Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. august 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6Tos/119/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2124012984
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 08. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2124012984.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov Mgr.
Pavla Macháča a JUDr. Rudolfa Botta, v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale
bytom A. D. E. XXX, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, o sťažnosti
odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 28.05.2025, č. k. 2PP/67/2024-77, na
neverejnom zasadnutí konanom dňa 05.08.2025 v Trnave takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného A. B. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trnava (ďalej len „okresný súd“) uznesením zo dňa 28.05.2025, č. k. 2PP/67/2024-77,
podľa § 66 ods. 1 písm. b) Trestného zákona zamietol návrh odsúdeného A. B. (ďalej len „odsúdený“) o
podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného
súdu Levice zo dňa 28.01.2015, sp. zn. 2T/90/2014, právoplatný dňa 28.01.2015 v spojení s uznesením

Okresného súdu Levice zo dňa 19.01.2021, sp. zn. 2T/90/2014 a uznesením Krajského súdu v Nitre zo
dňa 02.02.2021, č. k. 1Tos/11/2021-282, právoplatné dňa 02.02.2021.
Na základe vykonaného dokazovania dospel okresný súd k záveru, že u odsúdeného bola splnená
formálna podmienka na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, nebola však splnená
ani jedna materiálna podmienka.
Pokiaľ ide o prvú materiálnu podmienku okresný súd uviedol, že túto podmienku je možné vyhodnotiť

ako nesplnenú. Okresný súd pritom vychádzal z obsahu hodnotenia riaditeľa ÚVTOS Hrnčiarovce
nad Parnou, ktoré konštatovalo, že správanie odsúdeného počas výkonu trestu v ÚVTOS nebolo
vždy na požadovanej úrovni. Počas kontroly mal pozitívny výsledok na THC (tetrahydrocanabidiol –
účinná látka v marihuane, poznámka súdu) a Tramal (liek viazaný na lekársky predpis), ktorý nebol
odsúdenému lekárom predpísaný. Po vhodnej pedagogickej intervencii sa jeho správanie stabilizovalo
a ďalšie nedostatky neboli zaznamenané. Bol 5-krát disciplinárne odmenený, naposledy 07.02.2025

mimoriadnym povolením návštevy. Neabsolvoval žiadny rekvalifikačný kurz ani iné vzdelanie. Voľný čas
sa snaží využiť zmysluplne. Zapája sa do pracovných aktivít na oddiele. Pracovne zaradený bol krátko,
bol vyradený, nakoľko nezvládal technológiu práce.
Čo sa týka jeho sociálneho zázemia deti ani manželku nemá, od 18 rokov poberá invalidný dôchodok,
pracoval v zahraničí na stavbách (Rakúsko), v sklade (Holandsko) a pri zbere ovocia (Taliansko).
Uplatňuje sa voči nemu štandardný výchovný prístup so zameraním na dodržiavanie povinností

a zachovávanie ústavného poriadku. Ústav zapája odsúdeného do protitoxikomanickej osvety v rámci
jeho pracovných aktivít. Odsúdený však ku svojej trestnej činnosti má len formálne kritický vzťah.
Stanovené ciele ochranného programu zaobchádzania plní čiastočne a resocializačná prognóza je
menej priaznivá. Riziko recidívy je stredné. Je v diferenciačnej skupine „B“ („A“ je najlepšia a „C“ je
najhoršia, poznámka súdu). Odsúdený nariadené protitoxikomanické ochranné liečenie ambulantnou
formou doposiaľ nevykonal. Riaditeľ ÚVTOS jeho podmienečné prepustenie odporučil, avšak

s probačným dohľadom, obmedzením zákazu požívania alkoholických nápojov a iných návykovýchlátok. Toto hodnotenie sa nezmenilo pred rozhodnutím súdu napadnutým uznesením, čo potvrdil
zástupca ústavu na verejnom zasadnutí.
Pokiaľ ide o kriminálnu minulosť odsúdeného, tento bol doposiaľ 3-krát súdne trestaný. Raz Okresným

súdom v Hodoníně, Česká republika, a 2-krát na Slovensku. V Hodoníně bol odsúdený za ohrozovanie
pod vplyvom návykovej látky a na Slovensku Okresným súdom Levice 2-krát za drogovú trestnú činnosť.
Súčasne bolo vedené trestné stíhanie pre majetkovú trestnú činnosť a spáchal priestupky proti majetku.
Vprípadedruhejmateriálnejpodmienkyokresnýsúdkonštatoval,žetútonemožnohodnotiťakosplnenú,
nakoľko vzhľadom na výsledky prvej materiálnej podmienky len veľmi ťažko možno očakávať lepšie

správanie odsúdeného na slobode. Okresný súd bol toho názoru, že z kriminálnej minulosti odsúdeného
vyplýva zjavný sklon k drogovej trestnej činnosti alebo k súvisiacej trestnej činnosti. Odsúdenému bol
podmienečne odložený výkon trestu a napriek tomu počas skúšobnej doby spáchal totožný trestný čin,
okrem toho, že sa dopustil viacero priestupkov. Jeho resocializačná prognóza je menej priaznivá a riziko
recidívy je hodnotené ako stredné. Ani zhoršený zdravotný stav odsúdenému nezabránil užívaniu drog
a pritom si je odsúdený svojho problému so závislosťou na drogách plne vedomý, ale tento problém

ignoruje.
Po vyhlásení napadnutého uznesenia sa prokurátor vzdal práva podať sťažnosť, no odsúdený
zahlásil sťažnosť. Odsúdený zahlásenú sťažnosť písomne odôvodnil prostredníctvom obhajcu podaním
doručeným okresnému súdu dňa 26.06.2025.
V sťažnosti odsúdený namieta, že materiálne podmienky odsúdeného sa majú hodnotiť primárne

z jeho správania sa vo výkone trestu, pričom prvá je výlučne na toto obmedzená. Toto sa preukazuje
predovšetkým hodnotením riaditeľa ústavu, ktoré podmienečné prepustenie odsúdeného odporučil,
z čoho usudzuje, že napriek niektorým chybám v počiatočných fázach je táto podmienka polepšenia
sa odsúdeného z pohľadu ústavu splnená. Ďalej uvádza vo vzťahu k druhej materiálnej podmienke,
že táto sa má posudzovať súvahou všetkých relevantných okolností a špecifík odsúdeného, ktoré

demonštratívne vymenúva. Cieľom je prijať prognózu o tom, či odsúdený v prípade podmienečného
prepustenia bude viesť riadny život, alebo nie. Podľa názoru odsúdeného sa okresný súd v tejto časti
uspokojil v zásade odkazom na nesplnenie prvej materiálnej podmienky a splnenie druhej neskúmal
dostatočne. Podľa odsúdeného nebolo možné bez hlbšieho skúmania zistiť, či sa osobnosť odsúdeného
nemohla vplyvom doterajšieho výkonu trestu ovplyvniť natoľko, že sa už trestnej činnosti dopúšťať

nebude. Podľa neho okresný súd nezisťoval okolnosti následkom akých došlo v ÚVTOS k pozitívnemu
testovaniu na zakázané látky, ktoré sa do tela odsúdeného dostali. Neriešil tiež otázku, prečo toto nebolo
riešené disciplinárne. Odkazujúc na staršiu judikatúru zastával stanovisko, že súd mal preskúmateľne
ustáliť, či naozaj nemožno od odsúdeného očakávať, že ak bude podmienečne prepustený povedie
riadny život. Na záver znovu zdôraznil, že ÚVTOS, ktorý má príslušných odborníkov na príslušné

relevantné vedné disciplíny, ktorí to dokážu posúdiť, jeho podmienečné prepustenie odporučil. Preto
sťažnostnému súdu navrhol napadnuté uznesenie okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie
konanie a rozhodnutie.
Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku, pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a

b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Podľa § 193 ods. 1 Trestného poriadku, nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak
a) nie je prípustná,
b) bola podaná oneskorene, neoprávnenou osobou, osobou, ktorá sa jej výslovne vzdala alebo ktorá
znovu podala sťažnosť, ktorú už predtým výslovne vzala späť, alebo

c) nie je dôvodná.
Krajský súd ako nadriadený orgán na základe riadne a včas podanej sťažnosti na to oprávnenou osobou,
podľa § 192 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného poriadku preskúmal správnosť výroku napadnutého
uznesenia, proti ktorému podal odsúdený sťažnosť, ako aj konanie tomuto výroku predchádzajúce a
dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Ako okresný súd správne uviedol podmienečné prepustenie v prípade odsúdeného sa riadi § 66
ods. 1 písm. b) Trestného zákona, z ktorého vyplýva 1 formálna a 2 materiálne podmienky, ktoré
sú predpokladom podmienečného prepustenia. V prvom rade je formálna podmienka, ktorá vyžaduje
vykonanie zákonom predpísanej dĺžky trestu odňatia slobody z celkovo uloženej dĺžky trestu odňatia
slobody.Ďalejsavšakvyžadujesplneniemateriálnychpodmienok,ktoréokresnýsúdriadnymspôsobom

skúmal a dospel k správnym záverom o ich nesplnení v prípade osoby odsúdeného.
Pokiaľ ide o splnenie formálnej podmienky na podmienečné prepustenie, okresný súd správne
skonštatoval, že odsúdený už vykonal potrebnú časť z výmery postupne uložených trestov odňatia
slobody podľa § 66 ods. 3 Trestného zákona (3/4-iny z 5 ročného trestu a 2/3-iny z 3 ročného trestu)ku dňu 08.09.2024. Teda v čase podania návrhu odsúdený splnil formálnu podmienku na podmienečné
prepustenie.
Čo sa týka materiálnych podmienok, ktoré okresný súd vyhodnotil v napadnutom uznesení pre

odsúdeného nevýhodne, krajský súd v prvom rade konštatuje, že okresný súd postupoval správne,
keď nariadil verejné zasadnutie potom, ako bolo jeho predchádzajúce rozhodnutiu z procesných
dôvodov krajským súdom zrušené a vypočul na ňom odsúdeného a vykonal potrebné dôkazy na svoje
rozhodnutie. Krajský súd sa stotožňuje s rozsahom dokazovania, ktoré okresný súd vykonal a považuje
postup okresného súdu celkovo za správny a zákonný. Krajský súd v ostatnom rozhodnutí okresnému

súdu vytkol, že obhajca nebol prítomný na verejnom zasadnutí. Nakoľko tentokrát sudca dotazoval
odsúdeného, či súhlasí s vykonaním verejného zasadnutia bez prítomnosti obhajcu, ktorý súhlas udelil,
procesné podmienky na vykonanie verejného zasadnutia splnené boli.
Krajský súd považuje za potrebné rozvinúť materiálne podmienky podmienečného prepustenia z výkonu
trestuodňatiaslobody.Tietovyplývajúrovnakoakoformálnapodmienkaz§66 ods.1Trestnéhozákona.
Prvou je, že odsúdený plnením si svojich povinností a svojim správaním vo výkone trestu preukáže

polepšenie. Druhou je, že od odsúdeného možno očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Vo
všeobecnosti s poukazom na funkcie trestného práva a ukladania trestu možno tieto podmienky inými
slovami popísať aj tak, že podmienkou na podmienečné prepustenie je, že uložený trest u odsúdeného
naplnil svoj účel, teda, že už doteraz vykonaná časť trestu priniesla tie výsledky u odsúdeného, ktoré mal
celkový jemu uložený trest priniesť spoločnosti. Krajský súd však dospel k záveru, v zhode s okresným

súdom, že u odsúdeného tento predpoklad doposiaľ naplnený nebol.
Krajský súd sa teda plne stotožnil so skutkovými zisteniami a právnymi závermi okresného súdu, pokiaľ
ide o nesplnenie materiálnych podmienok pre podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu
odňatia slobody, na ktoré preto plne odkazuje bez nutnosti ich znovu podrobne opakovať vo svojom
sťažnostnom uznesení.

Odôvodnenie uznesenia prvostupňového a druhostupňového súdu nemožno posudzovať izolovane,
keďže z hľadiska predmetu tvoria jeden celok (obdobne pozri rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp. zn.
I. ÚS 336/2016).
Ústavný súd pri posudzovaní dodržiavania ústavno-procesných princípov orgánmi verejnej moci pri
rozhodovaní a rozhodnutí o osobnej slobode fyzickej osoby vychádza z toho, že na rozhodnutie vydané

na rôznych inštitúciách je potrebné vzhliadať ako na jeden celok (obdobne pozri rozhodnutie Ústavného
súdu SR. sp. zn. III.ÚS 447/2016).
Krajský súd je tiež toho názoru, že súvahou všetkých okolností týkajúcich sa spávania odsúdeného,
ako sú uvedené v hodnotení riaditeľa ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, jeho kriminálnej minulosti
a okolnosťami jeho trestnej činnosti a jej vzájomným súvisom s jeho problémami s návykovými látkami

a s tým súvisiacim incidentom s pozitívnym testom, nie je možné dospieť k inému záveru, ako k záveru,
že odsúdený nespĺňa potrebné predpoklady na podmienečné prepustenie, kvôli čomu jeho návrhu nie
je možné vyhovieť.
Odsúdený svoj výkon trestu začínal v ÚVTOS Nitra odkiaľ bol opakovane presunutý do ÚVTOS
Bratislava z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu. Neskôr bol premiestnený do ÚVTOS Želiezovce

a potom ÚVTOS Ružomberok, počas pobytu v ktorom mu príslušný súd povolil preradenie do ÚVTOS
s minimálnym stupňom stráženia (dovtedy bol v strednom stupni stráženia, pozn. súdu). Dovtedy
disciplinárne riešený nebol a jeho správanie bolo na požadovanej úrovni, hoci porušil v jednom
prípade zákaz fajčenia mimo vyhradených miest. Konflikty nevyvolával, chodil riadne ustrojený, hygienu
dodržiaval a v osobných veciach udržiaval poriadok. Potom, čo bol však premiestnený do ÚVTOS

Hrnčiarovce nad Parnou v nadväznosti na rozhodnutie Okresného súdu Ružomberok, jeho správanie
už nebolo vždy na požadovanej úrovni a pri testovaní mu vyšiel pozitívny výsledok na THC a liek
Tramal, ktorý mu nebol lekárom predpísaný. Následne sa jeho správanie zase po intervencii ÚVTOS
stabilizovalo.
Disciplinárny trest nemá vykázaný. Z hodnotenia vyplýva, že odsúdený má ku svojej trestnej činnosti

len formálne kritický postoj. Resocializačná prognóza odsúdeného je podľa hodnotenia menej priaznivá
a riziko recidívy je ohodnotené ako stredné, čo vyplýva aj z kriminálnej minulosti odsúdeného, kedy
podmienečné tresty uložené súdom v SR a ČR neviedli k požadovanej resocializácii ani nenaplnili
úlohu prevencie pred páchaním ďalšej trestnej činnosti (tzv. individuálna prevencia), nakoľko sa
odsúdený dopustil ďalšej, ešte k tomu totožnej trestnej činnosti, z výkonu trestu za ktorú chce teraz byť

podmienečne prepustený.
Odsúdený má relatívne slušné rodinné zázemie, rodičov a dvoch súrodencov, s ktorými má kladný vzťah
a udržiava s nimi aktívny kontakt.Odsúdený bol pracovne zaradený, ale vyradený z dôvodu zmeny stupňa stráženia ako aj pri druhom
pracovisku pre nezvládanie technológie, čo krajský súd aj vzhľadom na postihnutie, pre ktoré odsúdený
poberá invalidný dôchodok hodnotí kladne, ako aj jeho záujem o sedenia anonymných alkoholikov,

ktorých sa zúčastnil a jeho celkové pozitívne aktivity v rámci skupinových foriem práce, zmysluplné
trávenievoľnéhočasuaplneniepríkazovapokynovpríslušníkovajehostabilizáciasprávaniaapozitívny
kontakt s rodinou.
Napriek tomu sa krajský súd stotožnil s názorom okresného súdu, že súvaha skutočností, ktoré
možno vyhodnotiť v neprospech odsúdeného prevažuje a je tak zásadného charakteru, že v kontexte

všetkých okolností musí viesť nevyhnutne k záveru, že podmienečné prepustenie odsúdeného do úvahy
neprichádza.
Týmito negatívnymi skutočnosťami sú predovšetkým pozitívny test na THC a liek Tramal, ktorý nemal
odsúdený v tom čase lekárom predpísaný. Samo o sebe by mohlo v podstate ísť o závažné osobné
zlyhanie odsúdeného vo výkone trestu, ktorý bol odmenený rozhodnutím Okresného súdu Ružomberok,
ktorý mu povolil preradenie do ÚVTOS s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko si predtým trest

vykonával v ústavoch so stredným stupňom stráženia. Krajský súd túto skutočnosť však hodnotí o to
závažnejšie vzhľadom na osobu odsúdeného, ktorá vykazuje znaky problémov resp. možnej závislosti
na návykových príp. omamných látkach. Odsúdený sa opakovane dopúšťal drogovej trestnej činnosti.
Potom, čo mu prvýkrát bola daná podmienka, túto nevyužil a dopustil sa počas nej ešte závažnejšej tej
istej drogovej trestnej činnosti a okrem toho spáchal aj v susednom Česku trestný čin ohrozovania pod

vplyvom návykovej látky. Ak okresný súd hovorí teda o špeciálnej recidíve vo vzťahu k drogovej trestnej
činnosti resp. žeby všetka jeho trestná činnosť v zásade súvisela s drogami, tento záver krajský súd musí
potvrdiť. Odsúdenému bolo uložené preto aj ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou,
ktoré by mu mohlo zásadne pomôcť sa s týmto jeho problémom vysporiadať. Napriek tomu, že odsúdený
sa zúčastnil sedení anonymných alkoholikov, toto ochranné liečenie doposiaľ neabsolvoval. Krajský

súd preto poukazuje na to, že THC, ktorý je účinnou látkou marihuany, ktorú odsúdený v roku 2014
predával v Leviciach spolu s pervitínom, je teda zase látka, s ktorou má odsúdený skúsenosti z minulosti.
Namiesto toho, aby výkonom trestu teda nadobudol kritický postoj ku svojej skúsenosti s touto látkou,
pričom vo výkone trestu mal možnosti sa s problematikou návykových látok oboznámiť nielen pri
sedení anonymných alkoholikov, ale koniec koncov aj prípadným kontaktom s inými odsúdenými a na

protitoxikomanickom liečení, ktoré ale neabsolvoval, sa odsúdený napriek tomu, že je v ÚVTOS-e, kde
istotne nie je ľahké sa dostať k návykovej látke, dostal do starých koľají a túto si obstaral a požil. K tomu
pridalešteďalšiulátku,ato,akosúdzverejnedostupnýchzdrojovzistilliečivoTramadol,ktoréjeúčinnou
látkou lieku Tramal, pričom ide o liečivo určené na liečbu strednej a ťažkej bolesti, ide teda o omamnú
látku, ktorá nesprávnym užívaním v kombinácií so sedatívami môže viesť k nebezpečiu až smrti. Tieto

látky odsúdený užil dokonca napriek tomu, že je zdravotne postihnutý a má teda už aj tak zlý zdravotný
stav, pričom súd poukazuje na to, že v minulosti musel byť vo výkone trestu hospitalizovaný a preložený
do ÚVTOS Bratislava zo zdravotných dôvodov.
Krajský súd ďalej zdôrazňuje, že odsúdený si toho času odpykáva trest za pokračovací zločin, ktorý
mu bol uložený ešte rozsudkom Okresného súdu Levice v roku 2015, kedy mu bol tento podmienečne

odložený. Potom sa ale počas skúšobnej doby dopustil odsúdený obzvlášť závažného zločinu toho
istého charakteru, trest za ktorý vykonal. Počas toho mu ale bol nariadený výkon podmienečne
odloženého trestu. Z tohto teraz chce de-facto byť odsúdený podmienečne prepustený. Odsúdený
však mal už šancu preukázať, že svoje správanie napravil a bude viesť riadny život v skúšobnej
dobe podmienečne odloženého výkonu uloženého trestu. Táto šanca zo strany odsúdeného, ale ostala

nevyužitá nakoľko páchal priestupky a následne aj prečin v Česku a obzvlášť závažný zločin na
Slovensku, odsúdený teda recidivoval a to dokonca v skúšobnej dobe a riadny život neviedol.
Od odsúdeného by súdy očakávali po rokoch výkonu trestu, ak to s polepšením myslí vážne, že sa bude
vzorne správať. Napriek tomu sa odsúdený vo výkone trestu rozhodol zaobstarať si omamný liek viazaný
na lekársky predpis a požil tento a tiež si obstaral nelegálnu drogu – THC, zrejme požitím marihuany.

Krajský súd sa preto nestotožňuje s námietkou odsúdeného, že by išlo u neho len o chyby v počiatočnej
fáze výkonu trestu. To sa možno týka porušenia zákazu fajčiť okrem vymedzených miest. Ale odsúdený
v čase, kedy došiel do ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, kde sa mu test počas jeho výkonu trestu tam
vykonal, už vykonal značnú časť výkonu trestu vo viacerých ÚVTOS-och, teda o pravidlách už vedomosť
mal a výkon trestu už poznal. O štartovacích ťažkostiach preto hovoriť nemožno. Ide skôr o dôkaz toho,

že hoci správanie odsúdeného v ÚVTOS-och stredného stupňa stráženia bolo bez problémov podľa
hodnotenia, po príchode do ústavu s minimálnym stupňom stráženia jeho správanie už nebolo vždy na
požadovanej úrovni. Výkon trestu v lepších podmienkach teda paradoxne zdanlivo má opačný účinok,
než motiváciu odsúdeného k ďalším pokrokom v resocializácii.Ku svojej trestnej činnosti má odsúdený navyše len formálne kritický postoj, čo svedčí o tom, že
v skutočnosti nepochopil naplno ešte podstatu toho, prečo jeho konanie je spoločensky nebezpečné
a neakceptovateľné.

Tieto skutočnosti vo svojom súhrne viedli tak okresný ako aj krajský súd k záveru, že nemožno
konštatovať, že by sa odsúdený bol polepšil vplyvom výkonu trestu a už vôbec nemožno preto
predpokladať, že by v prípade podmienečného prepustenia na slobodu už viedol riadny život, teda
nedopúšťal sa drogovej trestnej činnosti.
Tento záver napokon do istej miery potvrdzuje sám odsúdený, ktorý na súde vypovedal, že už by aj chcel

ísťdomovzarodinou,žeužmuajstačilo.Anisámtedanetvrdil,žebysabolpolepšil,žesiuvedomilsvoje
zlyhanie pri páchaní trestnej činnosti, že sa kriticky nad tým zamyslel, že svoj skutok ľutuje a rozhodol sa,
že už bude robiť všetko pre to, aby viedol riadny život. Tiež nedal súdu žiadnu prognózu, z ktorej by súd
mohol usudzovať, že bude svoj problém so závislosťou na návykových a omamných látkach v prípade
podmienečného prepustenia riešiť napr. formou liečenia. Taktiež súdu nepreukázal akým spôsobom sa
chceuživiť,abynebolvedenýktomupáchaťmajetkovúprotiprávnučinnosť,sktorouvúrovnipriestupkov

mátiežskúsenosti.Odsúdenýmalmožnosťvovzťahuktýmtootázkam,ktorýmsasúdvenovalpririešení
otázky, či môže predpokladať vedenie riadneho života v prípade podmienečného prepustenia, navrhnúť
dôkazy, čo ale odsúdený neučinil. A ak namieta, že súd neskúmal to, ako sa THC a Tramadol dostal do
jeho tela predtým ako bol testovaný v ÚVTOS, musí krajský súd zdôrazniť, že odsúdený nemal na konci
verejného zasadnutia žiadne návrhy na doplnenie dokazovania a ani nevzniesol žiadne námietky voči

hodnoteniu riaditeľa ÚVTOS, keď bolo toto ako dôkaz vykonané.
Krajský súd nesúhlasí s názorom odsúdeného, že by okresný súd nebol podrobne a v súvahe všetkých
relevantných okolností skúmal druhú materiálnu podmienku. Bez ohľadu na to, že vzhľadom na zjavné
nesplnenie prvej materiálnej podmienky prípadný záver v tomto smere by nijako nebol spôsobilý
ovplyvniť záver okresného súdu o zamietnutí návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie,

musí krajský súd skonštatovať, že okresný súd zhodnotil, hoci stručnejšie, že to bola súvislosť
trestných činností, ktorej sa odsúdený opakovane dopúšťal k drogám v súvahe s jeho hodnotením
resocializácie a rizika recidívy a to, že predchádzajúce podmienečné tresty nemali na odsúdeného
pozitívny resocializačný efekt, ktoré viedli okresný súd k záveru, že od odsúdeného riadny život
v prípade podmienečného prepustenia nemožno očakávať. S takýmto hodnotením sa, ako je aj

vyššie uvedené, stotožnil aj krajský súd. Napriek tomu krajský súd dopĺňa, že ako zásadne podstatné
k záverom okresného súdu aj vo vzťahu k druhej materiálnej podmienke považuje za osobitne potrebné
zdôrazniť incident zisteného THC a Tramadolu v tele odsúdeného ako dôkazom toho, že odsúdený
stále má potrebu obstarávať si nelegálne látky a dokonca aj lieky viazané na lekársky predpis, ktoré mu
lekár nepredpísal a tieto požívať, čo nie je stotožniteľné s vedením riadneho života. Ak sa odsúdený

takto správa vo výkone trestu, kde je to vzhľadom na okolnosti ešte oveľa závažnejší problém, kde teda
mu hrozí postih, a kde je monitorovaný oveľa viac, než by bol aj v prípade, ak by podmienečne bol
prepustený a bol by mu uložený probačný dohľad, a ani tak nie je odradený sa takto správať, krajský súd
má za to, že pravdepodobnosť, že by sa takto nesprával aj po podmienečnom prepustení na slobodu
nedosahuje kvalitu potrebnú na vyslovenie, že je možné očakávať od odsúdeného, že povedie riadny

život v zmysle § 66 ods. 1 Trestného zákona.
Záverom krajský súd uvádza na námietku odsúdeného, že patrí do kompetencie súdu v zmysle §
66 ods. 1 Trestného zákona postupom podľa § 415 ods. 1 Trestného poriadku konať a rozhodovať
o podmienečnom prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, nie riaditeľovi ÚVTOS,
vktoromodsúdenýtrestvykonáva.Odporúčanieriaditeľamálento,čosavnázvenesie,tedaodporúčací

charakter pre súd. Posúdenie právnych otázok – formálnej a materiálnej podmienky na podmienečné
prepustenie – plynúcich z § 66 ods. 1 Trestného zákona je posúdením právnym, pričom hodnotenie
riaditeľa ÚVTOS je skutkovým zistením na toto posúdenie značne relevantným, ale nie záväzným. Ide
teda o dôkaz, ktorý súd v tomto vykonávacom trestnom konaní vykoná a posúdi v zmysle zásady
voľného hodnotenia dôkazov samostatne a vo vzájomnej súvislosti s inými dôkazmi v súlade s § 2

ods. 12 Trestného poriadku a svoje rozhodnutie opreté o takto zistený skutkový stav náležite odôvodní,
pričom zohľadní tak ako odsúdený cituje judikatúru Najvyššieho súdu Československa všetky okolnosti
a neprisúdi určitej okolnosti ako napr. spoločenskej závažnosti trestného činu, za ktorý bol odsúdený
uznaný vinným nenáležite vysokú alebo nízku hodnotu na svoje rozhodnutie, ale hodnotu rovnakú ako
každému inému dôkazu, bez ohľadu na to, kto dôkaz obstaral alebo navrhol. Krajský súd v hodnotení

dôkazov okresného súdu nezistil žiadne porušenie § 2 ods. 12 Trestného poriadku a túto námietku
odsúdeného preto považuje za nedôvodnú.
Odsúdený teda nespĺňa ani jednu materiálnu podmienku na podmienečné prepustenie. Vzhľadom
k tomu krajský súd považoval závery okresného súdu o tom, že odsúdený nespĺňa zákonné podmienkypodľa § 66 ods. 1 písm. b) Trestného zákona na podmienečné prepustenie za správne a zákonné
a dospel k rovnakému záveru.
Keďže krajský súd nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zrušenie, resp. zmenu

napadnutého uznesenia, sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.