Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. jún 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17CoCsp/23/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3123201048
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3123201048.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho, sudkyne JUDr.

GabrielyJanákovejasudkyneMgr.MartinyTrnavskej,vprávnejvecižalobcu:1)A.B.,nar.XX.XX.XXXX,
bytom C. D. XXX, E. a 2) F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX, E., proti žalovaným 1) Tatra banka,
a.s., so sídlom Hodžovo námestie 3, Bratislava, IČO: 00 686 930, 2) DRAŽOBNÍK, s.r.o., so sídlom
Národná trieda 246/10, Košice – mestská časť Sever, IČO: 36 764 281, o určenie platnosti zmlúv a
iné, o odvolaní žalobcov 1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 25. apríla 2024, č. k.
18Csp/7/2023-115, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, t. j. vo výrokoch II., III. a IV. p o t v r d z u j e .

II. Žalovaným 1/ a 2/ p r i z n á v a voči žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom konanie v časti o zabezpečenie prepisu vlastníkov
zastavil pre späťvzatie žaloby. Výrokom II. zamietol žalobu voči žalovanému 1/, výrokom III. zamietol
žalobu voči žalovanému 2/ a výrokom IV. priznal žalovaným nárok na náhradu trov konania
voči žalobcom.

2. Voči žalovanému 1/ zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia ako úveroví dlžníci domáhali zaplatenia
sumy 7.188,- eur titulom zaplatenia splátok úveru a istiny dôvodiac neplatnosť úverovej zmluvy. Súd
prvej inštancie konštatoval, že v danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, nakoľko ide o taký typ
zmluvy, ktorej obsah spotrebiteľ nemohol podstatným spôsobom ovplyvniť, pretože táto bola už vopred
pripravená, predtlačená. Dodávateľom v tomto prípade je žalovaný 1/, ktorý pri uzatváraní
zmluvy vykonával svoju podnikateľskú činnosť a spotrebiteľmi sú žalobcovia 1/, 2/, ktorí pri uzatváraní
zmluvy nevykonávali žiadnu obchodnú alebo inú činnosť. Bližšie súd zmluvu posúdil ako zmluvu o úvere

na bývanie uzavretú podľa zákona č. 90/2016 Z. z. o úveroch na bývanie (ďalej zákon). Súd prvej
inštancie konštatoval, že zmluva bola uzavretá v predpísanej forme a obsahuje všetky náležitosti tak,
ako to predpokladá zákon. Zmluva okrem náležitosti stanovených v ustanovení § 13 ods. 4 zákona
musí obsahovať aj všeobecné náležitosti stanovené Občianskym zákonníkom. Zmluva tak musí byť
uzavretá slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne. V súdenej veci žalobcovia 1/ a 2/ podľa súdu prvej
inštancie ani len netvrdili, že by predmetnú zmluvu neuzatvárali slobodne a vážne. Súčasne je dotknutá
zmluva určitá a zrozumiteľná. Zmluva tiež neodporuje zákonu, zákon neobchádza a neprieči sa dobrým

mravom.Taktiežžalobcoviavkonanínetvrdili,atakaninepreukázali,žebyžalovaný1/zneužilichtieseň,
neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie, dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť alebo
neschopnosť plniť záväzky a poskytol im plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné
plnenie v hrubom nepomere. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam súd prvej inštancie nezistil žiadendôvod, pre ktorý by bola úverová zmluva neplatná. Pokiaľ žalobcovia 1/, 2/ poukazovali, že
zmluva je neplatná preto, lebo žalovaný 1/ im neposkytol svoje vlastné peniaze, ale snáď len nejaký
prísľub vkladu, či prevodu, táto argumentácia bola podľa súdu prvej inštancie bez právneho významu.

Žalobcovia 1/ a 2/ totiž nepopreli, že by im žalovaný 1/ úver poskytol. Skutočnosť, že žalovaný 1/ by
žalobcom 1/, 2/ neposkytol svoje vlastné finančné prostriedky, nespôsobuje podľa súdu prvej inštancie
neplatnosť zmluvy. V predmetnej veci tak súd prvej inštancie zistil, že dotknutá úverová zmluva spĺňa
všetky náležitosti (všeobecné i osobitné náležitosti) daného právneho úkonu a táto je platná. Preto
zamietol žalobu žalobcov 1/, 2/ o zaplatenie sumy 7.188,- eur voči žalovanému 1/ ako nedôvodnú.

Pre úplnosť súd prvej inštancie uviedol, že ak by aj úverová zmluva bola neplatná, nebolo
by možné žalobe vyhovieť, a to s poukazom na ustanovenie § 457 Občianskeho zákonníka, ktoré v
prípade neplatnosti právneho úkonu ukladá obom účastníkom právneho vzťahu vrátiť druhému, čo podľa
neplatnej zmluvy dostal. Aplikujúc uvedené na daný prípad, tak žalovaný 1/ poskytol žalobcom 1/, 2/
peniaze formou úveru a bolo by povinnosťou žalobcov 1/, 2/ žalovanému 1/ vrátiť poskytnuté peniaze
aj keby bola úverová zmluva neplatná.

3. Čo sa týka nároku žalobcov na zaplatenie odškodného vo výške 30.000,- eur za
spôsobené príkoria, rozvracanie rodiny a stresy, súd prvej inštancie vychádzajúc z ustanovení o ochrane
osobnosti (§ 11 a nasl. OZ) uviedol, že ak je dôstojnosť alebo vážnosť fyzickej osoby znížená v značnej
miere, má fyzická osoba právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. V súdenej veci sa však

podľa súdu prvej inštancie žalobcovia 1/, 2/ obmedzili len na tvrdenie spôsobeného príkoria, stresov a
rozvracania rodiny, pričom ale bližšie nevysvetlili konanie žalovaného 1/, ktorým mal podľa ich tvrdení
zasiahnuť do ich osobnostných práv, a svoje nijak bližšie nešpecifikované tvrdenia o spôsobenom
príkorí, stresoch a rozvracaní rodiny ničím nepreukázali. Keďže žalobcovia 1/, 2/ nepreukázali také
konanie žalovaného 1/, ktorým by zasiahol do ich osobnostných práv, a nepreukázali ani následky

takéhoto konania, súd prvej inštancie konštatoval, že v tejto časti žaloby neuniesli ani bremeno tvrdenia,
ani dôkazné bremeno, a preto žalobu aj v časti uloženia povinnosti žalovanému 1/ zaplatiť žalobcom
1/, 2/ sumu 30.000,- eur titulom spôsobeného príkoria, stresov a rozvracania rodiny ako nedôvodnú
zamietol.

4.Kčastižalobyprotižalovanému2/súdprvejinštancieuviedol,žežalobcovia1/,2/eštepreddoručením
pôvodne podanej žaloby protistrane rozšírili túto o ďalší nárok, ktorý nazvali "nie právoplatnosť
dobrovoľnej dražby". Súd prvej inštancie posúdil podľa obsahu tento úkon žalobcov 1/, 2/ ako žalobu
o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby. Aplikujúc ustanovenie § 21 ods. 4 zákona č.
527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách, súd prvej inštancie uviedol, že účastníkmi takéhoto

súdneho konania sú navrhovateľ dražby, dražobník a vydražiteľ. Medzi týmito osobami ide o nerozlučné
procesné spoločenstvo, čo znamená, že uvedené osoby majú také spoločné práva alebo povinnosti, že
sa rozsudok musí vzťahovať na každého z nich. Pokiaľ nie sú všetky uvedené osoby účastníkmi konania
o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, nemožno podľa súdu prvej inštancie žalobe pre nedostatok
pasívnej vecnej legitimácie vyhovieť. V danej veci žalobcovia 1/, 2/ neoznačili na strane žalovaných

všetky zákonom určené osoby, keď opomenuli vydražiteľa, a preto súd žalobu žalobcov 1/, 2/ voči
žalovanému 2/ s poukazom na vyššie uvedený výklad zamietol.

5. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že v konaní úspešným žalovaným priznal nárok
na náhradu trov konania proti žalobcom v rozsahu 100 % na základe ust. § 255 ods. 1 CSP.

6. Proti rozsudku, s výnimkou výroku I. o zastavení späťvzatej časti konania podali odvolanie žalobcovia.
Namietali, že prostriedky, ktoré im poskytol žalovaný 1/ na základe úverovej zmluvy neboli vlastníctvom
žalovaného 1/. Žalovaný 1/ mal tiež predať dlhopis a zmenku, ktoré pri podpise úveru vznikli. Uvedené
skutočnosti žalobcom zatajil, čo podľa nich predstavuje nekalú obchodnú praktiku. Ďalej žalobcovia

namietali, že žalovaný 1/ dlh zosplatnil bez ich uznania. Poukázali na to, že boli ochotní dlh kedykoľvek
splácať po predložení originálu zmluvy a jeho splácanie nikdy neodmietli. Súdu prvej inštancie
žalobcovia vytkli, že preskúmal iba text zmluvy, ale nie jej originál, preukazujúci ich tvrdenie, že im úver
poskytnutý nebol. Ďalej namietali, že súd prvej inštancie sa nezaoberal protiprávnosťou zosplatnenia
úveru, poverenia na predaj nehnuteľnosti dražobnou spoločnosťou, machináciu s najnižším podaním.

Nesúhlasili so záverom súdu prvej inštancie o nevyhnutnosti podania žaloby aj voči vydražiteľovi
nehnuteľnosti, keďže dražba aj v prípade jej vykonania v súlade so zákonom nemôže byť platná pre
absenciu uznania dlhu alebo súdneho rozhodnutia. Poukázali aj na to, že sám súd prvej inštancie
pripustil rozšírenie žaloby len o žalovaného 2/ a vôbec na absenciu vydražiteľa neupozornil. Žalobcovianamietali tiež postup súdu prvej inštancie, keď neprihliadal na ich podanie doručené
dňa 14.05.2024 s odôvodnením, že bolo doručené súdu až po rozhodnutí vo veci 25.04.2024. V ďalšom
obsahu odvolania žalobcovia uviedli, že dňa 12.04.2023 doručili súdu prvej inštancie ich

čestné vyhlásenie, na ktoré nebola zo strany žalovaného 1/ daná odpoveď, preto je podľa žalobcov toto
čestné vyhlásenie potrebné považovať za pravdivé, iba ak by ho žalovaný 1/ poprel vlastným čestným
vyhlásením podpísaným mokrým atramentom bod po bode oprávneným pracovníkom žalovaného 1/.
Keďže žalovaný 1/ ponechal čestné prehlásenie žalobcov bez reakcie, potvrdil tým pravdivosť tvrdení
žalobcov o nulite zmlúv.

7. V ďalšom obsahu odvolania žalobcovia vniesli viacero otázok voči vec prejednávajúcej sudkyni
a žiadali odpoveď na ne vo forme písomného čestného vyhlásenia. Ďalej uviedli, že žalovaný
1/ na začiatku obchodnej transakcie nazvanej hypotekárny úver vymenil bankovky za prísľub žalobcov
splácať údajný dlh zaistený záložným právom k nehnuteľnosti, čím došlo k vzájomnej výmene zmeniek.
Podľa žalobcov bolo z oznámenia žalovaného 1/ zrejmé, že žalovaný 1/ potvrdil vrátenie toho

čo poskytol, a to v plnej výške a zostáva vrátiť už len „ich vklady do výmeny“, a to originál zmluvy o úvere
a originál zmluvy o záložnom práve. Napokon mali žalobcovi zato, že pokiaľ ostali viac ako 30 dní bez
odpovede ich výzvy adresované A. G. (riaditeľ žalovaného 1/), znamená to okrem iného, že údajný dlh
neexistoval alebo bol už splatený ešte pred realizáciou dražieb.

8. Žalovaný 2/ vo vyjadrení k odvolaniu považovali odvolacie námietky za nedôvodné a
žiadali napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne. Stotožnili sa so záverom súdu prvej inštancie
o nedôvodnosti žaloby o neplatnosť dražby.

9. V ďalších podaniach v odvolacom konaní zotrvali strany sporu na svojich stanoviskách a vyjadreniach.

10. Krajský súd ako odvolací súd (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380
CSP), ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) po
prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania s verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 385
ods. 1 a contrario, § 378 ods. 1, § 219 ods. 3 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalobcov

nie je opodstatnené. Preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a zároveň
aplikoval ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa stotožnil s výrokmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a na

dôvažok odvolací súd dodáva nasledovné:

11. Je nedôvodná námietka žalobcov že prostriedky, ktoré im poskytol žalovaný 1/ na
základe úverovej zmluvy neboli jeho vlastníctvom. Súd prvej inštancie s podrobným popisom fungovania
bankovýchinštitúciísprávneuzavrel,žetakátookolnosťjeúplnebezvplyvunaplatnosťprávnehoúkonu,

ktorým banka poskytuje peniaze na základe úverovej zmluvy. Žiaden právny predpis nevyžaduje, aby
peniaze poskytnuté bankou klientovi na základe úverovej zmluvy boli majetkom
banky a s touto okolnosťou právo nespája žiaden následok. Uvedené tvrdenie žalobcov preto nebolo
spôsobilé privodiť žalobcami tvrdenú neplatnosť úverovej zmluvy. Preto nebolo potrebné ani smerovať
dokazovanie k zodpovedaniu otázky vlastníctva peňazí poskytnutých žalobcom zo strany žalovaného

1/ ako banky a súd prvej inštancie ohľadom tejto otázky postupoval jednoznačne správne.

12. Čo sa týka námietky žalobcov, že žalovaný 1/ mal tiež predať dlhopis a zmenku, ktoré
pri podpise úveru vznikli a žalobcom to zatajil, čo podľa nich predstavuje nekalú obchodnú praktiku,
takétoskutočnostizvykonanéhodokazovanianevyplývajú.Žalobcovianesprávnedovodzujú,žepovahu

výmeny zmeniek má výmena bankoviek za prísľub žalobcov splácať údajný dlh zaistený záložným
právom k nehnuteľnosti. Zmenka je cenný papier v zmysle zákona č. 191/1950 Zb. (Zákon zmenkový
a šekový) a z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by v zmluvnom vzťahu žalobcov a žalovaného 1/
bola zmenka použitá. Akékoľvek námietky založené na inom východisku nie sú preto spôsobilé privodiť
záver o nesprávnosti napadnutého rozhodnutia.

13. Nesprávnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie nemožno dovodiť ani z odvolacej
námietky, že žalovaný 1/ dlh zosplatnil bez ich uznania. Uznanie dlhu nie je právnym predpisom
stanovená podmienka jeho zosplatnenia. K podmienkam zosplatnenia úveru v spotrebiteľskom vzťahusa podrobne vyjadril Najvyšší súd SR v rozhodnutí zo dňa 25.1.2024, sp. zn. 9Cdo/209/2022, v ktorom
uviedol: „Pre spotrebiteľské vzťahy, ktorým je i ten v prejednávanej veci, môže veriteľ žiadať
o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky až najskôr po uplynutí troch mesiacov od

omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej
ako 15 dní na uplatnenie tohto práva (citovaný § 53 ods. 9 OZ). V súvislosti s úpravou režimu straty
výhody splátok zákonodarca v § 53 ods. 9 OZ zavádza nové pravidlo, z ktorého vyplýva,
že veriteľ (v postavení dodávateľa) môže požadovať splnenie celého dlhu pre nesplnenie niektorej zo
splátok za podmienok, že už uplynuli tri mesiace od omeškania so zaplatením príslušnej splátky a že

upozornil dlžníka (v postavení spotrebiteľa) v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva. Účinnosť uplatnenia práva veriteľa podľa § 565 OZ je teda podmienená tým, že veriteľ v
uvedenej lehote pred uplatnením tohto práva upozornil dlžníka na to, že toto právo využije. Bez takéhoto
včasného upozornenia je uplatnenie neúčinné (pozri Jaroslav Krajčo: Občiansky zákonník pre
prax, Eurounion, máj 2015, komentár k § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka).

Z hľadiska vzťahu medzi „trojmesačnou dobou“ a „lehotou nie kratšou ako 15 dní“, ktoré
rámce spomína § 53 ods. 9 OZ, zákonodarca výslovne neupravuje, či môžu plynúť súbežne alebo či
uvedená minimálne 15-dňová lehota môže začať plynúť až po uplynutí trojmesačnej doby. Z § 565 veta
druhá OZ vyplýva iba to, že veriteľ môže žiadosť o jednorazové vrátenie nesplatenej dlžnej sumy využiť
najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky a môže tak urobiť až po uplynutí troch mesiacov

od omeškania so zaplatením zmeškanej splátky (§ 53 ods. 9 OZ). Jednoznačným je
iba to, že v čase uplatnenia práva je spotrebiteľ v omeškaní s plnením niektorej zo splátok tri mesiace a
uplynula lehota 15 dní na uplatnenie práva po upozornení dlžníka. V tejto súvislosti najvyšší
súd zastáva názor, že 15-dňová lehota na upozornenie spotrebiteľa by mala byť realizovaná
ešte pred uplynutím troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, vychádzajúc z

charakteru upozornenia na možnosť zosplatnenia ako vytvorenia príležitosti pre dlžníka ho ešte odvrátiť,
navyše pokiaľ uplatneniu tohto práva nebráni, ak spotrebiteľ zaplatí niektorú zo skorších splátok.

14. Ako vyplýva z citovaného rozhodnutia najvyššieho súdu, uznanie dlhu nie je podmienkou
zosplatnenia úveru. Z odvolacej námietky žalobcov založenej na opačnom právnom názore nie je preto

možné dovodiť nesprávnosť napadnutého rozhodnutia.

15. Pokiaľ žalobcovia súdu prvej inštancie ďalej vytkli, že preskúmal iba text zmluvy, ale nie
jej originál, preukazujúci ich tvrdenie, že im úver poskytnutý nebol, z dôkazov vykonaných súdom prvej
inštancie je zrejmé, že táto námietka je zjavne neopodstatnená, a k poskytnutiu úveru preukázateľne

došlo. Uvedené je bez pochyby zrejmé z originálov úverov a záložnej zmluvy nachádzajúcich sa na č.
l. 32 spisu.

16. Čo s týka námietok žalobcov, že súd prvej inštancie sa nezaoberal poverením na predaj
nehnuteľnosti dražobnou spoločnosťou, machináciu s najnižším podaním, absenciou uznania dlhu

a ďalšími otázkami súvisiacimi s dražbou, je v tomto smere podstatné, že súd prvej inštancie správne
zamietol žalobu o neplatnosť dražby pre neúčasť vydražiteľa v zmysle ust. § 21 ods.
4 zák. č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách, podľa ktorého účastníkmi konania o neplatnosť
dražby podľa odseku 2 sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá
osoba podľa odseku 2. Vzhľadom na absenciu vydražiteľa ako strany sporu nebolo možné už len

z tohto dôvodu žalobe o neplatnosť dražby vyhovieť a len z tohto dôvodu musel súd prvej inštancie
žalobu zamietnuť (§ 78 CSP). Zaoberať s akýmikoľvek otázkami týkajúcimi sa dražby by bolo za
danej situácie nadbytočné a ani prípadné pochybenia v priebehu dražby by neboli spôsobilé privodiť
kladné rozhodnutie o žalobe pri absencii zákonom stanoveného okruhu strán sporu o neplatnosť dražby.
Pokiaľ žalobcovia v súvislosti s okruhom žalovaných namietajú, že súd prvej inštancie ich v tomto

smere nepoučil a dokonca pripustil rozšírenie žaloby, v tomto postupe súdu prvej inštancie žiadne
pochybenie nespočíva, pretože poučovacia povinnosť súdu podľa § 160 CSP sa týka len procesných
práv a povinností. Voľba žaloby a vymedzenie strán sporu je výlučne vecou žalobcu a súd nie je povinný
a ani len oprávnený v týchto otázkach žalobcu poučovať.

17. Pokiaľ žalobcovia namietali postup súdu prvej inštancie, keď neprihliadal na ich podanie doručené
dňa 14.05.2024 s odôvodnením, že bolo doručené súdu až po rozhodnutí vo veci 25.04.2024,
ani táto námietka nie je dôvodná. Pokiaľ súd prvej inštancie rozhodol vo veci rozsudkom
dňa 25.04.2024, bol týmto rozhodnutím okamihom vyhlásenia viazaný (§ 219 ods. 4CSP). Aj keď sa následne pri písomnom vyhotovovaní rozhodnutia oboznámil s podaním žalobcov zo
dňa 14.05.2024, nemohol vzhľadom na uvedenú viazanosť vyhláseným rozhodnutím na toto podanie
prihliadať, ako správne konštatoval v napadnutom rozsudku.

18. Ďalej žalobcovia namietali, že pokiaľ dňa 12.04.2023 doručili súdu prvej inštancie ich čestné
vyhlásenie, na ktoré nebola zo strany žalovaného 1/ daná odpoveď, bolo podľa žalobcov toto čestné
vyhlásenie potrebné považovať za pravdivé, iba ak by ho žalovaný 1/ poprel vlastným čestným
vyhlásením podpísaným mokrým atramentom bod po bode oprávneným pracovníkom žalovaného 1/.

Keďže žalovaný 1/ ponechal čestné prehlásenie žalobcov bez reakcie, potvrdil tým pravdivosť tvrdení
žalobcov o nulite zmlúv.

19. Ohľadom uvedeného je potrebné uviesť, že daný stav nemožno považovať za nepopretie tvrdení
stranysporuvzmysle§151CSP.Zobsahuvyjadreniažalovaného1/kžalobejezrejmé,žetentotvrdenia
žalobcov o neplatnosti úverovej zmluvy popiera. Súčasne ani zásada voľného hodnotenia dôkazov

(§ 191 CSP) neumožňuje akceptovať žalobcami prezentovanú teóriu ohľadom hodnotenia pravdivosti
skutočností uvádzaných v ich čestných vyhláseniach. Vychádzajúc zo zásady voľného hodnotenia
dôkazov, rovnako neobstojí skutkový záver žalobcov, že pokiaľ ostali viac ako 30 dní bez odpovede ich
výzvy adresované A. G. (riaditeľ žalovaného 1/), znamená to okrem iného, že údajný dlh neexistoval
alebo bol už splatený ešte pred realizáciou dražieb. Ani v posúdení uvedených otázok preto súd prvej

inštancie nepochybil.

20. Čo sa týka obsahu odvolania prezentujúceho viacero otázok voči vec prejednávajúcej sudkyni
a žiadosti žalobcov o odpoveď na ne vo forme písomného čestného vyhlásenia, v tejto časti už odvolací
súd ani podľa obsahu podania neidentifikoval také tvrdenia žalobcov, ktoré by bolo možné

považovať za odvolacie námietky.

21. Vzhľadom na všetko uvedené nebolo odvolanie žalobcov dôvodné a odvolací súd preto rozhodnutie
súdu prvej inštancie potvrdil v napadnutej časti ako vecne správne vrátane výroku o trovách, ktorý plne
zodpovedal úspechu žalovaných vo veci.

22. V odvolacom konaní plne úspešným žalovaným priznal odvolací súd nárok na náhradu trov
odvolacieho konania proti žalobcom v plnom rozsahu podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s
§ 396 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP.

23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).