Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. február 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Cob/60/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4118212749
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kotora

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:4118212749.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kotoru a sudcov JUDr.

Júliusa Tótha a JUDr. Moniky Šabľovej, v spore žalobcu: PROFISIGN SLOVENSKO, s.r.o., so sídlom
SNP 36/56, 937 01 Želiezovce, IČO: 35 923 482, zastúpený: JUDr. Juraj Bilický, advokát so sídlom
Farská 8, 949 01 Nitra, IČO: 42 210 305, proti žalovanému: Igor Bilanovič - I.B. +, s miestom
podnikania Pavlovičovo námestie 3862/45, 080 01 Prešov, IČO: 32937776, o zaplatenie 349,44 eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 22Cb/8/2019-249 z
24. mája 2021 a proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č. k. 22Cb/8/2019-276 z 2. augusta 2021, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. 22Cb/8/2019-249 z 24. mája 2021.

II. Odmieta odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č. k. 22Cb/8/2019-276 z 2.
augusta 2021.

III. Žalobcovi priznáva proti žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) napadnutým rozsudkom zamietol návrh žalovaného na prerušenie
konania (výrok I.), zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 349,44 eur spolu s príslušenstvom
a paušálnou náhradou nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 eur (výrok II.)

a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 % (výrok III.).

2. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal z toho, že žalovaný podal návrh na prerušenie konania
podľa § 162 ods. 1 písm. a) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“),
ktorý doručil súdu dňa 12.10.2020. Návrh odôvodnil tým, že podal sťažnosť v súlade so zákonom č.
9/2010 Z.z. Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorej obsahom je aj žiadosť o preverenie
pridelenia veci zákonnému sudcovi vo veci 22Cb/8/2019 Okresným súdom Prešov. Ďalej uviedol, že do

dnešného dňa Okresný súd Prešov nepredložil jeho osobe na preverenie evidenciu prideľovania vecí
na prejednanie zákonnému sudcovi aj keď o ňu žalovaný žiadal a v spisovom materiáli sa nenachádza
evidencia prideľovania veci na prejednanie zákonnému sudcovi, pričom podľa § 51 ods. 10 zákona
č. 757/2004 Z.z. sú všeobecné súdy povinné evidovať evidenciu prideľovania veci na prejednanie
zákonnému sudcovi. V tejto súvislosti poukázal na prednosť zákona č. 757/2004 Z.z. pred zákonom
č. 160/2015 Z.z., a to z dôvodu, že zákon č. 757/2004 Z.z. upravuje prideľovanie veci na prejednanie
zákonnému sudcovi. Prerušenie konania preto podľa žalovaného závisí od otázky, ktorú nie je v tomto

konaníoprávnenýriešiťOkresnýsúdPrešov,lebooprevereníprideleniavecinaprejednaniezákonnému
sudcovi rozhoduje ministerstvo.3. Žalovaný dňa 12.05.2021 doručil súdu ďalší obdobný návrh na prerušenie konania podľa § 162
ods. 1 písm. a) CSP, ktorý odôvodnil tým, že podal sťažnosť v súlade so zákonom č. 9/2010 Z.z.
Generálnemu prokurátorovi SR, ktorý je ochrancom piliera právneho štátu v Slovenskej republike.

Obsahom podanej sťažnosti v súlade so zákonom č. 9/2010 Z.z. je aj žiadosť o preverenie pridelenia
veci zákonnému sudcovi vo veci 22Cb/8/2019 Okresným súdom Prešov, a to z dôvodu nečinnosti
Ministerstva spravodlivosti SR vo veci podanej sťažnosti v súlade so zákonom č. 9/2010 Z.z. zo dňa
9.10.2020 a doručenej Ministerstvu spravodlivosti SR dňa 12.10.2020, t.j. cca pred 7 mesiacmi. Zároveň
žalovaný upovedomil súd, že podal sťažnosť v súlade so zákonom č. 9/2010 Z.z., ktorej obsahom je

porušenieprávanazákonnéhosudcujehoosobyvoveci22Cb/8/2019ajÚraduvládySRdorúkpremiéra
SR.

4. Súd prvej inštancie uviedol, že z jeho činnosti mu je známe, že žalovaný sa opakovanými
podaniami domáha sprístupnenia evidencie prideľovania vecí zákonnému sudcovi u rôznych orgánov.
Napriek tomu, že žalovaný bol zo strany Okresného súdu Prešov, ako aj zo strany Krajského súdu

v Prešove (napr. 1SprS24/2020, Spr709/19, Spr31/2020, 1SprI/89/2019, 1SprS/2/2020, 1SprI/7/2020,
1SprI/11/2020, 1SprI/12/2020, 1SprI/19/2020, 1SprI/21/2020) už viackrát informovaný o spôsobe aj
prostriedkoch prideľovania veci zákonnému sudcovi, žalovaný sa opakovanými žiadosťami domáha
zodpovedania tej istej, už zodpovedanej otázky. Nezáujem žalovaného akceptovať jednotlivé odpovede
alebo samotná nespokojnosť so závermi uvedenými v jednotlivých odpovediach od príslušných orgánov

nemožno vyhodnotiť ako nerešpektovanie práv žalovaného. Žiadosti a podnety žalovaného sa skôr
javia ako šikanózne podania vo vzťahu k štátnej správe súdov. Nie je dôvod predpokladať, že
výsledkom vybavenia sťažnosti žalovaného podanej Ministerstvu spravodlivosti SR alebo Generálnemu
prokurátorovi SR bude záver o nezákonnom postupe prideľovania vecí, resp. bude mať vplyv na
rozhodnutie vo veci samej. V konečnom dôsledku žalovaný má možnosť podať opravný prostriedok voči

rozhodnutiu súdu vo veci samej, ak má za to, že vo veci neboli splnené procesné podmienky alebo
rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, čím zostávajú zachované jeho procesné,
ako aj základné práva. Prerušenie konania za daných okolností by podstatným spôsobom zasiahlo do
práva na spravodlivý proces žalobcu, ktorý (rovnako ako žalovaný) má právo na prejednanie veci v
primeranom čase a bez prieťahov. Vo vzťahu k doteraz vykonanému dokazovaniu sa prerušenie konania

nejaví ako hospodárne ani účelné, keďže rozhodnutie súdu vo veci nezávisí od toho, ako ministerstvo
vyhodnotí sťažnosť žalovaného. Na základe uvedeného súd pokračoval v konaní a návrh na prerušenie
konania zamietol (výrok I. napadnutého rozsudku).

5. Súd prvej inštancie sa v konaní oboznámil s listinami predloženými žalobcom ako aj žalovaným a

nariadil a vykonal dokazovanie oboznámením žaloby, faktúry č. 20142814; potvrdením o prevzatí tovaru
na č.l. 8 súdneho spisu; výpisu zo živnostenského registra žalovaného a ostatného spisového materiálu
a zisti tento skutkový stav:

6. Faktúrou č. 20142814 vystavenou dňa 15.12.2014 s dátumom splatnosti dňa 22.12.2014 žalobca

fakturoval žalovanému dodanie tovaru v celkovej hodnote 349,44 eur. Žalovaný je vo faktúre ako
odberateľ identifikovaný ako: Igor Bilanovič-I.B.+, Budovateľská 38, 080 01 Prešov, IČO: 32937776.
Predmetom dodania mal byť tovar „Siser P.S. FILM A0001 White“, „Siser P.S. Film A0007 Red“ a
„Vzorkovník SISER“.

7. Z obsahu potvrdenia o prevzatí tovaru vyplýva, že prevzatie tovaru pečiatkou a podpisom potvrdil dňa
16.12.2014 Igor Bilanovič-I.B.+, Budovateľská 38, 080 01 Prešov, IČO: 32937776. Vykládka tovaru bola
realizovaná na adrese Fintická 73, 080 06 Prešov.

8. Z výpisu zo živnostenského registra vyplýva, že do 26.03.2013 bola adresa Budovateľská 38, 080 01

Prešov adresou miesta podnikania žalovaného. Z obsahu tiež vyplýva, že adresa Fintická 73, Prešov
bola v minulosti adresou prevádzkarne žalovaného.

9. Pri právnom hodnotení prejednávanej veci sa súd prvej inštancie nestotožnil s argumentáciou
žalovaného, poukazoval na to, že žalovaného ako nositeľa hmotnoprávnej povinnosti zaplatiť za dodaný

tovar bezpečne a jednoznačne identifikuje ako fyzickú osobu podnikateľa predovšetkým identifikačné
číslo (IČO), ktoré je zhodné tak vo vystavenej faktúre, potvrdení o prevzatí tovaru ako aj žalobe.
Identifikačné číslo pritom predstavuje jednoznačnú identifikáciu toho, komu bolo pridelené a v zmysle
zákona je vylúčené, aby rovnaké identifikačné číslo bolo pridelené viacerým subjektom (§ 9 zákona č.272/2015 Z.z. o registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení
niektorých zákonov). Žalovaný je vo faktúre č. 20142814 dostatočne identifikovaný prostredníctvom IČO
a prípadné pochybenia v iných údajoch nemajú vplyv na jeho povinnosť uhradiť za dodaný tovar.

Pozornosti súdu rovnako neušlo ani to, že sám žalovaný potvrdil prevzatie tovaru pečiatkou, ktorá
obsahuje údaj o mieste podnikania žalovaného „Budovateľská 38, Prešov“. Ak teda žalovaný nesúhlasí
s jeho označením na potvrdení o prevzatí tovaru a na faktúre za dodaný tovar, je potrebné zdôrazniť, že
aj on sám takéto označenie použil. Obrana žalovaného v tomto kontexte nadobúda charakter účelovej
a zavádzajúcej.

Pokiaľ ide o označenie adresy „Fintická 73, Prešov“, na ktorej mal byť tovar dodaný, táto identifikuje iba
miesto plnenia záväzku, nie však samotného odberateľa.

10. K argumentu žalovaného, že faktúru nemožno prepojiť s potvrdením o dodaní tovaru, keďže táto bola
vystavená dňa 15.12.2014 a tovar bol dodaný dňa 16.12.2014, súd uvádza, že táto skutočnosť nemá
vplyv na hmotnoprávnu povinnosť žalovaného zaplatiť za dodaný tovar. Skutočnosť, že potvrdenie o

prevzatí tovaru potvrdzuje prevzatie tovaru fakturovaného predmetnou faktúrou vyplýva predovšetkým
zo zhodne označeného predmetu dodania v oboch listinách, označenia dodávateľa a odberateľa. Súd
bol toho názoru, že je bežnou obchodnou zvyklosťou, ak dodávateľ vystaví faktúru (účtovný doklad) s
časovým predstihom (v tomto prípade jedného dňa) tak, aby ju už pri dodaní tovaru mohol odberateľovi
predložiť.

11. S prihliadnutím na uvedené súd zastával názor, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná, keďže
žalobca svoj záväzok dodať tovar riadne splnil, avšak žalovaný svoj záväzok zaplatiť za dodaný tovar
riadne nesplnil. Výrok o úrokoch z omeškania odôvodnil ustanovením § 369 ods. 1 ObZ. Výrok o
paušálnej náhrade nákladov spojených s uplatnením pohľadávky odôvodnil ustanovením § 369c ods.

1 ObZ a § 2 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 255
ods. 1 CSP.

12. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a navrhol, aby
odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil

tým, že vo veci konal a rozhodol nezákonný sudca.
Poukázal na to, že evidencia prideľovania vecí na prejednanie má zabezpečiť možnosť kontroly, aby si
každá osoba, ktorá má na veci právny záujem mohla preveriť pridelenie veci zákonnému sudcovi, pričom
v tomto smere nepostačuje nazretie do potvrdenia o pridelení veci. Je nutné nazretie do spisu a do
evidenčných pomôcok, pričom okresný súd je povinný viesť evidenciu prideľovania veci na prejednanie,

ako to vyplýva zo stanoviska Ministerstva spravodlivosti SR z 15.10.2020. Podanie, ktoré bolo v tomto
smere adresované Ministerstvu spravodlivosti SR, bolo odstúpené týmto orgánom Okresnému súdu
Prešov (Stanovisko Ministerstva spravodlivosti SR z 15.10.2020). Ministerstvo spravodlivosti SR však
potvrdilo, že okresný súd (teda aj Okresný súd Prešov) má povinnosť sprístupniť evidenciu prideľovania
vecí na prejednanie osobe, ktorá má na veci právny záujem, čo sa v danom prípade nestalo.

Naviac napadnutý rozsudok bol prijatý na pojednávaní 24.05.2021 napriek tomu, že pojednávanie
bolo odročené návrhom na odročenie pojednávania, ktorý bol doručený 21.05.2021. Tento návrh bol
doručený súdu prvej inštancie, teda 4 dni pred pojednávaním. Dôvodom pre odročenie bolo práve
neustanovenie zákonného sudcu v tomto konaní súdom prvej inštancie. Okresný súd teda vykonal
nezákonné pojednávanie a došlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces.

13. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

14. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu (§ 374 ods. 2, 3 CSP) zotrval na svojich doterajších
stanoviskách.

15. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd rozsudkom č. k. 7Cob/46/2021-355, 7Cob/47/2021-355
zo dňa 12. apríla 2022 potvrdil napadnutý rozsudok (výrok I.), odmietol odvolanie žalovaného proti
napadnutému uzneseniu (výrok II.) a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti
žalovanému v rozsahu 100 % (výrok III.).

Proti predmetnému rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie. Najvyšší súd Slovenskej
republiky uznesením č.k 1Obdo/56/2022-751 zo dňa 12. marca 2024 návrh na prerušenie dovolacieho
konania zamietol (výrok I.) a rozsudok Krajského súdu v Prešove z 12. apríla 2022 č. k.
7Cob/46/2021-355, 7Cob/47/2021-355 zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v Košiciach na ďalšie konanie.16. Dovolací súd vo svojom rozhodnutí okrem iných skutočností aj konštatoval, že odvolací súd v
rozhodnutí nevyhodnotil doklady týkajúce sa lustrácie veci pred súdom prvej inštancie, potvrdenia o

generovaní veci náhodným výberom pred súdom prvej inštancie, vedenia evidencie prideľovania vecí
na prejednanie, obsah Rozvrhu práce Okresného súdu Prešov platný a účinný ku dňu 4. februára 2019,
(kedy bolo vydané aj potvrdenie súdu prvej inštancie, že bol prijatý návrh na začatie konania v uvedenej
veci s menom sudcu JUDr. Štefana Tomašovského), ani skutočnosti, či odvolateľ žiadal nahliadnutie do
kontrolného modulu aplikácie a nahliadnutie do evidencie prideľovania vecí.

Absencia uvedených podkladov v súdnom spise je premietnutá aj v absencii ďalších dôvodov
rozhodnutia odvolacieho súdu a napĺňa dovolací dôvod podľa § 420 písm. f) CSP, keď rozhodnutie
odvolacieho súdu nie je riadne zdôvodnené vo vzťahu k dovolacej námietke (ktorá bola súčasne aj
odvolacou námietkou žalovaného), že nedošlo k zákonnému náhodnému prideleniu veci sudcovi súdu
prvej inštancie, ktorý vo veci konal a rozhodol.
Až po riadnom zdôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu, ktoré bude vychádzať z Rozvrhu práce súdu

prvejinštancienarok2019,preukázaniaevidencieprideľovaniavecínaprejednanie,dokladovtýkajúcich
sa preukázania lustrácie veci pred súdom prvej inštancie, generovania veci náhodným výberom a
ďalších podkladov v zmysle § 51 ods. 10 zákona o súdoch, § 139e vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z., a ich vyhodnotenia, bude možné posúdiť, či námietky žalovaného
ohľadom nezákonného pridelenia veci sudcovi súdu prvej inštancie, ktorý vo veci konal a rozhodol, sú

dôvodné.
Na základe vyššie uvedeného dovolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie odvolacieho súdu nie je
dostatočne odôvodnené, v dôsledku čoho nenapĺňa právo žalovaného na riadne odôvodnenie súdneho
rozhodnutia.
Dovolací súd v zmysle výroku II. vrátil vec Krajskému súdu v Košiciach ako príslušnému odvolaciemu

súdu na ďalšie konanie.

17. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP) prejednal vec podľa § 378 ods. 1
CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že
odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom

rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové
zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má
podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie
sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania, nemožno mať pochybnosti o správnosti právneho
posúdenia prejednávanej veci súdom prvej inštancie a nemožno konštatovať ani vady konania v

podobe rozhodovania nezákonným sudcom alebo porušením práva sporovej strany (v danom prípade
žalovaného) na spravodlivý proces.
18. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne
vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

19. Podľa § 162 ods. 1 písm. a) CSP, súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie
je v tomto konaní oprávnený riešiť.

20. Podľa § 162 ods. 3 CSP, o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s
rozhodnutím vo veci samej.

21. Podľa § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne
alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo
ak súd dal na také konanie podnet.

22. V zmysle ustanovenia § 183 ods. 1 CSP, pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.
Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých
dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na
pojednávaní nechali zastúpiť.

23.Vzmysleustanovenia§183ods.3CSP,strana,ktoránavrhujeodročeniepojednávania,oznámisúdu
dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím
na všetky okolnosti mohla predpokladať.24. Podľa § 409 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“), kúpnou zmluvou sa
predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva
a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

25. Podľa § 447 ObZ, kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodaný tovar v súlade
so zmluvou.

26. V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že faktúrou č. 20142814 z 15.12.2014,

splatnou 22.12.2014, žalobca fakturoval žalovanému dodanie tovaru v celkovej sume 349,44 eur, pričom
predmetom dodania bol tovar - Siser P.S. FILM A0001 White, Siser P.S. FILM A0007 Red, ako aj
Vzorkovník Siser. V zhode so súdom prvej inštancie, aj odvolací súd konštatuje, že žalovaný bol
dostatočným a nepochybným spôsobom identifikovaný ako objednávateľ a odberateľ tohto tovaru, teda
ako Igor Bilanovič - I.B. +, Budovateľská 38, Prešov, IČO: 32937776. Ako správne konštatuje súd prvej
inštancie pochybnosti o tom, že žalovaný tento tovar objednal a odobral v prejednávanej veci nie sú a

eventuálne chybne uvedené miesto podnikania vo vystavenej faktúre alebo v potvrdení o prevzatí tovaru
nie je dostatočným argumentom, na základe ktorého by mal byť žalovaný zbavený zodpovednosti za
zaplatenie daného záväzku vyplývajúceho z predmetnej kúpnej zmluvy.

27. Odvolací súd je rovnako toho názoru, že je správny záver súdu prvej inštancie o nedôvodnosti

prerušenia konania v prejednávanej veci, pretože samotná sťažnosť na Ministerstvo spravodlivosti SR
týkajúca sa preverenia pridelenia veci zákonnému sudcovi, a taktiež sťažnosť na Generálnu prokuratúru
SR, nie sú okolnosťami, ktoré by boli dôvodom na prerušenie konania v prejednávanej veci v zmysle
§ 164 CSP tak, ako to správne konštatuje súd prvej inštancie, pretože v zmysle nižšie uvedeného
pochybnosti o zákonnom pridelení predmetnej veci zákonnému sudcovi v prejednávanej veci nie sú. V

spise sa napokon nenachádzajú žiadne závery, či už Ministerstva spravodlivosti SR alebo Generálnej
prokuratúry SR, ktoré by dávali podklad pre záver, že predmetná vec nebola pridelená zákonnému
sudcovi v súlade so zákonom. Správne preto postupoval súd prvej inštancie pokiaľ návrh na prerušenie
konania zamietol.

28. K námietke pridelenia veci zákonnému sudcovi na súde prvej inštancie vznesenej žalovaným
odvolací súd uvádza, že táto nie je dôvodná.

29. Prejednávaná vec, ktorá je vedená na Okresnom súde Prešov bola doručená na Okresný súd Prešov
dňa 04.02.2019 a to postúpením z Okresného súdu Nitra na Okresný súd Prešov v dôsledku námietky

miestnej nepríslušnosti urobenej žalovaným v podanom odpore voči platobnému rozkazu vydaného
Okresným súdom Nitra.

30. K danému dňu (04.02.2019) platil na Okresnom súde Prešov Rozvrh práce na rok 2019 vrátane
Dodatkuč.1platnéhood1.februára2019.Dodatokč.1ibaupravovalpridelenievyššejsúdnejúradníčky

do senátov registra Er.

31. Na Okresnom súde Prešov prostredníctvom technických programových prostriedkov Ministerstva
spravodlivosti SR bola vec pridelená dňa 04.02.2019 o 10:04:01 hod. do oddelenia 22Cb pod sp. zn.
22Cb/8/2019 zákonnému sudcovi JUDr. Štefanovi Tomašovskému tak, ako to vyplýva z Potvrdenia

o tomto pridelení na č.l. 34 spisu vrátane identifikačného údaju z tzv. elektronickej podateľne pod č.
A411821274922Cb/8/2019.

32. Takisto z Potvrdenia o lustrácii na č.l. 35 spisu vyplýva, že vo veci bola vykonaná lustrácia, či
predmetnej právnej veci nepredchádza iná právna vec, pričom samotná lustrácia prostredníctvom

súdneho registra bola s negatívnym výsledkom, t. zn. že na Okresnom súde Prešov nie je vedená
právna vec totožných účastníkov konania s totožným predmetom konania. Len pre ujasnenie odvolací
súd uvádza, že lustrácia je súčasťou zapísania novej veci do súdneho registra.

33. Odvolací súd ohľadne Rozvrhu práce Okresného súdu Prešov na rok 2019 uvádza, že z tohto

rozvrhu práce jednoznačne vyplýva, že členmi obchodnoprávneho grémia sú JUDr. Štefan Tomašovský
(predseda grémia), JUDr. Zuzana Berežná, JUDr. Jaroslav Kanderka, JUDr. Tomáš Novák a Mgr. Alena
Paveleková.Príloha č. 4 Rozvrhu práce na rok 2019 špecifikuje súdne oddelenie, jeho číslo, vybavujúcu agendu,
meno sudcu, jeho asistenta, jeho tajomníka a vyššieho súdneho úradníka s uvedením pomeru (nápadu
vecí). Oddiel upravujúci agendu Cb začína stranou 77 predmetného rozvrhu práce. Z Rozvrhu práce

na rok 2019 vyplýva:
- 7Cb, sudca JUDr. Dana Farkášová, zastupujúci sudca JUDr. Zuzana Berežná, pomer: 0,
- 8Cb (neobsadený),
- 9Cb, sudca JUDr. Rastislav Sikorjak, zastupujúci sudca JUDr. Štefan Tomašovský, pomer: 0,
- 18Cb, sudca JUDr. Tomáš Novák, zastupujúci sudca JUDr. Štefan Tomašovský, pomer: 0,

- 19Cb, sudca JUDr. Daniela Baranová, zastupujúci sudca JUDr. Zuzana Berežná, pomer: 0,
- 21Cb, sudca JUDr. Jaroslav Kanderka, zastupujúci sudca JUDr. Zuzana Berežná, pomer: 1,
- 22Cb, sudca JUDr. Štefan Tomašovský, zastupujúci sudca JUDr. Jaroslav Kanderka, pomer: 1,
- 23Cb (neobsadený),
- 24Cb, JUDr. Zuzana Berežná, zastupuje JUDr. Štefan Tomašovský, pomer: 3.
34. Odvolací súd pre jasnejšie ozrejmenie, ktoré vyplýva zo skutočností uvedených vyššie týkajúcich

sa Rozvrhu práce na rok 2019 a úpravy zákonného sudcu uvádza, že v danom čase t.j. k 04.02.2019
vybavovaliobchodnoprávnuagendut.j.veciregistraCbspridelenímnápaduvregistriCb-trajasudcovia
a to 1. JUDr. Jaroslav Kanderka (21Cb) s pomerom nápadu: 1;
2.JUDr.ŠtefanTomašovský(22Cb)spomeromnápadu:1a3.JUDr.ZuzanaBerežná(24Cb)spomerom
nápadu: 3.

35. Pokiaľ prejednávaná vec sp. zn. 22Cb/8/2019 bola pridelená do súdneho oddelenia 22Cb, JUDr.
Štefanovi Tomašovskému bola pridelená sudcovi, ktorý v danom čase t.j. 04.02.2019 vybavoval agendu
Cb v zmysle Rozvrhu práce na rok 2019 Okresného súdu Prešov. Teda JUDr. Štefan Tomašovský bol
zákonným sudcom na rozhodovanie a prejednanie veci vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn.

22Cb/8/2019.

36. Odvolací súd konštatuje, že v prejednávanej veci bola splnená podmienka uvedená v § 51 ods.
2 zákona o súdoch, keďže náhodný výber prebiehal medzi troma sudcami, pričom táto podmienka je
splnená vtedy, ak sa má vec prideliť jednému z aspoň dvoch senátov, samosudcov alebo súdnych

úradníkov.

37. Odvolací súd je toho názoru, že nedošlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces, keďže
odvolací súd nemá pochybnosti o riadnom pridelení veci zákonnému sudcovi na súde prvej inštancie.
Z tohto pohľadu preto ani nie je právne významné, či žalovaný nazrel do evidencie prideľovania vecí

pridelených prostredníctvom elektronickej podateľne.

38. Pre lepšie pochopenie procesu náhodného výberu odvolací súd na ozrejmenie uvádza, od 1. apríla
2005 sú veci na súdoch prideľované jednotlivým senátom alebo samosudcom náhodným výberom
pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom.

39. V zmysle § 51 ods. 9 (neskôr v dôsledku noviel odsek 10) zákona o súdoch, súd vydá účastníkovi
konania potvrdenie o prevzatí a pridelení veci. Evidencia prideľovania vecí na prejednanie musí
zabezpečovať takú možnosť kontroly, aby si každá osoba, ktorá má na veci právny záujem, mohla
nazretím do spisu a evidenčných pomôcok preveriť pridelenie veci zákonnému sudcovi.

40. K danému na ozrejmenie odvolací súd uvádza, že pred zavedením náhodného výberu pomocou
technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom slúžili na zapisovanie
veci do jednotlivých súdnych oddelení a jednotlivým senátom a sudcom ako aj pre systém lustrácie
veci, t.j. či nepredchádza na súde iná vec, rôzne pomocné registre, ktoré sa viedli ručne a do ktorých

sa zapisovali jednak účastníci konania, predmet konania, ako aj deň a poradie nápadu, resp. iné údaje
slúžiace na správne pridelenie veci v zmysle rozvrhu práce toho-ktorého súdu, napr. účastníci konania
boli zapisovaní podľa začiatočných písmen abecedy.

41. V súčasnej dobe ako aj v roku 2019 sú veci na súdoch prideľované náhodným výberom pomocou

technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom, pričom smerodajnou
pomôckou, ktorá stanovuje pravidlá na pridelenie veci sudcovi resp. senátu je rozvrh práce príslušného
súdu, ktorý upravuje pravidlá rozdelenia sudcov do jednotlivých súdnych oddelení, s uvedením akú
súdnu agendu vybavuje ten-ktorý sudca, ako aj ktoré konkrétne súdne registre vybavuje, zastupovaniejednotlivých sudcov, zloženie súdnych oddelení, pomer nápadu medzi jednotlivými sudcami. V prípade
súdu vyššej inštancie aj zaradenie sudcov do jednotlivých senátov. Skutočnosti uvedené v rozvrhu
práce na príslušný rok predstavujú pravidlá prideľovania veci do jednotlivých súdnych oddelení ako aj

jednotlivým sudcom, resp. senátom.

42. Žalovaný sa viacerými podaniami obracal na rôzne inštitúcie v rámci Slovenskej republiky.
Odvolací súd zdôrazňuje, že zo strany správy súdov Okresného súdu Prešov ako aj Krajského súdu
v Prešove (napr. 1SprS24/2020, Spr709/19, Spr31/2020, 1SprI/89/2019, 1SprS/2/2020, 1SprI/7/2020,

1SprI/11/2020, 1SprI/12/2020, 1SprI/19/2020, 1SprI/21/2020) bol žalovaný viackrát informovaný
o spôsobe aj prostriedkoch prideľovania veci zákonnému sudcovi.

43. Odvolací súd poukazuje napríklad na odpoveď Okresného súdu Prešov zo dňa 29.06.2022
(1SprO/757/2022)vovecisp.zn.22Cb/8/2019,kdejeuvedené,že„pooboznámenísasobsahomVášho
podania je zrejmé, že opakovane poukazujete na skutočnosti, na ktoré Vám už bola daná odpoveď

zo strany predsedu Okresného súdu Prešov (1SprO1222/2020) ako aj Krajského súdu v Prešove
(pod sp. zn. 1SprS/24/2020), na ktoré v celom rozsahu odkazujem. “ Žalovanému bolo opakovane
oznámené, že „súdy majú vo svojej aktuálnej technickej dispozícii jedinú možnosť kontroly takejto
evidencie tým, že sa založí do spisu doklad osvedčujúci, že vec bola pridelená náhodným výberom
prostredníctvom technických prostriedkov schválených ministerstvom spravodlivosti s určením senátu,

do ktorého vec bola pridelená. Iné technické alebo evidenčné pomôcky k dispozícii nemáme, ktoré by
mohli spôsob prideľovania spisov ozrejmiť, resp. bližšie špecifikovať. Aktuálna verzia programových
prostriedkov – Súdneho manažmentu, ktorú využívajú súdy (teda aj Okresný súd Prešov) neumožňuje
zobrazenie informácii o senátoch a ich pomeroch prideľovania, ktoré boli použité pri náhodnom
prideľovaní v konkrétnom spise. Táto verzia sa dá získať len priamo z databázy Súdneho manažmentu.

V databáze sa však nachádza len v zašifrovanej podobe, ktorú dokáže dekódovať len tvorca programu.
Takýmto spôsobom sa zabraňuje akémukoľvek subjektívnemu zásahu do náhodného prideľovania veci
programovými prostriedkami podľa pravidiel upravených v rozvrhu práce.
Účastník konania/strana má možnosť nahliadnuť do spisu v listinnej a elektronickej forme. Do listinnej
podoby je možné nahliadnuť v informačnej kancelárii súdu, do elektronickej podoby je možné nahliadnuť

po prihlásení sa na základe eID, resp. po vložení TOKENu, ktorý bol vygenerovaný súdom, ak je
v elektronickej podobe takýto spis vedený.“

44. Odvolací súd dopĺňa, že v súčasnej dobe vzhľadom na upgrade informačného systému
elektronického prideľovania veci je možné zo súdneho registra generovať tzv. Potvrdenie o generovaní

veci náhodným výberom.

45. Dané je však možné až od verzie od 1. júna 2023 v dôsledku novely konkrétne § 139e vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom
poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy.

46. Odvolací súd poukazuje nato, že preverenie pridelenia veci zákonnému sudcovi sa vykonáva
v informačnom centre súdu, pričom dané preverenie teda zabezpečuje správa súdu. Správa súdu
v prejednávanej veci so žalovaným aj komunikovala, či už správa súdu Okresného súdu Prešov,
Krajského súdu v Prešove a v poslednej dobe aj Krajského súdu v Košiciach ohľadne pridelenia veci

sp. zn. 4Cob/60/2024 zákonnému senátu (Spr 64/2024).

47. Na účel preverenia pridelenia veci zákonnému sudcovi informačné centrum súdu umožní účastníkovi
konania alebo jeho zástupcovi nahliadnuť do kontrolného modulu aplikácie, ktorý obsahuje tieto logy o
súdnom spise v jeho veci:

a) dátum a čas pridelenia veci,
b) titul, meno a priezvisko sudcu, ktorému bola vec pridelená,
c) poznámka.
Na žiadosť osôb (podľa ods. 2) im informačné centrum vydá proti podpisu listinné potvrdenie obsahujúce
logy podľa odseku 2; ustanovenie § 64 sa použije rovnako. Jedno vyhotovenie listinného potvrdenia je

súčasťou evidencie informačného centra súdu.

48. Z Potvrdenia o generovaní náhodným výberom vo veci 4Cob/60/2024, IČS: 4118212749 vyplýva
dátum uskutočnenia náhodného výberu: 13.05.2024 o 09:58:45 s výsledkom generovania: 4Cob – TóthJúlius JUDr. Z potvrdenia vyplýva, že do náhodného výberu boli zaradené senáty: 3Cob – Maruščáková
Slávka JUDr. (pomer:13), 2Cob – Ragan Igor JUDr. (pomer:11) a 4Cob – Tóth Július JUDr. (pomer:10).
Odvolací súd len poznamenáva, že pri jednotlivých senátoch je uvedené meno riadiaceho predsedu

senátu.

49. Pokiaľ sa týka zápisu a pridelenia veci do senátu 4Cob, ktoré medzičasom takisto žalovaný namietal,
k danému odvolací súd pre úplnosť k podaniu žalovaného o nezákonnom pridelení veci senátu 4Cob
Krajského súdu v Košiciach ako súdu odvolacieho, uvádza, že z obsahu súdneho spisu vyplýva, že

vec bola odvolaciemu súdu – Krajskému súdu v Košiciach doručená dňa 13.05.2024 zo strany súdu
prvej inštancie v dôsledku zrušenia rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 7Cob/46/2021-355,
7Cob/47/2021-355 zodňa12.apríla2022dovolacímsúdomatovzhľadomnaskutočnosť,ževdôsledku
okamžitej aplikovateľnosti novej procesnej právnej úpravy, ktorou bola zmenená okrem iných aj funkčná
príslušnosť odvolacích súdov v obchodnoprávnych sporoch, je od 1. júna 2023 daná podľa § 34 ods.
2 písm. c) CSP v spojení s § 22 písm. e) CSP a § 3 ods. 5 písm. d) zákona č. 371/2004 Z. z. funkčná

príslušnosť Krajského súdu v Košiciach ako jedného zo súdov výhradne špecializovaných na konania o
odvolaniach proti rozhodnutiam vydaným v obchodnoprávnych sporoch všetkými súdmi prvej inštancie
vo vlastnom obvode.
Z Potvrdenia, ktoré je obsahom súdneho spisu (č.l. 763 spisu) vyplýva, že vec bola zaevidovaná so
spisovou značkou 4Cob/60/2024 dňa 13.05.2024 v čase o 09:57:05 hod..

Námietka žalovaného spočíva v tom, že žalovaný eviduje rozdiel v časoch uvedených na Potvrdení
o pridelení veci na Krajský súd v Košiciach (09:57:05 hod.) a potvrdení Výstup z kontrolného modulu,
v ktorom je uvedený čas 09:58:51 hod..
K uvedenému odvolací súd uvádza, že k doručeniu spisu zo súdu prvej inštancie došlo poštou.
V čase o 09:57:05 bolo zaevidované doručenie spisu zamestnankyňou podateľne. Tá v aplikácii súdny

manažment vybrala označenie spisu podľa spisovej značky spisu na súde prvej inštancie, skontrolovala,
že ide o identické údaje v aplikácii a vo fyzickom spise a odklikla vytvorenie notifikácie o pridelení
spisu náhodným výberom, ktoré sa deje prostredníctvom technických a programových prostriedkov
schválených Ministerstvom spravodlivosti. Uvedené sa udialo v čase o 09:58:51 hod.. Inými slovami prvý
údaj je časom, kedy podateľňa začne zapisovať doručený návrh a druhý údaj je časom generovania

senátu.
Do potvrdenia o prijatí a pridelení veci sa preklopí výsledok vykonaného náhodného výberu, avšak čas
na uvedenom potvrdení ostáva uvedený prvotný. Z Rozvrhu práce Krajského súdu v Košiciach na rok
2024 vyplýva, že v obchodnoprávnej súdnej agende boli k danému dňu 13.05.2024 vytvorené 3 senáty
(časť 3.4.1. rozvrhu). Všetky tri senáty pritom boli zaradené do náhodného výberu a teda bola splnená

zákonná podmienka pridelenia jednému z aspoň dvoch senátov.

50. Vzniknuté časové rozdiely v potvrdeniach, na ktoré poukazuje žalovaný, vznikli v dôsledku
štandardnéhonastaveniaprocesovsúdnehomanažmentuaniesúdôvodomnakonštatovanienaplnenia
odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) alebo c) CSP. Obe potvrdenia (potvrdenie o prijatí

a pridelení veci na Okresnom súdu Prešov a na Krajskom súde v Košiciach tiež obsahujú identifikačný
údaj z tzv. elektronickej podateľne (A41182127494Cob/60/2024). Preto tieto námietky žalovaného
nemožno považovať za relevantné z pohľadu toho, že v prejednávanej veci nebol rešpektovaný princíp
zákonného sudcu.

51. Odvolací súd je rovnako toho názoru, že nemožno konštatovať, aby bolo porušené právo žalovaného
na spravodlivý proces tým, že súd prvej inštancie vykonal pojednávanie dňa 24.05.2021 v prejednávanej
veci, na ktorom rozhodol, pretože odročenie pojednávania je výnimočným postupom súdu, pričom treba
zdôrazniť, že súd nie je povinný vyhovieť návrhu na odročenie pojednávania, ak pre takýto procesný
postup (odročenie pojednávania) nezistí dôvody. Správne preto postupoval súd prvej inštancie pokiaľ

nevyhovel návrhu na odročenie pojednávania žalovaného z 21.05.2021, označeného ako námietka
voči predvolaniu na pojednávanie z 15.04.2021. Nemožno preto konštatovať, aby toto pojednávanie
sa uskutočnilo nezákonne, nakoľko argumentácia uvedená v tomto podaní zo strany žalovaného bola
vlastne opakovaním dôvodov o tzv. nezákonnom pridelení veci konajúcemu sudcovi, pričom takáto
nezákonnosť v skutočnosti preukázaná nebola.

52. Správne preto postupoval súd prvej inštancie pokiaľ vo veci konal a rozhodol a so zreteľom na to,
že rozsudok súdu prvej inštancie je z tohto pohľadu vecne správny a konanie nie je postihnuté žiadnou
z vytýkaných vád, odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudokako vecne správny potvrdil, pričom v podrobnostiach poukazuje na správne a výstižné dôvody uvedené
v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 2 CSP).

53. Uznesením č.k. 22Cb/8/2019-276 z 02.08.2021 súd prvej inštancie návrh žalovaného na opravu
zrejmých nesprávností v odôvodnení rozsudku zamietol. Vychádzal zo zistenia, že súd rozsudkom č.k.
22Cb/8/2019-249 zo dňa 24.05.2021 vo výroku I. návrh žalovaného na prerušenie konania zamietol, vo
výroku II. zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 349,44 eur, úrok z omeškania vo výške
9,05 % ročne zo sumy 349,44 eur od 23.12.2014 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených

s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku a
vo výroku III. priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom uložil povinnosť
žalovanému zaplatiť trovy konania žalobcovi s tým, že o výške tejto náhrady bude v zmysle § 262 ods.
2 CSP rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

54. Žalovaný podaním zo dňa 21.07.2021 podal návrh na opravu zrejmých nesprávnosti v súlade

s § 224 CSP v rozsudku sp. zn. 22Cb/8/2019-249 zo dňa 24.5.2021. Žalovaný navrhol opravu
zrejmej nesprávnosti, a to v bode 19 rozsudku je nesprávnosť: „Nezáujem žalovaného akceptovať
jednotlivé odpovede alebo samotná nespokojnosť so závermi uvedenými v jednotlivých odpovediach
od príslušných orgánov nemožno vyhodnotiť ako nerešpektovanie práv žalovaného“, správne znenie:
„stanovisko ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky zo dňa 15.10.2021, v ktorom bolo

odstúpené podanie na vybavenie Okresnému súdu Prešov so stanoviskom vydať evidenciu pridelenia
veci na prejednanie vo veci 22Cb/8/2019.“ V bode 24 rozsudku je nesprávnosť:. „a zároveň nepožiadal o
odročenie pojednávania“ , správne znenie: „...dňa 21.05.2021 podal návrh na odročenie pojednávania...“
Na základe skutočnosti uvedených v návrhu na opravu zrejmých nesprávnosti v súlade s § 224 CSP
žalovaný žiadal o opravu rozsudku sp. zn. 22Cb/8/2019 zo dňa 24.05.2021.

55. Zákon vyžaduje, aby súdne rozhodnutie bolo určité, jasné a formálne bezchybné. V prípade, že
tieto podmienky nespĺňa, pripúšťa sa jeho oprava, tak aby bola zachová viazanosť súdu vyhláseným
rozhodnutím. Opraviť súdne rozhodnutie možno len v prípade chýb v písaní alebo počítaní a ide o také
chyby, ku ktorým došlo len zjavným a okamžitým zlyhaním duševnej alebo mechanickej činnosti osoby,

ktorá rozhodnutie vyhotovovala. Opravu v súdnom rozhodnutí možno vykonať kedykoľvek, a to aj po
právoplatnosti rozhodnutia, pričom súd vykoná opravu na základe návrhu alebo sám, z vlastnej iniciatívy.

56. Súd prvej inštancie posúdil návrh žalovaného na opravu zrejmých nesprávnosti v odôvodnení
rozsudku sp. zn. 22Cb/8/2019-249 zo dňa 24.05.2021 ako nedôvodný.

57. Za zrejmú nesprávnosť v zmysle ustanovenia § 224 CSP treba považovať rozpor medzi obsahom
verejnomocenskejautoritatívnejvôle,ktorúsúdsvojímrozhodnutímvokamihujehovyhlásenia(vydania)
prejaviť chcel a ktorej obsah je z dôvodov rozhodnutia bezpečne poznateľný, a obsahom samotného
rozhodnutia ako prejavom tejto verejnomocenskej (autoritatívnej) vôle. V predmetnom prípade jednotlivé

časti alebo vety odôvodnenia rozsudku sp. zn. 22Cb/8/2019-249 zo dňa 24.05.2021, ktoré žalovaný
navrhuje opraviť a považuje za zrejmú nesprávnosť, súd mienil napísať tak, ako to napísal, za
použitia citovaných výrazových prostriedkov a vetných konštrukcií. Žalovaným prezentované zrejmé
nesprávnosti neboli chybami v písaní alebo počítaní, alebo iné zrejmé nesprávnosti, na ktoré by bolo
možné aplikovať ustanovenie § 224 CSP, ale boli to iba časti viet vytrhnuté z kontextu. Účelom inštitútu

opravného uznesenia je napravenie pochybení, ktorých sa dopustil súd, nie však vecného odôvodnenia,
ktoré súd mal v úmysle napísať tak, ako to bolo uvedené.

58. Ak žalovaný nesúhlasil s rozsudkom sp. zn. 22Cb/8/2019-249 zo dňa 24.05.2021, mohol proti nemu
podať odvolanie v zmysle § 357 CSP, čo aj v konečnom dôsledku urobil, a nebolo potrebné a ani účelné

podávať aj návrh na opravu tohto rozhodnutia. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd prvej inštancie návrh
žalovaného na opravu odôvodnenia rozsudku sp. zn. 22Cb/8/2019-249 zo dňa 24.05.2021 musel ako
nedôvodný zamietnuť.

59. Proti uzneseniu č. k. 22Cb/8/2019-276 z 02.08.2021 v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný a

navrhol, aby odvolací súd uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

60. Poukázal na to, že vo veci rozhodoval nezákonný sudca, ktorý nie je oprávnený konať a rozhodovať
z dôvodu nesplnenia podmienky uvedenej v § 51 ods. 1, 2 zákona č. 757/2004 Z.z. Z tohto zákonnéhoustanovenia totiž vyplýva, že evidencia prideľovania vecí na prejednanie má zabezpečiť takú možnosť
kontroly, aby si každá osoba, ktorá má na veci právny záujem mohla preveriť pridelenie veci zákonnému
sudcovi, a to v podobe zabezpečenia nazretia do spisu a do evidenčných pomôcok a nie len

nazretia do potvrdenia o pridelení veci. V tejto súvislosti má okresný súd povinnosť viesť registre -
Evidenciu prideľovania veci na prejednanie, čo vyplýva zo stanoviska Ministerstva spravodlivosti SR
z 15.10.2020. Ministerstvo spravodlivosti odstúpilo pôvodnú sťažnosť žalovaného v tomto smere a vo
svojom stanovisku z 15.10.2020 žalovanému oznámilo, že jeho podanie z 23.09.2020 bolo odstúpené
Okresnému súdu Prešov na ďalšie vybavenie. Súd prvej inštancie - Okresný súd Prešov však toto

odstúpenie Ministerstva spravodlivosti SR nevybavil a nepredložil mu Evidenciu prideľovania vecí na
prejednanie. V skutočnosti bola predmetná vec pridelená sudcovi JUDr. Štefanovi Tomašovskému cez
funkcionalitu - výnimka, a to bez náhodného výberu. Priame pridelenie veci umožňuje funkcia zmena
zloženia pre spis v module predsedu súdu v programovom vybavení súdny manažment. Funkcia zmena
zloženia pre spis v programovom vybavení súdny manažment obchádza takto náhodný výber v module
podateľne. Táto okolnosť vyplýva zo stanoviska Ministerstva spravodlivosti SR zo 17.3.2021, v ktorej

sa uvádza, že súdny manažment umožňuje pomocou funkcionality výnimka prideliť spis konkrétnemu
sudcovi. Priame pridelenie veci cez funkcionalitu výnimka generuje potvrdenie o pridelení veci totožné,
ako keby bol vykonaný náhodný výber. Súd prvej inštancie sa však odmietol vyporiadať s touto
námietkou žalovaného. Naviac súd prvej inštancie v napadnutom uznesení uviedol nesprávne poučenie
o opravnom prostriedku, v tom zmysle, že proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

61. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalovaného
proti predmetnému uzneseniu treba odmietnuť ako odvolanie proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon
odvolanie nepripúšťa.

62. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 355 ods. 2 CSP).
Odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní
a iných zrejmých nesprávnosti, okrem odôvodnenia (§ 357 písm. f/ CSP).

63. Odvolací súd uvádza, že napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalovaného
na opravu zrejmých nesprávnosti v odôvodnení rozsudku č.k. 22Cb/8/2019-249 z 24.05.2021, pričom
z ustanovenia § 357 písm. f) CSP nepochybne vyplýva, že pokiaľ sa návrh na opravu zrejmých
nesprávnosti týka odôvodnenia rozsudku, odvolanie proti takému uzneseniu nie je prípustné. Je
nepochybné, že svojim návrhom na opravu zrejmých nesprávnosti žalovaný poukazoval na nesprávnosti

v tomto odôvodnení, a to pokiaľ ide o vyššie uvedené body tohto rozsudku súdu prvej inštancie z
24.05.2021 (pozri bližšie bod 60y. tohto odôvodnenia). Preto postupom podľa § 386 písm. c) CSP
odvolací súd odvolanie žalovaného proti tomuto uzneseniu odmietol ako odvolanie smerujúce proti
rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

64. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1
CSP, podľa ktorého žalobca ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má
nárok na náhradu trov tohto štádia konania proti žalovanému, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal.
Výšku týchto trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto
rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

65. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení
§ 419 CSP.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na

súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo totorozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP) Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP.

V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).