia o tomto pridelení na č.l. 34 spisu (vrátane identifikačného údaju z tzv. elektronickej podateľne.
Z tohto pohľadu, keďže odvolací súd nemal pochybnosti o riadnom pridelení veci zákonnému sudcovi,
podľanázoruodvolaciehosúduniejeprávnevýznamné,čižalovanýnazreldoevidencievecípridelených

prostredníctvom elektronickej podateľne. (bod 35. odôvodnenia)
16. Ďalej odvolací súd skonštatoval, že správny je záver súdu prvej inštancie aj o nedôvodnosti
prerušenia konania v prejednávanej veci, pretože samotná sťažnosť na Ministerstvo spravodlivosti
SR týkajúca sa preverenia pridelenia veci zákonnému sudcovi, a taktiež sťažnosť na Generálnu
prokuratúru SR, nie sú okolnosťami, ktoré by boli dôvodom na prerušenie konania v prejednávanej veci

v zmysle § 164 CSP, nakoľko pochybnosti o zákonnom pridelení predmetnej veci zákonnému sudcovi
v prejednávanej veci nie sú. V spise sa nenachádzajú žiadne závery, ktoré by dávali podklad pre záver,
že predmetná vec nebola pridelená zákonnému sudcovi v súlade so zákonom.
17. Taktiež odvolací súd uviedol, že nemožno konštatovať, že by bolo porušené právo žalovaného na
spravodlivý proces tým, že súd prvej inštancie vykonal pojednávanie 24. mája 2021 v prejednávanej
veci, na ktorom rozhodol, pretože odročenie pojednávania je výnimočným postupom súdu, pričom treba

zdôrazniť, že súd nie je povinný vyhovieť návrhu na odročenie pojednávania, ak pre takýto procesný
postup (odročenie pojednávania) nezistí dôvody. Súd prvej inštancie postupoval správne, pokiaľ
nevyhovel návrhu žalovaného na odročenie pojednávania, označenému ako námietka voči predvolaniu
na pojednávanie z 15. apríla 2021. Nemožno preto konštatovať, že by sa toto pojednávanie uskutočnilo
nezákonne, nakoľko argumentácia uvedená v tomto podaní bola vlastne opakovaním dôvodov o tzv.

nezákonnom pridelení veci konajúcemu sudcovi, pričom takáto nezákonnosť v skutočnosti preukázaná
nebola.
18. K odvolaniu proti uzneseniu z 2. augusta 2021, č. k. 22Cb/8/2019-276 odvolací súd uviedol, že vec
prejednal podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl. bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP
a contrario), pričom zistil, že odvolanie žalovaného proti uvedenému uzneseniu treba odmietnuť ako

odvolanie proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa. Skonštatoval, že z ustanovenia
§ 357 písm. f) CSP nepochybne vyplýva, že pokiaľ sa návrh na opravu zrejmých nesprávnosti týka
odôvodnenia rozsudku, odvolanie proti takému uzneseniu nie je prípustné. Uviedol, že je nepochybné,
že žalovaný návrhom na opravu zrejmých nesprávností poukazoval na nesprávnosti uvedené v bode
19 odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, a preto postupom podľa § 386 písm. c) CSP odvolanie

žalovaného proti predmetnému uzneseniu odmietol.
19. Pre úplnosť, vzhľadom na podania žalovaného z 18. januára 2022 a z 13. marca 2022, odvolací súd
uviedol, že predmetná vec bola pridelená do senátu 7Cob v súlade s Rozvrhom práce Krajského súdu
v Prešove na rok 2022, a to prostredníctvom technických a programových prostriedkov schválených
Ministerstvom spravodlivosti SR, o čom svedčí záznam z tzv. elektronickej podateľne uvedeného

súdu z 11. októbra 2021 (č.l. 321 spisu), ktorý je zároveň súčasťou elektronického spisu vedeného v
prejednávanej veci. Do spisu v jeho fyzickej podobe i elektronickej podobe má sporová strana možnosť
nahliadnuť, ak o nahliadnutie alebo sprístupnenie elektronického spisu požiada (§ 97 CSP). Okolnosť,
že v senáte 2Cob je nastavený pomer nápadu vecí 1, neznamená, že sa tým porušuje princíp zákonného
sudcu.Jetotakzdôvodu,žesudcaJUDr.MajerníkjezároveňpodpredsedomKrajskéhosúduvPrešove,

vykonáva riadiacu a organizačnú činnosť, a preto je mu prideľovaných menej vecí ako sudcom, ktorí tieto
povinnosti nemajú. Rovnako nebolo porušením princípu riadneho pridelenia veci zákonnému sudcovi to,
že JUDr. Majerník bol aj členom aj senátu 7 Cob, nakoľko aj pri počte 5 sudcov, ktorým sa agenda Cob
prideľovala do 1. apríla 2022, boli aj v období do 1. apríla 2022 na Krajskom súde v Prešove zriadené 2
senáty pre túto agendu a náhodný výber pri prideľovaní týchto vecí bol takto zabezpečený. Rozhodujúce

je však to, že s účinnosťou od 1. apríla 2022 sa stala členkou senátu 7Cob Krajského súdu v Prešove
sudkyňa JUDr. Jana Jančíková, po jej preložení na výkon funkcie na Krajský súd v Prešove. Sudca
JUDr. Milan Majerník nebol od tohto momentu členom senátu 7Cob a sudkyňa JUDr. Jana Jančíková
ako členka senátu 7Cob Krajského súdu v Prešove v prejednávanej veci aj rozhodovala. Preto tieto
námietky žalovaného nemožno považovať za relevantné z pohľadu toho, že v prejednávanej veci nebol

rešpektovaný princíp zákonného sudcu.
20. Žalobcovi odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v
rozsahu 100 %, nakoľko mal v odvolacom konaní plný úspech proti žalovanému, ktorý v odvolacom
konaní úspech nemal.
21. Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal žalovaný (ďalej aj „dovolateľ“) dovolanie, v ktorom navrhol,

aby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „dovolací súd“ alebo „NS SR“) napadnuté uznesenie
odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov
dovolacieho konania. Prípustnosť dovolania vyvodzoval z ustanovení § 420 písm. e) a § 420 písm. f)
CSP.22. Dovolateľ v prvej časti dovolania namietal, že na súde prvej inštancie, ako aj na odvolacom súde,
nekonal zákonný sudca, resp. senát, pričom zdôraznil, že už v odvolaní uviedol evidenciu prideľovania
veci na prejednanie. Odvolací súd nepreskúmal evidenciu prideľovania veci na prejednanie, aj keď mu

to vyplýva z § 380 ods. 2 CSP a z odvolacieho dôvodu, ktorý je, že sudca JUDr. Tomašovský koná
ako nezákonný sudca, pričom dovolateľ poukázal na skutočnosť, že súd prvej inštancie predmetnú vec
pridelil priamo prostredníctvom modulu predsedu a funkcionality zmena zloženia pre spis.
23. Dovolateľ tiež namietal, že súd prvej inštancie porušil § 7 ods. 2 vyhlášky MS SR č. 118/2005 Z. z.
tým, že Rozvrh práce z roku 2019 neobsahuje všetky náležitosti a absentuje v ňom tabuľka potrebná na

riadenie prideľovania vecí náhodným výberom pomocou aplikácie, čím bol porušený princíp zákonného
sudcu.
24. Ďalej dovolateľ namietal, že odvolací súd v bode 35. rozsudku účelovo zmenil odvolací
dôvod uvedený v bode 1. odvolania, v ktorom dovolateľ tvrdil, že vo veci konal a rozhodol nezákonný
sudca, s poukazom na dôkazy - evidenciu prideľovania veci na prejednanie a stanoviská ministerstva
spravodlivosti. Odvolací súd zamenil podľa názoru dovolateľa dôkaz - evidenciu prideľovania veci

na prejednanie za nenazretie žalovaného do nej prostredníctvom elektronickej podateľne, pričom
fabuláciou o právnom význame, či žalovaný nazrel do evidencie vecí pridelených prostredníctvom
elektronickej podateľne, legalizoval nepreskúmanie evidencie prideľovania veci na prejednanie.
25.Taktieždovolateľtvrdil,žeodvolacísúdsanevysporiadalsabsencioupotvrdeniasúduprvejinštancie
o generovaní náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov schválených

ministerstvom spravodlivosti v spise napriek žiadosti žalovaného zo dňa 23. novembra 2020. Vzhľadom
na absenciu uvedeného potvrdenia v spise odvolací súd nemohol preskúmať, či sú splnené pravidlá
uvedené v tabuľke v rozvrhu práce, ktorá obsahuje podmienky náhodného výberu pomocou aplikácie.
Preskúmavaciu povinnosť odvolaciemu súdu ukladá § 380 ods. 2 CSP a odvolací dôvod, ktorým je
odvolací súd podľa § 380 ods. 1 CSP viazaný. Odvolací súd v danej veci namiesto preskúmania

potvrdeniaogenerovanínáhodnýmvýberomlenvyslovilnázor,ženemápochybnosťoriadnompridelení
veci zákonnému sudcovi na základe potvrdenia o pridelení veci súdu prvej inštancie. Zo stanoviska
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej iba „MS SR“) z 11. mája 2020 a 15. októbra
2020 je zrejmé, že potvrdenie o pridelení veci sudcovi nemá vypovedaciu schopnosť ohľadom spôsobu
pridelenia veci. Odvolací súd sa odvolacím dôvodom, že koná nezákonný sudca, nezaoberal, a nesplnil

si povinnosť preskúmania vád týkajúcich sa procesných podmienok, na ktoré odvolací súd prihliadne,
aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené. Povinnosť vydať potvrdenie o generovaní náhodným
výberom vyplýva z § 51 ods. 10 zákona č. 757/2004 Z. z. Dovolateľ zdôraznil, že odvolací súd na rozdiel
od súdu prvej inštancie má dané potvrdenie o generovaní v evidencii spisu pod č.l. 321 a vie preukázať,
že náhodný výber bol vykonaný.

26. Následne dovolateľ namietol aj zákonnosť sudcu (senátu) JUDr. Jozefa Angeloviča, pričom uviedol,
že potvrdenie o generovaní náhodného výberu zo dňa 11. októbra 2021, 9:37:50 odvolacím súdom
je produktom nezákonného náhodného výberu z dôvodu nesplnenia podmienky náhodného výberu
podľa § 51 ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z., ktorá je splnená vtedy, ak sa má vec prideliť jednému
z aspoň dvoch senátov. V danom prípade sa náhodného výberu zúčastnilo 5 senátov zložených zo

6 členov kolégia odvolacieho súdu, z čoho vyplýva, že senáty sú navzájom medzi sebou personálne
poprepájané, t.j. sudca v jednom senáte má postavenie predsedu a v druhom postavenie člena senátu.
Z toho plynie, že nesprávnym kreovaním senátov došlo aj k nezákonnému Rozvrhu práce, a to v časti
Tabuľka obsahujúca údaje potrebné na riadne prideľovanie vecí náhodným výberom pomocou aplikácie,
kde je uvedených 5 senátov. Odvolací súd v bode 57. odôvodnenia svojho rozhodnutia tvrdí, že má

zriadené2senáty,avšakvTabuľkeč.13Rozvrhupráceprerok2021jeuvedených5senátov.Nazáklade
uvedeného nezákonného počtu senátov došlo k porušeniu princípu riadneho pridelenia veci zákonnému
sudcovi. Podľa potvrdenia o generovaní náhodným výberom sa náhodného výberu dňa 11. októbra
2021 zúčastnilo 5 senátov, pričom výber z 5 senátov potvrdzuje aj tabuľka uvedená v Rozvrhu práce na
rok 2021 na strane 191 - 195. Dovolateľ uzavrel, že 5 senátov uvedených v potvrdení neexistuje a sú

imaginárne, nakoľko sudcov je len 6. Uvedený náhodný výber je teda nezákonný, keďže bol vykonaný
z neexistujúcich 5 senátov. Namietal, že odvolací súd nepreskúmal evidenciu prideľovania veci, aj keď
žalovaný uviedol predmetnú evidenciu ako dôkaz.
27. V druhej časti dovolania dovolateľ tvrdil, že súd prvej inštancie vykonal nezákonné pojednávanie
napriek odročeniu pojednávania, čím podstatným spôsobom zasiahol do práva na spravodlivý proces.

Rozsudok súdu prvej inštancie bol podľa jeho názoru prijatý na nezákonnom pojednávaní dňa 24.
mája 2021, ktoré začalo o 10:00 hod. napriek tomu, že bolo odročené podaním návrhu na odročenie
pojednávania v súlade s CSP doručeného súdu prvej inštancie dňa 21. mája 2021, o ktorom súd prvej
inštancie nerozhodol. Odvolací súd sa s daným odvolacím dôvodom nevysporiadal, pričom v bode38. odôvodnenia svojho rozsudku uviedol, že daný návrh bol označený ako námietka voči predvolaniu
na pojednávanie z 15. apríla 2021, čo sa nezakladá na pravde. Súd prvej inštancie vyhovel návrhu
na odročenie pojednávania, čo deklaroval neupovedomením strany, ktorá odročenie navrhla, že ňou

uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý.
28. V tretej časti dovolania dovolateľ tvrdil, že oba súdy nižších inštancií porušili kontradiktórnosť
pojednávania, čím podstatným spôsobom zasiahli do práva na spravodlivý súdny proces, keď
sa nevysporiadali s porušovaním kontradiktórnosti súdneho konania, na ktoré dovolateľ poukázal
námietkouzodňa20.októbra2019.Porušeniekontradiktórnostikonaniamalopodľadovolateľaspočívať

vo vykonaní dôkazu bez návrhu žalobcu, ktorým bol neverejný výpis zo živnostenského registra. O
uvedený nezákonný dôkaz sa ako o podstatný opiera súd prvej inštancie v bodoch 29. a 32. svojho
rozsudku, pričom všeobecný súd môže podľa názoru dovolateľa čerpať len z verejných registrov a z
neverejnej časti len na návrh, pričom vyžiadaním úplného výpisu z neverejnej časti súd prvej inštancie
porušil ustanovenie § 185 ods. 2 CSP. Odvolací súd si následne daný dôkaz osvojil, pričom zo svojho
postaveniaopomenulprihliadnuťnavadytýkajúcesaprocesnýchpodmienokvzmysle§380ods.2CSP.

29. Dňa 12. augusta 2022 bolo súdu elektronickými prostriedkami doručené vyjadrenie žalobcu k
dovolaniu, v ktorom žalobca žiadal dovolanie ako neprípustné odmietnuť, alternatívne ako nedôvodné
zamietnuť. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov dovolacieho konania. Mal za to, že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a vec správne
právne posúdil zohľadňujúc argumentáciu všetkých sporových strán a zároveň, že odvolací súd sa

správne vysporiadal so všetkými pre vec významnými argumentami a námietkami žalovaného, čo aj
náležite zdôvodnil. Žalobca sa v plnej miere stotožnil s výrokom, ako aj odôvodnením napadnutého
rozsudkuodvolaciehosúduapovažovalhozavecnesprávneazákonné.Uviedol,žežalovanývdovolaní
v prevažnej miere opakuje svoje tvrdenia a argumentáciu obsiahnutú v jeho doterajších podaniach a
ústnych prednesoch, pričom oba konajúce súdy sa dostatočne a správne vysporiadali s argumentáciou

všetkýchstrán.Žalobcasavplnejmierestotožnilsozáveromodvolaciehosúdu, žeopredmetnejprávnej
veci konal zákonný sudca, ktorému bola vec pridelená v zmysle rozvrhu práce súdu prvej inštancie
prostredníctvom technických programových prostriedkov MS SR. Taktiež boli podľa názoru žalobcu
irelevantné námietky vo vzťahu k údajnej nezákonnosti senátu odvolacieho súdu. Ďalej k argumentom
týkajúcim sa nezákonnosti pojednávania súdu prvej inštancie napriek odročeniu pojednávania žalobca

uviedol, že odvolací súd sa v napadnutom rozhodnutí správne vysporiadal s predmetnou námietkou
v bode 38 odôvodnenia svojho rozhodnutia, kde uviedol, že nemožno konštatovať, že sa predmetné
pojednávanieuskutočnilonezákonne,nakoľkoargumentáciauvedenávpodanížalovanéhooznačeného
ako námietka voči predvolaniu na pojednávanie z 15. apríla 2021 bola vlastne opakovaním dôvodov
o tzv. nezákonnom pridelení veci konajúcemu sudcovi, pričom takáto nezákonnosť v skutočnosti

preukázaná nebola. Taktiež žalobca skonštatoval, že v dovolaní absentuje odôvodnenie namietaného
nesprávneho procesného postupu súdu v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP, čím nie je splnená
podmienka vymedzenia dovolacieho dôvodu s uvedením, v čom spočíva namietaná vada in concreto.
30. Následne dňa 28. septembra 2022 bol NS SR doručený návrh žalovaného na prerušenie konania
podľa § 162 ods. 1 písm. a) CSP z dôvodu podania správnej žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej

správy zo dňa 8. septembra 2022, ktorá bola NS SR doručená ako príloha predmetného návrhu.
Správnou žalobou sa žalobca (v tomto konaní žalovaný - dovolateľ) domáhal ochrany pred nezákonným
pridelením veci orgánmi riadenia a správy odvolacieho súdu senátu 7Cob predsedu JUDr. Jozefa
Angeloviča dňa 11. októbra 2021 o 9:37:08 hod, pričom jej súčasťou bol aj návrh na odkladný účinok vo
vzťahu k právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku odvolacieho súdu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti

žalovaný NS SR navrhol konanie prerušiť do rozhodnutia správneho súdu o návrhu na odkladný účinok
v predmetnej správnej veci.
31. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala
v stanovenej lehote (§ 427 CSP) strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP), zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP a

contrario), pred samotným vecným prejednaním skúmal, či je dovolanie procesne prípustné.
32. Podľa ustanovenia § 419 CSP, proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to
zákon pripúšťa.
33. Podľa ustanovenia § 420 písm. e) CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu
odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak rozhodoval vylúčený sudca alebo

nesprávne obsadený súd.
34.Podľaustanovenia§420písm.f)CSP,dovolaniejeprípustnéprotikaždémurozhodnutiuodvolacieho
súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnilstrane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces.
35. Úspešné uplatnenie dovolania je vždy nevyhnutne podmienené primárnym záverom dovolacieho

súdu o prípustnosti dovolania a až následným sekundárnym záverom, týkajúcim sa jeho dôvodnosti. Z
vyššie citovaných zákonných ustanovení upravujúcich otázku prípustnosti dovolania je zrejmé, že na
to, aby sa dovolací súd mohol zaoberať vecným prejednaním dovolania, musia byť splnené podmienky
prípustnosti dovolania, vyplývajúce z § 420 alebo § 421 CSP a tiež podmienky dovolacieho konania,
t. j. aby (okrem iného) dovolanie bolo odôvodnené dovolacími dôvodmi, aby išlo o prípustné dovolacie

dôvody a aby tieto dôvody boli vymedzené spôsobom uvedeným v § 431 až § 435 CSP. Dovolací súd
je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní
(porovnaj § 428 CSP). Vady konania vymenované v ustanovení § 420 CSP sú špecifické tým, že
zakladajúnielenprípustnosťdovolania,aleajjehodôvodnosť.Vyplývatozust.§431CSP,podľaktorého
dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva

táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
36. Jednou z garancií obsiahnutých v pojme práva na spravodlivý proces je aj celkom nepochybne
právo účastníka na riadne odôvodnenie rozhodnutia, nielen na uvedenie „aspoň nejakých“ dôvodov,
ale dostatočných argumentov reagujúcich na relevantné námietky odvolateľa zrozumiteľným a
presvedčivým spôsobom. K naplneniu tohto dovolacieho dôvodu preto nedochádza len úplnou

absenciou odôvodnenia, ale aj jeho nedostatočnosťou alebo nezrozumiteľnosťou či svojvoľnosťou.
Striktné oddeľovanie procesného postupu súdu a rozhodnutia, ktorý je jeho sumárom a výsledkom,
nie je ústavne udržateľným konceptom, pretože celý faktický procesný postup súdu a naň nadväzujúci
myšlienkový pochod hodnotenia skutkového stavu a jeho subsumovania pod relevantnú právnu
normu je stelesnený v odôvodnení rozhodnutia súdu a práve cez odôvodnenie rozhodnutia musí byť

preskúmateľný (nález ústavného súdu č. k. II. ÚS 419/2021 z 30. septembra 2021). K tomu pozri tiež
rozhodnutie ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 120/2020.
37. Požiadavka riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia sa vzťahuje na každé súdne rozhodnutie,
pričom odôvodnenie rozhodnutia musí byť dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu jeho
správnosti v konaní o opravnom (riadnom alebo mimoriadnom) prostriedku. Ak rozhodnutie neobsahuje

zákonné náležitosti, ide o rozhodnutie nedostatočné a nepreskúmateľné a takéto rozhodnutie súdu
porušuje právo strany sporu na spravodlivý proces, pretože mu upiera možnosť náležite skutkovo a
právne argumentovať proti rozhodnutiu v rámci opravných prostriedkov.
38. K dovolaciemu dôvodu týkajúcemu sa námietky zákonnosti v predmetnom spore konajúcich sudcov
dovolací súd vo všeobecnosti konštatuje, že v zmysle rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky

(ďalej aj „ústavný súd“) vo veci sp. zn. I. ÚS 322/2022, zásada zákonného sudcu predstavuje v
právnom štáte jednu zo základných garancií nezávislého a nestranného rozhodovania súdu a sudcu.
Táto zásada je ústavnou zárukou pre každého účastníka konania, že v jeho veci bude rozhodovať
súd a sudcovia, ktorí sú na to povolaní podľa vopred známych pravidiel, ktoré sú obsahom rozvrhov
práce upravujúcich prideľovanie súdnych prípadov jednotlivým sudcom tak, aby bola zachovaná zásada

pevného prideľovania súdnej agendy a aby bol vylúčený (pre rôzne dôvody a rozličné účely) výber súdov
a sudcov „ad hoc“ (m. m. I. ÚS 239/04 , III. ÚS
212/2011 <.39. Dovolací súd z rozvrhu práce Krajského súdu
v Prešove na rok 2021 zistil, že ku dňu napadnutia veci na predmetný odvolací súd dňa 11. októbra

2021 obchodnoprávnu agendu vykonávalo 5 obchodných senátov, pričom senát 2Cob pozostával z
riadiaceho predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr.
Andreja Radomského, senát 3Cob z riadiaceho predsedu senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu
JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Andreja Radomského, senát 5Cob z riadiaceho predsedu senátu JUDr.Andreja Radomského a členov senátu JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Milana Majerníka, senát 6Cob z
riadiaceho predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a členov senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr.
Andreja Radomského a senát 7Cbo z riadiaceho predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a členov

senátu JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Milana Majerníka. Spôsob prideľovania vecí bol pomer 1, v
ostatných pomer 3. Z časti IV obchodnoprávna agenda, bodu 2. Pravidlá určovania zákonného sudcu/
senátu, bodu 2.1.1 Prideľovanie vecí pomocou aplikácie, písm. d) Rozvrhu práce Krajského súdu v
Prešovenarok2021vyplýva,žezdôvoduvýkonufunkciepodpredsedusúdusačlenobchodnoprávneho
kolégia sa JUDr. Majerník podieľa na výkone súdnictva v zníženom rozsahu tak, ako je uvedené v

tabuľkovej časti predmetného rozvrhu práce, teda (v rozsahu pomeru vecí 1 oproti ostatným sudcom,
ktorí mali pomer 3).
40. Z rozvrhu práce odvolacieho súdu na rok 2021 bolo zrejmé, z akého dôvodu nebol pomer nápadu
vecí v jednotlivých funkčných senátoch rovnaký. Zníženie nápadu pre senát 2Cob, v ktorom pôsobil ako
riadiaci predseda senátu v roku 2021 JUDr. Milan Majerník, vyplývalo zo skutočnosti, že JUDr. Majerník
bol podpredsedom súdu. Takéto ustanovenie v rozvrhu práce bolo súladné s ustanovením §

50 ods. 3 zákona súdoch, ktorý umožňuje do rozvrhu práce zakomponovať aj zníženie rozsahu, v akom
sa sudca podieľa na výkone súdnictva, a to v prípade, že vykonáva iné činnosti vyplývajúce z tohto
zákonaaleboosobitnéhozákona.Vdanomprípadeišloovykonávaniefunkciepodpredseduodvolacieho
súdu.Potomajnámietkadovolateľa,ktorýspochybňovalpomernápaduvecídojednotlivýchobchodných
senátov, nebola dôvodná. Dovolací súd konštatuje, že v súlade s § 50 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z.

z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon o súdoch“) je bežnou praxou,
že sudca, ktorý vykonáva riadiacu funkciu na príslušnom súde alebo je členom Súdnej rady Slovenskej
republiky, má právo, aby bol v rozvrhu práce rozsah, v akom sa podieľa na výkone súdnictva, znížený,
čo bol aj prípad podpredsedu Krajského súdu v Prešove v roku 2021 JUDr. Milana Majerníka, ktorý bol
súčasne aj členom obchodnoprávneho kolégia.

41. Dovolací súd konštatuje, že v čase začatia odvolacieho konania (k 11. októbru 2021) boli obsadené
senáty 2Cob, 3Cob a 5Cob rovnakými sudcami, menila sa v rámci nich iba osoba riadiaceho predsedu
senátu, a senáty 6Cob a 7Cob sa odlišovali iba tretím členom senátu. Podľa názoru dovolacieho súdu
úprava predmetného rozvrhu práce bola aj v čase začatia odvolacieho konania súladná s ustanoveniami
zákona č. 757/2004 o súdoch účinného k 31. decembru 2021 a bola splnená zákonná podmienka

náhodného výberu, keď sa vec mala prideliť jednému z aspoň dvoch senátov. Preto nie je možné
konštatovať nezákonnosť predmetného rozvrhu práce z dôvodu tvrdeného dovolateľom, že nebol
zabezpečený náhodný výber v prípade odvolacej veci 7Cob/46/2021.
42. Podľa názoru ústavného súdu vysloveného v rozhodnutí vo veci I. ÚS 322/2022 presvedčenie, že
personálne zmeny v zložení senátu majú byť vykonávané náhodným určením zastupujúcich sudcov

pomocou technických a programových prostriedkov, nemá oporu v príslušnej právnej úprave. V danom
prípade bola vec zákonnému senátu pridelená v súlade s § 51 ods. 1 zákona o súdoch, ktorý o tejto
veci konal po celý čas trvania konania a v konečnom dôsledku o nej aj rozhodol. Nedochádzalo teda
k zmene zákonného senátu ako takého (teda prerozdeleniu veci podľa § 51 ods. 4 zákona o súdoch),
ale vzhľadom na vývoj objektívnej personálnej situácie týkajúcej sa tohto senátu (pritom nešlo ani

o vylúčenie zákonného sudcu) bolo nevyhnutné pristúpiť k zmenám jeho obsadenia, pre ktoré však
právna úprava použitie technických a programových prostriedkov na náhodný výber zastupujúceho
sudcu bezpodmienečne nevyžaduje ( § 51 ods. 4 písm. b) za bodkočiarkou zákona o súdoch). Na tieto
prípady má myslieť vo svojich ustanoveniach priamo rozvrh práce príslušného súdu.
43. K zmene v osobe zákonného sudcu ústavný súd už v rámci svojej judikatúry vyslovil, že takáto

zmena po pridelení veci nie je vylúčená, no musí sa udiať jedine v súlade so zákonom stanovenými
podmienkami a pri dodržaní zákonom ustanoveného postupu (I. ÚS 448/2016). Po oboznámení sa
s rozvrhom práce odvolacieho súdu dovolací súd konštatuje, že v ňom formulované pravidlá pre
prideľovanie vecí, ako aj pravidlá následného prerozdeľovania už pridelených vecí boli transparentné,
zrozumiteľné a spätne verifikovateľné. K zmene zákonného sudcu v predmetnej veci došlo v dôsledku

pôsobenia vonkajších faktorov, ktorými sa zmenila skladba súdu, t.j. na základe legitímnych zákonných
dôvodov a v súlade s rozvrhom práce. V súvislosti s určeným pomerom prerozdelenia vecí v zmysle
dodatku č. 1 k rozvrhu práce na rok 2022 dovolací súd poukazuje na skutočnosť, že právo na výber
zákonného sudcu náhodným spôsobom a priori nevylučuje určitú racionalitu prerozdelenia konkrétne
určeného okruhu vecí jednotlivým sudcom, tá však vždy musí sledovať zákonný cieľ (napr. dosiahnutie

rovnomernej zaťaženosti sudcov po nástupe nových sudcov) a musí byť vykonaná zákonným spôsobom
(náhodný výber minimálne z dvoch sudcov).44. Dovolací súd konštatuje, že počas odvolacieho konania (v čase do rozhodnutia vo veci dňa 12.
apríla 2022) došlo k zmene v zložení senátu 7Cob, keď sa namiesto JUDr. Milana Majerníka členkou
senátu stala JUDr. Jana Jančíková. V tejto súvislosti dovolací súd poukazuje na skutočnosť, že JUDr.

Jana Jančíková sa stala sudkyňou odvolacieho súdu dňa 1. apríla 2022 na základe rozhodnutia Súdnej
rady Slovenskej republiky č. 293/2021 z 25. novembra 2021 o preložení. Uvedená skutočnosť bola
premietnutá do obsahu rozvrhu práce odvolacieho súdu na rok 2022 v dodatku č. 1, keď s účinnosťou
od 1. apríla 2022 sa sudkyňa JUDr. Jana Jančíková stala členkou senátu 7Cob, riadiaceho predsedu
JUDr. Jozefa Angeloviča spolu s členom senátu JUDr. Marekom Kohútom. Tento postup bol súladný

s pravidlami prerozdeľovania vecí a zastupovania uvedenými v časti IV obchodnoprávna agenta, (bod
2.2 špecifické pravidlá prideľovania vecí, bod 2. 3 pravidlá prerozdeľovania vecí a zastupovania), na
základe ktorých zmeny v obsadení súdu sudcami, a to vrátane zmien v dôsledku dočasného pridelenia
sudcu, pri zmene v zložení senátu, sa vec ponechá v pôvodnom senáte alebo sa prerozdelí do iného
senátu, kde sa zaraďuje sudca spravodajca tak, aby prerozdelením vecí bola zabezpečená rovnomerná
zaťaženosť senátov na súde. Podľa prílohy č. 13 k Rozvrhu práce Krajského súdu v Prešove na rok

2022 (str. 193) bol riadiacim predsedom senátu 7Cob JUDr. Angelovič a členovia senátu JUDr. Marek
Kohút a JUDr. Jana Jančíková. Podľa názoru dovolacieho súdu boli splnené podmienky prideľovania
vecí podľa rozvrhu práce a v súlade s rozvrhom práce bola splnená podmienka náhodného výberu, a
teda zloženie senátu s účinnosťou od 1. apríla 2022, v akom odvolací súd aj rozhodoval, bolo v súlade
s platným a účinným rozvrhom práce na rok 2022. Dovolací súd nezistil, že by predmetný rozvrh práce

bol v namietanej časti v rozpore so zákonom o súdoch.
45. Dovolací súd ďalej dodáva, že z obsahu spisu mal preukázané, že predmetná vec bola prideľovaná
podľa zoznamu spisov došlých na odvolací súd. Z tohto zoznamu dovolací súd zistil, že vec
7Cob/46/2021 bola podaná 11. októbra 2021 o 9:37:08 hod. Pred nápadom tejto veci napadla v ten
istý deň iná vec Cob pod sp. zn. 5Cob/45/2021 o 9:29:47 hod. a následne po veci 7Cob/46/2021

napadla vec 7Cob/47/2021 o 9:38:10 hod. Ďalšia vec 5Cob/46/2021 napadla v ten deň o 9:47:23 hod.
Medzi posudzovanými vecami 7Cob/46/2021 a 7Cob/47/2021 okrem už uvedených Cob vecí napadli
veci iného registra (CoE). Podľa zoznamu spisov došlých na odvolací súd dňa 11. októbra 2021 bolo
následne vydané potvrdenie s čiarovým kódom, že dňa 11. októbra 2021 o 9:37:08 napadla vec na
Krajský súd v Prešove, ktorej bola pridelená spisová značka 7Cob/46/2021 (č.l. 321), ako aj potvrdenie

s čiarovým kódom, že dňa 11. októbra 2021 o 9:38:10 napadla vec na Krajský súd v Prešove, ktorej
bola pridelená spisová značka 7Cob/47/2021 (č.l. 322) a spisu vec 7Cob/47/2021, ktorá napadla 11.
októbra 2021 9:38:10 hodiny. Súčasťou súdneho spisu je potvrdenie o generovaní náhodným výberom
(č.l. 336) vo veci 7Cob/46/2021, ktoré sa uskutočnilo 11. októbra 2021 o 9:37:50, z celkového počtu
5. Sudcovia zaradení do náhodného výberu boli 2Cob - JUDr. Majerník, 6Cob - JUDr. Kohút, 7Cob

- JUDr. Angelovič, 3Cob - JUDr. Zoľáková a 5Cob - JUDr. Radomský. V prípade veci 7Cob/47/2021
nebol osobitne vykonaný náhodný výber, keďže sa jednalo o rozhodovanie o opravnom prostriedku proti
rozsudku vo veci samej (č. l. 249), ako aj uzneseniu, ktoré sa nachádza na č. l. 276 spisu v tom istom
konaní, preto bola vec pridelená jednému senátu Súčasťou postupu odvolacieho súdu bolo aj potvrdenie
o lustrácii spisu 7Cob/46/2021, 7Cob/47/2021. Po oboznámení sa s rozvrhom práce odvolacieho súdu

na rok 2021 a 2022, ktoré sú verejne prístupné, je dôvod konštatovať, že genéza prideľovania vecí
odvolacím súdom bola vykonaná v súlade s prijatými rozvrhmi práce na rok 2021 a 2022, vrátane
dodatku č. l.
46. Z argumentácie dovolateľa je zrejmé, že mu ako dôkaz náhodného výberu zákonného sudcu
nestačilo potvrdenie o prevzatí a pridelení spisu, ale žiadal o preskúmanie evidencie prideľovania veci

na prejednanie. V tejto súvislosti poukázal na § 51 ods. 10 zákona o súdoch, ktorý ustanovuje povinnosť
súdu vydať strane sporu potvrdenie o prevzatí a pridelení veci a zároveň stanovuje akýsi štandard
evidencie prideľovania vecí na prejednanie.
47. Dovolateľ pred odvolacím súdom požiadal o nahliadnutie do spisu a do evidenčných pomôcok (č. l.
328). Na túto žiadosť reagoval odvolací súd podaním z 22. decembra 2021 tak, že oznámil dovolateľovi,

že môže prísť nahliadnuť do spisu do infocentra dňa 27. decembra 2021 v určených časoch (č. l.
332). V spise sa nenachádza námietka dovolateľa týkajúca sa nahliadnutia do spisu v súlade s údajmi
uvedenými vo výzve odvolacieho súdu zo dňa 22. decembra 2021.
48. Dotazom na odvolací súd dovolací súd zistil, že dovolateľ nevykonal nahliadnutie do evidencie
prideľovania veci nahliadnutím do spisu dňa 27. decembra 2021, pričom o to neprejavil záujem ani v

inomtermíne.Nečinnosťdovolateľa(nenahliadnutiedoevidencieprideľovaniaveci,resp.dokontrolného
modulu aplikácie a neexistencia potvrdenia (§ 139e ods. 4 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z.) nemôže preukazovať porušenie práva dovolateľa, ktoré si
dovolateľ neuplatnil.49. Dovolací súd konštatuje, že námietka nezákonnosti pridelenia veci senátu 7Cob, ktorý konal a
rozhodoval ako odvolací senát, nebola preukázaná, nie je dôvodná, a preto v tejto súvislosti nie je daný
dovolací dôvod podľa § 420 písm. f) CSP z dôvodov, ktoré špecifikoval dovolateľ.

50. Ostatné dovolacie námietky sa týkali postupu súdu prvej inštancie pri pridelení veci sudcovi JUDr.
Tomašovskému. Odvolací súd tieto námietky vyhodnotil a premietol do odôvodnenia svojho rozhodnutia
v bodoch 48. až 50. Dovolací súd konštatuje, že sa nejedná o námietku zaujatosti voči sudcovi, ktorý
konal a rozhodol na súde prvej inštancie podľa § 52 a nasl. CSP, keďže táto námietka nesmeruje voči
osobe sudcu z dôvodov jeho pomeru k veci, stranám sporu alebo ich zástupcom.

51. V konaní bolo potrebné vyhodnotiť, či sa odvolací súd s obsahom námietok žalovaného voči spôsobu
prideleniavecisudcovisúduprvejinštancieadodržaniunáhodnéhovýberuriadnevysporiadalvosvojom
rozhodnutí.Odvolacísúdvbode35.odôvodneniarozhodnutiaskonštatoval,ženemápochybnostiotom,
že konal zákonný sudca, ktorému bola vec pridelená podľa rozvrhu práce prostredníctvom technických
a programových prostriedkov tak, ako to vyplýva z obsahu spisu, nakoľko žaloba bola prijatá 29. októbra
2018 ako 15:02 hodine, pridelená elektronickou podateľňou do oddelenia 27Cb pod spisovou značkou

27Cb/40/2018, a to pôvodne na Okresnom súde Nitra, ktorý vo veci vydal platobný rozkaz dňa 6.
decembra 2018 (č. l. 22 spisu), pričom v dôsledku podania odporu zo strany žalovaného a vznesenej
námietky miestnej príslušnosti Okresného súdu Nitra bol spis postúpený na prejednanie Okresnému
súdu Prešov, na ktorom bola vec prostredníctvom technických a programových prostriedkov pridelená
do oddelenia 22Cb pod sp. zn. 22Cb/8/2018 zákonnému sudcovi JUDr. Štefanovi Tomašovskému, čo

vyplýva (podľa odvolacieho súdu) z potvrdenia o tomto pridelení na č.l. 34 spisu vrátane identifikačného
údaju z tzv. elektronickej podateľne pod č. A411821274922 Cb/8/2019. Odvolací súd skonštatoval,
že nemá pochybnosti o riadnom pridelení veci zákonnému sudcovi, pričom nie je podľa neho právne
významné, či žalovaný nazrel do evidencie vecí pridelených prostredníctvom elektronickej podateľne.
52. Dovolací súd konštatuje, že odvolací súd v rozhodnutí nevyhodnotil doklady týkajúce sa lustrácie

veci pred súdom prvej inštancie, potvrdenia o generovaní veci náhodným výberom pred súdom prvej
inštancie, vedenia evidencie prideľovania vecí na prejednanie, obsah rozvrhu práce Okresného súdu
Prešov platný a účinný ku dňu 4. februára 2019, (kedy bolo vydané aj potvrdenie súdu prvej inštancie, že
bol prijatý návrh na začatie konania v uvedenej veci s menom sudcu JUDr. Štefana Tomašovského), ani
skutočnosti, či odvolateľ žiadal nahliadnutie do kontrolného modulu aplikácie a nahliadnutie do evidencie

prideľovania vecí.
53. Absencia uvedených podkladov v súdnom spise je premietnutá aj v absencii ďalších dôvodov
rozhodnutia odvolacieho súdu a napĺňa dovolací dôvod podľa § 420 písm. f) CSP, keď rozhodnutie
odvolacieho súdu nie je riadne zdôvodnené vo vzťahu k dovolacej námietke (ktorá bola súčasne aj
odvolacou námietkou žalovaného), že nedošlo k zákonnému náhodnému prideleniu veci sudcovi súdu

prvej inštancie, ktorý vo veci konal a rozhodol.
54. Až po riadnom zdôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu, ktoré bude vychádzať z rozvrhu práce
súdu prvej inštancie na rok 2019, preukázania evidencie prideľovania vecí na prejednanie, dokladov
týkajúcich sa preukázania lustrácie veci pred súdom prvej inštancie, generovania veci náhodným
výberom a ďalších podkladov v zmysle § 51 ods. 10 zákona o súdoch, § 139e vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z., a ich vyhodnotenia, bude možné posúdiť, či
námietky žalovaného ohľadom nezákonného pridelenia veci sudcovi súdu prvej inštancie, ktorý vo veci
konal a rozhodol, sú dôvodné.
55. Na základe vyššie uvedeného dovolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie odvolacieho súdu nie je
dostatočné odôvodnené, v dôsledku čoho nenapĺňa právo žalovaného na riadne odôvodnenie súdneho

rozhodnutia.
56. S poukazom na vyššie uvedené dovolací súd uzatvára, že nakoľko v posudzovanom prípade zistil
vadu zmätočnosti v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP, zrušil rozsudok odvolacieho súdu podľa
ustanovenia § 449 ods. 1 CSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 450 CSP).
57. Čo sa týka dovolacej námietky spočívajúcej s tvrdení porušenia kontradiktórnosti konania odvolacím

súdom tým, že akceptoval ako dôkaz neverejný výpis zo živnostenského registra, čím mal napomáhať
žalobcovi v procesnom útoku, dovolací súd konštatuje, že tento dovolací dôvod nie je obsahom
odvolania, ktoré podal žalovaný proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie.
58. Dovolací súd v tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie §435 CSP, podľa ktorého v dovolaní
nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem

skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. Vyššie uvedená
dovolacia námietka porušenia kontradiktórnosti konania je námietkou, ktorá v konaní nebola
dovolateľom doposiaľ uplatnená, a teda je prostriedkom procesného útoku žalovaného, ktorej účelom
nie je preukázať včasnosť, ani prípustnosť dovolania, preto je v zmysle citovaného ustanoveniaCSP novotou, ktorá je v dovolacom konaní neprípustná, a preto na ňu dovolací súd neprihliadol.
(3Obdo/18/2021)

59. Taktiež dovolací súd vzhľadom na potrebu zrušenia rozhodnutia odvolacieho súdu z dôvodu
nedostatočného odôvodnenia v časti rozhodnutia o námietke žalovaného týkajúcej sa nezákonného
pridelenia veci sudcovi súdu prvej inštancie, nevyhodnocoval dovolaciu námietku nezákonnosti
pojednávania vykonaného súdom prvej inštancie, nakoľko by išlo o predčasné posúdenie. Uvedenou
námietkou bude namieste zaoberať sa až po vyhodnotení zákonnosti pridelenia veci sudcovi súdu prvej

inštancie, ktorý vo veci konal a rozhodol.

60. Vzhľadom na záver o prípustnosti, ako aj dôvodnosti dovolania z dôvodu vady zmätočnosti podľa §
420 písm. f) CSP, dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu podľa § 449 ods. 1 CSP zrušil
a podľa § 450 CSP vrátil vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vzhľadom na skutočnosť, že v
dôsledku okamžitej aplikovateľnosti novej procesnej právnej úpravy, ktorou bola zmenená okrem iných

aj funkčná príslušnosť odvolacích súdov v obchodnoprávnych sporoch, je od 1. júna 2023 daná podľa
§ 34 ods. 2 písm. c) CSP v spojení s § 22 písm. e) CSP a § 3 ods. 5 písm. d) zákona č. 371/2004 Z. z.
funkčná príslušnosť Krajského súdu v Košiciach ako jedného zo súdov výhradne špecializovaných na
konania o odvolaniach proti rozhodnutiam vydaným v obchodnoprávnych sporoch všetkými súdmi prvej
inštancie vo vlastnom obvode, dovolací súd vrátil vec na ďalšie konanie Krajskému súdu v Košiciach.

61. V ďalšom konaní bude úlohou Krajského súdu v Košiciach vec prejednať a opätovne rozhodnúť za
rešpektovania vyššie uvedených záverov dovolacieho súdu a svoje rozhodnutie riadne odôvodniť.
62. O trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania rozhodne odvolací súd (§ 453 ods.
3 CSP).
63. K návrhu dovolateľa na prerušenie konania dovolací súd konštatuje, že šetrením zistil, že správna

žaloba pôvodne vedená na Najvyššom správnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 6Svk/3/2022
bola následne prevedená na Správny súd v Košiciach a zapísaná pod sp. zn. PO-4Sa/10/2023. Dovolací
súdkonštatuje,žepredmetomuvedenéhokonaniajesprávnažalobaprotiinémuzásahuorgánuverejnej
správy, ktorej obsahom je spochybnenie spôsobu pridelenia veci v konaní odvolacieho súdu vedeného
pod sp. zn. 7Cob/46/2021 dňa 11. októbra 2021. Argumenty uvádzané v správnej žalobe, ktorú dovolateľ

doložil k návrhu na prerušenie dovolacieho konania, sú totožné s námietkami, ktoré uviedol k obsahu
dovolania.
64. V súlade s ustanovením § 438 ods. 1 CSP sa na konanie na dovolacom súde primerane použijú
ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ustanovenia
§ 162 ods. 1 písm. a) CSP súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto

konaní oprávnený riešiť. Súd má v zmysle CSP uloženú povinnosť obligatórne prerušiť konanie v
prípade, ak je rozhodnutie v danej veci podmienené inou právnou otázkou, od ktorej vyriešenia je priamo
závislý výrok o spore, pričom túto prejudiciálnu otázku si v tomto konkrétnom prípade nemôže konajúci
orgán posúdiť sám.
65. Dovolací súd konštatuje, že správnou žalobou proti inému zásahu orgánu verejnej správy nie je

možné domáhať sa zrušenia postupu odvolacieho súdu týkajúceho sa spôsobu prideľovania odvolacej
veci, nakoľko správny súd nemá kompetenciu preskúmať postup konajúcich súdov ohľadom pridelenia
konkrétnej veci konkrétnemu sudcovi a senátu. Túto kompetenciu má iba súd všeobecného súdnictva
rozhodujúci v danej veci, v tomto prípade Okresný súd Prešov, resp. Krajský súd v Prešove, uvedené
konanie (stav konania a rozhodovania na správnom súde) nemôže ovplyvniť rozhodovanie dovolacieho

súdu o návrhu na prerušenie konania. Žalovaný sa v dovolaní mohol, a aj sa domáhal, z dôvodu
podľa § 420 písm. f) CSP preskúmania zákonnosti uvedeného postupu odvolacieho súdu (aj súdu prvej
inštancie). Týmto dovolacím dôvodom sa dovolací súd zaoberal a dospel, vzhľadom na vyššie uvedené,
k záveru, že spôsob prideľovania vecí senátu, ktorý konal a rozhodoval ako odvolací súd vo veci,
bol súladný so zákonom. Nakoľko však odvolací súd nezdôvodnil argumentačne dostatočne zákonnosť

pridelenia veci na súde prvej inštancie, dovolací súd rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie.
66. Dovolací súd konštatuje, že v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky na prerušenie
konania, dovolateľom poukazované konanie o správnej žalobe nezakladá dôvod na prerušenie
dovolacieho konania, pričom rozhodnutie o nej nie je spôsobilé ovplyvniť výsledok dovolacieho konania,

a preto z uvedených dôvodov, ako aj z dôvodu, že dovolací súd rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a
vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie, návrhu dovolateľa na prerušenie dovolacieho konania
nevyhovel.
67. Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.