Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. jún 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 12CoP/43/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2323201846
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bundzelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2323201846.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudcov:

JUDr. Janka Benkovičová a Mgr. Andrea Hadnagyová, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Galanta, dieťa rodičov - matky: C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX,
zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Peter Wolf, s.r.o., so sídlom Šafárikova 1522, Galanta a otca:
E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/X, F., adresa na doručenie: G. H. XXX, XXX XX G.
H., o zvýšenie vyživovacej povinnosti, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k.
21P/92/2023-305 z 19. novembra 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Galanta, ako súd prvej inštancie, odvolaním napadnutým rozsudkom výrokom I. zvýšil
výživné na maloleté dieťa zo sumy 200,- eur mesačne na sumu 270,- eur mesačne, počnúc od
23.05.2023, kde výživné je splatné vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky
maloletého dieťaťa. Výrokom II. rozhodol, že dlžné výživné za obdobie od 23.05.2023 do 19.11.2024
vo výške 1.280,40 eur súd povoľuje otcovi zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach po 40,- eur

až do zaplatenia spolu s bežným výživným počnúc od 19.11.2024, k rukám matky maloletého dieťaťa,
pod hrozbou straty výhody splátok. Výrokom III. rozhodol, že týmto sa mení rozsudok Okresného súdu
Galanta, č. k. 22P/120/2018-131 zo dňa 25.09.2018 v časti rozsahu vyživovacej povinnosti otca na
maloletú A. B. a výrokom IV. rozhodol o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania.

2. Prvoinštančný súd vec právne posúdil podľa § 26, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, §

77 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine (ďalej len „ZoR“) a vecne tým, že z vykonaného dokazovania
mal súd za preukázané, že vyživovacia povinnosť otca k maloletému dieťaťu bola naposledy upravená
rozsudkom Okresného súdu Galanta č.k. 22P/120/2018 - 131 zo dňa 25.09.2018, ktorým bola schválená
rodičovská dohoda, na základe ktorej bolo zvýšené výživné na maloletého I. zo sumy 170,- eur mesačne
na sumu 250,- eur mesačne a na maloletú A. zo sumy 130,- eur mesačne na sumu 200,- eur mesačne
a to počnúc od 25.07.2018, kde výživné je splatné vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k
rukám matky maloletých detí. Zročné výživné za obdobie od 25.07.2018 do 30.09.2018 na maloletého

I. vo výške 178,06,- eur a na maloletú A. vo výške 155,81,- eur bol otec povinný uhradiť do troch
dní od právoplatnosti rozsudku k rukám matky. V čase posledného rozhodovania o výživnom malo
maloleté dieťa 8 rokov a 3 mesiace, navštevovalo 2. ročník Základnej školy J. K. I., bolo zdravé. V
súčasnosti má maloleté dieťa 14 rokov a 5 mesiacov, navštevuje 8. ročník Základnej školy J. K. I.,je zdravé, venuje sa jazdectvu na koni, s ktorým sú spojené zvýšené výdavky, inak sú výdavky na
maloleté dieťa veku primerané. Aktuálne priemerné mesačné výdavky na maloleté dieťa pozostávajú z
elektriny 100,- eur, plynu 50,- eur, hypotéky 207,- eur, hygieny 50,- eur, oblečenia 100,- eur, vody 15,-

eur, telefónu 25,- eur, TV a internetu 15,- eur, stravy 200,- eur, t.j. spolu 762,- eur. Matka maloletého
dieťaťa mala v čase poslednej úpravy okrem maloletého dieťaťa, o ktoré v konaní ide, vyživovaciu
povinnosť k vtedy maloletému synovi I. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorý pochádza z manželstva s otcom
maloletého dieťaťa, bola podnikateľkou, jedinou spoločníčkou a konateľkou spoločnosti B. B. a zároveň
zamestnancom tejto spoločnosti s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 900,- eur. Žila s

maloletými deťmi v rodinnom dome v jej výlučnom vlastníctve. Motorové vozidlo Seat, ktoré využívala,
bolo písané na firmu. V súčasnosti je rozvedená, okrem maloletého dieťaťa, o ktoré v konaní ide, inú
vyživovaciu povinnosť nemá. Spolu s maloletým dieťaťom žije v rodinnom dome, ktorý je v jej výlučnom
vlastníctve. Aktuálne je naďalej podnikateľkou, je zamestnaná vo vlastnej obchodnej spoločnosti jediná
spoločníčka a konateľka spoločnosti B. B., I.. I., s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške
700,- eur, poberá daňový bonus a prídavok na jedno dieťa vo výške 60,- eur mesačne, iný príjem

nemá. Okrem rodinného domu v D., ktorého je výlučnou vlastníčkou, je matka výlučnou vlastníčkou
trojizbového bytu v I., ktorý prenajíma svojim zamestnancom, ktorí majú krátený plat z dôvodu užívania
tohto bytu. Otec maloletého dieťaťa v čase poslednej úpravy okrem maloletého dieťaťa, o ktoré v konaní
ide, mal vyživovaciu povinnosť k vtedy maloletému synovi I. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorý pochádza z
manželstva s matkou maloletého dieťaťa a mal súdom určenú vyživovaciu povinnosť vo výške 250,-

eur mesačne, bol podnikateľom, majiteľom a konateľom spoločnosti B. I. s čistým príjmom vo výške
1.000,- eur mesačne. Príležitostne využíval motorové vozidlo zo spoločnosti. Spoločnosť vlastnila dve
nákladné vozidlá. Otec vykonával aj autodopravu, nezamestnával ľudí, avšak poskytoval prácu štyrom
živnostníkom. V tom čase uviedol, že zisk zo spoločnosti si ešte nerozdeľoval, keďže mala firma
vtedy len 4 mesiace. Predtým bol živnostníkom s príjmom vo výške 1.000,- eur. Vlastnil dvojizbový

byt v I., v ktorom žil sám. V súčasnosti je rozvedený, okrem maloletého dieťaťa, o ktoré v konaní
ide, inú vyživovaciu povinnosť nemá, je nezamestnaný bez evidencie na úrade práce ako uchádzač o
zamestnanie,poberáopatrovateľskýpríspevokzaopatrovaniesvojejmatkyvovýške569,-eurmesačne,
žije v rodinnom dome spolu so svojou matkou, ktorý je v podielovom vlastníctve jeho a jeho dvoch
bratov. Vlastní dvojizbový byt v I., ktorý prenajíma rodinným príslušníkom. Vzhľadom na takto vykonané

dokazovanie súd dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného je dôvodný a je potrebné
zmeniť pôvodne citované rozhodnutie, ktorým bol naposledy upravovaný rozsah vyživovacej povinnosti
otca, keďže rozhodnutie o výživnom je možné zmeniť, ak dôjde k podstatnej zmene pomerov, či už na
strane otca, ako povinného alebo na strane maloletého dieťaťa, ako oprávneného. K zmene pomerov
na strane maloletého dieťaťa v prejednávanej veci nepochybne došlo, ktoré je staršie o 6 rokov a 2

mesiace, pričom táto skutočnosť podľa názoru súdu zakladá dôvod na zmenu posledného rozhodnutia
o výživnom. Navyše maloleté dieťa aktuálne navštevuje 8. ročník základnej školy, čím sa nepochybne
zvýšili mesačné náklady vo všetkých oblastiach jeho života. Obom rodičom maloletého dieťaťa od
poslednéhorozhodovaniaodbudlavyživovaciapovinnosťktohočasuplnoletémusynoviI.,otcoviurčená
súdnymrozhodnutímvovýške250,-eur.Tietoskutočnostipodľanázorusúduzakladajúdôvodnazmenu

poslednéhorozhodnutiaovýživnom.Súdvtejtosúvislostinamaloletédieťauplatnilokremužuvedeného
zároveň aj valorizačnú klauzulu s poukazom na vývoj životných nákladov, ako objektívnej okolnosti,
ktorá by sama osebe mohla odôvodniť zmenu výšky výživného. Čo sa týka zmeny pomerov na strane
rodičov maloletého dieťaťa, matka maloletého dieťaťa je naďalej podnikateľkou, jedinou spoločníčkou a
konateľkou spoločnosti B. B., I.. I., v ktorej je zároveň aj zamestnaná s priemerným čistým mesačným

príjmom vo výške 700,- eur, poberá daňový bonus a prídavok na jedno dieťa vo výške 60,- eur mesačne;
včaseposlednéhorozhodovaniabolatiežpodnikateľkou,jedinouspoločníčkouakonateľkouspoločnosti
B. B., I.. I. a zároveň zamestnancom tejto spoločnosti s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške
900,- eur. Otec maloletého dieťaťa je nezamestnaný bez evidencie na úrade práce ako uchádzač o
zamestnanie,poberáopatrovateľskýpríspevokzaopatrovaniesvojejmatkyvovýške569,-eurmesačne;

v čase posledného rozhodovania o výživnom bol podnikateľom, majiteľom a konateľom spoločnosti
B. I. s čistým príjmom vo výške 1.000,- eur mesačne, vykonával aj autodopravu, nezamestnával ľudí,
avšak poskytoval prácu štyrom živnostníkom. Predtým bol živnostníkom s príjmom vo výške 1.000,-
eur. Súd výživné otca na maloleté dieťa zvýšil rozdielne od návrhu matky, v súlade s odporúčaním
kolízneho opatrovníka zo sumy 200,- eur mesačne na sumu 270,- eur mesačne, nakoľko je podľa názoru

súdu v schopnostiach a možnostiach otca maloletého dieťaťa platiť výživné v takejto výške. Súd pri
rozhodovaní o zvýšení výživného vzal do úvahy zmenu pomerov na strane maloletého dieťaťa (staršie
o 6 rokov a 2 mesiace), nastúpilo na 2. stupeň základnej školy, s čím sú spojené zvýšené náklady
vo všetkých oblastiach jeho života, aj v súvislosti s výkonom záujmových aktivít, ktorým sa maloletédieťa venuje, hlavne jazdeniu na koni. Bolo preukázané, že otec s maloletým dieťaťom od leta 2024
neudržiava kontakt, súdom určené výživné riadne a včas platí. Súd vychádzal zo skutočnosti, že je
priestor na zvýšenie výživného v súdom určenej výške aktuálne 200,- eur, nakoľko takto určené výživné

nepovažuje aktuálne za dostatočné, nakoľko vo všeobecnosti sa zvýšili výdavky v súvislosti s výchovou
maloletého dieťaťa, a taktiež súd prihliadal aj na medziročnú infláciu. Súd pri zvýšení výživného vzal do
úvahy aj možnosti a schopnosti oboch rodičov maloletého dieťaťa s tým, že obaja rodičia sú vlastníkmi
nehnuteľností. Na strane otca ako povinného rodičia pri zohľadnení mesačných výdavkov na maloleté
dieťa, ktoré sú bez započítania výdavkov na jazdenie vo výške 760,- eur, súd považoval za dôvodné

zvýšiť výživné na sumu 270,- eur mesačne, teda o 70,- eur mesačne naviac od podania návrhu, nakoľko
takéto výživné zodpovedá aj Metodike pre výpočet výživného rodičov k deťom (ďalej len „metodika“),
ktorá je platná pre určenie rozsahu vyživovacej povinnosti pre povinného rodiča, kedy súd v danom
prípade vychádzal pri určení výživného z príjmu otca, ktorý pozostáva z opatrovateľského príspevku
vo výške 569,- eur. Okrem toho súd v súlade s názorom právneho zástupcu matky maloletého dieťaťa
tiež pri posudzovaní jeho príjmov vychádzal okrem opatrovateľského príspevku aj z príjmu vo výške

životného minima, ktorý príjem by mohol dosiahnuť pri vykonávaní práce popri starostlivosti o svoju
matku, to je v podstate dvojnásobok životného minima, spolu je to dvakrát 268,- eur, teda spolu 537,-
eur a z príjmu z prenájmu jeho bytu, ktorý prenajíma za minimálnu sumu rodinným príslušníkom, pričom
tento byt by mohol prenajímať minimálne za 300,- eur mesačne. Takto jeho príjem v celkovej výške
predstavuje sumu 1.406,76 eur. Pokiaľ súd vychádzal z tejto metodiky, pre jedno dieťa vo veku 10 až

14 rokov na druhom stupni základnej školy (maloletá A. vo veku 14 rokov a 5 mesiacov, žiačka 8.
ročníka základnej školy), je možné postihnúť príjem povinného rodiča vo výške 22 % z príjmu (príjem
otca 1.406,76 eur), t.j. v tomto prípade je to suma vo výške 309,50 eur. Z uvedených dôvodov sa súdu
javí ako adekvátne výživné na úrovni 270,- eur mesačne od podania návrhu, a to aj vzhľadom na vek a
potreby maloletého dieťaťa. Súd ďalej poznamenáva, že vyživovacia povinnosť na maloleté dieťa pritom

prináleží obom rodičom, t.j. nielen tomu rodičovi, ktorý dieťa nemá vo svojej osobnej starostlivosti, v
tomto prípade je to otec, u matky je však táto povinnosť čiastočne vykompenzovaná práve osobnou
starostlivosťou, ktorú maloletému dieťaťu poskytuje. Pokiaľ otec prispeje na výživu maloletého dieťaťa
mesačne sumou 270,- eur a matka prispeje polovicou, t.j. sumou 135,- eur, nakoľko druhú polovicu
kompenzuje osobnou starostlivosťou o maloleté dieťa, a pripočíta sa k tomu aj príjem matky titulom

daňového bonusu a prídavku na maloleté dieťa, tak na strane maloletého dieťaťa vznikne finančná
čiastka na jeho výdavky vo výške 605,- eur mesačne (270 + 135 + 140 + 60), čím vznikne zatiaľ
dostatok finančných prostriedkov na krytie osobných potrieb maloletého dieťaťa. Takto ustálená výška
výživného podľa názoru súdu, korešponduje aktuálnym potrebám maloletého dieťaťa a zodpovedá aj
kritériám Zákona o rodine a taktiež zohľadňuje skutočnosť, že výživné bude mať do budúcna zvyšujúcu

sa tendenciu. Po zvážení všetkých vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že výživné vo
vyššie špecifikovanej výške, na ktorého platenie zaviazal otca bude postačovať na vykrytie všetkých
adekvátnych potrieb maloletého dieťaťa.

3. Vzhľadom k tomu, že súd zvýšil výživné na maloleté dieťa zo strany otca od podania návrhu matky,

t.j. od 23.05.2023, otcovi vznikol dlh na výživnom za obdobie od 23.05.2023 do 19.11.2024 na maloleté
dieťa vo výške 1.280,40 eur (zvýšené výživné zo sumy 200,- eur na sumu 270,- eur mesačne, t. j.
zvýšené o 70,- eur mesačne, pričom alikvótna časť výživného za mesiac máj 2023 predstavuje 70,- eur :
31 dní v mesiaci = 2,258 eur / deň, teda 9 dní x 2,258 eur = 20,32 eur, zaokrúhlene 20,40,- eur + 70,- eur /
mes. x 18 mesiacov (06/2023 až 11/2024) = 1.260,- eur, ktorý mu súd v súlade s ustanovením § 232 ods.

3 CSP povolil zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach po 40,- eur až do zaplatenia spolu s bežným
výživným počnúc od 19.11.2024, k rukám matky maloletého dieťaťa, pod hrozbou straty výhody splátok,
nakoľko podľa názoru súdu otec maloletého dieťaťa je schopný zaplatiť tento dlh určenými splátkami
spolu s bežným výživným bez ohrozenia vlastnej výživy.

4. Nakoľko súd rozhodol o zvýšení výživného na maloleté dieťa, zároveň vyslovil, že došlo k zmene
rozhodnutia Okresného súdu Galanta č. k. 22P/120/2018 - 131 zo dňa 25.09.2018 v časti rozsahu
vyživovacej povinnosti otca na maloletú A. B..

5. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok

na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal otec v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa § 365
ods. 1 písm. b), d), e), f) a h) CSP a § 62 ods. 1 CMP a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudokOkresného súdu Galanta zo dňa 19.11.2024, č. k. 21P/92/2023-305 v napadnutej časti zrušil a vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo alternatívne, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie zmenil tak, že ponechá výživné na pôvodnej výške 200,-eur mesačne. Uviedol, že kvalitatívne

požiadavky kladené na odôvodnenie sú obsiahnuté v § 220 ods. 2 CSP, pričom po preštudovaní
odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že daný rozsudok požadované náležitosti neobsahuje.
Rovnako súd nevykonal dôkazy, ktoré navrhoval otec, čím súd dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam čo sa odzrkadlilo vo výrokovej časti rozsudku. Z odôvodnenia nie je zrejmé, prečo súd priznal
výživné práve vo výške 270,-eur mesačne a nie v inej nižšej výške, z akých konkrétnych zárobkových

možností matky vychádzal, ako súd prihliadal alebo prečo neprihliadal na potencialitu príjmov matky, ako
súd prihliadal na komplexné majetkové pomery matky (vlastnícke právo k početným nehnuteľnostiam),
ako konkrétne súd posúdil zmenu pomerov na strane otca vo vzťahu k jeho zárobkovým možnostiam
(otec pri poslednej úprave výživného podnikal), ako súd prihliadal na zmenu pomerov na strane matky
(kúpaviacerýchnehnuteľností),vakejvýškepovažujesúdpotrebymaloletejzaodôvodnenépotreby,ako
súd prihliadol na zvýšené výdavky maloletej. Všetky vyššie menované otázky sú pre určenie správnej

výšky výživného kľúčové, pričom súd vôbec neuvádza ako tieto otázky vyhodnotil, v prípade ak ich
uvádza tak len veľmi vágne. Potreba riadneho odôvodnenia týchto otázok je o to citeľnejšia, že výživné
otca vo výške 270,- eur predstavuje pre otca existenčné ohrozenie, čo preukázal v rámci konania
a ktoré konajúci súd úplne odignoroval. Súd by mal zrozumiteľným vyčerpávajúcim a preskúmateľným
spôsobom vysvetliť účastníkom, z akých odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa vychádzal, z akých

majetkových pomerov rodičov vychádzal a prečo dospel práve k takej konkrétnej výške výživného, k akej
dospel. Je potrebné kriticky sa vyjadriť k postupu súdu, ktorý síce zaregistroval (bod 22. napadnutého
rozsudku), že splnomocnený zástupca nesúhlasil, aby v prípade, že bude výživné zvýšené toto bolo
doplácané spätne odo dňa podania návrhu, nakoľko došlo k prieťahom v konaní zo strany konajúceho
súdu. A to konkrétne (i) prvý zákonný sudca, ktorému bola vec náhodným výberom pridelená odišiel

na krajský súd, (ii) druhá zákonná sudkyňa neskôr oznámila, že nastupuje na dovolenku a následne,
že odchádza do dôchodku, čím bolo zmarené pojednávanie a jednalo sa o neprimerane dlhé konanie,
ktoré vzhľadom na svoj charakter nemalo takto dlho trvať. Otec znáša za takéto konanie následky vo
forme neprimerane vysokého doplácania výživného. Súd tento návrh zaregistroval, avšak v odôvodnení
rozsudku absentuje, ako sa súd s touto námietkou vysporiadal a či vôbec. Bod 37. napadnutého

rozsudku síce pôsobí, že sa jedná o vyčerpávajúci myšlienkový postup súdu, avšak súd len poukazuje
na preukázané skutočnosti a hneď 2x ich opakuje v jednom odseku. Vôbec nie je zrejmé, ako môžu byť
náklady na maloletú príkladom 100,-eur za elektrinu mesačne, plyn 50,- eur mesačne, hypotéka 207,-
eur mesačne, nakoľko výdavky na nehnuteľnosť, kde býva maloletá so svojou matkou sa majú deliť na
1/3, nakoľko otec stále trvá na tom, že v spoločnej domácnosti s maloletou a matkou žije aj syn matky I.

B.. Súd mal za preukázané, že matka kráti plat o nájomné svojim zamestnancom za užívanie jedného
z jej bytu. Otcovi nie je zrejmé, ako súd dospel k tomuto záveru, nakoľko táto skutočnosť ani na jednom
pojednávaní a ani v jednom písomnom vyjadrení matky neodznela. Otec sa nemôže stotožniť ani zo
skutočnosťou, že je na mieste použiť valorizačnú klauzulu, nakoľko argument, že maloletá trpí infláciou
je síce pravdivý, avšak neobstojí, nakoľko aj sám otec trpí infláciou a o to viac, že sa stará o svoju

chorú matku a od posledného zvýšenia výživného sa mu rapídne znížili príjmy, ktoré nekorešpondujú
s príjmami, tak ako ich určil súd. Otec nerozumie prečo súd aplikoval metodiku na určenie výživného
jednostranne len na otca a nie aj na matku maloletej.

7. Scestný je aj argument súdu, ktorým sa bezbreho stotožnil s právnym zástupcom matky, že otec môže

pracovať a zarábať výšku životného minima, nakoľko nemožno toto od otca spravodlivo požadovať,
aby sa pri 12 hodinovej starostlivosti o svoju chorú matku ešte zamestnal na 4 hodiny a poberal za
takúto prácu mzdu vo výške životného minima. Tým by otec stratil svoje právo na oddych, regeneráciu,
rodinný a spoločenský život (ktorý už aj tak nemá). Sám súd uviedol, že výživné bude mať zvyšujúcu
sa tendenciu, s čím otec aj na ostatnom pojednávaní súhlasil, a preto navrhoval ponechať výživné na

úrovni200,-eurmesačne,kýmmaloletázačnenavštevovaťstrednúškolu.Apretoajvzalspäťsvojnávrh
na zníženie výživného. Účelom výživného nemá byť to, aby povinný rodič sa dostal do existenčných
problémov. Súd vôbec neskúmal hlbšie, majetkové pomery matky, ktoré sú v ostrom kontraste s
príjmami, ktoré deklarovala a vďaka, ktorým si môže dovoliť financovať nákladnú voľnočasovú aktivitu
maloletej, na základe, ktorej bol opretý celý návrh na zvýšenie výživného. S poukazom na absentujúce

odôvodnenienapadnutéhorozsudku,súdprvejinštanciezmarilotcovimožnosťnapádaťaspochybňovať
myšlienkový postup súdu, ktorý ho doviedol k napadnutým výrokom. Zdôrazňuje, že výživne vo výške
270,- eur a následné splátky vo výške 40, -eur mesačne sú neadekvátne a predstavujú pre otca
existenčný problém.8. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka. Uviedla, že všetky otcom uvádzané argumenty ohľadom
výšky stanoveného výživného a jeho požiadavka na jeho zníženie je v rozpore s možnosťami otca,

pričom stanovené výživné (napriek skutočnosti, že sa voči jeho výške strana matky neodvolala) stále
nezohľadňuje výdavky spojené so starostlivosťou o maloletú, ale ani možnosti, schopnosti a osobné
ako i majetkové pomery otca, ktorý predstiera skutočnosť, že sa má starať o svoju matku (ktorá je
samostatná pri starostlivosti o seba samú), keďže žije súčasne na troch miestach (F., E. L. G. H.),
prenajíma byt cudzím osobám pod bežnú komerčnú cenu a nad rámec starostlivosti o svoju mamu,

ktorú predstiera, nevyužíva voľný čas na možnosť privyrobenia si a finančného prilepšenia si. Rovnako
podstatnou skutočnosťou, je to, že otec sa o maloletú dcéru nezaujíma, s maloletou sa nestretáva
rovnako ako ani so svojím plnoletým synom, vo vzťahu ku ktorému viedol konanie o zrušenie vyživovacej
povinnosti a hoci pred podaním takéhoto návrhu boli osobné a majetkové pomery otca rovnaké ako pred
týmto konaním, nežiadal ešte počas plnenia si výživného vo vzťahu k synovi a dcére spolu vo výške
450,00 eur o jeho zníženie. Dĺžka časového odstupu od poslednej úpravy a zmena nárokov a potrieb

dcéry by takúto zmenu odôvodňovali. Odvolanie otca žiada teda aj s ohľadom na tieto skutočnosti ako
bezdôvodné zamietnuť.

9. K vyjadreniu matky sa vyjadril otec. Uviedol, že v celosti rozporuje tvrdenia matky, ktoré uviedla
v rámci vyjadrenia k odvolaniu otca prostredníctvom svojho právneho zástupcu, pričom odkazuje na

svoje odvolanie. Hoci z formálneho hľadiska ide o vyjadrenie matky k odvolaniu otca, fakticky nejde
o vyjadrenie k odvolacej argumentácii otca, ale k argumentácii, ktorú matka vytrháva z kontextu.
Matka odvolaciu argumentáciu otca dezinterpretuje, prípadne vytrháva časti argumentácie z kontextu,
a k takémuto podkladu sa následne vyjadruje. Rovnako uvádza tvrdenia, ktoré boli počas konania
vyvrátené. Určené výživné nezohľadňuje výšku výdavkov na maloletú, ktoré sú opreté v prevažnej

miere o voľnočasovú aktivitu, ktorá je finančne náročná, tak je potrebné zdôrazniť tú skutočnosť, že nič
nebránilo matke podať odvolanie voči I. a II. výroku rozsudku. Tvrdenia matky, že otec žije súčasne
na troch miestach sú rovnako scestné a jedná sa o vyfabulované tvrdenia matky. Otec sa výlučne
zdržiava na adrese G. H. XXX, kde opatruje svoju ŤZP matku, čo vyplýva aj zo správy ÚPSVaR
Ružomberok zo dňa 24.05.2024. Tvrdenie matky, že otec predstiera opatrovanie svojej matky je výlučne

difamačným tvrdením matky, ktoré spochybňuje nie len serióznosť otca, ale aj odbornosť lekárov a
ÚPSVaR, ktorý vydal rozhodnutie o priznaní opatrovateľského príspevku. Samotná matka si sama
znižuje svoje príjmy, nakoľko prenajíma jednu zo svojich nehnuteľností svojim zamestnancom za 50-80,-
eur. Otec sa nestretáva a nekontaktuje maloletú z dôvodu, že maloletá si toto sama výslovne neželá.
Otec sa snažil s maloletou kontaktovať, avšak tá buď neodpísala, nedvihla telefón alebo len lakonicky

odpovedala. Je zrejmé, že maloletá je ovplyvnená matkou v tomto smere. Pokiaľ ide o brata maloletej,
tak tento je dospelý a rovnako, ako otec, tak aj brat maloletej môže kontaktovať svojho otca a v tomto
mu nič nebráni. Skutočnosť, že sa nezúčastnil ani len pohrebu svojho starého otca, svedčí o vzťahu
brata maloletej k otcovi a jeho rodine. Na základe uvedeného otec navrhuje, aby odvolací súd rozsudok
Okresného súdu Galanta zo dňa 19.11.2024, č. k. 21P/92/2023-305 v napadnutej časti zrušil a vec

vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo alternatívne, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie zmenil tak, že ponechá výživné na pôvodnej výške 200,-eur mesačne.

10. K vyjadreniu otca sa vyjadril kolízny opatrovník a uviedol, že sa pridržiava vyjadrenia na súdnom
pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 19.11.2024.

11. K vyjadreniu otca sa vyjadrila matka. Uviedla, že zotrváva na všetkých ňou doteraz uvádzaných
skutočnostiach ako i dôkazoch. Odvolanie otca (okrem obštrukčného zámeru) považuje naďalej za
nedôvodné.Jepresvedčenáooprávnenostipodaniaodvolaniaprávematkouprenevyhoveniejejnávrhu
v celom rozsahu, keďže príjmy otca majetkové pomery vyššie výživné (než priznané ) odôvodňujú.

Matka už stratila nádej v tom, že otec maloletej sa doslovne spamätá, a nebude súperom, ale
zodpovedným rodičom, ktorému záleží v zmysle čl. 5 ZoR na maloletej po všetkých stránkach. Avšak
jeho nezáujem tak o priamy kontakt s maloletou a odmietanie prispievania na jej výživu v nárokovanom
rozsahu (keď už osobný kontakt otec vylúčil zo svojho života) matku utvrdzuje, že jej nádej je márna.
Argumentáciu otca považuje za účelovú bez vplyvu na rozhodnutie odvolacieho súdu.

12. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 z.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej
len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané včas a oprávnenou osobou – otcom maloletej (§ 359 a §
362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný(§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 CSP) a že
odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok súdu
prvej inštancie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na

prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§
67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia
rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred
jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie otca maloletej nie je dôvodné a

napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny.

13. Predmetom konania vedeného pred súdom prvej inštancie bol návrh matky na zvýšenie vyživovacej
povinnosti na maloletú A. na sumu 450 eur mesačne, keď súd prvej inštancie zvýšil vyživovaciu
povinnosť otca tak, že zaviazal otca prispievať na výživu maloletej A. sumou po 270 eur počnúc od
23.05.2023, rozhodol o dlžnom výživnom tak, že dlžné výživné za obdobie od 23.5.2023 do 19.11.2024

vo výške 1.280,40 eur súd povolil otcovi zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach po 40,- eur až
do zaplatenia spolu s bežným výživným počnúc od 19.11.2024, k rukám matky maloletého dieťaťa, pod
hrozbou straty výhody splátok a zmenil rozsudok Okresného súdu Galanta, č. k. 22P/120/2018-131 zo
dňa 25.9.2018 v časti rozsahu vyživovacej povinnosti otca na maloletú A. B..

14.Predmetomprieskumusúdujeposúdeniesprávnostirozhodnutiasúduprvejinštancie,ktorýrozhodol
o zvýšení vyživovacej povinnosti otca na sumu po 270 eur na maloleté dieťa, keď zároveň rozhodol
o dlžnom výživnom a o zmene rozsudku Okresného súdu Galanta, č. k. 22P/120/2018-131 zo dňa
25.9.2018 v časti rozsahu vyživovacej povinnosti otca na maloletú A. B., ktoré ako závislé výroky sú
taktiež predmetom prieskumu odvolacieho súdu.

15. Po oboznámením sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvoinštanšného
súdu, odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne. Odvolací súd preskúmal
odvolacie námietky otca a dospel k záveru, že tieto nie sú opodstatnené pre zmenu rozhodnutia
okresného súdu.

16.Podľa§62ods.1až5ZoR,plnenievyživovacejpovinnostirodičovkdeťomjeichzákonnápovinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich
detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný

plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima
na nezaopatrené neplnoleté dieťaťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení
rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne
stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť
pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného

rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

17. Podľa § 75 ods. 1 ZoR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho

zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

18. Podľa § 78 ods. 1 ZoR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

19. Podľa § 78 ods. 3 ZoR, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

20. Nevyhnutnou podmienkou pre rozhodnutie súdu o zmene výživného je zmena pomerov. Zmenou
pomerov v zmysle citovaného zákonného ustanovenia sa rozumie výrazná zmena tých okolností na

jednej alebo druhej strane, t.j. oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho
rozhodnutia súdu o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú, nielen prechodnú a musí ísť o zásadnú
zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. V zmysle
judikatúry je potrebné prihliadnuť ku všetkým skutočnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného,avšak len vtedy môžu byť dôvodom pre zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom
prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho
rozsudku, resp. v čase uzavretia dohody o výkone rodičovských práv a povinností.

21. Odvolací súd uvádza, že dieťa má zo zákona právo na výživu, čo znamená, že rodičia majú
voči svojmu dieťaťu explicitne uloženú povinnosť plniť ich zákonnú vyživovaciu povinnosť. Základnými
podmienkami, od ktorých sa výška vyživovacej povinnosti rodičov na deti posudzuje, sú schopnosti,
možnosti, majetkové pomery povinného rodiča a odôvodnené potreby dieťaťa, pričom dieťaťu zákon

priznáva právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Výživné, ktoré poskytuje povinný rodič,
slúži výlučne na uspokojenie základných potrieb maloletých detí, ktorými sú ošatenie, bývanie, kultúra,
vzdelávanie, športové a rekreačné potreby, prípadne aj iné odôvodnené potreby, ktoré sú nevyhnutné
pre zdravý telesný a duševný rozvoj a pre prípravu na uplatnenie sa v spoločnosti a v živote.

22. Vychádzajúc z uvedeného skutočného stavu, a po preskúmaní spisového materiálu odvolací súd

má za to, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o
zvýšení vyživovacej povinnosti na maloletú A.. Odvolací súd tak v plnom rozsahu preberá súdom prvej
inštancie zistený skutočný stav, hoci v otázke príjmu otca, z ktorého vychádzal súd prvej inštancie sa
nezhoduje s právnymi závermi, ku ktorým súd prvej inštancie dospel.

23. O nesprávne právne posúdenie ide vtedy, keď súd aplikuje na zistený skutkový stav nesprávny
právny predpis, a tiež vtedy, keď síce aplikuje správny právny predpis, avšak tento nesprávne
interpretuje, pričom v prejednávanej veci súd prvej inštancie nie celkom správne aplikoval § 75 ods. 1
Zákona o rodine.

24. Otec maloletej namietal nepreskúmateľnosť rozsudku súdu prvej inštancie, súd sa nevysporiadal
s jeho námietkou, aby bolo výživné doplatené spätne odo dňa podania návrhu s ohľadom na postup
súdu, nesúhlasil s vyčíslením nákladov matky a aj jej príjmov s ohľadom na byt, ktorý vlastní, nesúhlasí
so zohľadnením valorizačnej klauzuly a ani s tým, že môže pracovať a zarábať výšku životného minima.
V ďalšom poukazoval na to, že súd neskúmal hlbšie majetkové pomery matky.

25. Z obsahu spisu vyplýva, že maloleté dieťa pochádza z manželstva rodičov, ktoré bolo rozsudkom
OkresnéhosúduGalantač.k.12P/230/2015-40zodňa17.05.2016rozvedenéazároveňbolaschválená
rodičovská dohoda, na základe ktorej boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky, otec bol
zaviazaný prispievať na výživu maloletého I. sumou 170,- eur mesačne a na maloletú A. sumou 130,-

eur mesačne, kde výživné je splatné vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky
maloletých detí, počnúc dňom právoplatnosti výroku o rozvode manželstva. Styk otca s maloletými deťmi
ostal neupravený. Rozsudkom Okresného súdu Galanta č.k. 22P/120/2018 - 131 zo dňa 25.09.2018
bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej bolo zvýšené výživné na maloletého I. zo sumy
170,- eur mesačne na sumu 250,- eur mesačne a na maloletú A. zo sumy 130,- eur mesačne na sumu

200,- eur mesačne a to počnúc od 25.07.2018, kde výživné je splatné vždy do 15-teho dňa toho ktorého
mesiacavopredkrukámmatkymaloletýchdetí.Zročnévýživnézaobdobieod25.07.2018do30.09.2018
na maloletého I. vo výške 178,06,- eur a na maloletú A. vo výške 155,81,- eur bol otec povinný uhradiť
do troch dní od právoplatnosti rozsudku k rukám matky. Konanie o návrhu otca na zmenu úpravy styku
k maloletým deťom bolo zastavené. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V č.k. 42Pc/8/2022 - 21 zo

dňa 24.01.2023 bola zrušená vyživovacia povinnosť otca maloletého dieťaťa voči plnoletému synovi I.. V
časeposlednéhorozhodovaniaovýživnommatkamaloletéhodieťaťa,okremmaloletéhodieťaťa,oktoré
v konaní ide, mala vyživovaciu povinnosť k v tom čase maloletému synovi I. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorý
pochádza z manželstva s otcom maloletého dieťaťa. Matka bola podnikateľkou, jedinou spoločníčkou a
konateľkouspoločnostiB.B.azároveňzamestnancomtejtospoločnostispriemernýmčistýmmesačným

príjmom vo výške 900,- eur. Žila s maloletými deťmi v rodinnom dome v jej výlučnom vlastníctve.
MotorovévozidloSeat,ktorévyužívala,bolopísanénafirmu.Otecmaloletéhodieťaťavčaseposledného
rozhodovania o výživnom, okrem maloletého dieťaťa, o ktoré v konaní ide, mal vyživovaciu povinnosť k v
tom čase maloletému synovi I. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorý pochádzal z manželstva s matkou maloletého
dieťaťa. Otec bol podnikateľom, majiteľom a konateľom spoločnosti B. I. s čistým príjmom vo výške

1.000,- eur mesačne. Príležitostne využíval motorové vozidlo zo spoločnosti. Spoločnosť vlastnila dve
nákladné vozidlá. Otec vykonával aj autodopravu, nezamestnával ľudí, avšak poskytoval prácu štyrom
živnostníkom. V tom čase uviedol, že zisk zo spoločnosti si ešte nerozdeľoval, keďže mala firma vtedy
len 4 mesiace. Predtým bol živnostníkom s príjmom vo výške 1.000,- eur. Vlastnil dvojizbový byt v I., vktorom žil sám. Maloletá A. navštevovala 2. ročník Základnej školy J. K. I.. Výdavky na maloleté dieťa
pozostávalizpoplatkuzaZUŠvovýške13,-eurmesačne,anglickéhojazykavovýške40,-eurmesačne,
poplatku za školskú jedáleň vo výške 22,- eur, družiny vo výške 13,- eur, školských potrieb vo výške 15,-

eur, oblečenie vo výške 80,- eur, stravy vo výške 50,- eur, kozmetiky vo výške 20,- eur. Maloleté dieťa
chodilo jazdiť na kone, kde hodina stála 10,- eur. Ďalší výdavok bol za zubnú hygienu vo výške 50,- eur
ročne. Maloleté dieťa bolo zdravé.

26. Matka maloletého dieťaťa ako jediná spoločníčka a konateľka spoločnosti B. B., I.. I., pracuje v

pohostinstve B. s priemerným mesačným príjmom 700,- eur, uplatňuje si daňový bonus a poberá rodinné
prídavky v sume 200,- eur. Je výlučnou vlastníčkou rodinného domu a okrem rodinného domu v D.,
sa stala výlučnou vlastníčkou trojizbového bytu v I., ktorý prenajíma svojim zamestnancom. Matka s
maloletým dieťaťom žijú v rodinnom dome, náklady na domácnosť pozostávajú z elektriny v sume 200,-
eur, plynu v sume 100,- eur, vody v sume 30,- eur, hypotéky v sume 414,- eur, telefónu v sume 35,- eur,
TV a internetu v sume 27,- eur. Maloleté dieťa navštevuje 7. ročník Základnej školy J. K. I., aktívne jazdí

na koni a zúčastňuje sa konských pretekov. Je zdravé, má len bežné detské choroby.

27. Otec v súčasnosti nepodniká a od augusta 2020 sa stará o ťažko chorú matku, s ktorou žijú
v spoločnej domácnosti, nakoľko si vyžaduje celodennú a sústavnú starostlivosť, keďže je osobou
s ťažkým zdravotným postihnutím s poklesov vo výške 70%. Z toho dôvodu poberá otec peňažný

príspevoknaopatrovanievsume569,-eurmesačne,čospolusosumou200,-eurmesačnezaprenájom
bytu je jeho jediný príjem. Náklady na zdravotnú starostlivosť, kúrenie, energie, ako aj náklady na byt
predstavujú podstatnú časť nákladov otca. Príjem jeho matky je starobný dôchodok vo výške 601,70 eur.

28. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o preukázaní podstatnej zmeny

pomerov, ktorá je základom pre zmenu rozhodnutia o vyživovacej povinnosti povinného rodiča, keďže
táto zmena nastala predovšetkým na strane maloletej A., ktorá je staršia, keď v čase poslednej úpravy
výživného bola žiačkou 2. ročníka ZŠ a v čase rozhodovania súdom prvej inštancie žiačkou 8. ročníka
ZŠ. Obom rodičom ubudla jedna vyživovacia povinnosť k plnoletému synovi I. (otec prispieval po 250
eur mesačne), rovnako však aj zmenou príjmov oboch rodičov.

29. Odvolací súd sa však stotožňuje s odvolacou námietkou otca v tom, že nebolo možné do príjmu otca
zohľadňovať dvojnásobnú výšku životného minima, keďže otec má priznaný opatrovateľský príspevok
v súvislosti so starostlivosťou o matku ako osobu s ťažkým zdravotným postihnutím s poklesom vo výške
70%. Rovnako tak i valorizačná klauzula sa vzťahuje aj na otca, preto táto argumentácia súdu prvej

inštancie nie je dôvodná. Na strane druhej však nemožno prehliadnuť, že otec vlastní byt, ktorý má
potenciál zarábať viac než deklaroval otec a príležitostne si i privyrobiť a to najmä s ohľadom na to, že
má vyživovaciu povinnosť, ktorá má prednosť pred ostatnými výdavkami.

30. Pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe súd

neprihladia len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale
vychádza z jeho potencionálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potencionálne) mohol mať
vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania,
prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný svojim
konaním berie na seba neprimerané majetkové riziká, zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje

dosiahnutie príjmu, prípadne vedie až k strate jeho príjmu a tým aj k strate možnosti platiť výživné.
Na zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého
dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného.

31. Ako bolo v konaní preukázané, otec aj pri príjme, ktorý deklaroval, bol schopný plniť si vyživovaciu

povinnosť voči synovi I. a hoci uviedol, že žil z úspor, nemožno prehliadnuť, že otcovi ubudla vyživovacia
povinnosť (250 eur mesačne). Teraz žije v spoločnej domácnosti s matkou teda i ona sa podieľa na
nákladoch s bývaním a so stravou. Je nutné si uvedomiť, že dcéra je staršia, má vyššie náklady a od
poslednej úpravy ubehlo už 6 rokov, pričom aj matke sa znížil príjem, hoci jej tiež ubudla vyživovacia
povinnosť.

32. Odvolacia argumentácia otca v súvislosti s nákladmi matky nebola preukázaná, navyše by to
znamenalo, že tým, že matka by si mala náklady deliť aj o ďalšiu osobu (syna, čo však nebolo
preukázané), má lepšie pomery (byt, ktorý neprenajíma, syn, ktorý má účelovo bývať u manžela jehotety) a mala by mať nižšie náklady než uvádza, hoci zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletú,
podstatnú časť nákladov dcéry by mala znášať ona, čo však podľa názoru odvolacieho súdu nie
je správne. Suma 200 eur by zabezpečovala iba náklady na stravu (pri počte dní 30 je to iba vo

výške necelých 7 eur na deň), keď ostatné, hoci nevyhnuté náklady by ostali na matke. Odvolacia
argumentácia otca v tom, že nemožno od otca spravodlivo požadovať, pokiaľ sa o chorú matku
stará 12 hodín, aby pracoval a zarábal dvojnásobok výšky životného minima je síce do určitej miery
akceptovateľná, avšak ani to nemení nič na tom, že s ohľadom na vyššie uvedené skutkové okolnosti
je v jeho možnostiach a schopnostiach plniť si vyživovaciu povinnosť vo výške 270 eur mesačne (je

v jeho možnostiach získať príjem z prenájmu viac než deklaroval a je v jeho možnostiach si čiastočne
i privyrobiť). Ako je uvedené, suma, ktorú je ochotný otec platiť na výživné na maloletú A. pokryje iba
nutné výdavky napr. na stravu. Avšak už ďalšie znáša matka a pokiaľ sa chce maloleté dieťa venovať
aj nákladnému koníčku (jazdenie na koni) je na matke, aby tento financovala, pokiaľ to jej majetkové
pomery dovoľujú. Odvolací súd má za to, že suma 270 eur nie je neprimeraná veku a potrebám
maloletého dieťaťa, keď súd prihliadol aj na to, že otec do času, kým syn neukončil vysokú školu zvládal

plniť si vyživovaciu povinnosť aj voči nemu, hoci s nižším príjmom.

33. Ďalšie argumenty otca nie sú tak relevantné vo vzťahu k rozhodnutiu a nemohli spôsobiť zmenu
rozhodnutia odvolacieho súdu (ako napr. že matka kráti plat svojím zamestnancom, resp. ani to, že súd
mal hlbšie skúmať majetkové pomery matky), keďže ako je vyššie uvedené nemožno prenášať všetky

náklady na matku len preto, že je majetnejšia, pričom ani styk otca s maloletou neprebieha pravidelne.

34. Námietka otca, že v odôvodnení rozsudku absentuje, ako sa súd vysporiadal s jeho námietkou
nesúhlasu priznať výživné odo dňa podania návrhu je dôvodná, avšak nemôže zmeniť rozhodnutie
odvolacieho súdu. Skutočnosť, že konanie trvá dlho a vznikol mu nedoplatok na výživnom nemôže ísť na

úkor maloletého dieťaťa. Nič otcovi nebránilo plniť si vyživovaciu povinnosť aj mierne nad už v minulosti
stanovenou výškou vyživovacej povinnosti. Súd otcovi povolil uhradiť dlžné výživné v splátkach, ktoré
je v jeho možnostiach plniť popri bežnom výživnom.

35. V súvislosti s otcovým prejavom nespokojnosti s namietaným rozsudkom okresného súdu odvolací

súd ešte konštatuje, že obsahom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a
predstavy účastníka konania. Podstatou je, aby postup súdu bol v súlade so zákonom, aby bol ústavne
akceptovateľný a aby jeho rozhodnutie bolo možné kvalifikovať ako zákonné, preskúmateľné a bez
znakov arbitrárnosti, čo v danom prípade splnené bolo.

36. V ďalšom odvolací súd dodáva, že i podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj
nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale
len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základrozhodnutiabeztoho,abyzachádzalidovšetkýchdetailovsporuuvádzanýchúčastníkmikonania.

Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku či pripomienku účastníka
konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty
účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a
podobne).

37.Nazákladevšetkýchvyššieuvedenýchskutočností,pretoodvolacísúdrozsudoksúduprvejinštancie
ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

38. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 52 CMP,
a preto rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

39. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3:0 (§ 393 ods. 2
veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,

b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej

pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak jea) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie
(§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1 000,- Eur (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť
o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383
ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho

odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo
na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného
alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).