Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 3. apríl 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 26Cbi/20/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6108203772
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Antalová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6108203772.6

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v právnej žalobcu A. A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, XXX XX
C., zastúpená advocatius s.r.o., Palackého 12, 814 99 Bratislava, IČO: 36 868 752 proti žalovanému
JUDr. Ivan Dlhopolec, Nám. SNP 27, 960 01 Zvolen, správca konkurznej podstaty úpadcu Zámocká
spoločnosť a.s. "v konkurze", Vajanského 16, Lučenec, zast. BOĽOŠ & PARTNERS s.r.o., Horná 23,
974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 866 261, v konaní o určenie popretých pohľadávok, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie z a s t a v u j e.

II. Žalovanému p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

III. Návrh žalovaného na uloženie pokuty žalobcovi vo výške 0,1% až 0,2% zo sumy popretých
pohľadávok 960.892,79 Eur za každý deň od prihlásenia pohľadávok až do právoplatného skončenia

tohto konania, v y l u č u j e na samostatné konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojím žalobným návrhom zo dňa 22.02.2008 domáhal určenia, že pohľadávka vo
výške 205.454,99 Eur titulom ušlého zisku, čo do právneho dôvodu aj výšky prihlásenej pohľadávky je
zistená a nesporná, ďalej určenia, že pohľadávka vo výške 140.470,66 Eur titulom náhrady škody je pri
splnení podmienky vzniku pohľadávky, ktorou je uplatnenie výkonu záložného práva záložným veriteľom

spoločnosťou D., E., ktoré je zriadené na rozostavanú stavbu na parc. č. 835/47 a na pozemku parc.
č. 835/47 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 2.381 m2 a parc. č. 835/48 - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 141 m2, zapísaných na LV č. XXXX, k.ú. F. A. je čo do podmienky vzniku pohľadávky,
právneho dôvodu, aj výšky zistená a nesporná a ďalej určenia, že pohľadávka vo výške 614.967,14
Eur titulom náhrady škody je pri splnení podmienky vzniku pohľadávky, ktorou je zahrnutie bytu č. 63 o
výmere 144,43 m2, garážového státia č. 058 o výmere 13,23 m2, terasy a loggie o výmere 42,699 m2 a k

nim prislúchajúcich podielov na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a priľahlých pozemkoch
v rozostavanej stavbe, nachádzajúcich sa na B. G. H. XX, XX, XX so súp. č. XXXX, postavenom na
parc. č. 835/47, 835/51, 835/53, vchod Zámocká/B, Obec Bratislava, štát SR, zapísané na LV č. XXXX,
k.ú. F. A., do podstaty úpadcu Zámocká spoločnosť, a.s. správcom konkurznej podstaty úpadcu podľa §
67 ods. 1 písm. c/ a Zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov,
je čo do podmienky vzniku pohľadávky, právneho dôvodu a výšky zistená a nesporná.

2. Podaním doručeným súdu dňa 03.01.2025 zobral žalobca svoju žalobu v plnom rozsahu späť a žiadal
konanie zastaviť. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na Uznesenie Krajského súdu v Banskej
Bystrici sp.zn. 41CoKR/13/2009 zo dňa 20.10.2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť 03.11.2009 a ktorým
odvolací súd v časti potvrdil uznesenie Okresného súdu v Banskej Bystrici č.k.26Cbi/20/2008-242 z 2.
júna 2009, ktorým okresný súd rozhodol o návrhu žalobcu na prerušenie konania tak, že návrh žalobcu

na prerušenie konania ohľadom určenia pohľadávok vo výške 205 454,99 EUR (6 189 537 Sk) + 140
470, 66 EUR (4 231 819 Sk) zamietol a v časti zmenil uznesenie okresného súdu o prerušení konaniaohľadne určenia pohľadávky 614 967 EUR (18 526 500 Sk) až do právoplatného skončenia konania
vedeného na Okresnom súde Bratislava I. pod sp. zn. 17C/51/2007 o určenie neexistencie záložného
práva. Žalobca má za to, že ako dobromyseľný veriteľ bol nútený uplatniť si v konkurznom konaní

svoje prihlášky pohľadávok z dôvodu uplatnenia svojich práv na ochranu svojho majetku, ktorý mal
byť ako majetok, na ktorom bolo zriadené neexistujúce záložné právo, na základe ktorého si D. E. E.
(ne)zabezpečený veriteľ prihlásil svoje (ne)zabezpečené pohľadávky, speňažený. Žalobca v súvislosti
s prerušením časti konania o určenie pohľadávok do právoplatného skončenia konania vedeného na
Okresnom súde Bratislava I., sp. zn. 17C/51/2007, predkladá rozsudok odvolacieho Krajského súdu v

Bratislave č. k. 8Co/50/2020-2450 zo dňa 22. februára 2022 2, ktorým Krajský súd v Bratislave potvrdil
rozsudok Okresného súdu Bratislava I, č. k. 17C/51/2007-1417 zo dňa 14. októbra 2013 ktorým okresný
súd určil, že záložné právo, zapísané na liste vlastníctva číslo XXXX, vedenom Okresným úradom
Bratislava, katastrálny odbor, okres: Bratislava I, obec: BA - m.č. Staré Mesto, k.ú. F. A., podľa I./XXXX
zo dňa 27.11.2002, ako záložné právo na rozostavanú stavbu na parc. č. 835/47 (parcela registra "C",
zastavané plochy a nádvoria o výmere 660 m2) a pozemky p. č. 835/47 (parcela registra "C", zastavané

plochyanádvoriaovýmere660m2),835/48(parcelaregistra"C",zastavanéplochyanádvoriaovýmere
28 m2), v prospech H. J. C., E., D.: XX XXX XXX, v zmysle ust. § 3 a § 39 Občianskeho zákonníka,
neexistuje/ nie je. Rozsudok okresného súdu v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu v predmetnom
konaní, nadobudli právoplatnosť 12. apríla 2022. Zabezpečený veriteľ H., E., I. konkurznom konaní
vedenom pod sp.zn. 2K/18/2007 na majetok úpadcu, Zámocká spoločnosť a.s., v konkurze, H. J. C. E.,

podal proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave dovolanie, ktoré podaním zo dňa 14. septembra 2022
zobral v celom rozsahu späť. Súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 17C/51/2007-1417 zo dňa 14. októbra
2013, určil, že záložné právo na základe Zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľnosti B. H. XX/
XXX/XXXXuzavretejmedzipôvodnýmzáložnýmveriteľom,D.,E.E.spoločnosťouZámockáspoločnosť,
a.s., naposledy so sídlom Vajanského 16, Lučenec, IČO: 35 687 533 ako záložcom (ďalej len " Zmluva

o záložnom práve") v zmysle ust. § 3 a § 39 Občianskeho zákonníka, neexistuje/ nie je. Krajský súd v
Bratislave v konaní o určení neexistencie záložného práva podľa I. XXXX/XXXX pôvodne evidovanom
na LV č. XXXX k.ú. F. A., na základe ktorého si H. J. C. E. (pozn. : právny predchodca D. E.) K. svoje
pohľadávky v konkurznom konaní 2K/18/2007, v poradí druhým rozsudkom odvolacieho súdu, potvrdil
rozsudok okresného súdu, že záložné právo neexistuje/je neplatné. Žalobca cituje podstatnú časť z

rozsudku odvolacieho súdu, ktorý svoje rozhodnutie odôvodnil o.i. nasledovne: "13. Súd prvej inštancie
posudzoval platnosť predmetnej záložnej zmluvy podľa § 39 Obč. zákonníka, avšak neaplikoval ust. §
3 ods. 1 Obč. zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v
rozpore s dobrými mravmi. Odvolací súd dospel k záveru, že skutkový stav zistený súdom prvej inštancie

treba subsumovať pod toto ustanovenie v zmysle právneho názoru Najvyššieho súdu uvedeného v
uznesení sp. zn. 6Cdo 137/2017 zo dňa 21.06.2018, a preto v súlade s ust. § 382 C.s.p. výzvou zo
dňa 26.04.2021 umožnil stranám vyjadriť sa k možnému použitiu ust. § 3 ods. 1 v spojení s § 39 Obč.
zákonníka v prejednávanej veci.
16. V prejednávanej veci žalobkyňa už v žalobe, ktorou sa domáhala určenia neexistencie predmetného

záložného práva z dôvodu neplatnosti záložnej zmluvy, ktorou bolo zriadené, namietala okrem iného
aj tú skutočnosť, že Zámocká spoločnosť a.s. ako účastník záložnej zmluvy nemala oprávnenie sama
uzatvárať vo vlastnom mene a na vlastný účet ako záložca uvedenú zmluvu na rozostavanú stavbu,
pretože v čase uzatvorenia zmluvy boli stavebníkmi a vlastníkmi okrem tejto spoločnosti aj ďalšie
osoby v súlade so zmluvou o výstavbe. Žalobkyňa v podaní zo dňa 15.07.2019 namietala neplatnosť

predmetnej záložnej zmluvy aj z dôvodu jej rozporu s dobrými mravmi, a to s poukazom na právne
závery dovolacieho súdu, uvedené v uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo 137/2017 zo dňa
21.06.2018, vydanom v analogickom právnom a skutkovo prípade, keď predmetom dovolacieho konania
v predmetnom konaní bolo určenie neexistencie záložného práva, ktoré záložné právo zabezpečuje
identické pohľadávky, ktoré sú zabezpečované záložnou zmluvou, ktorá je predmetom tohto konania.

Z rozhodnutia najvyššieho súdu, na ktoré žalobkyňa poukázala, vyplýva, že v obdobnej veci najvyšší
súd dospel k záveru, že výkon vlastníckeho práva vo forme právneho úkonu - záložnej zmluvy bol v
rozpore s dobrými mravmi, čo malo za následok neplatnosť tohto právneho úkonu. Vychádzal pritom z
názoru, podľa ktorého právny úkon je v rozpore s dobrými mravmi, ak sa jeho obsah ocitne v rozpore
so všeobecne uznávanou mienkou rozhodujúcej časti spoločnosti, určujúcou vo vzájomných vzťahoch

medzi ľuďmi, resp. subjektmi práva, aký má byť obsah právneho úkonu, resp. aký má byť výkon práva
urobenývformeprávnehoúkonu,abybovsúladesozákladnýmiavšeobecnerešpektovanýmizásadami
mravného poriadku demokratickej spoločnosti, a to napr. so zásadou slušnosti, poctivosti, čestnosti,
férovosti, tolerancie, vzájomnej úcty a dôvery. V tejto súvislosti najvyšší súd okrem iného konštatoval,že dobré mravy teda vyžadujú, aby vlastník rozostavanej stavby polyfunkčného domu s budúcimi bytmi
a nebytovými priestormi, pokiaľ chce zaťažiť túto nehnuteľnosť záložným právom na zabezpečenie
pohľadávky svojho veriteľa zmluvou o zriadení tohto práva, uzatváranou v čase, keď už predtým uzavrel

zmluvu o výstavbe domu s ďalšími stavebníkmi, ktorí za nimi poskytnutú finančnú účasť na výstavbe
majú nadobudnúť po dokončení stavby do vlastníctva byty a nebytové priestory, si vyžiadal ich súhlas
so zriadením záložného práva, resp., aby sa s nimi dohodol na prípadnej zmene dohodnutého obsahu
zmluvy o výstavbe domu, prípadne aj iných zmlúv, s ohľadom na túto skutočnosť. Len takéto konanie
za danej situácie môže byť všeobecne prijímané a uznávané ako slušné, poctivé, férové. Zároveň v

súvislosti s tzv. "zlatým" pravidlom správania vyjadri presvedčenie, že v danej veci i úpadca, pokiaľ by
niekto konal voči nemu tak, ako konal on voči žalobcom, považoval by takéto konanie za nepoctivé a
neférové, a teda za odporujúce dobrým mravom. Z týchto záverov je potrebné podľa názoru odvolacieho
súdu, v súlade so zásadou právnej istoty, vychádzať aj v prejednávanej veci, v ktorej súd prvej inštancie
v dostatočnom rozsahu a správne zistil skutkový stav pokiaľ ide o okolnosti, za ktorých bola uzavretá
Zmluva o zriadení záložného práva na nehnuteľnosti B. H. XX/XXX/XXXX dňa 05.11.2002 Zámockou

spoločnosťou a.s. ako záložcom a D. E. ako záložným veriteľom. Rozpor právneho úkonu s dobrými
mravmi má v zmysle § 39 OZ za následok absolútnu neplatnosť takéhoto právneho úkonu, ktorá nastáva
zo zákona a pôsobí od počiatku voči každému a súd na ňu musí prihliadať z úradnej povinnosti. Musí
preto prihliadať aj na skutočnosti zistené súdom prvej inštancie, ktoré túto neplatnosť právneho úkonu
pre jeho rozpor s dobrými mravmi spôsobujú. Zo skutkového stavu ustáleného súdom prvej inštancie je

zrejmé, že predmetná Záložná zmluva č. XX/XXX/XXXX bola uzavretá dňa 05.11.2002, pričom zmluvu o
výstavbe domu a zriadení vecného bremena uzavrela Zámocká spoločnosť a.s. s ďalšími stavebníkmi L.
A. a M. A. už dňa 24.02.2001, teda pred uzavretím záložnej zmluvy, z čoho je zrejmé, že v čase uzavretia
predmetnej záložnej zmluvy Zámocká spoločnosť a.s. nebola jediným stavebníkom rozostavanej stavby,
ktorá mala byť predmetom záložného práva. Žalovaný vo svojom vyjadrení poukázal na to, že zmluvy

o postúpení práv a povinností so žalobkyňou uzavrela Zámocká spoločnosť a.s. až dňa 11.11.2004 a
16.12.2005, teda až po uzavretí predmetnej záložnej zmluvy vstúpila do práv a povinností stavebníka
smerujúcich k nadobudnutiu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, na ktoré sa vzťahuje záložné právo
zriadené touto záložnou zmluvou, pričom žalobkyňa v týchto zmluvách uviedla že bola oboznámená
o všetkých ťarchách viaznucich na nehnuteľnostiach zapísaných na príslušnom LV. Tieto zmluvy o

prevode práv a povinností uzavreté so žalobkyňou žalovaný priložil k svojmu vyjadreniu, avšak tieto
sú aj súčasťou spisu a súd prvej inštancie z nich vychádzal, keď konštatoval, že žalobkyňa sa stala
stavebníkom a po kolaudácii aj výlučným vlastníkom nehnuteľností. Vyhlásenie žalobkyne, na ktoré
žalovaný poukázal, je však irelevantné pre posúdenie rozporu záložnej zmluvy s dobrými mravmi v
zmysle uvedeného názoru najvyššieho súdu uvedeného v obdobnej veci, keď tento rozpor s dobrými

mravmi vyplýva aj zo Zmluvy o výstavbe domu uzavretej dňa 24.02.2001, na základe ktorej stavebníkmi
rozostavanej stavby v čase uzavretia predmetnej záložnej zmluvy boli okrem Zámockej spoločnosti a.s.
aj ďalšie osoby. Zároveň vyhlásenia žalobkyne sa týkajú len jej oboznámenia všeobecne s ťarchami na
nehnuteľnostiach zapísaných na LV, ale neobsahujú dostatočne konkrétnu informáciu, z ktorej by bolo
možné vyvodiť vedomosť žalobkyne v čase uzatvárania týchto zmlúv o existencii záložného práva a

najmä o jeho ďalšom trvaní. Okrem toho uzavretiu týchto zmlúv predchádzala zmluva o uzavretí budúcej
zmluvy o výstavbe domu, ktorú Zámocká spoločnosť a.s. uzavrela so žalobkyňou dňa 15.06.2001, teda
ešte pred uzavretím záložnej zmluvy dňa 05.11.2002, na základe ktorej mala Zámocká spoločnosť a.s.
už v čase uzavretia záložnej zmluvy vedomosť o tom, že aj žalobkyňa má nadobudnúť do vlastníctva
nehnuteľnosti po dokončení rozostavanej stavby. Bez ohľadu na uvedené však Zámocká spoločnosť

a.s. v čase uzatvárania predmetnej záložnej zmluvy nebola jediným stavebníkom rozostavanej stavby,
čo vyplýva aj zo záverov súdu prvej inštancie, pričom je nepochybné, že Zámocká spoločnosť a.s. si
nevyžiadala súhlas všetkých stavebníkov, keď žalovaný v konaní ani netvrdil, že by jeho oprávnenie
založiť predmetnú stavbu vyplývalo zo súhlasu ostatných stavebníkov, a to ani vo svojom vyjadrení na
výzvu súdu, a aj v predchádzajúcich svojich vyjadreniach odôvodňoval toto oprávnenie jeho výlučným

vlastníctvom rozostavanej stavby, ktoré vyhlásil aj v záložnej zmluve. I keď žalobkyňa v čase uzavretia
záložnej zmluvy nebola stavebníkom rozostavanej stavby, resp. vlastníkom bytu a nebytových priestorov
a účastníkom právneho vzťahu založeného zmluvou o výstavbe domu, sa stala až uzavretím zmluvy
o prevode práv a povinností po uzavretí záložnej zmluvy, patrila jej ochrana jej práv a oprávnených
záujmov primeraná jej postaveniu nadobúdateľa budúceho bytu a nebytových priestorov, ktorý si splnili

svoje záväzky súvisiace z ich nadobudnutím, keď mohla legitímne očakávať, že sa stane vlastníčkou
novo vytvorených a záložným právom v prospech tretích osôb nezaťažených nebytových priestorov a
bytu. Zároveň Zámocká spoločnosť a.s. ako stavebník vedela o tom, že byty v rozostavanom dome
po jeho dokončení budú vo vlastníctve osôb na základe prevodu práv a povinností zo zmluvy ovýstavbe a pokiaľ bez súhlasu týchto osôb založil predmetný rozostavaný dom, nekonal v súlade so
všeobecne rešpektovanými zásadami slušnosti, poctivosti, férovosti a takéto konanie je v rozpore s
dobrými mravmi. Pokiaľ ide o dobromyseľnosť záložného veriteľa súd prvej inštancie uviedol, že D.

E. nemohla odvodzovať svoju dobromyseľnosť zo zápisu v katastri nehnuteľností, keď v čase podpisu
zmluvy o zriadení záložného práva nebola Zámocká spoločnosť a.s. zapísaná ako vlastník rozostavanej
stavby, pričom daná stavba v časti "B" listu vlastníctva vôbec nebola špecifikovaná. Poukázal na to,
že banka musela mať vedomosť o zmluve o výstavbe, keď priamo v záložnej zmluve boli uvedené
obmedzenia, a to aj vklad Zmluvy o výstavbe pod č. I./XXXX, z ktorej vyplývala nemožnosť Zámockej

spoločnosti a.s. zaťažiť celú rozostavanú stavbu. Na základe uvedeného konštatoval, že záložný veriteľ
pri bežnej opatrnosti s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu, mohol mať dôvodné pochybnosti
o tom, že Zámocká spoločnosť a.s. nebola oprávnená samostatne založiť celú rozostavanú stavbu. S
uvedenými závermi sa odvolací súd stotožnil.
17.Vzhľadomnavyššieuvedenédôvodysaodvolacísúdnestotožnilsnázoromžalovaného,ževkonaní
neboli tvrdené a preukázané skutočnosti odôvodňujúce záver o konaní jeho právneho predchodcu

pri výkone jeho práva uzavrieť predmetnú zmluvu o zriadení záložného práva v rozpore s dobrými
mravmi. Pokiaľ žalovaný poukázal na účel zmluvy o zriadení záložného práva, z ktorého vyvodil,
že touto zmluvou bola zabezpečená pohľadávka právneho predchodcu žalovaného spočívajúca v
poskytnutí peňažných prostriedkov aj na výstavbu tých nehnuteľností, ktorých vlastníčkou sa neskôr
stala žalobkyňa; a tiež na to, že v konaní nebola preukázaná skutočnosť, že by v čase uzavretia

záložnej zmluvy Zámocká spoločnosť a.s. vedela, že poskytnutý úver nebude môcť splatiť, resp. že
konala s vedomím, že úver nesplatí, a teda dôjde k realizácii uhradzovacej funkcie záložného práva;
tieto skutočnosti nie sú v zmysle vyššie uvedeného právneho názoru najvyššieho súdu rozhodujúce
pre posúdenie záložnej zmluvy z hľadiska jej súladu s dobrými mravmi. Nedôvodne tiež žalovaný
namietal, že pri posudzovaní konkrétneho prípadu v otázke domnelého výkonu práva spoločnosťou

Zámocká spoločnosť a.s. v rozpore s dobrými mravmi musí byť vykonaný test proporcionality a súd
sa musí zaoberať otázkou dopadu jeho rozhodnutia na druhú stranu sporu, teda žalovaného, ktorý si
rovnako ako jeho právny predchodca všetky svoje povinnosti vyplývajúce mu zo súkromnoprávneho
záväzkového vzťahu splnil a že je potrebné zohľadniť tiež legitímne očakávanie žalovaného v súvislosti
so splatením úveru, resp. uspokojením jeho pohľadávky realizáciou výkonu záložného práva. V tejto

súvislosti odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že výsledok sporu závisí od posúdenia platnosti
právneho úkonu (v danom prípade záložnej zmluvy) a pre účely posúdenia platnosti právneho úkonu sú
prípadné následky jeho neplatnosti bez právneho významu, keď s takouto neplatnosťou právna úprava
spája iné právne následky (napr. nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a ďalšie). Avšak pokiaľ
žalovaný akcentuje potrebu vyváženia oprávnených záujmov oboch strán, treba zohľadniť aj to, že ak

by záložné právo zostalo zachované, žalobkyňa by výkonom záložného práva v procese núteného
uspokojenia zabezpečenej pohľadávky predajom na dražbe stratila vlastníctvo jej nehnuteľností, pričom
však neexistencia záložného práva nebude mať priamy dopad na majetok žalovaného, keďže jeho
nesplatená pohľadávka zostane zachovaná a stratí "iba" svoje postavenie záložného veriteľa. Ak by
za tohto stavu bolo primerané a spravodlivé vyváženie práv a oprávnených záujmov oboch strán

rozhodujúce, bolo by podľa názoru odvolacieho súdu potrebné uprednostniť ochranu práv žalobkyne.
Pokiaľžalovanýnamietalpotrebupreferencieplatnostiprávnehoúkonupredjehoneplatnosťou,vdanom
prípade absolútnej neplatnosti právneho úkonu neboli zistené v konaní žiadne také skutočnosti, ktoré by
potrebu preferencie platnosti právneho úkonu odôvodňovali. Odvolací súd ďalej dospel k záveru, že v
prejednávanej veci sú neaplikovateľné závery vyplývajúce z rozhodnutí Najvyššieho súdu ČR, na ktoré

žalovaný poukázal a podľa ktorých je potrebné konanie oboch strán v rozpore s dobrými mravmi, a to
vzhľadom na osobitné okolnosti prejednávanej veci a právny názor Najvyššieho súdu SR, ku ktorému
dospel v obdobnej veci.
18. Podľa čl. 2 C.s.p. ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí
byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý

môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou
najvyšších súdnych autorít. V súlade s týmto článkom odvolací súd pri posudzovaní platnosti zmluvy o
zriadenízáložnéhoprávananehnuteľnostiB.H.XX/XXX/XXXXzodňa05.11.2002vychádzalzprávnych
názorov vyslovených v uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/137/2017 zo dňa 21.06.2018,
ktorých správnosť vyplýva aj z uznesení Ústavného súdu SR zo dňa 14.11.2018 č.k I. ÚS/400/2018-22

a zo dňa 17.01.2019 č. k. IV. ÚS 22/2019-15, ktorými ústavný súd odmietol sťažnosti proti uvedenému
uzneseniu Najvyššieho súdu SR. Odvolací súd s poukazom na zistený skutkový stav súdom prvej
inštancie sa stotožnil s jeho záverom, že záložné právo na nehnuteľnostiach žalobkyne neexistuje (nie
je); keď odvolací súd dospel k záveru, že predmetná záložná zmluva, ktorou malo byť zriadené, je prejej rozpor s dobrými mravmi absolútne neplatným právnym úkonom podľa § 3 a § 39 Obč. zákonníka.
Vzhľadom na tento záver nepovažoval za potrebné zaoberať sa podrobne tým, či Zámocká spoločnosť
a.s., ktorá nebola jediným stavebníkom rozostavanej stavby, bola jej výlučným vlastníkom.

19. V súvislosti s princípom právnej istoty z mysle čl. 1 ods. 1 Ústavy SR poukázal Ústavný súd
SR v náleze sp. zn. I. ÚS 222/2019-46 zo dňa 20.08.2019 na to, že "už v minulosti vyslovil, že aj
keď právne závery všeobecných súdov obsiahnuté v rozhodnutiach vo veci samej nemajú charakter
precedensu, ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť
identicky, protichodné právne závery vyslovené v analogických prípadoch neprispievajú k naplneniu

hlavného účelu princípu právnej istoty ani k dôvere v spravodlivé súdne konanie (III. ÚS 300/06).
Pokiaľ súd rieši právnu otázku (tú istú alebo analogickú), ktorá už bola právoplatne vyriešená podstatne
odlišným spôsobom, bez toho, aby sa argumentačne vyrovnal so skoršími súdnymi rozhodnutiami,
nekoná v súlade s princípom právnej istoty v zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy SR a môže tým porušiť aj právo
účastníka súdneho konania na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (III. ÚS 192/06)". Ďalej
ústavný súd v uvedenom náleze konštatoval, že diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť krajského

súdu o tej istej právnej otázke je ústavne neudržateľná. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na
právoplatne skončené spory vedené na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 22C/128/2007, v
ktorom bol rozsudok v prospech vlastníkov potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 6Co
5/59/2020-3683 zo dňa 31.03.2021; sp. zn. 9C/16/2007, v ktorom bol rozsudok v prospech vlastníkov
potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 8Co 84/2020 - 2599 zo dňa 27.04. 2021; ako

aj na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 61 CBI/4/2009, v ktorom bol rozsudok potvrdený
rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43 CoKr /48/2012; v ktorých súdy dospeli k záveru,
že záložné právo, ktoré malo byť zriadené zmluvou B. H. XX/XXX/XXXX, neexistuje. Za tohto stavu,
keď ani odvolací súd nezistil dôvody pre odlišné posúdenie rozhodujúcich otázok, ktoré takto posúdil aj
na Najvyšší súd SR v konaní sp. zn. 6Cdo/137/2017, po preskúmaní ktorého konania ani Ústavný súd

SR nezistil žiadne pochybenie, ktorého následkom by bolo porušenie ústavných práv neúspešnej strany
sporu, bolo by v rozpore so zásadou právnej istoty, ak by výsledkom tohto konania bolo konštatovanie,
že vyššie uvedená zmluva o zriadení záložného práva bola uzavretá platne a na jej základe existuje aj
záložné právo, ktoré je predmetom tohto sporu.
20. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1

C.s.p. ako vecne správny potvrdil." Proti právoplatnému rozsudku odvolacieho súdu podal zabezpečený
veriteľ, H., E., dňa 08.06.2022 dovolanie, ktoré podaním zo dňa 14.9.2022 zobral v celom rozsahu späť.

3. Žalobca v súvislosti s konkurzným konaním 2K/18/2007 uvádza, že žalovaný zaradil majetok žalobcu
do konkurznej podstaty úpadcu na základe právneho dôvodu "existencie" záložného práva k majetku

žalobcu, ktorý uviedol tzv. záložný veriteľ (t.j. D. E./H. J. C. E.) vo svojich prihláškach pohľadávky.
Predmetom tohto konania je žaloba podľa ust. § 32 odst. 6 ZoKR, ktorou sa žalobca domáha určenia
právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky a poradia správcom popretých pohľadávok. Z citovaného
ustanovenia ZoKR vyplýva, že veriteľ môže podať dôvodne určovaciu žalobu len v takom rozsahu, v
akom bola jeho prihlásená pohľadávka správcom popretá. Žalobca žalobou žiada, aby konkurzný súd

určil, že prvá pohľadávka titulom ušlého zisku je čo do právneho dôvodu aj výšky prihlásenej pohľadávky
zistená a nesporná. Ďalej žalobca žalobou žiada o určenie, že druhá pohľadávka titulom náhrady škody
je pri splnení podmienky vzniku pohľadávky - uplatnení výkonu záložného práva záložným veriteľom
- čo do podmienky vzniku pohľadávky, právneho dôvodu aj výšky prihlásenej pohľadávky, zistená a
nesporná a žalobca ohľadom tretej pohľadávky titulom náhrady škody žiada, aby konkurzný súd určil,

že pri splnení podmienky vzniku pohľadávky - zahrnutie bytu do konkurznej podstaty úpadcu - je čo
do podmienky, právneho dôvodu aj výšky prihlásenej pohľadávky zistená a nesporná. V tejto súvislosti
žalobca uvádza, že na tunajšom súde sa pod sp. zn. viedlo konanie o žalobnom návrhu žalobcu,
ktorého predmetom konania bolo vylúčenie majetku žalobcu z oddelenej podstaty zabezpečeného
veriteľa. Žalobca v excindačnom konaní vedenom na okresnom súde pod sp.zn.61Cbi/4/2009 a na

odvolacom súde pod sp.zn. 43CoKR/15/20144, zobral žalobu späť z dôvodu, že žalovaný/SKP úpadcu,
Zámocká spoločnosť a.s., "v konkurze" v Obchodnom vestníku č. 216/2022, publikovanom 10.11.2022,
oznámil vylúčenie majetku žalobcu zo súpisu oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa H. J. C., E.,
C., pričom ako dôvod vylúčenia súpisovej zložky majetku žalobcu uviedol rozsudok Krajského súdu
v Bratislave č.k. 8Co/50/2020-2450 zo dňa 22.2.2022, ktorý potvrdil neexistenciu záložného práva z

dôvodu absolútnej neplatnosti záložnej zmluvy. V ďalšom konaní vedenom na návrh SKP, dovolací súd,
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom zo dňa 19.12.2023 sp. zn. 5Obdo/29/20225 odmietol
dovolanie SKP, ktorý sa žalobou v konaní vedenom na tunajšom súde domáhal určenia neúčinnosti
Dohody o zmene dispozičného usporiadania a prevod rozostavaných bytov, nebytových priestorova garáží v polyfunkčnom objekte "Funkčný celok IV/1 - V" na Zámockej ulici v Bratislave zo dňa
10.10.2006 (ďalej tiež "Dohoda"), uzavretej medzi úpadcom a žalovanými/vlastníkmi (pozn.: žalobca
ako žalovaný pod por.č. 17), voči konkurzným veriteľom a vydania bytov a nebytových priestorov

do oddelenej podstaty pôvodne zabezpečeného veriteľa D., E. (E. H. J. C., E., F. F. N. XX, XXX
XX C., D.: XX XXX XXX; O. P. "H., E."), alternatívne v prípade, že dôjde k zrušeniu rozhodnutia
stavebného úradu (rozhodnutie č. SU - 2004, 05, 06, 07/29209, 75464 - H/167-Bu) a následne správa
katastra pre Q. A. C. vykoná na LV. č. XXXX príslušné zmeny, sa SKP domáhal vydania nehnuteľností
do oddelenej podstaty pôvodne zabezpečeného veriteľa D., E.. SKP odôvodnil žalobu tým, že dňa

10.10.2006 bola medzi úpadcom a vlastníkmi uzatvorená Dohoda, predmetom ktorej bolo nadobudnutie
spoluvlastníckych podielov k spoločným častiam a zariadeniam bytového domu a úprava práv k
pozemku zastavanému stavbou bytového domu, pričom v zmysle čl. II. a III. bod 4 Dohody, vlastníctvo
vznikne na základe právoplatného rozhodnutia príslušnej správy katastra o povolení vlastníckych práv.
Na základe Dohody ako právneho titulu, správa katastra dňa 20.10.2006 povolila v prospech úpadcu
a žalovaných vklad vlastníckeho práva k rozostavaným bytom a nebytovým priestorom, čím nastali

účinky Dohody ako právneho úkonu, ktorému SKP odporuje. V tejto súvislosti SKP argumentoval, že
Dohoda je bezodplatným úkonom, nakoľko z nej nevyplýva žiadne primerané protiplnenie zo strany
vlastníkov/žalovaných. Zároveň poukázal na skutočnosť, že súdna exekútorka JUDr. Alena Szalayová
vydala dňa 10.07.2006 upovedomenie o začatí exekúcie predajom nehnuteľností na rozostavanú stavbu
na parc. č. 835/47 a pozemky parc. č. 835/47, č. 835/48, z čoho vyplýva, že exekúcia začala pred

uzatvorením Dohody a keďže táto skutočnosť bola poznamenaná na LV č. XXXX, vlastníci/žalovaní
museli vedieť o obmedzení dispozičného práva úpadcu k predmetnej nehnuteľnosti, a teda im musel
byť známy úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov. SKP poukázal na ust. § 58, § 60 a § 63 ods. 1 ZoKR
a zhrnul, že prevodom vlastníckeho práva z úpadcu na žalovaných (t.j. aj žalobcu v tomto konaní) bez
primeraného protiplnenia, došlo k ukráteniu pohľadávok veriteľov, pričom tieto pohľadávky existovali

v čase uzatvorenia Dohody. Súd prvej inštancie považoval za preukázané, že dňa 10.07.2006 vydala
súdna exekútorka JUDr. Alena Szalayová upovedomenie o začatí exekúcie predajom nehnuteľností
na rozostavanú stavbu nachádzajúcu sa na parc. č. 835/47 a pozemkov parc. č. 835/47, č. 835/48,
evidovaných na LV č. XXXX, že dňa 10.10.2006 došlo medzi úpadcom a žalovanými k uzavretiu Dohody,
ako aj, že v rozhodnutí č. k. 8C/14/2007 - 2422 (z 15.06.2015; pozn. najvyššieho súdu) Okresný súd

Bratislava I konštatoval, že samotná Dohoda nebola titulom nadobudnutia vlastníckeho práva, ako
je to zapísané v príslušnom katastri nehnuteľností. Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom č.k. 26
Cbi/4/2012-611 z 31.01.20196, ktorým žalobu SKP zamietol, považoval za nesporné, že Dohoda síce je
zapísanávkatastrinehnuteľnostíakoprávnytitulnadobudnutiavlastníckehoprávažalovanýchkbytoma
nebytovým priestorom, avšak s prihliadnutím na obsah Dohody dospel k záveru, že jej predmetom nebol

prevod vlastníckeho práva úpadcu k bytom a nebytovým priestorom na žalovaných, ale len zosúladenie
vzniknutého (už existujúceho) stavu, keď v priebehu výstavby predmetnej nehnuteľnosti došlo k zmene
dispozičného riešenia niektorých bytov a nebytových priestorov. Okresný súd konštatoval, že Dohodou
úpadca síce previedol vlastnícke právo k pozemkom, na ktorých bola stavba rozostavaná (čl. IV bod
1. Dohody), ale prevod pozemkov nebol s poukazom na čl. IV bod 2. Dohody bezodplatný, keďže

kúpna cena jednotlivých podielov na pozemku a kúpna cena pozemkov je súčasťou ceny jednotlivých
bytov a nebytových priestorov, ktorú účastníci zmlúv uhradili/uhradia v zmysle platobných podmienok
dohodnutých v konkrétnych zmluvách. Ďalej súd prvej inštancie zdôraznil, že prevod vlastníckeho práva
k bytom bol uskutočnený samostatnými právnymi úkonmi, pričom konkretizoval, že Dohoda na str. 9 až
13 a v čl. IV bod 2. poukazuje na samostatné právne úkony u každého jedného účastníka, na základe

ktorých jednotliví účastníci nadobudli či už právo stavebníka bytu alebo nebytového priestoru, alebo mali
v budúcnosti nadobudnúť vlastnícke právo k bytom a nebytovým priestorom (zmluvy o uzavretí budúcich
zmlúv). Súd prvej inštancie dospel k záveru, že predmetom Dohody nebol prevod vlastníckeho práva k
bytom a nebytovým priestorom z úpadcu na žalovaných, nakoľko bol uskutočnený inými, samostatnými
právnymi úkonmi. Preto uzavretím Dohody úpadca neporušil zákaz obsiahnutý v upovedomení o začatí

exekúcie predajom nehnuteľností. Týmto úkonom teda nemohlo dôjsť k ukráteniu konkurzných veriteľov
- a to ani v časti prevodu pozemkov, nakoľko ani tento prevod svojou povahou nebol bezodplatný. Súd
prvejinštancietaktiežuzavrel,ževtomtokonaníneriešilotázkuvlastníctvažalovaných,t.j.čojeprávnym
titulom nadobudnutia vlastníckeho práva žalovaných k bytom a nebytovým priestorom. Predmetom
tohto konania bolo posúdenie, či Dohoda je platným právnym úkonom vo vzťahu k upovedomeniu

o začatí exekúcie a ak áno, či jej uzavretím došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávok konkurzných
veriteľov, pričom v zmysle vyššie uvedených zistení, súd prvej inštancie vyhodnotil, že Dohoda nie je
úkonom neplatným a následne ani ukracujúcim. Záverom súd prvej inštancie zdôraznil, že zo zisteného
skutkového stavu, konania SKP a z jeho vyjadrení v konkurznom konaní, bolo jednoznačne preukázané,že vlastníci nenadobudli byty a nebytové priestory bezodplatne, a to s poukazom na vyjadrenie SKP
zo dňa 09.11.2016 prednesenom v konaní sp. zn. 2K/18/2007, ako aj s poukazom na žaloby SKP
voči vlastníkom o zaplatenie, vedené na okresnom súde pod sp. zn. 12Cbi/5/2009, 12C/95/2009,

13Cbi/5/2009, 16C/74/2009, 17C/97/2009, 8Cbi/5/2009, 16Cbi/5/2009, 61Cbi/5/2009, 20Cbi/5/2009,
10Cbi/6/2009, 7Cbi/5/2009, 14Cbi/5/2009, v ktorých SKP uplatňuje voči vlastníkom/žalovaným právo
na zaplatenie/doplatenie kúpnych cien za byty/nebytové priestory, pričom v žalobách poukazuje práve
na Čl. III bod 2 Dohody, odkazujúci na samostatné zmluvy uzavreté medzi úpadcom a žalovanými. Na
odvolanie SKP Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj "odvolací súd") rozsudkom č. k. 41CoKR/12/2020

- 849 zo dňa 27.05.20217 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie. SKP v odvolaní namietal, že súd
prvej inštancie porušil jeho právo na spravodlivý proces, keďže rozhodnutie riadne neodôvodnil (§ 365
ods. 1 písm. b) CSP) a dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§
365 ods. 1 písm. f) CSP), ako aj, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 365 ods. 1 písm. h) CSP). Proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorý potvrdil rozsudok
okresného súdu, podal SKP dovolanie o ktorom dovolací súdu rozhodol tak, že dovolanie SKP odmietol

(bod 13. tohto vyjadrenia). Žalobca berie svoju žalobu v celom rozsahu späť z dôvodu, že žalovaný/
SKP úpadcu, Zámocká spoločnosť a.s., "v konkurze" v Obchodnom vestníku č. 216/2022, publikovanom
10.11.2022, oznámil vylúčenie majetku žalobcu zo súpisu oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa
H. J. C., E., C., pričom ako dôvod vylúčenia súpisovej zložky majetku uviedol rozsudok Krajského súdu
v Bratislave zo dňa 22.2.2022 č.k.: 8Co/50/2020-2450, ktorým potvrdil neexistenciu záložného práva z

dôvodu absolútnej neplatnosti záložnej zmluvy. Žalobca sa snažil prostredníctvom tohto konania brániť
nielen svoje vlastnícke právo k bytu a jeho príslušenstvu, ale aj vzniknutú majetkovú ujmu a prípadný
súvisiaci nárok na náhradu škody, z ktorého dôvodu navrhuje, aby súd konanie podľa ust. § 145 ods. 1
CSP zastavil a stranám podľa ust. § 257 CSP nepriznal nárok na náhradu trov konania. Dôvody hodné
osobitného zreteľa nie sú špecifikované zákonom a ich kvalifikovanie a samotný výklad je ponechaný

na súdny výklad a prax. Pre aplikáciu ust. § 257 CSP musí byť daná výnimočnosť, ktorá môže spočívať
tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov konania, a tiež na okolnosti,
ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. S poukazom na uvedené,
existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, žalobca odôvodňuje aj v nadväznosti na určenie
neexistencie záložného práva tým, že: -uznesením Krajský súd v Banskej Bystrici č. k. 41 CoKR/13/2009

z 20.10.2009 prerušil konanie vo vzťahu k tretej pohľadávke, keď svoje rozhodnutie odôvodnil tým,
že "Tretia pohľadávka predstavuje náhradu škody (ako trhovú cenu sporného majetku), ktorá môže
podľa žalobcu mu vzniknúť tým, že správca zaradil byt do konkurznej podstaty úpadcu. Zaradenie
majetku do konkurznej podstaty, pokiaľ nedôjde počas konkurzného konania zákonom stanoveným
spôsobom k jeho vylúčeniu zo súpisu konkurznej podstaty, znamená, že správca je oprávnený a povinný

speňažiť tento majetok. Právnym dôvodom pre zápis tohto majetku je existencia záložného práva k
spornému majetku, ktorý uviedol záložný veriteľ vo svojej prihláške ako záloh. Pokiaľ by pohľadávka
záložnéhoveriteľabolauspokojenázozálohuzáložcu,ktorýmniejeobligačnýdlžník,tedaúpadca,môže
záložca za to požadovať od dlžníka náhradu, a to použitím analógie (§ 853 Občianskeho zákonníka)
podľa § 550 Občianskeho zákonníka (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. 89/2000, zošit č. 5, strana

26, 2Cbo/70/1999)...Odvolací súd sa z týchto dôvodov nestotožnil s právnym názorom konkurzného
súdu a v tejto časti napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrhu na prerušenie konania vyhovel." V
tejto súvislosti žalobca poukazuje na možné speňažovanie majetku žalovaným s odkazom na konanie
žalovaného, ktorý vyzval žalobcu podľa ust. § 79 ods. 1 ZoKR (ďalej ako "predžalobná výzva"), aby
v lehote do 30 dní od doručenia výzvy zaplatil k rukám správcu zabezpečenú pohľadávku vo výške

287.191.254,18 Sk (ďalej tiež ako "zabezpečená pohľadávka") s príslušenstvom s upozornením, že pre
prípad nezaplatenia pohľadávky v zákonnej lehote uvedenej v predžalobnej výzve, pristúpi k zápisu
nehnuteľností do súpisu oddelenej podstaty v prospech zabezpečeného veriteľa. Žalovaný ako SKP
pritom podaním zo dňa 15.4.20088 žiadal registráciu záložného práva, ktoré nebolo evidované v katastri
nehnuteľností a následne súd určil ako neexistujúce/neplatné. Po podaní žaloby podľa ust. § 32 odst. 69

ZoKR Okresný súd Bratislava I. v roku 2014 rozhodol o určení neexistencie záložného práva z dôvodu
absolútnej neplatnosti Záložnej zmluvy podľa ust. § 3 a 39 Občianskeho zákonníka. Ďalším rozhodnutím
súdu bola zamietnutá žaloba SKP o určení neúčinnosti Dohody a dovolací súd odmietol dovolanie SKP,
čo v konečnom dôsledku primälo žalobcu vziať späť podanú žalobu pred prvým pojednávaním. Žalovaný
zaradil majetok žalobcu do konkurznej podstaty úpadcu na základe právneho dôvodu "existencie"

záložného práva na majetok žalobcu. Záložné právo si uplatnil tzv. záložný veriteľ (P. D. E./H. J. C. E.) vo
svojich prihláškach pohľadávky. Záložný veriteľ pritom disponuje svojim vlastným právnym oddelením
a ako záložný veriteľ určuje podmienky uzavretia záložných zmlúv a súčasne určuje podmienky, za
akých poskytuje úverové prostriedky. Žalobca nebol ani zmluvnou stranou záložnej zmluvy a nebolani úverovým dlžníkom, pritom predmetom zálohu bol byt, ktorým žalobca uspokojuje svoje bytové
potreby. S poukazom na uvedené, za dôvody hodné osobitného zreteľa žalobca považuje celý proces
konkurzného konania 2K/18/2007, ktorého účelom bolo speňaženie majetku žalobcu a ostatných

vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Vlastnícke právo žalobcu bolo porušované, s čím súvisia
žalobcom uplatnené vlastnícke a majetkové práva, uplatnené nároky na náhradu škody od vyhlásenia
konkurzu na majetok úpadcu v roku 2007 z dôvodu neexistujúceho záložného práva, na základe ktorého
bol majetok žalobcu zapísaný v súpise oddelenej aj všeobecnej podstaty zabezpečeného veriteľa (H.
E.). Majetok žalobcu mal zabezpečovať záväzky úpadcu voči zabezpečenému veriteľovi. V prípade

nepreukázania neplatnosti záložnej zmluvy a neexistencie záložného práva, by bol majetok žalobcu
speňažený, z ktorého dôvodu sa žalobca v konaní snažil brániť svoje prípadné peňažné (majetkové)
práva a nároky na náhradu škody súvisiace so stratou vlastníckeho práva a výkonom záložného
práva. Žalobca bol vo svojom vlastníckom práve obmedzovaný, nakoľko nebol oprávnený so svojim
majetkom po dobu cca 20 rokov plnohodnotne nakladať. Súdy rozhodli o neexistencie záložného práva
zabezpečeného veriteľa H. E. na majetku žalobcu a na základe tejto právnej skutočnosti bol majetok

žalobcu vylúčený z oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa H. E., čím zanikla hrozba výkonu
záložného práva a speňaženia majetku žalobcu a s tým súvisiaca finančná ujma žalobcu. Rovnako
rozhodnutia, ktorými bola zamietnutá žaloba SKP o určenie neúčinnosti Dohody o zmene dispozičného
usporiadania a prevod rozostavaných bytov, nebytových priestorov a garáží v polyfunkčnom objekte
"Funkčný celok IV/1 - V" na B. G. I. C. zo dňa 10.10.2006, v ktorom SKP namietal vlastnícke právo

žalobcu, sú dôvodom späťvzatia žaloby v celom rozsahu späť. Uvedené konania majú priamy súvis s
konaním o určenie dobromyseľne prihlásených pohľadávok. Žalobca nadobudol svoje vlastnícke právo
zákonnýmspôsobom,konalpodľapokynovúpadcu,ktorýurčovalpodmienkynadobudnutiavlastníckeho
práva žalobcu, ktoré bolo zaťažené záložným právom o ktorom žalobca nemal vedomosť, pričom mu
úpadca neposkytol z dôvodu právnych vád žiadnu zľavu z kúpnej ceny. Konkurz zasiahol nielen do

majetkových, ale aj do osobných práv žalobcu a jeho rodiny, nakoľko predmetom zálohu bol byt vo
vlastníctve žalobcu, ktorý zabezpečoval bytové potreby žalobcu a jeho rodiny, preto za dôvod hodný
osobitného zreteľa žalobca považuje celý proces týkajúci sa konkurzu, počnúc zápisom majetku žalobcu
do oddelenej podstaty a s tým súvisiace súdne konania, ktoré musel žalobca nedobrovoľne a bez
vlastného iniciovania absolvovať v záujme ochrany svojich vlastníckych a majetkových práv, z dôvodu

obavy o stratu svojho bývania. Žalobca týmto podľa ust. § 144 a nasl. CSP, berie svoj žalobný návrh
o určenie dobromyseľne prihlásených pohľadávok v celom rozsahu späť pred prvým pojednávaním a
navrhuje, aby okresný súd konanie vedené pod sp. zn. 26Cbi/25/2008 zastavil a podľa ust. § 257 CSP
žiadnej sporovej strane nepriznal nárok na náhradu trov konania.

4. Žalovaný sa podaním zo dňa 16.01.2025 vyjadril ku späťvzatiu žaloby. Uviedol, že vyjadruje súhlas
so späťvzatím žaloby zo strany žalobcu, procesným následkom ktorej skutočnosti je v zmysle ust. § 145
ods.1vspojitostisust.§146ods.1zákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadokvzneníneskorších
predpisov(ďalejajlenako"CSP")zastavenieSúdnehokonania.Žalobcavobsahuspäťvzatiažalobného
návrhu na základe ním uvedených tvrdení o údajnej dobromyseľnosti pri prihlásení svojich pohľadávok

do konkurzu vyhláseného na majetok úpadcu Zámocká spoločnosť, akciová spoločnosť "v konkurze",
so sídlom na ulici Vajanského 16, 984 01 Lučenec, Slovenská republika, IČO: 35 687 533, zapísaného v
Obchodnom registri vedenom Okresným súdom Banská Bystrica, oddiel: Sa, vložka číslo: 689/S (ďalej
aj len ako "úpadca") a iniciovaní Súdneho konania a tvrdení o existencii dôvodov hodných osobitného
zreteľa, navrhuje, aby Okresný súd Banská Bystrica v Súdnom konaní podľa ust. § 257 CSP nepriznal

nárok na náhradu trov Súdneho konania žiadnej zo strán sporu.
Žalovaný po tom, ako sa oboznámil s argumentáciou žalobcu uvedenou v späťvzatí žalobného návrhu
(predmetná argumentácia je v rozsahu týkajúcom sa priznania nároku na náhradu trov súdneho konania
takmer totožná s argumentáciu žalobcu v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica
pod sp. zn.: 26Cbi/29/2008) zastáva názor, že v predmetnej právnej veci neboli splnené podmienky

prípustnosti aplikácie ust. § 257 CSP. Žalobca si v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu uplatnil
tri nezabezpečené pohľadávky, a to:
-pohľadávku číslo 1 v celkovej sume 6.189.537,00 SK (205.454,99 EUR), ktorej právnym dôvodom
vzniku mal byť ušlý zisk, bližšia špecifikácia právneho dôvodu vzniku pohľadávky je obsiahnutá v prílohe
tohto podania označenej ako Konečný zoznam pohľadávok - pohľadávky číslo 1, 2 a 3;

-podmienenú pohľadávku číslo 2 v celkovej sume 4.231.819,00 SK (140.470,66 EUR), ktorej právnym
dôvodom vzniku mala byť náhrada škody, bližšia špecifikácia právneho dôvodu vzniku pohľadávky je
obsiahnutá v prílohe tohto podania označenej ako Konečný zoznam pohľadávok - pohľadávky číslo 1,
2 a 3;-podmienenú pohľadávku číslo 3 v celkovej sume 18.526.500,00 SK (614.967,14 EUR), ktorej právnym
dôvodom vzniku mala byť náhrada škody, bližšia špecifikácia právneho dôvodu vzniku pohľadávky je
obsiahnutá v prílohe tohto podania označenej ako Konečný zoznam pohľadávok - pohľadávky číslo 1,

2 a 3.
Pohľadávky žalobcu boli v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu popreté prvým správcom úpadcu,
pričom v rámci vykonania úkonu popretia bola (i) pohľadávka číslo 1 popretá čo do právneho dôvodu
vzniku, výšky a vymáhateľnosti; (ii) pohľadávka číslo 2 popretá čo do právneho dôvodu vzniku; a (iii)
pohľadávka číslo 3 popretá čo do právneho dôvodu vzniku a výšky v celom rozsahu.

Berúc na zreteľ odôvodnenie popretia jednotlivých pohľadávok žalobcu prvým správcom úpadcu možno
konštatovať, že žalobca k prihláške pohľadávky číslo 1 nepriložil dokumenty preukazujúce vznik tejto
pohľadávky, ktorej právnym dôvodom vzniku má byť ušlý zisk na nájomnom. Prvý správca úpadcu
nemal pri preskúmaní pohľadávky za preukázaný vznik ušlého zisku, pričom žalobca vznik ušlého zisku
nepreukázal ani v súdnom konaní a s ohľadom na ním vykonané späťvzatie žaloby viac preukázanie
vzniku pohľadávky žalobcu ani nemožno rozumne predpokladať. Ušlý zisk je vo svojej podstate ujmou

spočívajúcou v tom, že na strane poškodenej osoby nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu
majetkovýchhodnôt,hocisatosohľadomnapravidelnýbehvecídaloočakávať.Ušlýzisksaneprejavuje
zmenšením majetku poškodeného (úbytkom aktív), ale stratou očakávaného prínosu (výnosu). Nestačí
pritom iba pravdepodobnosť rozmnoženia majetku, lebo musí byť naisto postavené, že pri pravidelnom
behu vecí (nebyť protiprávneho konania škodcu alebo škodnej udalosti) mohol poškodený dôvodne

očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku konania škodcu (škodnej
udalosti) / Žalovaný v tejto súvislosti poukazuje na Uznesenie NS sp. zn. 4Cdo 319/2008 zo dňa
28.04.2010/ . Rovnako v právnej doktríne prevláda právny názor, že dôkaz o existencii ušlého zisku
musí byť jednoznačný a nemožno ho vystavať len na špekulatívnej úvahe alebo domnienkach. Žalobca
žiadnym spôsobom nepreukázal, že v prípade, ak by bol byt v jeho vlastníctve zo strany úpadcu

dokončený v stanovenej lehote, žalobca by tento s určitosťou prenajal od 01.09.2003 za obvyklé
nájomné. Pohľadávka číslo 1 nevyplýva z preukázateľnej skutočnosti, ale len z hypotéz a domnienok
žalobcu. Žalobca pri uplatnení pohľadávky číslo 2, ktorej právnym dôvodom vzniku má byť podľa
žalobcu škoda, ktorej vznik žalobca podmienil výkonom záložného práva zo strany zabezpečeného
veriteľa H. J. C., E. (K. D., E.), F. F. N. XX, XXX XX C., F. R., D.: XX XXX XXX (O. E. S. E. "H.")

bezpochyby postupoval nesprávne, respektíve v prihláške predmetnej pohľadávky uviedol nesprávne
údaje, nakoľko možno jednoznačne konštatovať, že podmienka vzniku pohľadávky číslo 2, tak ako je
formulovaná v prihláške pohľadávky číslo 2 nemôže vzniknúť, keďže ustanovenia zákona č. 7/2005 Z.
z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase
začatia konkurzného konania voči úpadcovi (ďalej aj len ako "ZKR") vylučujú akúkoľvek možnosť výkonu

záložného práva inak ako spôsobom ustanoveným týmto zákonom. Žalobca pri uplatnení pohľadávky
číslo 3, ktorej právnym dôvodom vzniku má byť podľa žalobcu škoda, ktorej vznik žalobca podmienil
zápisom jeho majetku do súpisu majetku podstát v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu opätovne
nepostupoval správne, respektíve v prihláške predmetnej pohľadávky uviedol nesprávne údaje, nakoľko
je zrejmé že zápisom majetku žalobcu do súpisu majetku v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu

nevznikne a ani nemôže vzniknúť škoda. Otáznou je aj správnosť špecifikácie právneho dôvodu
vzniku predmetnej pohľadávky, ktorú by bolo možné za predpokladu speňaženia majetku Žalobcu ako
majetku tretej osoby zabezpečujúceho pohľadávky Úpadcu, kvalifikovať ako regresný nárok a nie ako
škodu, nakoľko vznik škody možno predpokladať len v prípade porušenia povinnosti, majetkového
úbytku a existencie príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti a majetkovým úbytkom. Na základe

uvedeného tak možno konštatovať nesprávnosť údajov uvedených Žalobcom v prihláške pohľadávky
číslo 3 v rozsahu formulácie právneho dôvodu vzniku a tiež v rozsahu formulácie podmienky vzniku
predmetnej pohľadávky. Žalovaný súčasne poukazuje na Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici
zo dňa 20.10.2009, sp. zn.: 41CoKR/13/2009 (ďalej aj len ako "Uznesenie KSBB") vydané v rámci
Súdneho konania, v odôvodnení ktorého súd vyslovil nasledovný právny názor "Odvolací súd ohľadne

druhej pohľadávky poukazuje na § 48 ods. 4 ZoKR, podľa ktorého zabezpečovacie právo vzťahujúce
sa na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu vykonať inak, ako podľa tohto zákona.
Pokiaľ by sporný byt podliehal konkurzu, neprichádza do úvahy počas konkurzného konania výkon
záložného práva samotným záložným veriteľom, ale len speňažením zálohu správcom konkurznej
podstaty. [...] Tretia pohľadávka predstavuje náhradu škody (ako trhovú cenu sporného majetku), ktorá

môže podľa žalobcu mu vzniknúť tým, že správca zaradil byt do konkurznej podstaty úpadcu. Zaradenie
majetku do konkurznej podstaty, pokiaľ nedôjde počas konkurzného konania zákonom stanoveným
spôsobom k jeho vylúčeniu zo súpisu konkurznej podstaty, znamená, že správca je oprávnený a
povinný speňažiť tento majetok. Právnym dôvodom pre zápis tohto majetku je existencia záložnéhopráva k spornému majetku, ktorý uviedol záložný veriteľ vo svojej prihláške ako záloh. Pokiaľ by
pohľadávka záložného veriteľa bola uspokojovaná zo zálohu záložcu, ktorý nie je obligačný dlžník, teda
úpadca, môže záložca za to požadovať náhradu [...] Rozsah preskúmavacej právomoci správcu je daný

taxatívnym výpočtom v kogentnom ustanovení § 32 ods. 2 ZoKR, podľa ktorého správca preskúmava
právny dôvod, vymáhateľnosť, poradie, výšku, zabezpečenie zabezpečovacím právom a poradie
zabezpečovacieho práva. Navyše nie je daný dôvod pre preskúmavanie odkladacej podmienky, pretože
táto buď vznikne a pohľadávka sa v konkurze uspokojuje alebo podmienka nevnikne a na pohľadávku
sa neprihliada. Pokiaľ by však odkladacia podmienka bola nemožná, právny úkon by bol neplatný a

správcabymuselpoprieťprávnydôvodpohľadávky.Ztohtopohľadubyišloopreskúmavaniepodmienky
v rámci skúmania právneho dôvodu vzniku pohľadávky". Uvedený právny názor vyslovený Krajským
súdom v Banskej Bystrici v odôvodnení Uznesenia KSBB podporuje tvrdenia Žalovaného o nesprávnosti
údajov uvedených Žalobcom v jeho prihláškach pohľadávok. Sumarizujúc doposiaľ uvedené možno
konštatovať, že žalobca si prostredníctvom prihlášok pohľadávok uplatnil v konkurze vyhlásenom na
majetok úpadcu, pohľadávky, ktorých vznik jednak žiadnym spôsobom nepreukázal (pohľadávka číslo

1) a tiež pohľadávky, ktorých vznik nebolo možné ani len rozumne predpokladať, respektíve možnosť
ich vzniku vylučovala priamo právna norma (pohľadávka číslo 2 a 3) a napriek zjavne dôvodnému
popretiu týchto pohľadávok zo strany prvého správcu úpadcu, ďalej inicioval súdne konanie a až po
tom, ako boli nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu na základe rozhodnutí v iných súdnych konaniach,
nesúvisiacich so súdnym konaním, vylúčené zo súpisu majetku podstát v konkurze vyhlásenom na

majetok úpadcu, žalobca pristúpil k vykonaniu späťvzatia žaloby, ktorou súdne konanie inicioval, pričom
sa naviac domáha aplikácie ust. § 257 CSP na základe tvrdení, že v Súdnom konaní bránil svoj majetok
a jeho vlastnícke právo malo byť porušované. Žalovaný v kontexte uvedeného poukazuje na skutočnosť,
že prostriedkom na ochranu vlastníckeho práva tretej osoby, ktorej majetok bol zapísaný do súpisu
majetku v konkurze, je tzv. vylučovacia žaloba, ktorou sa iniciuje súdne konanie o vylúčenie veci zo

súpisu majetku (excindačné súdne konanie) a nie prihláška pohľadávky, ktorou sa uplatňujú majetkové
práva veriteľov úpadcu. Žalobca takýto inštitút ochrany svojho vlastníckeho práva využil a na základe
ním podanej žaloby bolo na Okresnom súde Banská Bystrica pod spisovou značkou 61Cbi/4/2009
vedené súdne konanie o vylúčenie majetku zo súpisu majetku podstát v konkurze vyhlásenom na
majetok úpadcu. Tvrdenie žalobcu uvedené v Späťvzatí žalobného návrhu, v zmysle ktorého mal

žalobca v súdnom konaní chrániť svoj majetok a svoje vlastnícke právo sú nie len nesprávne, ale
vyznievajú nanajvýš účelovo a tendenčne, nakoľko žalobca prihlásením svojich pohľadávok do konkurzu
vyhláseného na majetok úpadcu a následným iniciovaním súdneho konania uplatňoval svoje majetkové
právo v podobe nároku na náhradu škody a predmetom súdneho konania nebola ochrana vlastníckeho
práva žalobcu k ním vlastneným nehnuteľnostiam pôvodne zaťaženým záložným právom svedčiacim

v prospech H.. Žalovaný v kontexte vyššie uvedeného poukazuje aj na Uznesenie Okresného súdu
Banská Bystrica zo dňa 02.10.2024 číslo konania: 26Cbi/29/2008-489 (ďalej aj len ako "Uznesenie
OSBB"), vydané v súdnom konaní o určenie popretých pohľadávok obdobnom súdnemu konaniu, v
ktorého odôvodnení Okresný súd Banská Bystrica na základe takmer totožnej argumentácie žalobcu
a totožných dôvodov popretia pohľadávok uviedol "[v] súdnom konaní neexistujú také dôvody hodné

osobitného zreteľa, pre ktoré by bolo možné aplikovať právnu normu vyjadrenú v ust. § 257 CSP, a to
obzvlášť s ohľadom na dôvody popretia pohľadávok žalobcu, právnu argumentáciu žalovaného a právny
názor vyslovený v uznesení KSBB s ohľadom na ktoré nemožno rozumne predpokladať úspech žalobcu
v súdnom konaní". Žalobca ďalej poukazuje na bod 10 odôvodnenia Uznesenia OSBB, v ktorom sa
OkresnýsúdBanskáBystricanáležitevysporiadalsnaplnenímpredpokladovaplikovaniaust.§257CSP

a vyslovil právne názory, ktoré sú podľa názoru žalovaného aplikovateľné aj v súdnom konaní nakoľko
vychádzajú takmer z identického skutkového a právneho stavu (Obdobný právny názor bol vyslovený
v Uznesení Okresného súdu Banská Bystrica zo 04.12.2024 č. k: 27Cbi/29/2008-505, v Uznesení
Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 04.12.2024 č. k.: 27Cbi/15/2008-559 a v Uznesení Okresného
súdu Banská Bystrica zo dňa 05.12.2024 č. k.: 27Cbi/16/2008-620). Žalovaný ďalej pre úplnosť uvádza,

že Uznesením OSBB nebol žalovanému priznaný nárok na náhradu trov súdneho konania len z toho
dôvodu, že v danom súdnom konaní nebol žalovaný právne zastúpený. Žalovaný sumarizujúc doposiaľ
uvedené skutočnosti, z ktorých je zrejmé, že (a) pohľadávka číslo 1 z právneho hľadiska síce mohla
vzniknúť, avšak žalobca jej vznik v súdnom konaní nepreukázal, naproti tomu pohľadávky číslo 2 a 3
s ohľadom na údaje uvedené žalobcom v ich prihláškach celkom zrejme nevzniknú a ich prihlásením

do konkurzu vyhláseného na majetok úpadcu zjavne došlo k nedôvodnému uplatneniu práva; (b)
prihlásením pohľadávok žalobcu do konkurzu vyhláseného na majetok úpadcu a následným iniciovaním
súdneho konania žalobca uplatňoval svoje majetkové práva a takéto konanie nemalo a ani nemohlo mať
súvis s ochranou jeho vlastníckeho práva, ktorej ochrany sa účinne domáhal v inom súdnom konaní;(c) Žalobca späťvzatím žaloby zavinil zastavenie súdneho konania a súčasne vykonanie späťvzatia
žaloby nebolo vyvolané konaním žalovaného, zastáva názor, že v súdnom konaní neboli splnené
predpoklady umožňujúce aplikáciu ust. § 257 CSP. Žalovaný s ohľadom na obsah späťvzatia žalobného

návrhu pre úplnosť uvádza, že výsledok súdneho konania o určenie neexistencie záložného práva
vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn.: 17C/51/2007 a ani výsledok súdneho konania o
určenie neúčinnosti právneho úkonu úpadcu vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn.:
26Cbi/4/2012, nemajú vplyv na posudzovanie dobromyseľnosti žalobcu pri vypĺňaní a podaní prihlášok
jeho pohľadávok, a to najmä s ohľadom na dôvody popretia pohľadávok žalobcu prvým správcom

úpadcu, ktoré nesúvisia s predmetnými súdnymi konaniami. Žalovaný v podaní zároveň uplatnil nárok
na uloženie pokuty žalobcovi podľa § 30 ZKR v znení do 31.12.20211 zo zodpovednosti za nesprávnosť
údajov uvedených v prihláškach pohľadávok, vo výške 0,1% až 0,2% zo sumy popretých pohľadávok
960.892,79 EUR za každý deň od prihlásenia pohľadávok až do právoplatného skončenia tohto konania,
ktorá bude príjmom všeobecnej podstaty v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu. Na základe
doposiaľ uvedeného žalobca navrhuje, aby Okresný súd Banská Bystrica rozhodol o návrhu žalovaného

na uloženie pokuty podľa ust. § 30 ZKR, súdne konanie zastavil a žalovanému priznal náhradu trov
súdneho konania v rozsahu 100%.

5. Súd v súlade s ustanovením § 145 ods. 1 CSP konanie vo veci zastavil.

6. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane.

7. Čo sa týka náhrady trov konania, súd nezistil v konaní existenciu dôvodov hodných osobitného
zreteľa, pre ktoré by mal pri rozhodovaní o náhrade trov konania aplikovať ust. § 257 CSP. Žalobca

späťvzatie žaloby neodôvodnil konaním ( správaním) žalovaného v tomto súdnom konaní; uviedol, že
zobrať späť žalobu ho primäla skutočnosť, že boli v jeho prospech právoplatne skončené súdne konania
týkajúce sa jeho majetku a že v konaní uplatňoval svoje práva na ochranu svojho majetku, ktorý mal
byť ako majetok, na ktorom bolo zriadené neexistujúce záložné právo, v konkurze speňažený; ďalej
že bránil svoje prípadné peňažné (majetkové) práva a nároky na náhradu škody súvisiace so stratou

vlastníckeho práva a výkonom záložného práva; vo svojom vlastníckom práve bol obmedzovaný, so
svojim majetkom nebol oprávnený po dobu cca 20 rokov plnohodnotne nakladať, kedy v konkurze
hrozilo speňaženie jeho majetku - bytu, ktorý zabezpečoval jeho bytové potreby. Existenciu dôvodov
hodných osobitného zreteľa preto vidí v celom procese konkurzného konania 2K/18/2007 a v tom, že
jeho vlastnícke právo bolo porušované od vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu v roku 2007 z dôvodu

neexistujúceho záložného práva, na základe ktorého bol majetok žalobcu zapísaný v súpise oddelenej
podstaty zabezpečeného veriteľa (H. E.) a majetok žalobcu mal zabezpečovať záväzky úpadcu voči
(ne)zabezpečenému veriteľovi.

8. Existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov

konania súd skúma vo vzťahu k okolnostiam daného súdneho konania, v ktorom o náhrade trov konania
rozhoduje. Je nepochybné, že žalobca bránil svoje vlastnícke právo k bytu v konaní o excindačnej
žalobe ( 61Cbi/4/2009), v ktorom bol v konečnom dôsledku úspešný. Rovnako je nepochybné, že v
prospech žalobcu skončili aj ďalšie súdne konania týkajúce sa majetku žalobcu ( konanie o určenie
neexistencie záložného práva), ako aj konanie vedené správcom voči vlastníkom bytov a nebytových

priestorov o určenie neúčinnosti "Dohody". Pokiaľ aj mal žalobca v úmysle v tomto konaní uplatňovať
svoje majetkové práva a v budúcnosti potenciálne vzniknuté škody na svojom majetku v súvislosti s
hrozbou speňaženia svojho majetku ako zálohu na základe záložného práva, o ktorom bol presvedčený,
že neexistuje, tak v každom prípade platí, že žalobca nesie zodpovednosť za to, aké konkrétne právo a
akým spôsobom (nielen) v konkurze a následne v incidenčnom konaní, uplatní. Účelom všetkých troch

pohľadávok žalobcu, ako ich žalobca prihlásil do konkurzu, a ktoré pohľadávky po ich popretí správcom
uplatnil v tomto konaní, bolo uplatnenie majetkových ( a teda nie vlastníckych) práv - náhrady vzniknutej
škody ( 1. pohľadávka), alebo škody potenciálne v budúcnosti vzniknutej, za splnenia žalobcom v
prihláškeuvedenýchpodmienok(druháatretiapohľadávka),kedyvprípadedruhejatretejpohľadávkys
ohľadom na žalobcom uvedené podmienky ich vzniku, nemožno rozumne predpokladať úspech žalobcu

v incidenčnom spore. Tak ako uviedol aj odvolací súd v procesnom rozhodnutí sp.zn. 41CoKR/13/2009,
vydanom v priebehu tohto konania, zabezpečovacie právo vzťahujúce sa na majetok podliehajúci
konkurzu nemožno počas konkurzu vykonať inak, ako podľa tohto zákona. "Záložný" veriteľ H., E.
( K. T. D., E. ) preto v konkurze nemohol uplatniť výkon záložného práva. Veriteľ môže prihlásiťsvoju pohľadávku do konkurzu ako zabezpečenú, avšak vykonať záložné právo, tj. uplatniť jeho výkon
nemôže. Rovnako je možné s poukazom na ust. § 76 ZKR a teda účinky zápisu majetku do súpisu
uzavrieť, že len samotným "zahrnutím majetku do podstaty" škoda nevznikne. V prípade týchto dvoch

pohľadávok sa preto jedná o zjavne nedôvodné uplatnenie práva. Z týchto dôvodov existencia dôvodov
hodných osobitného zreteľa tvrdených žalobcom preto v prípade týchto dvoch pohľadávok nemohla byť
daná. V prípade prvej pohľadávky, tj. pohľadávky z titulu ušlého zisku na nájomnom pre nedokončenie
diela v dohodnutom termíne (do 31.08.2003) sa jedná o pohľadávku síce z právneho hľadiska možnú,
to znamená nie zjavne nedôvodnú, ale v štádiu jej prihlásenia nepreukázanú, a kedy jej dôvodnosť

žalobca paradoxne sám popiera a vyvracia v späťvzatí svojej žaloby, v ktorom podaní poukazuje na
hrozby nezákonného speňaženia svojho majetku, ktorý zabezpečuje jeho bytové potreby. Rovnako v
tejto súvislosti poukazoval na to, že konkurz týmto zasiahol nielen do majetkových, ale aj do osobných
právžalobcuajehorodiny,zdôvoduobavyostratusvojhobývaniavdôsledkuzápisumajetkužalobcudo
oddelenej podstaty veriteľa. Argumentáciu žalobcu o existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa súd
preto vo vzťahu k tejto pohľadávke považuje za účelovú. Jednalo sa o peňažnú pohľadávku bez súvisu

s prípadnou existenciou záložného práva a s inými konaniami, vrátane konkurzného konania, ani tu tak
nebol daný dôvod na aplikáciu ust. § 257 CSP zo žalobcom uvádzaných dôvodov. Platí preto, že žalobca
procesne zavinil zastavenie konania ( § 256 ods. 1 CSP) a žalovanému tak vznikol nárok na náhradu
trov konania podľa § 256 ods. 1 CSP v rozsahu 100%. Súd preto priznal žalovanému právo na náhradu
trov tohto konania voči žalobcovi v uvedenom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd

prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( § 262 ods. 2 CSP) .

9. Návrh žalovaného na uloženie pokuty žalovanému podľa § 30 ods. 1 a 2 ZKR v rozhodnom znení súd
týmto uznesením vylúčil na samostatné konanie v zmysle § 147 ods. 4 CSP.

Poučenie:

Proti výroku I. a II. tohto rozhodnutia je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný
súd Banská Bystrica.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,

musí byť podpísané, datované a musí byť uvedená spisová značka tohto konania.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Proti výroku III. tohto rozhodnutia odvolanie nie je prípustné.