Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. júl 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/125/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2616202122
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 07. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Vanková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2616202122.4

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľuboslava Vanková a sudcov:
Mgr. Jozef Mačej a Mgr. Matúš Staríček v právnej veci žalobkyne: A. B., narodená XX.X.XXXX, bytom
C. XX/XX, D., zastúpená: Advokátska kancelária Kurucová, s.r.o., so sídlom Hurbanova 486/2, Senica,
proti žalovanému: B. E., narodený XX.X.XXXX, bytom F. XX, zastúpený: JUDr. Juraj Gábriš, advokát, so
sídlom Koceľová 17, Bratislava, o určenie vecí do dedičstva, o odvolaniach proti rozsudku Okresného

súdu Senica č. k. 11C/74/2016-353 zo dňa 5. júna 2024 žalobkyne vo výroku II. a žalovaného vo výroku
I., takto

r o z h o d o l :

I.OdvolacísúdodvolaniežalovanéhoprotirozsudkusúduprvejinštancievovýrokuI.ozamietnutížaloby
o d m i e t a.

II. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. o náhrade trov konania potvrdzuje p o t

v r d z u j e.

III. Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov tohto odvolacieho konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. rozhodol, že
žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom o výške tejto

náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením.

2. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou ustanovení § 137 písm. c), §
255, § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

3. Súd prvej inštancie z výsledkov vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil

ten záver, že predmetnom konania je určenie že nehnuteľnosti v k. ú. F., zapísané na LV č. XXX,
parcely reg. „C“, a to garáž postavená na parcele č. 92/5 a hospodárska budova postavená na parcele
č. 92/6 v celosti (sporné nehnuteľnosti) patria do dedičstva po nebohej poručiteľke B. G. B., zomretej
XX.XX.XXXX. V danej veci po nebohej B. G. B. boli dvaja dedičia, a to žalobkyňa A. B. a jej brat, t. č.
nebohý H. B.. H. B. ešte za života zomrel a jeho súčasným právnym nástupcom je žalovaný. O jeho
vstupe do konania bolo právoplatne rozhodnuté súdom. Žalobkyňa A. B. už ako jediná žijúca dedička

medzičasom previedla sporné nehnuteľnosti tretej osobe (I. J. K.), ktorá v danom spore nie je stranou
sporu napriek skutočnosti, že by ňou mala byť. Z uvedeného dôvodu je v danej veci nedostatok vecnej
legitimácie, čo bol dôvod na zamietnutie žaloby. Ďalším dôvodom na zamietnutie žaloby bol nedostatok
naliehavého právneho záujmu, nakoľko akýmkoľvek súdnym rozhodnutím v tejto veci sa postavenie
strán sporu nezmení, pretože sporné nehnuteľnosti boli medzičasom riadne prededené, a to uznesením
Okresného súdu Senica č. k. 10 D/85/2019, Dnot 149/2019 zo dňa 16.10.2019, ktoré nadobudlo

právoplatnosť dňa 16.10.2019, na základe ktorého rozhodnutia sa stala ich výlučnou vlastníčkou jediná
žijúca dedička, a to A. B. (žalobkyňa). Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie žalobu zamietol.4. Súd prvej inštancie žalovanému, ktorý mal v konaní úspech, priznal náhradu trov konania v rozsahu
100 %.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku II. o náhrade trov konania podala odvolanie žalobkyňa.
V odvolaní uviedla, že súd prvej .inštancie nesprávne právne posúdil vec, rozhodnutie súdu o trovách
konania je nespravodlivé a nezohľadňuje dôvody hodné osobitného zreteľa tak, ako to má na mysli
ustanovenie § 257 Civilného sporového poriadku. Vzhľadom k tomu, že v merite veci bola úspešná

nielen v pôvodnom prvostupňovom konaní, ale aj na odvolacom súde, po povolení obnovy konania
bola v právnej neistote, ako bude s jej majetkom naložené, keďže riadne prebehlo i dedičské konanie.
Preto na podanej žalobe trvala, nakoľko ani obnovou konania sa nezistili nové skutočnosti, ktoré
by boli spôsobilé zmeniť výrok v merite veci. Zmeny v osobe žalovaného nemohla ovplyvniť a ani
za tieto nemôže niesť zodpovednosť v podobe úhrady trov konania. Skutočnosť, že prišlo k dvom
úmrtiam na strane žalovaného, ktoré nezavinila, možno považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa

pre nepriznanie náhrady trov konania žiadnej zo strán podľa ustanovenia § 257 Civilného sporového
poriadku. Tento záver má racionálny základ a je preto legitímny a z ústavného hľadiska akceptovateľný.
Súd prvej inštancie len formálne rozhodol a žalobu zamietol z procesného hľadiska bez toho, aby skúmal
podmienkyprepriznanietrovkonania.Žalobkyňanavrhla,abyodvolacísúdrozsudokvčastitrovkonania
zmenil a priznal jej právo na náhradu trov konania, alternatívne, aby rozhodol, že stranám sa nárok na

náhradu trov konania nepriznáva.

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku I. vo veci samej o zamietnutí žaloby podal odvolanie
žalovaný z dôvodov podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b), f), h) Civilného sporového poriadku.
V odvolaní žalovaný najskôr popisoval stav predchádzajúcich konaní pred vydaním napadnutého

rozsudku. Žalovaný v odvolaní ďalej uviedol, že súd prvej inštancie svojim procesným postupom
znemožnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces. Napadnutý rozsudok je absolútne chaoticky odôvodnený, mätúco znejú jednotlivé uvádzané
dôkazy, ktoré si vzájomne odporujú a sú v rozpore s vyneseným rozsudkom, odôvodnenie je
absolútne neprehľadné. Za absolútne zmätočný považoval žalovaný bod 22. rozsudku a obdobne

bol nepochopiteľný aj text bodu 25. odôvodnenia rozsudku. Žalovaný zastával názor, že súd prvej
inštancie chtiac sa zbaviť zodpovednosti za svoje pochybenia pri vydaní pôvodného rozsudku, č. k.
11C/74/2016-54 zo dňa 6.12.2016, v ktorom v rozpore s realitou rozhodol o tom, že žalobe žalobkyni
napriek tomu, že veci uvedené v návrhu žaloby do dedičstva nepatrili, nakoľko tieto boli vo výlučnom
vlastníctve žalovaného H. B., vydal po povolení obnovy konania rozsudok, ktorý i tak neprehľadné

konanie vo veci samej ešte viac zneprehľadnil. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom odkázal
žalovaného, aby pochybenia súdu v doterajších konaniach riešil osobitnou žalobou.

7. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa. Vo vyjadrení uviedla, že súčasný žalovaný nie je
pasívne legitimovaný, lebo ako závetný dedič nemá žiadny právny nárok na predmetné nehnuteľnosti

- garáž a hospodárska budova, tieto mu I. F. závetom nemohol a ani neodkázal. Nemá žiadny právny
záujem na takomto určení. Súd mal konanie zastaviť, nakoľko žalovaný nebol zákonný dedič po I.
F. a teda nemal vstúpiť do konania na strane žalovaného. Keďže súčasný žalovaný nie je pasívne
legitimovaný, súd nemohol žalobe vyhovieť, keďže nie je možné nedostatok pasívnej legitimácie
konvalidovať. Pôvodná žaloba však bola podaná zákonne a vecne správne a bez jej zavinenia prišlo k

takým procesným a skutkovým okolnostiam, ktoré žalobkyňa nevedela a nemohla ovplyvniť. Konanie
trvalo dlho z dôvodov niekoľkých úmrtí na strane žalovaného. Situácia na strane žalovaného sa
od podania žaloby zmenila bez jej zavinenia a v súčasnej situácii, kedy po úmrtí prechádzajúcich
žalovaných vstúpil do konania B. E., jeho pasívna legitimácia neexistuje. Súd prvej inštancie procesne
pochybil, ak rozhodol o jeho vstupe do konania, keďže B. E. sa stal závetným dediča pozemku bez

právneho nároku a titulu na stavby. Súd prvej inštancie mal správne konanie zastaviť. V merite veci bola
žalobkyňa úspešná nielen v pôvodnom prvostupňovom konaní, ale aj na odvolacom súde. Vzhľadom na
uvedené skutočnosti má žalobkyňa za to, že pôvodná žaloba bola podaná dôvodne, správne a zákonne.

8. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný. Vo vyjadrení uviedol, že odmieta tvrdenie žalobkyne,

že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec a ani argumentáciu, že rozhodnutie súdu je
nespravodlivé a nezohľadňuje dôvody hodné osobitého zreteľa. Žalobkyňa neuviedla žiadny relevantný
dôkaz pre uplatnenie ustanovenia § 257 Civilného sporového poriadku. Žalovaný odmieta argumentáciu
žalobkyne o jej úspešnosti v pôvodnom konaní, kde mala vraj plný úspech a tvrdení, že zmeny vosobe žalovaného ona nezavinila. Nový rozsudok, ktorým bola povolená obnova konania, ako i v novom
rozsudku o zamietnutí pôvodnej žaloby žalobkyne o určenie veci patriacich do dedičstva sa preukázali
právneskutočnosti,ktorévplnomrozsahuodhaliliklamstvážalobkyneuvedenévpôvodnejžalobeotom,

kto bol vlastníkom sporných nehnuteľností. Žalovaný je nútený trovy konania v právnej veci 6C/38/2018
o určenie veci patriacich do dedičstva vymáhať od žalobkyne cestou súdneho exekútora. Tieto exekúcie
boli aj dôvodom, prečo žalobkyňa previedla nadobudnuté nehnuteľnosti po zistení, že žalobca podal
návrh na obnovu konania v konaní 11C/74/2016, vlastníctvo kúpnou zmluvou s dohodou o zriadení
vecného bremena doživotného užívania špekulatívne na I. J. K.. Žalobkyňa fiktívne predala sporné

nehnuteľnosti interventovi najmä s cieľom vyhnúť sa exekučným konaniam vedeným proti jej osobe.

9. K vyjadreniu žalobkyne k odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalovaný. Vo vyjadrení uviedol, že
žalobkyňa počas celého konania spolu so svojou právnou zástupkyňou sústavne klamali súdu a
prekrúcali právne skutočnosti, ktoré osvedčovali vlastníctvo H. B., čo malo za dôsledok, že Okresný
súd Senica vydal rozsudok 11C /74/2016 a tento rozsudok potvrdil Krajský súd Trnava v rozpore so

všetkými dôkazmi a právnymi skutočnosťami, čo sa potvrdilo aj vydaním rozsudku Okresného súdu
Senica vo veci o obnovu konania, ktorým bola povolená obnova konania, č. k. 7C/31/2019 – 145.
Žalovaný vyvracia tvrdenia žalobkyne, že bez akýchkoľvek pochybností bolo preukázané, že H. B.
nenadobudol žiadnym spôsobom vlastnícke právo k predmetným stavbám, ktoré nezmyselne tvrdí
žalobkyňa a jej právna zástupkyňa, že tieto vlastnila v čase smrti jej matka. Tomuto tvrdeniu žalobkyne

pri dôkazoch žalovaného chýba elementárna logika. Celú vec mal riešiť Okresný súd Senica tak,
že ním vydaný rozsudok č. k. 11C/74/2016-353 zo dňa 5. júna 2024 mal odstrániť protiprávny stav,
ktorý svojim pôvodným rozsudkom, č. k. 11C/74/2016-54 zo dňa 6.12.2016 zapríčinil, že žalobkyňa v
rozpore zo zákonom nadobudla nehnuteľnosti žalovaného, ktoré boli v jeho výlučnom vlastníctve. Tieto
skutočnosti osvedčil rozsudok OS Senica, ktorý povolil obnovu konania z dôvodov tam uvedených.

Toto pochybenie súdu spôsobilo, že žalobkyňa využila nezákonné nadobudnutie nehnuteľností, ktoré
okamžite previedla do vlastníctva na I. J. K. napriek tomu, že jej v tom bránili viaceré exekúcie, aby
takýto prevod vlastníctva vykonala. Ochranu tohto podvodného prevodu nehnuteľností si žalobkyňa
poistila zápisom ťarchy do LV kupujúceho, a to právom doživotného užívania predaných nehnuteľností.
Je zjavné, že žalobkyňa absolútne nepochopila stanovisko žalovaného v odvolaní, čo jej však pri jej

nepochopení právnej skutočnosti nebráni obviniť žalovaného zo zavádzania. Ak niekto zavádzal súd
počas všetkých nariadených pojednávaní a písomných vyjadrení, tak to bola vždy žalobkyňa a jej právna
zástupkyňa, čo osvedčuje celý rad dôkazov uvedených žalovaným dohľadateľných v súdnom spise.
Žalovaný v celom rozsahu odmieta tvrdenia, nakoľko tieto sú v rozpore s reálne zistenými právnymi
skutočnosťami a nezakladajú sa na pravde, čo bolo preukázané ako v konaní o obnove konania, tak i

v konaní, kde súd zamietol žalobu žalobkyne.

10. K vyjadreniu žalovaného k odvolaniu žalobkyne sa vyjadrila žalobkyňa. Vo vyjadrení uviedla, že
žalovaný nie je v konaní pasívne legitimovaný a nemá ani nárok na náhradu trov konania. Nie je pravdivé
tvrdenie žalovaného, že jej zaplatil trovy pôvodného konania. Nie je pravdou, že by garáž a hospodársku

budovu previedla na pána K., aby sa vyhla úhrade trov konania, na ktorú bola zaviazaná rozsudkom
OS Senica č. k. 6C38/2018. Žalobu voči pôvodnému žalovanému nemožno považovať za zmätočnú
a nevykonateľnú, keďže nielen okresný súd, ale aj krajský súd žalobe vyhoveli najmä preto, že sám
pôvodne žalovaný H. B. vo svojich vyjadreniach tvrdil, že obe stavby sa nachádzali na pozemku, ktorý
mu matka darovala s tým, že spolu s pozemkom mu darovala i stavby a v druhom vyjadrení tvrdil, že tieto

stavby užíval a vlastnícke právo vydržal. Preto je rozhodnutie súdu o trovách konania nespravodlivé a
nezohľadňuje dôvody hodné osobitného zreteľ.

11. K vyjadreniu žalobkyne k vyjadreniu žalovaného k odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný. Vo
vyjadrení uviedol, že Okresný súd Senica uznesením č. k. 11C/74/2016–285 zo dňa 13.02.2024

rozhodol, že súd pokračuje v konaní s dedičom žalovaného: B. E. C. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F.
L. XX. Od tohto rozhodnutia súdu boli súdom nariadené dve pojednávania, a to 26.3.2024 a 5.6.2024,
ani na jednom z nariadených pojednávaní žalobkyňa nenamietala údajnú skutočnosť, že žalovaný B. E.
ako závetný dedič nie je v konaní pasívne legitimovaný. Toto svoje tvrdenie nenamietala ani vo svojej
záverečnej reči na nariadenom pojednávaní konanom dňa 5.6.2024. Žalovaný preto tento argument

žalobkyne odmieta ako nedôvodný a účelový, uplatnený až po ukončení dokazovania vo veci samej
a vynesení rozsudku. I. K. osobne rokoval s I. F., ako i jeho právnym zástupcom, ktorého osobne
navštívil v jeho kancelárii v Bratislave o možnosti odkúpenia stavieb, ktoré mal už v tom čase I. K.
na liste vlastníctva na základe kúpnej zmluvy od žalobkyni. Dôvodom jeho záujmu bola obava, že poobnovení konania vo veci súd rozhodne v prospech žalovaného. I. K. mal záujem o kúpu napriek tomu,
že bol vlastníkom stavieb. Ako protiplnenie požadoval od žalovaného po vyplatení „kúpnej ceny“, aby
žalobca stiahol návrh na obnovu konania. Z tvrdení uvedených žalobkyňou vyplýva poznanie, že buď

žalovaná sústavnými klamstvami a prekrúcaním právnych skutočností sleduje zneprehľadnenie celého
konania, alebo jej absolútne nepochopenie preukázaných dôkazov v konaní, ako i príslušných právnych
predpisov týkajúcich sa katastrálneho konania. Žalovaný očakáva, že odvolací súd podrobne preskúma
celý predmet sporu a vydá rozsudok, ktorý bude vychádzať z reálne zistených dôkazov a vlastníckych
vzťahov účastníkov konania k predmetu sporu.

12. K vyjadreniu žalovaného k vyjadreniu žalobkyne k odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa.
Vo vyjadrení uviedla, že na základe rozsudku OS Senica 11C 74/2016 zo dňa 6.12.2016, ktorý potvrdil
Krajský súd v Trnave, nadobudla dedičstvo garáže a hospodárskej budovy na základe dedičského
konania po jej matke, nešlo teda o nezákonné nadobudnutie vlastníckeho práva. Nie je pravdou,
že by nehnuteľnosti okamžite predala I. J. K.. Na nehnuteľnostiach neviazli žiadne ťarchy. Pokiaľ

žalovaný rozoberá okolnosti, prečo nepodala odvolanie proti rozsudku o obnove konania, ona rozsudok
v elektronickej pošte neprebrala, nemala o ňom vedomosti a lehota na podanie odvolania jej unikla.

13. V odvolacom konaní sa žalovaný vyjadril v ďalším podaním, v ktorom uviedol, že žalobkyňa
opakovane uvádza ničím nepodložené tvrdenia o spôsobe jej nadobudnutia garáže a hospodárskej

budovy,pričomdoslovneignorujelistinnédôkazy,svedeckévýpovedesvedkovžaloby,akoižalovaného,
ako i samotný rozsudok Okresného súdu Senica, ktorým bola povolená obnova konania a naviazané i
dôkazov preukázaných v konaní po povolení obnovy konania uvedených v súdnom spise ako i rozsudku
vo veci samej, kde žalobu žalobkyne Okresný súd Senica zamietol.

14. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací rozhodujúc o odvolaní žalovaného proti rozsudku súdu prvej
inštancie vo výroku I. o zamietnutí žaloby (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je
odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), skúmal, či odvolanie bolo podané
oprávnenou osobou (§ 359 Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného

proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku I. o zamietnutí žaloby je potrebné odmietnuť, keďže ho
podala neoprávnená osoba (§ 386 písm. b) Civilného sporového poriadku).

15. Podľa § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.

16.Podľa§386písm.b)Civilnéhosporovéhoporiadkuodvolacísúdodmietneodvolanie,akbolopodané
neoprávnenou osobou.

17. Vychádzajúc z citovanej právnej úpravy odvolací súd najskôr skúmal naplnenie formálnych

podmienok konania o odvolaní žalovaného proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku I. o zamietnutí
žaloby. Citované ustanovenie § 359 Civilného sporového poriadku obmedzuje právo strany podať
odvolanie. Toto obmedzenie spočíva v tom, že právo podať odvolanie priznáva strane len v tom prípade,
ak bolo rozhodnutie vydané v jej neprospech. Kedy je rozhodnutie vydané v neprospech strany, je už
ponechané na výklad súdu. Rozhodujúcim meradlom pri posudzovaní, či sa rozhodlo v ne/prospech

žalobkyne alebo žalovaného, bude porovnanie petitu žaloby s výrokom rozsudku súdu prvej inštancie.
Rozhodnutie bolo vydané v neprospech strany, ak bola strane spôsobená aj len nepatrná ujma. Táto
ujma však musí existovať objektívne, nestačí len subjektívne presvedčenie strany, že jej bola ujma
spôsobená.

18. V prejednávanej veci má odvolací súd ako orgán aplikujúci právo, tu citované ustanovenie § 359
Civilného sporového poriadku za to, že na strane žalovaného výrokom I. rozsudku súdu prvej inštancie
nevznikla a ani nemohla vzniknúť žiadna, teda ani len nepatrná ujma, ktorá by bola objektívne zistiteľná.
Takýto záver vyplýva z toho, že rozsudkom súdu prvej inštancie vo výroku I. bola žaloba zamietnutá,
teda žalovaný bol v celom rozsahu úspešný, resp. rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. bol vydaný

v jeho prospech. Takéto odvolanie bolo podané neoprávnenou osobou, teda žalovaný bol osobou,
ktorá v dôsledku zamietnutia žaloby žalobkyne v celom rozsahu zaznamenala v konaní plný procesný
úspech, takýmto zamietajúcim rozhodnutím neutrpel žiadnu ujmu na právach a nebola mu uložená
žiadna povinnosť.19. Keďže s poukazom na vyššie uvedené odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku I.
o zamietnutí žaloby v danom prípade podala neoprávnená osoba, odvolací súd odvolanie žalovaného

proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku I. o zamietnutí žaloby podľa ustanovenia § 386 písm. b)
Civilného sporového poriadku odmietol.

20. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací rozhodujúc o odvolaní žalobkyne proti rozsudku súdu prvej
inštancie vo výroku II. o náhrade trov konania (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že

odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom
– stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti
rozhodnutiu, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. m) Civilného
sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 365 Civilného
sporového poriadku) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm.
b), f), h) Civilného sporového poriadku), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. o náhrade

trov konania v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania
(§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd
prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku),
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a
contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok súdu

prvej inštancie vo výroku II. o náhrade trov konania je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené
podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

21. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala, aby súd určil, že do dedičstva po nebohej B. G. B.,
C. M., narodenej XX.X.XXXXX, zomrelej XX.XX.XXXX, naposledy bytom F. XX, patria nehnuteľnosti

v katastrálnom území F., zapísané na Liste vlastníctva č. XXX (aktuálne zapísané na Liste vlastníctva
č. XXXX), a to garáž postavená na parcele č. 92/5 a hospodárska budova postavená na parcele č. 92/6
v celosti. Súd prvej inštancie rozsudkom označeným v záhlaví výrokom I. žalobu zamietol a výrokom
II. priznal žalovanému voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Predmetom
prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu žalobkyne bolo posúdiť,

či súd prvej inštancie správne a zákonne priznal žalovanému voči žalobkyni nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %.

22. Podľa § 255 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa úspechu vo
veci (ods. 1). Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,

prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo (ods. 2).

23. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci (zásada
zodpovednosti za výsledok sporu) charakteristická pre sporové konanie, ktorá je premietnutá
v ustanovení § 255 Civilného sporového poriadku ako esenciálne kritérium priznania náhrady trov

konania, pričom úspech vo veci súd vždy skúma čo do právneho základu veci a čo do výšky priznaného
nároku. Zásada úspechu vo veci je doplnená zásadou zodpovednosti za zavinenie, ktorá je vyjadrená
ustanovením § 256 Civilného sporového poriadku. Zásada úspechu vo veci (zásada zodpovednosti za
výsledok sporu) charakteristická pre sporové konania sa uplatní tak, že neúspešná strana je povinná
nahradiť v spore úspešnej strane trovy konania, ktoré úspešnej strane vznikli. Ide o náhradu všetkých

trov, ktoré sú preukázané, odôvodnené, účelne vynaložené a ktoré vznikli v súvislosti s uplatňovaním
alebo bránením práva. Procesný úspech sa určuje vo vzťahu k predmetu sporu úspechom (t. j.
víťazstvom) v spore. Plný úspech v spore sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku,
ktorým sa rozhodlo vo veci samej. Plný úspech v spore môže mať žalobca aj žalovaný. Žalobca má plný
úspech v spore, ak súd jeho žalobe v celom rozsahu vyhovie. Žalovaný má plný úspech v spore, ak

bola žaloba žalobcu v celom rozsahu zamietnutá. Preto ak v danom prípade súd prvej inštancie žalobu
žalobkyne v celom rozsahu zamietol, platí, že žalovaný mal plný úspech v spore. K rovnakému záveru
dospel aj súd prvej inštancie v preskúmavanom rozsudku, keďže žalovanému priznal voči žalobkyni
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

24. Podstatou odvolacej argumentácie žalobkyne bolo vyjadrovanie nesúhlasu s rozhodnutím o náhrade
trov konania jednak z dôvodu, že v pôvodnom prvoinštančonm konaní aj v odvolacom konaní bola
úspešná a po povolení obnovy bola v právnej neistote, ako bude s jej majetkom naložené, jednak
z dôvodu, že zmeny na strane žalovaného ona nezavinila, keďže prišlo k dvom úmrtiam na stranežalovaného. Tieto skutočnosti považovala žalobkyňa za dôvody hodné osobitné zreteľa a domáhala
sa v prejednávanej veci aplikácie ustanovenia § 257 Civilného sporového poriadku pri rozhodovaní
o náhrade trov konania.

25. V prejednávanej veci bol vydaný preskúmavaný rozsudok o zamietnutí žaloby po povolení obnovy
konania, čo znamená, že bolo vydané nové rozhodnutie vo veci samej, ktoré nahrádza pôvodné
rozhodnutie vo veci samej. V zmysle ustanovenia § 417 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak súd
napadnuté rozhodnutie vo veci samej zmení, novým rozhodnutím nahradí pôvodné rozhodnutie. Z dikcie

citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že pôvodné rozhodnutie sa neruší, ale je nahradené
novým rozhodnutím a na pôvodné rozhodnutie sa neprihliada. Uvedené platí aj v preskúmavanom
prípade, teda vydaním nového rozsudku bol nahradený pôvodný rozsudok, na ktorý sa žalobkyňa
v odvolaní opakovane odvoláva. Pôvodné a obnovené konanie tvorí jeden celok, a preto je nevyhnutné
rozhodnúť o náhrade trov konania ako celku podľa konečného výsledku sporu. V konaní o určenie
nehnuteľností do dedičstva bol v plnom rozsahu úspešný žalovaný, a preto jemu zásadne prináleží

nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni. Žalobkyňa tiež v odvolaní opakovane poukazovala, že
zmeny v osobe žalovaného nemohla ovplyvniť. Tu sa žiada zdôrazniť, že žaloba o určenie nehnuteľností
do dedičstva bola zamietnutá pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení,
nakoľko výlučnou vlastníčkou sporných nehnuteľností sa stala na základe rozhodnutia v dedičskom
konaní sama žalovaná, ktorá následne sporné nehnuteľnosti previedla tretej osobe, ktorá tretia osoba

mala byť stranou v spore. Už nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení je vždy
primárnym dôvodom na zamietnutie žaloby. Rovnako je to žalobkyňa, ktorá je zodpovedná za určenie
okruhu subjektov, resp. strán prebiehajúceho sporu, ak došlo k prevodu alebo prechodu práv či vecí,
o ktoré sa vedie spor na inú osobu než stranu prebiehajúceho sporu. So zodpovednosťou žalobkyne
za určenie okruhu subjektov zúčastnených na konaní je potom spojená aj povinnosť žalobkyne, znášať

prípadné negatívne dôsledky v podobe zamietnutia žaloby pre nedostatok vecnej legitimácie. Nie je
preto náležitá odvolacia argumentácia žalobkyne týkajúca sa jej úspechu v pôvodnom rozhodnutí (pred
povolením obnovy konania), nakoľko pôvodné rozhodnutie o vyhovení žalobe bolo nahradené novým
rozhodnutí o zamietnutí žaloby a ani odvolacia argumentácia týkajúca sa jej neúspechu v novom
rozhodnutí (po povolení obnovy), nakoľko žaloba nebola zamietnutá novým rozhodnutím z dôvodu

opakovaných úmrtí na strane žalovaného, ako sa to snaží navodiť žalobkyňa v odvolaní. Žiada
sa zdôrazniť, že vo vzťahu k sporovým stranám náhrada trov konania plní funkciu kompenzačnú
vyplývajúcu zo skutočnosti, že trovy konania sa strane nahrádzajú. Tiež plní funkciu preventívnu,
keďže nevyhnutnosť vzniku trov každého sporového konania do určitej miery preventívne pôsobí
proti svojvoľnému a šikanóznemu uplatňovaniu alebo bráneniu domnelých subjektívnych práv na

súde. Napokon náhrada trov konania plní aj funkciu sankčnú, ktorá súvisí s celkovou náhradou trov
konania protistrany. Vzhľadom na vyššie uvedené by bolo nepriznanie nároku na náhradu trov konania
žalovanému tak, ako žiadala žalobkyňa v odvolaní, a to i napriek neúspechu žalobkyne v spore
a úspechu žalovaného v spore, popretím všetkých troch funkcií náhrady trov konania s dôrazom na
tradičný princíp, podľa ktorého tomu, kto je v práve, nemôže byť vedenie sporu na škodu. Správne

postupoval súd prvej inštancie, keď vo veci plne úspešnému žalovanému priznal voči žalobkyni nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

26.Podľa§257Civilnéhosporovéhoporiadkuvýnimočnesúdnepriznánáhradutrovkonania,akexistujú
dôvody hodné osobitného zreteľa.

27. Aplikácia ustanovenia § 257 Civilného sporového poriadku pre nepriznanie náhrady trov konania
musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter.
Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa ustanovenia § 257 Civilného sporového
poriadku vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok, a to dôvody hodné osobitného zreteľa

a výnimočné okolnosti. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného
zreteľa,musívychádzaťzposúdeniavšetkýchokolnostíkonkrétnejveci.Kdôvodomhodnýmosobitného
zreteľamôžedôjsťvovzťahukurčitýmdruhomkonaniaalebourčitejprocesnejsituácii,kdesatietočasto
vyskytujú a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. Pri
skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa treba prihliadať v prvom rade k majetkovým,

sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých strán a je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho,
kto by mal trovy konania zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové
pomery oprávnenej strany. Významnými z hľadiska aplikácie uvedeného ustanovenia sú tiež okolnosti,
ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj strán v priebehu konania a pod.. Nepriznať hocilen čiastočne náhradu trov konania strane, ktorej na ňu vznikol nárok, je možné len za predpokladu,
že v konkrétnej veci možno od takejto strany spravodlivo požadovať, aby (hoci len čiastočne) si sama
hradila jej vzniknuté trovy konania, a to práve z konkrétne uvedených a existujúcich dôvodov hodných

osobitného zreteľa. Je preto potrebné, aby skutkové okolnosti, v ktorých sa vidí naplnenie dôvodu
hodného osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania, boli preukázané, a to zo všetkých
aspektov, ktoré sú podľa ustálenej praxe všeobecných súdov relevantné.

28. Odvolací súd zdôrazňuje, že ustanovenie § 257 Civilného sporového poriadku upravujúce

moderačné právo súdu, osobitné zdôrazňujúce kritérium dôvodov hodných osobitného zreteľa, sa má
vykladať prísne reštriktívne a teda uplatnenie tohto ustanovenia prichádza do úvahy len výnimočne,
keď výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu.
V danom prípade má odvolací súd za to, že zo strany žalobkyne neboli produkované žiadne také
dôvody hodné osobitného zreteľa, žiadne výnimočné okolnosti veci alebo na strane žalobkyne, ktoré
by odôvodňovali použitie citovaného ustanovenia. Právnym dôvodom nároku na náhradu trov konania

je to, že strany, ktoré viedli spor, konajú „na vlastné nebezpečenstvo“ a nesú tak zodpovednosť za
výsledok sporu. Žalobkyňa odmieta prevziať zodpovednosť za výsledok sporu, keďže sa odvoláva
na jej úspech v pôvodnom konaní a zjavne opomína, že v konaní po povolení obnovy bola v celom
rozsahu neúspešná a snaží sa navodiť dojem, že jej žaloba bola zamietnutá z dôvodov, ktoré nemohla
ovplyvniť (opakované úmrtia na strane žalovaného), hoci tomu tak nie je (žaloba bola zamietnutá

pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení a z dôvodu zmeny vlastníctva
sporných nehnuteľností, ktoré sporné nehnuteľnosti previedla sama žalobkyňa na tretiu osobu). Preto
samotná skutočnosť, že žalobkyňa bola v spore neúspešná, nie je takýmto dôvodom pre nepriznanie
náhrady trov konania žalovanému. I keď žalobkyňa v odvolaní zdôrazňovala, že ani obnovou konania
sa nezistili nové skutočnosti spôsobilé zmeniť výrok v merite veci, neviedlo to odvolací súd k záveru

o nesprávnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o náhrade trov konania v preskúmavanom prípade. Len
nesúhlas žalobkyne s názorom súdu prvej inštancie vo veci samej, pre ktorý bola jej žaloba zamietnutá,
nemôže byť sám o sebe dôvodom hodným osobitným zreteľa podľa ustanovenia § 257 Civilného
sporového poriadku. Pre absenciu zákonných dôvodov odvolací súd žiadosť žalobkyne na aplikáciu
ustanovenia § 257 Civilného sporového poriadku považoval za neopodstatnenú.

29. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom
výroku II. o náhrade trov konania v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku
z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

30. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 255 ods. 2 v spojení
s ustanovením § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Odvolanie žalovaného bolo odmietnuté,
keďže žalovaný nie je oprávnenou osobou podať odvolanie proti rozsudku vo výroku vo veci samej
o zamietnutí žaloby, teda výsledok odvolacieho konania podaním odvolania neoprávnenou osobou
zavinil žalovaný. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania bol potvrdený týmto

rozhodnutím odvolacieho súdu, teda žalobkyňa bola v odvolacom konaní neúspešná. Každá zo strán
bola v tomto odvolacom konaní úspešná čiastočne, a preto odvolací súd žiadnej zo strán nepriznal na
náhradu trov tohto odvolacieho konania právo.

31. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).