Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. júl 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15CoCsp/14/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122393129
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6122393129.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a členov

senátu JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobcu: mBank SPÓLKA
AKCYJNA, IČ: 001 254 524, so sídlom Prosta 18, 008 50 Varšava, Poľská republika, konajúca na území
Slovenskej republiky prostredníctvom mBank S.A., pobočka zahraničnej banky, IČO: 36 819 638, so
sídlom Pribinova 10, 811 09 Bratislava, zastúpený MCGA legal, s.r.o., IČO: 36 715 662, so sídlom
Partizánska 2, 811 03 Bratislava - Staré Mesto, proti žalovanej: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt
C. XXX, XXX XX C., o zaplatenie 6.226,44 EUR s príslušenstvom a o vzájomnom návrhu žalovanej o
zaplatenie sumy 13.785 EUR, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Lučenec zo dňa

13. februára 2025, č. k. 6Csp/81/2022-277, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch
dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

Konanie v prvej inštancii
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol, že:
„I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 6 226,44 Eur

spolu s úrokom z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 188,68 Eur od 18.11.2019 do zaplatenia,
spolu s úrokom z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 188,68 Eur od 18.12.2019 do zaplatenia,
spolu s úrokom z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 188,68 Eur od 18.1.2020 do zaplatenia,
spolu s úrokom z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 188,68 Eur od 18.2.2020 do zaplatenia,
spolu s úrokom z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 188,68 Eur od 18.3.2020 do zaplatenia,
spolu s úrokom z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 188,68 Eur od 18.4.2020 do zaplatenia,
spolu s úrokom z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 188,68 Eur od 18.5.2020 do zaplatenia,

spolu s úrokom z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 188,68 Eur od 18.6.2020 do zaplatenia,
spolu s úrokom z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 188,68 Eur od 18.7.2020 do zaplatenia,
spolu s úrokom z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 188,68 Eur od 18.8.2020 do zaplatenia,
spolu s úrokom z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 188,68 Eur od 18.9.2020 do zaplatenia,
spolu s úrokom z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 188,68 Eur od 18.10.2020 do zaplatenia,
spolu s úrokom z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 188,68 Eur od 18.11.2020 do zaplatenia,
spolu s úrokom z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 188,68 Eur od 18.12.2020 do zaplatenia,

spolu s úrokom z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 188,68 Eur od 18.1.2021 do zaplatenia,
spolu s úrokom z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 188,68 Eur od 18.2.2021 do zaplatenia,
spolu s úrokom z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 188,68 Eur od 18.3.2021 do zaplatenia,
spolu s úrokom z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 188,68 Eur od 18.4.2021 do zaplatenia,spolu s úrokom z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 188,68 Eur od 18.5.2021 do zaplatenia,
spolu s úrokom z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 188,68 Eur od 18.6.2021 do zaplatenia,
spolu s úrokom z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 188,68 Eur od 18.7.2021 do zaplatenia,

spolu s úrokom z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 188,68 Eur od 18.8.2021 do zaplatenia,
spolu s úrokom z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 188,68 Eur od 18.9.2021 do zaplatenia,
spolu s úrokom z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 188,68 Eur od 18.10.2021 do zaplatenia,
spolu s úrokom z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 188,68 Eur od 18.11.2021 do zaplatenia,
spolu s úrokom z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 188,68 Eur od 18.12.2021 do zaplatenia,

spolu s úrokom z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 188,68 Eur od 18.1.2022 do zaplatenia,
spolu s úrokom z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 188,68 Eur od 18.2.2022 do zaplatenia,
spolu s úrokom z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 188,68 Eur od 18.3.2022 do zaplatenia,
spolu s úrokom z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 188,68 Eur od 18.4.2022 do zaplatenia,
spolu s úrokom z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 188,68 Eur od 18.5.2022 do zaplatenia,
spolu s úrokom z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 188,68 Eur od 18.6.2022 do zaplatenia,

spolu s úrokom z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 188,68 Eur od 18.7.2022 do zaplatenia, všetko v
lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %, v lehote do 3 dní od
právoplatnosti uznesenia o určení výšky trov konania.
III. Vzájomný návrh žalovanej o zaplatenie sumy 13 785 Eur sa zamieta.

IV. Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %, v lehote do 3 dní od
právoplatnosti uznesenia o určení výšky trov konania.“
2. Predmetom sporu je nárok žalobcu na zaplatenie sumy 6.226,44 EUR s príslušenstvom titulom
tridsiatich troch neuhradených splátok za obdobie 17.10.2019 do 17.07.2022, ktoré vznikli na základe
písomnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 03.07.2018 uzatvorenej medzi žalobcom ako veriteľom

a žalovanou ako dlžníčkou (ďalej len „zmluva“). Žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 14.960 EUR,
ktorý sa zaviazala splatiť v 96-tich anuitných mesačných splátkach vo výške 188,68 EUR splatných vždy
k 17. dňu v mesiaci s tým. Zároveň si žalovaná vzájomnou žalobou uplatnila voči žalobcovi nárok na
zaplatenie sumy 13.785 EUR titulom nemajetkovej ujmy a ušlého zisku.
3. Na základe vykonaného dokazovania a právneho posúdenia mal prvoinštančný súd preukázané

uzatvorenie zmluvy, ktorú vyhodnotil ako spotrebiteľskú, a na ktorú sa vzťahujú ust. § 52 a nasl. zákona
č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) a ust. zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úverochaoinýchúverochapôžičkáchprespotrebiteľov(ďalejlen„ZoSÚ“).Preskúmanímzmluvynezistil
jej rozpor so ZoSÚ, pričom táto obsahovala všetky obligatórne náležitosti v zmysle § 9 ZoSÚ a zároveň
žalobca posudzoval schopnosť žalovanej splácať poskytnutý úver podľa § 7 ZoSÚ. Z výpisu účtu

žalovanej zistil z jej strany porušenie platobnej disciplíny. Mal preukázané poskytnutie úveru žalovanej
vo výške 14.960 EUR, z ktorého uhradila 2.022,49 EUR. Súd prvej inštancie považoval žalobu žalobcu,
ktorou sa tento domáhal zaplatenia tridsiatich troch splatných splátok vo výške po 188,68 EUR za
obdobie od 17.10.2019 do 17.07.2022 za dôvodnú, a preto jej vyhovel a zároveň mu priznal aj príslušný
zákonný úrok z omeškania za každú splatnú splátku odo dňa nasledujúceho od jej splatnosti (I. výrok).

O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“) a tieto priznal v rozsahu 100 % žalobcovi ako úspešnej strane (II. výrok).
4. Vo vzťahu k vzájomnej žalobe žalobkyne, ktorou sa táto domáhala náhrady škody z dôvodu ušlého
zisku a nemajetkovej ujmy vo výške 13.785 EUR (30 EUR za obdobie 290 dní), tento jej nárok
zamietol z dôvodu, že v danom prípade neuniesla dôkazné bremeno preukázania jeho existencie

adôvodnosti.Žalovanáurčitéskutočnostisícetvrdila,avšaknepredložilaaanineoznačilažiadnedôkazy
na preukázanie svojich tvrdení ohľadom svojho nároku. Jediný dôkaz, ktorý predložila, bol register
bankových informácií, v ktorom považovala údaj žalobcu o tom, že úver je zosplatnený, za údaj, ktorý
jej spôsobil nemajetkovú ujmu bez bližšej špecifikácie. S ohľadom na platné rozhodnutie okresného
súdu vo veci vedenej pod sp. zn. 16Csp/30/2020, kedy bola žaloba žalobcu zamietnutá pre neplatné

zosplatnenie, je síce pravdou, že údaj o zosplatnení uvedený v registri nie je správny, avšak vykonaným
dokazovaním bolo preukázané, že žalovaná bola v omeškaní so splácaním poskytnutého úveru, preto
jej nemohla vzniknúť nemajetková ujma, resp. škoda, nakoľko sama porušila svoju zmluvnú povinnosť.
Z uvedeného dôvodu návrh žalovanej o zaplatenie sumy 13.785 EUR zamietol (III. výrok) a zároveň
rozhodol aj o trovách tohto samostatného návrhu. Vzhľadom na neúspech žalovanej aj v tejto časti

priznal žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov konania podľa § 255 CSP v rozsahu 100 % (IV.
výrok).
Odvolanie5. Proti tomuto rozhodnutiu podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná. Žiadala, aby odvolací súd
rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Rozhodnutie
okresného súdu označila za „lživé“ a jeho odôvodnenie za „vysoko manipulatívne, rozumovo plytké,

zlepenec poloprávd a umelo vytvorený konštrukt, ktorý považovala nielen za lživý, ale aj sčasti
vymyslený.“ Za klamlivé považovala odseky 47. až 50. odôvodnenia, ktoré bolo možné ľahko vyvrátiť
svedeckými výpoveďami, ale aj inými dôkazmi, ktoré okresný súd nevykonal, pričom podľa vyjadrení
expertov a právnikov, ktorí žalovanej pomáhajú s jej procesnou obranou, títo nemali pochýb o tom,
že napadnuté rozhodnutie javí známky nielen klamlivosti, ale aj určite odbornej degenerácie. Samotná

klamlivosť mala byť spôsobená neuvedením podstatných skutočností. Uviedla, že dala jasne a včas
vedieť súdu preukázateľné pôsobenie vplyvov (aj vyššej moci), ktoré nevedela ovplyvniť, a ktoré
jej objektívne bez akýchkoľvek pochýb neumožnili zúčastniť sa na pojednávaní vytýčenom na deň
13.02.2025. Mala za to, že splnila zákonné podmienky ospravedlnením sa včas a vopred spolu so
žiadosťou o odročenie pojednávania, nakoľko mala záujem na svojej osobnej účasti. Podľa názoru
žalovanej zásada koncentrácie konania nemôže ísť na úkor kvality vykonaného dokazovania alebo

porušenia čl. 48 Ústavy Slovenskej republiky. Uviedla, že mala okrem iného právo obrátiť sa na
bezplatné Centrum právnej pomoci, čo jej bolo taktiež znemožnené konaním sudkyne. Podľa názoru
žalovanej sudkyňa JUDr. Šulajová mala podceňovať duchovné skúmanie sveta a jeho pozadie
(jasnozrivé schopnosti konkrétnych ľudských bytostí), ktoré vedia odhaliť krivenie spravodlivosti.
Sudkyňu prejednávajúca predmetný spor nepovažovala za zákonnú a ani za nestrannú, a preto mala

byť z prejednávania veci vylúčená, na čom sa zhodla verejnosť. Vytýkala súdu prvej inštancie, že na
pojednávaní dňa 13.02.2022 (zrejme chyba v písaní, správne malo byť rok 2025) ignoroval všetky
dôkazy ako ucelený celok a úmyselne jej znemožnil a ignoroval najpodstatnejšie dôkazy svedčiace
v jej prospech. Bola toho názoru, že uniesla dôkazné bremeno a preukázala svoj uplatnený nárok vo
výške 13.785 EUR, a to na základe viacerých dôkazov a svedeckých výpovedí. Vytýkala súdu prvej

inštancie, že nemala asistentku a diktovala len do diktafónu, pričom výroky, ktoré odzneli priamo na
pojednávaní dňa 13.02.2025, boli v zápisnici do určitej miery účelovo krivené, aby nedávali podstatný
zmysel vyjadrení zástupcu žalovanej. Uviedla, že prvoinštančný súd jej mal úmyselne a zlomyseľne
znemožniť a preukázať dôkazy a dokonca sa nepokúsil ani o zmier, čo bolo jeho zákonnou povinnosťou.
Vyjadrenie k odvolaniu

6. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť. Tvrdenia žalovanej
uvedené v jej odvolaní považoval za irelevantné a neodôvodnené. Mal za to, že žalovaná neuniesla
dôkazné bremeno svojho tvrdenia.
Odvolacia replika
7.Žalovanámalamožnosťsakvyjadreniužalobcukjejodvolaniuvyjadriť,avšaktotosvojeprávovyjadriť

sa v rámci odvolacej repliky nevyužila.
Právne posúdenie odvolacím súdom
8. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2
CSP potvrdil.

9. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výrok vecne
správne. Podľa ods. 2, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
10. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny,

zrozumiteľný a presvedčivý, keď svoje rozhodnutie založil na dostatočne vykonanom dokazovaní, ktoré
dalo dostatočný základ pre zistenie skutkového stavu. Súd na takto zistený skutkový stav aplikoval
relevantné právne normy, ktoré aj správne vyložil.
11. Podľa názoru odvolacieho súdu z obsahu podaného odvolania možno námietky žalovanej
subsumovať pod odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), c), f), h) CSP.

12. V zmysle § 380 ods. 1 CSP je síce odvolací súd odvolacími dôvodmi viazaný, avšak je zákonná
výnimka spočívajúca v procesných podmienkach (§ 365 ods. 1 písm. a) CSP), na ktoré odvolací súd
prihliadne aj keď neboli uplatnené.
13.Odvolacísúdpreskúmanímspisunezistilexistenciužiadnejprocesnejvady(napr.nedostatokžaloby,
právomoc, príslušnosť, nedostatok procesnej subjektivity alebo spôsobilosti, prekážka litispendencie

alebo res iudicata). Okresný súd v konaní uznesením zo dňa 04.03.2024 síce zastavil konanie v časti
o zaplatenie sumy 5.849,08 EUR s príslušenstvom z dôvodu res iudicata, avšak na základe podaného
odvolania žalobcom odvolací súd uznesením č. k. 17CoCsp/21/2024-219 zo dňa 30.10.2024 toto
uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súdv tomto zrušujúcom uznesení konštatoval, že v predmetnom konaní, ako aj v konaní vedenom na
okresnom súde pod sp. zn. 16Csp/30/2022, bola síce daná totožnosť strán sporu, ako aj skutková
spojitosť, ktorá spočívala v tom, že oba nároky vychádzali zo zmluvy, avšak mal za nepochybné, že

žaloba žalobcu v tomto spore je založená na iných skutkových okolnostiach a aj na inom právnom
základe, preto totožnosť predmetu konania nebola daná. Z uvedeného vyplýva, že neboli dané
podmienky pre prekážku rozsúdenej veci (res iudicata), keďže v konaní vedenom na okresnom súde
pod sp. zn. 16Csp/30/2022 si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie sumy zo zmluvy titulom vyhlásenia
predčasnej splatnosti úveru, pričom okresný súd dospel k záveru o neúčinnosti vyhlásenia mimoriadnej

splatnosti úveru, zatiaľ čo v tomto konaní si uplatnil nárok zo zmluvy titulom neuhradených splatných
splátok za určité obdobie.
14. Ďalšia z námietok žalovanej bola spojená s nesprávnym procesným postupom a nesprávnym
skutkovým zistením v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Hlavnými znakmi charakterizujúcimi procesnú
vadu uvedenú v ustanovení § 365 ods. 1 písm. b) CSP sú zásah súdu do práva na spravodlivý
proces a nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby uskutočňovala jej

patriace procesné oprávnenia v takej miere (intenzite), v dôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces. Podstata práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických
osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne
inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Pod porušením práva na spravodlivý proces (vo
všeobecnosti) treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa účastníkom konania znemožní realizácia

tých procesných práv, ktoré im právna úprava priznáva za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany
ich práv a právom chránených záujmov v tom – ktorom konkrétnom konaní, pričom miera tohto
porušenia znamená porušenie práva na spravodlivý proces; jeho súčasťou je aj náležité odôvodnenie
rozhodnutia (II. ÚS 559/2018, III. ÚS 47/2019). Pri posudzovaní namietaného nesprávneho procesného
postupu, ktorý spočíva v tom, že strane bolo znemožnené uskutočňovať jej patriace procesné práva,

je nevyhnutné posudzovať intenzitu zásahu do práva na spravodlivý proces a jednotlivé konkrétne
porušenia procesných práv je potrebné hodnotiť v kontexte celého súdneho konania, v kontexte
dopadu na ďalšie procesné postupy súdu a možnosti strany namietať alebo zvrátiť nesprávny postup
súdu. Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu, že
sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť

súdu, teda proces prejednania sporu znemožňujúci strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení
a mariaci možnosti jej aktívnej účasti na konaní (R 129/1999, rozhodnutia najvyššieho súdu sp.
zn. 1Cdo/6/2014, 3Cdo/38/2015, 5Cdo/201/2011, 6Cdo/90/2012). Tento pojem nemožno vykladať
extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“
možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce

opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku.
15. Ustanovenie § 365 ods. 1 písm. b) CSP zakladá prípustnosť a zároveň dôvodnosť odvolania len
v tých prípadoch, v ktorých miera porušenia procesných práv strany nadobudla intenzitu porušenia
jej práva na spravodlivý proces. V zmysle uvedeného ustanovenia treba za nesprávny procesný
postup považovať postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných

ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnoprávnemu rámcu. Ide napr. o právo na
verejnéprejednaniesporuzaprítomnostistránsporu,právovyjadriťsakuvšetkýmvykonanýmdôkazom,
právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie
rovnosti strán v konaní, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na relevantné konanie súdu spojené
so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).

16. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaná bola v konaní poučená o svojich procesných právach. Okresný
súd Banská Bystrica ešte v rámci upomínacieho konania jej spolu s vydaným platobným rozkazom
doručil aj poučenie, obsahom ktorého bolo aj to, že má možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci,
ak by jej majetkové a osobné pomery neumožňovali sa dať zastúpiť priamo zvoleným advokátom. Od
začatia konania ešte v roku 2022 do vydania odvolaním napadnutého rozsudku vo veci samej vo februári

2025 mala žalovaná dostatočný časový priestor na to, aby si mohla vybrať právneho zástupcu, ktorý
by ju v spore kvalifikovane zastupoval a bránil jej práva a záujmy. Z obsahu podaného odvolania síce
vyplýva, že žalovaná sa mala „radiť s viacerými právnikmi, či odborníkmi z oblasti práva“, avšak podľa
názoru odvolacieho súdu súdiac obsah jej písomných podaní, ako aj zo samotného odvolania, toto
jej tvrdenie sa nejaví ako pravdivé, keďže v jej podaniach absentuje priamosť, vecnosť, či relevantná

právna argumentácia týkajúca sa predmetnej súdenej veci a nárokov v nej uplatnených.
17. Vo vzťahu k námietke žalovanej, že súd prvej inštancie vykonal pojednávanie dňa 13.02.2025 bez jej
účasti, napriek tomu, že mali byť splnené podmienky na odročenie pojednávania, ani táto jej námietka
nie je dôvodná. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie vo veci nariadil prvé pojednávanie nadeň 29.03.2023 o 09:00 hod., pričom predvolanie na toto pojednávanie bolo žalovanej doručené dňa
06.02.2023. Dňa 29.03.2023 o 08:05 hod. bolo do podateľne okresného súdu osobne doručené podanie
žalovanej, ktorým ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní z dôvodu nepredvídaných závažných

a rodinných dôvodov, ktoré nastali ráno v deň nariadeného pojednávania, pričom uviedla, že má záujem
na svojej osobnej účasti, nakoľko chcela preukázať svoj opodstatnený nárok, a preto žiadala odročiť
pojednávanie na iný termín.
18. Okresný súd sa na predmetnom pojednávaní oboznámil s podaním žalovanej a pojednávanie
odročil na neurčito. Následne boli v konaní vykonané viaceré procesné úkony a rozhodnutia, pričom

ďalšie pojednávanie bolo nariadené na deň 10.12.2024 o 08:00 hod. Dňa 06.12.2024 žalovaná
doručila okresnému súdu opätovne žiadosť o odročenie pojednávania na mesiac február 2025, v ktorej
ospravedlnila svoju neúčasť z rovnakých dôvodov ako v prvom prípade. Okresný súd tejto jej žiadosti
vyhovel a odročil pojednávanie na deň 13.12.2025, no zároveň žalovanú vyzval, aby obratom doručila
listiny preukazujúce dôvod na odročenie pojednávania a poučil ju v zmysle § 184 ods. 2, 3 CSP.
19. Na uvedenú výzvu však žalovaná nereagovala. Dňa 12.02.2025 o 11.15 hod. (t. j. ani nie 24 hodín

pred nariadeným, už v poradí tretím termínom pojednávania) bola prvoinštančnému súdu doručená
námietka zaujatosti žalovanej spolu so žiadosťou odročenia pojednávania. Okresný súd postupom
v súlade s § 183 ods. 4 bezodkladne upovedomil žalovanú, že jej žiadosť o odročenie pojednávania
neakceptuje. Pojednávanie nariadené na deň 13.02.2025 sa uskutočnilo, pričom žalovaná sa nechala
zastúpiť splnomocneným zástupcom, a to pánom D. C..

20. Z uvedeného je zrejmé, že k odročeniu pojednávaní došlo predovšetkým na základe žiadostí
samotnej žalovanej, pričom napriek výzve súdu táto nepreukázala dôvodnosť odročenia pojednávania
po tom, čo ju na to prvoinštančný súd vyzval. Na druhej strane pojednávanie dňa 13.02.2025 sa
uskutočnilo, pričom samotná žalovaná sa nechala zastúpiť ňou zvoleným splnomocneným zástupcom.
21. Žalovanou vznesená námietka zaujatosti nespĺňala požadované náležitosti v zmysle CSP, a preto

súd prvej inštancie sa ňou ani nezaoberal, a ani nemal dôvod vyhovieť jej žiadosti o odročenie
pojednávania. Podľa názoru odvolacieho súdu s ohľadom aj na doterajšie správanie sa žalovanej by
bolo možné chápať skôr jej konanie ako snahu o obštrukcie v konaní a zbytočné predlžovanie vedeného
sporu. Okresný súd v danom prípade nepochybil, ak nevyhovel jej žiadosti o odročenie pojednávania,
nakoľko jej námietka zaujatosti nemala zákonné náležitosti. Žalovanej bolo umožnené zúčastniť sa na

pojednávaní, na ktoré bola predvolaná riadne a včas, pričom si na predmetné pojednávanie zvolila
svojho zástupcu, ktorý za ňu konal.

22. Vo vzťahu k nesplneniu dôkaznej povinnosti zo strany žalovanej odvolací súd poukazuje na to,
že civilné sporové konanie (aj v prípade sporu s ochranou slabšej strany – spotrebiteľského sporu)

je ovládané prejednacou zásadou, v zmysle ktorej sú strany konania povinné prispieť k tomu, aby
sa dosiahol účel konania predovšetkým tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti
a označia dôkazné prostriedky. Strany konania majú nielen povinnosť tvrdenia, ale aj povinnosť toto
tvrdenie preukázať. Ak strana neunesie dôkaznú povinnosť, resp. dôkazné bremeno, má to pre ňu
nepriaznivý následok v tom, že súd pristúpi k vydaniu pre ňu nepriaznivého rozhodnutia. Žalobca túto

svoju povinnosť tvrdenia v spore preukázal, nakoľko predložil dôkazy, ktoré hodnoverným spôsobom
preukazovalijehotvrdenianielenouzavretízmluvy,aleajotom,žežalovanáneplnilasvojepovinnostizo
zmluvy riadne a včas, a preto sa dôvodne domáhal zaplatenia sumy 6.226,44 EUR s príslušenstvom za
obdobie od 17.10.2019 do 17.07.2022. Okresný súd sa vysporiadal pritom skúmal aj to, či žalobca ako
veriteľ postupoval pri poskytnutí úveru s odbornou starostlivosťou, či zmluva obsahuje všetky obligatórne

náležitosti, a či neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Odvolací súd taktiež preskúmal predmetnú
zmluvu, pričom nezistil v nej absenciu alebo nesprávne uvedenie niektorej z obligatórnych náležitostí
v zmysle ZoSÚ, ktorej následkom by bola bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru alebo
existenciu neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá by spôsobovala jej neplatnosť.
23. Žalovaná síce tvrdila, že existujú dôkazy a svedkovia, avšak nepredložila žiaden dôkaz, ani

nenavrhla vykonať žiaden dôkaz výsluchom konkrétnych svedkov, či už na preukázanie nedôvodnosti
žalobcom uplatneného nároku alebo dôvodnosti ňou uplatneného nároku v rámci vzájomnej žaloby.
Žalovaná na rozdiel od žalobcu bola oprávnená označiť všetky skutočnosti a dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, čo však neučinila ani do rozhodnutia
odvolacieho súdu. Žalovaná síce predložila výpis z registra, ale ako konštatoval súd prvej inštancie,

nesprávne uvedený dôvod jej evidencie v tomto registri nemohol zakladať nárok na náhradu škody
vo forme nemajetkovej ujmy a ušlého zisku, keďže samotná žalovaná bola v omeškaní s plnením
svojich zmluvných povinností. Samotný tento listinný dôkaz ani nepreukazuje dôvodnosť uplatnenej
výšky nároku na náhradu škody, a ani existenciu príčinnej súvislosti pre vznik tohto nároku.24.Knámietkeoabsenciizapisovateľanapojednávanídňa13.02.2025odvolacísúduvádza,žeokresný
súd postupoval v súlade s § 98 a § 99 CSP, pričom odvolací súd si vypočul aj zvukovú nahrávku, ktorá
je súčasťou elektronického súdneho spisu a môže konštatovať, že sudkyňa zachytila obsah vyjadrení

zástupcu žalovanej do zápisnice priamo bez akýchkoľvek úprav, či pozmeňovania.
25. K námietke žalovanej, že súd sa nepokúsil o zmier medzi stranami, odvolací súd poukazuje na to,
že nepokúsenie sa súdu prvej inštancie o zmier nezakladá takú procesnú vadu, ktorá by odôvodňovala
jeho zrušenie. Je pravdou, že súd sa má o zmier vždy pokúsiť, ak je to však možné a účelné. V danom
prípade, keďže žalobca sa už raz domáhal obdobného nároku voči žalovanej v konaní vedenom na

súde prvej inštancie pod sp. zn.16Csp/30/2022, ale predovšetkým aj s ohľadom na doterajší priebeh
konania a samotné správanie sa žalovanej, nebolo v danom prípade ani účelné sa pokúsiť medzi
stranami o zmier, pričom uvedené nebolo možné vykonať aj pre ospravedlnenú neúčasť žalobcu na
predmetnom pojednávaní.
26. Odvolací súd v tomto smere na záver uvádza, že z práva na spravodlivý súdny proces pre procesnú
stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami,

preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade
s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov
súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (IV. ÚS 252/04,
I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03). Okresný súd v odôvodnení napadnutého
rozsudku citoval ustanovenia, ktoré aplikoval, a z ktorých vyvodil svoje právne závery, vysvetlil dôvody

a argumenty, prečo návrhu žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy vyhovej a priznal mu tento nárok
spoločnespríslušenstvomvpodobezákonnéhoúrokuzomeškaniaododňanasledujúcehoposplatnosti
každej omeškanej splátky za žalované obdobie, a zároveň vysvetlil, prečo vzájomnej žalobe nevyhovel,
keďže v tomto rozsahu žalovaná neuniesla dôkazné bremeno.
27. S ohľadom na vyššie uvedené je odvolací súd toho názoru, že žalovanej v predmetnom spore

nebola znemožnená realizácia jej patriacim procesným právam, ktoré by dosahovali intenzitu do takej
miery, že by možné konštatovať porušenie jej práva na spravodlivý proces. Žalovaná mala dostatočný
časový priestor na zvolenie si právneho zástupcu, o ktorej možnosti bola poučená, mala právo označiť
a predkladať dôkazy do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pričom samotné rozhodnutie okresného
súdu spĺňa atribúty a náležitosti riadneho odôvodnenia v zmysle § 220 ods. 2 CSP. Žalovaná preto

neopodstatnene namieta existenciu vady v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Za vadu uvedenú v tomto
ustanovení nemožno považovať len to, že okresný súd nerozhodol a neodôvodnil svoje rozhodnutie
podľa predstáv žalovanej.
28. Žalovaná ďalej namietala zaujatosť zákonnej sudkyne, ktorej bola vec pridelená na prejednanie
sporu. Podľa názoru žalovanej mala byť zákonná sudkyňa vylúčená z rozhodovania, a preto túto jej

námietku odvolací súd subsumoval pod odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. c) CSP.
29. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaná niekoľkokrát vzniesla, resp. sa pokúšala vzniesť, námietku
zaujatosti. Podľa § 49 ods. 1 CSP sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ako so
zreteľomnajehopomerksporu,kstranám,ichzástupcomaleboosobámzúčastnenýmnakonanímožno
mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti. V danom prípade však zo strany žalovanej neboli

predložené žiadne objektívne skutočnosti, ktoré by mohli zakladať dôvodnú pochybnosť o zaujatosti
zákonnej sudkyne. Samotné subjektívne presvedčenie žalovanej o nejakej predpojatosti založenej
na nejakých domnienkach, všeobecných politických názoroch či nesúhlasom s aplikovaním platnej
legislatívy týkajúcej sa v rámci tzv. covidových opatrení, ktoré ani nesúvisia s prejednávaným sporom,
nezakladá zákonný dôvod pre vylúčenie zákonnej sudkyne.

30. Prvoinštančný súd pri prvej námietke zaujatosti vznesenej žalovanou vec predložil nadriadenému
súdu, ktorý mu však vec vrátil bez rozhodnutia ako bezdôvodne predložený na rozhodnutie o námietke
zaujatosti, keďže táto nepreukázala existenciu kvalifikovaných dôvodov a rovnako ani včasnosť podania
tejto námietky.
31. Ďalšie námietky žalovanej boli obsahovo podobné, a preto ich súd prvej inštancie ani nepredkladal

nadriadenému súdu, nakoľko nespĺňali obsahové náležitosti a neboli ani včas podané. Odvolací súd
poukazuje na to, že tieto námietky boli žalovanou vznesené väčšinou po vykonaní procesného úkonu
zo strany okresného súdu, ktorý sa týkal žalovanej, a ktorá s ním nesúhlasila, a vnímala ich výlučne
subjektívne ako nepriateľské, či tendenčné voči jej osobe, a preto vec riešila podaním námietky
zaujatosti. Z obsahu týchto podaní však jednoznačne vyplýva, že ide o tvrdenia žalovanej, ktoré

sa zakladajú len na jej osobných názoroch, postojoch, hodnoteniach a domnienkach, pričom v nich
absentujú akékoľvek konkrétne a vecné dôkazy o tom, že by zákonná sudkyňa bola v osobnom alebo
inom pomere k stranám sporu alebo by mala priamy záujem na výsledku konania. Tieto námietky
nespĺňajú zákonné podmienky na to, aby nadriadený súd o nich rozhodoval. Nemožno preto hovoriťo reálne existujúcej pochybností o nezaujatosti, ktorá by z pohľadu objektívneho pozorovateľa bola
dôvodná a oprávnená. Odvolací súd konštatuje, že ani táto odvolacia námietka žalovanej nebola
dôvodná, keďže vo veci rozhodovala zákonná sudkyňa daného úseku prvoinštančného súdu, ktorej bola

vec pridelená v súlade s rozvrhom práce okresného súdu náhodným výberom pomocou technických
a programových prostriedkov schválených ministerstvom po tom, čo pôvodná zákonná sudkyňa JUDr.
Jaroslava Tóthová Gederová bola na základe Súdnej rady Slovenskej republiky č. 6/2023 zo dňa
17.01.2023 preložená na Okresný súd Vranov nad Topľou. Na základe uvedeného odvolací súd ani túto
námietku žalovanej nepovažoval za dôvodnú.

32. K poslednému odvolaciemu dôvodu týkajúcemu sa nesprávneho právneho posúdenia odvolací súd
poukazuje na to, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne
posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil
správny, náležitý, právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale
interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V danom

prípade však odvolací súd vadu právneho posúdenia veci prvoinštančným súdom nevzhliadol, nakoľko
tento posúdil nárok žalobcu, ako aj vzájomnú žalobu žalovanej podľa príslušných ustanovení OZ ZoSÚ,
ktoré správne použil a prijal z nich správne právne závery.
33. S ohľadom na vyššie uvedené odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu ako
vecne správny potvrdil, a to aj v závislých výrokoch o trovách konania podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.

Trovy odvolacieho konania
34. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP, §
255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalobca, preto
mu odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%, pričom o výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,

samostatným uznesením ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
35. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.