Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. máj 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/1/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8123206365
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8123206365.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov

JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana v právnej veci žalobkyne: E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom
C. W. U. XXX, okres T., zastúpená JUDr. Juraj Dziak, advokát so sídlom Vajanského 26, Prešov, proti
žalovanému: R. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XX, T., o vyporiadanie členského podielu v bytovom
družstve a o vzájomnom návrhu, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa
03.06.2024 č.k. 29C 51/2023-190, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Nepriznáva stranám náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vyporiadal členský podiel strán sporu v Bytovom družstve
T. k bytu č. XX, nachádzajúceho sa na X. poschodí, vchod XX, bytového domu súp. č. XXXX,
postaveného na parcele C KN XXXXX/XX, vrátane spoluvlastníckeho podielu 80/3380 na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach a na príslušenstve vedených na LV č. XXXXX, kat. úz. T. a k
spoluvlastníckemu podielu 80/3380 k parcele C KN XXXXX/XX-zastavaná plocha a nádvorie vo výmere
569 m2, vedeného na LV č. XXXXX, kat. úz. T. tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni
náhradu za spoluvlastnícky podiel vo výške 72.000 eur v lehote 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku.

Vzájomný návrh žalovaného zamietol a náhradu trov konania stranám nepriznal.

2.Vykonanýmdokazovanímsúdprvejinštanciezistil,žeporozvodemanželstvastránsporubolovedené
konanie na Okresnom súde T. sp. zn. 14C 2/2020, v ktorom konaní súd zrušil spoločný nájom strán
sporu k predmetnému bytu s tým, že za výlučného nájomcu a člena bytového družstva určil žalovaného.
Zdôraznil, že so zánikom manželstva nie je ex lege spojený zánik spoločného členstva rozvedených
manželov v bytovom družstve. Zánik BSM je síce spojených so zánikom manželstva, avšak až uzavretím

dohody manželov o vyporiadaní ich BSM alebo právoplatnosťou rozhodnutia súdu alebo uplynutím troch
rokov od zániku BSM sa jeden z bývalých manželov stáva výlučným vlastníkom veci, prípadne sa vo
vzťahu k veci rozvedení manželia stávajú podielovými spoluvlastníkmi veci. Pre vyporiadanie práv a
povinností spojených s užívaním družstevného bytu rozvedených manželov je určujúca všeobecná cena
týchto práv ku dňu uzavretia dohody manželov o zrušení spoločného nájmu družstevného bytu alebo
ku dňu kedy nadobudne právoplatnosť rozhodnutie súdu o zrušení tohto práva a o tom, kto z bývalých
manželov bude ako člen družstva naďalej nájomcom bytu. Podľa § 705 ods. 2 OZ, k zániku spoločného

členstva rozvedených manželov v bytovom družstve dochádza dohodou rozvedených manželov alebo
rozhodnutím súdu. Súd prvej inštancie zdôraznil, že ak vzniklo za trvania manželstva nielen právo
spoločného užívania družstevného bytu, ale aj spoločné členstvo v bytovom družstve, potom hodnota
právapovinnostíspojenýchsužívanímtohtobytujespoločnoumajetkovouhodnotou,kuktorejmusísúdpri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov prihliadnuť rovnako ako k iným majetkovým
hodnotám, ktoré majú rozvedení manželia spoločné a patria do ich bezpodielového spoluvlastníctva
a musí rozhodnúť o tom, ktorému z manželov má táto hodnota pripadnúť. Hodnota členských práv a

povinností by však nemala pripadnúť tomu z manželov, ktorý stratil právo spoločného užívania bytu
a tým aj členstvo v družstve. Ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov
nedošlo k zrušeniu spoločného práva spoločného nájmu družstevného bytu podľa § 705 ods. 2 OZ a
vyporiadaniu členského podielu v rámci vyporiadania BSM manželov, potom jeho vyporiadanie spadá
pod režim § 149 ods. 4 OZ ako tzv. ostatné majetkové právo, spoločné manželom. Toto právo sa však

už vyporiadava podľa zásad platných pre vyporiadanie podielového spoluvlastníctva podľa § 142 OZ
a nie za použitia § 150 OZ. Podľa súdu prvej inštancie tak o vyporiadaní hodnoty členského podielu
možno rozhodnúť až po zrušení práva spoločného nájmu bytu a spoločného členstva rozvedených
manželov v družstve, či už dohodou účastníkov alebo rozhodnutím súdu. Do tej doby toto právo trvá
ako spoločné a nie je dovtedy ani známe, kto sa stane výlučným nájomcom bytu a teda ani nemožno
stanoviť, komu patrí náhrada za stratené spoločné právo. Na rozdiel od bezpodielového spoluvlastníctva

manželov, ktoré zaniká v okamihu zániku manželstva, spoločný nájom družstevného bytu a spoločné
členstvo rozvedených manželov v družstve zaniká až na základe dohody bývalých manželov o zrušení
práva spoločného nájmu bytu alebo rozhodnutím súdu a do doby zániku spoločného nájmu a členstva
v družstve nemožno vyporiadanie ohľadom tohto majetkového práva vykonať.

3. Za právne bez významnú považoval súd prvej inštancie argumentáciu žalovaného, že žalobkyni
právo spoločného nájmu k bytu zaniklo trvalým opustením domácnosti dňa 22.11.2018 s tým, že inštitút
tzv. trvalého opustenia spoločnej domácnosti majúceho za následok zánik práva spoločného nájmu
bytu podľa § 708 OZ nie je aplikovateľný v prípade nájmu družstevného bytu. K námietke premlčania
tohto nároku, ktorú v konaní vzniesol žalovaný, súd prvej inštancie zdôraznil, že trojročná premlčacia

doba na uplatnenie nároku žalobkyne začala plynúť po uplynutí troch rokov od právoplatnosti rozsudku
o rozvode manželstva strán sporu, teda od 08.05.2022, a preto podaním žaloby dňa 30.06.2023
si tento nárok uplatnila vo všeobecnej premlčacej dobe. K namietanému rozporu nároku žalobkyne
s dobrými mravmi súd prvej inštancie zdôraznil, že skutočnosť nepodania návrhu na vyporiadanie
BSM nemožno posudzovať ako konanie v rozpore s § 3 OZ, keďže žalovaný mal rovnaké právo ako

žalobkyňa, takýto návrh podať. Pokiaľ tvrdil, že voči žalobkyni by mal nárok na vyplatenie vyrovnacieho
podielu z majetku patriaceho do BSM strán sporu pri aplikácii zásad uvedených v § 150 OZ, potom
sa tohto nároku mal domáhať v konaní o vyporiadaní BSM samostatnou žalobou a nie účelovo
argumentovať, že povinnosť podať takúto žalobu mala výlučne žalobkyňa. K otázke zásluhovosti pri
vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov v prípade, ak došlo k transformácii spoločného

členského podielu manželov na spoločné vlastníctvo bytu (Nález US SR I. 537/2012) súd prvej
inštancie zdôraznil, že tento sa týka konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov
a nie konania o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva bývalých manželov k členskému podielu
v režime podielového spoluvlastníctva na základe zákonnej domnienky podľa § 149 ods. 4 OZ. Súd
prvej inštancie ďalej uviedol, že v tomto prípade žalovaný dostatočne neosvedčil existenciu dôvodov

hodných osobitného zreteľa, pre ktoré by súd nemal návrhu žalobkyne o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva vyhovieť podľa § 142 ods. 2 OZ. Samotné právo žalovaného na bývanie
nie je podľa súdu prvej inštancie jediným kritériom posúdenia existencie dôvodov hodných osobitného
zreteľa pre aplikáciu § 142 ods. 2 OZ. V danom prípade bolo potrebné vychádzať aj zo sociálnej
situácie žalovaného, jeho majetkových a zárobkových pomerov. Podľa prvoinštančného súdu žalovaný

nepreukázal nemožnosť zabezpečenia si finančných prostriedkov za účelom vyplatenia náhrady
za spoluvlastnícky podiel žalobkyne predajom nehnuteľnosti nie nevyhnutnej na uspokojenie jeho
základných životných potrieb, a to konkrétne bytu, ktorý sa nachádza v L. a ktorý nadobudol žalovaný
v dobrovoľnej dražbe v roku 2022. Súd prvej inštancie zdôraznil, že pri oceňovaní členského podielu
v bytovom družstve treba vychádzať z obvyklej ceny tohto podielu v dobe zániku spoločného nájmu

družstevného bytu a spoločného členstva rozvedených manželov. Žalobkyňa predložila ohodnotenie
predmetnej nehnuteľnosti spoločnosťou ZOOM Reality, s.r.o. na základe objednávky z 09.01.2023 s
uvedením, že nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXXX a XXXXX boli ocenené k 20.11.2021 s uvedením
odhadovanej ceny 144.000 eur s tým, že v prípade bytu ide o nehnuteľnosť v zrekonštruovanom stave.
Žalovaný s cenou tejto nehnuteľnosti súhlasil, čo podľa súdu prvej inštancie vyplynulo z jeho vyjadrení

vo veci samej a zároveň formulovaného proti návrhu, ktorý vo veci podal. Na pojednávaní konanom dňa
03.06.2024 po predbežnom právnom posúdení veci namietal nadhodnotenie nehnuteľnosti, avšak bez
návrhov na doplnenie dokazovania. Súd prvej inštancie preto pri určení všeobecnej hodnoty členského
podielu vychádzal z tohto predloženého listinného dôkazu, žalobe žalobkyne vyhovel a vyporiadalčlenský podiel strán sporu k tomuto bytu tak, že uložil žalovanému povinnosť vyplatiť náhradu za
spoluvlastnícky podiel v rozsahu 1/2-vice a to v sume 72.000 eur s určením 6 mesačnej lehoty na jej
vyplatenie od právoplatnosti rozsudku.

4. Súd prvej inštancie rozhodoval aj o vzájomnej žalobe, ktorou žalovaný žiadal, aby súd uložil žalobkyni
povinnosť vyplatiť mu náhradu za jeho spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam vedeným na LV č.
XXXX, kat. úz. C.s s tým, že podľa jeho názoru, aj na tieto sa vzťahuje zákonná domnienka podľa
§ 149 ods. 4 OZ, pokiaľ žalobkyňa na kúpu nehnuteľnosti použila finančné prostriedky patriace do

BSM. Podľa žalovaného tento má nárok na vyplatenie spoluvlastníckeho podielu z tejto nehnuteľnosti
v podiele 1/2-vice zo sumy 240.000 eur, teda po započítaní nároku žalobkyne uplatneného v tomto
konaní, mu má vyplatiť ešte sumu 48.000 eur. Súd prvej inštancie vzájomnú žalobu žalovaného
zamietol. Predovšetkým zdôraznil, že v priebehu konania o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva podľa ustálenej rozhodovacej praxe vyšších súdnych autorít si spoluvlastník, ktorému
je uložená povinnosť náhrady, nemôže započítať iný majetkový nárok. Zdôraznil, že okrem iného by

uplatnenie tohto nároku prichádzalo do úvahy iba za predpokladu, že by sa žalovaný domáhal zrušenia
a vyporiadania podielového spoluvlastníctva strán sporu k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. úz.
C. podľa § 142 OZ, ktoré malo podľa jeho tvrdenia vzniknúť na základe zákonnej domnienky podľa §
149 ods. 4 OZ. Súd prvej inštancie zistil, že žalobkyňa vlastnícke právo k nehnuteľnostiam vedeným na
LV č. XXXX, kat. úz. C. W. U., nadobudla po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, a preto tieto

nehnuteľnosti nespadali do režimu bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu a to ani za predpokladu
preukázania, že by žalobkyňa na ich kúpu použila finančné prostriedky patriace do bezpodielového
spoluvlastníctva strán. Potom ani nemohlo medzi stranami sporu vzniknúť podielové spoluvlastníctvo
k týmto nehnuteľnostiam podľa zákonnej domnienky vyjadrenej v § 149 ods. 4 OZ. O trovách konania
strán sporu rozhodol súd prvej inštancie podľa § 257 CSP.

5. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, ktorý podľa obsahu odvolania navrhoval
rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, aby žaloba bola zamietnutá a uplatnil si nárok na náhradu
trov konania. Z jeho pohľadu nie je nositeľom hmotnoprávnej vecnej legitimácie na povinnosť, nakoľko
neexistuje žiaden vzťah a ani zákonná povinnosť, došlo k preklúzii práva dňa 09.05.2022 uplynutím

času, nakoľko žaloba bola podaná až 28.06.2023. Žalobkyňa si pri opustení bývalého družstevného
bytu v roku 2018 okrem hnuteľných vecí zobrala aj úspory, ktoré patrili do zaniknutého BSM vo výške
192.000 eur a kúpila si 2 rodinné domy s pozemkami. Žalobkyňa zavádza súd, keď tvrdí, že náhradu
za odstúpený zaniknutý členský podiel nedostala kompenzáciu. Rozhodnutie súdu prvej inštancie
považuje za rozporné so všetkými procesnými pravidlami rozhodovacej činnosti súdu. Ide o zmätočné

až škandalózne rozhodnutie prvoinštančného súdu. Súd jeho, žalovaného nevidiaceho a jeho XX -ročnú
matku vyhadzuje z bytu na ulicu, na ktorý spolu s matkou šetrili od roku 1976. Uvádza, že celá časť ním
osobne nasporenej sumy ešte pred uzavretím manželstva išla v roku 1993 na nadobudnutie členských
podielov a predstavovala 1/3 členského podielu. Žalobkyňa a jej rodičia neprispeli na nadobudnutie
členských podielov ani korunou. Čiastka vo výške 14.000 Kčs, ktorú nasporila jeho matka na byt,

nebola darom pre oboch, nakoľko sporenie bolo v čase pred vznikom BSM. Išlo o jeho výlučný finančný
majetok, ktorým disponoval pred vznikom BSM. Podľa jeho názoru sudkyňa Vlčková je bezcitná právne
negramotná inkvizítorka a nesprávne odôvodňuje nemožnosť aplikácie Nálezu Ústavného súdu SR I.
537/2012. Má za to, že členský podiel, ktorý už bol vysporiadaný svojvôľou žalobkyne a jej prevodom
a vyporiadaním záväzku s veriteľom bytovým družstvo zanikol na základe predložených dôkazov, čo

sudkyňa ignorovala a neaplikovala spomínaný Nález Ústavného súdu. Žalovaný tvrdí, že členský podiel
uzavretím Zmluvy o prevode členských práv 02.01.2022 sa stal vnosom do jeho ostatného majetku a
tu je jednoznačne kľúčové použitie analógie § 150 OZ predneseného do Nálezu Ústavného súdu SR
pri riešení otázky zásluhovosti a spravodlivého nepriznania duplicitného priznávania náhrady za členský
podiel. Súd prvej inštancie ma pomýlený pohľad na použitie analógie pri rozhodovaní. Ním uvádzaný

Nález Ústavného súdu SR rieši otázku zásluhovosti pri nadobúdaní členských podielov v minulosti v
konaní o vyporiadaní spoločných vecí v BSM transformovaných z výlučných prostriedkov. Táto otázka
zásluhovosti je otázkou predbežnou, ktorou sa zisťujú aj vecné podmienky konania a na túto skutočnosť
mal súd prihliadať. Nie je spravodlivé, aby žalobkyňa z prostriedkov BSM nadobudla 3 rodinné domy
s pozemkami, kde parita nebola určená v hodnote 600.000 eur a on s nevládnou matkou má ostať

na ulici. Podľa žalovaného sudkyňa Vlčková a žalobkyňa sú 2 rovnako zmýšľajúce narcistky. Ďalej
žalovanýtvrdí,žerozhodnutiesúduprvejinštancieoaplikácii§142ods.1OZniejesprávne.Zdôrazňuje,
že dňa 02.01.2022 došlo z jeho strany k vykonaniu dvojstranného právneho úkonu písomnou formou
medzi ním a veriteľom Bytovým družstvom T., a to k uzavretiu zmluvy o prevode členských práv. Toutozmluvou došlo k zániku výlučného záväzkového vzťahu, čiže k zániku členských podielov. Tento právny
úkon spôsobil novú právnu skutočnosť, ktorá bráni determinovaniu nového záväzkového vzťahu. Bez
záväzkového vzťahu nie je možné rozhodnúť o povinnosti, keďže nie sú na to podmienky v žiadnej

norme. Zákon takúto situáciu nepredpokladal, neupravuje ju a tým, že záväzkový vzťah nevznikol, lebo
ten môže vzniknúť, ak členský podiel existuje, potom na základe tejto situácie a tejto právnej skutočnosti
nemôže súd ani rozhodovať o takejto povinnosti. K uplynutiu času nedošlo v tomto prípade podľa § 149
ods. 4 OZ, ale podľa § 578 OZ. Nedošlo teda k prevodu z bezpodielového stavu práva zaniknutých
členských podielov do podielového stavu, čo spôsobilo výnimočnú situáciu. Vznik a zánik členských

podielov upravuje Obchodný zákonník a následne Stanovy družstva. Záväzkové vzťahy medzi ním a
bývalýmveriteľomBytovýmdružstvomT.dorozhodnutiasp.zn.14C2/2020,akoajspoločnéhozáväzku,
boli stanovami družstva stanovené do času až kým nedôjde k splateniu investičného dlhu anuity, či
už postupne alebo jednorazovo. Uplynutie času je jedným zo základných právnych termínov právnou
udalosťou,kuktorejdochádzabezvôleúčastníkaprávnehovzťahu,ideoskutočnosť,kuktorejdochádza
objektívnymi okolnosťami. Tento čas uplynul 02.01.2022, kedy žalovaný veriteľovi Bytovému družstvu

T. uhradil zostatok anuity vo výške 1.098 eur z jeho výlučných finančných prostriedkov a uzavrel zmluvu
o prevode členského podielu a tým aj uplynul čas podľa Stanov družstva, na ktorý boli dojednané a
následne podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o záväzkoch došlo k zániku záväzkového vzťahu.
Nový záväzkový vzťah, ktorý podľa súdu prvej inštancie, vzniknúť mal sa nemal z čoho determinovať,
nebolo ho možné určiť, pretože pôvodne spoločný, neskôr výlučný záväzkový vzťah s treťou osobou,

zanikol uplynutím času a podpisom zmluvy o prevode členských podielov a aj keď podľa § 142 ods. 1
OZ mohol súd o novom záväzkovom vzťahu rozhodnúť predbežnou otázkou, nemal z čoho vychádzať,
nakoľko ku dňu uplynutia trojročnej prekluzívnej lehoty na vyporiadanie BSM, tieto neexistovali a ani
nemohlo dôjsť k ich prechodu do podielového spoluvlastníctva. K 09.05.2022 došlo k preklúzii a nie
k aplikácii zákonnej domnienky vyporiadania. Žalobkyňa mohla podať určovaciu žalobu podľa § 137

písm. c) CSP a žalobným petitom preukázať naliehavý právny záujem, čo preukázane zodpovedalo
jej situácii, nemala by problém naliehavý záujem preukázať. Žalobkyňa mala v tom čase možnosť
podať návrh na vyporiadanie BSM súdom, ktorým by tiež dosiahla odstránenie ohrozenia a neistoty
svojho práva na vyporiadanie členského podielu, avšak žalobkyňa toto právo nevyužila, bola pasívna
a následkom bolo, že právo sa prekludovalo. Tým, že súd neodôvodnil túto skutočnosť, považuje

žalovaný rozsudok za nedostatočne zdôvodnený, čo je odvolacím dôvodom. Rozsudok NS SR 2MCdo
21/2005, na ktorý súd poukazuje, nemôže vypĺňať medzeru v práve, nakoľko rekodifikáciou civilného
procesného práva zákonodarca túto medzeru vyriešil procesnou zákonnou úpravou právnou normou
účinnou od 01.07.2016. Súd posudzoval a rozhodol túto vec formalisticky. Ďalej žalovaný poukazuje
na to, že opustenie spoločnej domácnosti je podobnou právnou udalosťou ako smrť, započítanie alebo

uplynutie času. Právnou udalosťou nie je rozhodnutie súdu. Pred ohrozením práva na spoločný nájom
k 22.11.2018 aplikáciou zákonného zániku tohto práva opustením spoločnej domácnosti, s ktorou
právna norma tento zánik spája, v dispozícii predpokladanej bolo nevyhnutné podať negatívnu určovaciu
žalobu, ktorou by žalobkyňa sa domáhala určenia, že právo na zrušenie spoločného nájmu neexistuje,
nakoľko ide o družstevný byt, s ktorým je spojené aj spoločné členstvo. Ak by túto žalobu podala

žalobkyňa od 23.11.2018 do 09.05.2019 a preukázala naliehavý právny záujem, súd by jej návrhu
vyhovel. Ak by určovacia žaloba bola podaná po tomto dátume, mohol by súd pre efektívnosť konaní
vyplývajúcej z rekodifikácie procesného práva, vyzvať žalobkyňu na preformulovanie žalobu alebo
žalobu odmietnuť, nakoľko svoju ochranu by žalobkyňa dosiahla podaním návrhu podľa § 705 ods. 2
druhá veta alebo podaním návrhu o vyporiadanie BSM. Žalobkyňa robila právne úkony, ale o následky

sa vôbec nezaujímala. To, že súd rozhodol po 18 mesiacoch o určení spoločného nájmu k 22.11.2018,
nakoľkooprávnejskutočnostisarozhodujedominulosti,navzniknutúprávnuudalosťpredpokladá§708
OZ. Podľa žalovaného, ak ochranu je možné dosiahnuť procesnými prostriedkami, je vylúčené, aby sa
na skutkovo odlišnú vec použilo na vyriešenie otázky zániku spoločného nájmu neprípustné rozhodnutie
Najvyššieho súdu ako ustálenú rozhodujúcu prax, ako to uzavrel súd prvej inštancie. Premlčacia doba

začala plynúť 10.05.2019 a skončila 09.05.2022, nárok žalobkyne je premlčaný a aj z tohto dôvodu
mala byť žaloba zamietnutá. Žalobkyňa sa mala prostredníctvom svojich advokátov domáhať do 3 rokov
od zániku BSM o vyporiadanie BSM, avšak takéto konanie by nebolo podľa jej predstáv a bolo by
náročné a zdĺhavé. V prípade, že on nepodá tiež návrh na vyporiadanie BSM, tak by mala šancu na
rozprávkové zbohatnutie. Okrem dvoch rodinných domov a nového osobného auta nadobudnutých z

BSM by dostala aj polovicu hodnoty členských podielov. Nepočítali však s tým, že on podá žiadosť
Bytovému družstvu T. o prevod členských práv, čím došlo k zmene právnej skutočnosti a lehota na
vypršanie právnej udalosti - uplynutia času sa výrazne skrátila. Pôvodne by lehota uplynula 09.05.2022
zákonnou domnienkou podľa § 149 ods. 4 OZ a tak vypršala už 11.02.2022 splynutím členskéhopodielu podľa § 584 OZ a následne prevodom podľa podmienok uvedených v Obchodnom zákonníku
a Stanov družstva. Z dôvodu, že došlo k právnej udalosti, opusteniu spoločnej domácnosti a následne
došlo k zániku spoločného nájmu k 23.11.2018, bolo žalobkyňou iniciované aj priestupkové konanie.

Taktiež právo na vyporiadanie členského podielu ako podielového nemožno vyvodiť nielen z dôvodu,
že došlo k premlčaniu tohto práva 09.05.2022, ale aj že došlo k jeho zániku splynutím, a to prevodom
členskéhoprávaemitentovitohtopodieluatiežpodľaNálezuÚSSRI.537/2012.Zásluhovosťvyrieknutá
v tomto Náleze je jeho odvetvovým právom podrobne uvedené na inom mieste tohto odvolania a na
túto skutočnosť mal súd prvej inštancie prihliadať. Žalobkyňa sa sústredila na úkony so spoločným

majetkom a to, aby nedošlo ku dňu zániku BSM pre ňu nevhodný stav, snažila sa, aby rodinný dom, za
ktorý zaplatila z prostriedkov BSM nebol v majetku bývalých manželov a týmto dosiahla, že jej pripadol
nehnuteľný majetok vo výške takmer 400.000 eur financovaný zo spoločných finančných prostriedkov,
keď sa riadila radami neetických advokátov. Žalobkyňa urobila prevod majetku patriaceho do BSM, a
to keď iné majetkové právo - úspory vo výške 192.000 eur previedla zo spoločného BSM do ostatného
majetku do kúpy rodinného domu v C., avšak žalobkyňa nemala právo s týmto majetkom nakladať a

sumu 96.000 eur mu mala vyplatiť. Žalobkyňa si takýmto spôsobom svojvoľne prisvojila iné majetkové
právo - úspory. Podanie návrhu na vyporiadanie BSM súdom by bolo neefektívne, zdĺhavé, a preto
žalovaný uviedol, že vyhodnotil kroky vyporiadania členských podielov a vzdať sa ostatného majetku
v prospech žalobkyne v sume 120.000 eur. Čas ukázal, že to bolo správne riešenie, členský podiel,
ktorý zakúpil v decembri 1993 z jeho výlučných prostriedkov je už vysporiadaný a nepochybne mu patrí

bez náhrady, nepočítal však, že narazí na účelové podávanie žalôb na súd a nedôstojné správanie
sa prvoinštančného súdu. Vyporiadanie za stratený členský podiel neprichádza podľa práva do úvahy,
nakoľko výlučný podiel pred tým ako spoločný zanikol podľa ním uvedených zákonov a nový záväzkový
vzťah by vznikol, ak by došlo k prechodu podielu z bezpodielového stavu do podielového stavu podľa §
149 ods. 4 OZ, k čomu nedošlo absenciou právnej úpravy a následne by aj podľa § 142 ods. 1 OZ vznikol

nový záväzkový vzťah medzi ním a žalobkyňou. K tomu však našťastie nedošlo, pretože uzavrel už
spomínanú zmluvu o prevode členských práv a povinností s veriteľom bytovým družstvom. Zdôrazňuje,
že žalobkyňa pri odsťahovaní sa do nového rodinného domu v C. a zrušení spoločnej domácnosti
22.11.2018 v jeho neprítomnosti si zobrala okrem hnuteľných vecí aj všetky peniaze zo spoločného
účtu vo výške 192.000 eur a sudkyňa mala vykonať dokazovanie na túto okolnosť. Nebol vykonaný

žiaden z predložených dôkazov, ako je napríklad list vlastníctva k rodinnému domu v M., list vlastníctva
k rodinnému domu vo U., príjmové pomery žalobkyne, ktoré vyplývali z rozsudku OS T.. Taktiež platí, že
podľa § 142 ods. 2 OZ ako osoba ŤZP nevidiaci sa na neho vzťahujú okolnosti hodné osobitného zreteľa
a ani na tieto okolnosti súd prvej inštancie neprihliadol. Trojizbový byt na U. ulici XX, T., bol nadobudnutý
po zániku BSM z toho istého spoločného majetku - iného majetkového práva ako bol nadobudnutý

rodinný dom žalobkyne. Žalobkyňa nepopierala, že si na kúpu rodinného domu zobrala všetky spoločné
úspory, čím sa podľa § 151 ods. 1 CSP táto otázka považuje za nespornú. Žalobkyňa iba tvrdí, že jej
patria celé úspory nadobudnuté predajom domu vo U. a ostatné úspory za 27 -ročné obdobie v celkovej
výške 192.000 eur a že jej patrí aj kompenzácia za požadovaný členský podiel. Tieto dôležité otázky súd
prvej inštancie vôbec neskúmal. Pokiaľ ide o byt v meste L., jedná sa o byt jeho matky, ale je vlastnícky

napísaný na ňom z dôvodu jej veku. Tento byt bol nadobudnutý v dobrovoľnej dražbe za dosť výhodných
podmienok, vyskytla sa v minulosti možnosť kúpiť výhodne jednoizbový byt v L. po neplatičovi, ide o 60-
ročný bytový dom, ktorý treba rekonštruovať, aj byt je potrebné rekonštruovať a žalovaný tvrdí, že tento
byt sa nachádza v blízkosti rómskeho sídliska. Takže dôvody odmietnutia okolnosti hodných osobitného
zreteľa sú iba hlúposti. Podľa žalovaného tak nie je daná jeho pasívna vecná legitimácia v spore, žaloba

je neopodstatnená z dôvodu, že členský podiel bol v čase podania žaloby už vysporiadaný a prevodom
vlastníckeho práva na jeho osobu zaniknutý. Pohľadávka je navyše aj premlčaná a podľa § 142 ods. 2
OZ tu existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré súd prvej inštancie nemal hodnotu členského
podielu vyporiadať. Opätovne zdôrazňuje, že žalobkyňa si ponechala úspory aj hnuteľné veci, ktoré
patrili do bezpodielového spoluvlastníctva. Na zamietnutie žaloby tak existuje podľa žalovaného päť

právne odôvodnených názorov, a to premlčanie, preklúzia, započítanie dvoch vzájomne sa kryjúcich
pohľadávok - pohľadávka jeho ako dlžníka a údajnej pohľadávky, pretože žalobkyňa neodporovala jeho
námietku, že pri trvalom opustení domácnosti si zo spoločných úspor pochádzajúcich z predaja domu
vo U. a ostatných úspor vo výške 192.000 eur privlastnila tento majetok. Žalovaný ďalej poukazuje na
zásluhovosť o nadobudnutie členských podielov a okolnosti hodné osobitného zreteľa podľa § 142 ods.

2 OZ. On a jeho matka, ktorá predala domov v H. W. U. ostali po rozhodnutí súdu prvej inštancie bez
bývania. Na základe týchto dôvodov navrhol žalovaný podanému odvolaniu vyhovieť.6. Žalobkyňa navrhla rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny. Žalobkyňa poukazuje na
to, že žalovanému muselo byť zrejmé, že neoddeliteľnou a nasledujúcou časťou rozhodnutia OS T. sp.
zn. 14C 2/2020 je aj vyporiadanie majetkovoprávnych vzťahov so žalobkyňou ako bývalou manželkou,

ktorá bola z členstva v bytovom družstve a nájmu bytu rozhodnutím súdu vylúčená, avšak hodnota
členského podielu prisúdeného žalovanému zostala neuhradená. Žalovaný v priebehu konania výšku
hodnoty členského podielu účinne nespochybnil. Skutočnosť, že po zrušení spoločného nájmu bytu
žalovaný zmluvou o prevode vlastníctva družstevného bytu nadobudol byt za anuitu do výlučného
vlastníctva, nespôsobuje zánik nároku žalobkyne na zaplatenie požadovanej sumy, keďže hodnota

členského podielu zostala nevyporiadaná, a to ku dňu zániku spoločného nájmu bytu 19.11.2021.
Žalobkyňa opakovane poukázala na to, že rozsudok OS T. sp. zn. 14C 2/2020 nadobudol právoplatnosť
19.11.2021, a teda až okamihom právoplatnosti došlo k zrušeniu spoločného nájmu. Od tohto dátumu
zároveň začala plynúť žalobkyni trojročná premlčacia lehota na vyporiadanie majetkovoprávnych
vzťahov z členstva v bytovom družstve. K opusteniu domácnosti dal súd prvej inštancie odpoveď v bode
57. rozsudku. Rozsudok súdu prvej inštancie považuje žalobkyňa za dostatočne odôvodnený a má za

to, že súd prvej inštancie vo veci správne rozhodol.

7. V podaní z 15.10.2024 žalovaný zotrval na argumentácii vyjadrenej v podanom odvolaní a žalobkyňa
v ďalšom vyjadrení z 05.12.2024 opätovne navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

8. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v § 379 a nasledujúce
zákona č. 160/2015 Zb. Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP, spolu s konaním, ktoré jeho
vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a
dospel k záveru, že odvolanie žalovaného dôvodné nie je.

9. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd prejedná vec v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

10. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným porušením práva na spravodlivý proces, inou vadou konania, ktorá by mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie veci a neobstátim zisteného skutkového stavu.

11. Odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o veci v dostatočnom rozsahu
zistil skutkový stav, zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver a svoje rozhodnutie zdôvodnil
v rozsahu, ktorý obstojí v konfrontácii s požiadavkami kladenými na kvalitu súdnych rozhodnutí. Keďže
ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo,
odvolací súd si osvojil náležité odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie. Keďže odôvodnenia

rozhodnutí súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane (II. ÚS 78/05, III. ÚS
264/08,IV.ÚS372/08),pretožeprvoinštančnékonanieaodvolaciekonaniezhľadiskapredmetukonania
tvoria jeden celok, odvolací súd v plnom rozsahu odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku.

12. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať

sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky
poskytované právnym poriadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonom
zodpovedajúce súdne konanie. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva
jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil
sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov a rozhodol v súlade s jej

vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany dožadovať sa ňou navrhnutého
spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (do pozornosti rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. IV.
ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).

13. Pod porušením práva na spravodlivý proces je potrebné rozumieť nesprávny procesný postup súdu

spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká
nielen zo zákonného, ale aj ústavnoprávneho rámca a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavou
zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Odvolací súd v napadnutomrozsudku súdu prvej inštancie a v jeho postupe, ktorý vyústil do prijatia rozhodnutia, naznačené
pochybenia neidentifikoval.

14. V prejednávanej veci sa žalobkyňa vo vzťahu k žalovanému domáha vyporiadania členského podielu
strán sporu ako bývalých manželov v bytovom družstve k bytu č. XX, ktorý sa nachádza v bytovom dome
súp. č. XXXX, na parcele C KN XXXXX/XX, vrátane spoluvlastníckeho podielu 80/3380 na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach a na príslušenstve vedených na LV č. XXXXX, kat. úz. T. a k
spoluvlastníckemu podielu 80/3380 k parcele C KN XXXXX/XX zapísaného v rozsahu 80/3380 na LV

č. XXXXX, kat. úz. T..

15. Nebolo sporné, že tento byt strany sporu nadobudli počas trvania ich manželstva a členský
podiel v bytovom družstve k tomuto bytu nebol predmetom ich vzájomnej dohody alebo vyporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva bývalých manželov súdom v zákonom určenej 3-ročnej lehote.

16. Ako je zrejmé z vykonaného dokazovania, manželstvo strán sporu zaniklo rozsudkom Okresného
súdu v T.e sp. zn. 29P 77/2017 zo dňa 09.07.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 07.05.2019.

17. Okresný súd T. v konaní vedenom pod sp. zn. 14C 2/2020 rozsudkom právoplatným dňa 19.11.2021
zrušil právo spoločného nájmu a spoločného členstva k predmetnému trojizbovému družstevnému bytu

č. XX, nachádzajúceho sa v bytovom dome Z., vchod K.., podlažie U.. na ulici U. č. XX v T.e s tým, že
tento byt bude ďalej užívať ako výlučný nájomca a člen Bytového družstva T. žalovaný. Žalobkyni bola
uložená povinnosť vypratať tento byt v lehote 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Súd v uvádzanom
konaní mal za nesporne preukázané, že strany sporu boli spoločnými nájomcami predmetného bytu
a členmi Bytového družstva T., zistil, že žalovaný sa podstatnejšou mierou podieľal na nadobudnutí

členskýchprávkdružstevnémubytuavšakpočasmanželstvasanaopakprávežalobkyňaväčšoumierou
podieľala na udržaní predmetného bytu a to tým spôsobom, že uhrádzala dlhy, ktoré vznikli z dôvodu
neplatenia nákladov spojených s užívaním bytu a odvrátila výpoveď z nájmu, resp. dokonca aj možnosť
vypratania strán sporu z tohto bytu.

18. Predmetný byt následne nadobudol do svojho výlučného vlastníctva žalovaný, a to na základe
Zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu uzatvorenej medzi Bytovým družstvom T. a ním dňa
03.01.2022.

19. Podľa § 149 ods. 1 - 4 Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná

sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.

20. Ak dôjde k vyporiadaniu dohodou, sú manželia povinní vydať si na požiadanie písomné potvrdenie
o tom, ako sa vyporiadali.

21. Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd.

22. Ak do 3 rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu
dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do 3 rokov od jeho
zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa

stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a
domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľnostiach platí, že
sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane
o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.

23. Podľa § 150 OZ, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý
z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok a
je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne
predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu a na to, ako
sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ

na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

24.Podľa§142ods.1-3Občianskehozákonníka,aknedôjdekdohode,zrušíspoluvlastníctvoavykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelnévyužitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov

nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

25. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci
za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.

26. Pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením veci môže súd zriadiť vecné bremeno
k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti. Zrušenie
a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám, ktorým patria práva viaznuce na
nehnuteľnosti.

27. Po zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa vykoná jeho vyporiadanie. Vyporiadať

možno iba zaniknuté bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, bezpodielové spoluvlastníctvo nemožno
vyporiadaťvopred.Podstatavyporiadaniabezpodielovéhospoluvlastníctvaspočívavjeholikvidácii.Pod
vyporiadaním bezpodielového spoluvlastníctva sa rozumie komplexné riešenie majetkových vzťahov
medzi bývalými spoluvlastníkmi, predmetom vyporiadania je všetko, čo do tohto spoluvlastníctva
patrilo a čo existovalo ku dňu jeho zániku ako spoločný majetok. Vyporiadanie pozostáva jednak zo

stránky kvalitatívnej, teda z usporiadania vlastníctva k jednotlivým veciam patriacim do bezpodielového
spoluvlastníka, jednak zo stránky kvantitatívnej, ktorá sa týka hodnotových podielov bývalých
bezpodielových spoluvlastníkov na spoločnom majetku.

28. Ak bol právnym dôvodom zániku bezpodielového spoluvlastníctva rozvod, právne pomery

manželov sa vyporiadajú podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka vzťahujúcich sa
na bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (§ 149 OZ). V tomto ustanovení sú upravené 3 formy
vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a to dohodou, súdnym rozhodnutím a
zákonnou domnienkou vyporiadania.

29. Jedným zo zákonných spôsobov vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov je
vyporiadanie uplynutím doby. Tento spôsob vyporiadania umožnila novela Občianskeho zákonníka
č. 131/1982 Zb. Ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k
jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný
do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, uplatní sa zo zákona nevyvrátiteľná

domnienka vyporiadania podľa ust. § 149 ods. 4 OZ. Po uplynutí tejto lehoty platí o spoločných
hnuteľných veciach, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového
spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných
hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely
oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. Uvedený spôsob vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva

nastáva zo zákona bez ohľadu na vôľu bezpodielových spoluvlastníkov alebo ich prípadný omyl o behu
lehoty na vyporiadanie.

30. Z výkladu ust. § 149 ods. 4 OZ vyplýva, že v prekluzívnej trojročnej lehote plynúcej od zániku
bezpodielového spoluvlastníctva manželov možno vyporiadať zaniknuté bezpodielové spoluvlastníctvo

buď dohodou alebo podaním návrhu na vyporiadanie súdnou cestou. Voľba spôsobu vyporiadania je na
bývalých bezpodielových spoluvlastníkoch. Ktorákoľvek z týchto možností má za následok prerušenie
behu hmotnoprávnej trojročnej lehoty, v dôsledku čoho nenastane zákonná domnienka vyporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva manželov ex lege. Trojročná lehota vyplývajúca z ust. § 149 ods.
4 OZ má hmotnoprávnu povahu a súčasne ide o prekluzívnu lehotu sui generis. Ak sa po uplynutí

trojročnej lehoty uvedenej v tomto ustanovení uplatní nevyvrátiteľná domnienka vyporiadania, nemožno
ju vyvrátiť ani s poukazom na preukázateľne inú vôňu jedného z účastníkov o užívaní spoločnej veci.
Hnuteľné veci sa stanú predmetom výlučného majetku toho, kto vec ako vlastník užíva, ostatné hnuteľné
veci a nehnuteľnosti sa stanú predmetom podielového spoluvlastníctva bývalých bezpodielových
spoluvlastníkov.

31. Režim podielového spoluvlastníctva podľa § 149 ods. 4 OZ sa primerane uplatní aj vo vzťahu
k členskému podielu v bytovom družstve, ak nastali podmienky na uplatnenie zákonnej domnienky
vyporiadania.32. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom prvoinštančného súdu v zmysle tom, že vyporiadanie
hodnoty členského podielu v bytovom družstve s ohľadom na uvádzané časové okolnosti prejednávanej

veci spadá pod režim § 149 ods. 4 OZ ako tzv. ostatné majetkové právo spoločné manželom. Toto právo
sa už vyporiada podľa zásad platných pre vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a nie za použitia
ust. § 150 Občianskeho zákonníka.

33. V zmysle záverov vyjadrených v rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.06.2012 sp. zn. 3Cdo

183/2010, podľa § 705 ods. 2 OZ, ak nadobudol právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného
bytu jeden z rozvedených manželov pred uzavretím manželstva, zanikne právo spoločného nájmu bytu
rozvodom; právo užívať byt zostane tomu z manželov, ktorý nadobudol právo na nájom bytu pred
uzavretím manželstva. V ostatných prípadoch spoločného nájmu družstevného bytu rozhodne súd, ak
sarozvedenímanželianedohodnú,nanávrhjednéhoznichozrušenítohtopráva,akoajotom,ktoznich
bude ako člen družstva ďalej nájomcom bytu; tým zanikne aj spoločné členstvo rozvedených manželov

v družstve. Z ust. § 705 ods. 2 OZ teda vyplýva, že so zánikom manželstva rozvodom nie je zo zákona
spojený aj zánik spoločného členstva rozvedených manželov v družstve, ale k jeho zániku je potrebná
dohoda rozvedených manželov alebo rozhodnutie súdu o zrušení spoločného nájmu družstevného bytu
rozvedenými manželmi.

34. Ak vzniklo za trvania manželstva nielen právo spoločného užívania družstevného bytu, ale i spoločné
členstvo v bytovom družstve, potom hodnota práv a povinností spojených s užívaním tohto bytu je
spoločnou majetkovou hodnotou, ku ktorej musí súd pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva
manželov prihliadnuť rovnako ako k iným majetkovým hodnotám, ktoré majú rozvedení manželia
spoločné a musí rozhodnúť o tom, ktorému z manželov má táto hodnota pripadnúť. Hodnota členských

práv a povinností (členského podielu) by však nemala pripadnúť tomu z manželov, ktorý stratil právo
spoločného užívania bytu a tým aj členstvo v družstve. Rozhodnutie o tom, komu z manželov má členský
podiel pripadnúť, bude závisieť predovšetkým na tom, ktorý z nich bude ako člen družstva byt ďalej
užívať, či už na základe dohody rozvedených manželov alebo na základe právoplatného rozhodnutia
súdu (R 42/1972).

35. Ak teda do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k zrušeniu
práva spoločného nájmu družstevného bytu účastníkmi podľa § 705 ods. 2 OZ a zároveň vyporiadaniu
členského podielu v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, tak ako je tomu
v predmetnom spore, potom jeho vyporiadanie sa vykoná podľa § 149 ods. 4 OZ ako tzv. ostatné

majetkové právo spoločné manželom a to podľa zásad platných pre vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva postupom podľa § 142 Občianskeho zákonníka a nie podľa zásad uvedených v § 150
Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti správne zdôraznil, že zásady vyporiadania
určené v ust. § 150 OZ sa týkajú len vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva bývalých manželov
a nemožno ich aplikovať v prípade, ak došlo k jeho transformácii na spoluvlastníctvo podielové podľa

nevyvrátiteľnej právnej domnienky vyjadrenej v spomínanom ust. § 149 ods. 4 OZ.

36. Keďže členský podiel nepochybne predstavuje majetkovú hodnotu, z hľadiska tohto zákonného
ustanovenia ho treba zahrnúť medzi tzv. ostatné majetkové práva manželov spoločné. Pre toto právo
primerane platí to, čo o ostatných hnuteľných veciach a nehnuteľnostiach, teda že sa premenilo do

režimu podielového spoluvlastníctva a že podiely oboch sú rovnaké (podiely manželov podľa § 150 OZ
nemusia byť rovnaké). V takom prípade sa preto vyporiadanie vykonáva podľa zásad uvedených v §
142 OZ a nie za použitia § 150 OZ (do pozornosti rozsudok NS SR sp. zn. 7Cdo 120/2023).

37. So zreteľom na túto situáciu súd prvej inštancie opodstatnene zdôraznil, že nebolo možné aplikovať

žalovanýmopakovaneuvádzanúnámietkuohľadomjehozásluhovostiprinadobúdaníčlenskéhopodielu
v bytovom družstve, keďže táto (v prípade preukázania) mohla byť zohľadnená iba v konaní o
vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov a práve tento typ sporu a jeho závery boli
predmetom prieskumu Ústavným súdom SR vo veci I. ÚS 537/2012.

38. Na základe uvedeného je preto možné vyvodiť, že prechodom hodnoty členského podielu do
podielového spoluvlastníctva bývalých manželov s tým, že každému z bývalých manželov bude
prináležať 1/2-vica tejto hodnoty, odoprieť priznať túto hodnotu v zásade možné nie je, pretože by tým
došlodefactokodňatiuvlastníckehoprávabeznáhrady.Kodopretiupriznaniauvedenejhodnotyvrámcirežimu vyporiadania podielového spoluvlastníctva (§ 142 a nasl. OZ) nemôže viesť ani argumentácia
žalovaného o pričinení sa na získaní vyporiadavaného majetkového práva, pretože vysporiadanie
nárokov spočívajúcich v investíciách z výlučného majetku do majetku spoločného, ako aj zohľadňovanie

starostlivosti o rodinu a zaslúženie sa o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí, bolo možné uplatniť
len v konaní o vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, t.j. v konaní začatom do
troch rokov od zániku tohto majetkového spoločenstva (do pozornosti rozsudok NS SR sp. zn. 7Cdo
120/2023).

39. Odvolací súd ďalej v zhode so súdom prvej inštancie konštatuje, že žalobkyňou uplatnený nárok
premlčaný nie je. Ako už bolo spomínané, niet pochýb o tom, že členský podiel v stavebnom bytovom
družstve môže byť ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov spoločným majetkovým
právom manželov a teda, že môže tvoriť predmet bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Ak do
troch rokov od zániku manželstva zaniklo spoločné členstvo rozvedených manželov v družstve (§ 705
ods. 2 OZ), môže sa po uplynutí tohto obdobia ten z rozvedených manželov, ktorý sa nestal členom

družstva, úspešne domáhať voči druhému manželovi zaplatenia polovice hodnoty členského podielu
titulom vyporiadania majetkového práva za použitia analógie § 142 ods. 1 OZ. Toto majetkové právo sa
premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe podľa § 101 OZ. Premlčacia doba začína plynúť
nasledujúci deň po dni, od ktorého uplynuli 3 roky od zániku manželstva (rozsudok NS SR z 26.10.2026
sp. zn. 2MCdo 21/2005 - R 27/2008).

40. Ak v čase do 3 rokov od zániku manželstva zaniklo spoločné členstvo rozvedených manželov v
družstve (§ 705 ods. 2 OZ), môže sa po uplynutí tohto obdobia ten z rozvedených manželov, ktorý
sa nestal členom družstva, úspešne domáhať voči druhému manželovi zaplatenia polovice hodnoty
členského podielu titulom vyporiadania spoločného majetkového práva za použitia § 142 OZ (nie ako

samostatný nárok titulom zániku spoločného členstva v dôsledku rozhodnutia súdu). Toto majetkové
právo môže byť na súde uplatnené najskôr nasledujúci deň po dni, od ktorého uplynuli 3 roky od zániku
manželstva, až týmto dňom nastanú právne účinky zákonnej domnienky podľa § 149 ods. 4 OZ. Z
uvedeného potom vyplýva, že trojročná premlčacia lehota na uplatnenie nároku žalobkyne začala plynúť
po uplynutí 3 rokov od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva strán sporu, teda od 08.05.2022,

preto podaním žaloby dňa 30.06.2023 si žalobkyňa tento nárok uplatnila včas, tak ako to správne
akcentoval aj súd prvej inštancie (bod 61. preskúmavaného rozsudku).

41. Dôvodnou nie je ani ďalšia odvolacia námietka žalovaného, ktorý poukazoval na zánik spoločného
nájmu bytu po tom, čo žalobkyňa dňa 22.11.2018 trvale opustila spoločnú domácnosť. Takzvané trvalé

opustenie spoločnej domácnosti majúce za následok zánik práva spoločného nájmu bytu podľa § 708
OZ nie je aplikovateľný v prípade nájmu družstevného bytu, čo priamo vyplýva z tohto zákonného
ustanovenia, ako aj zo stanoviska Najvyššieho súdu SR vyjadreného a uverejneného pod R 34/1983.

42. Je ďalej potrebné zdôrazniť, že v priebehu tohto konania neboli zistené relevantné dôvody, pre ktoré

by mala byť žaloba žalobkyne zamietnutá pre namietaný rozpor s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 OZ). Nielen
žalobkyňa, ale aj žalovaný mal možnosť domáhať sa vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva
bývalých manželov podľa zásad vyplývajúcich z ust. § 150 OZ v zákonom určenej trojročnej lehote.
Podobne pokiaľ ide o vzájomnú žalobu žalovaného, neboli preukázané dôvody, pre ktoré by bolo
možné tomuto návrhu vyhovieť. Je totiž zrejmé že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, kat. úz.

C. W. U., nadobudla žalobkyňa až po tom, čo manželstvo účastníkov bolo právoplatne rozvedené,
nepatria do bezpodielového spoluvlastníctva bývalých manželov a z tohto dôvodu uplynutím času k
týmto nehnuteľnostiam nevzniklo podielové spoluvlastníctvo na základe zákonnej domnienky vyjadrenej
v už uvádzanom ustanovení § 149 ods. 4 OZ. Aktuálna rozhodovacia prax pritom dospela k záveru, že
v priebehu konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva si spoluvlastník, ktorému

je uložená povinnosť náhrady, nemôže započítať iný majetkový nárok. Dôvodom je fakt, že právo na
zaplatenie náhrady vzniká až právnou mocou rozhodnutia a dovtedy (voči neexistujúcej pohľadávke)
započítanie nie je možné účinne uskutočniť (uznesenie NS SR sp. zn. 8Cdo 290/2019).

43. Je tiež zrejmé, že žalobkyňa v tejto súvislosti poprela tvrdenia, že by na zálohu na kúpu týchto

nehnuteľností v kat. úz. C. W. U. boli použité spoločné finančné prostriedky strán sporu (č. l. 121 a nasl.)
a dôkazy na preukázanie uvedenej argumentácie predložené neboli. Súd prvej inštancie tak správne
zdôraznil, že pokiaľ tieto nehnuteľnosti nadobudla žalobkyňa do vlastníctva po právoplatnosti rozsudku
o rozvode manželstva, tieto nespadajú do režimu bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu, a toani za predpokladu preukázania, že by žalobkyňa na ich kúpu použila finančné prostriedky patriace
do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu. Potom nemohlo medzi stranami sporu ani vzniknúť
podielové spoluvlastníctvo k uvedeným nehnuteľnostiam podľa predpokladov § 149 ods. 4 OZ (bod 84.

rozsudku).

44. Odvolací súd ďalej uvádza, že pokiaľ súd prvej inštancie pri určovaní hodnoty členského podielu
v bytovom družstve vychádzal z jeho obvyklej ceny, postupoval správnym spôsobom v súlade s
konštantnou judikatúrou vyšších súdnych autorít.

45. Pri oceňovaní členského podielu v bytovom družstve v rámci vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva manželov treba vychádzať z obvyklej ceny tohto podielu v dobe zániku spoločného
nájmu družstevného bytu a spoločného členstva rozvedených manželov v družstve (R1/2022).

46.Všeobecnoucenoučlenskéhopodieluvbytovomdružstvejecena,zaktorújemožnévdanommieste

a čase nadobudnúť členské práva a povinnosti k bytu porovnateľnej veľkosti, polohy, vybavenia, veku
a podobne (rozsudok NS SR sp. zn. 5Cdo 29/2000).

47. Trhová cena veci, či práva je ekvivalent, za ktorý možno získať vec, či právo rovnakej kvality a
kvantity do svojej dispozície, lebo predstavuje hodnotu, v ktorých sa ponuka a dopyt stretnú. Členstvo

v bytovom družstve na rozdiel od iných typov družstiev má konkrétny obsah v tom smere, že práva a
povinnosti člena sú spojené s jednotlivým, presne špecifikovaným bytom. Pokiaľ sa potom členské práva
a povinnosti prevádzajú alebo prechádzajú, prevádza - prechádza vo svojej podstate právo dispozície
ku konkrétnemu bytu, ktorý však zostáva vo vlastníctve družstva, voči ktorému má i nový člen povinnosti.
Vzhľadom na to možno za trhovú cenu členského podielu v bytovom družstve pokladať cenu, za ktorú

je možné v konkrétnom čase a mieste nadobudnúť členské práva a povinnosti k bytu porovnateľnej
veľkosti, vybavenia, polohy a podobne.

48. Je zrejmé, že žalobkyňa žiadala určiť hodnotu členského podielu predmetného bytu na základe jeho
ohodnotenia spoločnosťou ZOOM Reality, s.r.o. s tým, že nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXXX a

XXXXX boli ocenené k 20.11.2021 s uvedením odhadovanej ceny 144.000 eur. Bolo zohľadnené, že ide
onehnuteľnosťvzrekonštruovanomstave(murovanébytovéjadro,novámenenáelektroinštalácia,nová
kuchynská linka s elektrospotrebičmi, nové maľby stien, dekoračné obklady stien, nové interiérové dvere
so zárubňami, nové radiátory značky Korad, plávajúce podlahy a keramická dlažba na podlahe bytu).
Žalovaný síce v priebehu sporu s touto hodnotou nesúhlasil, na pojednávaní konanom dňa 03.06.2024

namietal jej nadhodnotenie, ale neoznačil žiadne návrhy na doplnenie dokazovania na preukázanie
svojej inej argumentácie. Za tejto situácie bolo potrebné vychádzať z uvádzanej hodnoty členského
podielu strán k danému bytu, ktorého 1/2-tica predstavuje sumu 72.000 eur. Treba tiež dodať, že
skutočnosť, že po zrušení spoločného nájmu bytu žalovaný zmluvou uzatvorenou s bytovým družstvom
nadobudol tento byt za zostatkovú hodnotu do svojho výlučného vlastníctva, nemá za následok zánik

nároku žalobkyne na zaplatenie ňou požadovanej hodnoty členského podielu stanovenej ku dňu zániku
spoločného nájmu a členstva strán sporu v bytovom družstve, keďže táto hodnota ostala nevyporiadaná.

49. Napokon pokiaľ ide o námietku žalovaného smerujúcu k aplikácii § 142 ods. 2 OZ aj odvolací
súd konštatuje, že táto dôvodná nie je. Zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený, aby

zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, sú aj výnimky. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší
a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.
Súd takto môže postupovať len v prípade, keď k zrušeniu spoluvlastníctva a vykonaniu jeho vyporiadania
nemôže dôjsť reálnym rozdelením veci. Súčasne však pre taký postup súdu musí byť splnená
podmienka, ktorou sú dôvody hodné osobitného zreteľa. Tieto dôvody musí súd v každej veci veľmi

starostlivo skúmať a zaobstarať si o nich spoľahlivé skutkové podklady a spravodlivo ich posúdiť s
prihliadnutím na dôležitosť jednotlivých sporných záujmov a na celkovú povahu konkrétneho prípadu.
Takými dôvodmi môže byť, napríklad vysoký vek spoluvlastníkov, skutočnosť, že o nehnuteľnosť
sa starali len tí, ktorí by sa mali vysťahovať, že prípadným vyhovením návrhu sa aj tak nevyrieši
bytová situácia účastníkov a podobne. Preto vo veciach, v ktorých žalovaní navrhujú zamietnutie

návrhu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva prikázaním veci jednému alebo
viacerým spoluvlastníkom za náhradu, vedú súdy žalovaných k tomu, aby uvádzali konkrétne dôvody
odôvodňujúce zamietnutie návrhu a navrhovali dôkazy k preukázaniu ich existencie (R 1/1989).50. Z obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa 03.06.2024, ktorého sa zúčastnili obe strany sporu, plynie,
že súd prvej inštancie vykonal dôkladné predbežné právne posúdenie veci v zmysle predpokladov §
181 ods. 2 CSP. Podrobne zdôraznil, že o vyporiadaní hodnoty členského podielu možno rozhodnúť

až po zrušení spoločného nájmu a spoločného členstva, keďže so zánikom manželstva nie je ex lege
spojený zánik spoločného členstva manželov v bytovom družstve, že pri oceňovaní členského podielu
v bytovom družstve treba vychádzať z obvyklej ceny tohto podielu v dobe zániku spoločného nájmu
bytu, že neobstojí námietka premlčania vznesená zo strany žalovaného, poukázal na neopodstatnenosť
vzájomného protinávrhu, ktorý vo veci uplatnil žalovaný, ďalej skutočnosť, že v konaní o zrušení

podielového spoluvlastníctva k veciam patriacim pôvodne do BSM už nie je možné vychádzať zo zásad
upravených v § 150 OZ, ale vyporiadanie sa vykoná spôsobom podľa § 149 ods. 4 OZ za použitia § 142
OZ a že neobstojí námietka o rozpore podanej žaloby s dobrými mravmi.

51. Na tomto pojednávaní žalovaný zároveň navrhol, aby súd prvej inštancie pri rozhodovaní aplikoval
ust. § 142 ods. 2 OZ z dôvodu, že je invalidný dôchodca s vážnymi zdravotnými problémami, ktoré

mu neumožňujú zabezpečiť si finančné prostriedky na vyplatenie členského podielu. Potvrdil, že je
vlastníkom ďalšieho bytu v L., avšak, ak by aj získal finančné prostriedky za tento byt a byt v T.e, nemal
by dostatok finančných prostriedkov na zabezpečenie si vlastného bývania s tým, že hodnotu členského
podielu uvedenú žalobkyňou, považuje za nadhodnotenú.

52. Prvoinštančný súd dotazoval žalovaného, či má návrhy na doplnenie dokazovania a vyjadrenie
žalovaného bolo v zmysle tom, že tieto sa budú vykonávať v odvolacom konaní.

53. Táto argumentácia žalovaného však nemôže byť dôvodná, keďže z obsahu spisu plynie, že súdom
prvej inštancie bol poučený o procesných právach a povinnostiach v tomto konaní, okrem iného aj o

použití prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany a koncentrácii konania s tým,
že je povinný uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, najmä skutkové
tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom
protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky, včas. Bol poučený o tom, že prostriedky
procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť

už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania s tým, že prostriedky
procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia,
ktorým sa dokazovanie končí (§ 153 a § 154 CSP). Žalovanému poučenie o jeho procesných právach a
povinnostiach bolo doručené dňa 07.11.2023 (č. l. 46) a na už spomínanom pojednávaní dňa 03.06.2024
bol opäť vyzvaný, či navrhuje vykonať vo veci ďalšie dôkazy.

54. Ustanovenie § 366 CSP má základ v koncentrácii konania podľa § 153 a § 154 CSP. Prostriedky
procesného útoku a prostriedky procesnej obrany sú strany povinné uplatniť včas. Tieto prostriedky
nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na
rýchlosť a hospodárnosť konania. Odvolací súd je aj počas odvolacieho konania povinný prihliadať

na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré doteraz neboli použité, ale len vtedy, ak
sa týkajú procesných podmienok, týkajú sa vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má
byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
V ostatných prípadoch prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana

neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie, nie je možné uplatniť v odvolacom konaní. S ohľadom
na uvedené je potrebné konštatovať, že situácia predpokladaná § 366 CSP v prejednávanej veci
nenastala. Súd prvej inštancie vec správne právne uzavrel v zmysle tom, že žalovaný neosvedčil
dostatočne existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré by nemal návrhu o zrušenie a
vyporiadanie členského podielu strán sporu v bytovom družstve vyhovieť. Súd prvej inštancie správne

zohľadnil okolnosti subjektívneho charakteru na strane žalovaného, najmä pokiaľ ide o jeho zdravotný
stav, ale zároveň vychádzal z jeho celkových sociálnych a majetkových pomerov, tak ako boli v
konaní zistené. Na základe nich dospel k záveru, že žalovaný nepreukázal nemožnosť zabezpečenia
si finančných prostriedkov za účelom vyplatenia náhrady za spoluvlastnícky podiel žalobkyne predajom
nehnuteľnosti, nie nevyhnutnej na uspokojenie jeho základných životných potrieb, a to konkrétne bytu

nachádzajúceho sa v kat. úz. L., zapísaného na LV č. XXXX, ktorý nadobudol v dobrovoľnej dražbe v
priebehu roka 2022.55. Súd prvej inštancie vykonal všetky dôkazy, ktoré strany navrhli, z ich obsahu vyvodil správne
skutkové zistenia a rozhodnutie zdôvodnil v zmysle predpokladov § 220 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie
v preskúmavanom rozhodnutí dostatočným spôsobom odôvodnil svoje myšlienkové pochody, predstavy

a úvahy, ktorými sa riadil. Hodnotiaca úvaha súdu prvej inštancie zodpovedá zásadám formálnej logiky
a vychádza zo zisteného skutkového stavu.

56. Súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a rovnako právo na
spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je

aj právo strany sporu na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Toto právo však nie je právom absolútnym a
neznamená povinnosť súdu odpovedať na každý jeden argument strany sporu. To znamená, že otázku,
či súd splnil svoju povinnosť náležite odôvodniť svoje rozhodnutie, je potrebné posúdiť vždy s ohľadom
na konkrétne okolnosti prípadu. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie si tieto povinnosti v
zásadných kontúrach splnil. V naznačených súvislostiach je preto potrebné rozhodnutie súdu prvej
inštancie považovať za dostatočne a presvedčivo zdôvodnené.

57. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vec správne právne
posúdil a dostatočne zistil skutkový stav veci. Správnemu rozhodnutiu o veci zodpovedá aj správne
rozhodnutie o trovách konania, preto rozsudok potvrdil postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.

58. O trovách tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 257
CSP, ktorý vo veci aplikoval súd prvej inštancie a jeho závery sú uplatniteľné aj pri rozhodovaní o trovách
tohto štádia konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).