Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zastavujúce odvolacie konanie… Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. jún 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/67/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5808899594
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5808899594.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a

sudcov JUDr. Martiny Mochnáčovej a JUDr. Erika Vargu, v spore žalobcov: 1/ A. B. C., nar. XX.X.XXXX,
naposledy bytom D., E. XXX/X, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX, 2/ ŽIAREC, poľnohospodárske družstvo,
so sídlom Tvrdošín, IČO: 00191175, proti žalovaným: 1/ A. A. F., nar. XX.X.XXXX, bytom G., H. XXX,
2/ Urbárski spolumajitelia, pozemkové spoločenstvo Tvrdošín, so sídlom G., G. D. XXX, obaja právne
zastúpení advokátom JUDr. Jánom Vajdom, so sídlom D., F. XXX/X, o ochranu osobnosti a ochranu
dobrej povesti právnickej osoby, na základe odvolania oboch sporových strán proti rozsudku Okresného
súdu Námestovo č. k. 3C/285/2008-742 zo dňa 2. marca 2017 (čiastočne) v spojení s opravným

uznesením č. k. 3C/285/2008-813 zo dňa 2.10.2017 a opravným uznesením č. k. 3C/285/2008-843 zo
dňa 19.6.2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e vo výroku III. o zamietnutí žaloby žalobcu 1/ a konanie v tejto
časti z a s t a v u j e .

Vo vzťahu medzi žalobcom 1/ a žalovanými 1/ a 2/ žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov
konania.

Rozsudok okresného súdu m e n í vo výroku I. o uložení povinnosti žalovanému 2/ zaslať
ospravedlňujúci list (v rozsahu a znení vymedzenom v dotknutom výroku) tak, že žalobu žalobcu 2/
v tejto časti z a m i e t a .

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e vo výroku II. o zamietnutí žaloby žalobcu 2/ vo zvyšnej časti.
Žalovaní 1/ a 2/ m a j ú proti žalobcovi 2/ n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom – výrokom I. – okresný súd uložil žalovanému 2/ v lehote 30 dní

od právoplatnosti rozsudku povinnosť zaslať ospravedlňujúci list všetkým členom organizácie –
Urbárski spolumajitelia, pozemkové spoločenstvo Tvrdošín a žalobcovi 2/, pretože obsah zverejnených
výrokov na jeho adresu uvedených v listoch „Výzva členom Urbárskych spolumajiteľov, vlastníkom
poľnohospodárskej pôdy užívanej družstvom v G.“ a „Vážení členovia Pozemkového spoločenstva
Urbárskych spolumajiteľov mesta G.“ je nepravdivý, čím bolo neoprávnene zasiahnuté do práva na
ochranu dobrej povesti právnickej osoby. Išlo o výroky/citáty:

„To čo už robí predseda družstva vo vzťahu k Urbárskym pozemkom, tak to už nemá obdobu. Okrem
toho, že v rokoch 1994-1995 predal za 1 mil. Sk urbárske pozemky a peniaze nechce vrátiť, to je len
malá epizóda k celému problému“. a„To, že celá akcia bola napojená na predsedu družstva a prostredníctvom členov výboru I. E. a J. I.,
resp. niektorých ďalších, o ktorých vieme, ale pomocou tých najvernejších na družstve, ktorí pri delení
družstva dostali najväčšie podiely, nás vôbec neprekvapuje, pretože práve o to išlo. Bolo treba zakryť

nehoráznosti na družstve, tak bolo najlepšie pustiť sa do vedenia Urbáru, ktoré vedelo, že vedenie
družstva ožobráčilo vlastníkov pôdy a parádnou transformáciou družstva niektorí ľudia získali obrovský
majetok
v družstve na úkor takmer všetkých členov Urbárskych spolumajiteľov“.

2. Vo zvyšnej časti žalobu žalobcu 2/ zamietol (výrok II. rozsudku okresného súdu) a rovnako zamietol
(v celom rozsahu) žalobu žalobcu 1/ (výrok III. rozsudku okresného súdu).

3. Vychádzal z toho, že jednotlivé citáty, uvedené v žalobe, sú vytrhnuté z kontextu, avšak pre účely
zásahu do práva na ochranu osobnosti fyzickej osoby alebo na ochranu dobrej povesti právnickej
osoby je ich potrebné vnímať v kontexte s celým znením predmetných písomností. V listoch je pritom

opakovane uvedený nielen žalobca 1/, ale aj vedenie družstva (ktoré nie je totožné iba so žalobcom 1/)
a z vyjadrenia žalobcu 1/ vyplynulo, že ľudia prestávali družstvu dôverovať a klesala pracovná morálka.
Následne okresný súd dospel k záveru, že aktívne vecne legitimovaný je len žalobca 2/ a z dôvodu
nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobu žalobcu 1/ zamietol. Zároveň (aj po doplnení dokazovania)
ustálil, že žalovaný 1/ v danom prípade konal ako člen štatutárneho orgánu v mene žalovaného 2/, preto

voči žalovanému 1/ (z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie) žalobu zamietol.

4. Okresný súd považoval žalobu za dôvodnú vo vyššie citovaných výrokoch, lebo tie – ako aj celý
kontext listov – bol/i spôsobilý/é privodiť ujmu na dobrej povesti žalobcu 2/ a spochybniť jeho serióznosť
v hospodárskom prostredí. Uviedol, že tvrdenia o tom, že žalobca 1/ ako predseda družstva predal

urbárske pozemky za 1 mil. Sk je skreslené, lebo „predseda urbáru“ (správne predseda družstva;
poznámka odvolacieho súdu) sám žiadne pozemky predať nemohol, keďže k uvedenému je potrebný
súhlas predstavenstva. Hoci výsledok súvisiacich vlastníckych sporov je otázny, okresný súd dodal, že
„v množstve iných súdnych konaní“ nebolo (zatiaľ) preukázané porušenie vlastníckeho práva; súčasne
dal do pozornosti zložitosť právnej úpravy reštitúcií. Mal tiež za to, že nebola preukázaná pravdivosť

ani druhého výroku o obohatení sa členov družstva na úkor členov urbáru pri transformácii družstva.
Uzavrel, že žalobca 2/ bol predmetnými výrokmi vykreslený ako právnická osoba, ktorá koná nezákonne
a obohacuje sa na úkor iných, pričom dôkaz o uvedenom žalovaný 2/ nepredložil a nevyplynul ani z listín
doložených v priebehu konania.

5. Naproti tomu okresný súd zamietol žalobu v súvislosti s výrokom, že predseda PD v Tvrdošíne
(žalobca 1/) tendenčne využíva rôzne inštitúcie, lebo samotná skutočnosť, že niekto koná tendenčne,
nie je spôsobilá poškodiť dobré meno či dobrú povesť a nemôže vzbudiť pohoršenie. Rovnako
z ďalšieho citátu (začínajúceho formuláciou „kde ste mali možnosť zahliadnuť nechutné ...“) nie je možné
jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností vyvodiť, kto pokračuje v protizákonných ťaženiach; či

žalobca2/alebočlenoviažalovaného2/.Pokiaľniejeuvedené,zakýchdôvodovbymalodôjsťklikvidácii
družstva, taktiež zmienka o nej nevyvoláva pochybnosti o serióznosti a poctivosti žalobcu 2/.

6. Z dôvodu premlčania okresný súd zamietol žalobu žalobcu 2/ aj vo vzťahu k uplatneniu náhrady
nemajetkovej ujmy vo výške 200.000,-Sk. Zdôraznil, že ide o relatívne samostatný prostriedok

zabezpečenia ochrany „osobnostných či osobných“ práv, ktorý má majetkovú povahu, a preto podlieha
režimu premlčania. Bolo nepochybné, že žalobca 2/ sa o doručení listov dozvedel najneskôr dňa
11.9.1998, avšak k žalobe sa pripojil až dňa 5.4.2013; teda po uplynutí premlčacej lehoty.

7. O trovách konania rozhodol okresný súd v zmysle § 257 CSP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok

na ich náhradu. Prihliadol na to, že žalobca 2/ nebol úspešný v celom rozsahu. Žalovaný 1/ bol síce
v plnej miere úspešný, ale on bol tou osobou, ktorá konala v mene žalovaného 2/. Za dôvod hodný
osobitného zreteľa považoval okresný súd aj to, že medzi stranami sa vedie „množstvo obdobných
konaní“, z ktorého faktu vyplýva, že medzi nimi vládnu „zlé, nepriateľské vzťahy“.

8. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie obe sporové strany.

9. Žalovaná strana (osobitne žalovaný 2/) napadla vyhovujúci výrok a domáhala sa jeho zrušenia
a vrátenia veci na ďalšie konanie a rozhodnutie. Namietala, že právnická osoba s názvom K. (písanáokrem prvého písmena malými písmenami), poľnohospodárske družstvo, neexistuje; že žalovaný 2/
nie je organizáciou, ale pozemkovým spoločenstvom; že vyhovujúci výrok rozsudku okresného súdu je
neurčitý, pretože chýba označenie bližšími časovými údajmi dotknutých písomností a súčasne nie je

zrejmé,čisamáospravedlňujúcilistzasielaťčlenomžalovaného2/zroku1998alebosúčasnýmčlenom.

10. S odkazom aj na rozhodnutia Ústavného súdu SR a všeobecné tézy týkajúce sa náležitostí
odôvodnenia súdneho rozhodnutia žalovaní poukazovali na nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku.
Žalobcami namietané citáty označovali za účelovo povyberané a vytrhnuté z kontextu listov.

Zdôrazňovali, že citáty neboli skutkovými tvrdeniami, ale išlo o hodnotiace úsudky, pričom kritika činnosti
žalobcu 2/ nepresiahla rámec oprávnenej kritiky, ktorá je chránená slobodou prejavu. Tá sa vzťahuje
nielen na informácie prijímané priaznivo, ale aj na informácie, ktoré zraňujú, šokujú alebo znepokojujú.
Zároveň fyzické a právnické osoby majú v rámci slobody prejavu právo verejne vyslovovať názory na
hospodárenie obchodnej spoločnosti.

11. Žalovaní dávali do pozornosti, že žalobca 2/ má v meste Tvrdošín zlú povesť, čo je spôsobené
jeho konaním, vrátane neustálych občianskoprávnych sporov proti žalovanému 2/. Právo na ochranu
dobrej povesti právnickej osoby je pritom užšie ako právo na ochranu osobnosti fyzickej osoby. Žalovaná
strana upozornila tiež na to, že napadnutý rozsudok je takmer totožný s rozsudkom, ktorý v súdenej
veci vydala predchádzajúca zákonná sudkyňa, teda nezohľadňuje záväzný právny názor odvolacieho

súdu vyslovený v rámci zrušujúceho uznesenia. Rozsudku okresného súdu vyčítala jeho predčasnosť,
keď neboli vykonané viaceré dôkazy navrhnuté stranou žalovaných a pri vykonaní niektorých dôkazov
(osobitne niektorých svedeckých výpovedí) si okresný súd riadne nesplnil poučovaciu povinnosť.
Napokon žalovaní tvrdili, že v súdenom prípade neexistujú žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa na
aplikáciu§257CSP.Dodali,žeskutočnýmcieľom„týchtosúdnychkonaní“jezamestnávaťžalovaných1/

a 2/, aby nemali dostatok času na súdne konanie o neplatnosť kúpnych zmlúv, ktoré uzatvára žalobca 2/.

12. Žalobcovia napadli zamietajúce meritórne výroky a domáhali sa v tejto časti zrušenia rozsudku
okresného súdu a vrátenia veci na nové konanie a rozhodnutie. V súvislosti so zamietnutím žaloby
v časti týkajúcej sa citátu začínajúceho slovami „A nie tak, ako postupuje predseda PD v Tvrdošíne...“

uviedli, že v priebehu sporu doplnili formuláciu citátu o slovné spojenie „protizákonné stavy“ tak, že celá
dotknutá pasáž znie: „...využíva rôzne inštitúcie na to, aby naďalej pretrvávali protizákonné stavy na
prospech určitej skupiny ľudí...“.

13. Žalujúca strana bola jednoznačne presvedčená, že namietanými citátmi bolo neoprávnene

zasiahnuté do osobnostných práv žalobcu 1/, ktorý bol v nich označený menom, priezviskom, titulom
a aj funkciou predsedu družstva. Žalobcovia nesúhlasili ani so zamietnutím žaloby voči žalovanému 2/,
lebo zo svedeckých výpovedí vyplynulo, že dotknuté listy neboli prejednané na zasadnutiach urbáru.
Zároveň z celého kontextu listov nemožno prehliadnuť, že ich pisatelia útočia na jednu konkrétnu fyzickú
osobu, a to na žalobcu 1/. Hanlivé listy majú negatívny vplyv i na podnikateľskú činnosť žalobcu 2/,

pričom vybudovanie dobrej povesti nie je krátkodobou záležitosťou.

14. Žalujúca strana mala za to, že okresný súd vôbec neodôvodnil zamietnutie návrhu na náhradu
nemajetkovej ujmy. Nesúhlasila ani s vyhodnotením citátu začínajúceho slovami „Kde ste mali možnosť
zahliadnuť ...“ ako kritiky do vlastných radov členov urbáru; osobitne v spojení s tým, že ani jeden svedok

nevypovedal, že by sa A. C. (žalobca 1/) neslušne správal na urbárskych schôdzach. V nadväznosti
na konštatovanie okresného súdu o nepriateľských vzťahoch strán žalobcovia konštatovali, že oni
nikdy neuvádzali nepravdivé tvrdenia o protistrane. Doplnili, že je možné nájsť také riešenie práva na
informácie a práva na ochranu osobnosti, pri ktorom sa neoslabí základné právo na slobodu prejavu.

15. Vo vyjadrení k odvolaniu protistrany žalobcovia navrhli v napadnutej časti rozsudku okresného
súdu potvrdiť. Odvolacie námietky žalovaných považovali za neopodstatnené a rozsah vykonaného
dokazovania za dostatočný (okresný súd okrem navrhnutých dôkazov si aj sám vyžiadal niektoré listiny).
V súvislosti s označením žalobcu 2/ zdôrazňovali, že tento je jednoznačne označený tak, že nemôže
byť zamenený s iným subjektom práva. Obdobne označenie žalovaného 2/ aj pojmom organizácia

nespôsobuje neurčitosť jeho zadefinovania, resp. nemožnosť jeho stotožnenia. S odkazom aj na obsah
vlastného odvolania žalobcovia zotrvali na tom, že zo strany žalovaných išlo o nepravdivé tvrdenia, ktoré
nemajú nič spoločné s kritikou a v ich dôsledku došlo k zásahu do osobnostných práv.16. Obdobne žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov (v značnej miere) zopakovali argumentáciu
prezentovanú už v ich odvolaní. Doplnili – mimo rámec lehoty na podanie odvolania a tým aj mimo
možnosť doplnenia odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 3 CSP) – že zákonnou sudkyňou v súdenej veci

je/má byť naďalej L. H..

17. V rámci odvolacej repliky žalobcovia zotrvali na svojom odvolaní, ako aj na vyjadreniach
obsiahnutých v reakcii na odvolanie protistrany, ktorých podstatné body opakovane stručne vymedzili.

18. Rovnako žalovaní v ďalšom podaní zotrvali na svojej predošlej argumentácii, opätovne s pomerne
rozsiahlym zopakovaním viacerých jej pasáží.

19. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaniach
(§ 379 a 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods.
3 CSP) podľa § 389 ods. 1 písm. a/ v spojení s § 391 ods. 1 CSP zrušil rozsudok okresného súdu vo

výroku III. o zamietnutí žaloby žalobcu 1/ a konanie v tejto časti zastavil. Vo výroku I. o uložení povinnosti
žalovanému 2/ zaslať ospravedlňujúce listy rozsudok okresného súdu podľa § 388 CSP zmenil tak,
že žalobu žalobcu 2/ (aj) v tejto časti zamietol a súčasne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil rozsudok
okresného súdu vo výroku II. o zamietnutí žaloby žalobcu 2/ vo zvyšnej časti.

20. Žalobca 1/ (A. B. C.) po rozhodnutí okresného súdu zomrel; jeho úmrtie dňa XX.XX.XXXX bolo
jednoznačne preukázané úmrtným listom. Z daného dôvodu sa i krajský súd v rámci vymedzenia obsahu
rozsudku okresného súdu a podaní strán v odvolacom štádiu konania venoval otázkam týkajúcim sa
bezprostredne žalobcu 1/ len konštatačne bez ich podrobnejšieho opisu.

21. V zmysle § 161 ods. 1 CSP (ktoré ustanovenie sa podľa § 378 ods. 1 CSP primerane použije aj
v odvolacom štádiu konania) súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené procesné
podmienky. Jednou z elementárnych procesných podmienok konania je procesná subjektivita strany
sporu, ktorej trvanie vo vzťahu k fyzickým osobám je limitované okamihom ich smrti (§ 61 CSP v spojení
s § 7 ods. 1, 2 veta prvá Obč. zák.).

22. Podľa § 63 ods. 1 CSP ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd
posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať. Predmetom sporu
v súdenej veci bolo/je vo vzťahu k žalobcovi 1/ právo na ochranu osobnosti, ktoré je právom výsostne
osobnej povahy, preto zaniká smrťou fyzickej osoby a neprechádza na dedičov/právnych nástupcov

(bližšie napr. rozhodnutie publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR
pod R 53/1996).

23. Z daného dôvodu v dotknutej časti (v časti sporu týkajúcej sa žaloby žalobcu 1/) teda neprichádzalo
do úvahy pokračovanie v konaní s právnymi nástupcami v priebehu sporu zosnulého žalobcu 1/.

Predmetný nedostatok procesných podmienok tak má/mal neodstrániteľný charakter, dôsledkom
existencie ktorého je i vo všeobecnosti (§ 161 ods. 2 CSP) zastavenie konania. Nadväzne krajský súd
rozsudok okresného súdu vo výroku III. o zamietnutí žaloby žalobcu 1/ zrušil a konanie v danej časti
zastavil.

24. S poukazom na to, že v súdnej praxi sa v obdobných prípadoch (strata procesnej subjektivity
strany sporu bez právneho nástupcu v štádiu po rozhodnutí okresného súdu a pred rozhodnutím
odvolacieho súdu o včas podanom odvolaní proti dotknutému rozhodnutiu) vyskytujú aj rozhodnutia,
ktorými dochádza „len“ k zastaveniu konania bez súčasného zrušenia prvoinštančného rozhodnutia
(napr. uznesenia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 15CoCsp/11/2023, či 2Cob/80/2022), krajský súd

dopĺňa stanovisko i k danej problematike.

25. Včas podané odvolanie oprávnenou osobou má v zmysle § 367 ods. 1 CSP suzpenzívny účinok, čiže
dotknuté/napadnuté (eventuálne tiež závislé, resp. podmienené) výroky v jeho dôsledku nenadobúdajú
právoplatnosť. Zároveň aj pre odvolací súd platí, že pre jeho rozhodnutie je v zmysle § 217 ods. 1 veta

prvá (v prípade uznesení v spojení s § 234 ods. 2) CSP rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozhodnutia.

26. Ak napadnuté výroky v dôsledku suzpenzívneho účinku odvolania nenadobudli právoplatnosť
avokamihurozhodovaniaodvolaciehosúduuniektorejstranysporuniejesplnenápodmienkaprocesnejsubjektivity, je nutné nielen konanie zastaviť, ale rozhodnúť aj o zrušení neprávoplatných výrokov, pre
ktoré je určujúci stav v momente rozhodovania odvolacieho súdu. Uvedené je – okrem iného – tiež
vyjadrením toho, že rozhodnutia súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu tvoria jeden celok.

27. Na konštatovaných záveroch odvolacieho súdu nič nemení aktuálna procesná úprava v ustanovení
§ 66 CSP. Práve naopak, dotknutá právna norma sa prioritne týka situácie, kedy strata procesnej
subjektivity strany sporu nastane po vyhlásení rozhodnutia, ale pred doručením jeho písomného
vyhotovenia. Navyše, označené zákonné ustanovenie sa viaže k rozhodnutiu, ktorým sa konanie končí

a tým v súdenej veci nebol/nie je rozsudok okresného súdu, ale práve aktuálne rozhodnutie odvolacieho
súdu.

28. Procesný postup odvolacieho súdu v zmysle § 389 ods. 1 písm. a/ v spojení s § 391 ods. 1 CSP,
kedy rozhodnutie okresného súdu zruší a konanie zastaví je z pohľadu trov konania nutné analogicky
vyhodnotiť ako zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. Následne odvolací súd podľa § 396 ods. 2 CSP

rozhoduje o nároku na náhradu trov celého (prvoinštančného i odvolacieho) konania.
29. V prípade zastavenia konania je v otázkach náhrady trov konania v zmysle § 256 CSP určujúcou
zásada procesného zavinenia. Úmrtie strany sporu (v tomto prípade žalobcu 1/) je však takou
objektívnou skutočnosťou, za ktorú nemožno pričítať (procesné) zavinenie žiadnej zo strán. Z daného
titulu krajský súd vyslovil, že vo vzťahu medzi žalobcom 1/ a žalovanými 1/ a 2/ žiadna zo strán nemá

právo na náhradu trov konania. V konkrétnostiach súdenej veci to – okrem iného – znamená, že výdavky
vynaložené v súvislosti s úkonmi strán sporu viažucimi sa k obdobiu do vstupu žalobcu 2/ do konania
nie sú/nebudú z hľadiska náhrady trov konania relevantné.

30. Dotknutý okamih, kedy žalobca 2/ začal uplatňovať svoje vlastné nároky odvodené od tvrdených

neoprávnených zásahov zo strany žalovaných 1/ a 2/, je zároveň pomerne zásadný aj pri posúdení
vecnej dôvodnosti žaloby žalobcu 2/. Je bez akýchkoľvek pochybností, že žalobca 2/ (právnická osoba)
mal kvalifikovanú vedomosť o obsahu listov/písomností takmer bezprostredne po ich rozoslaní členom
pozemkového spoločenstva (žalovaného 2/). Najneskôr v čase podania žaloby – 7.10.1998 – bola táto
vedomosť úplne jednoznačná a týkala sa všetkých skutkových okolností. Napriek uvedenému faktu

žalobca 2/ podal žalobu („pripojil“ sa k žalobe žalobcu 1/) až po takmer 15 rokoch; o pripustení jeho
vstupu ako ďalšieho žalobcu bolo okresným súdom rozhodnuté uznesením zo dňa 9.9.2013.

31. Hoci osobnostné práva (v širšom význame zahŕňajúcom aj právo na ochranu dobrej
povesti právnickej osoby) sú svojou povahou nepremlčateľné, situácia, kedy dotknutý subjekt pri

nespochybniteľnej podrobnej a kvalifikovanej vedomosti o existencii a obsahu tvrdeného zásahu,
uplatňuje nárok od neho odvodený až po cca 15 rokoch, výrazne zoslabuje dôvodnosť takéhoto nároku.
O to viac, že v súdenej veci žalobca 2/ nielenže mal vedomosť o samotnom (tvrdenom) zásahu,
ale iniciovaním a vedením sporu žalobcom 1/, v ktorého statuse týkajúcom sa predmetu sporu bolo
zásadnýmprávejehopostaveniepredsedudružstva(t.j.výkonnéhoariadiacehoorgánužalobcu2/),mal

úplne bezprostrednú vedomosť i o priebehu súdeného sporu; teda o uplatňovaní nárokov založených
na rovnakých tvrdeniach a odvodzovaných od rovnakých zásahov zo strany žalovaných.

32. V rozoberaných súvislostiach je zároveň nutné uviesť, že žalobca 2/ bližšie nevysvetlil, prečo práve
v daný moment v roku 2013 dospel k presvedčeniu o zásahu spornými písomnosťami, vyhotovenými

a rozoslanými pred pätnástimi rokmi, (aj) do jeho práva na ochranu dobrej povesti právnickej osoby.
Obdobie 15 rokov je v „podmienkach dnešného sveta“ (čo platí i o období z prelomu milénií a nultých
rokov tohto storočia), ktorému je vlastné obrovské množstvo najrozličnejších informácii doslova
chrlených na dennej báze, pomerne zásadné. Predmetné konštatovanie sa v plnej miere vzťahuje i na
(tvrdené) zásahy do práva na ochranu osobnosti fyzickej osoby a ochranu dobrej povesti právnickej

osoby, ku ktorým malo dôjsť formou listov; vrátane satisfakčnej funkcie požadovaného ospravedlnenia.
33. Pokiaľ v tejto spojitosti – a to opakovane – poukazoval žalobca 2/ na ďalšie, resp. neskoršie, či
pretrvávajúce útoky/neoprávnené zásahy zo strany žalovaných, uvedené rovnako iba znižuje relevanciu
tvrdenia o neoprávnenom zásahu spôsobenom obsahom listov definovaných v žalobe z roku 1998.
Skutkovým základom – vymedzením rozhodujúcich skutočností – zostali totiž izolovane len dotknuté

listy/písomnosti a nie aj ďalšie/neskoršie žalobcom 2/ tvrdené (priliehavejším je výraz spomínané)
zásahy. Pri posudzovaní dôvodnosti nároku odvodzovaného v súdenom spore výlučne od písomností,
ktoré boli vyhotovené, resp. rozoslané v období pred podaním žaloby, tak ani nemohlo byť prihliadané
na (eventuálne) neskôr vykonané úkony žalovaných.34. Krajský súd konštatuje, že hoci celkový kontext žalobcami namietaných písomností je nepochybne
dôležitý, práve konkrétne citácie nimi v žalobe výslovne vymedzené, ktorých nepravdivosť má byť

obsahom ospravedlnenia v prípade vyhovenia žalobe, tvorili/tvoria podstatu súdeného sporu o ochranu
osobnosti fyzickej osoby a o ochranu dobrej povesti právnickej osoby. Inými slovami, určujúcimi pri
posúdení tvrdeného zásahu sa stávajú práve individuálne/jedinečne vymedzené citácie (formulácie),
ktoré za rozhodujúce zadefinovala žalujúca strana.

35. Nadväzne z formulácií: „to čo už robí predseda družstva“; „predal za 1 mil. Sk urbárske pozemky“;
„nie tak, ako postupuje predseda družstva“; zorganizovaná a z pozadia ovládaná predsedom družstva
A. C.“; „s myšlienkou o likvidácii družstva už dosť dlho koketuje jeho predseda A. C.“; „celá akcia
napojená na predsedu družstva“ niet pochybností, že vo všetkých štyroch citáciách (vymedzených
žalobcami) bol subjektom, ktorého sa namietané vyjadrenia týkajú, jednoznačne (až takmer výlučne)
práve a len žalobca 1/ ako fyzická osoba. Napokon, samotná žalujúca strana – a to aj v rámci svojho

odvolania – zdôrazňuje práve ten fakt, že osobou, ktorá bola predmetnými tvrdeniami zasiahnutá (v nich
jednoznačne označená), bol výslovne (iba) žalobca 1/.
36. Žalobcom 2/ nie je/nebol skutkovo bližšie vymedzený dôvod pre akési – osobitne s odstupom takmer
15 rokov akcentované – automatické prepojenie možného zásahu do osobnostných práv žalobcu 1/
aj bezprostredne so zásahom do dobrej povesti poľnohospodárskeho družstva ako právnickej osoby.

Len samotná skutočnosť, že žalobca 1/ ako fyzická osobu, voči ktorej smerovali vyjadrenia obsiahnuté
v žalujúcou stranou zdôraznených citátoch, bol predsedom družstva (žalobcu 2/), nie je v tomto smere
postačujúca.

37. Ak aj je možné v žalobcami akcentovaných citátoch nájsť formulácie viažuce sa k družstvu ako

právnickej osobe („nehoráznosti na družstve“; „vedenie družstva ožobráčilo vlastníkov pôdy a parádnou
transformáciou družstva niektorí ľudia získali obrovský majetok v družstve na úkor takmer všetkých
členov Urbárskych spolumajiteľov“), tieto nedosahujú intenzitu nevyhnutnú pre vyvolanie zásahu do
práva na ochranu dobrého mena právnickej osoby.

38. Prioritne – povedané zjednodušene – medzi družstvom a urbárom už v danom období prebiehali
spory o vlastníctvo nehnuteľností, v rámci ktorých ani jedna zo strán neprezentovala argumentáciu,
ktorú by bez ďalšieho bolo možné označiť za zrejme nedôvodnú. Povedané inak, každá zo strán
sa s primeranou mierou racionality mohla domnievať, že v daných vlastníckych sporoch je „v práve“
a nadväzne nesúhlasne komentovať postup strany druhej. Zároveň v tejto spojitosti je nutné prihliadnuť

tiež na širšie spoločenské súvislosti daného obdobia, kedy nespokojnosť (vyjadrovaná aj značne
expresívnejším spôsobom) s priebehom celkovej ekonomickej transformácie majetkových hodnôt
(reštitúcie, privatizácia, kupónová privatizácia, dražby...) bola bežnou súčasťou verejného (vrátane
mediálneho s výrazne širokým dosahom) priestoru.

39. Pokiaľ okresný súd prostredníctvom odkazu na právnu úpravu vykonávania právnych úkonov
družstva (v danom prípade najmä predaja urbárskych pozemkov v hodnote 1 mil. Sk) ustálil zásah do
práv družstva ako právnickej osoby, ide v nemalej miere o definovanie iného skutku, ako je uvedený
v namietanom liste. V svojich dôsledkoch sa totiž nejedná o zohľadnenie kontextu, ktorý by bol – mimo
výslovne žalobcami namietanej citácie – obsahom listov, ale o dovysvetľovávanie (právnych) súvislostí,

či skôr dotváranie (až definovanie iného) skutkového deja.
40. Na základe doteraz konštatovaného krajský súd ustálil, že obsahom namietaných listov (a
predovšetkým citátov zdôraznených žalujúcou stranou) nedošlo k zásahu do práva na ochranu dobrej
povesti právnickej osoby – žalobcu 2/. Z daného titulu zmenil výrok I. napadnutého rozsudku tak, že (aj)
v predmetnej časti žalobu zamietol a súčasne potvrdil výrok II. rozsudku okresného súdu o zamietnutí

žaloby žalobcu 2/ vo zvyšnej časti. S poukazom na uvedené bolo bezpredmetné bližšie sa zaoberať
okolnosťami/námietkamitýkajúcimisaeventualitypasívnejvecnejlegitimáciežalovaného1/;zamietajúci
výrok v plnej miere znamená nedôvodnosť žaloby i voči tomuto žalovanému.

41. Nad bezprostredný rámec odvolania krajský súd dodáva, že ku zmene zákonnej sudkyne v súdenej

veci došlo na základe zákonom predpokladaných podmienok a v súlade s rozvrhom práce okresného
súdu.42. V dôsledku (čiastočnej) zmeny napadnutého rozsudku rozhodoval krajský súd v zmysle § 396 ods.
2 CSP (v spojení s § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP) o nároku na náhradu trov celého (prvoinštančného
i odvolacieho) konania. Zamietnutie žaloby predstavuje plný úspech žalovanej strany v spore, z ktorého

dôvodu majú žalovaní 1/ a 2/ voči žalobcovi 2/ nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu – 100 %.
43. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Protitomutorozsudku je prípustné dovolaniezdôvodov vymedzenýchv§420a§421ods.1CSP.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov

od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.