Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. júl 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/96/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125202737
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2125202737.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľky: A. B., nar. X.X.XXXX, adresa C. XXX/X, D.,
zastúpenej advokátom: JUDr. Marcel Ružarovský, so sídlom A. Žarnova 11C, Trnava, proti protistrane:
E. F., nar. XX.XX.XXXX, adresa G. G. XXXX/XX, C., zastúpenej advokátskou kanceláriou: Momentum
Legal, s.r.o., so sídlom Bazova 6A, Bratislava – Ružinov, IČO: 47 258 586, o nariadenie neodkladného
opatrenia, na odvolanie protistrany proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č.k. 22C/31/2025-22 zo dňa

15.4.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutých a závislých výrokoch I., II., III., IV. a VI.
p o t v r d z u j e .

II. Navrhovateľke p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania voči protistrane v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením prvoinštančný súd v podstatnej časti vyhovel návrhu navrhovateľky na
nariadenie neodkladného opatrenia, keď vo výroku rozhodol nasledovne:
I. Súd nariaďuje neodkladné opatrenie, ktorým žalovanej ukladá dočasne povinnosť:
- zdržať sa akéhokoľvek konania, ktorým by bránila žalobkyni v prejazde motorovým vozidlom do 3,5
tony po pozemku parcely registra „E“, parc. č. 15/1 o výmere 63 m2, druh pozemku: záhrada, ktorý je
zapísaný na LV č. XXXX pre kat. úz. D., obec D., okres Trnava na pozemok vo vlastníctve žalobkyne

parcely registra „C“, parc. č. 879/1 o výmere 221 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,
zapísaný na LV č. XXXX pre kat. úz. D., obec D., okres Trnava.
II. Toto neodkladné opatrenie sa nariaďuje na obdobie od vydania tohto rozhodnutia do právoplatného
rozhodnutia v konaní o žalobe žalobkyne o zriadení vecného bremena spočívajúceho v práve cesty cez
priľahlý pozemok voči žalovanej.
III. Súd ukladá žalobkyni povinnosť, aby do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia

podala na príslušnom súde žalobu o zriadení vecného bremena spočívajúceho v práve cesty cez priľahlý
pozemok voči žalovanej.
IV. Súd poučuje žalovanú, že môže podať v postavení žalobkyne proti žalobkyni v postavení žalovanej
žalobu vo veci samej, a to o náhradu škody, resp. ujmy, ktorá by mu prípadne výkonom neodkladného
opatrenia vznikla.
V. Vo zvyšnej časti sa návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

VI. Žalobkyňa má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100,00 %.

2. Právne prvoinštančný súd vec posúdil na základe aplikácie ust. § 185 ods. 2, § 324 ods. 1, 3, § 325
ods. 1, 2, § 329 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov.

3. Súd prvej inštancie na základe skutočností tvrdených žalobkyňou v jej návrhu a prostredníctvom

nahliadnutia do verejne prístupného katastra nehnuteľnosti zistil skutkový stav. Súd nahliadnutie do
verejneprístupnéhokatastranehnuteľnostiavzhliadnutímtvarupozemkužalobkyneažalovanejvykonalv súlade s § 185 ods. 2 Civilného sporového poriadku, pričom usporiadanie pozemkov žalobkyne a
žalovanej bolo z hľadiska posúdenia návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia kľúčové
a rozhodujúce. Iné dokazovanie súd pre krátkosť času v súlade so záverom vyplývajúcim z uznesenia

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn..: 5 Cdo/25/2019 zo dňa 25. júna 2019 nevykonal.
Prvoinštančný súd si ustálil, že žalobkyňa je vlastníčkou rodinného domu so súp. č. XXX a pozemkov
parc. č. 879/1 o výmere 221 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie a parc. č. 879/2 o výmere
127 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie. Rodinný dom je dvojpodlažný, pričom garáž je
súčasťou rodinného domu na prízemí. Žalovaná je výlučnou vlastníčkou pozemku parc. č. 15/1 o výmere

63 m2, druh pozemku: záhrada. Tento pozemok obkolesuje z dvoch strán pozemky žalobkyne, teda pri
každom jednom vstupe peši alebo motorovým vozidlom musí prejsť niekoľko centimetrov aj po pozemku
žalovanej. Uvedené mal súd za preukázané nahliadnutím do katastra nehnuteľností a vyhotovením
printscreenu z usporiadania pozemkov žalobkyne a žalovanej, ktorý je súčasťou spisového materiálu.
Uvedené skutočností technického charakteru súčasne vyplývajú z výpisu z LV č. XXXX E. XXXX. Na
pozemku žalovanej sa nachádza veľká železná brána, ktorá je vo vlastníctve žalobkyne. Uvedená mal

súd za preukázané výzvou právneho zástupcu žalobkyne žalovanej na č.l. 10 súdneho spisu. Žalovaná
na túto bránu umiestnila železnú reťaz so zámkom, v dôsledku čoho docielila, že žalobkyňa nemá ako
otvoriť túto želenú bránu a dostať sa svojím vozidlom do svojej garáže rodinného domu. Uvedené mal
súd za preukázané fotodokumentáciu žalobkyne na č.l. 15 a 16 súdneho spisu. Súčasne mal súd za
preukázané, že podstatou susedského sporu medzi žalobkyňou a žalovanou je, že sa nevedia dohodnúť

na odplate za zriadení vecného bremena, resp. inom spôsobe úpravy vzájomných vzťahov napríklad
vo forme uzatvorenia kúpnej alebo zámennej zmluvy. Uvedené mal súd za preukázané na základe
vzájomnej komunikácie medzi žalobkyňou a žalovanou.

4. V súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 358/2021 zo dňa 6. novembra 2021

a nálezu Ústavného súdu SR sp. zn.: III. ÚS 422/2021 zo dňa 13. januára 2022, teda konštantnou
judikatúrou vyšších súdnych autorít v Slovenskej republike v spojení s § 325 ods. 1 Civilného sporového
poriadku sa súd na úvod zameral na skúmanie, či je medzi žalobkyňou a žalovanou daná potreba
bezodkladnej úpravy pomerov. Na základe všetkých dostupných informácií od žalobkyne súd dospel k
právnemu záveru, že medzi žalobkyňou a žalovanou je potrebné dočasne upraviť vzájomné práva a

povinnosti, ktoré majú svoj pôvod v negatívnych rokovaniach o zriadení vecného bremena, resp. inej
vhodnej forme vyriešenia sporného prechodu cez cudzí pozemok. Neodkladnosť súd videl v konaní
žalovanej, ktorá tým, že umiestnila železnú reťaz so zámkom na cudzom majetku, docielila protiprávny
stav, ktorý sa môže medzi žalobkyňou a žalovanou len zhoršovať. Zo spisového materiálu totiž okrem
iného vyplývali aj iné skutočnosti odôvodňujúce záver, že medzi žalobkyňou a žalovanou môže v

dôsledku susedského sporu dôjsť k iným závažnejším následkom, ako len umiestnenie reťaze na
cudzom majetku. Typickým príkladom je nebezpečné prenasledovanie alebo snaha o akési „vydieranie“
lepšej pozície, čo vyplýva z predloženej vzájomnej komunikácie. Na základe uvedeného súd dospel k
čiastočnému právnemu záveru, že podmienka potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi žalobkyňou
a žalovanou bola jednoznačne v tomto prípade splnená. V ďalšej časti sa súd zameral na skúmanie

osvedčenia nároku žalobkyne.

5. V prejednávanom prípade osvedčenie nároku žalobkyne mal súd prvej inštancie za preukázané
usporiadaním pozemkov žalobkyne a žalovanej. Z opisu rozhodujúcich skutočností ako aj vykonaného
dokazovania bolo nanajvýš súdu zrejmé, že pokiaľ má žalobkyňa záujem dostať sa do svojej garáže

umiestnenej vo svojom rodinnom dome na prízemí, musí automaticky prejsť cez úzky pás pozemku
žalovanej, na ktorom stojí vstupná železná brána žalobkyne. Pozemok žalovanej tvorí úzky pás do tvaru
šikmého písmena „L“, resp. tvorí dve strany z trojuholníka, ktorý obkolesuje z dvoch strán pozemok a
rodinný dom žalobkyne. Žalobkyňa nemá inú možnosť, ako sa z príjazdovej obecnej cesty dostať na svoj
pozemok, len cez pozemok žalovanej. Inými slovami po právnej stránke vyjadrené, vo svojej podstate

žalobkyňa nemá právo prechodu a prejazdu ku svojej stavbe.

6. Hmotnoprávne podmienky pre zriadenie vecného bremena podľa § 151o ods. 3 Občianskeho
zákonníka, ktoré musia byť kumulatívne splnené, sú nasledovné. Navrhovateľ musí byť výslovne
vlastníkom stavby, ku ktorej chce zriadiť prístup. Nie je možné sa domáhať na základe vyššie citovaného

ustanovenia prístupu iba napríklad k pozemku. Vlastník stavby nie je súčasne vlastníkom priľahlého
pozemku. Pod pojmom „priľahlý pozemok” má zákon na mysli nielen bezprostredne priľahlý pozemok,
ale aj pozemky, cez ktoré sa vlastník stavby môže dostať k verejnej komunikácii (ceste), príp. k pozemku,
z ktorého sa môže dostať k verejnej komunikácii. Prístup vlastníka k jeho stavbe nie je možné zabezpečiťinak. Vecné bremeno nevyhnutnej cesty súd nezriadi v prípade, ak má jeho navrhovateľ zabezpečený
prístup na základe obligačného práva (napríklad zmluva so susedom na dobu určitú umožňujúca prístup
k stavbe kvôli stavebným úpravám po susediacom pozemku alebo konkludentná dohoda so susedom o

práve chodiť cez jeho pozemok), alebo ak môže na prístup využiť iné pozemky vo svojom vlastníctve.
Relevantným pre zriadenie tohoto vecného bremena nie je ani zabezpečenie pohodlnejšieho alebo
hospodárnejšieho prístupu vlastníka stavby alebo skutočnosť, že by pre realizáciu prístupu nemusel
vykonať stavebné úpravy.

7. Zo skutočností tvrdených žalobkyňou a z vykonaného dokazovania formou nahliadnutia do verejne
prístupného katastra nehnuteľností prvoinštančný súd dospel k právnemu záveru, že žalobkyňa svoj
nárok spočívajúci v práve cesty k svojmu rodinnému domu dostatočne osvedčila. Osvedčila, že je
vlastníčkou rodinného domu, pozemok žalovanej z dvoch veľkých strán obkolesuje pozemok žalobkyne,
v dôsledku čoho nemá právo cesty k svojmu rodinnému domu, a súčasne osvedčila, že prístup k
rodinnému domu nie je možné zabezpečiť inak. Žalobkyňa sa pokúšala uzatvoriť zmluvu o zriadení

vecného bremena so žalovanou, avšak bezúspešne, pretože žalovaná pri odplate za zriadenie vecného
bremenanavrhlaneprimeranevysokésumy.Žalovanánemalazáujemoinúvhodnúformuzabezpečenia
práva cesty žalobkyne k svojmu rodinnému domu, napríklad vo forme zámennej zmluvy. Z uvedeného
dôvodu prvoinštančný súd dospel k právnemu záveru, že žalobkyňa dostatočne jasne osvedčila
hodnovernosť svojho nároku spočívajúceho v práve cesty k svojmu rodinnému domu vo forme zriadenia

vecného bremena.

8. Jednou z podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia je skúmanie proporcionality
navrhovaného neodkladného opatrenia. Prostredníctvom proporcionality súd zabezpečí, že navrhované
neodkladné opatrenie nespôsobí medzi žalobkyňou a žalovanou trvalú nerovnováhu v právach a

povinnostiach. Proporcionalitu súd skúma z hľadiska času nariadenia neodkladného opatrenia ako aj
z hľadiska vecného obsahu. Z vecného obsahu navrhovaného neodkladného opatrenia súd dospel
k právnemu záveru, že takto naformulované neodkladné oparenie nespôsobí nevyváženosť práv a
povinností medzi žalobkyňou a žalovanou. Je tomu tak preto, pretože miera využitia pozemku žalovanej
v mieste prechodu na pozemok žalobkyne a k domu žalobkyne je minimálna a zanedbateľná. Uvedené

jednoznačne potvrdzuje fakt, že na pozemku žalovanej je postavený múr a železná brána vo vlastníctve
žalobkyne. Žalovaná nemá pozemok pod stavbou múru a železnej brány vo vlastníctve žalobkyne ako
využívať.

9. Žalobkyňa navrhla neodkladné opatrenie nariadiť na celú výmeru pozemku žalovanej o veľkosti

parcely registra „E“, parc. č. 15/1 o výmere 63 m2, druh pozemku: záhrada, pričom je zrejmé, že právo
prechodu osobného motorového vozidla sa môže týkať len inkriminovanej časti pozemku žalovanej v
mieste, kde je umiestnená železná brána so zámkom. Na druhej strane súd musel posudzovať doterajšie
správanie žalovanej, ktoré malo stupňujúcu sa tendenciu, počnúc zjavne nevýhodným návrhom na
zriadenie vecného bremena až po umiestnenie zámku na železnej bráne žalobkyne v jej vlastníctve.

10. Zo skutočností tvrdených žalobkyňou, ako aj priložených príloh, mal prvoinštančný súd za
preukázané, že konanie žalovanej je priamo v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Je tomu tak preto, že najprv sa žalovaná domáhala výmeny bytu v C. za
rodinný dom v D.. Keď k takejto zámene nedošlo, prijala predmetný pozemok do svojho vlastníctva s

vedomím, že tento pozemok je využívaný ako prejazd do nehnuteľnosti žalobkyne, že ho užíva tretia
osoba.Následneuzamknutiebrányželeznoureťazoua dožadovaniesaodplaty1.000,00EURmesačne
či 200,00 EUR mesačne za zriadenie vecného bremena súd vyhodnotil ako konanie žalovanej v rozpore
s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré za žiadnych okolností nemôže požívať
právnu ochranu. Pri rozhodovaní o nariadení alebo nenariadení takto formulovaného neodkladného

opatrenia súd prvej inštancie vzal do úvahy neprijateľné a neakceptovateľné konanie žalovanej, ktorá
sa prostredníctvom umiestnenia železnej reťaze na cudzí majetok rozhodla zobrať spravodlivosť do
svojich rúk a takýmto spôsobom sa domôcť uzatvorenia dohody o zriadení vecného bremena za
zjavnenevýhodnýchpodmienokprežalobkyňu.Zuvedenéhodôvodusúdtaktoformulovanéneodkladné
opatrenie nariadil, aj keď touto cestou upozorňuje žalobkyňu, že súčasne môže alebo nemusí dôjsť ku

škode na strane žalovanej na zvyšnej časti pozemku žalovanej, aj keď z opisu rozhodujúcich skutočností
žalobkyňou je to málo pravdepodobné.11. Na základe vyššie uvedených skutočností prvoinštančný súd vyhovel návrhu žalobkyne a vydal
neodkladné opatrenie tak, ako je naformulované vo výroku I. uznesenia.

12. Z hľadiska skúmania trvania neodkladného opatrenia súd prvej inštancie musel prihliadnuť
na podstatu tohto sporu, ktorý spočíva v neexistencii vecného bremena v prospech priľahlého
pozemku žalobkyne cez pozemok žalovanej. Podstata tohto sporu medzi žalobkyňou a žalovanou
nie je v umiestnení železnej reťaze cez železnú bránu žalobkyne. Uvedené má priamy vplyv na
trvanie neodkladného opatrenia. Žalobkyňa navrhovala súdu vydať časovo neobmedzené neodkladné

opatrenie, čo by zjavne znevýhodňovalo žalovanú tým, že musí strpieť právo prejazdu cez svoj pozemok
bez podania žaloby vo veci samej a bez toho, aby mala primeranú peňažnú náhradu za prechod cez
svoj pozemok. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie vo výroku č. II tohto uznesenia obmedzil trvanie
neodkladného opatrenia tak, že ho nariadil do právoplatného rozhodnutia v konaní o žalobe žalobkyne o
zriadení vecného bremena spočívajúceho v práve cesty cez priľahlý pozemok voči žalovanej. Súčasne
vo výroku č. III tohto uznesenia v súlade s § 336 ods. 1 Civilného sporového poriadku uložil žalobkyni

povinnosť, aby do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia podala na príslušnom súde
žalobu o zriadení vecného bremena spočívajúceho v práve cesty cez priľahlý pozemok voči žalovanej.
Pokiaľ nebude žaloba žalobkyne v uvedenej lehote podaná na príslušnom súd, súd v súlade s § 336
ods. 3 Civilného sporového poriadku ex offo nariadené neodkladné opatrenie zruší.

13. Aj týmto spôsobom súd prvej inštancie zaručil proporcionalitu medzi právami a povinnosťami medzi
žalobkyňou a žalovanou tak, aby nariadené neodkladné opatrenie nastolilo stav právnej istoty medzi
žalobkyňou a žalovanou a prispelo k stabilizácii vzájomných vzťahov do právoplatného rozhodnutia
vo veci samej. Keďže žalobkyňa navrhovala nariadiť časovo neobmedzené neodkladné opatrenie, ale
súd jeho trvanie časovo obmedzil, bolo potrebné vo zvyšnej časti návrh žalobkyne zamietnuť, o čom

konajúci súd rozhodol vo výroku č. V tohto uznesenia. Súčasne súd vo výroku č. IV tohto uznesenia
poučil žalovanú, že v prípade, že jej nariadením neodkladného opatrenia vznikla škoda, resp. ujma,
môže podať v postavení žalobkyne proti súčasnej žalobkyni v postavení žalovanej žalobu o náhradu
škody, resp. ujmy, ktorá jej prípadne výkonom neodkladného opatrenia vznikla.

14. O nároku na náhradu trov konania prvoinštančný súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1
Civilného sporového poriadku v spojení s § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, keď žalobkyňa
bola v zásade úspešná, pričom neúspešná bola iba v nepatrnom rozsahu (časové vymedzenie trvania
neodkladného opatrenia), z čoho súd vyvodil nárok žalobkyne voči žalovanej na náhradu účelne
vynaložených trov celého konania v rozsahu 100,00 %, o čom súd rozhodol vo výroku VI. tohto

uznesenia. V konaní nebol pritom tvrdený a súd sám nezistil dôvod na aplikáciu ustanovenia § 257
Civilného sporového poriadku. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2
Civilného sporového poriadku po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

15. K rozhodnutiu o náhrade trov konania pri neodkladnom opatrení súd prvej inštancie uviedol,
že Civilný sporový poriadok neobsahuje samostatné ustanovenie, ktoré by upravovalo náhradu trov
konania v súvislosti s neodkladnými opatreniami. Súd preto analogicky (čl. 4 ods. 1 Civilného sporového
poriadku) použil ustanovenie § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ktoré je v spojení s § 262
ods. 1 Civilného sporového poriadku potrebné vykladať tak, že takýmto rozhodnutím nemusí byť iba

rozhodnutie vo veci samej. Konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia teoreticky môže byť
tiež konečným v konaní, ak by nebola vo veci podaná žaloba, prípadne by žaloba podaná vo veci samej
bola vzatá späť. Ďalej súd poukázal na to, že výsledok konania o nariadení neodkladného opatrenia
nezávisí od výsledku konania vo veci samej. Keďže konanie o nariadenie neodkladného opatrenia môže
byť samostatným konaním, so samostatným návrhom, a toto konanie samostatne končí nariadením

neodkladného opatrenia, súd mal za to, že s poukazom na § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku je
povinnosťou súdu rozhodnúť o náhrade trov tohto konania v tomto uznesení. Podporne prvoinštančný
súd poukázal na aktuálnu rozhodovaciu činnosť všeobecných súdov, ako napríklad na rozhodnutia
Krajského súdu v Trnave sp. zn. 25Co/147/2017 zo dňa 03.08.2017, Krajského súdu v Prešove sp. zn.
17Co/52/2017 zo dňa 02.05.2017 a sp. zn. 19Co/27/2017 zo dňa 13.04.2017.

16. Proti tomuto uzneseniu, výslovne v rozsahu výroku I., II. a VI. podala prostredníctvom svojho
právneho zastúpenia odvolanie protistrana z dôvodov podľa § 365 ods. 1 CSP, že neboli splnené
procesné podmienky, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovýmzisteniam, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo útoku,
ktoré neboli uplatnené a že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom sa

domáhala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a odvolateľke priznal nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100%.

17. V úvode odvolania odvolateľka poukázala na skutkové pozadie prípadu s tým, že pôvodný vlastník
dotknutej nehnuteľnosti H. B. bol otcom navrhovateľky, bratom odvolateľky a synom pani H. B. a I.

B. (manželia B.). Pri dedičskom konaní po nebohom H. B. bolo zistené, že sa voči nemu vedie 14
exekučných konaní, v rámci ktorých bolo zriadených 7 záložných práv na dané nehnuteľnosti v súhrnnej
výške pohľadávok 15.000,- eur až 20.000,- eur. Manželia B. sa dohodli s matkou vtedy maloletej
navrhovateľky ako jej zákonnou zástupkyňou, že predajú svoju nehnuteľnosť (byt v C.) a uhradia všetky
pohľadávky veriteľov nebohého, ak im na nehnuteľnosti bude zriadené vecné právo spočívajúce v práve
doživotného užívania a bývania. Dňa 17.4.2019 bola uzavretá zmluva o zriadení vecného bremena, na

základe ktorej bolo v prospech manželov B. zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného
užívania a bývania, ktoré bolo zriadené odplatne a ktorej vklad bol povolený Okresným úradom Trnava
katastrálnym odborom dňa 28.2.2020. Manželia výťažok z predaja svojej nehnuteľnosti vo výške viac
ako 70.000,- eur použili na vyplatenie dlhov H. B. a dokončenie predmetného rodinného domu. Tým
sa de facto v prospech žalobkyne vzdal celého svojho majetku, pričom zároveň došlo k faktickému

vydedeniu žalovanej, ktorá túto skutočnosť akceptovala. Vzájomné vzťahy sa začali zhoršovať po tom,
ako navrhovateľka predčasne ukončila stredoškolské štúdium. K zásadnému zvratu došlo koncom roku
2024, kedy navrhovateľka spolu so svojím partnerom deklarovali zámer nadobudnúť dve investičné
nehnuteľnosti, pričom žiadali manželov B. o súhlas so zrušením vecného bremena, aby mohla byť
nehnuteľnosť predmetom záložného práva k bankovému úveru. Navrhovateľka po tom, ako manželia

B. súhlas so zrušením vecného bremena neudelili, začala žiadať úhradu rezervačného poplatku 3.000,-
eur priamo od nich, ako škodu. Od tohto momentu sa ich spolunažívanie stalo neúnosné a vyústilo to do
podania žaloby manželmi B. o vypratanie nehnuteľnosti navrhovateľkou a jej partnerom z predmetnej
nehnuteľnosti, ktoré je vedené na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 31C/12/2025. Predmetom tohto
konania je posúdenie, či navrhovateľka ne/má právny nárok na užívanie danej nehnuteľnosti počas

života oprávnených z vecného bremena. Sú to výlučne manželia B., ktorí majú právo domáhať sa
prechodu zatiaľ čo navrhovateľke ako vlastníkovi zostalo len tzv. holé vlastníctvo nehnuteľnosti bez
práva nehnuteľnosť užívať počas života oprávnených. Podľa odvolateľky navrhovateľka nemala a nemá
právny titul na užívanie danej nehnuteľnosti. Znenie výroku uznesenia o neodkladnom opatrení je
v rozpore s právnym stavom, keďže protistrane bolo uložené zdržať sa bránenia prechodu v prospech

navrhovateľky, teda osoby, ktorá aktuálne nemá k nehnuteľnosti žiadne užívacie oprávnenie. Návrh
smeruje výlučne k ochrane vlastníčky, teda osoby, ktorá aktuálne nie je oprávneným užívateľom.
Neexistuje teda právny základ pre ochranu formou neodkladného opatrenia.

18. Odvolateľka pokračovala, že jediným pravdivým tvrdením v návrhu navrhovateľky je, že sa do

predmetnej nehnuteľnosti nasťahovala až v roku 2023. K tvrdeniu navrhovateľky, že k prevodu
pozemku a následnému konaniu žalovanej došlo údajne v reakcii na jej odmietnutie ponuky na
zámenu nehnuteľností, protistrana dôrazne uviedla, že toto nezodpovedá skutočnosti a je účelovo
dezinterpretované. Navrhovateľka ešte v novembri 2024 uvádzala, že si je vedomá, že ona je len
papierovou vlastníčkou nehnuteľností a skutočnými vlastníkmi sú manželia B.. O tomto ako dôkaz

odvolateľka pripojila komunikáciu so žalobkyňou. Odvolateľka pokračovala, že k darovaniu pozemku
došlo až po tom, čo žalobkyňa zverejnila inzerát na predaj predmetnej nehnuteľnosti na portáli D.,
kde okrem iného uviedla, že na dome je písané vecné bremeno - dobývanie dvoch starých ľudí...
Tento spôsob prezentácie nehnuteľnosti odvolateľka označila za hlboko neetický, ponižujúci a dôkazne
preukazujúciskutočnýúmyselnavrhovateľky.AžnazákladetejtosituáciemanželiaB.pristúpilikprevodu

priľahlého pozemku na protistranu ako k ochrannému kroku. Predmetný pozemok bol predmetom
darovacej zmluvy, ktorou manželia B. previedli pozemok na svoju dcéru – protistranu a to v reakcii
na zhoršujúce sa vzťahy a šikanózne správanie navrhovateľky, ktorej konanie viedlo k dočasnému
odsťahovaniu manželov B. z nehnuteľnosti.

19. K uzamknutiu brány pre vozidlo odvolateľka uviedla, že jej pozemok (parc. č. 15/1) o výmere
63m2 je oplotený a navrhovateľka ho aktuálne užíva v celom rozsahu bez akéhokoľvek právneho
titulu. Protistrana v žiadnom momente neobmedzila právo pešieho prístupu k nehnuteľnosti, keď brána
pre peší vstup bola vždy otvorená. Ide o bránu, ktorá je vo vlastníctve protistrany a zároveň sanachádza na pozemku, ktorý je vo výlučnom vlastníctve protistrany. Uzamknutá bola výlučne brána
pre vozidlo, ktorá vedie do miestnosti, ktorá bolo dlhodobo užívaná pánom B. nielen na parkovanie
vozidla, ale aj ako priestor dielne a skladový priestor. Miestnosť ako taká nebola nikdy formálne

definovaná ako garáž. Navrhovateľka fakticky donútila manželov B. ako oprávnených z vecného
bremena vzdať sa užívania tohto priestoru, ktorý dlhodobo legitímne užívali, a svoje vozidlo preparkovali
mimo danej miestnosti. Z pripojenej fotografie v spise je zrejmé, že parkovacie státia k rodinnému
domu sa nachádzajú v bezprostrednej blízkosti brány a tri metre od vchodových dverí, takže tvrdenie
navrhovateľky o znemožnení prístupu je zavádzajúce a v rozpore s faktickým stavom, čo ešte viac

umocňuje účelovosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Tvrdenia navrhovateľky, že jej
bolo bránené v pešom prístupe, sú nepravdivé. Protistrana umožnila peší prístup do nehnuteľnosti
nepretržite, avšak z dôvodu právnej ochrany svojho vlastníckeho práva odmietla umožniť prejazd
motorovým vozidlom, až kým nebude medzi stranami zriadené primerané a vyvážené vecné bremeno.

20. V ďalšej časti odvolania sa odvolateľka vyjadrila k údajnej nemožnosti dohody o úprave práv.

Odvolateľka sa opakovane aktívne snažila dosiahnuť dohodu so žalobkyňou o zriadení vecného
bremenaprechoducezdanýpozemok,sumu1.000,-eurakoodplatuzvolilanieakoreálnukompenzáciu,
ale ako symbolický prejav nesúhlasu s pokračujúcim obmedzovaním práv manželov B. a zároveň ako
dôrazné vyjadrenie potreby riešiť právny stav zodpovedajúcim spôsobom. Protistrana nemala skutočný
záujem dosiahnuť zisk z tejto situácie, čo potvrdzuje aj následný druhý návrh, keď znížila požadovanú

odplatuzazriadenievecnéhobremenana200,-eur,naktorýprávnyzástupcanavrhovateľkynereagoval.

21. Následne sa odvolateľka venovala posúdeniu naplnenia podmienok pre nariadenie neodkladného
opatrenia. Podľa nej navrhovateľka žiadnym spôsobom neosvedčila kumulatívne splnenie podmienok
pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 326 CSP. Navrhovateľka má zabezpečený

neobmedzený peší prístup do nehnuteľnosti, návrh nerešpektuje trasu, ani rozsah prejazdu, čo vytvára
riziko svojvoľného a neobmedzeného užívania pozemku a zároveň neexistuje žiadne technické alebo
objektívne vymedzenie, ktoré by nevyhnutne vyžadovalo prejazd motorovým vozidlom. Navrhovateľka
nepreukázala, že by jej v prípade dočasného neumožnenia prejazdu motorovým vozidlom hrozila
akákoľvek reálna bezprostredná a nenahraditeľná ujma, peší prístup do nehnuteľnosti má zabezpečený

a neobmedzený, čo samo osebe vylučuje nevyhnutnosť súdneho zásahu. Uvedený návrh tak postráda
základný predpoklad naliehavosti, ako to vyžaduje § 325 CSP. Navyše predmetné opatrenie má
charakter dočasného predbežného výkonu práva, ktoré navrhovateľka doteraz vôbec nemala a jeho
nariadením dochádza fakticky k predurčeniu výsledku konania, čo je v príkrom rozpore so zásadou
rovnosti zbraní a právnej istoty. Neodkladné opatrenie zároveň neobstojí v teste proporcionality, keď

de facto umožňuje voľný pohyb motorovým vozidlom po celom pozemku protistrany podľa vlastného
uváženia navrhovateľky, pričom návrh nerešpektuje ani rozsahu, ani trasu, ani podmienky užívania.
Okrem toho návrh smeruje k zabezpečeniu prejazdu motorovým vozidlom, čo nie je ústavne, ani
zákonne garantovaným právom. V tejto súvislosti odvolateľka poukázala na rozhodnutie NS SR vo
veci sp. zn. 6Cdo 99/2008, z ktorého zdôraznila: „Aj keď nepôjde o užívanie komfortné, zriadenie

vecného bremena nie je namieste, ak má vlastník stavby zabezpečený peší prístup, ktorý umožňuje
nehnuteľnosť obvyklým spôsobom užívať“. V danom prípade cesta z garáže a cesta z parkovacích státí
spred bránky je rovnaká vzdialenosť a teda nejde o uľahčenie alebo skrátenie prístupu do rodinného
domu. Rovnaký právny názoru podľa odvolateľky potvrdil aj Krajský súd v Trnave v rozhodnutí sp.
zn. 24Co/45/2020, kde uviedol: „Prístup k nehnuteľnosti musí byť zabezpečený, avšak nie nevyhnutne

autom. Zriadenie vecného bremena je výnimočný zásah do vlastníckeho práva a nemožno ho nahradiť
pohodlím alebo záujmom na komfortnom užívaní“. Podľa odvolateľky navrhovateľka neosvedčila žiadnu
konkrétnu prekážku, ktorá by jej znemožňovala užívať danú nehnuteľnosť, bolo preukázané, že má
neobmedzený peší prístup cez bránku a absencia motorického prístupu nepredstavuje ujmu takej
intenzity,ktorábyodôvodňovaladočasnéobmedzenievlastníckehoprávaprotistranybezprávnehotitulu

a bez riadneho konania o zriadení vecného bremena. Za tejto situácie musí byť návrh na neodkladné
opatrenie zamietnutý. Je zrejmé, že navrhovateľka sa prostredníctvom návrhu na neodkladné opatrenie
nesnaží riešiť žiadnu skutočnú alebo bezprostrednú hrozbu, ale vytvoriť si výhodné právne postavenie
v situácii, ktorú sama vyvolala a v ktorej odmieta spoluprácu a vyváženú dohodu. Predložený návrh tak
zneužíva inštitút neodkladného opatrenia.

22. Ďalšie podania v odvolacom konaní strany do spisu nedoručili.23. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
– ďalej CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom
– stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie v napadnutých častiach vydané (§ 359 CSP), proti

rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s §
357 písm. d) CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP)
a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. a), b), c), d), e) CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§
380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré

ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie
bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v intenciách
podaného odvolania dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie je v napadnutých a v závislých výrokoch vecne správne, v dôsledku čoho
boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 CSP).

24. Predmetom konania je nariadenie neodkladného opatrenia na návrh navrhovateľky na uloženie
povinnosti protistrane zdržať sa akéhokoľvek konania, ktorým by bránila navrhovateľke v prejazde
motorovým vozidlom do 3,5 tony po vo výroku vyššie špecifikovanej parcele č. 15/1 vlastnícky
patriacej protistrane na pozemok vo vlastníctve navrhovateľky parc. č. 879/1 bližšie špecifikovaný vo

výroku, vlastnícky patriaci navrhovateľke. Prvoinštančný súd návrhu v podstate vyhovel s odôvodnením
poukázaným vyššie s tým, že návrh zamietol iba čo do neobmedzeného času trvania neodkladného
opatrenia, keď neodkladné opatrenie nariadil iba na obdobie od vydania daného rozhodnutia do
právoplatného rozhodnutia v konaní o žalobe navrhovateľky o zriadení vecného bremena, ktorú jej uložil
podať v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia. Vo zvyšku návrh zamietol.

Čiastočné zamietnutie návrhu nebolo napadnuté odvolaním žiadnej zo strán (výrok V.), nadobudlo preto
právoplatnosť a nepodliehalo odvolaciemu prieskumu. Výroky III. a IV. sú pritom závislými výrokmi
v zmysle § 379 písm. a/ CSP.

25. Predmetom odvolacieho prieskumu, v rámci ktorého je odvolací súd viazaný nielen rozsahom, ale

i uplatnenými odvolacími dôvodmi, bolo posúdiť naplnenie odvolacích dôvodov uplatnených protistranou
v odvolaní popísanom vyššie, so zameraním na zistenie, či boli splnené odvolaním dotknuté zákonné
podmienky pre nariadenie predmetného neodkladného opatrenia.

26. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený resp. osvedčený skutkový stav

pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie navrhovateľkou uplatneného nároku a
pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, pričom sa stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje správnosť jeho
dôvodov a odkazuje na odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného uznesenia. Odvolací
súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej

inštancie dotknutých odvolaním odchýliť, pričom nezistil naplnenie ani ďalších v odvolaní uplatnených
odvolacíchdôvodovanemôžepretodaťzapravduodvolateľke.Nazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia, vychádzajúc z odvolacej argumentácie odvolateľa, dopĺňa iba nasledovné:

27. Ako prvé odvolateľka namietala, že výlučné užívacie právo k celej nehnuteľnosti majú podľa

zmluvy o vecnom bremene výlučne manželia B., pričom navrhovateľka nemá právny nárok na užívanie
nehnuteľnosti, a keďže návrh smeruje výlučne k ochrane osoby, ktorá aktuálne nie je oprávneným
užívateľom nehnuteľnosti, neexistuje právny základ pre ochranu formou neodkladného opatrenia.
Poukázala pritom na to, že v označenom konaní na Okresnom súde v Trnave o vypratanie navrhovateľky
a jej partnera z predmetnej nehnuteľnosti, sa rieši otázka, či žalobkyňa ne/má právny nárok na užívanie

nehnuteľnosti počas života oprávnených z vecného bremena. Odvolateľka teda novo nastolila otázku,
či navrhovateľka má súbežné právo s manželmi B. oprávnenými z vecného bremena užívať spornú
nehnuteľnosť, resp. či je v tomto spore aktívne vecne legitimovaná.

28. Podľa osvedčeného z obsahu odvolania protistrany podľa čl. II. bod 2.1 Zmluvy o vecnom bremene

sa povinná (navrhovateľka) a oprávnení (manželia B.) dohodli na zriadení vecného bremena k dotknutej
nehnuteľnosti,spočívajúcehovpráveoprávnenýchdoživotneužívaťcelúnehnuteľnosť.Samotnéznenie
citovaného ustanovenia zmluvy o vecnom bremene svojím obsahom jednoznačne nevylučuje právosúbežného užívania nehnuteľností tak navrhovateľkou ako jeho vlastníčkou, ako aj manželmi B., ako
oprávnenými z vecného bremena.

29. V zmysle § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka (zák. č. 40/1964 Zb. - Občiansky zákonník) právne
úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa
vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.
30. Vôľu zmluvných strán v zmysle citovaného ustanovenia je možné dedukovať v danom prípade
aj z ich následného správania. Z osvedčeného obsahom spisu pritom vyplýva, že navrhovateľka

sa do predmetnej nehnuteľnosti nasťahovala v roku 2023 a odvtedy nehnuteľnosť užívala súbežne
s manželmi B. a toto spolužitie pretrvávalo niekedy do konca roku 2024, kedy sa manželia B. v dôsledku
zhoršujúcich sa vzťahov s navrhovateľkou z nehnuteľnosti odsťahovali. Ničím pritom nebolo osvedčené,
že v tom období nesúhlasili s ubytovaním sa navrhovateľky, prípadne žiadali jej vysťahovanie. Uvedené
správanie sa strán pre potreby predmetného neodkladného opatrenia, podľa názoru odvolacieho
súdu, dostatočným spôsobom osvedčuje, že vôľou strán zmluvy o vecnom bremene bolo súbežné

užívanie nehnuteľnosti tak navrhovateľkou ako jej vlastníčkou, ako aj manželmi B. ako oprávnenými
z vecného bremena. Námietku odvolateľky, že navrhovateľka nemá k nehnuteľnosti aktuálne žiadne
užívacie oprávnenie, a zato sa nemôže domáhať nariadenia predmetného neodkladného opatrenia,
preto odvolací súd považoval za nepreukázanú a nedôvodnú.

31. Obdobne za nedôvodnú považoval odvolací súd aj námietku protistrany, že pokiaľ ide o garáž,
do ktorej umožnenia vjazdu sa navrhovateľka domáha, ide o miestnosť, ktorá nikdy nebola formálne
definovanáakogaráž.Podľavspisezaloženýchfotografiísajednoznačnejednáogaráž,akáštandardne
tvorí súčasť rodinného domu, do ktorej vjazd je opatrený bežnou garážovou bránou, či príjazdovou
cestou na vjazd vozidla. Sama odvolateľka pritom uvádza, že miestnosť bola užívaná p. I. B. aj na

parkovanie motorového vozidla, a na žiadosť navrhovateľky garáž prestal užívať pre svoje vozidlo, ktoré
preparkoval mimo garáže.

32. Odvolateľka ďalej namietala, že návrh resp. uznesenie nešpecifikuje trasu ani rozsah prejazdu.
V tejto súvislosti sa odvolací súd zhoduje s názorom prvoinštančného obsiahnutým v ods. 26

odôvodnenia preskúmavaného uznesenia, že právo prejazdu osobným motorovým vozidlom ako bolo
naformulované, sa môže týkať výlučne len danej inkriminovanej časti pozemku protistrany v mieste, kde
je umiestnená železná brána so zámkom oproti vjazdu do garáže. Preto ani odvolací súd nepovažoval
za nevyhnutné ešte ďalšie iné vymedzenie rozsahu, trasy, či podmienok prejazdu.

33.Odvolateľkatiežtvrdila,ženavrhovateľkanepreukázala,žebyjejvprípadedočasnéhoneumožnenia
prejazdu motorovým vozidlom hrozila akákoľvek reálna bezprostredná a nenahraditeľná ujma, ktorú
by nebolo možné riešiť riadnym právnym konaním, keďže peší prístup do nehnuteľnosti má
zabezpečený a neobmedzený, čím neosvedčila žiadnu konkrétnu prekážku, ktorá by jej znemožňovala
užívať nehnuteľnosť a absencia motorického prístupu nepredstavuje ujmu takej intenzity, ktorá by

odôvodňovala dočasné obmedzenie vlastníckeho práva žalovanej bez právneho titulu a konania
o zriadení vecného bremena.

34. V zmysle súdom prvej inštancie aplikovaného ust. § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd
nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

35. Jedným zo základných predpokladov, v zmysle citovaného ustanovenia, pre nariadenie
neodkladného opatrenia je, že navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu
neodkladnej úpravy pomerov. Právne pomery a ich relevanciu posudzuje súd vždy v čase vydania
uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP). Potreba ich úpravy musí byť bezodkladná, čo

zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené,
ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody, či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo
ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej
miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu.

36. Vychádzajúc z vyššie uvedených právnych a teoretických východísk, odvolací súd zhodne
s prvoinštančným dospel k záveru, že v danom prípade je daná potreba bezodkladne upraviť pomery
strán. Navrhovateľka ako výlučná vlastníčka danej domovej nehnuteľnosti, ktorá (podľa predtým
uvedeného) má užívacie právo k danej nehnuteľnosti spolu s oprávnenými z vecného bremena,v dôsledku zamedzenia vjazdu do garáže, následkom umiestnenia uzamknutej železnej reťaze
na bránu oplotenia protistranou, nemá možnosť využívať garáž na parkovanie svojho motorového
vozidla, v dôsledku čoho je jej vlastnícke a užívacie právo nezanedbateľne oklieštené. Dochádza

tým k porušovaniu jej vlastníckych práv a oprávnených záujmov, teoreticky i k potenciálnemu riziku
vzniku škody na jej motorovom vozidle núteným parkovanom na verejnom priestranstve. Je pritom
pravdou, že na druhej strane stojí vlastnícke právo protistrany k časti pozemku parc. č. 15/1 pri
hraniciach parcely vlastnícky patriacej navrhovateľke, ktoré ale tvorí len úzky, protistranou fakticky
nevyužiteľný pás pozemku. Obmedzenie protistrany v užívaní minimálnej časti jej pozemku občasným

prejazdom motorového vozidla navrhovateľky do nehnuteľnosti, je preto minimálne až zanedbateľné.
Ako správne v tomto smere uzavrel prvoinštančný súd, princíp proporcionality v danom prípade nebol
porušený, keďže právne účinky nariadeného neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú protistranu
neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah. Nemožnosť užívania garáže ako štandardnej
súčasti rodinného domu výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti, navrhovateľku v jej vlastníckych právach
obmedzuje významným spôsobom. Na druhej strane prejazd motorovým vozidlom navrhovateľkou cez

úzky pás nehnuteľnosti protistrany, predstavuje úplne zanedbateľné obmedzenie odvolateľky. V tejto
súvislosti nebolo možné opomenúť skutočnosť, že vyriešenie vecného bremena v danom prípade cestou
súdu, keďže podľa všetkého strany sa nedokážu mimosúdne dohodnúť, môže trvať aj niekoľko rokov,
čo tiež podporuje potrebu bezodkladne upraviť dané pomery.

37. Ďalšie odvolacie argumenty odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za
nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí
dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi/stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre
vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,
aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi/stranami konania. Odôvodnenie

rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka/strany
konania, ktorú nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty
účastníkov/strán konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04,
III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemusí
dať odpoveď na každú otázku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú

rozhodujúcivýznamprerozhodnutieoodvolaníalebosúnevyhnutnénadoplneniedôvodovrozhodnutia,
ktoré sa preskúmava (II. ÚS 78/05). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu odvolateľa zaoberajúcu
sa ďalšími okolnosťami prejednávanej veci, vzhľadom na uvedené závery už irelevantnú a nespôsobilú
ovplyvniť rozhodnutie, i s poukazom na princíp hospodárnosti konania (čl. 17 OSP), odvolací súd
nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

38. S poukazom na vyššie uvedené odvolacím súdom, v spojení s odôvodnením rozhodnutia súdom
prvej inštancie, po vyčerpaní relevantnej odvolacej argumentácie protistrany, po skonštatovaní že nebol
naplnený žiaden z uplatnených odvolacích dôvodov, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie ako vo výrokoch vecne správne (s výnimkou právoplatného výroku V.), s použitím ust. § 387

CSP potvrdil.

39.Vodvolacomkonaníplneúspešnejnavrhovateľkevznikolnároknanáhradutrovodvolaciehokonania
(v zmysle § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP), o ktorom v zmysle § 262
ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto

rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v takom prípade v zmysle §
262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Prípadná existencia dôvodov hodných osobitného
zreteľa v zmysle § 257 CSP, odôvodňujúca výnimočné nepriznanie náhrady trov úspešnej strane (či už
úplné alebo čiastočné), pritom v konaní nebola tvrdená, ani ju odvolací súd nezistil. Odvolací súd preto

priznal navrhovateľke plnú náhradu trov odvolacieho konania voči v odvolaní neúspešnej protistrane.

40. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v
ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu

so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor
môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V
dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem
skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).