Rozsudok – Zodpovednosť za škodu ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 26. máj 2025

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 32C/156/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1622202551
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Albert

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2025:1622202551.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, sudkyňou Mgr. Zuzanou Albert, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,

trvalo bytom C., t.č. D., E. F. X, XXX X B., proti žalovanému: InterSporthotel, spol. s r.o., IČO: 47 511
940, Moyzesova 2661/18, 900 31 Stupava, zast. G. E. E., H., I. XX, XXX XX J., o zaplatenie 32.000,00
Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Súd p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 03.11.2022 sa žalobca od žalovaného domáhal zaplatenia
sumy 32.000,00 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 16.03.2021 do zaplatenia.

V odôvodnení žaloby uviedol, že je v súčasnosti vo výkone trestu odňatia slobody, avšak do dňa
15.06.2021 bol ubytovaný v K. L. A. C., ktorý prevádzkuje žalovaný. V izbe v hoteli sa zdržiaval po dlhšiu
dobu a fakticky v ňom prebýval a fungoval od času prepustenia z predchádzajúceho výkonu trestu s tým,
že si tu varil, pral a mal tu aj všetky osobné veci. V hoteli začal nový život, nakúpil si vlastné oblečenie,
spotrebiče, televízor, rádio, bicykel, ako aj viacero hodiniek a načúvací prístroj. Peniaze mal k dispozícií
od pani M. L., jeho sestry, a to z predaja ich rodičovského domu. Dňa 15.03.2021 bol v hoteli, resp. v izbe
žalobcu realizovaný policajný zásah s prehliadkou nebytových priestorov. Žalobca bol políciou zadržaný,

následne vzatý do väzby a odsúdený. Od momentu jeho zadržania nemal žalobca možnosť zabezpečiť
si svoje veci v izbe, avšak očakával, že táto bude žalovaným zabezpečená. V izbe so žalobcom bývala aj
jehopriateľkaE.N.,ktorátamtaktiežmalaosobnéveci.VtretídeňpojehozadržaníišlapaniN.dohotela,
kde zistila, že izba žalobcu bola vyprataná a všetky osobné veci odnesené, pričom na recepcii jej bolo
povedané, že boli vyhádzané do kontajnerov, kde skutočne aj niektoré zo svojich vecí následne našla.
Žalobca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu telefonicky spojil s konateľom žalovaného, ktorý
mu potvrdil, že všetko z izby žalobcu bolo vyhádzané, pretože sa tam nič cenné nenachádzalo. Žalovaný

v tejto súvislosti podľa žalobcu uviedol, že necíti zodpovednosť za škodu voči žalobcovi, pretože jemu
samému bola spôsobená škoda policajným zásahom, za ktorý zodpovedá žalobca. K dnešnému dňu
neboli žalobcovi vrátené žiadne z vecí, ktoré sa nachádzali v jeho izbe a tieto boli zničené, odstránené
a vypratané ku škode na majetku žalobcu. Pri vyprataní izby žalovaným boli zničené aj doklady žalobcu
o nadobudnutí najmä cennejších vecí, ktoré mal uložené práve v izbe v hoteli. Žalovaný nemal právo
s vecami žalobcu manipulovať či ich dokonca zničiť, ale mal ich spísať, zaevidovať a uložiť do úschovy
na náklady žalobcu. Jednotlivé veci boli žalobcom v žalobe špecifikované s tým, že ním vyčíslená škoda

na týchto veciach predstavuje spolu 32.000,00 Eur.

2. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že nárok žalovaného neuznáva. Popiera, že by sa
v izbe po policajnom zásahu Národnej kriminálnej jednotky PPZ nachádzali v žalobe uvedené veci.Je pravdou, že žalobca na základe zmluvy o ubytovaní izbu v hoteli žalovaného užíval, ale žalovaný
žiadne povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o ubytovaní neporušil. Po policajnom zásahu riadne zabezpečil
izbu žalobcu, kde sa ale v tom čase nenachádzali žiadne cennosti ani hnuteľné veci špecifikované

v žalobe. Žalovaný navrhol vyžiadanie zápisnice o policajnej prehliadke, pretože sa tiež mohlo stať,
že niektoré z vecí žalobcu boli zaistené v zmysle Trestného poriadku. Žalovaný ďalej poukázal na
zákonnúlimitáciuzodpovednostizaškodužalovanéhopriklenotoch,peniazochainýchcennostiach,kde
v zmysle nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. je rozsah zodpovednosti limitovaný na 332,00 Eur. Napokon
žalovaný namietol, že žalobca nepreukázal, že by právne relevantným spôsobom a v prekluzívnej lehote

u žalovaného uplatnil nárok na náhradu škody a v tomto smere neprodukoval žiaden dôkaz.

3. Žalobca v replike okrem už vyššie uvedených tvrdení uviedol, že zákonná limitácia zodpovednosti za
škodu sa neuplatňuje v prípadoch, kedy bola škoda na týchto veciach spôsobená tými, ktorí v prevádzke
pracujú.Pokiaľtedadošlopersonálomkvyprataniuizby,zodpovedázaškodunatýchtoveciachžalovaný
ako prevádzkovateľ ubytovania bez obmedzenia. Okrem toho, veci, ktoré sa nachádzali na izbe, nie sú

vyslovene cennosťami, klenotmi či peniazmi, sú to bežné veci, a preto sa žalobca domnieva, že ani z
tohto dôvodu neplatí limitácia. Žalobca v súvislosti s argumentáciou žalovaného o absencii kauzálneho
nexu uvádza, že v prípade, že unesenie dôkazného bremena žalobcu je znemožnené práve konaním/
opomenutím žalovaného, tak by mal platiť princíp obrátenia dôkazného bremena a žalovaný by mal
preukazovať, či uvedené predmety v izbe žalobcu skutočne neboli.

4. Žalovaný v duplike doplnil, že k telefonickému rozhovoru medzi právnym zástupcom žalobcu
a žalovaným skutočne došlo, ale s iným obsahom, ako tvrdí žalobca a so značným časovým odstupom
od zadržania žalobcu. Uviedol žalobcovi, že izba bola riadne zabezpečená s tým, že sa v nej žiadne
cennosti (veci uvedené v žalobe) nenachádzali, a smeti vrátane zapáchajúceho oblečenia boli vyhodené

z dôvodu eliminácie potenciálneho zamorenia. Po zásahu policajtov NAKA, v rámci ktorého došlo
k prehliadke nebytových priestorov, vznikla nutnosť pred zabezpečením izby túto upratať, nedošlo však
k jej vyprataniu, ako tvrdí žalobca. Pri samotnom zásahu sa nenachádzal ani žalovaný, ani žiadny z jeho
zamestnancov, pretože im to nebolo umožnené a žalovanému nie je známe, ako zásah prebiehal,
ani aké veci sa tam nachádzali v dobe zásahu alebo či niektoré z nich neboli políciou zaistené. Veci

špecifikované v žalobe sa v izbe každopádne po obnovení prístupu žalovaného nenachádzali. K tvrdeniu
žalobcu, že veci špecifikované v žalobe nie sú cennosťami, uviedol žalovaný, že minimálne viaceré
pánske hodinky je možné pod pojem cennosti subsumovať, avšak tieto sa v izbe žalobcu nenachádzali.
Žalovaný poukázal tiež na právnu úpravu, podľa ktorej sa prevádzkovateľ svojej zodpovednosti za
odložené veci zbaví čiastočne alebo úplne aj v prípade, ak sa na vzniku škody podieľal v určitom rozsahu

sám poškodený. Žalovaný neporušil žiadne svoje povinnosti, popiera príčinnú súvislosť medzi svojou
prevádzkovou činnosťou a vzniknutou škodou a tiež namieta preklúziu práva žalobcu na náhradu škody,
keďže toto právo nebolo u žalovaného uplatnené v zákonom stanovenej prekluzívnej lehote.

5. Dňa 22.01.2024 súd žalobcovi zaslal výzvu na späťvzatie zjavne nedôvodnej žaloby podľa § 138

C.s.p. poukazujúc na preklúziu práva uplatneného žalobou podľa § 436 v spojení s § 758 Občianskeho
zákonníka. Pre prípad, že sa žalobca so záverom súdu o preklúzii jeho práva nestotožní, vyzval súd
žalobcu, aby sa k danej čiastkovej otázke v lehote 15 dní vyjadril. Žalobca žalobu späť nezobral, aj keď
v podaní doručenom dňa 20.09.2024 sa vyjadril, že tak urobí. K otázke preklúzie práva sa nevyjadril.

6.Žalobcadoručilsúdupodaniedňa12.03.2025,kdepožiadal,abysúdnavytýčenýtermínpojednávania
predvolal ním označených svedkov, vrátane jeho vtedajšej družky za účelom preukázania existencie
vecí uvedených v žalobe.

7. Súd nariadil termín pojednávania na 26.05.2025, kde strany dostali priestor na prednesenie ich

návrhov. Žalobca zopakoval, že po skutkovej stránke sa vec odohrala tak, že žalobca sa do 15.03.2021
dlhodobo zdržiaval v K. L. A. C., ktorý je prevádzkovaný žalovaným. Keďže tam prakticky býval, mal
v hoteli vnesené väčšie množstvo osobných vecí, ktoré sú vymenované v článku II. žaloby, v celkovej
hodnote 32.000,00 Eur. Dňa 15.03.2021 bola v izbe žalobcu v predmetnom hoteli realizovaná policajná
akcia spojená s prehliadkou priestorov, pri ktorej bol žalobca zadržaný a následne vzatý do väzby. Na

druhý deň po zásahu sa do hotela dostavila partnerka žalobcu E. N. aj so synom O. L., ktorá žiadala
prístup do izby za účelom zobratia vecí. Izba však bola v danom momente už vyprataná, veci odnesené s
tým,žekeďsanáslednedopytovalanarecepcii,kdesú,bolojejpovedané,žesúvyhádzanévkontajneri,keďže tam nič cenné podľa nich nebolo. Následne sa PZ žalobcu kontaktoval s konateľom žalovaného,
ktorým mu bolo vyhodenie vecí potvrdené. Pani N. aj niektoré veci v kontajneri našla.

8. Po oboznámení strán s predbežným právnym názorom súdu ohľadom preklúzie práva podľa §
181 ods. 2 C.s.p. uviedol žalobca, že objektívne vzaté bol dňa 15.03.2021 zadržaný a následne
bolo rozhodované o jeho väzobnom stíhaní. V tomto čase malo jednoznačne pre žalobcu prednosť
riešenie jeho obhajoby a nemal ani možnosti z objektívneho hľadiska zabezpečiť zachovanie zákonom
stanovenej lehoty. Vzhľadom na tieto okolnosti by mal súd, aj napriek prípadnému nedodržaniu lehoty,

túto žalobu pripustiť a prejednať. Žalobca sa dozvedel o tom, že mu táto škoda vznikla až v neskoršom
čase vzhľadom na obmedzené možnosti kontaktovania sa s jeho blízkymi. Na otázku súdu, kedy presne
sa žalobca dozvedel o vzniku škody na jeho veciach, uviedol osobne prítomný žalobca, že sa o škode
dozvedel od jeho partnerky pani N., keď mu telefonovala. Potom, keď sa to dozvedel, si najal advokáta
a poveril ho vymáhaním. Pani N. žalobcovi ale nemohla zatelefonovať hneď po jeho zadržaní, pretože
mu vzhľadom na väzobné stíhanie telefonický kontakt musel najprv schváliť vyšetrovateľ, čo trvalo aj

niekoľko týždňov. Telefonický kontakt medzi žalobcom a jeho partnerkou však určite podľa žalobcu
prebehol do mesiaca po jeho zadržaní. Žalovaný k tomu skonštatoval, že aj vzhľadom na toto vyjadrenie
žalobcu má za to, že nebola dodržaná lehota na uplatnenie nároku na náhradu škody, nakoľko od
momentu, kedy sa žalobca objektívne dozvedel o škode, túto si u žalovaného neuplatnil v 15-dňovej
prekluzívnej lehote. Právny zástupca žalobcu v tomto konaní bol aj jeho obhajcom v trestnom konaní,

teda im nič nebránilo, aby bola škoda uplatnená včas. Žalovaný sa však o škode na strane žalobcu
dozvedel až po doručení žaloby. Žalobca zotrval na tom, že dodržanie 15-dňovej lehoty nebolo z jeho
strany možné objektívne zabezpečiť.

9. Medzi stranami nebolo sporné, že spolu uzavreli zmluvu o ubytovaní, na základe ktorej žalobca

dlhodobo užíval hotelovú izbu v K. L. A. C., prevádzkovanom žalovaným, a to až do 15.03.2021, kedy
prebehla policajná akcia spojená s prehliadkou žalobcom užívaných priestorov, po ktorej bol žalobca
zadržaný a následne vzatý do väzby. Žalobca tvrdil, že mu žalovaný spôsobil škodu na veciach, ktoré
vniesol žalobca do ním užívaných priestorov, a to v celkovej výške 32.000,00 Eur, pričom tieto veci
vymenoval v žalobe a uviedol, že žalovaný mu zničil po jeho zadržaní aj všetky písomné doklady,

ktoré mal v hotelovej izbe a ktoré preukazovali jeho nadobudnutie daného majetku. Žalovaný vzniesol
námietku preklúzie práva žalobcu na náhradu škody na vnesených veciach s tým, že sa o údajnej
škode na veciach žalobcu dozvedel až z podanej žaloby, ktorá mu bola doručená dňa 25.07.2023.
Vzhľadom na možnú preklúziu práva žalobcu sa súd z dôvodu hospodárnosti najprv zameral na
zodpovedanie tejto otázky a až následne (ak by zistil, že nárok žalobcu bol u žalovaného uplatnený

včas) by pristúpil k dokazovaniu vo vzťahu k splneniu predpokladov stanovených v zákone na náhradu
škody spôsobenej žalobcovi, vrátane posúdenia otázky aplikácie zákonnej limitácie výšky náhrady pri
škode na cennostiach.

10. Podľa § 758 Občianskeho zákonníka, o zodpovednosti ubytovateľa za veci vnesené do ubytovacích

priestorov ubytovaným alebo pre neho platia ustanovenia § 433 a 436.

11. Podľa § 433 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, prevádzkovateľ poskytujúci ubytovacie služby
zodpovedá za škodu na veciach, ktoré boli ubytovanými fyzickými osobami alebo pre ne vnesené, ibaže
by ku škode došlo aj inak. Vnesené sú veci, ktoré boli prinesené do priestorov, ktoré boli vyhradené na

ubytovanie alebo na uloženie vecí alebo ktoré boli za tým účelom odovzdané prevádzkovateľovi alebo
niektorému z pracovníkov prevádzkovateľa. Ak je s prevádzkou niektorej činnosti spravidla spojené
odkladanie vecí, zodpovedá ten, kto ju vykonáva, fyzickej osobe za škodu na veciach odložených na
mieste na to určenom alebo na mieste, kde sa obvykle odkladajú, okrem ak by ku škode došlo aj inak.
Zodpovednosti podľa odseku 1 a 2 sa nemožno zbaviť jednostranným vyhlásením ani dohodou.

12. Podľa § 436 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa musí uplatniť u prevádzateľa
bez zbytočného odkladu. Právo zanikne, ak sa neuplatnilo najneskôr pätnásteho dňa po dni, keď sa
poškodený o škode dozvedel.

13. Ustanovenie § 436 Občianskeho zákonníka vymedzuje časové pravidlá na uplatnenie práva na
náhradu škody, ktorá bola spôsobená na veciach vnesených do prevádzky poskytujúcej ubytovacie
služby s tým, že zakotvuje povinnosť poškodeného uplatniť právo na náhradu škody u prevádzkovateľa
bez zbytočného odkladu, t.j. bezprostredne po tom, ako sa o vzniku škody dozvedel, resp. čo najskôr,akotojetoobjektívnemožné.Právonanáhraduškodyvšakvkaždomprípadezanikne,aksaneuplatnilo
v lehote 15 dní, odkedy sa poškodený o škode dozvedel. Táto lehota je maximálnou možnou lehotou,
v ktorej môže poškodený svoje právo uplatniť a začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, kedy sa

poškodený o vzniku škody dozvedel. Keďže ide o prekluzívnu lehotu, jej márnym uplynutím právo na
náhradu škody zaniká a súd ho poškodenému nemôže priznať, a to bez ohľadu na skutočnosť, či
škodca vzniesol alebo nevzniesol námietku preklúzie práva, pretože k preklúzii súd prihliada z úradnej
povinnosti. Táto lehota je zároveň lehotou hmotnoprávnou, čo znamená, že v posledný deň lehoty
musí byť nárok u prevádzkovateľa už fakticky uplatnený, a teda prejav vôle poškodeného, ktorým svoje

právo uplatňuje, musí mať prevádzkovateľ fakticky k dispozícií najneskôr posledný deň lehoty. Právo na
náhradu škody je možné uplatniť u prevádzkovateľa v akejkoľvek forme, teda ústne či písomne, musí
z neho však byť zrejmé, z akých dôvodov, v akej výške a voči komu sa nárok uplatňuje.

14.Vposudzovanomprípadevyplynulozoskutkovýchtvrdenísamotnéhožalobcu,žesaoškodenajeho
veciach dozvedel najneskôr mesiac po jeho zadržaní, a to telefonicky od svojej priateľky E. N.. Keďže

k zadržaniu žalobcu došlo dňa 15.03.2021, o škode sa takto musel dozvedieť najneskôr dňa 15.04.2021.
Žalovaný poprel, že by si žalobca uňho pred podaním žaloby uplatnil nárok na náhradu škody na
vnesených veciach, keď uviedol, že sa o tejto údajnej škode žalovaný dozvedel až keď mu bola zo strany
súdudoručenážaloba,t.j.dňa25.07.2023(viacakodvarokypozadržanížalobcu).Žalobcasícetvrdil,že
medzi jeho právnym zástupcom a žalovaným prebehla telefonická komunikácia, avšak vôbec neuviedol,

kedy presne malo k predmetnému telefonátu dôjsť ani netvrdil, že by počas neho vyzval žalovaného na
úhradu vyčíslenej škody či žeby počas telefonátu boli žalovanému aspoň špecifikované veci, ktoré mali
žalobcovi byť z izby odstránené. Bremeno tvrdenia i dôkazné bremeno v konaní zaťažuje tú osobu, ktorá
z príslušnej skutočnosti vyvodzuje pre seba priaznivé následky. V posudzovanom prípade však žalobca
netvrdil a ani nepreukázal, že by v zákonom stanovenej prekluzívnej lehote svoj nárok na náhradu škody

uplatnil u žalovaného ako zodpovednej osoby (prevádzateľa ubytovacieho zariadenia) či už telefonicky,
osobnealebopísomne.Tvrdil,žezdôvodujehoväzobnéhostíhanianebolomožnézabezpečiťdodržanie
uvedenej lehoty, s čím sa však súd nestotožnil. K uplatneniu nároku žalobcu na náhradu škody totiž
došlo až podaním žaloby na súd (03.11.2022), resp. dokonca voči žalovanému bol predmetný nárok
riadne uplatnený až momentom doručenia žaloby dňa 25.07.2023. Nemožno sa stotožniť s tvrdením

žalobcu, že nemohol z dôvodu väzobného stíhania zabezpečiť uplatnenie jeho nároku voči žalovanému
bezodkladne potom, čo po jeho zadržaní a vzatí do väzby zistil, že mu vznikla na jeho veciach v dôsledku
konania žalovaného škoda. Žalobca mal podľa názoru súdu možnosť si škodu uplatniť priamo listom
zaslaným žalovanému alebo splnomocniť či už svojho obhajcu, ktorého mal v trestnom konaní alebo
inú osobu (napríklad jeho družku alebo niektorého z príbuzných), aby tento nárok zaňho a v jeho

mene u žalovaného uplatnili tak, aby tým bola dodržaná lehota stanovená zákonom. Keďže tak žalobca
neurobil a žalobu podal až dňa 03.11.2022, teda celkom zjavne po uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty
odkedy sa o škode dozvedel (k uplynutiu lehoty došlo 15. deň po 15.04.2021, t.j. 30.04.2021), nemožno
inak,akozúradnejpovinnostiskonštatovaťzánikprávažalobcunanáhraduškodynavnesenýchveciach
voči žalovanému s poukazom na výslovnú zákonnú úpravu § 436 Občianskeho zákonníka. Keďže právo

žalobcu zaniklo, musel súd jeho žalobu zamietnuť bez toho, že by ju skúmal po meritórnej stránke.
Z tohto dôvodu bolo vykonanie akéhokoľvek žalobcom navrhovaného dokazovania nadbytočné a súd
všetky jeho návrhy na dokazovanie zamietol.

15. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

16. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. V konaní bol plne úspešný žalovaný,
pretože žaloba voči nemu bola v celosti zamietnutá. Súd mu z tohto dôvodu priznal nárok na náhradu

trov konania vo výške 100 %.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a. neboli splnené procesné podmienky,

b. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c. rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e. súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g. zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h. rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 Exekučného
poriadku).